Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, October 22, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223200270
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2223200270.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcom: 1/

R.O.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomZ.N.XXX/XX,Y.Š.,a2/U.O.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomY.Š.
XXX, obaja zastúpení: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka so sídlom Alžbetínske námestie 2, Dunajská
Streda, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335
345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I.Súdzrušujepodielovéspoluvlastníctvožalobcov1/a2/ ažalovanejknehnuteľnostivedenejOkresným
úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, zapísanej na LV č. 1648, okres Dunajská Streda, obec
Dolný Štál, katastrálne územie Dolný Štál, ako parcela registra „E“, parcelné číslo 501, druh pozemku

- orná pôda o výmere 512 m2 a vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného
vlastníctva žalobcu 1/.

II. Žalobca 1/ je povinný zaplatiť žalovanej sumu 520,- Eur titulom náhrady za prikázaný spoluvlastnícky
podiel žalovanej, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.01.2023 (v časti označenia žalovanej

opravenej podaniami zo dňa 15.05.2023 a zo dňa 14.08.2023) domáhali zrušenia podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Y. F., katastrálnym odborom pre obec Y.
Š., katastrálne územie Y. Š.Á., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela KN „E“, číslo XXX,
druh pozemku: orná pôda o výmere 512 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“), jeho vyporiadania prikázaním
spoluvlastníckeho podielu žalovanej v pomere 1/10 k celku do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ za
primeranú náhradu vo výške 520,- Eur.

2. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti,
ktorú zdedili po ich právnom predchodcovi R. O. na základe osvedčenia o dedičstve Y. XXXX/XX, Y.
XXX/XX. Nehnuteľnosť je prípustná výlučne cez parc. č. XX/X, cez parc. č. XX/X, ktoré parcely sú
evidované na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Y. F., katastrálny odbor, a ktoré parcely sú v
podielovom spoluvlastníctve žalobcov, súrodencov. Spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov
usporiadali formou zmluvy. Podiel žalovanej mali záujem taktiež zmluvne usporiadať, tá však na návrh
žalobcov nereagovala. Žalobcovia tvrdili, že majú záujem právne usporiadať vlastníctvo k spornej

parcele formou zrušenia podielového spoluvlastníctva tak, aby podiel žalovanej strany prešiel do ich
výlučného vlastníctva za náhradu. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č.
171/2020 znalkyne C.. R. L. činí 5.200,- Eur, podiel 1/10 činí 520,- Eur.3. Žalobcovia k žalobe pripojili výpis z listu vlastníctva č. XXXX, snímok, výpis z listu vlastníctva č. XXX,
osvedčenie o dedičstve sp. zn. Y. XXXX/XX, Y. XXX/XX zo dňa 15.10.1998, znalecký posudok č. XXX/
XXXX, uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/9/2021-74 zo dňa 18.03.2022.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.02.2023 uviedla, že z dôvodu, že jedným zo
spoluvlastníkov je Slovenská republika, je pre posúdenie veci podstatné vyjadrenie okresného úradu, či
spoluvlastnícky podiel žalovanej na sporom dotknutom pozemku nie je predmetom reštitučných nárokov.
Nakoľko nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, súhlasí so zrušením

spoluvlastníckeho podielu. Žalobcovia pritom navrhujú primeranú náhradu vo výške 10,15 Eur/m2 na
základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX. Ide o znalecký posudok spred troch rokov, teda neaktuálny.
Pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva primeranou náhradou je príslušný podiel
zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Malo by ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za
ktorú by bolo možné vec predať. K určovaniu výšky primeranej náhrady poukázala na stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.1997 pod sp. zn. Cpj

30/97. Na základe predloženej ponuky realitnej kancelárie na predaj obdobného pozemku v obci Y. Š.,
navrhla primeranú náhradu vo výške 40,- Eur/m2.

5. Žalobcovia v replike, doručenej súdu dňa 15.05.2023 poukázali na to, že parcela č. XXX vo výmere
512 m2 je neprístupná z akejkoľvek komunikácie, tvorí súčasť nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom

spoluvlastníctve žalobcov. Mali výhrady voči návrhu žalovanej strany na vyplatenie protihodnoty podielu
za 40 Eur/m2 a poukázali na znalecké posudky týkajúce sa susedných parciel, kde znalec určil hodnotu
hodnotnejšej parcely, ktorá je evidovaná ako zastavaná plocha a nádvorie, sumou 11,47 Eur.

6. V podaní doručenom súdu dňa 14.08.2023 žalobcovia poukázali na to, že sporná parcela je prístupná

cez nehnuteľnosť žalobcu 1/. Predmetná nehnuteľnosť približne od roku 1930 bola užívaná právnym
predchodcom žalobcu 1/, tvorila súčasť jeho nehnuteľnosti.

7.1. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2023 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že nehnuteľnosť
pred smrťou otca žalobcu 1/, ktorý zomrel v roku XXXX, užívali aj prastarí rodičia žalobcov a po

usporiadaní všetkých dedičských konaní zahájil žalobca 1/ právne usporiadanie nehnuteľnosti, pričom
podiely ostatných spoluvlastníkov získal kúpnou zmluvou. Doposiaľ je neusporiadaný podiel žalovanej
strany 1/10, ktorý podiel činí 51 m2. Nie je možné odčleniť tento podiel, pretože by to bolo predovšetkým
neúčelné, pričom na parcelu nevedie žiadna ani miestna, ani verejná komunikácia. Žalobca má záujem
podiel žalovanej získať do vlastníctva za náhradu. Žalovanou stranou navrhnutá náhrada 40 Eur/m2 je

nereálna, a to jednak z dôvodu, že na liste vlastníctva je nehnuteľnosť evidovaná ako orná pôda a podľa
znaleckého posudku jej hodnota činí 10,16 Eur/m2. Susedná nehnuteľnosť paralelne s touto parcelou
ako záhrada bola ohodnotená na 11,47 Eur. Žalobca 1/ je ochotný náhradu vyplatiť. Trovy nežiada od
žalovanej strany.

7.2.Napojednávaníkonanomdňa23.10.2023sazástupcažalovanejvcelomrozsahupridržiavalsvojich
doterajších písomných podaní. Súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva za
podmienky, že nebol uplatnený reštitučný nárok a súhlasil so spôsobom vyporiadania. Výšku primeranej
náhrady ponechal na zváženie súdu.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právnej zástupkyne žalobcu a
vyjadrením zástupcu žalovanej k prednesu na pojednávaní, ako aj oboznámením sa so žalobou a
jej prílohami (špecifikovanými v bode 3. rozsudku), vyjadrením zástupcu žalovanej a jeho prílohou
(ponuka realitnej kancelárie zverejnená na predaj pozemku pre bývanie), replikou žalobcov jej prílohami
(znalecký posudok č. 205/2019), podaním žalobcov zo dňa 14.08.2023, pričom zistil nasledovný

skutkový a právny stav:

9. Žalobcovia a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (špecifikovanej v bode 1.
rozsudku). Spoluvlastnícky podiel žalovanej je 1/10 v pomere k celku.

10. Z predloženého osvedčenia o dedičstve sp. zn. Y., Y. XXX/XX zo dňa 15.10.1998 vyplýva, že
žalobcovia sú právni nástupcovia (dedičia) po nebohom R. O., zomr. XX.XX.XXXX, ktorý bol vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti.11. Z predloženého znaleckého posudku č. XXX/XXXX C.. R. L., znalkyne z odboru stavebníctvo, z
odvetvia pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti
bola stanovená metódou polohovej diferenciácie vzhľadom na charakter nehnuteľnosti a dostupnosť

podkladov pre výpočet. Kombinovaná metóda nebola použitá, nakoľko nehnuteľnosť nie je schopná
dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. Porovnávacia
metóda nebola použitá z dôvodov nedostupnosti dostatočných podkladov súboru nehnuteľnosti v danej
lokalite s evidovanými reálnymi kúpno-predajnými cenami. Všeobecná hodnota pozemku je podľa
znaleckého posudku 5.201,92,- Eur (10,16 Eur/m2).

12. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový
fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a
podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond

nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami,
ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu
pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom
a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví
nariadenie vlády Slovenskej republiky.

15. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach
nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v

osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo
štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo
vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a
podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej
správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote

určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí,
že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu
európskej sústavy chránených území.

16. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami
vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo
vlastníctve štátu“).

17. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k

pozemkom fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b) na základe údajov katastra
nehnuteľností.

18. Právo na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva z § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a vychádza zo zásady, že nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve.

Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle uvedeného § 142 Občianskeho zákonníka
je iudicium duplex. Občiansky zákonník v tomto ustanovení upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci,
2/ prikázanie veci za náhradu, 3/ nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, Rc54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/169/95, sp. zn. 2MCdo/3/2004). Pri
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť
spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1

Občianskeho zákonníka ) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania
(pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia
prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť
spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť
podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému

vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska
účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto
prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania).
Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou
veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam
platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením

samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia
nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa
vychádza posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného technického
spôsobu navrhovaného riešenia. Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu.
Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je

zistenie, či u novovzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z
komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa §
142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty. Pokiaľ ide o možnosť
reálnehorozdeleniapozemkuzastavanéhostavbou,súdvždyprihliadaktomu,abyrozdelenímpozemku
nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného

udržiavania.

19. V predmetnom konaní súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné.
Treba poukázať na to, že nehnuteľnosť nie je prístupná zo žiadnej verejnej či miestnej komunikácie,
pričom je dlhodobo užívaná výlučne žalobcami (a predtým ich právnymi predchodcami). Žalovaná

nehnuteľnosť neužíva a je len malý predpoklad (aj s prihliadnutím na jej umiestnenie), že by ju v
budúcnosti užívala. Navyše ide o nehnuteľnosť, ktorá je „súčasťou“ nehnuteľnosti žalobcu 1/.

20. V poradí druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zákona
je zrušenie spoluvlastníctva nehnuteľnosti jej prikázaním do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov.

Podľa názoru súdu vzhľadom na polohu a funkčné využitie nehnuteľnosti javí sa ako účelný spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti jej prikázanie do vlastníctva žalobcu
1/ za primeranú náhradu. Zástupca žalovanej súhlasil s prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcu 1/,
preto súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcu 1/, čo argumentačne zodpovedá aj
požiadavke rozumného usporiadania veci, keďže reálne spornú nehnuteľnosť využíva práve žalobca 1/.

21. Súd pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal zo znaleckého
posudku č. XXX/XXXX C.. R. L., ktorý predložili súdu žalobcovia. Z predmetného posudku všeobecná
hodnota predstavuje 10,16 Eur/m2. Znalkyňa v znaleckom posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti zohľadnila možnosť využitia pozemku a jeho polohu. Predložený znalecký posudok

súd považoval za postačujúci a znalcom určenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti 10,16 Eur/m2 za
primeranú. Napriek tomu, že znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2020, súd ho považoval za
použiteľný aj toho času v tomto konaní, a to vzhľadom na osobitosti daného prípadu, s prihliadnutím na
polohu nehnuteľnosti a skutočnosť, že prístup na danú nehnuteľnosť z verejnej komunikácie a miestnej
komunikácie nie je možný. Čo sa týka znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalkyne C.. R. L., ktorým bola

ohodnotená susedná parcela, súd mal za to, že daný znalecký posudok je na jednej strane skoršieho
dáta ako znalecký posudok č. XXX/XXXX, na strane druhej však ide o nehnuteľnosť, ktorá je podľa
znaleckého posudku kvalifikovaná ako nehnuteľnosť na bývanie, evidovaná ako zastavaná plocha a
nádvorie, a preto je hodnotnejšia a neporovnateľná s nehnuteľnosťou riešenou v tomto konaní. Čo sa
týkažalovanoupredloženouponukourealitnejkancelárie,súdanitútonepovažovalzarelevantnú,keďže

išlo o ponuku na predaj pozemku pre bývanie, teda opäť o pozemok hodnotnejší a neporovnateľný.
V prípade spornej nehnuteľnosti nejde o pozemok určený na bývanie, ale o ornú pôdu. Podľa názoru
súdu nemožno vychádzať z cien pozemkov inzerovaných na stránkach realitných kancelárií, ktoré sú
len orientačnými a nezohľadňujú všetky špecifiká nehnuteľnosti a zahŕňajú aj provízie. Vychádzajúc ztýchto úvah primeraná náhrada bola súdom určená zhodne s návrhom žalobcov vo výške 10,16 Eur/m2.
Takto stanovená náhrada predstavuje pre žalovanú sumu vo výške 520,- Eur (51,2 m2 x 10,16 Eur/m2).

22. Súd žalobcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to v lehote 15 odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom
na výšku súdom určenej náhrady, súd určil dlhšiu ako trojdňovú lehotu na plnenie.

23. Súd ďalej poznamenáva, že žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení navrhla súdu vykonať

dokazovanie vyjadrením Okresného úradu Dunajská Streda, či si pôvodní vlastníci ako ich dedičia v
zákonomstanovenejlehoteuplatnilireštitučnýnárok.Súdvtomtosmereakceptovalvyjadreniežalobcov,
ktorí hodnoverne vysvetlili a preukázali súdu, že spornú nehnuteľnosť nadobudli po nebohom R. O.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorý ju užíval približne od roku XXXX, a preto ide o pôvodných
vlastníkov a ich dedičov a v danom prípade uplatnenie reštitučného nároku inými osobami neprichádza
do úvahy. Uvedená argumentácia bola na pojednávaní akceptovaná aj zástupcom žalovanej, ktorý

uvedené vyhlásenie žalobcov považoval za postačujúce a netrval na predložení osobitného vyjadrenia
z Okresného úradu Dunajská Streda. Žalovanou navrhnutý ďalší dôkaz preto nebol spôsobilý priniesť
ďalšie relevantné skutkové zistenia.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, a to s prihliadnutím na návrh žalobcov, ktorí si nárok na
náhradu trov konania od žalovanej neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku žalobcovia 1/ a 2/ nemôžu podať odvolanie, keďže po vyhlásení rozsudku vzdali
práva podať odvolanie.

Proti tomuto rozsudku žalovaná má právo podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na

Okresnom súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.