Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoEk/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212893
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6712212893.3

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v exekučnej
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinným: 1a/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., 1b/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX,

XXX XX D., 1c/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., 1d/ H. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomC.XXX/X,XXXXXD.,2/G.D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX/X,XXXXXD.,3/I.J.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XX, 4/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D.,
5/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., 6/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX/X, XXX XX D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so
sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pôvodne pod spis. zn. EX 13682/12, o vymoženie pohľadávky

vo výške 703,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č.k. 25Er/567/2012-92 zo dňa 13. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, „súd prvej inštancie“, event. „exekučný súd“) uznesením
č.k. 25Er/567/2012-92 zo dňa 13. decembra 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté

rozhodnutie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie
na podklade exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 03980/11 zo dňa 31.05.2011
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
ktorým bola pôvodnej povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu 703,19 Eur spolu so zmenkovým

úrokom 0,25 % denne zo sumy 703,19 Eur od 03.02.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6
% ročne zo sumy 703,19 Eur od 21.03.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 254,08 Eur.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že oprávnený a pôvodná povinná (A. D., zomr. XX.XX.XXXX)
uzatvorili dňa 12.05.2010 zmluvu o úvere. Zmluvné strany zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu
o úvere) neúplnou zmenkou vystavenou dňa 12.05.2010; súčasťou obsahu formulárovej úverovej
zmluvy je rozhodcovská doložka.

1.2 Okresný súd aplikoval ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej
len „Exekučný poriadok“), § 2 ods. 1, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 10.06.2010 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) a § 52

ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm.k), r) a ods. 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhna vykonanie exekúcie a exekučný titul; na základe vykonaného dokazovania mal za to, že právny
vzťah založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským; úverovú zmluvu považoval za zmluvu
spotrebiteľskú. V súvislosti so zaškrtnutím políčka na zmluve o úvere, že finančné prostriedky boli

pôvodnej povinnej poskytnuté na „výkon povolania“ poukázal okresný súd na ustanovenie § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka, výkladom ktorého dospel k záveru, že „nespotrebiteľom“ je len tá osoba, ktorá
do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti; dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
mal dodávateľ, ktorý v posudzovanej veci podľa názoru súdu prvej inštancie tento nepreukázal. Okresný

súd mal zároveň za preukázané, že úverová zmluva bola vyhotovená vopred na predtlačenom formulári,
ktorý oprávnený opakovane používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

1.3 Súd prvej inštancie sa vyjadril aj k implementácií smernice č. 93/13/EHS do právneho poriadku
Slovenskej republiky, ktorej systém ochrany vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu

ako aj úroveň informovanosti, ktorá situácia spotrebiteľa vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah; cieľom čl. 6 smernice
č. 93/13/EHS bolo stanovenie, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné; prostriedkom
na jeho dosiahnutie je možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienok a tým vyrovnávať
nerovnováhu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Pri posúdení neprijateľnosti konkrétneho dojednania

obsiahnutého v spotrebiteľskej zmluve je z hľadiska § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodujúci
obsah zmluvného dojednania, ktoré nesmie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (napr. sp.zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011, sp.zn. 6Cdo/143/2011 z 18.01.2012 či sp.zn.
5Cdo/230/2011z18.09.2012)okresnýsúdkonštatoval,žeakoprávnenývnávrhunavykonanieexekúcie

označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Na základe uvedeného
venoval súd prvej inštancie pozornosť skúmaniu, či zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky.

Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke nachádzajúcej sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru uviedol, že táto nebola dojednaná individuálne; spotrebiteľ nemal možnosť zmluvu o úvere
uzatvoriť bez tejto zmluvnej podmienky alebo ovplyvniť obsah zmluvy, z ktorého dôvodu ju súd prvej
inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú. V tejto súvislosti zdôraznil, že zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do zmluvy, ktorá

nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

1.4 Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil okresný súd aj dohodu

o vyplnení zmenky, obsiahnutú v bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru; túto považoval
za absolútne neplatný právny úkon. Zmenka bola vystavená v ten istý deň, ako bola uzatvorená zmluva
o úvere, k jej vyplneniu oprávneným došlo až v príčinnej súvislosti s neplnením záväzku zo strany
spotrebiteľa; obsah dohody o vyplnení zmenky nebol s pôvodnou povinnou individuálne dojednaný.
Okresný súd poukázal aj na zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a ustanovenie § 53 ods. 4 písm.k)

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nemožno od spotrebiteľa požadovať neprimerane vysokú
sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Zároveň upriamil pozornosť na ustanovenie § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého bolo možné v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského
úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom, v ktorej zmenková suma mohla
byť len vo výške nesplatenej istiny úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút vo výške maximálne

30 % istiny. V závere sa súd prvej inštancie vyjadril aj k absentujúcemu údaju o ročnej percentuálnej
miere nákladov v zmluve o úvere, hoci táto je jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy
a jej absencia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Rozhodcovským rozsudkom tak
boli oprávnenému priznané plnenia v zjavnom rozpore s právnymi predpismi.

1.5 Nakoľko súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako
neplatnú, nespĺňal rozhodcovský rozsudok podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti, a teda
nebol spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, preto okresný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie s
návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie

konanie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Oprávnený v odôvodnení odvolania namietal, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte aj „ZoRK“). Okrem § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil. Mal za to, že na
správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie §
45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade,

ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom.

2.2 Uviedol aj, že exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie má z predložených
podkladov posudzovať exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak,

ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZoRK. Preskúmaním materiálnej stránky má súd zistiť, či boli splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže podľa jeho názoru skúmať
samotné rozhodcovské konanie, keďže ustanovenie, o ktoré sa súd opieral v napadnutom uznesení,
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské
konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať

k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu, čo je v rozpore s dobrými
mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

2.3 V prípade, ak exekučný súd aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného

konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní.

2.4 Oprávnený mal za to, že exekučný súd pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil
skutkový stav veci, keď konštatoval, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská
zmluva. Vo veci výhrady exekučného súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť

rozhodovanie sporu pred „štátnym súdom“ poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

3. Povinní sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej
inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

4.1 Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. požiadal dňa
20.08.2012 súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z verejne dostupných
zdrojov je odvolaciemu súdu známe, že JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol s účinnosťou ku dňu 31.10.2023
odvolaný z funkcie súdneho exekútora a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom

Zámocká 30, Bratislava, preto ho odvolací súd označil v záhlaví tohto rozhodnutia.

6. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 11.07.2012 bol pred pôvodným súdnym exekútorom
spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 20.08.2012 doručil súdny exekútorsúdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd mal ďalej
za preukázané, že oprávnený a pôvodná povinná uzatvorili dňa 12.05.2010 zmluvu o úvere č.
601100866, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru; tieto v bode

15. obsahujú rozhodcovskú doložku; v bode 14. je upravená dohoda o vyplnení zmenky. Exekučným
titulom, na podklade ktorého sa oprávnený domáha vykonania exekúcie, je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 03980/11 zo dňa
31.05.2011.

6.1 Zo spisu zároveň vyplýva, že povinná dňa XX.XX.XXXX zomrela; súd prvej inštancie tak pokračoval
v exekučnom konaní s dedičmi po poručiteľke.

7. Súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie – oboznámiac sa so zmluvou o úvere zo
dňa 12.05.2010, s obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, do ktorých bola inkorporovaná
rozhodcovská doložka, ako aj s rozhodcovským rozsudkom – vec správne právne posúdil, keď

vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom
a pôvodnou dlžníčkou je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne
obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie odôvodnil.
Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou
judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08,

C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv
spotrebiteľa. Navyše, právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a pôvodnou povinnou ako vzťahu
spotrebiteľského nespochybnil vo svojom odvolaní ani samotný oprávnený.

7.1 Správny bol aj postup súdu prvej inštancie, ktorý venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok

zhľadískakritériíspotrebiteľskéhoprávavcelomjehokontexteazameralsanaposúdenieprijateľnostia
zákonnosti predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu,
ale aj samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

8. Reagujúc na námietku oprávneného smerujúcu k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok,

odvolací súd, vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul, zdôrazňuje, že súd nielen
v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených
procesnýchpredpokladov,zaktorýchsúdpoveríexekútoravykonanímexekúcie,jeoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v

štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej
(vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp.
zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o rozhodnutie formálne
vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané.
Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia
subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať, sa skúma

materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas
celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez
návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení súdu prvej inštancie
preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a

nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných
ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

9. Oprávnený v tomto konaní navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 03980/11 zo dňa 31.05.2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Predpokladom právomoci rozhodcovského
súdu konať a rozhodnúť je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Súd
prvej inštancie tak postupoval správne, keď v prvom rade skúmal, či rozhodcovské konanie bolovedené na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, a to buď formou osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

9.1 V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od
existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musel pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to,
či rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzatvorená

platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej
základe vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby
právny úkon nebol nikdy uzavretý.

9.2 Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, súd
prvej inštancie správne právne posúdil ako neprijateľnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Dohoda zmluvných strán
o právomoci rozhodcovského súdu tvorila súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nebola
individuálne dojednaná a nesvedčí o vôli pôvodnej povinnej pristúpiť na túto zmluvnú podmienku.
Nemožno opomínať skutočnosť, že povahu formulárovej zmluvy majú nielen všeobecné obchodné
podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení.

9.3 Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť by malo
charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil pôvodnej povinnej návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z nej bolo dostatočne zrejmé, že pôvodná
povinná mala možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní

a že jej súčasne boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom
prípade z návrhu rozhodcovskej doložky nevyplýva, že pôvodná povinná ako spotrebiteľ mala reálnu
možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej doložky ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných

dojednaní vylúčiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že veriteľ už vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru (v bode 15) predpokladá uzatvorenie rozhodcovskej doložky s dlžníkom. Zároveň, podľa
názoru odvolacieho súdu nebola rozhodcovská doložka, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou.
Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný
bodom 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Po tomto výbere už pôvodná povinná nemala

faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musela sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva
každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti
vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že
priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny, jediný rozhodcovský

súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto
formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníčke absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia
či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, ale aj právo
slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej
zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.

9.4 Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému
voči povinným vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený

nedostatok je už sám osebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

10. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky potom ďalšie vady exekučného titulu - konkrétne, že
rozhodcovský súd priznal veriteľovi nárok v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, a to
pokiaľ ide o priznanú neprimerane vysokú sankciu zmenkového úroku, ako aj ďalšie - už vyznejú len

ako dôvody navyše podporujúce správnosť záveru o zákonných prekážkach brániacich vykonávaniu
exekúcie.11. Odvolací súd záverom uvádza, že ako nedôvodnú vyhodnotil aj odvolaciu námietku oprávneného
týkajúcu sa aplikácie § 45 ZoRK súdom prvej inštancie, nakoľko exekučný súd na prejednávanú
vec predmetné zákonné ustanovenie neaplikoval; dané ustanovenie bolo zrušené s účinnosťou od

01.01.2015, pričom súd prvej inštancie rozhodol až dňa 13.12.2021. Privodiť zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia neboli spôsobilé ani ostatné námietky oprávneného, preto odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie postupujúc podľa ustanovenia § 387 ods.1,2 C.s.p. potvrdil ako vecne
správne.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).