Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 37T/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123010613
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Šatková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4123010613.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

37T/1/2023

7

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Janou Šatkovou v trestnej veci obžalovaného A. B. prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 138
písmeno h) Trestného zákona, § 123 odsek 3 písmeno e), písmeno i) Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 29.09.2023, takto

r o z h o d o l :

37T/1/2023
3

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom C., toho času
prechodne bez prihlásenia D. E. X, XXXX

F., G.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

1. v čase od 23.00 hod. dňa 03.07.2021 do 08.50 hod. dňa 04.07.2021 v Nitre v hoteli Capital na Farskej
ul. č. 16 počas neprítomnosti recepčnej odcudzil z pultu recepcie univerzálnu recepčnú kartu, následne
vyšiel po schodoch na druhé poschodie a pomocou takto zadováženej karty vnikol do riadne uzamknutej
izby č. 225, kde bol ubytovaný H. I. spolu s manželkou, kde z nočného stolíka následne odcudzil finančnú

hotovosť 130,- € nachádzajúcu sa v peňaženke H. I., čím odcudzením finančnej hotovosti spôsobil H.
I. škodu vo výške 130,- €,

2.dňa 25.07.2021 v čase okolo 04.19 hod. v Nitre, na Podzámskej ul. 34 preliezol murované oplotenie
v zadnej časti rodinného domu, ktorého vlastníkmi sú manželia J. K. a J. K., čím sa dostal na dvor
rodinného domu, následne vyskočil na plotový múr odkiaľ sa dostal na sedlovú strechu rodinného domu,
prešiel k pootvorenému strešnému oknu, ktoré celé vyvrátil a odlomil držiatko okna, následne cez okno

preliezol do podkrovia rodinného domu, prešiel ku schodisku, kde vypol zapnutý počítač, na ktorom boli
zapojené kamerové záznamy, po schodisku prešiel na prízemie, kde z peňaženky v kabelke položenej
na komode na chodbe zobral finančnú hotovosť 30,- € a bankomatovú platobnú kartu vystavenú k účtu
J. L. K. vedenom vo L., H., následne cez terasové dvere vyšiel z domu na dvor, kde sa presunul ku
otvorenej samostatne stojacej garáži, kde si otvoril elektrickú garážovú bránu do výšky asi 1 metra,
presunul sa k bankomatu Tatrabanky, a.s. na Podzámskej ul. V Nitre, kde sa v čase o 05.52 hod. pokúsil
vykonať dva neoprávnené výbery vo výške 200 € pomocou platobnej karty patriacej J. L. K., čo sa mu

však nepodarilo a následne sa cez pootvorenú garážovú bránu a otvorené terasové dvere vrátil späť
do rodinného domu na Podzámskej ul. 34 v Nitre, kde túto bankomatovú kartu vrátil späť do peňaženkya opäť cez garážovú bránu vyšiel von, čím spôsobil J. L. K. a J. M. K. odcudzením finančnej hotovosti
škodu vo výške 30 € a poškodením podpery strešného výlezu na vyklápanie škodu vo výške 169 €,

3. dňa 06.09.2021 v čase od 20.00 hod. do 20.40 hod v meste Nitra na ulici E. X vošiel na riadne oplotený
a uzamknutý pozemok rodinného domu tak, že preskočil oplotenie domu vysoké cca 2 m, následne cez
pootvorené strešné okno vnikol do rodinného domu, odkiaľ odcudzil finančnú hotovosť vo výške 30 €,
finančnú hotovosť vo výške 900 (HRK) chorvátskych kún (t.j. 120,21€) a hotovosť 200 (SEK) švédskych
korún (t.j. 19,67€), pričom bol vyrušený a chytený v miestnosti kuchyne majiteľom nehnuteľnosti N. O.

K., avšak sa mu vyšmykol a utiekol do podkrovnej izby, kde sa zamkol a následne cez strešné okno
unikol z miesta činu, čím spôsobil N. O. K. celkovú škodu vo výške 169,88 €

t e d a :

v bode 1, 2, 3

- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania – na viacerých osobách,

v bode 1, 2, 3
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania – vlámaním,

v bode 2
- neoprávnene použil platobný prostriedok,

t ý m s p á c h a l :

v bode 1, 2, 3
- pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona,

v bode 1, 2, 3
- pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona,

v bode 2
- prečin neoprávneného vyrobenia a použitia platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného
zákona
Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k), l), n)
Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, po aplikácii § 51 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno j), písmeno k) Trestného zákona súd
ukladá obžalovanému:
- povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo zúčastniť sa

na psychologickom poradenstve zameranom predovšetkým na rešpektovanie noriem spoločnosti, ich
dodržiavanie a predchádzanie návratu k páchaniu trestnej činnosti
-povinnosť spočívajúcu v príkaze oznamovať 1x za 3 kalendárne mesiace probačnému a mediačnému
úradníkovi okresného súdu príslušného podľa miesta bydliska údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy
a tie aj preukazovať.

Podľa § 288 Trestného poriadku súd poškodeného H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. – G., F. XXX/XX
v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

37T/1/2023
4

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra, sp. zn. 3Pv 366/21/4403 zo dňa
15.05.2023, Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) prejednal trestnú vec obžalovaného A. B. (ďalej len
„obžalovaný“) stíhaného pre: v bode 1/, 2/, 3/ pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno
a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, v bode

1/, 2/, 3/ pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona, v bode 2/ prečin neoprávneného
vyrobenia a použitia platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2023, na ktorom obžalovaný

urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania
všetkých skutkov, ktoré mu sú kladené za vinu vo vyššie označenej obžalobe, a zároveň uviedol,
že ľutuje spáchanie skutkov. Obžalovaný bol poučený podľa § 257 odsek 4 Trestného
poriadku, že takéto vyhlásenie bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za
priznanie spáchania skutkov, a obžalovaný bol tiež poučený podľa § 257 odsek 5 Trestného

poriadku, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné, nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem
dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, teda ak by zásadným spôsobom bolo
porušené jeho procesné právo na obhajobu. Keďže obžalovaný na všetky otázky súdu, položené mu
podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal kladne, súd
jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutkov na hlavnom

pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s
dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené
všetky znaky skutkovej podstaty v bode 1/, 2/, 3/ pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1
písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona,
v bode 1/, 2/, 3/ pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2

písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona, v bode 2/ prečinu
neoprávneného vyrobenia a použitia platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona.
Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutky zavinene spáchal
práve obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho boli tieto
aj správne právne kvalifikované.

K osobným pomerom obžalovaného súd z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní
postupom podľa § 269 Trestného zákona zistil, že mestská polícia Nitra ku dňu 03.03.2023 neeviduje
voči obžalovanému žiadne priestupkové konanie, obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov
ozamestnanieÚPSVaR,niejeevidovanývinformačnomsystémeSociálnejpoisťovneuzamestnávateľa

ani ako SZČO, nie je poberateľom žiadnych dávok. Podľa výpisu z CESDAP súd zistil, že obžalovaný
neboldoposiaľpriestupkovoprejednávanýapostihovaný.Obžalovanýmá12záznamovvregistritrestov,
pretrestnéčinykrádeže,porušovaniadomovejslobody,neoprávnenéhovyrobeniaapoužitiaplatobného
prostriedku(rozsudokOkresnéhosúduNitrasp.zn.1T/112/2009,rozsudokOkresnéhosúduNitrasp.zn.
6T/142/2010, trestný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/58/2011, trestný rozkaz Okresného súdu

Nitra sp. zn. 1T/113/2011, v rokoch 2014-2015 5 x rozsudok Českej republike, trestný rozkaz Okresného
súdu Nitra sp. zn. 33T/104/2015, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/125/2015 , trestný rozkaz
Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/122/2017).

Obžalovaný k svojim osobným a majetkovým pomerom priblížil, že aktuálne pracuje vo Švajčiarsku.

V Nitre má malú dcéru, ktorá sa narodila v roku 2022. Uhrádza matke dieťaťa náklady na výživu dcéry
vo výške 300 eur a keďže pracuje vo Švajčiarsku, matka dieťaťa poberá rodinné prídavky v sume 200
eur. O dieťa sa denne zaujíma, trávi s ním čas, keď je na Slovensku.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek

4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestných činov, ich následok,zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho
nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená
aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším
členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení

podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť
nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.
Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri
náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobuvovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa

na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom,
vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký
význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k
spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967).
Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým

trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných
činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

V intenciách vyššie spomínaných základných zásad ukladania trestov súd u obžalovaného prihliadol na
poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného zákona, a to konkrétne, že obžalovaný sa priznal k

spáchaniu skutku a tento oľutoval a prejavil snahu na svoju nápravu (okolnosť uvedená pod písmenom
l). Priznanie obžalovaný uskutočnil v prípravnom konaní, konanie oľutoval a po podaní obžaloby
zaslal písomné ospravedlnenie poškodeným; ako aj prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257
odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní. V danom prípade obžalovaný týmto
vyhlásením o vine umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli

konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní a kladnými odpoveďami na otázky
podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, naplnil podmienku uvedenú v §
36 písmeno n) Trestného zákona. Obžalovaný odstránil škodlivý následok spáchaných skutkov tým,
že uhradil poškodeným nimi uplatnený nárok na náhradu škody, a za svoje skutky sa im písomne,
poškodenému H. I. aj osobne na hlavnom pojednávaní, ospravedlnil. Tým naplnil podmienku uvedenú

v § 36 písmeno k) Trestného zákona. Zároveň však obžalovanému v zmysle § 37 Trestného zákona
priťažilo, že spáchal viac trestných činov podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona a bol za takýto trestný
čin už odsúdený – okolnosť podľa § 37 písmeno m).Súd preto pri ukladaní trestu vychádzal z prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností podľa § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a trest obžalovanému ukladal podľa zásady na ukladanie úhrnného
trestu uvedenej v § 41 odsek 1 Trestného zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že najzávažnejší trestný čin

z hľadiska trestnej sadzby predstavuje pokračovací zločin krádeže, ukladal mu súd trest úhrnný podľa
zákonného ustanovenia § 212 odsek 2 Trestného zákona, ktorého dolná hranica bola znížená o 1/3, a,
z 10 rokov na 8 rokov, postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákon.

Súd starostlivo sa zaoberajúc okolnosťami prípadu a pomermi obžalovaného považoval za nutné

poukázať na skutočnosť, že po spáchaní skutkov obžalovaný tieto oľutoval, preukázal nápravu,
odstránil škodlivý následok trestného činu. Uhradil poškodeným škodu vo výške nároku, ktorý si
uplatnili v prípravnom konaní, zároveň sa poškodeným ospravedlnil. Samotným uloženým trestu
páchateľovi trestného činu sa nepriamo postihne i jeho rodina a jemu blízke osoby, ak sú závislé
od jeho príjmov, starostlivosti alebo ostatného zabezpečenia rodiny, či ak sú narušené citové väzby.
Preto nie je možné zabezpečiť, aby sa trest uložený odsúdenému nedotkol aj jeho rodiny a blízkych

osôb. Ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného zákona však prikazuje súdom pri ukladaní konkrétnych
trestov, aby prihliadali aj na záujmy rodiny páchateľa a ďalších jemu blízkych osôb, samozrejme,
v rámci zákonných podmienok pre uloženie konkrétneho trestu. Obžalovaný preukázal, že pracuje vo
Švajčiarsku, z príjmu uhrádza náklady spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa, a matka
dieťaťa v súvislosti s touto jeho pracovnou činnosť poberá rodinné prídavky na dieťa zo Švajčiarska.

O blízke osoby sa obžalovaný riadne stará, zaujíma. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému by malo podľa súdu podstatný vplyv na blízke osoby obžalovaného, ktoré by postrádali
okrem iného aj finančné zabezpečenie zo zárobkovej činnosti obžalovaného vo Švajčiarsku. Zohľadniac
priznanie viny obžalovaným, úprimné oľutovanie trestného činu obžalovaným, jeho sebareflexiu,
ktoré nie sú bežne a pravidelne vyskytujúcimi sa okolnosťami, pomerne mladý vek obžalovaného a

jednoznačnú prevahu poľahčujúcich okolností, dospel súd k záveru, že vyššie uvedené skutočnosti
boli v súhrne takými okolnosťami prípadu a takými pomermi obžalovaného, ktoré oprávňovali úvahy
súdu o aplikácií ustanovení § 51 Trestného zákona. Súd bol preto toho názoru, že na prevýchovu
obžalovaného a na ochranu spoločnosti bude v tomto prípade postačovať aj trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom, s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú súd

stanovil v maximálnej dĺžke. Zároveň obžalovanému uložil obmedzenia a povinnosti podľa § 51 odsek
2 Trestného zákona.

Vo vzťahu k spôsobenej škode, obžalovaný uhradil škodu spôsobenú poškodeným, tak, ako si nároky
uplatnili, k čomu preukázal poštové poukážky o úhrade a poškodený J. K. súdu oznámil úhradu škody

obžalovaným. Poškodený H. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že materiálna škoda mu obžalovaným
bola uhradená, v rámci nároku na náhradu škody si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy, v tejto časti
súd odkázal poškodeného na civilný proces.

Zohľadniac všetky vyššie podrobne rozpísané skutočnosti, rozhodol súd po dôkladnej úvahe tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

37T/1/2023
4

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.