Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/176/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012860
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123012860.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č.
vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre prečin nebezpečného elektronického obťažovania
podľa § 360b ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Trnava z 25. septembra 2023, sp. zn. 105T/34/2023, na neverejnom zasadnutí konanom 5. októbra
2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie
v bodoch II. a III. zrušuje.
II. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa žiadosť obvineného A. B. o nahradenie jeho väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 25. septembra 2023, sp. zn. 105T/34/2023
(ďalej tiež napadnuté uznesenie), rozhodol takto:
I. Podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku sa obvinený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone väzby
v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov od 06.07.2023, z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
ponecháva vo väzbe, pretože dôvody väzby naďalej trvajú.

II. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa väzba u obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX
dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.
III. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku súd návrh obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX, na
nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka neprijíma.
IV. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku súd návrh obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX, na
nahradenie jeho väzby písomným sľubom obvineného neprijíma.

2. Proti tomuto uzneseniu podal A. B. (ďalej len obžalovaný, keďže vo veci už bolo vytýčené hlavné
pojednávanie) sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení na výsluchu, prokurátor sa práva na podanie sťažnosti
výslovným vyhlásením vzdal.
3. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 26. septembra 2023.
4. Obžalovaný zahlásenú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu Doc.

JUDr. Štefana Kočana, PhD. (ďalej len obhajca) osobitným písomným podaním doručeným okresnému
súdu 26. septembra 2023.
5. V sťažnosti obhajca uviedol, že podal osobne na prokuratúru 4.9.2023 žiadosť o prepustenie z väzby,
pričom prokuratúra o žiadosti nerozhodla, ale čakala na ukončenie vyšetrovania, ktoré bolo 11.9.2023
preštudovaním spisu vo ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove a až 18.9.2023 túto žiadosť o prepustenie z väzby
prokuratúra predložila súdu spolu s obžalobou. Podľa obhajcu týmto postupom boli porušené práva

obžalovaného.6.Ďalejobhajcavsťažnostipoukázalnarozhodnutieokresnéhosúdu,ktorýmbolobžalovanýponechaný
na slobode pri nahradení jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka so súčasnou
kontrolou uložených povinností a obmedzení s nariadenou kontrolou technickými prostriedkami, ako aj

uznesenie krajského súdu, ktorý na podklade sťažnosti prokurátora toto uznesenie zrušil a sám rozhodol
tak, že obžalovaného vzal do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a väzbu nenahradil
dohľadom probačného a mediačného úradníka. Zdôraznil, že sudca pre prípravné konanie vo svojom
uznesení okrem iného uviedol, že väzba v tomto prípade je možná, ale nie nevyhnutná, preto bola
nahradená miernejšíminštitútom,pričompoukázalnavyjadreniepoškodenej,ktorásúhlasilaskontrolou

technickými prostriedkami - zariadením varovania blízkosti.
7. Ďalej obhajca uviedol, že krajský súd, ktorý rozhodoval o sťažnosti prokurátora, si osvojil jej tvrdenia
uvedené v sťažnosti, hoci sa nezakladali na pravde a ani počas celého prípravného konania sa
nepotvrdili. Išlo najmä o to, že :
- obžalovaný mal pred 20 rokmi zbiť svoju manželku - tieto skutočnosti boli vymyslené, nikdy svoju
manželku nezbil a vo spisovom materiály, ktorý bol vytvorený počas prípravného konania sa nikde

nenachádza zmienka o tom, že mal niekedy zbiť svoju manželku (neuvádzala to ani poškodená pri
svojom výsluchu),
- obžalovaný sa mal liečiť na psychiatrii, on sa nikdy neliečil na psychiatrii,
- obžalovaný je gemblér a závislý od hracích automatov, čo sa nezakladá na pravde, o čom svedčia
závery znalca v znaleckom posudku,

- poškodená sa obáva o svoj život, nie je to pravda, sama uviedla, že sa neobáva o svoj život a dala
súhlas s kontrolou elektronickými prostriedkami.
8.Ďalejobhajcapoukázalnazáveryznalcazodboruzdravotníctva,ktorýuviedol,žepobytobžalovaného
na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, nie je závislý od hracích automatov, neliečil sa na
psychiatrii, teda potvrdil to, čo obžalovaný uviedol pri svojom výsluchu 25.9.2023. Ďalej obhajca uviedol,

že ak súd argumentoval tým, že sa mal dopustiť stíhaného trestného činu počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia Okresným súdom Piešťany sp. zn. 8T/35/2020, tak išlo o odsúdenie
za trestný čin krádeže v roku 2020 v základnej skutkovej podstate podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., pričom
mu bola určená podmienka na 5 rokov, čo je síce nemenné, no predsa sa jedná o majetkový trestný čin.
9. V ďalšej časti sťažnosti obhajca poukázal na výpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že si písaním SMS

správ ani neuvedomil, že sa dopúšťa trestného činu, nakoľko komunikácia medzi ním a poškodenou bola
podobná písaniu SMS správ. Ďalej obhajca polemizoval so záverom okresného súdu, že sa nezmenili
väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a to v súvislosti s negatívnymi charakteristikami
osoby obžalovaného, konkrétne pozitívnou lustráciou v registri trestov, registri priestupkov a v kontexte
so závermi znaleckého posudku a že sa dopustil trestného činu v priebehu podmienečného odsúdenia,

lebo tieto skutočnosti vedel aj sudca pre prípravné konanie, keď mu väzbu nahradil horeuvedenými
opatreniami, pričom za novú okolnosť obhajca považuje záver znalca, že pobyt obžalovaného na
slobode nie je nebezpečný, nie závislý od hracích automatov, nie je psychiatrický pacient.
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti obhajca navrhol, aby krajský súd spomínané nepravdivé
skutočnostinebraldoúvahyaabyobžalovanéhoprepustilzväzbystým,žepominulidôvodyväzbypodľa

§ 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Alternatívne, ak krajský súd dospeje k názoru, že existujú dôvody väzby,
navrhol väzbu obžalovaného nahradiť jednak písomným sľubom obžalovaného a dohľadom probačného
a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení s nariadenou
kontrolou technickými prostriedkami tak, ako to bolo uložené v uznesení z 30.6.2023.
11. Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti obžalovaného do konania neverejného zasadnutia nevyjadril.

12. Podľa § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por., ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté

uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní

obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.
13. Krajský súd ako nadriadený orgán príslušný na rozhodnutie o sťažnosti najskôr skúmal procesné

podmienky a zistil, že sťažnosť podal obžalovaný ako oprávnená osoba, podal ju v zákonom stanovenej
lehote a smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná. Následne postupom podľa § 192 ods. 1
písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
podal obžalovaný sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že jeho sťažnosť nie
je dôvodná.

K formálnym podmienkam väzby a konaniu predchádzajúcemu
14. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom uznesenia, krajský súd prieskumom
obsahu spisového materiálu zistil, že
- obžalovaný je na základe obžaloby podanej na okresnom súde 18. septembra 2023 stíhaný pre skutok
tam opísaný, právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.,

- pre tento skutok bol obžalovaný v prípravnom konaní vzatý do väzby z dôvodov podľa §
71 ods. 1 písm. c) Tr. por. uznesením Krajského súdu v Trnave zo 6. júla 2023, sp. zn. 3Tpo/300/2023,
z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., s tým, že väzba mu začala plynúť od 6. júla 2023
o 13:46 hod., pričom do doby výkonu väzby krajský súd započítal aj dobu obmedzenia osobnej slobody
obvineného od 13:25 hod. dňa 27.06.2023 do 15:00 hod. dňa 30.06.2023,

- sťažnosťou napadnutým uznesením okresný súd rozhodol o ponechaní obžalovaného vo väzbe po
podaní obžaloby pri súčasnom zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu,
- okresný súd pred rozhodnutím obžalovaného vypočul na výsluchu konanom 25.
septembra 2023 za prítomnosti jeho obhajcu a prokurátora, ktoré osoby boli o úkone riadne a včas
upovedomené, vyhlásené uznesenie vypracoval písomne a stranám ho doručil ihneď po skončení

výsluchu a následne spisový materiál najbližší nasledujúci pracovný deň predložil na rozhodnutie
o sťažnosti krajskému súdu.
15. Pokiaľ teda ide o konanie predchádzajúce napadnutým výrokom, krajský súd na podklade vyššie
uvedenej chronológie konštatuje, že okresný súd konal o väzbe obžalovaného prednostne a urýchlene
a pri rozhodovaní dodržal aj ostatné formálne podmienky, ktoré Trestný poriadok spája s takýmto

rozhodovaním.
16. Pokiaľ ide o splnenie ostatných formálnych podmienok (vydanie uznesenia o vznesení obvinenia
a jeho oznámenie obžalovanému a obhajcovi, dodržanie zákonných lehôt) tieto boli preskúmané už
v predchádzajúcich štádiách trestného konania so záverom, že postup predpokladaný Tr. por. bol
dodržaný.

17. Rovnako správne okresný súd skonštatoval, že obžaloba bola podaná v lehote 20 pracovných dní
pred koncom základnej lehoty väzby v prípravnom konaní ako predpokladá zákon.
18. Pokiaľ ide o obhajobou namietané prieťahy pri rozhodovaní o žiadosti obžalovaného o prepustenie
z väzby, krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žiadosť podal obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu na prokuratúru 4. septembra 2023, že prokurátor v zákonom stanovenej lehote 5

pracovných dní o tejto žiadosti rozhodol tak, že jej nevyhovel a spisový materiál spolu so svojim
stanoviskom predložil 8. septembra 2023 sudcovi pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava, ktorý
18. septembra 2023 zistil, že vo veci medzičasom napadla obžaloba, preto o tejto žiadosti už správne
nekonal, ale ju doposlal do trestného spisu sp. zn. 105T/34/2023 za obžalobou. V takomto postupe
sudcu pre prípravné konanie a následne okresného súdu, ktorý rozhodol súčasne o oboch otázkach

(žiadosť, aj ponechanie), krajský súd žiadne prieťahy v konaní neidentifikoval.
19. Rovnako správne okresný súd posúdil stret žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby
s obligatórnym rozhodovaním o väzbe obžalovaného po podaní obžaloby. Správne rozhodol o oboch
otázkach len jedným výrokom podľa ust. § 238 ods. 4 Tr. por., keďže vo svojej podstate ide o posúdenie
rovnakej otázky. V tomto smere krajský súd poukazuje na priliehavé a veľmi podrobné odôvodnenie

okresného súdu v napadnutom uznesení, ktoré obsahuje v podstate rovnakú argumentáciu, akú vyslovil
k tejto otázke už skôr Krajský súd v Trnave v uznesení zo 4. augusta
2021, sp. zn. 5Tos/95/2021.
K dôvodnosti podozrenia
20. Krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu, že v štádiu po podaní obžaloby pretrváva

dôvodné podozrenie, že sa obžalovaný dopustil skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. K tejto
otázke sa okresný súd v napadnutom uznesení podrobne vyjadril, keď poukázal na to, ktoré dôkazy
nateraz svedčia v jeho neprospech, preto bez nutnosti ich opakovania si krajský súd túto výstižnú
argumentáciu okresného súdu osvojuje, v podrobnostiach na ňu poukazuje a pripomína, že v konaníosťažnosti,ktoréjedvojinštančné,platí,žerozhodnutiasúdov prvéhoadruhéhostupňatvoriavzájomnú
jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa opakovať
v rozhodnutí o sťažnosti. Možno v tomto smere doplniť, že dôvodnosť podozrenia, že sa obžalovaný

dopustil skutku, pre ktorý je stíhaný, sa podaním obžaloby umocnila.
21. V tejto súvislosti krajský súd pripomína, na čo správne poukázal aj okresný súd v odôvodnení
napadnutého uznesenia, že pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o vine či nevine, že dôkazy sa
nevyhodnocujú takým spôsobom, ako je to v rámci konečného (meritórneho) rozhodovania na hlavnom
pojednávaní, že pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje požiadavka úplnej istoty, ale stačí, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný,
napĺňa znaky konkrétneho trestného činu a zároveň existuje dôvodné podozrenie, že ho spáchal
obžalovaný.
22. Inak povedané, posudzuje sa len to, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti
dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný
čin. Existencia takéhoto dôvodného podozrenia pritom predpokladá, že sú dané skutočnosti alebo

informácie, ktorými by bolo možné presvedčiť nezávislého a objektívneho pozorovateľa o tom, že sa
dotyčná osoba mohla dopustiť trestného činu. Tieto skutočnosti, na ktorých sa podozrenie zakladá, však
nemôžu byť na rovnakej úrovni ako skutočnosti potrebné k odôvodneniu odsúdenia, lebo v konaní o
väzbesúdynehodnotiadôkazyskonečnouplatnosťou.Takétohodnoteniejevyhradenéažrozhodovaniu
vo veci samej, ktoré nasleduje potom, čo bolo v súlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti

vykonané celé dokazovanie.
23. S poukazom na uvedené krajský súd konštatuje, že tá časť sťažnostných námietok obžalovaného,
ktorá smeruje do roviny hodnotenia dôkazov a spochybňovania zisteného skutkového stavu, presahujú
rámec rozhodovania o väzbe. Inak povedané, obžalovaný dané námietky uplatňuje predčasne v rámci
rozhodovania o väzbe, keďže až v meritórnom rozhodnutí, po ukončení dokazovania, bude primárne

okresný súd (event. sekundárne, ak bude podané odvolanie, aj krajský súd) povinný dať obžalovanému
jednoznačné odpovede na ním predostreté námietky týkajúce sa skutkových okolností prípadu
ustáleného vykonaným dokazovaním, ale aj na prípustnosť, či zákonnosť vykonaných dôkazov.
24. K rovnakým záverom dospel v rámci svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd Slovenskej
republiky, ktorý opakovane konštatoval, že hĺbkové, konečné hodnotenie dôkazov a posúdenie

zákonnosti dôkazného procesu je vyhradené rozhodovaniu vo veci samej a nasleduje zásadne
po ukončení dokazovania (obdobne pozri III. ÚS 569/2017, III. ÚS 183/2018, I. ÚS 221/2019).
Všeobecnému súdu rozhodujúcemu o väzbe úloha celkového hodnotenia dôkazov a s tým súvisiaceho
dôkazného procesu zásadne neprislúcha, len výnimočne by mohol na tomto základe konštatovať
nesplnenie príslušnej materiálnej podmienky väzby, a to iba v prípade absolútneho nedostatku dôkazov

proti väzobne stíhanej osobe (uznesenie Ústavného súdu SR zo 7. decembra 2021, sp. zn. I. ÚS
475/2021). A aj naďalej platí, že o prípad absolútneho nedostatku dôkazov proti väzobne stíhanej osobe
v tejto trestnej veci nejde, čo odôvodnil už okresný súd v napadnutom uznesení.
K právnej kvalifikácii žalovaného skutku
25. K právnej kvalifikácii sa okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia bližšie nevyjadril, čo

možno považovať za chybu. Keďže rozhodnutie okresného a krajského súdu tvoria vzájomnú jednotu,
tak krajský súd tento nedostatok sám napravil konštatujúc, že skutok opísaný v obžalobe je nateraz
správne právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., nakoľko v zmysle
obžaloby mal obžalovaný úmyselne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového

systému alebo počítačovej siete podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života iného tým, že ho mal
dlhodoboponižovať,zastrašovať,neoprávnenekonaťvjehomenealeboinakdlhodoboobťažovaťataký
čin mal spáchať na chránenej osobe – blízkej osobe – bývalej družke a matke ich spoločných detí.
V podrobnostiach potom krajský súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia o vznesení obvinenia, kde
sa vyšetrovateľ jednotlivým zákonným znakom stíhaného trestného činu podrobnejšie venoval.

K dôvodom tzv. preventívnej väzby
26. Aj pokiaľ ide o dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., sa
krajský súd stotožňuje so závermi okresného súdu, že tieto u obžalovaného pretrvávajú aj po podaní
obžaloby. Existencia dôvodnej obavy, že by v prípade prepustenia z väzby na slobodu konal spôsobom
predpokladaným v ust. § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., teda že by mohol pokračovať v trestnej činnosti, je

aj podľa názoru krajského súdu naďalej daná, je reálna a vyplýva z kombinácie pomerov obžalovaného
a okolností posudzovaného prípadu.
27. Okresný súd k tomu uviedol, že: „Dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti (väzobný dôvod
podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku) je u obvineného daná negatívnymi charakteristikami jehoosoby. Konkrétne pozitívnou lustráciou v registri trestov, registri priestupkov, v kontexte (súvislosti) so
závermiznaleckéhoposudkuč.63/2023(zistenéškodlivéužívaniebenzodiazepínovahazardnéhranie),
ako aj charakterom aktuálne žalovanej trestnej činnosti. K uvedenému väzobnému dôvodu okresný súd

dodáva, že žalovaný skutok mal obvinený naviac spáchať v skúšobnej dobe podmienečného odkladu
výkonutrestuodňatiaslobodyzainújehotrestnúčinnosť.TrestnýmrozkazomOkresnéhosúduPiešťany,
sp. zn. 8T/35/2020 zo dňa 01.06.2020, právoplatným dňa 27.06.2020 bol totiž obvinený uznaný vinným
z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený
na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na

skúšobnú dobu 5 (päť) rokov, t. j. do 28.06.2025.“
28. Krajský súd považuje za potrebné vyššie uvedenú argumentáciu okresného súdu doplniť, aby
bola ústavne konformná. Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného, krajský súd k nim dodáva, že
obžalovaný bol doposiaľ až päťkrát súdne trestaný. Hoci štyri odsúdenia sú takého charakteru, že sa
neho hľadí, akoby nebol odsúdený, tak je treba pripomenúť, že pri posudzovaní sklonov osoby páchať
trestnú činnosť je možné prihliadať nielen na viac rokov staré odsúdenia, ale v neposlednom rade aj na

také odsúdenie, ktoré je už zahladené, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia
právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný
čin spáchal (R 71/1975, R 10/1974). U obžalovaného sú teda z tohto uhľa pohľadu zjavne prítomné
sklony k páchaniu rôznej trestnej činnosti, a to aj násilného charakteru, keďže v minulosti bol odsúdený
aj za lúpež podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý

vykonal. Z pohľadu existencie dôvodov tzv. preventívnej väzby je ale významnejší fakt prízvukovaný
okresným súdom, že obžalovaný sa mal stíhaného skutku dopustiť počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/35/2020. V centrálnej evidencii
priestupkov má obžalovaný za ostatné tri roky evidovaných 23 priestupkov na úseku cestnej dopravy,
či tiež indikuje na jeho sklony nerešpektovať aj iné pravidlá než tie, ktoré sú chránené Tr. zák.

29. Pokiaľ ide o samotné okolnosti prípadu, treba poukázať na to, že zo stany obžalovaného nemalo
ísť o ojedinelý útok na záujem chránený Tr. zák., alebo podľa uznesenia o vznesení obvinenia sa mal
stíhanej trestnej činnosti dopúšťať na pravidelne sa opakujúcej báze najmenej od roku 2020 až do
27.6.2023, pričom jeho konanie malo mať vo fáze pred zadržaním gradačný charakter.
30. Ak vyššie uvedené faktory hodnotí objektívny pozorovateľ, tak musí dospieť k jedinému záveru, že

dôvody tzv. preventívnej väzby sú u obžalovaného dané.
31. Na záver možno v súvislosti s tzv. preventívnou väzbou uviesť, že zmyslom tejto väzby je zaistiť
osobu obvineného, u ktorého existuje dôvodná obava vyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude
pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý
pripravoval alebo ktorým hrozil. Uvedený väzobný dôvod sa v určitej miere odlišuje od zvyšných dvoch

väzobných dôvodov a je založený na predpoklade, že účelom trestného stíhania je i predchádzanie
trestnej činnosti. Pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje úplná istota, že obvinený bude konať podľa
§ 71 Tr. por., ak nebude vzatý do väzby. Na rozhodnutie o väzbe preto postačuje, že táto hrozba s
prihliadnutímnakonkrétneskutočnostijereálna(pozriuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
z 8. marca 2012, sp. zn. 5Tost 7/2012).

Ku sťažnostným námietkam obhajoby
32. Pokiaľ obhajoba poukazovala na závery znaleckého posudku č. 63/2023 vypracovaného znalcom
MUDr. Višňovským, podľa ktorých nie je obžalovaný na ničom závislý a jeho pobyt na slobode nie je
zo psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť, k tomu krajský súd uvádza, že pochybnosti
o psychickom zdraví obžalovaného vyslovené krajským súdom pri vzatí obžalovaného do väzby predsa

neboli jediným, či nosným dôvodom, na ktorom postavil dôvodnú obavu, že by v prípade prepustenia
na slobodu mohol pokračovať v trestnej činnosti. Tými sú predsa okolnosti prípadu, kedy je obžalovaný
stíhaný nie pre jednorazový útok na záujem chránený Tr. zák., ale pre pravidelné, cyklicky sa opakujúce
úmyselné protiprávne konanie, ktorého sa mal dopúšťať po dlhšiu dobu, v kombinácii s osobnými
pomermi obžalovaného, ktorý sa mal stíhanej trestnej činnosti dopúšťať v priebehu plynutia skúšobnej

doby podmienečného odsúdenia za inú úmyselnú trestnú činnosť a v situácii, kedy už v minulosti bol
opakovane súdne trestaný, dokonca aj nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý vykonal. Preto
ani závery znalca, že obžalovaný netrpí žiadnou duševnou poruchou ani chorobou a jeho pobyt na
slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, nie sú spôsobilé rozptýliť dôvodnú
obavu z možného pokračovania v trestnej činnosti pri prepustení na slobodu, keďže táto je postavená

primárne na iných fundamentoch.
33. Pokiaľ obhajoba poukazovala na to, že krajský súd vychádzal pri vzatí do väzby z informácií
prokurátora,žeobžalovanývminulostifyzickynapadolpoškodenú,čosa nezakladánapravdeaniejeto
zachytené ani nikde v spise, k tomu krajský súd uvádza, že túto informáciu uviedla samotná poškodenáv trestnom oznámení. Konkrétne v trestnom oznámení uviedla, že obžalovaný „.... ju v minulosti, bolo to
už veľmi dávno asi pred 20 rokmi, dobil, vtedy bola ešte bezdetná, nemala žiadne vážne zranenia, mala
len modriny po tele, neoznamovala to, neriešila to cez lekárov, bil ju päsťami po celom tele, kopal do

nej. Neskôr keď jej chcel dať facku pri hádke, tak ona na neho vybehla, preto si to viac nikdy nedovolil
nič také spraviť, fyzicky ju viac nenapadol.“ S touto informáciou ako vstupnou bolo možné v úvodných
štádiách trestného konania a taktiež pri rozhodovaní o vzatí obžalovaného do väzby pracovať, keďže
sa však v ďalšom nepotvrdila, resp. sa poškodenej na tento incident pri výsluchoch nik viac nepýtal, tak
s ním súdy ďalej v rámci argumentácie správne nepracujú. Pokiaľ však ide o použité násilie, poškodená

opakovane vo výpovediach tvrdí, že sa obžalovaný mal dopustiť násilia voči jej veciam, konkrétne voči
motorovému vozidlu v jej vlastníctve, ako aj ku služobnému motorovému vozidlu, k čomu sa jej mal
údajne aj priznať. Obžalovaný bol tiež v minulosti odsúdený za lúpež, čo je násilný trestný čin. Prvok
násilia v jeho anamnéze tak nie je úplne cudzí.
34. Pokiaľ obhajoba poukazovala na to, že sa poškodená hrozieb zo strany obžalovaného podľa
vlastných slov vôbec nebojí, že tieto neboli spôsobilé vzbudiť u nej dôvodnú obavu o život či zdravie,

ide o námietky bez právnej relevancie. Obžalovaný totiž nie je trestne stíhaný preto, že by sa mal
poškodenej vyhrážať smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že
to môže vzbudiť dôvodnú obavu (teda pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák.),
ale preto, že mal úmyselne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému
alebo počítačovej siete podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodenej tým, že ju mal dlhodobo

ponižovať, zastrašovať, neoprávnene konať v jej mene alebo inak ju dlhodobo obťažovať. A o tom, ako
malo konanie obžalovaného dlhodobo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu súkromného a pracovného
života poškodenej, o tom táto vypovedá veľmi detailne v podstate od začiatku trestného stíhania.
35. A pokiaľ obhajoba poukazuje na to, že krajský súd vychádzal pri vzatí obžalovaného do väzby
z informácií, že obžalovaný je psychiatrický pacient, čo sa nezakladá na pravde a nevplýva to ani zo

spisu, k tomu krajský súd uvádza, že sám obžalovaný v procesnom postavení zadržaného podozrivého
uviedol, že je psychiatrický pacient, že navštevoval psychiatričku v Trnave (meno neuviedol), naposledy
dva roky dozadu pre úzkostné stavy, že na to berie Lexaurin, ktorý mu predpisuje obvodný lekár D.
E. z Trnavy. Ako obvinený dňa 28.6.2023 o 14:48 hod. odmietol vypovedať s poukazom na to, že je
v zlom psychickom rozpoložení, že pravidelne na dennej báze užíva Lexaurin a teraz ho nemá počas

pobytu v CPZ k dispozícii, čo v podstate zopakoval aj pri následnom výsluchu 28.6.2023 o 17,57 hod.
Aj 30. júna 2023 pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o väzbe, obžalovaný uviedol,
že je liečený na psychiku a užíva Lexaurin. Tieto údaje potvrdzovali aj vypočuté svedkyne, konkrétne
poškodená a matka obžalovaného F. B.. Obviňovať OČTK a súdy, že za daného stavu veci pracovali
pri vzatí obžalovaného do väzby s touto informáciou, tak môže len obhajoba, ktorá má právo hájiť sa

spôsobom, akým uzná za vhodné, avšak nik iný, kto nechce prísť do rozporu s pravidlami logického
uvažovania.
36. Vo vyššie uvedenej súvislosti je potrebné ďalej uviesť, že sám znalec MUDr. Višňovský v znaleckom
posudku uviedol, že u obžalovaného zistil škodlivé užívanie benzodiazepínov. Na str. 16 posudku okrem
iného uviedol, že liek Lexaurin pre svoj návykový potenciál nie je vhodný na dlhodobé dennodenné

užívanie,žeobvodnílekáritoutopreskripciou(predpisovaním)„vyrobia“psychiatromzávislýchpacientov
a že bolo na mieste pri manifestácii úzkostných syndrómov riešiť to odoslaním probanda do ambulancie
psychiatra, kde by bol liečený nenávykovým preparátom lege artis.
37. Vyššie uvedené ale nič nemení na tom, že otázka, či obžalovaný je alebo nie je, psychiatrický
pacient, je pre jeho väzobné stíhanie marginálna.

K nenahradeniu väzby obžalovaného
38. Pokiaľ ide o body II. a III. výroku napadnutého uznesenia, ktorým okresný súd nenahradil väzbu
obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka a nahradenie jeho väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka neprijal, tieto nezodpovedajú stavu veci a zákonu.
39. Okresnému súdu je potrebné vytknúť, že rozhodol v napadnutom uznesení o tej istej otázke

(o dohľade probačného a mediačného úradníka) dvoma výrokmi. Možnosťou nahradiť väzbu dohľadom
probačného a mediačného úradníka sa musia súdy zaoberať z úradnej povinnosti (lat. ex officio), teda aj
v prípade, ak o to obžalovaný nepožiada. Ak to ale obžalovaný výslovne navrhne, potom má posúdenie
takejtojehožiadostiprednosť.Aodtohosaodvíjaajvýrokoválogika.Aksanahradenímväzbydohľadom
probačného a mediačného úradníka zaoberal súd z úradnej povinnosti a nezistil splnenie podmienok pre

tento procesný postup, potom v enunciáte s použitím cit. ust. § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodne, že sa
väzba obžalovaného týmto inštitútom nenahrádza. A pokiaľ to obžalovaný výslovne navrhol (požiadal)
tak,akovtomtoprípade,potomprinezistenípodmienoknatentoprocesnýpostupvenunciátespoužitím
cit. ust. § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. súd rozhodne, že sa žiadosť obžalovaného o nahradenie väzbydohľadom probačného a mediačného zamieta. Slovné spojenie použité okresným súdom v bode III.
výroku „návrh... neprijíma“ z tohto pohľadu nezodpovedá ani dikcii zákona a s istotou ani zaužívanej
súdnej praxi.

40. Okresnému súdu je potrebné ďalej vytknúť aj spôsob, akým nenahradenie väzby odôvodnil.
Konkrétne okresný súd v odôvodnení uviedol: „Vzhľadom na osobu obvineného preto nie je možné
v súčasnom štádiu trestného stíhania väzbu obvineného nahradiť žiadnym z inštitútov uvedených v
Trestnom poriadku. Okresný súd má za to, že obvinený nespĺňa podmienky na nahradenie väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka, za súčasného uloženia primeraných povinností a

obmedzení, ako ani písomným sľubom v tomto štádiu trestného konania, nakoľko týmito inštitútmi by
nebolo možné dostatočne eliminovať obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti obvineným. Preto
okresný súd rozhodol vo vzťahu k nahradeniu väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka
i písomným sľubom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.“ Takáto argumentácia je
vágna, nezodpovedajúca podmienkam kladným na tento druh odôvodnenia a je ústavne nekonformná.
41. Keďže ako už bolo vyššie uvedené, tvoria rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa

v sťažnostnom konaní vzájomnú jednotu, krajský súd chýbajúcu argumentáciu znova sám doplnil.
42. Žiadosť obžalovaného o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka bola
zamietnutá z dôvodu, že dôvodná obava z možného pokračovania v trestnej činnosti je v tomto štádiu
trestného stíhania stále natoľko intenzívna, že s prihliadnutím na objektívne možnosti realizácie dohľadu
zo strany samotného probačného úradníka a tiež predpokladaný efekt takéhoto dohľadu sa táto forma

javí ako nedostatočná a neadekvátna, a to aj pri nariadenej kontrole elektronickými prostriedkami. Tento
inštitút ani s nariadenou kontrolou totiž nie je spôsobilý reálne zabrániť obžalovanému v pokračovaní v
trestnej činnosti, prípadne v dokonaní toho, čím mal poškodenej opakovane hroziť. Tento záver sa opiera
predovšetkým o trestnú minulosť obžalovaného. Predsa ak ho nemali od trestnej činnosti, pre ktorú je
aktuálne trestne stíhaný, odradiť ani minulé odsúdenia, dokonca ani niekoľko ročný nepodmienečný trest

odňatia slobody, ktorý v minulosti vykonal a ani to, že mu od 28.6.2020 znova plynula 5-ročná skúšobná
doba podmienečného odsúdenia za inú úmyselnú trestnú činnosť, tak je iluzórne sa domnievať, že
by práve v tomto prípade súdom nariadený dohľad probačného a mediačného úradníka mal splniť
sledovaný účel a že by práve teraz mal rešpektovať súdom stanovené pravidlá.
43. Touto optikou je potrebné nazerať aj na písomný sľub obžalovaného, preto ho správne okresný súd

vyhodnotil ako nedostatočný a neadekvátny a postupom podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por.
ho neprijal. Tento výrok napadnutého uznesenia tak zodpovedá stavu veci a zákonu.
44. K nahradeniu väzby krajský súd poznamenáva, že čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nepriznáva jednotlivcovi absolútne právo byť prepustený na záruku, ale umožňuje
mu žiadať o prepustenie na slobodu s poskytnutím záruky. Súdnym orgánom vzniká v tejto súvislosti

povinnosť zvážiť, či sa poskytnutím určitej záruky dosiahne rovnaký účel, aký bol sledovaný vzatím
osoby do vyšetrovacej väzby. Prepustenie na základe záruky podľa § 80 Tr. por. je teda len možnosťou,
a nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody (viď napr. nález Ústavného súdu SR zo 7. apríla
2016, sp. zn. III. ÚS 478/2015).
45. Inak povedané, procesný postup spojený s nahradením väzby alternatívnymi inštitútmi prichádza do

úvahy vtedy, keď vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného nie je zjavné riziko zmarenia
dosiahnutia účelu trestného konania vedeného práve prostredníctvom obmedzenia osobnej slobody
obvineného vo väzbe. O taký prípad ale v posudzovanej veci nejde. Tu osoba obžalovaného a okolnosti
prejednávaného prípadu (početnosť útokov, ich frekvencia a časový faktor ich údajného páchania) tak,
ako boli tieto opísané v napadnutom uznesení ako aj vyššie v texte, nedávajú dostatočnú záruku na

to, aby mohol byť účel väzby dosiahnutý niektorým z uvedených alternatívnych inštitútov, prípadne ich
kombináciou.
46. Na úplný záver krajský súd dodáva, že podľa jeho názoru v posudzovanom prípade väzba
obžalovaného aj v súčasnej fáze trestného konania reflektuje na zásady primeranosti a zdržanlivosti a
spĺňa aj atribúty proporcionality.

Záverečné zhrnutie
47.Keďžekrajskýsúdvpostupeokresnéhosúduidentifikovalpochybenieopísanévyššievtexte,posúdil
sťažnosť obžalovaného ako dôvodnú a napadnuté uznesenie postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a),
ods. 2 Tr. por. v oddeliteľnej časti, konkrétne v bodoch II. a III. zrušil a sám rozhodol tak, že podľa § 80
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa žiadosť obžalovaného A. B. o nahradenie jeho väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka zamieta.
48. Súčasne je dôležité poznamenať, že z pohľadu obžalovaného na podklade jeho sťažnosti nejde o
zmenu k horšiemu v zmysle ust. § 195 ods. 1 Tr. por., keďže precizovanie ch výrokovej časti v konečnom
dôsledku nič nemení na správnosti záverov okresného súdu, že neboli splnené zákonné podmienkyna alternovanie väzby obžalovaného miernejším prostriedkom, teda sa v konečnom dôsledku nijako
nezhoršilo jeho postavenie oproti napadnutému uzneseniu.
49. O podanej sťažnosti pritom krajský súd rozhodol na neverejnom zasadnutí do uplynutia lehoty, ktorá

by bola základnou lehotou väzby v prípravnom konaní tak, ako to predpokladá Trestný poriadok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.