Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/64/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200257
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:5021200257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca)
a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): PROVYM, spol. s r. o., so sídlom
Priemyselná 5, 071 01 Michalovce, IČO: 36 179 574, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Katunský,
advokát so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanéhoč.100595319/2021zodňa13.04.2021,vkonaníokasačnejsťažnostižalobcuprotirozsudku
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/106/2021 zo dňa 18.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj „správca dane“) začal dňa 25.05.2018 u žalobcu (do 20.11.2019
podnikajúceho pod obchodným menom: IZO 4, s.r.o.) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej

aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia január 2015 až máj 2015 a júl 2015 až december 2015.
Nakoľko žalobca neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu, pristúpil správca dane v zmysle
§ 48 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) k určovaniu
dane podľa pomôcok, o výsledku ktorého vyhotovil Protokol č. 101153111/2020 zo dňa 09.07.2020 (ďalej
aj „protokol“).

2. Na základe určenia dane podľa pomôcok vydal správca dane rozhodnutie č. 101614110/2020 zo dňa
21.10.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 7.251,30 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
2015. V procese určovania dane podľa pomôcok žalobca nepredložil žiadne doklady. Ako pomôcku pri
určovaní základu dane za dodané tovary a služby použil správca dane podané daňové priznanie DPH
a kontrolný výkaz za január 2015. Pri zisťovaní základu dane neboli správcom dane zistené žiadne
okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre žalobcu. Správca dane nemal k dispozícii odberateľské

faktúry za január 2015 ani dodávateľské faktúry za rok 2015 za prijaté zdaniteľné obchody, pričom
konateľ žalobcu sa k zdaniteľným obchodom nevyjadril.3. V prvostupňovom rozhodnutí dospel správca dane k záveru, že žalobca nepreukázal v súlade s § 49
až § 54 zákona č. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon o DPH“) právo na odpočítanie dane, a to napriek tomu, že bol na to vyzvaný. Podľa správcu dane

žalobca nepreukázal faktúrou ani iným dokladom, že voči nemu bola uplatnená daň iným platiteľom
v tuzemsku a že došlo k dodaniu tovaru alebo služby, ktoré použil na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ. Žalobca tak nepreukázal uplatnené právo na odpočet dane preukázaním splnenia základných
zákonných podmienok.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 100595319/2021 zo dňa 13.04.2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“
alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4
Daňového poriadku potvrdil.

5. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že v danom prípade bola splnená
zákonná podmienka oprávňujúca správcu dane pristúpiť v zmysle § 48 ods. 1 písm. c) Daňového

poriadkukprocesuurčeniadanepodľapomôcok,pretožežalobcaneumožnilvykonaniedaňovejkontroly
tým, že nepredložil požadované doklady, na ktoré bol správcom dane vyzvaný. Vo vzťahu k žalobcom
predloženému dôkazu - Potvrdeniu o zaistení veci, tovaru alebo písomností č. 63932/2018 zo dňa
30.01.2018 vyhotovenému Kriminálnym úradom finančnej správy (ďalej aj „KÚFS“) žalovaný uviedol,
že z neho nie je možné vyvodiť záver, že súčasťou dokladov zaistených KÚFS boli aj doklady, ktoré

požadoval správca dane v rámci daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január 2015 až máj 2015
a júl 2015 až december 2015. Správca dane prevzal doklady (dôkazy) žalobcu od KÚFS dňa 07.06.2018,
o čom bolo vyhotovené Potvrdenie o odovzdaní písomnosti č. 322464/2018 zo dňa 07.06.2018 a
spísaná Zápisnica o vykonaní úkonu č. 101119141/2018 zo dňa 07.06.2018, z ktorých vyplýva, že
KÚFS odovzdal doklady žalobcu správcovi dane v takom rozsahu, v akom ich prevzal od žalobcu.

Z tohto dôvodu považoval žalovaný tvrdenie žalobcu, že všetky chýbajúce dokumenty, ktoré v rámci
daňovej kontroly správca dane požadoval od žalobcu, sa nachádzali na KÚFS, za nepreukázané. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal ešte na skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení k oznámeniu
o určovaní dane podľa pomôcok navrhol, aby správca dane z dokladov a údajov získaných z KÚFS
ani nevychádzal. Žalovaný mal za to, že ak žalobca považoval postup KÚFS za nesprávny, prípadne

rozporný so zákonom, bolo potrebné, aby vyvinul aktivitu za účelom objasnenia si danej veci priamo s
KÚFS. Žiadne dôkazy o tom, žeby vyvinul aktivitu v tomto smere, však nepredložil.

6. V dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia žalovaný argumentoval aj tým, že ustanovenia Daňového
poriadku (§ 48 a nasl.) neprikazujú správcovi dane získavať a vyhľadávať pomôcky v prospech alebo

neprospech daňového subjektu, ale je oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii. Pomôcky, ktoré
správca dane využil v procese určovania dane podľa pomôcok a z ktorých vychádzal, sú uvedené v
protokole a v napadnutom rozhodnutí. Kontrolný výkaz DPH bol uvedený v súpise pomôcok, na základe
ktorých správca dane určil daň. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadny doklad, písomnosť, listinu
alebo inú vec, ktoré by mohol použiť ako pomôcku, hoci mal možnosť a dostatočný časový priestor,

aby si doklady a dôkazy, ktorými nedisponoval, vyžiadal priamo od svojich dodávateľov. Nepredložil ani
dôkazy, ktoré by preukazovali jeho plnenia súvisiace s hlavnou hospodárskou činnosťou.

II.
Konanie pred správnym súdom

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský
súd v Žiline (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“), ktorou sa domáhal zrušenia prvostupňového
rozhodnutia správcu dane ako i preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, vrátenia veci správcovi dane
na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.

8. Správny súd rozsudkom č. k. 31S/106/2021-102 zo dňa 18.01.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“)
žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

9. Po rekapitulácii skutkového stavu správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že
správca dane dôsledne a opakovane vytvoril žalobcovi možnosť a potrebný priestor na predloženie
požadovaných dokladov, teda pre súčinnosť žalobcu vo vzťahu k správcovi dane pri zisťovaní
skutočností významných pre správne určenie dane (§ 24 ods. 1 písm. a/ a b/ Daňového poriadku).Na takýto procesný postup správcu dane bolo zo strany žalobcu opakovane reagované všeobecným
tvrdením, podľa ktorého sú žiadané doklady v dispozícii KÚFS a žalobca nimi nedisponuje, a preto
ich nemôže predložiť. Vo svojich reakciách žalobca nekonkretizoval a neidentifikoval doklady, ktoré

má na mysli pri tomto svojom opakovane uvádzanom tvrdení, ich bližším označením a vyjadroval sa
výlučne vo všeobecnej rovine. Žalobca nekonkretizoval, ktoré doklady by sa v zmysle jeho tvrdení mali v
dispozícii KÚFS nachádzať. Správny súd na tomto mieste podotkol, že doklady žiadané správcom dane
sa bez pochyby týkali i tretích osôb, čo vytváralo priestor pre iniciatívu žalobcu v smere jeho aktivity
prostredníctvom kontaktovania týchto subjektov za účelom získania dokladov, ktoré by mohol na výzvy

správcovi dane predložiť. Žalobca však v tomto smere aktívny nebol.
10. Podľa názoru správneho súdu sa správca dane odôvodnene, po neposkytnutí potrebnej súčinnosti
zo strany žalobcu, zameral na zdaňovacie obdobie január 2015 a preveroval doklady odňaté žalobcovi
KÚFS-om dňa 30.01.2018. Existenciu potrebných dokladov však správca dane nezistil a následne
opakovane od žalobcu žiadal ich predloženie. Výzvy adresované správcom dane žalobcovi obsahovali
presnú identifikáciu požadovaných dokladov a tiež stanovisko správcu dane k argumentácii žalobcu.

Preto bol dôvodný postup správcu dane, keď konštatoval neumožnenie vykonania daňovej kontroly zo
strany žalobcu a pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok.

11. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že správca dane po skonštatovaní
naplnenia niektorého z dôvodov pre určenie dane podľa pomôcok vychádza podľa § 48 ods. 3 Daňového

poriadku z pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti daňového subjektu.
Správca dane nemá v tomto procese určenia dane povinnosť sa obracať na tretie subjekty a vyhľadávať
dôkazy v prospech žalobcu. Určenie dane podľa pomôcok je aj v zmysle judikatúry považované za krajný
spôsob určenia dane, ku ktorému správca dane pristúpi, ak nie je možné stanoviť základ dane a výšku
dane v súčinnosti s daňovým subjektom. Správcovi dane z ustanovenia § 48 ods. 5 Daňového poriadku

nevyplýva povinnosť obstarať si faktúry dodávateľov žalobcu podľa kontrolného výkazu DPH, ktorý mal
k dispozícii.

12. Správny súd argumentoval aj tým, že postup určenia dane podľa pomôcok z dôvodu podľa § 48 ods.
1písm.c)Daňovéhoporiadkupredpokladánesplneniezákonnejpovinnostidaňovéhosubjektu,vdanom

prípade vyplývajúcej z úpravy podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktorá vymedzuje predmet tejto
zákonnej povinnosti žalobcu, teda vymedzuje skutočnosti, ktoré je povinný preukázať daňový subjekt,
pričom dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti je nemožnosť správneho určenia dane.

13. Predpoklady postupu podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku vyhodnotil správny súd ako

naplnené. Ďalej zdôraznil, že žalobca viazal žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci
výlučne na argumentáciu, že správcovi dane nepredložil žiadané doklady, pretože ich nemal k dispozícii,
nakoľko mu boli odňaté KÚFS, a preto nie je možné skonštatovať, že daňovú kontrolu neumožnil
vykonať. Žalobca nenamietal právne posúdenie vzniknutej situácie podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového
poriadku, ale samotnú dôvodnosť postupu určenia dane podľa pomôcok. Správny súd zastával názor,

že podľa úpravy § 49 ods. 2 Daňového poriadku je daňový subjekt oprávnený v písomnom vyjadrení sa k
protokolu o určení dane podľa pomôcok uvádzať vyjadrenia výlučne k dodržaniu zákonných podmienok
na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, a
to všetko v prekluzívnej lehote 15 pracovných dní, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť.

III.
Konanie pred kasačným súdom

14. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú
sťažnosť z dôvodov, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na

základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ
domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie
žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

15. Sťažovateľ zastával názor, že nie je možné sa stotožniť s postupom štátnych orgánov, ktoré najskôr
odnímu daňovému subjektu jeho účtovné doklady, následne u neho začnú vykonávať daňovú kontrolu
s tým, aby tieto už odňaté dokumenty predložil a následne konštatujú, že si ich daňový subjekt mohol
vyžiadať od tretích subjektov, s ktorými bol v právnych vzťahoch. Zdôraznil, že dokumenty požadovanév daňovej kontrole v predmetnej veci boli odňaté KÚFS-om, na čo upozorňoval od začiatku. Nemožno
preto požadovať, aby si sťažovateľ opätovne vyžiadal všetky účtovné doklady, ktoré už raz boli štátnymi
orgánmi odňaté. Zastávajúc názor, že nedošlo k naplneniu zákonnej podmienky na postup v súlade s

§ 48 ods. 2 Daňového poriadku sťažovateľ namietal, že mu nie je možné pričítať na zodpovednosť to,
že KÚFS správcovi dane neodovzdal všetky ním odňaté doklady. Konkrétna identifikácia dokladov a
písomností,ktorébolisťažovateľoviodňaté,sanachádzaažvzápisnicisprávcudanezodňa07.06.2018,
čo však nepostačuje. V Potvrdení o zaistení veci, tovaru alebo písomností zo dňa 30.01.2018 (výstup
reálneho odňatia účtovných dokladov) takáto identifikácia nie je obsiahnutá, resp. nie je z neho zrejmé,

aké konkrétne dokumenty KÚFS sťažovateľovi odňal. Ide iba o všeobecnú špecifikáciu zväzkov - podľa
farby a počtu listov. Sťažovateľ naďalej trval na názore, že všetky účtovné doklady, vrátane tých, ktoré
si vyžiadal správca dane, boli odňaté KÚFS-om. V tejto súvislosti sťažovateľ argumentoval aj tým, že z
administratívneho spisu nevyplýva, že by sa toto jeho tvrdenie vyvrátilo. Ak KÚFS nevie preukázať, aké
konkrétne doklady sťažovateľovi odňal, tak túto skutočnosť nemožno klásť na ujmu sťažovateľovi.

16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa podrobne zopakoval svoju argumentáciu
prezentovanú už v konaní pred správnym súdom ako i v administratívnom konaní. Zastávajúc názor, že
krajský súd rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe preukázaného skutkového
stavu, navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť.

17. V replike sťažovateľ zotrval na argumentácii obsiahnutej v kasačnej sťažnosti.

IV.
Právny názor kasačného súdu

18.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky(ďalejaj„NajvyššísprávnysúdSR“)konajúciakokasačný
súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných
bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a

že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle
§ 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk
podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

19. Podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku: „Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa
pomôcok, ak daňový subjekt c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu
podľa § 46 ods. 2.“

20. V predmetnej veci bol kasačný súd vzhľadom na uplatnené kasačné námietky vyzvaný zodpovedať
kľúčovú právnu otázku, či možno považovať za neumožnenie vykonania daňovej kontroly podľa § 48
ods. 1 písm. c) Daňového poriadku aj situáciu, ak daňový subjekt nepredložil v rámci daňovej kontroly
vyžiadané doklady obhajujúc sa tvrdením, že tieto boli zaistené KÚFS-om, pokiaľ potvrdenie od KÚFS
obsahuje popis odňatých písomností prostredníctvom obalu a počtu listov a KÚFS inak nepreukázal,

aké konkrétne dokumenty (ich zoznam) sťažovateľovi odňal.

21. K právnemu posúdeniu sťažovateľom predostretých námietok kasačný súd v prvom rade poukazuje
naskutkovýstavvyplývajúcizadministratívnehospisu,zktoréhovychádzalajsprávnysúdvodôvodnení
napadnutého rozsudku. Podstatným pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti bolo zo skutkového

hľadiska najmä vymedzenie dokumentov, ktoré boli správcovi dane predložené na nahliadnutie zo
strany KÚFS, ktorý ich pôvodne zaistil sťažovateľovi. Rozpis týchto dokumentov, ktorý sa nachádza i v
napadnutom rozsudku, má oporu v administratívnom spise (úradný záznam zo dňa 28.06.2018), a to
najmä v súvislosti s nasledujúcimi výzvami správcu dane adresovanými sťažovateľovi na predloženie
chýbajúcich dokumentov, ktoré považoval za potrebné pre správne určenie daňovej povinnosti. Celý

priebeh administratívneho konania správny súd veľmi podrobne opísal v napadnutom rozsudku, preto
kasačný súd ho nebude opakovane reprodukovať, len na neho v celom rozsahu poukazuje.22. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“

23. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo
aj právne obdobné veci (určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty na základe určenia dane
podľa pomôcok) identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s
obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto

smere kasačný súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
5Sfk/35/2021 zo dňa 29.09.2022 (zdaňovacie obdobie júl 2014), sp. zn. 2Sfk/35/2022 zo dňa 30.03.2023
(zdaňovacie obdobie október 2015) a sp. zn. 4Sfk/80/2022 zo dňa 24.05.2023 (zdaňovacie obdobie
august 2016). V predmetných konaniach, ktoré spočívali na rovnakom skutkovom základe a vychádzali
z rovnakých zistení správcu dane, považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa (v jednotlivých
konaniachidentickú)zanedôvodnúakasačnésťažnostisťažovateľazamietol.Rozdielnosťpredmetných

vecí spočíva len v tom, že sa jednalo o iné zdaňovacie obdobia. Z vyššie uvedených vecí kasačný
súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP osobitne poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 2Sfk/35/2022 zo dňa 30.03.2023 (zdaňovacie obdobie október 2015), ktorý sa týkal tej istej
daňovej kontroly u sťažovateľa (zdaňovacie obdobia január 2015 až máj 2015 a júl 2015 až december
2015), kedy správca dane vyhotovil ten istý protokol určovania dane podľa pomôcok (č. 101153111/2020

zo dňa 09.07.2020). Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto
rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje
a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky
odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi
odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.

24. „Predmetom právneho posúdenia kasačného súdu už bola skutkovo obdobná vec sťažovateľa
(určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty, na základe určenia dane podľa pomôcok), pričom rozdielnosť
spočíva len v tom, že sa jednalo o iné zdaňovacie obdobie (júl 2014). Okrem uvedeného sa však
prakticky jedná o totožný skutkový stav veci, a to najmä s ohľadom na argumentáciu sťažovateľa, ktorý

rovnako namietal, že mu boli zo strany KÚFS odňaté jeho účtovné doklady, v dôsledku čoho ich nebol
schopnýpredložiťsprávcovidanekdaňovejkontrole,apretonebolisplnenépodmienkyprepostuppodľa
§48anasledujúcich[Daňového]poriadku.Kuvedenémujetiežvhodnépoznamenať,ževprejednávanej
veci boli predmetom zaistenia zo strany KÚFS tie isté účtovné doklady sťažovateľa. Z tohto dôvodu
kasačný súd odkazuje na svoje skoršie právne posúdenie sťažnostných námietok v zmysle § 464 ods.

1 SSP uvedené v odôvodnení rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/35/2021 zo dňa
[29.09.2022], ktorým kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť:

25. „Za nedôvodný [...] vyhodnotil [...] sťažnostný bod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia veci
zo strany krajského súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Sťažovateľ svoju argumentáciu sústredil iba

na vyjadrenie nesúhlasu s vyhodnotením (ne)naplnenia podmienok pre postup určenia dane pomocou
pomôcok. Podstatnou námietkou sa v tomto ohľade stalo jeho tvrdenie, že doklady potrebné pre správne
určenie dane, ktorých predloženie správca dane vyžadoval, sťažovateľ nemohol predložiť, pretože mu
boli dňa 30.01.2018 zabavené KÚFS.

26. Podľa § 22 ods. 9 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, o zaistení, vrátení, odovzdaní na vykonanie procesných úkonov alebo na
uskladnenie predmetu zaistenia spíše colník úradný záznam a o zaistení veci vydá potvrdenie. Úradný
záznam a potvrdenie musia obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej, odňatej alebo prevzatej veci,
aby nemohla byť zamenená s inou vecou.

27. Citované ustanovenie stanovuje kvalitatívne kritéria pre obsah potvrdenia, ktoré sa subjektu,
ktorému sú veci alebo listiny zaisťované, musí vydať. V tejto spojitosti kasačný súd len dodáva,
že citované ustanovenie nerobí rozdiel medzi zaistením veci a listiny a teda spôsob ich zaistenia
nerozlišuje. Formulácia ustanovenia zároveň ponecháva colníkovi, ako osobe oprávnenej zaistenie vecí

a listín vykonať, dostatočný priestor na zváženie, akým spôsobom zaisťovanú vec alebo listinu opíše.
Ustanovenie reflektuje na skutočnosť, že druh, podoba a forma vecí a listín sa môže líšiť a preto opis
bude vždy závisieť od ich charakteru. Zároveň treba mať na pamäti, že v prípade zaisťovania veľkého
počtu dokumentov v prevádzkach daňových subjektov, tieto sa môžu nachádzať pohromade, založenév zväzkoch, zakladačoch alebo krabiciach. Nebolo by účelné, a úkon zaistenia by trval neprimerane
dlho, ak by musel colník jednotlivo zaznamenávať každú jednu listinu, ktorá je ako súčasť uvedených.
Postačuje, ak sa dokumenty nachádzajú ako súčasť väčšieho, no uzavretého celku, tento celok sa

zapečatí a dostatočne a odlíšiteľne označí, napríklad tak, ako je tomu aj v prejednávanej veci. Z
opisu, ktorý zvolil colník v predmetnom prípade vyplýva, že jednotlivé zaistené veci (súbory listín)
riadne odlíšil a nie sú medzi sebou zameniteľné. Každá vec je označená poradovým číslom, odlíšená
farbou a množstvom listinných dokumentov, ktoré sa v nej nachádzajú. Ak sa medzi zaistenými vecami
nachádzajú aj dva rovnaké zakladače zelenej farby bez označenia, sú odlíšiteľné počtom listinných

dokumentov v nej nachádzajúcich sa resp. poradovým číslom. Zaistené veci sú zároveň zapečatené,
pričom takto zapečatené a bez porušenia colnej pásky boli dňa 07.06.2018 odovzdané od KÚFS
správcovi dane.

28.Ztaktozaistenýchvecíalistínmôženáslednesprávcadanevykonávaťdôkazyazisťovaťskutočnosti
dôležité pre daňové konanie. Je logické, že až pri dôslednejšom prehliadaní takto zaistených vecí resp.

listín zistí, aké konkrétne listiny boli súčasťou celku, ktoré z nich boli relevantné pre prebiehajúce konanie
a o týchto zisteniach spravidla spíše úradný záznam alebo zápisnicu.

29. Z administratívneho spisu pritom nevyplýva, že by so zaistenými listinami bolo akokoľvek
nezákonne manipulované, teda že by niektoré konkrétne listiny chýbali. Práve naopak, pri odovzdávaní

zaistených listín správcovi dane boli zistené nezrovnalosti spočívajúce iba v nesprávnom očíslovaní
založených dokumentov, ktoré [boli] riadne zaznamenané. Manipuláciu so zaistenými listinami koniec
koncov v kasačnej sťažnosti nenamietal ani sám sťažovateľ. Kasačný súd je toho názoru, že je
dôvodné predpokladať určitú prezumpciu autenticity vyhotoveného potvrdenia, ktoré korešponduje so
zaisťovacím úkonom vykonaným povereným colníkom, pričom ani v následnej manipulácii so zaistenými

vecami neboli zistené žiadne odchýlky, ktoré by túto autenticitu spochybnili.

30. Kasačný súd sa preto stotožňuje s opodstatnenými závermi orgánov verejnej správy ako aj krajského
súdu, že sťažovateľ iba využívajúc vzniknuté skutkové okolnosti, a teda účelovo, avšak nepodložene,
argumentuje, že požadované doklady boli zaistené KÚFS. Z administratívneho spisu nepochybne

vyplýva, že dokumenty za zdaňovacie obdobie júl až december 2014 [v tomto prípade relevantná časť
dokumentov týkajúcich sa sporných zdaňovacích období roku 2015], ktoré správca dane vyžadoval v
záujme zistenia DPH, sa medzi zaistenými listinami nenachádzali. V tomto smere, keď KÚFS ako aj
správca dane majú svoje zistenia riadne podložené korešpondujúcimi listinnými dokladmi (potvrdeniami
a úradnými záznamami) sa všeobecná argumentácia sťažovateľa, že doklady sa majú nachádzať v

zaistených dokladoch, javí ako nepreukazná a nespôsobilá zvrátiť zistenia správcu dane, ktoré boli
podkladom pre jeho ďalší procesný postup.

31.Kasačnýsúdpoukazujenacharakterinštitútuurčeniadanepodľapomôcok,ktorýmápodľarozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3Sžfk/47/2019 zo dňa 16.

decembra 2020 subsidiárny charakter. Svojou podstatou ide o núdzový právny režim zisťovania základu
dane. O jeho použití rozhodne správca dane. Správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok až
po zistení objektívnej nemožnosti určiť daň v dôsledku nepredloženia daňových dokladov.

32. Tým, že sa sťažovateľ obmedzil iba na vyhlásenia, že dokumenty predložiť nemôže, pretože tieto

boli zaistené KÚFS (čo sa však ukázalo ako nepravdivé), nemožno konštatovať, že poskytol náležitú
súčinnosťpotrebnúnaúčelyvýkonudaňovejkontrolyanasprávnezisteniedane.Orgányverejnejsprávy
ako aj krajský súd v tejto súvislosti správne vyhodnotili otázku, koho v prejednávanej veci zaťažovalo
dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočností uvedených v daňovom priznaní, keď toto
spočinulo na sťažovateľových pleciach. Za ustáleného skutkového stavu a v záujme sledovať fiškálne

záujmy štátu potom správca dane nemal inú možnosť ako pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok.

33. Rovnaké závery zaujal najvyšší súd aj v rozsudku zo dňa 27.04.2017 v konaní vedenom pod sp. zn.
8Sžf/32/2015 v ktorom konštatoval, že „... daňové úrady a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
chránia fiškálne záujmy štátu. Ich úlohou je vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s

hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Je povinnosťou daňového subjektu
preukázať, že skutočnosti, t. j. rozhodné údaje, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, to platí aj
pre údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú
povinnosťpriurčenívýškydane,daňurčísprávcadanepodľapomôcok.Správcadanepritomvychádzazdostupných podkladov. Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku
čoho v súčinnosti s ním nemožno daň určiť (napr. nepodá daňové priznanie, urobí úkon dôsledkom,
ktorého je zníženie dane alebo neumožní vykonať daňovú kontrolu a pod.), správca dane je oprávnený

určiť daň sám, pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará.“

34. Rovnaké závery v konečnom dôsledku prezentoval v odôvodnení napadnutého rozsudku aj krajský
súd, s ktorými sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, a to z dôvodu, že vykazujú všetky znaky
logických úvah s ohľadom na skutkové zistenia správcu dane.

35. Nepochopiteľné sú v očiach kasačného súdu aj argumenty sťažovateľa, že nemôže vyžadovať od
svojich obchodných partnerov akékoľvek listiny, pretože nedisponuje touto kompetenciou. Správca dane
nezmieňoval akékoľvek listiny, ale listiny, ktoré sa týkali výlučne deklarovaných obchodov, v ktorých
[sťažovateľ] vystupoval ako účastník zmluvného vzťahu. Z vyjadrení sťažovateľa navyše nevyplýva, že
by sa o zabezpečenie dokumentov aspoň reálne pokúsil, práve naopak, v tomto ohľade zostal úplne

nečinný. Malo by byť práve v jeho záujme a mal by spraviť všetko pre to (pričom zaobstaranie si
formálnych dokladov je to minimum), aby mu mohol správca dane vyrubiť daň v skutočnej výške resp.
aby mu eventuálne mohol byť priznaný nárok na odpočítania dane z pridanej hodnoty. Z argumentov
[sťažovateľa] sa kasačnému súdu naopak javí, že sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že tieto
listiny za neho zaobstará správca dane.“

36. Kasačný súd dodáva, že hoci vec sp. zn. 5Sfk/35/2021 (t. j. vec, na ktorú odkazoval iný senát
kasačnéhosúduvovecisp.zn.2Sfk/35/2022-ktomupozribod23vyššie)satýkalainejdaňovejkontroly,
z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že uvedená vec je zo skutkového hľadiska obdobná, keď sa
kasačné námietky vzťahovali na doklady zaistené toho istého dňa, ktoré boli v ten istý deň (07.06.2018)

zapečatené a odovzdané od KÚFS správcovi dane. Obdobnosť veci zároveň spočívala vo vlastnej
otázke tvoriacej jadro kasačnej sťažnosti - námietke, že sťažovateľovi boli zo strany KÚFS odňaté jeho
účtovné doklady, a preto mal za to, že neboli splnené podmienky pre postup podľa § 48 a nasledujúcich
Daňového poriadku. Kasačný súd potom pre účely tohto rozsudku preskúmal nielen podobnosť súdenej
veci s vecou sp. zn. 2Sfk/35/2022, na ktorú odkazuje v bode 23 tohto rozsudku, ale aj s vecou sp.

zn. 5Sfk/35/2021, na ktorú odkazuje rozhodnutie sp. zn. 2Sfk/35/2022, keď zistil, že predmetné veci
vykazujú takú mieru zhody, že tieto je možné použiť ako podklad pred postup podľa § 464 SSP.

37. Vzhľadom na vyššie citované právne závery kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť sťažovateľom
uplatneného sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Zároveň kasačný súd konštatuje,

že neidentifikoval žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od už uvedených logických argumentov
prezentovaných vo vyššie citovanom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/35/2022
zo dňa 30.03.2023.

38. Vo vzťahu ku sťažovateľom uplatnenému kasačnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP, a

teda že správny súd sa mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, kasačný súd
uvádza, že je nedôvodný. Sťažovateľ neoznačil ani jedno rozhodnutie kasačného súdu, ktoré by podľa
neho malo predstavovať ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, od ktorej sa mal správny súd
pri svojom konaní a rozhodovaní odkloniť a tým porušiť zákon. Strohý odkaz na paragrafové znenie o
odklone krajského súdu od predchádzajúcej ustálenej súdnej praxe tak ostal len v rovine všeobecného

tvrdenia. Sťažovateľom tvrdený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu pritom nebol
odôvodnený žiadnou sťažnostnou argumentáciou v zmysle § 440 ods. 2 SSP, a preto sa týmto dôvodom
kasačnej sťažnosti kasačný súd ani nemohol bližšie zaoberať.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa vznesené v

kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
krajského súdu. Z uvedeného dôvodu Najvyšší správny súd SR kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa §
461 SSP ako nedôvodnú zamietol (výrok I. tohto rozsudku).

40.Onárokunanáhradutrovkasačnéhokonaniarozhodolkasačnýsúdpodľa§467ods.1SSPvspojení

s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom
stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný
súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (výrok II. tohto rozsudku).41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.