Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123353342
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6123353342.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Prosta 18, 00-850 Varšava, Poľská republika, IČ: 001254524,
v mene ktorej koná na území Slovenskej republiky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom
organizačnej zložky Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, proti žalovanému: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXXX B., E. F., právne zastúpený JUDr. Michalom Vavríkom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava, v konaní o žalobe žalovaného na
obnovu konania o zaplatenie 1 914,94 € s príslušenstvom vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 6Up/1476/2021, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 9Csp/38/2023 – 33 zo dňa 27. júla 2023 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na úvod odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o označenie strán sporu v konaní o žalobe na
obnovu konania, na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd zachoval ich procesné postavenie
z pôvodného konania (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 2/2012 zo dňa 13.

januára 2012, resp. R V/1968).
2. Vzhľadom na uvedené odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobu žalovaného na
obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 6Up/1476/2021 odmietol
(prvý výrok) a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal (II. výrok).
3. Z obsahu spisu a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný sa žalobou
došlou na súd prvej inštancie dňa 12. 07. 2023 domáhal obnovy konania podľa obsahu z dôvodov

uvedených v ust. § 397 písm. a) a b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom
znení (ďalej aj „CSP“), t.j. z dôvodov, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a
predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a možno
vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Žalovaný tvrdil, že sa bez svojej viny nemohol oboznámiť s predmetom pôvodného

konania, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Up/1476/2021
zodňa09.06.2022akvalifikovanesaprotinemubrániť,nakoľkonedisponovalprístupomdoelektronickej
schránky (pôvodne zriadenej pri jeho podnikateľskej činnosti), do ktorej mu bola žaloba žalobcu spolu
s prílohami, ako aj s vydaným platobným rozkazom doručená, nakoľko ako vyplýva z potvrdenia zo dňa
28.01.2020, svoj občiansky preukaz odovzdal daného dňa príslušnému orgánu Policajného zboru SR
z dôvodu odhlásenia trvalého pobytu z územia Slovenskej republiky. V uvedenom termíne teda ukončil

svoj pobyt na území Slovenskej republiky a odsťahoval sa do Švajčiarskej konfederácie. Žalovaný tvrdil,
že v takom prípade platné a účinné právne predpisy Slovenskej republiky neumožňujú ponechanie siobčianskeho preukazu, a preto občiansky preukaz odovzdal. Žalovaný taktiež uviedol, že mu nie je
zrejmé, na akom základe bola osvedčená jeho totožnosť a uvedený v platobnom rozkaze jeho trvalý
pobyt, keďže odovzdal občiansky preukaz a trvalým ani prechodným pobytom na území Slovenskej

republiky počnúc dňom 12.11.2018 nedisponuje.
4. Proti samotnému platobnému rozkazu vydanému v pôvodnom konaní namietal, že boli zámerne
opomenuté skutočnosti, pre ktoré nemohlo dôjsť k zosplatneniu úveru poskytnutého žalobcom
žalovanému (o ktorých žalobca vedel) týkajúce sa ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalovaného,
ako aj celkovej (ne)platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pre nedoručenie výzvy podľa §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanému. Tieto skutočnosti a dôkazy sú spôsobilé privodiť pre
stranu pôvodného konania - žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci, preto sú dané dôvody na
obnovu konania. Tieto síce v čase pôvodného konania existovali, avšak žalovaný z procesného hľadiska
nezavinil, že tieto sa nemohli v konaní použiť, resp. súd ich nemohol vykonať. Poukázal na to, že
v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky na to, aby bola obnova konania prípustná,
musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania do vyhlásenia

rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný včasnosť podania žaloby na obnovu konania odôvodnil oznámením
žalobcu zo dňa 14.04.2023, v ktorom žalobca uviedol, resp. potvrdil, že podal voči žalovanému návrh
na vydanie platobného rozkazu z úverového vzťahu na základe zmluvy o poskytnutí úveru B. G. H. zo
dňa 05.02.2014.
5. Súd prvej inštancie po uvedení účelu a charakteru žaloby na obnovu konania ako mimoriadneho

opravného prostriedku žalobu žalovaného na obnovu konania s poukazom na ust. § 397, § 400, § 410,
§ 413 ods. 1 písm. e) CSP, § 2 ods. 3 zákona č. 395/2019 Z.z. o občianskych preukazoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon o občianskych preukazoch“) a § 32
ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v platnom znení (ďalej aj „zákon o e-

Governmente“) odmietol ako zjavne nedôvodnú.

6. Súd prvej inštancie zistil, že platobný rozkaz vydaný v pôvodnom konaní bol žalovanému doručený do
vlastných rúk do jeho aktívnej elektronickej schránky 26.06.2022 v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona
o e-Governmente použitím fikcie doručenia, nakoľko adresát – žalovaný si v úložnej lehote neprebral

dokument potvrdením jeho prebratia na elektronickej doručenke. Fikcia doručenia nastáva v zmysle
daného zákonného ustanovenia márnym uplynutím úložnej lehoty, a to aj vtedy ak sa adresát o tom
nedozvedel. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri fyzickej osobe môže byť elektronická schránka
aktivovaná len na žiadosť. V prípade, že fyzická osoba požiadala o aktiváciu schránky, dobrovoľne
akceptuje, že orgány verejnej moci (vrátane súdov) jej písomnosti budú doručovať elektronicky do tejto

schránky. Vzhľadom na doručenie platobného rozkazu na základe fikcie doručenia tento nadobudol
právoplatnosť dňa 12.07.2022. Súd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v zmysle platných
právnych predpisov musel tento po odsťahovaní sa do Švajčiarska vrátiť občiansky preukaz. Poukázal
na ustanovenie § 2 ods. 3 zákona o občianskych preukazoch, v zmysle ktorého aj občania Slovenskej
republiky, ktorí sú prihlásení na trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky môžu byť držiteľmi

občianskeho preukazu. Žalovaný tým, že občiansky preukaz vrátil, sám zavinil, že nemohol vstupovať
do svojej aktívnej elektronickej schránky, o ktorej musel vedieť, že je aktívna. Ako majiteľ schránky
mohol taktiež v zmysle zákona o e-Governmente požiadať o jej deaktiváciu, čo však neurobil. Preto
považoval súd prvej inštancie argumentáciu žalobcu, že do elektronickej schránky nemohol vstupovať
z dôvodu, že nemal v rozhodnej dobe občiansky preukaz s čipom, za irelevantnú. Zdôraznil, že je

zodpovednosťou fyzickej osoby, ktorá má zriadenú elektronickú schránku, aby si zabezpečila riadne
preberanie písomnosti doručených jej prostredníctvom zriadenej a aktivovanej elektronickej schránky.

7. Vzhľadom na uvedené, citovanú právnu úpravu a s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 98/2011 zo dňa 11.08.2011 bol súd prvej inštancie názoru, že nie je

splnená zákonná podmienka povolenia obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP, t.j. že osoba, ktorá
navrhuje obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť skutočnosti a dôkazy týkajúce sa predmetu
pôvodného konania v danom pôvodnom konaní.

8. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdený druhý dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP, t.j. možnosť

vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, k tomu súd prvej inštancie uviedol,
že má ísť o také dôkazy, ktoré navrhla alebo predložila strana sporu v pôvodnom konaní, nebolo ich
však možné vykonať z dôvodu existencie objektívnych prekážok. Nakoľko žalovaný v pôvodnom konanížiadne dôkazy vykonať nenavrhol, aplikácia uvedeného zákonného dôvodu obnovy konania je v danom
prípade vylúčená.

9. Na záver súd prvej inštancie podotkol, že nevyužitie riadnych opravných prostriedkov žalovaným nie
je možné napraviť v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku – o žalobe na obnovu konania. Tento
mimoriadny opravný prostriedok predstavuje len výnimku zo zásady nezmeniteľného právoplatného
rozhodnutia a jeho uplatnenie a prípustnosť je obmedzená.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP vzhľadom
na plný úspech žalobcu v konaní, ktorému však náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že doposiaľ
sa vo veci nevyjadroval, a teda mu žiadne trovy súvisiace s týmto konaním nevznikli.

11. Proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o odmietnutí žaloby na obnovu konania podal
v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval podľa obsahu

odvolania za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP t.j. z dôvodov, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalovaný považoval dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie jeho žalobu na obnovu konania
ako nedôvodnú zamietol uvedené najmä v bode 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia za
arbitrárne a rozhodnutie ako také za nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie podľa žalovaného úplne opomenulo dôkazné prostriedky predložené žalovaným v spojení s
argumentácioutýkajúcousanemožnostidisponovaniaselektronickouschránkou.Žalovanýtrvalnatom,

že bez svojej viny nemal možnosť oboznámiť sa s predmetom pôvodného konania a za tým účelom sa
kvalifikovanebrániť,nakoľkonedisponovalprístupomdoelektronickejschránky,doktorejmubolažaloba
spolu s prílohami ako aj vydaným platobným rozkazom doručená. Súd prvej inštancie podľa žalobcu
nesprávne posúdil rozhodujúce skutočnosti uvedené v žalobe na obnovu konania a za nesprávny
považoval žalovaný aj jeho záver o irelevantnosti argumentácie žalovaného týkajúcej sa povinnosti

odovzdať občiansky preukaz po zrušení trvalého pobytu na území Slovenskej republiky navyše podľa
súdu prvej inštancie nemajúcej oporu v zákone. S poukazom na ust. § 6 ods. 1 až 3 zákona č.
253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
v platnom a účinnom znení, ako aj v znení účinnom podľa tvrdenia žalovaného v čase odovzdania
občianskeho preukazu a doručovania predmetného súdneho rozhodnutia do elektronickej schránky

žalovaného žalovaný naďalej tvrdil, že občan Slovenskej republiky, ktorý sa počas pobytu v zahraničí
rozhodne skončiť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môže tak urobiť buď na zastupiteľskom
úrade Slovenskej republiky alebo prostredníctvom splnomocnenca. Odhlasovacím lístkom sa odhlási
z trvalého pobytu v Slovenskej republike a zároveň ohlási miesto pobytu v zahraničí. Zároveň je jeho
povinnosťou odovzdať doterajší občiansky preukaz (čo žalovaný aj vykonal), pretože skončenie trvalého

pobytu v Slovenskej republike má za následok neplatnosť občianskeho preukazu a tým povinnosť
odovzdať ho v zmysle zákona o občianskych preukazoch. Súd prvej inštancie podľa žalovaného zrejme
opomenul zákonné ustanovenia zákona č. 253/1998 Z.z., ktorý stanovuje jednoznačné povinnosti
každého občana na úseku hlásenia zmien trvalého pobytu. V nadväznosti na ust. § 15 ods. 1 písm.
c) a d) zákona o občianskych preukazoch, z ktorých vyplýva povinnosť odovzdať príslušnému útvaru

policajného zboru alebo zastupiteľskému úradu neplatný občiansky preukaz a s poukazom na ust. §
21 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente, podľa ktorého na účely autentifikácie je možné použiť
autentifikátor, ktorým je úradný autentifikátor, ktorým sú občiansky preukaz s elektronickým čipom a
bezpečnostný osobný kód podľa osobitného predpisu alebo doklad o pobyte s elektronickým čipom
a bezpečnostný osobný kód podľa osobitného predpisu, mal žalovaný za to, že sa nemohol prihlásiť

do elektronickej schránky. Žalovaný zároveň dodal, že nesplnenie povinnosti odovzdať občiansky
preukaz pri zrušení trvalého pobytu na území Slovenskej republiky môže byť sankcionované ako tzv.
iný priestupok vo verejnej správe, za ktorý je možné uložiť sankciu podľa § 46 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch.

13. Žalovaný ďalej súdu prvej inštancie vyčítal, že sa vôbec nezaoberal tým, že žalovaný ako strana
sporu musel byť v pôvodnom konaní v zmysle § 133 ods. 1 CSP v žalobe, ako aj platobnom rozkaze
označený menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným
identifikačným údajom. Súd prvej inštancie sa zaoberal len prístupom do elektronickej schránky, avšaknie tým, akým spôsobom bola osvedčená v pôvodnom konaní totožnosť žalovaného, ak ten odovzdal
občiansky preukaz v zmysle zákona a teda trvalým a ani prechodným pobytom na území Slovenskej
republiky počnúc dňom 12.11.2018 (teda 4 roky pred vydaním platobného rozkazu) nedisponoval.

Skutočnosť, že trvalý pobyt zo Slovenskej republiky odhlásil dňom 12.11.2018 vyplýva z potvrdenia
príslušnej ohlasovne pobytu - mesta Prešov, ako aj z predložených dôkazov. Preto žalovaný považoval
za nesprávne, že súd v pôvodnom konaní vôbec vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu, ak
si nemohol preveriť údaje vyžadované ust. § 133 CSP a v dôsledku toho považoval za nesprávne
aj odmietnutie žaloby na obnovu konania napadnutým uznesením súdu prvej inštancie. Vzhľadom

na uvedené žalovaný vyjadril pochybnosť o splnení podmienok pôvodného konania vedeného na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 6Up/1476/2021, mal za to, že mu bolo odňaté jeho právo
na prístup k súdu a štát voči nemu porušil povinnosť garantovanú v Ústave Slovenskej republiky umožniť
každému, kto bol na svojich právach ukrátený, uplatniť ich na súde, ktorej zodpovedá právo každého na
súdnu ochranu garantované Ústavou Slovenskej republiky, ako aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

14. Žalovaný taktiež v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/75/2019
zo dňa 22.01.2020, podľa ktorého: „podľa Čl. 3 ods. 1 CSP súd musí vykladať každé ustanovenie
Civilného sporového poriadku v súlade Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú

prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej
únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Vzhľadom na význam práva na súdnu
ochranu v právnom štáte, pre záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich
splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. Pokiaľ
teda súd nemá preukázané mimo rozumných pochybností, že procesný úkon nebol včas urobený alebo

procesné právo nebolo včas uplatnené, musí vychádzať z predpokladu, že sa tak stalo.“.

15. Žalovaný preto uzavrel, že ak nedisponoval platným občianskym preukazom a nedisponoval trvalým
ani iným pobytom na území Slovenskej republiky, z uvedeného dôvodu sa nemohol oboznámiť s
predmetom konania a predložiť skutočnosti na svoju obranu, preto súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

16. K záveru súdu prvej inštancie, že dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP neprichádzal
v tomto prípade do úvahy, pretože žalovaný v pôvodnom konaní žiadne dôkazy nenavrhol vykonať,
žalovaný uviedol, že tieto dôkazy nemohol v pôvodnom konaní predložiť, avšak predložil ich pri podaní

žaloby na obnovu konania a opätovne zdôraznil, že dôkazy v čase pôvodného konania existovali a on
z procesného hľadiska nezavinil, že tieto sa nemohli v pôvodnom konaní použiť, resp. súd ich nemohol
vykonať a v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky platí, že aby bola obnova konania
prípustná, musí ísť v vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

17. Podľa názoru žalovaného preto sú dôvody obnovy konania podľa § 397 písm. a) a b) CSP dané.
Na záver poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 48/97, podľa ktorého:
„neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej
istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že

príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú
správne vykladať a aplikovať.“.

18. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

20. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 ods. 1 CSP po

prejednaní veci len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §
380ods.1CSPamimonichpodľa§380ods.2CSPvrozsahuvádtýkajúcichsaprocesnýchpodmienok,
ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP z dôvodu,
že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanievykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý
verejný záujem, dospel k názoru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej
inštancie v celosti je vecne správne a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. Odvolací

súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto v celom rozsahu poukazuje. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného udáva,
že nie je daná inú vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
či jeho nepreskúmateľnosti, skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú správne (s výhradou uvedenou
v bode 37. odôvodnenia tohto rozhodnutia) a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho

posúdenia veci.

21. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil, prečo nie sú naplnené podmienky
ustanovenia § 397 písm. a) CSP pre prípustnosť žaloby na obnovu konania v tomto prípade. Z hľadiska
prípustnosti dôvodu obnovy konania podľa tohto ustanovenia nie je podstatné len to, či skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán sporu a predmetu pôvodného konania môžu privodiť pre

toho, kto podal žalobu na obnovu konania, priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ale kumulatívne aj to, či
ich bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom
zdôvodnil najmä v bode 9. a 10. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z akých dôvodov možno
pričítať žalovanému zavinenie na nepoužití skutočností a dôkazov, ktoré by mohli pre neho privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci oproti pôvodnému konaniu, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz.

Jednoznačne poukázal na § 2 ods. 3 zákona o občianskych preukazoch, podľa ktorého držiteľom
občianskeho preukazu môže byť aj občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Z tohto zákonného ustanovenia teda nevyplýva povinnosť odovzdať (neplatný) občiansky preukaz pri
odhlásení sa z pobytu na území SR ani pri odchode do zahraničia. Takáto povinnosť nevyplýva ani z ust.
§ 6 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. v súčasnosti platnom znení, podľa ktorého občan je pri ohlásení

skončenia trvalého pobytu povinný vyplniť a podpísať odhlasovací lístok z trvalého pobytu, ktorého vzor
určí ministerstvo. Občan, ktorý nebude žiadať o vydanie občianskeho preukazu, je zároveň povinný tejto
ohlasovni odovzdať občiansky preukaz. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva len to, že len ak
občan, ktorý nebude žiadať o vydanie (nového) občianskeho preukazu (v súvislosti s tým, že údaj na
pôvodnom občianskom pobyte o trvalom pobyte občana je už neaktuálny), je povinný ohlasovni pobytu

odovzdať (pôvodný, neplatný) občiansky preukaz. Veta druhá tohto zákonného ustanovenia totiž bola
doň vložená práve zákonom o občianskych preukazoch, ktorý stanovuje, kedy má občan Slovenskej
republiky povinnosť požiadať o vydanie (nového) občianskeho preukazu.

22. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) daného zákona občan je povinný požiadať o vydanie občianskeho

preukazu do 30 dní od neplatnosti skôr vydaného občianskeho preukazu, od nadobudnutia štátneho
občianstva alebo od prihlásenia sa na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; počas tohto obdobia
a počas lehoty na vydanie občianskeho preukazu nie je občan povinný byť držiteľom občianskeho
preukazu.

23. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) daného zákona občan je povinný odovzdať príslušnému útvaru alebo
zastupiteľskému úradu neplatný občiansky preukaz pri podaní žiadosti o vydanie občianskeho preukazu,
ak nejde o prípad podľa odseku 2; po strate štátneho občianstva je osoba povinná odovzdať občiansky
preukaz bezodkladne.

24. Podľa § 15 ods. 1 písm. d) daného zákona občan je povinný odovzdať bezodkladne príslušnému
útvaru neplatný občiansky preukaz, ak nepostupuje podľa písmena c) alebo neplatný občiansky preukaz
bez podoby tváre.

25. Podľa § 15 ods. 2 občiansky preukaz neplatný podľa § 11 ods. 1 písm. c) až e) môže občan odovzdať

aj pri prevzatí občianskeho preukazu.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona o občianskych preukazoch občiansky preukaz je neplatný, ak
obsahuje neplatné alebo nesprávne údaje okrem údaja podľa § 3 ods. 7.

27. Poľa § 3 ods. 1 písm. g) občiansky preukaz obsahuje adresu trvalého pobytu občana na území
Slovenskej republiky alebo miesto jeho pobytu v zahraničí.28. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení v ich vzájomnej súvislosti teda vyplýva, že občan
Slovenskej republiky, ktorý sa odhlási z (trvalého) pobytu na území Slovenskej republiky môže byť
vzmysle§2ods.3zákonaoobčianskychpreukazochnaďalejdržiteľomobčianskehopreukazu, nakoľko

sa však pôvodný občiansky preukaz stal v zmysle § 11 ods. 1 písm. e) v spojení s § 3 ods. 1 písm.
g) zákona o občianskych preukazoch neplatným pre už neplatný údaj o adrese trvalého pobytu na
území SR, ak sa tak rozhodne, je v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) zákona o občianskych preukazoch
povinný požiadať o nový občiansky preukaz (kde sa uvedie miesto jeho pobytu v zahraničí) do 30
dní od neplatnosti skôr vydaného občianskeho preukazu. V prípade podania takejto žiadosti v zmysle

§ 6 ods. 2 veta druhá a contrario nemá povinnosť odovzdať neplatný občiansky preukaz ohlasovni
pobytu, pretože je v zmysle § 15 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o občianskych preukazoch povinný ho
odovzdať príslušnému útvaru Policajného zboru SR buď pri podaní žiadosti, alebo pri prevzatí nového
občianskeho preukazu. Ak sa tak nerozhodne (teda už nechce byť držiteľom slovenského občianskeho
preukazuanepožiadaovydanienovéhoobčianskehopreukazupreneplatnosťpôvodného,predošlého),
len v takom prípade je povinný odovzdať neplatný občiansky preukaz buď v zmysle § 6 ods. 2 zákona č.

253/1998 Z.z. ohlasovni pobytu, alebo v zmysle § 15 ods. 1 písm. d) zákona o občianskych preukazoch
príslušnému útvaru PZ SR, a to bezodkladne.

29. Odvolací súd podotýka, že uvedené platí podľa v súčasnosti platného a účinného právneho stavu.
V čase odhlásenia sa žalovaného z trvalého pobytu na území SR (t.j. 12.11.2018) totiž ust. § 6 ods.

2 zákona č. 253/1998 Z.z. ešte neobsahovalo druhú vetu, podľa ktorej občan, ktorý nebude žiadať o
vydanie preukazu občianskeho preukazu, je zároveň povinný ohlasovni odovzdať občiansky preukaz.
Zákon o občianskych preukazoch, ktorý ust. § 6 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. doplnil o túto druhú vetu
totiž nadobudol účinnosť až dňa 01.12.2019.

30. Navyše z dôkazov predložených žalovaným k žalobe na obnovu konania jednoznačne vyplýva, že
žalovaný odovzdal nejaký občiansky preukaz príslušnému orgánu Policajného zboru SR, nie ohlasovni
pobytu, a to až dňa 28.01.2020, teda po viac ako roku od odhlásenia sa z trvalého pobytu na území
Slovenskej republiky.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí tvrdenie žalovaného, že po odhlásení sa z trvalého pobytu
na území SR nemohol disponovať so svojou elektronickou schránkou, pretože mohol požiadať o nový
občiansky preukaz s čipom a ak by tak bol urobil, naďalej by bol disponoval autentifikátorom –
občianskym preukazom s čipom a prideleným bezpečnostným osobným kódom, ktorými by sa mohol
naďalej prihlasovať do svojej elektronickej schránky a prevziať si elektronické úradné dokumenty od

orgánov verejnej moci vrátane súdu.

32. Taktiež je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný (či už by chcel alebo nechcel byť držiteľom
slovenského občianskeho preukazu), mohol svoju aktívnu elektronickú schránku pred odhlásením sa
z trvalého pobytu na území SR ešte s vtedy platným občianskym preukazom deaktivovať. V takom

prípade by mu zásielky od orgánov verejnej moci vrátane súdu boli museli byť doručované inými
spôsobmi.

33. Pokiaľ žalovaný súdu prvej inštancie, resp. upomínaciemu súdu v pôvodnom konaní vyčíta, že si
nepreveril adresu jeho pobytu uvedenú v žalobe, odvolací súd k tomu uvádza nasledovné:

34. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov
v platnom znení (ďalej aj „ZUK“) žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický
úradný dokument podľa osobitného predpisu (zákona o e-Governmente).

35. Podľa § 9 ods. 3 ZUK ak žalovanému nemožno doručovať podľa odseku 2, platobný rozkaz
sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako
nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v
registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle
na takto zistenú adresu.

36. Žalovaný bol v žalobe a v platobnom rozkaze označený údajmi vyžadovanými ust. § 133 ods. 1 CSP,
t.j.menomapriezviskom,dátumomnarodeniaaadresoutrvaléhopobytu(ktorémalžalobcakdispozícii).
Nakoľko žalovaný mal v čase doručovania platobného rozkazu aktívnu elektronickú schránku, bolopovinnosťou upomínacieho súdu doručovať mu platobný rozkaz do tejto aktívnej elektronickej schránky
a nie vopred preverovať správnosť, či aktuálnosť údaju uvedeného v žalobe o adrese jeho trvalého
pobytu na území SR. Až v prípade, že by ju nemal aktívnu, nastupuje povinnosť súdu doručovať platobný

rozkaz na dresu žalovaného uvedenú žalobcom a ak by nebolo možné doručiť platobný rozkaz ani
tam do vlastných rúk žalobcu, až v takom prípade nasleduje postup podľa § 9 ods. 3 veta druhá ZUK,
t.j. súd je povinný prešetrovať pobyt žalovaného a následne v prípade, ak by to neviedlo k výsledku
platobný rozkaz zrušiť pre nemožnosť jeho doručenia v zmysle § 10 ZUK. Odvolací súd má preto za to,
že platobný rozkaz bol žalovanému doručený právne účinným spôsobom zodpovedajúcim zneniu ZUK

(nakoľko fikciu doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP nemožno v zmysle § 9 ods. 4 ZUK uplatniť len pri
doručovaní na adresu žalovaného uvedenú žalobcom, či zistenú súdom, nie pri doručovaní do aktívnej
elektronickej schránky žalovaného podľa zákona o e-Govermnente).

37. Odvolací súd súc si vedomý viazanosťou skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie
v zmysle § 383 CSP, teda aj osvojením si súdom prvej inštancie skutkového tvrdenia žalovaného, že dňa

28.01.2020 odovzdal na príslušnom útvare PZ SR svoj občiansky preukaz a viazanosťou odvolacími
dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP, ktorými žalovaný toto skutkové zistenie súdu prvej inštancie
nenapadol (a bolo by proti logike veci, aby napádal vlastné skutkové tvrdenie), len pre úplnosť poukazuje
na žalovaným k žalobe na obnovu konania pripojené potvrdenie o občianskom preukaze vydané v
Prešove dňa 28.01.2020 a založené na č. l. 20 súdneho spisu, v ktorom sa uvádza, že dôvodom

vydania potvrdenia je žiadosť občana, ak odovzdal neplatný občiansky preukaz iného občana (dôvod je
vyznačený v zmysle poznámky č. 1 pod čiarou krížikom) a v zátvorke je uvedené, že v takom prípade
sa vypĺňa časť B potvrdenia. V časti B sú uvedené identifikačné údaje žalovaného v rozsahu meno a
priezvisko a adresa miesta pobytu v zahraničí. V zmysle poznámky č. 3 pod čiarou sa v časti B vyplňujú
údaje toho, kto občiansky preukaz odovzdal, ak sa potvrdenie vydáva pre inú osobu ako je držiteľ.

Na záver potvrdenia je uvedené, že svojím podpisom potvrdzuje, že údaje, ktoré uviedol v potvrdení
sú pravdivé a úplné. Z uvedeného potvrdenia teda nevyplýva, že by žalovaný odovzdal svoj neplatný
občiansky preukaz, ale neplatný občiansky preukaz iného občana. Je pritom vylúčené, aby došlo k
chybe vo vyznačení dôvodu vydania potvrdenia krížikom, pretože ak by bol žalovaný odovzdával svoj
neplatný občiansky preukaz, v takom prípade by sa bola v zmysle potvrdenia vypĺňala časť A, nie časť

B potvrdenia, v ktorej by sa boli v zmysle poznámky č. 2 pod čiarou vyplnili údaje držiteľa občianskeho
preukazu, pretože potvrdenie sa v takom prípade vydáva držiteľovi občianskeho preukazu.

38. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené nevzhliadol dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a)
CSP, nakoľko skutočnosti nim uvádzané v žalobe na obnovu konania a dôkazy ním predložené, ktoré by

mohli podľa neho pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci spočívajúce v zamietnutí pôvodnej
žaloby,moholpoužiťvpôvodnomkonaní,resp.sámsizavinil,žeichnemoholpoužiťvpôvodnomkonaní.

39. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie, pre ktoré nebol daný ani
žalovaným tvrdený dôvod obnovy podľa § 397 písm. b) CSP, teda že možno vykonať dôkazy, ktoré sa

nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd
prvej inštancie správne poukázal na rozdiel medzi dôvodom obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP a
§ 397 písm. b) CSP spočívajúci v tom, že jednou z kumulatívnych podmienok uplatnenia dôvodu obnovy
podľa § 397 písm. a) CSP je tá, že ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dôkaz v pôvodnom konaní
bez svojej viny nemohol použiť, teda ho nemohol ani navrhnúť, či označiť, uplatniť, kým pri dôvode

obnovy konania § 397 písm. b) CSP ho síce použil, uplatnil, ale z objektívnych dôvodov ho nebolo možné
vykonať. Dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP teda prichádza do úvahy len vtedy, ak by ten,
kto navrhuje obnovu konania tvrdil a preukázal, že dôkaz v pôvodnom konaní riadne uplatnil, ale napriek
tomu sa nemohol vykonať, pričom prekážka, ktorá bránila vykonaniu dôkazu už odpadla. Na podporu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto otázke, odvolací súd poukazuje

na odbornú právnickú literatúru: „Na rozdiel od dôvodu obnovy podľa písmena a) ide o procesnú
situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila
dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní
možné vykonať. Ako typické príklady možno uviesť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý
neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Ak sa po právoplatnom skončení veci ukáže,

že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať, a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť
strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde
o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b).“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová,J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
CH.Beck, 2016, s. 1327 -1328).

40. Odvolací súd je preto názoru, že súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania správne ako zjavne
nedôvodnú odmietol v zmysle § 413 ods. 1 písm. e) CSP.

41. Odvolací súd preskúmal v zmysle § 379 písm. a) CSP aj od prvého výroku o odmietnutí žaloby na
obnovu konania závislý druhý výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Keďže súd prvej

inštancievnapadnutomuzneseníoodmietnutížalobynaobnovukonaniarozhodolonárokuprotistrany–
žalobcu, musel doručiť a a aj doručil toto uznesenie aj žalobcovi (po správnosti, ak sa súd prvej inštancie
už tak rozhodol nevyužijúc možnosť danú mu ust. § 413 ods. 2 CSP, mal žalobcovi doručiť aj žalobu
žalovaného na obnovu konania s prílohami). Civilný sporový poriadok osobitné ustanovenie o nároku
na náhradu trov konania v prípade odmietnutia žaloby na obnovu konania neobsahuje. Obsahom a
účelom najbližšie ustanovenie v zmysle článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre rozhodnutie

o nároku na náhradu trov konania v prípade odmietnutia žaloby na obnovu konania je ustanovenie §
256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Ust. § 255 CSP hovorí totiž o úspechu strany sporu vo veci, t.j. ak sa (aspoň
sčasti) rozhodlo meritórne, nie len procesne. Súd prvej inštancie neprejednal žalobu na obnovu konania
meritórne v zmysle § 414 CSP, t.j. nerozhodol rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne,

žalobu na obnovu konania odmietol z jedného z procesných dôvodov uvedených v § 413 ods. 1 CSP,
preto žalovaný, ktorý vyvolal konanie zjavne nedôvodnou žalobou na obnovu konania procesne zavinil
jej odmietnutie. Pri aplikácii článku 4 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a
rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej

právnej veci možno konštatovať, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je aj v druhom výroku
o nároku na náhradu trov konania vecne správne v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejneným v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č.
R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je
v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,

rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, nakoľko odvolanie vecne prejednal a rozhodol o ňom
meritórne potvrdením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie doručil v zmysle

§ 373 ods. 3 CSP odvolanie na vyjadrenie žalobcovi, ten sa však k odvolaniu žalovaného nevyjadril,
teda nevznikli mu ani trovy odvolacieho konania, preto aj keď je odvolanie žalovaného nedôvodné a plný
úspech vo veci odvolania mal žalobca, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).