Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/158/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200654
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1016200654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M,

členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej (sudca spravodajca), v
právnejvecižalobcu:DanucemSlovenskoa.s.,Rohožník90638,IČO:00214973,právnezastúpeného:
PricewaterhouseCoopers Legal, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava,
IČO: 35 739 347, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 117170/2016
zo dňa 04. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Listom Daňového riaditeľstva SR zo dňa 17. septembra 2009 bol správcovi dane postúpený podnet,
v ktorom anonymný pisateľ upozorňoval daňové orgány na protizákonné konanie a daňové úniky

žalobcu - Danucem Slovensko a.s. (do 30. septembra 2021 CRH (Slovensko) a.s.). Na základe tohto
podnetu správca dane vykonal dňa 22. januára 2010 v sídle žalobcu miestne zisťovanie za účelom
preverenia skutočností týkajúcich sa dodania tovaru (cementu) spoločnosti NEZVAL okna - dveře, s.r.o.
O tomto miestnom zisťovaní bola spísaná zápisnica z tohto istého dňa, prílohu ktorej tvoria žalobcom
predložené doklady. Správca dane listom zo dňa 14. apríla 2010 požiadal českú daňovú správu o
medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa žalobcom deklarovaných obchodov - dodania tovaru
(cementu)českémuodberateľovi-spoločnostiNEZVALokna-dveře,s.r.o.Pourgenciizostranysprávcu

dane bola na uvedenú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správcovi dane doručená odpoveď
českej daňovej správy dňa 15. novembra 2010. Na základe uvedenej medzinárodnej výmeny informácií
správca dane zistil, že pri predmetnom dodaní tovaru spoločnosti NEZVAL okna - dveře, s.r.o. prepravu
tovaru zabezpečovala spoločnosť Tm sanit SK, s.r.o. Za účelom preverenia tejto informácie zaslal
správca dane listom zo dňa 28. marca 2011 dožiadanie Daňovému úradu Bratislava III, ktorý bol v
tom čase miestne príslušný správca dane spoločnosti Tm sanit SK, s.r.o. Daňový úrad Bratislava III na
uvedené dožiadanie správcu dane odpovedal listom zo dňa 09. septembra 2011.

2. Dňa 18. septembra 2012 správca dane začal u žalobcu výkon daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009, čo bolo žalobcovi
oznámené listom zo dňa 15. augusta 2012, doručeným dňa 20. augusta 2012. Správca dane vykonalso zástupcom žalobcu v priebehu daňovej kontroly niekoľko ústnych pojednávaní, z ktorých vypracoval
zápisnice zo dňa 18. septembra 2012, 05. októbra 2012, 13. novembra 2012, 19. novembra
2012, 07. decembra 2012, 11. januára 2013, 25. januára 2013, 12. februára 2013 a 18. februára 2013.

Na základe informácií získaných v priebehu ústnych pojednávaní správca dane listami zo dňa 06. mája
2013 požiadal Daňový úrad Bratislava, odbor kontroly, o preverenie informácií týkajúcich sa:
- spoločnosti Avenis, s.r.o., ktorá mala vykonávať prepravu tovaru pri dodaní tovaru žalobcom pre
českého odberateľa ADAD consulting, s.r.o. (od 01. apríla 2009 do 31. júna 2009 a od 01.
septembra 2009 do 31. decembra 2009). Odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 23.

decembra 2013.
- spoločnosti Toifl Slovakia Transport, spol. s r.o., ktorá mala vykonávať prepravu tovaru pri dodaní tovaru
žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa Holcim White Ltd. (v zdaňovacích obdobiach apríl 2009 až júl
2009) a rakúskeho odberateľa Holcim (Wien) GmbH. (v zdaňovacích obdobiach marec 2009, máj 2009
a november 2009). Odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 02. júla 2013.
- spoločnosti TransPlus (Slovensko), s.r.o., ktorá mala vykonávať prepravu tovaru pri dodaní tovaru

žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa Holcim White Ltd. (v zdaňovacích obdobiach január 2009 až máj
2009) a rakúskeho odberateľa Holcim (Wien) GmbH. (v zdaňovacích obdobiach január 2009, február
2009 a august 2009). Odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 19. júla 2013 (čiastočná odpoveď)
a dňa 10. decembra 2013.

3. Správca dane vypracoval nasledovné žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií:
- žiadosť zo dňa 09. mája 2013 adresovaná nemeckej daňovej správe týkajúca sa preverenia dodania
tovaru žalobcom nemeckému daňovému subjektu HOLCIM WHITE LTD. a prepravy s ním súvisiacej,
ktorú podľa zistení správcu dane vykonali nemecké spoločnosti Meyer Roland a Menath Transporte
OHG. Po urgencii zo dňa 20. augusta 2013 obdržal správca dane odpoveď dňa 05. septembra 2013.

- žiadosť zo dňa 09. mája 2013 adresovaná rakúskej daňovej správe týkajúca sa preverenia dodania
tovaru žalobcom rakúskemu daňovému subjektu HOLCIM WHITE LTD. a prepravy s ním súvisiacej,
ktorú podľa zistení správcu dane vykonali rakúske spoločnosti Franz Toifl e.U. A POLL-NUSSBAUMER.
Po viacerých urgenciách správcom dane zo dňa 20. augusta 2013, 12. februára 2014, 03. septembra
2014 a 16. januára 2015 bola odpoveď rakúskej daňovej správy doručená dňa 26. januára 2015.

- žiadosť zo dňa 09. mája 2013 adresovaná maďarskej daňovej správe týkajúca sa preverenia
prepravy tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa HOLCIM WHITE LTD. vykonanej
maďarským daňovým subjektom CEMENT - TRANS Kft. Po urgencii zo dňa 20. augusta 2013
správca dane obdržal odpoveď dňa 05. septembra 2013 (čiastočná) a dňa 26. septembra 2013.
- žiadosť zo dňa 09. mája 2013 adresovaná českej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy

tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa HOLCIM WHITE LTD. vykonanej českým
daňovým subjektom CONTI-RSC, s.r.o. Po urgencii zo dňa 20. augusta 2013
správca dane obdržal odpoveď dňa 19. septembra 2013 a prílohy k odpovedi dňa 29. októbra 2013.
- žiadosť zo dňa 09. mája 2013 adresovaná rumunskej daňovej správe týkajúca sa preverenia
prepravy tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa HOLCIM WHITE LTD. vykonanej

rumunským daňovým subjektom GABBRO S.R.L. Po urgencii zo dňa 20. augusta 2013 správca dane
obdržal odpoveď dňa 04. septembra 2013.
- žiadosť zo dňa 09. mája 2013 adresovaná českej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy
tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa HOLCIM WHITE LTD. vykonanej českým
daňovým subjektom LAGARDE SPEDITION, spol. s r.o. Po urgencii zo dňa 20. augusta 2013 správca

dane obdržal odpoveď dňa 10. septembra 2013 (čiastočná) a dňa 26. novembra 2013.
- žiadosť zo dňa 09. mája 2013 adresovaná českej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy
tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa HOLCIM WHITE LTD. vykonanej českým
daňovým subjektom LASIUS Group, s.r.o. Po urgencii zo dňa 20. augusta 2013 správca dane obdržal
odpoveď dňa 11. decembra 2013.

- žiadosť zo dňa 09. mája 2013 adresovaná rumunskej daňovej správe týkajúca sa preverenia
prepravy tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa HOLCIM WHITE LTD. vykonanej
rumunským daňovým subjektom SC MACOMI PROD SERV S.R.L. Po urgencii zo dňa 20. augusta 2013
správca dane obdržal odpoveď dňa 19. novembra 2013 (čiastočná) a dňa 11. februára 2014.
- žiadosť zo dňa 09. mája 2013 adresovaná maďarskej daňovej správe týkajúca sa preverenia

prepravy tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa HOLCIM WHITE LTD.
vykonanej maďarským daňovým subjektom SILÓSPED NEMZETKÖZI-BELFÖLDI SZÁLLÍTÁSI ÉS
KERESKEDELMI KFT. Po urgencii zo dňa 20. augusta 2013 správca dane obdržal odpoveď dňa 05.
septembra 2013 a prílohy k odpovedi dňa 24. septembra 2013.- žiadosť zo dňa 10. mája 2013 adresovaná maďarskej daňovej správe týkajúca sa preverenia dodania
tovaru žalobcom maďarskému daňovému subjektu WINKLER-TÜZÉP KERESKEDELMIGYÁRTÓ ÉS
SZOLGÁLTATÓ KFT a prepravy s ním súvisiacej, ktorú podľa zistení správcu dane vykonala maďarská

spoločnosť WINKLER TRANSPORT KFT. Po urgenciách zo dňa 20. augusta 2013 a 12. februára 2014
obdržal správca dane odpoveď dňa 02. júna 2014.
- žiadosť zo dňa 10. mája 2013 adresovaná maďarskej daňovej správe týkajúca sa preverenia
dodania tovaru žalobcom maďarskému daňovému subjektu LEIER HUNGÁRIA ÉPÍTŐANYAGGYÁRTÓ
KFT a prepravy s ním súvisiacej, ktorú podľa zistení správcu dane vykonali maďarské spoločnosti

SILOTRANSPORTWERFRINGKFT.aWINKLERTRANSPORTKFT.Pourgenciáchzodňa19.augusta
2013 a 12. februára 2014 obdržal správca dane odpoveď dňa 03. marca 2014.
-žiadosťzodňa14.mája2013adresovanáčeskejdaňovejsprávetýkajúcasaprevereniadodaniatovaru
žalobcom českému daňovému subjektu ADAD consulting, s.r.o. a prepravy s ním súvisiacej, ktorú podľa
zistení správcu dane vykonala česká spoločnosť AVENIS, s.r.o. Odpoveď bola správcovi dane doručená
dňa 09. septembra 2013.

4. Dňa 20. mája 2013 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly s tým, že predmetná
daňová kontrola bola prerušená odo dňa 22. februára 2013 do doručenia odpovedí na žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií uvedené v predchádzajúcom bode. Ako dôvod prerušenia daňovej
kontroly správca dane uviedol uskutočňovanú medzinárodnú výmenu informácií. Po obdržaní všetkých

odpovedí na jednotlivé žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane listom zo dňa 28.
januára 2015, doručeným dňa 30. januára 2015, žalobcovi oznámil, že
dňa 26. januára 2015 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a v predmetnej daňovej
kontrole pokračoval.

5. O výsledku daňovej kontroly vypracoval správca dane protokol zo dňa 04. mája 2015, ktorý bol spolu
s výzvou na vyjadrenie a na jeho prerokovanie doručený žalobcovi dňa 06. mája 2015.
Žalobca svoje právo na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole využil a v lehote určenej správcom
dane podal vyjadrenie, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 28. mája 2015. Dňa 21.
októbra 2015 správca dane prerokoval so žalobcom ním predložené pripomienky a dôkazy k zisteniam

uvedeným v protokole, o čom bola spísaná zápisnica z toho istého dňa. Dňom doručenia protokolu bola
predmetná daňová kontrola ukončená a nasledujúci deň po dni doručenia protokolu správca dane začal
vyrubovacie konanie podľa § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok”). Vyrubovacie konanie
bolo ukončené vydaním rozhodnutia správcu dane opísaného v bode 1 tohto rozsudku, ktoré bolo po

odvolaní žalobcom potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného.

6. Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly Daňový úrad pre vybrané daňové
subjekty (ďalej aj ako „správca dane” alebo „prvostupňový orgán”) rozhodnutím č. 1611154/2015 zo dňa
30. októbra 2015 podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX

eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 a znížil nadmerný odpočet na
DPH za toto zdaňovacie obdobie zo sumy XXX.XXX,XX eura na sumu XXX.XXX,XX eura.

7. Prvostupňový orgán tak rozhodol z dôvodu, že na základe zistení vyplývajúcich z daňovej kontroly
DPH vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009 nebolo preukázané

splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu ustanovených v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH”) pri faktúrach v celkovej hodnote XX.XXX,XX eura za dodanie tovaru (cementu) pre
zahraničného odberateľa NEZVAL okna - dveře, s.r.o., Čajkovského 4211/41, Hodonín, Česká republika.

8. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 117170/2016 zo dňa 04. februára 2016 žalovaný podľa § 74 ods.
4 daňového poriadku potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové
subjekty č. 1611154/2015 zo dňa 30. októbra 2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 cit. zákona
vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 10.749,67 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2009.

9. Žalovaný mal za preukázané, že správcom dane bol zistený skutkový stav dostatočne, aby mohol
prijať záver, na základe ktorého rozhodol. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (ďalej aj ako
“SDEÚ”) platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane dôjde lenvtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci
preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu dodania (C-409/04 Teleos,
C-184/05 Twoh International).

10. Žalovaný mal za to, že zo zistených skutočností správcom dane a predložených dôkazov žalobcom
vyplýva, že podmienka oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH nebola žalobcom
preukázaná. Poukázal na zistenia správcu dane z medzinárodného dožiadania, podľa ktorého česká
daňová správa v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ako aj A. B. C.,

bývalý konateľ spoločnosti Tm sanit SK, s.r.o. potvrdili, že prepravu tovaru vykonala spoločnosť Tm sanit
SK,s.r.o.,avšakspoločnosťTmsanitSK,s.r.o.žiadnufaktúruzavykonanúprepravutovarunevyhotovila.
Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou NEZVAL okna - dveře, s.r.o. a spoločnosťou Tm sanit
SK, s.r.o. zo dňa 10. januára 2009 vyplýva, že prepravu tovaru v rámci dodávok predmetného tovaru
medzi uvedenými spoločnosťami zabezpečovala na vlastné náklady spoločnosť Tm sanit SK, s.r.o. Na
základe uvedených skutočností mal správca dane za preukázané, že prepravu predmetného tovaru

vykonala spoločnosť Tm sanit SK, s.r.o. vo vlastnom mene a na svoj účet.

11. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že konal v dobrej viere, a že prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie je v súlade s podmienkami pre oslobodenie
od dane v zmysle zákona o DPH. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že jedným z opatrení bolo preverenie

výpisu z obchodného registra ČR a tiež aj opatrenie v rámci kontrolných mechanizmov osobné ručenie
A. B. C. za záväzky spoločnosti NEZVAL okna - dveře, s.r.o. v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou,
žalovaný uviedol, že správcom dane z obchodného registra ČR bolo však zistené, že spoločnosť
NEZVAL okna - dveře, s.r.o. nemá v predmete činnosti prepravu tovaru a ani medzinárodnú prepravu
tovaru a preskúmaním predmetnej kúpnej zmluvy zistil aj skutočnosť, že v predmetnej kúpnej zmluve

sa zmluvné strany dohodli o zabezpečení pohľadávok zriadením záložného práva na majetok tretej
osoby na motorové vozidlá spoločnosti Tm sanit SK, s.r.o., práve tieto vozidlá podľa EČV uvedených na
nákladných listoch CMR boli použité na prepravu tovaru.

12. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca neposkytol správcovi dane také dôkazy, ktoré by jednoznačne

preukazovali nárok na oslobodenie od dane dodaním tovaru do iného členského štátu. Konštatoval
neúplnéanepotvrdenémedzinárodnénákladnélistyCMR,akoajveľmivšeobecnépísomnéprehlásenie
odberateľa, ktoré na rozdiel od prípadu Teleos neobsahovalo ďalšie podrobnosti, na základe ktorých
by bolo možné faktické uskutočnenie prepravy predpokladať, ako napríklad miesto určenia, údaj o
prevzatí tovaru v mieste určenia, označenie dopravného prostriedku, ktorým bol tovar prepravovaný,

údaj o vodičovi a pod. Všeobecnosť predmetného prehlásenia o dodaní tovaru do iného členského
štátu, neúplné a nepotvrdené nákladné listy, nepotvrdené dodacie listy o prevzatí tovaru a ich
bezvýhradná akceptácia žalobcom ako postačujúci dôkaz o uskutočnení intrakomunitárneho dodania,
podľa žalovaného, nesvedčí o dobrej viere žalobcu, ktorý za daných okolností mal byť opatrnejší a mal
požadovať od odberateľa alebo prepravcu ďalšie dôkazy preukazujúce faktické dodanie tovaru do iného

členského štátu. Pokiaľ tak neurobil, nemohol, v dobrej viere vystavovať daňové doklady oslobodené
od DPH.

13. Žalovaný uviedol, že overenie uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH znamená
objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky oslobodenia od dane boli

splnené. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len samotná existencia
konkrétnych faktúr, dodacích listov, dokladov CMR a potvrdení o preprave tovaru do iného členského
štátu, hoci tieto by obsahovali všetky formálno-právne náležitosti, musí sa overiť, či údaje v nich uvedené
reálne preukazujú predmetnú skutočnosť. Správca dane vykonal v preskúmavanej veci dokazovanie v
dostatočnom rozsahu a skutkové okolnosti aj správne vyhodnotil a prijal správny právny záver.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane.

II.

Žaloba

15. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15. apríla 2016 domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 117170/2016 zo dňa 04.februára 2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané
daňové subjekty č. 1611154/2015 zo dňa 30. októbra 2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6
daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 10.749,67 eura na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie december 2009.

16. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného trpí vadou konania, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, spočívajúca v nezákonnom prerušení daňovej kontroly a v
nezákonne dlhom trvaní daňovej kontroly. Táto bola spolu s protokolom podkladom pre vydanie

rozhodnutia daňového úradu a následne rozhodnutia žalovaného. Daňová kontrola trvala nezákonne
od 18. septembra 2012 do 06. mája 2015, t. j. viac ako 2 roky a 6 mesiacov, z toho bola nezákonne
prerušená počas 614 dní.

17. Daňový úrad prerušil daňovú kontrolu za účelom doplnenia skutkovej situácie, na základe čoho
predpokladal, že výsledky proklamovaného medzinárodného dožiadania informácií sa pretavia v

rozhodnutí daňového úradu a v rozhodnutí žalovaného, čo sa však podľa žalobcu nestalo.

18. Uviedol, že správca dane ho oznámením zo dňa 28. januára 2015 upovedomil, že dňa 26. januára
2015 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, avšak bez bližšieho zdôvodnenia
rozhodných údajov spôsobujúcich koniec prerušenia daňovej kontroly.

19. Žalobca ďalej uviedol, že napriek prerušeniu daňovej kontroly správca dane a následne žalovaný
použili pre svoje skutkové a právne závery len informácie získané z medzinárodného dožiadania
informácií z Českej republiky vykonaného v čase ešte pred začatím samotnej daňovej kontroly. Z tohto
dôvodu považoval prerušenie daňovej kontroly za neefektívne, nadbytočné, bezdôvodné a účelové.

20. V tejto súvislosti poukázal žalobca na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III.
ÚS 24/2010 z 29. júna 2010, rozhodnutie Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS
405/09-28 zo dňa 10. decembra 2009 a ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 5Sžf/68/2008,
3Sžf/2/2009, 3Sžf/1/2009, 3Sžf/107/2009, 5Sžf/68/2008, 8Sžf/62/2011 a 8Sžf/16/2013).

21. Okrem účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly je podľa žalobcu potrebné posudzovať
aj primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „Nariadenie č. 904/2010“), konkrétne na oddiel

2, článok 10, podľa ktorého „žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo,
ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už
uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.“ Dôvodil, že slovné spojenie
„pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo“ (§ 61 ods. 4 daňového poriadku) je potrebné v kontexte
uvedeného nariadenia vykladať tak, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je

ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v uvedenom nariadení pre poskytnutie požadovaných
informácií. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že podmienka primeranosti dĺžky trvania prerušenia daňovej
kontroly splnená nebola, a teda išlo o nezákonné prerušenie daňovej kontroly. Prerušenie daňovej
kontroly musí byť v súlade so zákonom, t.j. účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností,
ktoré správcovi dane nie sú známe, čo v danom prípade splnené nebolo. Ak tieto limity daňovej kontroly

nie sú zo strany správcu dane dodržiavané, dôsledkom toho je, že protokol z daňovej kontroly má
charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nemôže byť použitý ako dôkaz v daňovom
(vyrubovacom) konaní.

22. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a trpí takou vadou konania, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť, keď žalovaný nesprávne v rozpore
so zákonom neprihliadol na žalobcom predložený dôkaz (čestné vyhlásenie pána Nezvala zo dňa
28. mája 2015) a tento dôkaz nesprávne nepovažoval za dôkaz podľa daňového poriadku, ani naň
neprihliadal s odôvodnením, že ho žalobca nepredložil do konca daňovej kontroly. Uvedený záver
žalovaného je nesprávnym právnym posúdením veci žalovaným a porušením práva žalobcu predkladať

dôkazy v daňovom konaní a tiež porušením povinnosti daňového úradu a žalovaného vykonať a
vyhodnotiť dôkazy predložené v daňovom konaní.23. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne ustálil, že rozhodnou skutočnosťou pre posúdenie nároku
žalobcu na oslobodenie od DPH je doklad o preprave, čo je v rozpore s § 43 ods. 1 a 5 písm. c) daňového
poriadku. Zastával názor, že v zmysle § 43 ods. 5 daňového poriadku účinného v rozhodnom čase

(rok 2009) bolo postačujúce doložiť písomné vyhlásenie odberateľa o tom, že tovar prepravil do iného
členského štátu, čo splnené bolo. Žalovaný napriek tomu v rozpore so zákonom od žalobcu požadoval
doklady nad rámec právnej normy, keď od žalobcu požadoval predloženie všetkých dokladov podľa §
43 ods. 5 daňového poriadku.

24. Taktiež žalobca zastával názor, že žalovaný nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre
oslobodenie od DPH za rok 2009 vo vzťahu k preprave tovaru do Českej republiky pre odberateľa
NEZVAL, nakoľko zo žalobcom predložených a navrhnutých dôkazov je zrejmé, že žalobca v dobrej
viere predával tovar do iného členského štátu (Českej republiky), predložil o tom doklady, a preto si
oprávnene uplatnil oslobodenie od DPH.

25. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné a preto navrhol, aby správny súd
preskúmavané rozhodnutie zrušil alternatívne aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

26.Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobedoručenýmsúdudňa25.mája2016,nesúhlasilsnámietkou
žalobcu o nezákonnom prerušení daňovej kontroly a jej nezákonne dlhom trvaní. Zdôraznil, že žalobca
túto námietku neuplatnil v odvolacom konaní a ani vo vyjadrení k protokolu. Uviedol, že podľa zistení

správcu dane počas daňovej kontroly žalobca v priebehu roka 2009 (kontrolované obdobie) vykonával
obchodné transakcie s viacerými zahraničnými spoločnosťami, nielen so spoločnosťou NEZVAL okna
- dveře, s.r.o. Správca dane preto považoval za potrebné preveriť všetky obchodné transakcie, a to
zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Z tohto dôvodu bolo dňa 20. mája 2013 vydané
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly. Poukázal tiež na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 21.

mája 2013, na ktorom bol žalobca oboznámený so skutočnosťami týkajúcimi sa zaslaných žiadostí o
medzinárodnú výmenu informácií.
27. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane dňa 21. mája 2013 zaslal celkom 9 žiadostí o medzinárodnú
výmenu daňových informácií do iného členského štátu (Rakúsko, Nemecko, Česká republika,
Maďarsko) za účelom preverenia dodávok pre zahraničného odberateľa HOLCIM WHITE LTD, IČ

DPH: ATU57306846 a odberateľa HOLCIM WHITE LTD, IČ DPH: DE813742694, odberateľa LEIER
HUNGÁRIA Kft., IČ DPH: HU11138075, odberateľa WINKLER - TŰZÉP Kft., IČ DPH: HU11137452,
odberateľa ADAD consulting s.r.o., IČ DPH: CZ28240936.

28. V tejto súvislosti žalovaný tiež uviedol, že správca dane vykonanie medzinárodnej výmeny informácii

uvádza v protokole, pričom z výsledkov preverovania nevyplynuli skutočnosti, ktoré by mali vplyv
na výšku nadmerného odpočtu uvedeného v daňových priznaniach. Považoval námietku žalobcu, že
pokiaľ neboli z medzinárodnej výmeny informácie zistené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na
dorubenie dane, nebol dôvod na prerušenie daňovej kontroly, za irelevantnú. Poznamenal, že žalobca
nespochybňoval zákonnosť prerušenia daňovej kontroly ani vo svojom vyjadrení k protokolu a ani v

odvolacom konaní.

29. Mal za to, že informácie získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií mohli mať
zásadný vplyv na správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Žalovaný
nesúhlasil so žalobcom, že správca dane prijal záver len z dôkazov vykonaných pred začatím daňovej

kontroly, keďže z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že vychádzal z vyjadrenia žalobcu k predloženým
dokladom ku kontrole za zdaňovacie obdobia január 2009 až december 2009 (zápisnica o ústnom
pojednávanízodňa19.novembra2012)avšetkydôkazyvyhodnotilpodľa§3ods.3daňovéhoporiadku.

30. Vo vzťahu k námietke žalobcu vo veci nezákonného vylúčenia žalobcu z účasti na úkonoch

vykonávaných zo strany správcu dane prostredníctvom iného daňového úradu v Českej republike,
vypočutie Ing. Jiřího Nezvala, žalovaný uviedol, že menovaný bol konateľom spoločnosti Tm sanit SK,
s.r.o. od 27. apríla 1998 do 09. novembra 2010, a to v súvislosti s preverovaním skutočností týkajúcich
sa prepravy tovaru a nadobudnutia tovaru z iného členského štátu od spoločnosti NEZVAL okna - dveře,s.r.o. Súčasťou odpovede českej daňovej správy je protokol o ústnom pojednávaní zo dňa 09. augusta
2011, v ktorom je zachytená výpoveď p. Nezvala k skutočnostiam týkajúcim sa medzinárodnej prepravy
tovaru, ktorú mala vykonať spoločnosť Tm sanit SK, s.r.o. z iného členského štátu od spoločnosti

NEZVAL okna - dveře, s.r.o. Čiže predmetom ústneho pojednávania s p. Nezvalom boli skutočnosti
týkajúce sa obchodného vzťahu medzi spoločnosťami NEZVAL okna - dveře, s.r.o. a Tm sanit SK, s.r.o.
Žalovaný dôvodil, že žalobca nebol účastníkom obchodného vzťahu medzi spoločnosťami NEZVAL a
Tm sanit SK, s.r.o., a preto nebol oprávnený byť prítomný na vypočutí uvedeného svedka.

31. Žalovaný zastával názor, že žalobcom predložené čestné prehlásenie zo dňa 28.
mája 2015 spísané Ing. Nezvalom nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Aj keď § 24 ods.
4 daňového poriadku obsahuje demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, musí ísť o listinné
dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje
jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to daňový poriadok v spojení s čl. 2 ods. 2
Ústavy SR nedovoľuje. Tiež žalovaný zdôraznil, že predmetným čestným vyhlásením zo dňa 28. mája

2015 sa správca dane vo svojom rozhodnutí zaoberal, keď konštatoval, že ho žalobca nepredložil v
priebehu výkonu daňovej kontroly a zároveň žalobca nemal predmetný doklad k dispozícii v zmysle § 43
ods. 8 zákona o DPH do konca šiesteho kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru.

32. Žalovaný trval na svojom vyjadrení v napadnutom rozhodnutí „V zmysle § 43 zákona o DPH

platiteľ, ktorý dodáva tovar do iného členského štátu Európskej únie, môže uplatniť oslobodenie dane
pri dodaní tovaru do iného členského štátu len vtedy, ak sú splnené podmienky: tovar je fyzicky
prepravený do iného členského štátu (t. j. tovar fyzicky opustí územie Slovenskej republiky), existencia
odplatného obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom; tovar je odberateľom objednaný
pod IČ DPH, ktoré bolo pridelené v inom členskom tovar, tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ,

alebo je prepravený inou osobou na účet dodávateľa alebo odberateľa. Aby bolo možné platiteľovi uznať
oslobodenie od dani podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, musí mať platiteľ k dispozícii dôkazy o tom,
že sa dodanie tovaru do iného členského štátu reálne uskutočnilo. Podstatným dôkazom pre uznanie
oslobodenia od dane v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu Európskej únie je doklad
o preprave.“ Zdôraznil, že správca dane od žalobcu v priebehu výkonu daňovej kontroly nepožadoval

žiadny konkrétny doklad nad rámec uvedeného zákonného ustanovenia.

33. Žalovaný vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu sa nestotožňoval s názorom žalobcu, že konal
vdobrejviereaprijalvšetkyopatrenia,ktoréodnehomožnorozumnepožadovať,abysauistil,žeplnenie
je v súlade s podmienkami pre oslobodenie od dane podľa zákona o DPH. K žalobcovmu poukazovaniu

na preverenie výpisu z obchodného registra ČR žalovaný uviedol, že spoločnosť NEZVAL okna - dveře,
s.r.o. nemá v predmete činnosti prepravu tovaru a ani medzinárodnú prepravu tovaru. K ďalšiemu
opatreniu žalobcu ohľadom osobného ručenia p. Nezvala za záväzky spoločnosti NEZVAL okna - dveře,
s.r.o. v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou žalovaný uviedol, že podľa tejto kúpnej zmluvy sa
zmluvné strany dohodli o zabezpečení pohľadávok zriadením záložného práva na majetok tretej osoby,

a to na motorové vozidlá spoločnosti Tm sanit SK, s.r.o. Práve tieto vozidlá podľa EČV uvedených na
nákladných listoch CMR boli použité na prepravu tovaru. Zdôraznil, že žalobca okrem medzinárodných
nákladných listov CMR a prehlásenia o preprave tovaru do Českej republiky nedisponuje žiadnym iným
dokladom s uvedením miesta určenia tovaru, ktorý by preukazoval oslobodenie od dane v zmysle
§ 43 zákona o DPH. Žalobca tiež od odberateľa nevyžadoval potvrdenie riadku 24 (tovar prevzal)

medzinárodného nákladného listu CMR a ani potvrdenie dodacích listov, čo odôvodňoval prehlásením
o preprave tovaru do Českej republiky na polročnej báze.

34. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný trval na svojich záveroch uvedených v žalobou
napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu

35. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručeným súdu dňa 25. apríla 2017 vyslovil názor,

že nie je vadou na strane žalobcu, ak nezákonnosť priebehu, dĺžky trvania a prerušenia daňovej kontroly
nenamietal ešte v priebehu odvolacieho konania pred žalovaným, alebo vo vyjadrení k protokolu daňovej
kontroly, keďže daňový úrad ani žalovaný nie je zo zákona oprávnený posúdiť zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly a na toto posúdenie je oprávnený výlučne súd.36. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že daňový úrad „...považoval za potrebné preveriť
všetky obchodné transakcie“, pretože pri takomto všeobecnom zdôvodnení zjavne absentuje zákonom

vyžadovaný účel daňovej kontroly limitujúci jej rozsah na takú mieru, aby nezasahovala v rozpore so
zákonom do práv kontrolovaného daňového subjektu.
37. Zotrval na tvrdení, že daňový úrad hrubo procesne pochybil, ak neumožnil žalobcovi konfrontovať
svedka p. C. a teda neumožnil klásť svedkovi otázky, najmä ak ide o jeho rozporné vyhlásenia. Žalobca
mal za to, že žalovaný tým, že nepripustil čestné vyhlásenie p. C. zo dňa 28. mája 2015 ako dôkaz a

nevykonal ani dôkaz navrhovaný žalobcom (vypočutie svedka p. Nezvala), konal v rozpore so zákonom,
a ide o také vady konania, ktoré spôsobujú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

38. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.

Konanie na správnom súde

39. O žalobcovej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.
5S/77/2016-92 zo dňa 19. júna 2018 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva
SR č. 117170/2016 zo dňa 04. februára 2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal
žalovaný kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 2Sžfk/13/2019 zo dňa 25.
mája 2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/77/2016-92 zo dňa 19. júna 2018 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

40. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/158/2022.

VI.

Pojednávanie

41. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „SSP“) opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v súlade s právnym

názorom Najvyššieho správneho súdu SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 2žfk/13/2019 zo dňa 25. mája
2022, rozhodol na pojednávaní dňa 26. októbra 2023 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Správny súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

42. Právny zástupca žalobcu pred súdom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 4Sfk/15/2022 zo dňa 22. marca 2023, vydané vo veci žalobcu, vzťahujúce sa k inému zdaňovaciemu
obdobiu, ktorým Najvyšší správny súd SR rozhodol o zamietnutí kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu
správneho súdu, ktorým tento zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, a to z dôvodu absencie

zdôvodnenia, ako aj správnej úvahy, či vôbec a aký význam mali skutočnosti zistené predmetnou
medzinárodnouvýmenouinformácií,čisprávcadane,resp.žalovanýnejakýmspôsobomtietoinformácie
využili.

VII.

Relevantné právne predpisy

43. Žaloba žalobcu na Krajský súd v Bratislave došla dňa 15. apríla 2016, t.j. za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z.Správny súdny poriadok, preto súd s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 1 SSP vo veci rozhodol
podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.

44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

45. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho

konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

46. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

47. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
48. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

49. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

50. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

51. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu

zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac
o 12 mesiacov.

52. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,

že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu.

53. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo

prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

54.Podľa§43ods.5zákonaoDPH,platiteľjepovinnýpreukázať,žesúsplnenépodmienkyoslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu

kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,

že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

55. Podľa § 43 ods. 8 zákona o DPH, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná

odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5
písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho
mesiaca,vktoromsauskutočnilododanietovaru.Akplatiteľnemádokladypodľaodseku5písm.b)alebo
c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za
zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

56. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

VIII.
Posúdenie veci správnym súdom

57. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu
rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia.

58. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že listom Daňového riaditeľstva SR zo dňa 17.
septembra 2009 bol správcovi dane postúpený podnet, v ktorom anonymný pisateľ upozorňoval daňové
orgány na protizákonné konanie a daňového úniky žalobcu. Na základe tohto podnetu správca dane
vykonal dňa 22. januára 2010 v sídle žalobcu miestne zisťovanie za účelom preverenia skutočností
týkajúcich sa dodania tovaru spoločnosti NEZVAL okna - dveře, s.r.o. O tomto miestnom zisťovaní bola

spísaná zápisnica z tohto istého dňa, prílohu ktorej tvoria žalobcom predložené doklady.

59. Listom zo dňa 14. apríla 2010 požiadal správca dane českú daňovú správu o medzinárodnú výmenu
informácií týkajúcich sa žalobcom deklarovaných obchodov - dodania tovaru (cementu) českému
odberateľovi - spoločnosti NEZVAL okna - dveře, s.r.o. Na základe uvedenej medzinárodnej výmeny

informácií správca dane zistil, že pri predmetnom dodaní tovaru spoločnosti NEZVAL okna - dveře, s.r.o.
prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť Tm sanit SK, s.r.o. Za účelom preverenia tejto informácie
zaslal správca dane listom zo dňa 28. marca 2011 dožiadanie Daňovému úradu Bratislava
III, ktorý bol v tom čase miestne príslušný správca dane spoločnosti Tm sanit SK, s.r.o. Daňový úrad
Bratislava III na uvedené dožiadanie správcu dane odpovedal listom zo dňa 09. septembra 2011.

60. Správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu DPH dňa 18. septembra 2012 za zdaňovacie obdobie
januáraždecember2009.Dňa20.mája2013bolovydanérozhodnutie č.9900430/5/2005681/13/
Zat o prerušení daňovej kontroly dňom 22. mája 2013 z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú
výmenu daňových informácií týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty. V súvislosti s preverovanými

faktúrami správca dane zaslal celkom 9 žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií do
iného členského štátu za účelom preverenia dodávok tovaru. Žalobca bol o prerušení daňovej kontroly
informovaný na ústnom pojednávaní dňa 21. mája 2013. Oznámením č. 9900430/5/206357/2015/Zat
zo dňa 28. januára 2015 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 26. januára 2015 pominuli prekážky,
pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a správca dane bude pokračovať vo výkone predmetnej daňovej

kontroly.

61. Na základe zistených skutočností správca dane vyslovil záver, že žalobca v prípade deklarovaného
dodania tovaru do iného členského štátu nemá nárok na uplatnenie oslobodenia v zmysle § 43 ods.
1 zákona o DPH a je povinný znášať zaťaženie daňou z pridanej hodnoty, s čím žalobca nesúhlasil.

Z predložených medzinárodných nákladných listov CMR vyplynulo, že prepravu tovaru mala vykonať
spoločnosť NEZVAL okna - dveře, s.r.o. a miestom vykládky tovaru pre odberateľa NEZVAL okna
- dveře, s.r.o. malo byť mesto Hodonín, Česká republika. Z informácií získaných prostredníctvom
medzinárodnej výmeny daňových informácií ako aj informácií získaných preverovaním vykonanýmDaňovým úradom Bratislava III vyplynulo, že prepravu predmetného tovaru vykonala spoločnosť Tm
sanit SK, s.r.o., t. j. prepravu v skutočnosti vykonala iná osoba ako dopravca uvedený na predložených
medzinárodných nákladných listoch CMR resp. dopravca deklarovaný platiteľom. Z preverovania na

základe medzinárodnej výmeny daňových informácií ďalej vyplynulo, že tovar nebol pre odberateľa
NEZVALokna-dveře,s.r.o.naadreseuvedenejnamedzinárodnýchnákladnýchlistochCMRakomiesto
vykládky fyzicky vyložený.

62. Neúplné a nepotvrdené medzinárodné nákladné listy CMR, ako aj veľmi všeobecné písomné

prehlásenie odberateľa, nepotvrdené dodacie listy o prevzatí tovaru a ich bezvýhradná akceptácia
žalobcom ako postačujúci dôkaz o uskutočnení intrakomunitárneho dodania podľa žalovaného,
nesvedčia o dobrej viere žalobcu, ktorý za daných okolností mal byť opatrnejší a mal požadovať od
odberateľa alebo prepravcu ďalšie dôkazy preukazujúce faktické dodanie tovaru do iného členského
štátu. Pokiaľ tak neurobil, nemohol v dobrej viere vystavovať daňové doklady oslobodené od DPH.

63. Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle daňového poriadku zásada zákonnosti,
ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne
záväznými predpismi (§ 2 ods. 1 daňového poriadku) v zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 daňového
poriadku) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Daňová
kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu v podmienkach správy daní, ktorá

slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb a zároveň predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej sféry
daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu daní a sekundárne
k ukladaniu sankcií. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť,
správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Inštitút daňovej kontroly
slúži na zistenie alebo overenie si skutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane
alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov a zároveň predstavuje nástroj na overenie
pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania.

64. Zákon o dani z pridanej hodnoty (v znení účinnom k 31. decembra 2009) jednoznačne ustanovuje,
že tovar, ktorý je prepravený alebo odoslaný do iného členského štátu odberateľovi, ktorý má pridelené
IČ DPH, je oslobodený od dane z pridanej hodnoty tovaru iba za splnenia podmienok uvedených v §
43 ods. 5 zákona o DPH.

65. Ako vyplýva zo skutkového stavu, ktorý bol zistený správcom dane, prepravu tovaru vykonala
spoločnosť Tm sanit SK, s.r.o., t. j. prepravu vykonala iná osoba ako prepravca deklarovaný na
predložených medzinárodných nákladných listoch CMR. Z preverovania tiež vyplynulo, že tovar na
mieste určenia alebo uvedenej adrese odberateľa NEZVAL okna - dveře s.r.o. nebol fyzicky vyložený

a nebol ani odberateľom prevzatý.

66. Odberateľ NEZVAL okna - dveře s.r.o., ktorý sa stal vlastníkom tovaru na území Slovenska v
priestoroch žalobcu ako dodávateľa, následne predal tovar slovenskému odberateľovi, ktorý vykonával
prepravu tovaru spoločnosti Tm sanit SK, s.r.o. a v cene tovaru bola započítaná aj preprava, t. j. preprava

nebola osobitne fakturovaná. Spoločnosť NEZVAL okna - dveře s.r.o. ako predávajúci uzavrel kúpnu
zmluvu s odberateľom spoločnosťou Tm sanit SK s.r.o. na ten istý tovar, ktorý nakupoval od žalobcu,
v ktorej je uvedené, že dopravu zaisťuje na vlastné náklady kupujúci Tm sanit SK s.r.o. Zo zistení
českej daňovej správy vyplynulo, že spoločnosť NEZVAL okna - dveře s.r.o. nemá splnené materiálno -
technické podmienky na vykonávanie predmetného druhu obchodu, ktorým bolo obchodovanie s voľne

loženým cementom.

67. Správca dane pri preverovaní obchodných transakcií uskutočnených medzi žalobcom a
spoločnosťou NEZVAL okna - dveře s.r.o., využil výsledky medzinárodnej výmeny informácii s českou
daňovou správou vo veci preverenia dodávok tovaru pre odberateľa NEZVAL okna - dveře s.r.o. za

obdobieroka2009.Českádaňovásprávauviedla,žetovarboldoručenýnaadresuČajkovského4211/41
Hodonín, ČR, prepravcom predmetného tovaru bola spoločnosť Tm sanit SK s.r.o. Holíč, SR. Z českej
daňovej správy vyplynulo, že tovar nebol vyložený, ale bol po preprave do Hodonína vybavený ďalšímidokladmi a expedovaný ďalej. Tovar nadobudnutý od žalobcu, spoločnosť NEZVAL okna - dveře s.r.o.
predala do iného členského štátu spoločnosti Tm sanit SK s.r.o.

68. Správny súd konštatuje, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť
jeho nároku na oslobodenie od DPH. Doklady, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania
oslobodenia od dane a to medzinárodné nákladné listy CMR, písomné prehlásenie odberateľa, dodacie
listy nie je možné považovať za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska
do iného členského štátu. Medzinárodné nákladné listy CMR neboli riadne vyplnené, preprava nebola

riadne potvrdená prepravcom a ani odberateľom nebolo potvrdené prevzatie tovaru. Dodacie listy neboli
potvrdené odberateľom uvedeným na faktúre a ani žiadnou inou osobou.

69. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť
dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred
daňovými orgánmi.

70. Ak žalobca argumentuje v žalobe, že požadované doklady predložil, súd musí konštatovať, že
nepostačuje iba formálna existencia faktúr, resp. dodacích listov, CMR, ktoré sú aj podľa názoru
súdu nedostatočné, neúplné, reálne nepreukazujú konkrétnu príslušnú prepravu z tuzemska do Českej
republiky. V danom prípade mal prepravu zabezpečiť odberateľ a preto bolo povinnosťou žalobcu ako

dodávateľa preukázať dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do iného členského štátu (ČR)
s poukazom na obsah ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH, kópiou faktúry a písomným
vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu.

71. Z ustanovenia § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že splnenie podmienok pre oslobodenie

od dane je povinný preukázať platiteľ, ktorý oslobodenie od dane uplatňuje. Žalobca nepreukázal
rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od dane a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného
členského štátu, a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru - cementu je spoločnosť
NEZVAL okna - dveře s. r. o., ktorá je deklarovaná na odberateľských faktúrach ako odberateľ, pretože
tvrdenia žalobcu, ním predložené doklady splnenie týchto podmienok nepreukazujú. Žalobca by teda

úspešne mohol uplatniť oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že
by bolo v daňovom konaní preukázané, že sporný tovar opustil územie SR a prepravu tovaru vykonal
odberateľ, spoločnosť NEZVAL okna - dveře s.r.o., tak ako to žalobca deklaroval v priebehu daňového
konania.

72. Žalobca preukazoval intrakomunitárne dodanie tovaru písomným vyhlásením odberateľa zo dňa 08.
januára 2010, v ktorom Ing. Jiří Nezval - konateľ spoločnosti NEZVAL okna - dveře s.r.o., prehlásil,
že v období od 01. júla 2009 - 31. decembra 2009 nakúpil od žalobcu tovar - šedý cement v objeme
26.088,27 ton a v hodnote X.XXX.XXX,XX eura, ktorý bol prepravený do Českej republiky. Vo vzťahu
k tomuto dôkazu súd uvádza, že z predmetného písomného prehlásenia nevyplýva skutočnosť, ktorá

osoba vykonala prepravu tovaru.

73. Správny súd preto súhlasil s argumentáciou správcu dane, že z predloženého písomného
prehlásenia odberateľa nevyplýva, že predmetný tovar prepravil do iného členského štátu odberateľ
NEZVAL okna - dveře s.r.o. a vzhľadom na to, že predmetnú prepravu tovaru vykonala spoločnosť

Tm sanit SK, s.r.o. mal správca dane oprávnenú pochybnosť o skutočnostiach deklarovaných
prostredníctvom predkladaného písomného potvrdenia odberateľa a zároveň pochybnosť o
dôveryhodnosti písomného prehlásenia predloženého za účelom preukázania oslobodenia od dane pri
dodaní tovaru do iného členského štátu pre odberateľa NEZVAL okna - dveře s.r.o.

74. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a trpí takou vadou konania, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť, keď žalovaný nesprávne v rozpore so
zákonom neprihliadol na žalobcom predložený dôkaz (čestné vyhlásenie p. Nezvala zo dňa 28. mája
2015) a tento dôkaz nesprávne nepovažoval za dôkaz podľa daňového poriadku, ani naň neprihliadal s
odôvodnením, že ho žalobca nepredložil do konca daňovej kontroly.

75. Vo vzťahu k predloženému čestnému prehláseniu zo dňa 28. mája 2015 spolu s písomným
vyjadrením k Protokolu, ktorým žalobca potvrdzoval skutočnosť, že náklady a riziká s prepravou tovaru
z Rohožníka do Hodonína znášala spoločnosť NEZVAL okna - dveře s.r.o. a zároveň preukazoval, žedodanie tovaru pre spoločnosť žalobcu predstavovala pohyblivú dodávku, správny súd uvádza, že tieto
tvrdenia žalobcu nemohli byť správcom dane zohľadnené. Správne bolo správcom dane v rozhodnutí
uvedené, že predmetné prehlásenie zo dňa 28. mája 2015 žalobca nepredložil v priebehu výkonu

daňovej kontroly, keď žalobca predmetný doklad nemal v dispozičnej sfére v zmysle § 43 ods. 8 zákona
o DPH do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca,
v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. V preskumávanej veci si žalobca uplatňoval oslobodenie od
DPH za dodanie tovaru v mesiaci december 2009 s tým, že prepravu vykoná sám odberateľ teda
spoločnosť NEZVAL okna - dveře s.r.o., potom bol žalobca povinný písomné vyhlásenie odberateľa

mať k dispozícii najneskôr do 6 mesiaca, t. j. do konca júna 2010. Žalobcom predložené prehlásenie
štatutárneho zástupcu firmy NEZVAL okna - dveře s. r. o., že nakúpil a prepravil tovar je z 28. mája 2015,
teda cca 5 rokov po zákonom stanovenej lehote.

76. S poukazom na uvedenú konštatáciu súdu nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu ohľadom
nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným v súvislosti s čestným prehlásením zo dňa 28. mája

2015 a rovnako s tvrdením o porušení povinnosti daňového úradu a žalovaného vykonať a vyhodnotiť
dôkazy predložené v daňovom konaní, keďže bolo nesporne preukázané, že žalovaný a tiež správca
dane sa otázkou posúdenia predloženého čestného prehlásenia zo dňa 28. mája 2015 riadne zaoberali
a svoje stanovisko premietli aj v svojom rozhodnutí.

77. Správny súd sa stotožňuje so žalovaným, že nebolo jednoznačne preukázané, že prepravu tovaru
vykonala spoločnosť NEZVAL okna - dveře s.r.o., ale prepravu predmetného tovaru vykonala spoločnosť
Tm sanit SK, s.r.o. vo vlastnom mene a na svoj účet.

78. Aj podľa názoru správneho súdu, správca dane správne a v súlade s § 3 ods. 2 daňového poriadku

na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyhodnotil všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli
jednak predložené žalobcom, ako aj tie, ktoré získal vyžiadaním informácií, pričom postupoval v súlade
so zásadou uvedenou v § 3 ods. 6 daňového poriadku a jednoznačne mal preukázané, že tieto
dôkazy predložené žalobcom reálne neodrážali zistené skutočnosti v zmysle požadovaných dokladov
s poukazom na obsah § 43 ods. 5 zákona o DPH konkrétne preukázania prepravy tovaru, pretože

deklarované prepravenie tovaru potvrdené nebolo. Predložené doklady ani podľa názoru súdu nie je
možné považovať za vierohodné doklady, ktoré objektívne a reálne preukazujú prepravu z tuzemska
do Českej republiky.

79. Preukázať oprávnenosť tvrdení a dôkazných prostriedkov je na daňovom subjekte. Povinnosť

splnenia dôkazného bremena nie je na daňovom orgáne, táto povinnosť mu zo zákona nevyplýva. V
daňovom konaní je povinnosť uložená daňovému subjektu preukázať oprávnenosť jeho nárokov, čo sa
týka otázky vierohodnosti predložených dokladov a to v danom prípade žalobca nepreukázal, aj keď
predložil doklady, na ktoré v žalobe poukazuje, avšak tieto nepreukázali reálne plnenie toho čo bolo v
dokladoch uvádzané.

80.VnadväznostinapochybnostivyplývajúcezpredkladanýchmedzinárodnýchnákladnýchlistovCMR,
dodacích listov, písomných prehlásení odberateľa, žalobca mohol mať vedomosť o nezrovnalosti medzi
skutočnosťou, že dopravcom je česká spoločnosť, vozidlá používané týmto dopravcom majú slovenské
EČV, t. j. žalobca mohol mať prípadnú pochybnosť o vykonaní prepravy tovaru odberateľom NEZVAL

okna - dveře s.r.o. Získanie informácie o predmete podnikania odberateľa NEZVAL okna - dveře s.r.o.
tak mohlo viesť žalobcu k overeniu si skutočností týkajúcich sa prepravy tovaru, o ktorej realizácii mohol
z predkladaných dokladov žalobca oprávnene pochybovať. Taktiež z predložených medzinárodných
nákladných listov CMR nevyplýva potvrdené prevzatie tovaru odberateľom NEZVAL okna - dveře s.r.o.
V tomto smere žalovaný konštatoval, že v nadväznosti na predložené doklady za účelom preukázania

oslobodenia od dane mohli byť uvedené skutočnosti vo sfére vplyvu poznania spoločnosti žalobcu a
v prípade existencie adekvátnych kontrolných mechanizmov v uvedených prípadoch viesť žalobcu k
zvýšenej pozornosti pri uplatnení oslobodenia od dane.

81. Správny súd zastáva názor, že nielen podľa názoru žalovaného, ale i z rozsudkov Súdneho dvora

EÚ C-80/11 a C-142/11 z 21. júna 2012 vyplýva, že Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového
subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom konaní
(dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. V tejto súvislosti možno uviesť i rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom poukázal na základnú zásadu obchodného práva,a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasným základným predpokladom pre
riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať
vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky

pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne
chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka
právnu ochranu.

82. Je potrebné uviesť, že splnenie hmotnoprávnych podmienok ustanovených v § 43 ods. 1 a ods. 5

zákona o DPH, pre oslobodenie od dane musí byť súčasné, takže pokiaľ žalobca zastával názor, že
dodanie tovaru do iného členského štátu predloženými listinami preukázal, nič to nemení na skutočnosti,
že nepreukázal splnenie podmienky a tou je, že prepravu tovaru do Českej republiky vykonal odberateľ,
spoločnosť NEZVAL okna - dveře s.r.o. Zároveň súd zastáva názor, že správca dane v priebehu výkonu
daňovej kontroly nepožadoval od žalobcu žiadny doklad nad rámec uvedeného zákonného ustanovenia.

83. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že daňový subjekt nebol dostatočne
obozretný a neprijal všetky dostupné opatrenia, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje plnení, ktoré by mohli
viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

84. Správny súd námietku žalobcu, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu

DPH vykonaná u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009 trvala nezákonne dlho,
a to predovšetkým z dôvodu jej neprimerane dlhého prerušenia za účelom medzinárodného dožiadania
informácií, považoval za neopodstatnenú. Správca dane začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009
dňa 18. septembra 2012 a ukončil ju dňa 06. mája 2015. Žalobca v žalobe uviedol, že

samotná daňová kontrola za rok 2009 trvala 347 dní, t. j. menej ako rok, ale pre nezákonné prerušenie
daňovej kontroly mal žalobca za to, že daňová kontrola trvala dlhšie ako rok.

85. Daňový poriadok umožňuje daňovú kontrolu prerušiť, keď je daňová kontrola prerušená, lehota na
jej vykonanie neplynie, t. j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Je potrebné

uviesť, že v zmysle § 44 daňového poriadku, sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je
nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správca dane by
nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu,
aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a
spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti

a účelnosti.

86. Správny súd v súvislosti s otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly tiež poukazuje na
najnovšiu rozhodovaciu činnosť SDEÚ, ktorý rozsudkom vo veci Hydina SK s.r.o., C-186/20 zo dňa
30. septembra 2021 zodpovedal na otázku, či prekročenie lehôt pre medzinárodnú výmenu informácií

uvedených v Článku 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, spôsobuje nezákonnosť prerušenia
daňovej kontroly. SDEÚ v tejto veci rozhodol, že Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7.
októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v
spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie

môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského
štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu
administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.

87. Z rozhodnutia SDEÚ vo veci Hydina SK s.r.o. správnemu súdu vyplýva, že článok 10 Nariadenia č.

904/2010 neupravuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly ani podmienky prerušenia takejto kontroly, ak sa
začne medzinárodná výmena informácií, ktorá bola dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. Preto sa
zdaniteľná osoba nemôže odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly, ktorá sa jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia (vec Hydina SK s.r.o.,
bod 43). Uvedený záver SDEÚ významne ovplyvňuje doterajšiu rozhodovaciu činnosť správnych súdov,

keď len samotná dĺžka trvania prerušenia daňovej kontroly nemôže spôsobiť nezákonnosť daňovej
kontroly, čoho sa dovolával aj žalobca v prejednávanej veci.88. V prejednávanej veci má správny súd za preukázané, že daňová kontrola bola prerušená odo dňa
22. mája 2013 rozhodnutím správcu dane č. 9900430/5/2005681/13/Zat zo dňa 20. mája 2013 v zmysle
§ 61 ods. 1 daňového poriadku, s odôvodnením začatia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre

vydanie rozhodnutia, t. j. z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa
DPH. Oznámením zo dňa 28. januára 2015 správca dane pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil
vydaním protokolu zo dňa 04. mája 2015.

89. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane oboznámil žalobcu s počtom zaslaných

žiadostí, s uvedením konkrétneho partnera daňového subjektu a konkrétnych preverovaných faktúr, s
ktorými žiadosti súvisia a tiež s uvedením krajín, do ktorých boli predmetné žiadosti zaslané.

90. Správca dane medzinárodnou výmenou informácií preveroval skutočnosti týkajúce sa splnenia
podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre
vybraných odberateľov v zmysle § 43 zákona o DPH, skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru do iného

členského štátu a skutočnosti týkajúce sa správneho posúdenia miesta dodania v zmysle § 19 zákona
o DPH.

91. Zároveň správny súd dodáva, že správca dane využíval počas postupov medzinárodnej výmeny
informácií všetky zákonné možnosti na jej riadne ukončenie. Hoc sa správcovi dane nepodarilo získať

požadované informácie v lehotách stanovených v nariadení č. 904/2010, tak najmä v prípade postupu
medzinárodnejvýmenyinformácií sčeskousprávoudaní,ktorátrvalaod09.mája2013do11.decembra
2013, neprekročil výrazne daný 3 mesačný limit. Opačný prípad však nastal pri obdobnom postupe
medzinárodnej výmeny informácií s rakúskou daňovou správou, ktorý postup medzinárodnej výmeny
informácií trval viac ako 1,5 roka, a tam správca oprávnene použil viaceré urgencie.

92. Správny súd zastáva názor, že správca dane nemôže vopred predpokladať obsah zistených
skutočnosti z jednotlivých odpovedí, ich vzájomné súvislosti a či informácie získané prostredníctvom
medzinárodnej výmeny informácií budú mať a v akom rozsahu, vplyv na správne určenie dane. Potom
tvrdenie žalobcu, že pokiaľ neboli z medzinárodnej výmeny informácií zistené také skutočnosti, ktoré by

mali vplyv na dorubenie dane, nebol dôvod na prerušenie daňovej kontroly, je nedôvodné.

93. V súvislosti s otázkou neprimeraného prerušenia daňovej kontroly súd poukazuje na nález
ÚstavnéhosúduSRIII.ÚS726/2016,podľaktoréhozáverov:„Ústavnýsúdakoorgánochranyústavnosti
v konaní podľa článku 127 odsek 1 Ústavy neposkytuje ochranu pred formálnou nezákonnosťou, ale

len pred takou nezákonnosťou, ktorá materiálne poškodzuje individuálnu sféru sťažovateľa tvorenú jeho
základnými právami a slobodami. Prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže
spôsobovať obmedzenie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia
správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu“.

94. Potrebné je ešte dodať, že žalobca bol s dôvodmi prerušenia daňovej kontroly oboznámený, pričom
náročnosť veci si prerušenie daňovej kontroly vyžadovala a jeho právo vyjadriť sa ku skutočnostiam
zisteným daňovou kontrolou porušené nebolo a preto argumentácii žalobcu vo vzťahu k dĺžke daňovej
kontroly a dôvodom jej prerušenia nemožno priznať právnu relevanciu. Uvedený názor je v súlade s
názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 z 13. novembra 2012.

95. Upriamenie pozornosti žalobcu na dĺžku kontroly nemalo vplyv na samotné závery kontroly, a s
poukazom na právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze sp. zn.
III. ÚS 726/2016, táto kontrola aj podľa názoru súdu bola vykonaná v súlade s ustanoveniami daňového
poriadku.

96. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Pokiaľ ide o námietky ohľadom dokazovania v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má v tomto
druhu konania prioritne daňový subjekt. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane, pričom dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto
rozhodne,ktorédôkazyvykoná,akýmspôsobomaakézáveryvyvodízjednotlivýchdôkazov.Vdaňovom
konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto

zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára 2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva
správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej
kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca
dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom

prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových
okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných
ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu danie viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

97. Rovnako ako nedôvodnú s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil správny súd aj námietku
žalobcu, že nebol prítomný pri vypočutí p. Nezvala ako svedka českou daňovou správou dňa 09. augusta
2011. Správca dane na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky obdržal
v rámci odpovede českej daňovej správy protokol o ústnom pojednávaní zo dňa 09. augusta 2011

spísaný s bývalým konateľom spoločnosti Tm sanit SK s.r.o. - Ing. Nezvalom, ktorý bol konateľom od
27. apríla 1998 do 09. novembra 2010, pričom predmetom vypočutia bývalého konateľa spoločnosti
Tm sanit SK s.r.o., boli skutočnosti týkajúce sa obchodného vzťahu medzi spoločnosťami NEZVAL okna
- dveře s.r.o. a spoločnosťou Tm sanit SK s.r.o., ktorých konateľom v čase uskutočnenia obchodu bol
Ing. Jiří Nezval. Žalobca nebol účastníkom obchodného vzťahu medzi spoločnosťou NEZVAL okna -

dveře s. r. o. a spoločnosťou Tm sanit SK s. r. o., z uvedeného dôvodu mu ani právo byť prítomný pri
vypočutí svedka A. C. nevyplývalo.

98. Pokiaľ správca dane nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom - vypočutie svedka p. C.
s odôvodnením, že vzhľadom na osobnú účasť Ing. Jiřího Nezvala v spoločnostiach NEZVAL okna -

dveře s.r.o. a Tm sanit SK s.r.o., zúčastnených na predmetných obchodoch, dodatočného predkladania
dokladov, o ktorých vznikla správcovi dane oprávnená pochybnosť o vierohodnosti a skutočnom účele
ich vyhotovenia (čestné prehlásenie zo dňa 28. mája 2015) a z toho vyplývajúcej možnosti ďalšieho
účelového konania prípadného svedka, nemožno tento postup správcu dane hodnotiť ako nesúladný so
zákonom. Okrem už uvedeného vo vzťahu k otázke dokazovania súd ešte dodáva, že je na správcovi

dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie
doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného
dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo
zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

99. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie správcu dane ako
aj žalovaného sú vecne správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám správneho uváženia
a je v súlade aj s hmotno-právnymi ustanoveniami § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH platného v
čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, podrobne vyhodnotil, že žalobca vierohodne nepreukázal
rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od dane a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného

členského štátu. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne vysporiadal s námietkami žalobcu a v
konaní neboli porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania.

100. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/15/2022 zo dňa 22. marca
2023, na ktorý poukázal aj právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní, správny súd uvádza,

že hoci predmetné rozhodnutie bolo vydané vo veci žalobcu, týkajúcej sa iného zdaňovacieho obdobia
kontrolovaného tou istou daňovou kontrolou, správny súd bol v prejednávanej veci viazaný záväzným
právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/13/2019 zo
dňa 25. mája 2022, v intenciách ktorého postupoval pri rozhodovaní v tejto veci.

101. Správny súd konštatoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a preto žalobu s poukazom
na § 190 SSP zamietol.102. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému
žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

103. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.