Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119213326
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Drúžková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:6119213326.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobcu: Mesto Liptovský Hrádok, so

sídlom Hviezdoslavova 170, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 00 315 494, zastúpený: A. B. B. C., PhD. &
Associates, s.r.o., so sídlom Hlavná 111/25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: Artos
Real Estate SE, so sídlom Záhřebská 562/41, Vinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 087 19
314, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Pred poľom
1652, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882, o zaplatenie 17.817,69 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sp. zn.
16Up/58/2019)doručenouOkresnémusúduBanskáBystricadňa18.01.2019domáhal,abysúdzaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 17.817,69 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 1.087,72 eur od 23.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 7.926,65 eur od 25.07.2017 do zaplatenia,
zo sumy 1.346,21 eur od 27.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 3.285,69 eur od 27.07.2017 do zaplatenia,
zo sumy 2.049,84 eur od 24.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 473,35 eur od 25.08.2017 do zaplatenia,
zo sumy 1.648,23 eur od 25.08.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca žalovanému
v období mesiacov máj až júl 2017 poskytol dopravné výkony vozidla a uloženie odpadu na skládke
komunálneho odpadu, resp. uloženie odpadu na skládke komunálneho odpadu. Na uvedenom základe
žalobca vystavil žalovanému faktúry:
1/ dňa 08.06.2017 faktúru číslo XXXX/XXX za dopravné výkony vozidla D. a uloženie odpadu na skládke
KO v Liptovskom Hrádku na sumu vo výške 1.087,72 eur, ktorá bola splatná dňa 22.06.2017,

2/ dňa 10.07.2017 faktúru číslo XXXX/XXX za uloženie odpadu na skládke KO v Liptovskom Hrádku za
jún 2017 na sumu vo výške 7.926,65 eur, ktorá bola splatná dňa 24.07.2017,
3/ dňa 12.07.2017 faktúru číslo XXXX/XXX za dopravné výkony vozidla D. a uloženie odpadu na skládke
KO v Liptovskom Hrádku na sumu vo výške 1.346,21 eur, ktorá bola splatná dňa 26.07.2017,
4/ dňa 12.07.2017 faktúru číslo XXXX/XXX za dopravné výkony vozidla D. a uloženie odpadu na skládke
KO v Liptovskom Hrádku na sumu vo výške 3.285,69 eur, ktorá bola splatná dňa 26.07.2017,
5/ dňa 09.08.2017 faktúru číslo XXXX/XXX za uloženie odpadu na skládke KO v Liptovskom Hrádku za

júl 2017 na sumu vo výške 2.049,84 eur, ktorá bola splatná dňa 23.08.2017,
6/ dňa 10.08.2017 faktúru číslo XXXX/XXX za dopravné výkony vozidla D. a uloženie odpadu na skládke
KO v Liptovskom Hrádku na sumu vo výške 473,35 eur, ktorá bola splatná dňa 24.08.2017 a7/ dňa 10.08.2017 faktúru číslo XXXX/XXX za dopravné výkony vozidla D. a uloženie odpadu na skládke
KO v Liptovskom Hrádku na sumu vo výške 1.648,23 eur, ktorá bola splatná dňa 24.08.2017,
teda faktúry na sumu v celkovej výške 17.817,69 eur. Uvedené faktúry boli vystavené na základe

objednávok žalovaného zrealizovaných jeho zamestnancom. Podkladom na vystavenie faktúr boli
záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy a vážne lístky, ktoré tvoria prílohy jednotlivých faktúr.
Upomienkou zo dňa 26.07.2017 (žalovanému doručená dňa 02.08.2017) vyzval žalobca žalovaného na
uhradenie faktúr: E. zo dňa 08.06.2017, E. zo dňa 10.07.2017, E. zo dňa 12.07.2017 a OF2017/663
zo dňa 12.07.2017.

Žalovaný listom „Vrátenie faktúr“ zo dňa 04.09.2017 (žalobcovi doručený dňa 12.09.2017) žalobcovi
vrátil originály faktúr: XXXX/XXX zo dňa 08.06.2017, XXXX/XXX zo dňa 10.07.2017, XXXX/XXX zo
dňa 12.07.2017 a XXXX/XXX zo dňa 12.07.2017, XXXX/XXX zo dňa 09.08.2017, XXXX/XXX zo dňa
10.08.2017 a XXXX/XXX zo dňa 10.08.2017, pričom uviedol, že neeviduje žiadne objednávky na
služby uvedené v jednotlivých faktúrach, ani mu nie sú známe žiadne bližšie okolnosti týkajúce sa
uvedených služieb a ich podmienok a z uvedených dôvodov s fakturáciou nesúhlasí a neakceptuje

fakturované sumy. Poukazuje však na možnosť, že služby objednala osoba, ktorá na také konanie
v mene žalovaného nebola oprávnená, nakoľko akékoľvek a všetky objednávky služieb musí schvaľovať
výlučne predseda predstavenstva žalovaného a s touto osobou bol okamžite skončený pracovný pomer
pre hrubé porušovanie pracovnej disciplíny a na základe podaného trestného oznámenia mala čeliť
i trestnému stíhaniu pre podozrenie zo spáchania viacerých majetkových trestných činov v súvislosti

s jej pôsobením v spoločnosti žalovaného.
Žalobca listom „Opätovné doručenie vrátených daňových dokladov“ zo dňa 22.09.2017 (žalovanému
doručený dňa 02.10.2017) žalovanému oznámil, že s dôvodom na vrátenie faktúr sa nestotožňuje,
nakoľko má k dispozícii potvrdenú písomnú objednávku žalovaného na uvedené služby a doklady
preukazujúce skutočné poskytnutie požadovaných služieb a žalovanému opätovne zaslal faktúry

s prílohami a trval na ich úhrade.
Žalovaný listom „Opätovné vrátenie faktúr“ zo dňa 14.11.2017 (žalobcovi doručený dňa 20.11.2017)
žalobcovi opätovne vrátil originály faktúr s uvedením, že neeviduje žiadne objednávky na uvedené
služby, ani mu nie sú známe žiadne bližšie okolnosti týkajúce sa uvedených služieb a ich podmienok
a z uvedených dôvodov s fakturáciou nesúhlasí a neakceptuje fakturované sumy. Opätovne poukázal

na skutočnosť, že neexistuje objednávka na uvedené služby podpísaná predsedom predstavenstva
žalovaného a žiada o zaslanie faktúr osobe, ktorá si služby objednala.
Žalobca listom „Opätovné doručenie vrátených daňových dokladov“ zo dňa 28.11.2017 (žalovanému
doručený dňa 06.12.2017) opätovne zaslal žalovanému faktúry a uviedol, že trvá na úhrade za
poskytnuté služby.

Žalovaný listom „opätovné vrátenie faktúr“ zo dňa 14.12.2017 (žalobcovi doručený dňa 15.12.2017)
žalobcovi opätovne vrátil originály faktúr s uvedením, že neeviduje žiadne objednávky na uvedené
služby, ani mu nie sú známe žiadne bližšie okolnosti týkajúce sa uvedených služieb a ich podmienok
a z uvedených dôvodov s fakturáciou nesúhlasí a neakceptuje fakturované sumy. Opätovne poukázal
na skutočnosť, že neexistuje objednávka na uvedené služby podpísaná predsedom predstavenstva

žalovaného a žiada o zaslanie faktúr osobe, ktorá si služby objednala.
Ďalej žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného uvedené v jeho liste zo dňa 04.09.2017, že mu nie sú
známe žiadne bližšie okolnosti týkajúce sa uvedených služieb a ich podmienok a z uvedených dôvodov
s fakturáciou nesúhlasí a neakceptuje fakturované sumy, sa nezakladá na pravde.
Listom „Oznámenie o odstránení stavby UNIMO buniek – žiadosť o zrušenie súp. čísla“ zo dňa

12.07.2017 spoločnosť REALITY-OBCHODNÁ a.s., so sídlom Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO:
36347493oznámilažalobcovi,žebolavlastníkomstavbyunimobuniek„UNIMO“sosúp.č.XX,stojacich
na pozemku parc. č. XXXX/X, v kat. úz. D. F., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, G. H. I. J. XX
v meste D. F., ktorú z dôvodu nevyhovujúceho stavu odstránila na vlastné náklady, pričom stavebné
práce boli zrealizované dodávateľsky spoločnosťou Projektstavliptov s.r.o., v zastúpení p. K. L., pričom

vzniknutý odpad bol riadne vyvážaný na príslušné skládky odpadu. Oznámením spoločnosť REALITY-
OBCHODNÁ a.s. na základe uvedených skutočností požiadala žalobcu o vydanie rozhodnutia o zrušení
súpisného čísla k predmetnej stavbe unimobuniek.
Dňa 11.10.2017 bol Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, odboru starostlivosti o životné prostredie,
doručený list „Žiadosť o udelenie súhlasu na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu

v zmysle § 97 ods. 1 písm. g) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov“ zo dňa 28.09.2017 spoločnosti ASTANA, s.r.o., so sídlom Uherova 2909/29, 058 01 Poprad,
v ktorom uviedla, že žalovaný požiadal o udelenie súhlasu na zhromažďovanie nebezpečných odpadov
podľa § 97 ods. 1 písm. g) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov. Nebezpečný odpad pre žalovaného likvidovala spoločnosť ASTANA, s.r.o. ako stavebná
spoločnosť, ktorá vykonávala demontáž a čiastočnú stabilizáciu nebezpečného odpadu s obsahom
azbestu. Nebezpečné odpady č. 17 06 06 a 19 03 04 vznikli pri likvidácii azbestocementového materiálu

(AZC priečok) z areálu bývalého H. na ulici H. I. XX/X H. D. F., E. D. K.. V časti a) žiadosti spoločnosť
ASTANA, s.r.o. uviedla podľa § 25 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z.
o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov nasledujúce údaje
pôvodcu odpadu „a)identifikačné údaje: Obchodné meno: REALSVIT, a.s., Právna forma: a.s., Sídlo:
Stupava, Nová ulica 1588, IČO: 35 947 357, Doklad o oprávnení na podnikanie: Obchodný register

vydaný Okresným súdom v Bratislave I, vložka číslo: XXXX/X, zodpovedná osoba: K. A., konateľ“.
V časti d) žiadosti spoločnosť ASTANA, s.r.o. uviedla „d) jednotlivé spôsoby úpravy a zneškodňovania
nebezpečných odpadov a ich materiálová bilancia: miesto zhromažďovania NO (pozn. nebezpečný
odpad) bude v D. F., okres D. K.. Jedná sa o likvidáciu azbestocementového materiálu „AZC“ priečok
umiestnených na pozemku v big-bagoch v areáli bývalého H. na ulici H. I. XX/X H. D. F.. Nebezpečný
odpad, ktorý je predmetom likvidácie je o celkovej váha cca 7 t odpadu. Žiadame, aby platnosť súhlasu

bola do 31.12.2018. Objednávateľom je spoločnosť: M., N., O. G. XXXX, XXX XX P., IČO: 35 947 357.
Vlastníkom pozemku, na ktorom sa NO nachádza je PO (pozn. pôvodca odpadu): M., N., O. G. XXXX,
XXX XX P.“.
Dňa 18.10.2017 bolo žalobcovi doručená „Žiadosť o zaslanie vyjadrenia a písomných podkladov k spol.
M., N., O. G. J. XXXX, P., IČO: 36 347 493“ zo dňa 13.10.2017, ČVS: E./D., ktorou Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru v D. K., E. poriadkovej polície, Obchodné oddelenie Policajného zboru žalobcu okrem
iného požiadalo o zaslanie písomného vyjadrenia a podkladov k spoločnosti REALITY-OBCHODNÁ,
a.s., Nová ulica č. 1588, Stupava, IČO: 36 347 493, vo veci odstránenia bez príslušného povolenia
stavby súpisné číslo XX na parcele č. KN-C XXXX/X H. k.ú. D. F. a ponechania na mieste nebezpečnej
stavebnej sute vrátane nebezpečného azbestu (pri bývalých unimobunkách a hlavnej budove „H.“).

Žalobca listom „Žiadosť o zaslanie vyjadrenia a písomných podkladov k spol. REALITY-OBCHODNÁ,
a.s., Nová ulica č. 1588, Stupava, IČO: 36 347 493“ zo dňa 20.10.2017 Okresnému riaditeľstvu
Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, Odboru poriadkovej polície, Obvodnému oddeleniu
Policajného zboru okrem iného oznámil, že „Na základe telefonického hovoru a osobného jednania
o doručenie dokladov o zhodnotení a uložení odpadov a asanačnom rozhodnutí stavby so zástupcami

spoločnosti REALITY-OBCHODNÁ, a.s., Nová ulica č. 1588, Stupava (IČO: 36 347 493) bola dňa
11.10.2017 na Mesto Liptovský Hrádok doručená kópia žiadosti ASTANA s.r.o., Uherova 2909/29,
Poprad – žiadosť o udelenie súhlasu na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu v zmysle
§ 97 pre spoločnosť REALSVIT, a.s., Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 35 947 357. Túto žiadosť
spolu s vážnymi lístkami na ZKO zo dňa 06.09.2017, 07.09.2017, 08.09.2017 pre partnera Rýchla Parta

Pluss.r.o.,G.H.XX,XXXXXG.H.doniesolosobnep.Q.,ktorýaktuálnezastupujespoločnosťREALITY-
OBCHODNÁ, a.s., Nová ulica č. 1588, Stupava (IČO: 36 347 493)“.
Pri vykonávaní asanácie stavby unimobuniek „UNIMO“ so súp. č. XX, stojacich na pozemku parc. č.
XXXX/X,vkat.úz.D.F.,zapísanejnalistevlastníctvač.XXX,G.H.I.J.XXvmesteD.F.,ktoráprebiehala
v období od mája 2017 do júla 2017, vznikla žalovanému ako pôvodcovi odpadu povinnosť zabezpečiť

vyvezenie a uskladnenie tak komunálneho, ako aj nebezpečného odpadu. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti si žalovaný u žalobcu objednal služby týkajúce sa vývozu a zneškodnenia komunálneho
odpadu (doprava, kontajner a samotný vývoz a uskladnenie odpadu) a žalobca v máji 2017, júni 2017
a júli 2017 žalovanému požadované služby poskytol. Faktúry vystavené žalobcom žalovaný podľa
označenia na faktúrach evidoval vo svojom účtovníctve a žalobcovi ich vrátil až po určitom čase

(napr. faktúry žalobcom vystavené za služby poskytnuté žalovanému v mesiaci máj 2017 boli žalobcovi
vrátené 12.09.2017). Ak žalovaný s fakturáciou nesúhlasil, mal podľa žalobcu situáciu riešiť ihneď
po doručení jednotlivých faktúr, nie s odstupom času. Postup žalovaného tak vzhľadom na uvedené
považoval žalobca za špekulatívny. Žalobca mal ďalej za to, že tvrdenie žalovaného uvedené v jeho
listoch zo dňa 04.09.2017, 14.11.2017 a 14.12.2017, že akékoľvek a všetky objednávky služieb musí

schvaľovať výlučne predseda predstavenstva, je irelevantné. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 20
ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za právnickú osobu môžu vo vymedzenom rozsahu
konať aj iní jej pracovníci (zamestnanci) a členovia (pri družstvách). Žalobca neeviduje úhradu splatnej
dlžnej sumy vo výške 17.817,69 eur. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného
záväzku, žalobca si okrem dlžnej istiny uplatnil i úroky z omeškania.

2.1. Ako dôkazy žalobca označil a predložil objednávku bez uvedenia dátumu, objednávku zo dňa
05.06.2017, faktúru číslo XXXX/XXX zo dňa 08.06.2017 so záznamami o prevádzke vozidla nákladnej
dopravy a vážnymi lístkami, faktúru číslo XXXX/XXX zo dňa 10.07.2017 s vážnymi lístkami, faktúručíslo XXXX/XXX zo dňa 12.07.2017 so záznamami o prevádzke vozidla nákladnej dopravy a vážnymi
lístkami, faktúru číslo XXXX/XXX zo dňa 12.07.2017 so záznamami o prevádzke vozidla nákladnej
dopravy a vážnymi lístkami, faktúru číslo XXXX/XXX zo dňa 09.08.2017 s vážnymi lístkami, faktúru

číslo XXXX/XXX zo dňa 10.08.2017 so záznamami o prevádzke vozidla nákladnej dopravy a vážnymi
lístkami, faktúru číslo XXXX/XXX zo dňa 10.08.2017 so záznamami o prevádzke vozidla nákladnej
dopravy a vážnymi lístkami, upomienku žalobcu zo dňa 26.07.2017 s doručenkou, listy žalobcu zo dňa
22.09.2017 a 28.11.2017 s doručenkami, listy žalovaného zo dňa 04.09.2017, 14.11.2017 a 14.12.2017,
Žiadosť o udelenie súhlasu na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu v zmysle § 97 ods.

1 písm. g) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa
28.09.2017, Žiadosť Okresného riaditeľstva PZ v D. K., Odbor poriadkovej polície, E. E. R. H. D. F.
zo dňa 13.10.2017 a odpoveď žalobcu na žiadosť zo dňa 20.10.2017, Oznámenie o odstránení stavby
UNIMO buniek – žiadosť o zrušenie súp. čísla zo dňa 12.07.2017.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 30. januára 2019 platobný rozkaz

sp. zn. 16Up/58/2019, v ktorom uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 17.817,69 eur s príslušenstvom alebo podať v tej istej lehote odpor.

4. Žalovaný proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní podal odpor s vecným
odôvodnením. V odpore uviedol, že popiera nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu. Žalovaný

namietal nedostatok pasívnej legitimácie v konaní dôvodiac, že žalobca neposkytol žalovanému
žiadne služby, žiadne dopravné výkony vozidla a žalobca neuložil pre žalovaného odpad na skládke
komunálneho odpadu (a to ani v období mesiacov máj až júl 2017). Žalovaný si žiadne služby u žalobcu
neobjednal. Vystavenie faktúr žalobcom žalovanému tak nebolo dôvodné. Ďalej uviedol, že nie je
pravdivé tvrdenie žalobcu o objednávkach žalovaného prostredníctvom zamestnanca žalovaného.

Aplikácia ust. § 20 Občianskeho zákonníka je vylúčená, keďže žiaden zamestnanec žalovaného nebol
oprávnený objednávať vývoz odpadu (nevyplýva to z vnútorných predpisov žalovaného a nebolo
to obvyklé vzhľadom na pracovné zaradenie zamestnancov) a tento úkon sa netýkal predmetu
činnosti žalovaného. Zo žalobcom predložených dvoch objednávok nevyplýva kto ich podpísal za
objednávateľa. Odpad z unimobuniek nebol žalovaným vyvezený na skládku žalobcu, tento bol

zlikvidovaný spoločnosťou ASTANA s.r.o. a tento bol v množstve podstatne menšom ako je uvedený vo
vážnych lístkoch žalobcu. Ďalej žalovaný uviedol, že sa domnieva, že odpad na skládku žalobcu vyviezla
spoločnosť Projektstavliptov s.r.o., s ktorou nebol žalovaný v žiadnom zmluvnom vzťahu a pôvodcom
tohto odpadu nebol žalovaný. Faktúry vrátil žalovaný žalobcovi s oneskorením z dôvodu, že ekonomickí
pracovníci žalovaného všetky doručené faktúry zaradili do účtovníctva a kontrolného výkazu žalovaného

a ich oprávnenosť nekonzultovali so štatutárnym zástupcom žalovaného. Až po upomienke žalobcu sa
štatutárny zástupca žalovaného dozvedel o faktúrach a nároku žalobcu a tieto boli vrátené žalobcovi
pre ich nedôvodnosť.

4.1. Žalovaní v rámci procesnej obrany na podporu svojich tvrdení navrhol ako dôkaz vykonať výsluch

ekonomických pracovníkov žalovaného, ktorí účtovali faktúry žalobcu, a to S. H. L. a S. N. A..

5. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica podaním zo dňa 23.04.2019 navrhol
pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku
a vyjadril sa k odporu žalovaného k platobnému rozkazu. Tvrdenie žalovaného uvedené v odpore, že

žalobcaneposkytolžalovanémužiadneslužby,žiadnedopravnévýkonyvozidlaažežalobcaneuložilpre
žalovaného odpad na skládke komunálneho odpadu (a to ani v období mesiacov máj až júl 2017) a že si
žalovaný žiadne služby u žalobcu neobjednal, považoval žalobca za účelové. Z dôkazov, ktoré označil
žalobca v žalobe vyplýva, že pôvodcom nebezpečného odpadu je žalovaný. Vyhlásil to sám žalovaný
v liste „Žiadosť o udelenie súhlasu na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu v zmysle

§ 97 ods. 1 písm. g) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov“
z 28.09.2017 (vydanom pod hlavičkou spoločnosti ASTANA, s.r.o., podpísanom K. A. – predsedom
predstavenstva žalovaného). Podľa predmetnej žiadosti žalovaný ako pôvodca odpadu podľa § 97 ods.
1 písm. g) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov požiadal
o udelenie súhlasu na zhromažďovanie nebezpečných odpadov, ktorý mala pre žalovaného likvidovať

spoločnosť ASTANA, s.r.o., pričom ide o nebezpečný odpad zhromaždený z areálu bývalého H. na
ulici H. I. XX/X H. D. F. a objednávateľom zneškodňovania nebezpečných odpadov je žalovaný. Na
základe uvedených skutočností si žalovaný ako pôvodca odpadu pochádzajúceho z areálu bývalého H.
na ulici H. I. XX/X H. D. F., zastúpený svojím zamestnancom, u žalobcu objednal služby spočívajúcev dopravných výkonoch vozidla a uložení odpadu na skládke komunálneho odpadu objednávkou bez
uvedenia dátumu a objednávkou žalovaného zo dňa 05.06.2017. V tejto súvislosti žalobca navrhol
v konaní vykonať výsluch K. L., bývalého zamestnanca žalovaného. Žalobca opätovne poukázal na

skutočnosť, že žalovaný faktúry vystavené žalobcom podľa označenia na faktúrach evidoval vo svojom
účtovníctve a žalobcovi ich vrátil až po určitom čase. Postup žalovaného tak považoval za špekulatívny.

6. Platobný rozkaz sp. zn. 16Up/58/2019 zo dňa 30. januára 2019 vydaný Okresným súdom Banská
Bystrica v upomínacom konaní bol v zmysle § 11 ods. 5 zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní

podaním odporu s vecným odôvodnením žalovaným zrušený bez vydania rozhodnutia.

7. Okresný súd Banská Bystrica dňa 02.05.2019 vec v zmysle § 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z. z. postúpil
OkresnémusúduMalackyakosúdumiestnepríslušnémunajejprejednanie,nakoľkožalobcavzákonom
stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde.

8. Žalovaný sa vyjadril k obsahu podania žalobcu zo dňa 23.04.2019 písomne tak, že zotrval na
ním uvedených tvrdeniach v odpore proti platobnému rozkazu, na tieto odkázal a navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu,
že žalovaný je pôvodcom odpadu. Žalobca pri tomto tvrdení vychádza zo skutočnosti, že si žalovaný
objednal u ASTANA, s.r.o. likvidáciu odpadu (pozn. objednávateľom likvidácie odpadu nemusí byť

pôvodca odpadu). Tento zlikvidovaný odpad nebol odpadom, ktorý by súvisel s nárokom uplatňovaným
žalobcom v tejto žalobe a tento sa netýkal služieb žalobcu, dopravných výkonov vozidla žalobcu a ani
uloženia odpadu na skládke komunálneho odpadu žalobcu v období mesiacov máj až júl 2017. Žalobca
si podľa žalovaného sám protirečí v tvrdeniach a ním predložených dôkazoch, keď sám uvádza, že
vlastníkom unimobuniek, z likvidácie ktorých pochádzal nebezpečný odpad bola osoba odlišná od

žalovaného a v rozpore s týmto označuje žalovaného za pôvodcu odpadu. Tvrdenie žalobcu o tom, že
ak žalovaný nesúhlasil s fakturáciou, mal situáciu riešiť hneď, je podľa žalovaného právne bezvýznamná
a vyjadruje iba subjektívny názor žalobcu, ktorý vypovedá o tom, ako by túto situáciu riešil samotný
žalobca.

9. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávaní dňa 29.01.2020 pridržala písomne podanej žaloby.
Mala za to, že žalobca predloženými dôkazmi preukázal uplatnený nárok, keď preukázal, že dopravné
výkony si objednal žalovaný a tiež ich realizáciu, čo vyplýva zo záznamov o prevádzke vozidla a vážnych
lístkov. Na dopravné výkony boli vystavené dve objednávky podpísané zamestnancom žalovaného,
pričom s poukazom na § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka je žalovaný týmito objednávkami viazaný.

9.1. Právna zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní dňa 29.01.2020 rovnako pridržala písomne
podaného odporu a vyjadrenia žalovaného. Okrem vecnej pasívnej legitimácie namietala právomoc
slovenského súdu konať vo veci, nakoľko na strane žalovaného ide o český právny subjekt. Trvala na
tom,žežalovanýniejevecnepasívnelegitimovaný.Čosatýkaobjednávok,niejezrejmé,ktoichvystavil,

na prvej objednávke nie je pečiatka a podpis žalovaného. Čo sa týka druhej objednávky, pán L. nebol
zamestnancom žalovaného. Žalovaný nebol ani pôvodcom odpadu, unimobunky boli vo vlastníctve inej
osoby a povolenie žiadal iný subjekt. Ďalej uviedla, že čo sa týka použitej pečiatky na objednávke,
žalovaný má podozrenie, že pečiatku zneužila správkyňa areálu pani P. s pánom L. z dôvodu, že mali
milenecký vzťah. Poukázala na dikciu § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z objednávok nie je zrejmé,

kto ich podpísal, nešlo o zamestnanca žalovaného. Keďže objednávka mala byť vystavená v D. F. a nie
v sídle spoločnosti, nie je zrejmé, ako žalobca verifikoval, že ide o osobu oprávnenú konať v mene
žalovaného. Ešte doplnila, že pán A. nemal vedomosť o tom, že unimobunky sa likvidujú. Zistil to pri
obhliadke. Následne na to aj ukončil pracovný pomer s pani P.. Pri likvidácii unimobuniek sa zistilo, že
obsahovali azbest. R. K. A. objednal likvidáciu odpadu u spoločnosti ASTANA, ktorá vyúčtovala prácu

a žalovaný jej aj prácu uhradil. Zároveň navrhla vypočuť v konaní pani H. A., bývalú zamestnankyňu
žalovaného, a to ohľadom okolností k pôsobeniu bývalej správkyne pani P., ako aj o tom, že žalovaný
nemal vedomosť o faktúrach a k spôsobu ukončenia pracovného pôsobenia pani P. u žalovaného. Ďalej
navrhla vypočuť ako svedka pána K. T., aktuálneho správcu areálu, v tom čase bol údržbár, a to ohľadom
skutočnosti, čo sa dialo v areáli a čo sa likvidovalo. A svedka pána S. U., ktorý bol na kontrole v areáli

s pánom A., keď sa zistilo, že unimobunky sú búrané. Zároveň navrhla vykonať aj znalecké dokazovanie
ustanovením znalca na preukázanie množstva odpadu, nakoľko to množstvo, čo je uvedené na vážnych
lístkoch, podľa žalovaného zo zbúrania unimobuniek nemohlo vzniknúť.9.2. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 15.06.2020 doplnil vyjadrenie k veci tak, že
podľa jeho názoru je v danom prípade vylúčená aplikácia § 20 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide
o obchodno-záväzkový vzťah. Čo sa týka § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, poukázal na zanedbanie

všeobecnej prevenčnej povinnosti a bežnej obozretnosti žalobcom. Opätovne uviedol, že pán L. nikdy
nebol zamestnancom žalovaného a nikdy nebol oprávnený na žiadne úkony pri prevádzkovaní podniku
žalovaného, čo mal a mohol žalobca pri dodržaní obozretnosti zistiť. Výpis z obchodného registra je
verejne dostupný a jednoznačne z neho vyplýva, že nebol nikdy štatutárnym zástupcom žalovaného, ani
spoločníkom, ani v inom postavení vo vzťahu k žalovanému. Pre splnenie podmienok § 15 Obchodného

zákonníka nepostačuje subjektívny pocit žalobcu o oprávnenosti tretej osoby konať za žalovaného.
Poukázal na § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď žalobca mal a mohol vedieť, že ide o zjavný exces.
Ako vyplýva z právneho názoru, ktorý bol publikovaný aj odborníkmi, dôkazné bremeno preukázania
existencie poverenia podľa § 15 Obchodného zákonníka leží na žalobcovi. Z pohľadu žalovaného teda
ide o objektivizáciu nevedomosti žalobcu, očakáva sa určitý stupeň obozretnosti a nestačí subjektívna
nevedomosť žalobcu, že tretia osoba nie je oprávnená za žalovaného konať. Čo sa týka aplikácie

§ 16 Obchodného zákonníka, objednávky neboli vystavené v prevádzkarni žalovaného. Skutkové
okolnosti sú také, že štatutárny zástupca žalovaného nevedel, že sa búrajú unimobunky. Zistil to
až na mieste samom, kde zistil prítomnosť azbestu. Tento nebezpečný odpad napokon zlikvidovala
spoločnosť ASTANA. K žiadosti o likvidáciu odpadu vystavenej spoločnosťou ASTANA uviedol, že
žiadosť nie je podpísaná štatutárnym zástupcom spoločnosti. Ako vyplýva z obchodného registra, pán K.

A. nikdy nebol konateľom spoločnosti, túto žiadosť podpísala teda osoba, ktorá nebola na to oprávnená.
Podotkol, že túto skutočnosť uviedol len z dôvodu, že sa o ňu opierajú skutkové tvrdenia žalobcu ako
prostriedkuprocesnéhoútoku.Pozistenískutkovéhostavunamiestežalovanýpodaltrestnéoznámenie.
Ďalej uviedol, že v unimobunkách sa podľa žalovaného nachádzalo aj železo, tento odpad pán L., resp.
jeho firma Projektstavliptov s.r.o. umiestnila v zberných surovinách, za čo obdržala sumu 8000,- eur, čo

podľa jeho názoru dokresľuje skutkový stav tvrdený žalovaným, že v celej veci išlo o samostatnú akciu
pána L.. Zdôraznil, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu a tento ho neuniesol. Predložené vážne lístky
sú nepodpísané alebo s nečitateľnou šifrou, faktúry nepreukazujú nárok ako taký. Trval na nedostatku
vecnej právnej legitimácie žalovaného. Žalobca mal žalovať pána L. alebo jeho spoločnosť, ktorý si
u neho práce a výkony objednal, a to aj s ohľadom na to, že mal vedomosť, že vlastníkom areálu je

osoba odlišná od žalovaného, a to spoločnosť REALITY-OBCHODNÁ, a.s.

9.3. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 21.09.2021 doplnila argumentáciu žalobcu tak, že
nesúhlasí s tým, že § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je aplikovateľný na túto vec. Ako vyplýva
z odbornej literatúry, § 20 Občianskeho zákonníka je lex generalis a jeho aplikácia nie je vylúčená ani

v obchodno-záväzkových vzťahoch. Ak by sa aj nedal aplikovať, potom poukázala na § 15 Obchodného
zákonníka, ktorý upravuje konanie inej osoby pri prevádzke podniku a obvyklé úkony takejto osoby.
Pokiaľ žalovaný popiera akýkoľvek vzťah s touto treťou osobou, nie je to pre aplikáciu tohto ustanovenia
relevantné. Nie je tiež významné, ak táto tretia osoba nie je zamestnancom žalovaného alebo nie je
súčasťou vnútornej organizačnej štruktúry podnikateľa, nakoľko § 15 Obchodného zákonníka vychádza

z ochrany dobrej viery tretích osôb. Nie je tiež možné pričítať žalobcovi zo všetkých skutkových okolností
veci, že by mohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že táto osoba nie je poverená na úkony pri likvidácii
odpadu a že by boli dôvody na preverovanie jeho oprávnenia vykonať úkony za žalovaného tak pri
objednávke, ako aj plnení, a teda s ohľadom na všetky okolnosti žalobca nemal dôvod uskutočňovať
úkony nad rámec § 15 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný uvádza, že ide o exces, o tomto nemal

žalobca ako vedieť, nakoľko poverenie takýmito úkonmi nevyžaduje žiaden formálny úkon, stačí aj
neformálny pokyn. Naopak považovala za neobvyklé, pokiaľ ako tvrdí žalovaný, jedine štatutárny
zástupca podnikateľa by mohol voči tretím osobám vykonávať úkony pri bežnej prevádzke podniku. Ak
by to aj bolo upravené vo vnútroorganizačnom akte žalovaného, nie je to významné s ohľadom na znenie
§ 15 Obchodného zákonníka.

9.4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 21.09.2021 zotrval na svojej argumentácii o tom,
že aplikácia § 20 Občianskeho zákonníka je vylúčená, nakoľko ide o lex generalis, Obchodný zákonník
je lex specialis a aplikácia Občianskeho zákonníka je možná len v prípade, ak by absentovala úprava
Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 15 a 16 Obchodného zákonníka vyslovene upravuje konanie

podnikateľa a nie je dôvod na aplikáciu Občianskeho zákonníka. Obdobne je to pri úprave premlčania
alebo bezdôvodného obohatenia v obchodno-záväzkových vzťahoch. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca
doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno k námietke nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného.
Žalobu odôvodňuje dvomi objednávkami, z ktorej jedna je nečitateľná bez podpisu a druhá z 05.06.2017je opatrená nečitateľným podpisom a doposiaľ nie je identifikované, kto ju mal podpísať. Žalobca sa len
domnieva, že išlo o pána L.. Okrem nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v tomto kontexte poukázal aj
na pôvodcu odpadu, ktorým nie je žalovaný, ale spoločnosť Projektstavliptov, za ktorú bol splnomocnený

pán L. a táto bola nájomcom areálu v Liptovskom Hrádku. Podľa dohody nájomca neplatil nájomné
peňažným plnením, ale mal vykonávať práce, na ktorých sa dohodol s prenajímateľom. Ďalej z listinných
dôkazov predložených žalobcom je sporné, či bol odpad skutočne uložený na skládke žalobcu, nakoľko
listiny sú nepodpísané odberateľom a niektoré ani vodičom. Z tohto vyplýva, že nejaký odpad sa zrejme
na skládke žalobcu umiestnil, ale bol vyprodukovaný pri stavebnej činnosti spoločnosti Projektstavliptov

a táto mala snahu sa obohatiť na úkor žalovaného, aby za odpad, ktorý žalovaný nevyprodukoval,
uhradil odplatu. Žalovaný teda tvrdil, že žalobca mal žalovať ako objednávateľa služby pána L. alebo
spoločnosť Projektstavliptov. Likvidáciu odpadu realizovala spoločnosť Astana a Rýchla rota, čo vyplýva
zlistínpredloženýchžalobcom.Žalovanýďalejtvrdil,žežalobcaporušilvšeobecnúprevenčnúpovinnosť
a nemôže sa tak domáhať porušenia dobrých mravov. Zo žaloby ani prednesov žalobcu nevyplývajú
skutkové tvrdenia ako k údajnej objednávke žalovaného prišlo, teda kto, kedy a ako sa s kým dohodol

o uložení odpadu na skládke žalobcu. Žalobca iba tápa, keď tvrdí, že objednávku vystavil pracovník
žalovaného. Žalobca nepostupoval dostatočne obozretne, keď si nenastavil interné predpisy tak, aby
mohol vymôcť odplatu za uloženie odpadu na svojej skládke. Právny zástupca žalovaného mal za to, že
v konaní neboli preukázané také skutkové okolnosti, ktoré by umožňovali aplikáciu § 15, 16 Obchodného
zákonníka. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vecnej pasívnej legitimácie

žalovaného. Zároveň navrhol ako dôkaz vykonať výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného pána A..

10. Súd na pojednávaní dňa 21.09.2021 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k predloženým listinným
dôkazom, a to odôvodnenie, ktoré z vyúčtovaných služieb a listín preukazujú plnenie poskytnuté na
základe ktorej z predložených objednávok.

10.1. Žalobca na výzvu súdu reagoval písomným podaním doručeným súdu dňa 16.12.2021, kde
uviedol, že podľa informácií zamestnanca odboru technických služieb Mestského úradu D. F. C. V., ktorý
priamokomunikovalspánomK.L.,sapánL.osobnepredvystavenímprvejobjednávkydostavilnaodbor
technických služieb Mestského úradu D. F., pričom zisťoval informácie týkajúce sa služieb a možností

uloženia odpadu na skládku TKO v D. F., ktorú prevádzkuje Mesto D. F.. Po vysvetlení postupu v prípade
poskytovaniaslužiebtýkajúcichsavývozuazneškodneniakomunálnehoodpaduzamestnancompánom
V. pristúpili k dohode, že pán L. v kancelárii priamo na mieste vypíše objednávku služieb za spoločnosť
REALSVIT, a.s. (ktorá nebola opatrená pečiatkou spoločnosti), technické služby pristavia kontajner do
areálu H. v D. F. a dodatočne pán L. doručí objednávku opatrenú pečiatkou a podpisom spoločnosti

REALSVIT, a.s. Zároveň pán V. odovzdal pánovi L. prázdny formulár objednávky, ktorý mal následne
priniesť v zmysle dohody. Uvedený postup zamestnanec mesta pán V. nepovažoval za neštandardný,
nakoľko sa služby súvisiace s odvozom a likvidáciou odpadu jeho uložením na skládke TKO bežne
objednávali telefonicky alebo e-mailom a v minulosti neboli problémy s úhradou za poskytnuté služby
a zároveň vychádzal z dohody s pánom L.. V niektorý z nasledujúcich dní (cca 10 dní) pán K. L.

osobne odovzdal objednávku zo dňa 05.06.2017, ktorej predmetom bolo pristavenie veľkoobjemových
kontajnerov do D. K., adresa D. N. uloženie odpadu na skládku TKO, na ktorej bola uvedená pečiatka
spoločnosti Realsvit s.r.o. spolu s podpisom, aj napriek tomu, že pôvodne si objednal vývoz a uloženie
odpadu z areálu H.. Keďže pán L. požadoval služby likvidácie odpadu aj z iného miesta ako H., dohodli
sa s pánom V., ktoré dni budú pristavené kontajnery a následne odvezený a uložený odpad na skládke

z obidvoch areálov, t.j. H. N. D.. Realizácia služieb vývozu a zneškodňovania komunálneho odpadu
(doprava, vývoz a uskladnenie odpadu) následne prebiehala operatívne po telefonickom dohovore
a dohode medzi pánom V. a pánom L. podľa potreby. Služby spočívajúce v odvoze a uložení odpadu,
ktoré boli fakturované spoločnosti REALSVIT, a.s. zahŕňali preto odvoz odpadu z dvoch miest – areál
H. D. F. aj areál D. D. K.. Ku každej z faktúr predložených súdu boli zároveň priložené vážne lístky,

z ktorých sa vychádzalo pri vystavení každej jednotlivej faktúry a na ktorých bolo formou poznámky
uvedené z ktorého miesta odpad pochádza. Za účelom vysvetlenia a preukázania okolností, za ktorých
prebiehalo objednanie a samotná realizácia služieb odvozu a uloženia odpadu pre žalovaného žalobca
navrhol vykonať ako dôkaz výsluch svedka pána C. V..

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktorých
obsah súd jednotlivo cituje v rozsudku, vykonal tiež dokazovanie výsluchom svedkov C. V. a K. L., a zistil
nasledovný skutkový stav.12. Z objednávky bez uvedenia dátumu (č.l. 189) súd zistil, že ako Odberateľ je perom napísané
REALSVIT a.s., Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 35947357, DIČ: XXXXXXXXXX. V kolónke
Dodávateľ sa nachádza pečiatka žalobcu s uvedením jeho identifikačných údajov. V časti Názov

a druh tovaru je uvedené (v pretlačenej forme): Objednávame si u vás dopravu 2x kontajner a vývoz
a uskladnenie komunálneho odpadu. V dolnej časti objednávky sa nachádza nečitateľný podpis
objednávateľa (v pretlačenej forme) bez odtlačku pečiatky.

12.1. Z objednávky zo dňa 05.06.2017 (č.l. 17) súd zistil, že v časti Odberateľ sa nachádza

odtlačok pečiatky spoločnosti REALSVIT a.s., Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 35947357,
DIČ: XXXXXXXXXX. V kolónke Dodávateľ sa nachádza odtlačok pečiatky žalobcu s uvedením
jeho identifikačných údajov. V časti Názov a druh tovaru je uvedené: Pristavenie veľkoobjemových
kontajnerov do Liptovského Mikuláša, adresa: D., a uloženie odpadu na skládku TKO. Pod tým je ďalej
uvedené: p. L.: XXXXXXXXXX. V dolnej časti objednávky sa nachádza odtlačok pečiatky objednávateľa
(spoločnosti REALSVIT a.s.) spolu s nečitateľným podpisom.

13. Dňa 08.06.2017 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXX/XXX na sumu 1.087,72 eur za
dopravné výkony vozidla D. a uloženie odpadu na skládke KO v Liptovskom Hrádku, s dátumom
zdaniteľného plnenia 31.05.2017 a so splatnosťou 22.06.2017. Prílohou faktúry boli záznamy
o prevádzke vozidla nákladnej dopravy a vážne lístky.

13.1. Dňa 10.07.2017 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXX/XXX na sumu 7.926,65 eur za
uloženie odpadu na skládke KO v Liptovskom Hrádku za jún 2017, s dátumom zdaniteľného plnenia
30.06.2017 a so splatnosťou 24.07.2017. Prílohou faktúry boli vážne lístky.

13.2. Dňa 12.07.2017 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXX/XXX na sumu 1.346,21 eur za
dopravné výkony vozidla D. a uloženie odpadu na skládke KO v Liptovskom Hrádku, s dátumom
zdaniteľného plnenia 30.06.2017 a so splatnosťou 26.07.2017. Prílohou faktúry boli záznamy
o prevádzke vozidla nákladnej dopravy a vážne lístky.

13.3. Dňa 12.07.2017 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXX/XXX na sumu 3.285,69 eur za
dopravné výkony vozidla D. a uloženie odpadu na skládke KO v Liptovskom Hrádku, s dátumom
zdaniteľného plnenia 30.06.2017 a so splatnosťou 26.07.2017. Prílohou faktúry boli záznamy
o prevádzke vozidla nákladnej dopravy a vážne lístky.

13.4. Dňa 09.08.2017 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXX/XXX na sumu 2.049,84 eur za
uloženie odpadu na skládke KO v Liptovskom Hrádku za júl 2017, s dátumom zdaniteľného plnenia
31.07.2017 a so splatnosťou 23.08.2017. Prílohou faktúry boli vážne lístky.

13.5. Dňa 10.08.2017 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXX/XXX na sumu 473,35 eur za

dopravné výkony vozidla D. a uloženie odpadu na skládke KO v Liptovskom Hrádku, s dátumom
zdaniteľného plnenia 31.07.2017 a so splatnosťou 24.08.2017. Prílohou faktúry boli záznamy
o prevádzke vozidla nákladnej dopravy a vážne lístky.

13.6. Dňa 10.08.2017 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXX/XXX na sumu 1.648,23 eur za

dopravné výkony vozidla D. a uloženie odpadu na skládke KO v Liptovskom Hrádku, s dátumom
zdaniteľného plnenia 31.07.2017 a so splatnosťou 24.08.2017. Prílohou faktúry boli záznamy
o prevádzke vozidla nákladnej dopravy a vážne lístky.

14. Žalobca upomienkou zo dňa 26.07.2017 vyzval žalovaného na uhradenie faktúr číslo E. zo dňa

08.06.2017, E. zo dňa 10.07.2017, E. zo dňa 12.07.2017 a E. zo dňa 12.07.2017. Upomienka bola
doručená žalovanému dňa 02.08.2017.

14.1. Žalovaný listom označeným ako „Vrátenie faktúr“ zo dňa 04.09.2017 žalobcovi vrátil originály
faktúr číslo XXXX/XXX zo dňa 08.06.2017, číslo XXXX/XXX zo dňa 10.07.2017, číslo XXXX/XXX

zo dňa 12.07.2017, číslo XXXX/XXX zo dňa 12.07.2017, číslo XXXX/XXX zo dňa 09.08.2017, číslo
XXXX/XXX zo dňa 10.08.2017 a číslo XXXX/XXX zo dňa 10.08.2017 z dôvodu, že žalovaný neeviduje
žiadne objednávky na služby uvedené v jednotlivých faktúrach, ani mu nie sú známe žiadne bližšie
okolnosti týkajúce sa uvedených služieb a ich podmienok. S fakturáciou preto nesúhlasí a neakceptujefakturované sumy. Zároveň v liste poukázal na možnosť, že služby objednala osoba, ktorá na také
konanie v mene žalovaného nebola oprávnená, nakoľko akékoľvek a všetky objednávky služieb
musí schvaľovať výlučne predseda predstavenstva žalovaného, pričom s touto osobou bol okamžite

skončený pracovný pomer pre hrubé porušovanie pracovnej disciplíny a na základe podaného trestného
oznámenia bude pravdepodobne čeliť i trestnému stíhaniu pre podozrenie zo spáchania viacerých
majetkových trestných činov v súvislosti s jej pôsobením v spoločnosti žalovaného. Predmetný list bol
doručený žalobcovi dňa 12.09.2017.

14.2. Žalobca listom označeným ako „Opätovné doručenie vrátených daňových dokladov“ zo dňa
22.09.2017 žalovanému oznámil, že s dôvodom na vrátenie faktúr sa nestotožňuje, nakoľko má
k dispozícii potvrdenú písomnú objednávku žalovaného na uvedené služby a doklady preukazujúce
skutočné poskytnutie požadovaných služieb. Žalobca opätovne zaslal žalovanému faktúry s prílohami
a trval na ich úhrade. Predmetný list bol doručený žalovanému dňa 02.10.2017.

14.3. Žalovaný listom označeným ako „Opätovné vrátenie faktúr“ zo dňa 14.11.2017 žalobcovi opätovne
vrátil originály faktúr s uvedením, že neeviduje žiadne objednávky na uvedené služby, ani mu nie sú
známe žiadne bližšie okolnosti týkajúce sa uvedených služieb a ich podmienok. S fakturáciou preto
nesúhlasí a neakceptuje fakturované sumy. Žalovaný v liste opätovne poukázal na skutočnosť, že
neexistuje objednávka na uvedené služby podpísaná predsedom predstavenstva žalovaného. Zároveň

žiadal o zaslanie faktúr osobe, ktorá si služby objednala. Predmetný list bol doručený žalobcovi dňa
20.11.2017.

14.4. Žalobca listom označeným ako „Opätovné doručenie vrátených daňových dokladov“ zo dňa
28.11.2017 opätovne zaslal žalovanému faktúry a trval na úhrade za poskytnuté služby. Predmetný list

bol doručený žalovanému dňa 11.12.2017.

14.5. Žalovaný listom označeným ako „Opätovné vrátenie faktúr“ zo dňa 14.12.2017 žalobcovi opätovne
vrátil originály faktúr s uvedením, že neeviduje žiadne objednávky na uvedené služby, ani mu nie sú
známe žiadne bližšie okolnosti týkajúce sa uvedených služieb a ich podmienok. S fakturáciou preto

nesúhlasí a neakceptuje fakturované sumy. Žalovaný v liste opätovne poukázal na skutočnosť, že
neexistuje objednávka na uvedené služby podpísaná predsedom predstavenstva žalovaného. Zároveň
žiadal o zaslanie faktúr osobe, ktorá si služby objednala. Predmetný list bol doručený žalobcovi dňa
15.12.2017.

15. Dňa 21.07.2017 bol žalobcovi doručený list spoločnosti REALITY-OBCHODNÁ a.s., so sídlom
Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 36 347 493 označený ako „Oznámenie o odstránení stavby
UNIMO buniek – žiadosť o zrušenie súp. čísla“, ktorým uvedená spoločnosť oznámila žalobcovi, že bola
vlastníkom stavby unimobuniek „UNIMO“ so súp. č. XX, stojacich na pozemku parc. č. XXXX/X, v kat. úz.
D. F., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, G. H. I. J. XX v meste D. F., ktorú z dôvodu nevyhovujúceho

stavu odstránila na vlastné náklady. Ďalej uviedla, že stavebné práce boli zrealizované dodávateľsky
firmou Projektstavliptov s.r.o., v zastúpení p. K. L., pričom vzniknutý odpad bol a je vyvážaný riadne na
príslušné skládky odpadu. Na základe uvedeného spoločnosť požiadala o vydanie rozhodnutia o zrušení
súpisného čísla k predmetnej stavbe unimobuniek.

15.1. Dňa 11.10.2017 bola Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, odboru starostlivosti o životné
prostredie, pod hlavičkou spoločnosti ASTANA, s.r.o., Uherova 2909/29, Poprad 058 01 doručená
Žiadosť o udelenie súhlasu na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu v zmysle § 97
ods. 1 písm. g) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo
dňa 28.09.2017, v ktorej bolo uvedené, že spoločnosť REALSVIT, a.s. požiadala o udelenie súhlasu

na zhromažďovanie nebezpečných odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. g) zákona č. 79/2015 Z. z.
o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nebezpečný odpad bude pre nich likvidovať
spoločnosť ASTANA, s.r.o. ako stavebná firma, ktorá vykonáva demontáž a čiastočnú stabilizáciu
nebezpečného odpadu s obsahom azbestu. Nebezpečné odpady č. 17 06 06 a 19 03 04 vzniknú pri
likvidácii azbestocementového materiálu (AZC priečok) z areálu bývalého H. na ulici H. I. XX/X H. D.

F., E. D. K.. V zmysle § 25 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z. o vykonaní
niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov boli v časti a) žiadosti uvedené
nasledujúce identifikačné údaje žiadateľa: Obchodné meno: REALSVIT, a.s., Právna forma: a.s., Sídlo:
P., O. ulica 1588, IČO: 35 947 357, Doklad o oprávnení na podnikanie: Obchodný register vydanýOkresným súdom v Bratislave I, vložka číslo: 6255/B, zodpovedná osoba: K. A., konateľ“. Ďalej v žiadosti
včastid)jednotlivéspôsobyúpravyazneškodňovanianebezpečnýchodpadovaichmateriálovábilancia
bolo uvedené: miesto zhromažďovania NO (pozn. nebezpečný odpad) bude v D. F., okres D. K.. Jedná

sa o likvidáciu azbestocementového materiálu „AZC“ priečok umiestnených na pozemku v big-bagoch
v areáli bývalého H. na ulici H. I. XX/X H. D. F.. Nebezpečný odpad, ktorý je predmetom likvidácie je
o celkovej váha cca 7 t odpadu. Žiadame, aby platnosť súhlasu bola do 31.12.2018. Objednávateľom je
spoločnosť: REALSVIT, a.s., Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 35 947 357. Vlastníkom pozemku,
na ktorom sa NO nachádza je PO (pozn. pôvodca odpadu): REALITY-NÁJOMNÁ, a.s., Nová ulica 1588,

900 31 Stupava.

15.2. Dňa 18.10.2017 bola žalobcovi doručená „Žiadosť o zaslanie vyjadrenia a písomných podkladov
k spol. REALITY-OBCHODNÁ, a.s., Nová ulica č. 1588, Stupava, IČO: 36 347 493“ zo dňa 13.10.2017,
ČVS: E./D., ktorou Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, Odbor poriadkovej
polície, Obchodné oddelenie Policajného zboru žalobcu požiadalo o zaslanie písomného vyjadrenia

a podkladov k spoločnosti REALITY-OBCHODNÁ, a.s., Nová ulica č. 1588, Stupava, IČO: 36 347 493,
vo veci odstránenia bez príslušného povolenia stavby súpisné číslo XX na parcele č. V. XXXX/X v k.ú.
D. F. a ponechania na mieste nebezpečnej stavebnej sute vrátane nebezpečného azbestu (pri bývalých
unimobunkách a hlavnej budove „Váhostav“). Žalobca na predmetnú žiadosť odpovedal listom zo dňa
20.10.2017.

16. Svedok C. V. vo výpovedi uviedol, že je zamestnancom žalobcu od septembra 2013, žalovaného
nepozná, bol v kontakte len s pánom L.. K veci si pamätal to, že na Technické služby sa dostavil
pán L., zisťoval aké ponúkajú služby a ceny, či vedia pristaviť kontajner a odviesť odpad na skládku.
Povedali mu ceny, spísali na mieste objednávku rukou. Pán L. nemal pečiatku, tak sa dohodli, že

mu potom donesie objednávku aj s pečiatkou. Po niekoľkých dňoch prišiel a doniesol objednávku.
Po vystavení prvej objednávky mali pristaviť, aj boli pristavené kontajnery v areáli firmy H., pri druhej
objednávke mal pristaviť kontajnery aj v areáli firmy D., pretože aj tam niečo búrali. Osobne s ním
bol svedok len 2 razy, potom už komunikovali len telefonicky. Práce urobili tak ako bolo dohodnuté
s pánom L.. Postup technických služieb pri objednávaní poskytovaných služieb vývozu a uskladňovania

komunálneho odpadu je taký, že pokiaľ aj objednávateľ zadáva telefonickú objednávku, musí túto
potvrdiť e-mailom alebo prísť osobne a potvrdiť písomne objednávku. Objednávanie služieb pánom L.
prebiehalo tak, že keď prišiel, predstavil sa, že je z firmy REALSVIT a dotazoval sa na služby a ceny.
To že ide o pána L. svedok vedel len z toho, že sa predstavil. Bol to štandardný postup, ako aj iné
firmy, ktoré prišli. Priebeh celého procesu odvozu a likvidácie odpadu svedok popísal tak, že na skládku

príde auto naložené odpadom, odváži sa, následne sa vysype odpad na skládku, po vysypaní sa
odváži prázdne auto, údaje sú uvedené na vážnom lístku, z čoho sa zistí výsledné množstvo odpadu.
V danom prípade sa odvoz uskutočnil na základe dvoch objednávok pána L.. Prázdne tlačivo dával
pánovi L. preto, lebo trval na tom, aby bola objednávka opatrená pečiatkou. Po predložení listinného
dôkazu na č.l. 189 (objednávka bez uvedenia dátumu) k nahliadnutiu svedok uviedol, že na objednávke

v kolónke „Názov a druh tovaru“ ide o písmo pána L., údaje „odberateľ“ uviedol svedok, podpis na
objednávkejepodpispánaL..Popredloženílistinnéhodôkazunač.l.17(objednávkazodňa05.06.2017)
k nahliadnutiu svedok uviedol, že pečiatky na objednávkach tieto dal pán L., listinu mu doniesol a „názov
a druh objednávky“ uviedol do objednávky svedok v jeho prítomnosti. Svedok nevedel uviesť koho je
šifra podpisu pri pečiatke REALSVIT, pán L. to doniesol takto. Na otázku na základe čoho zisťuje pri

objednávateľoch, že ide o osobu, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, svedok uviedol,
že to nezisťoval nijako. Keď príde človek v mene firmy, neoveruje si to. Ak mu niekto maximálne ukáže
občiansky, ale iné nepátra. Svedok mal za hodnoverné, že mu pán L. doniesol listinu s pečiatkou. Ďalej
svedok uviedol, že nebola doručená žiadna reklamácia poskytnutých služieb. V prípade objednávok
pána L. išlo o tuhý komunálny odpad, neviezli nebezpečný odpad, to sa nesmie skládkovať. Na základe

týchto objednávok vyvážali aj stavebný odpad, všetko čo je uvedené vo vážnych lístkoch. K spôsobu,
akým sa dohaduje cena za vývoz odpadu uviedol, že majú cenník. V tomto prípade sa mu javilo, že
ceny pánovi L. povedal ústne, už si nepamätal. Na otázku koľko kontajnerov bolo teda objednaných
a dodávaných, či 2 kusy alebo 4 kusy, svedok uviedol, že ich bolo oveľa väčšie množstvo, pán L.
doobjednával telefonicky, pričom pán L. pri doobjednávaní svedkovi neuviedol, že by jednal za niekoho

iného ako REALSVIT.

16.1. Svedok K. L. vo výpovedi uviedol, že k veci vie len to, že firma REALSVIT realizovala čistiace
práce areálov H. v Liptovskom F. N. D.. Vyčistili priestory, nahádzali do kontajnerov, nič viac k tomunemá čo povedať. Ohľadom úhrad REALSVIT-u nevedel nič povedať, ani oni nemajú od REALSVIT-u
uhradené. Naopak ešte boli obvinení, že im vlastným konaním spôsobili nejakú škodu, čo bol vypovedať
aj na kriminálke v Liptovskom K. N. H. D. Hrádku. Svedok ďalej uviedol, že on za REALSVIT nijako

nevystupoval. Keď sa naplnil kontajner, zavolali šoférovi, šofér prišiel, podpísal stazku, to je všetko. R. H.
mu zavolal, niečo poprosil, že treba obvolať, zrealizovať, svedok zavolal a riešili sa veci. Po predložení
listinného dôkazu na č.l. 189 (objednávka bez uvedenia dátumu) k nahliadnutiu svedok uviedol, že na
objednávke nie je jeho podpis, nie je to ani jeho písmo. Bol si istý, že prvú objednávku, ktorú riešili
s pánom V., urobila pani P.. Po predložení listinného dôkazu na č.l. 17 (objednávka zo dňa 05.06.2017)

k nahliadnutiu svedok uviedol, že toto je objednávka, ktorú riešili s pánom V. a svedkov kontakt je tam
uvedený preto, že koordinoval obidve tie objednávky, aj v Liptovskom Hrádku aj v Liptovskom Mikuláši.
Svedok uviedol, že na predmetnej objednávke nie je ani jeho podpis a ani to nie je jeho písmo. Ďalej
uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by boli dve objednávky, ale táto objednávka je tou, ktorú riešili
s pánom V. a pani P.. Podľa svedka je možné, že riešili pracovníci REALSVIT-u s pánom V., že ak
sa vyvážalo aj z Liptovského Hrádku aj z Liptovského Mikuláša, že chceli mať dve objednávky, ale

o tom on nič nevie. K tej objednávke, ktorá mu bola súdom predložená na nahliadnutie ako prvá, ešte
uviedol, že je to podľa neho hlúposť, keďže je tam uvedené, že sa objednávajú dva kontajnery, pričom
s ohľadom na tú masu odpadu by to nebolo dostačujúce. Svedok s pánom V. riešil jedinú vec, ten
prvý kontakt po oslovení firmou REALSVIT a mal len zabezpečiť, kto ten odpad bude likvidovať, to je
celé. S pánom V. už potom nemal dôvod komunikovať, volali mu len šoféri. Ďalej svedok uviedol, že

má vedomosť, že tú jednu objednávku na milión percent podpisovala pani P., bol pri tom, o tej druhej
objednávke nemá vedomosť, že sa robila. Svedok potvrdil, že k reálnemu odvozu odpadu došlo, a to
nielen ich autami, ale aj autami dopravcu pána P.. Odpad bol prevažne vyvážaný z areálu Ligarex,
ale bol vyvezený odpad aj z areálu Váhostav. Na otázku, či svedok uskutočňoval vývoz odpadu na
základe zmluvy alebo čoho, uviedol, že na základe zmluvy, ktorá bola dohodnutá s vtedajším riaditeľom

REALSVIT-u pánom H. a technickým riaditeľom REALSVIT-u pánom R.. Tak mu bol predstavený pán
H.. Na kriminálnej polícii je uložené aj jeho čestné prehlásenie, že tá zmluva aj všetky ich dokumenty
zmizli. Svedok mali v areáli Ligarex prenajaté priestory, takže mal vedomosť o tom, že pán T. bol údržbár
a pani P. správkyňa areálu D.. Na otázku, či má svedok vedomosť, kto bol vlastníkom areálu D. a areálu
bývalého H. v Liptovskom Hrádku, svedok uviedol, že v tej dobe, kto mu bol predstavený, tak to bol pán

A.. Túto skutočnosť si nijako nepreveroval. Pán A. jedného dňa prišiel s celým osadenstvom, s pánom
H., pánom R. a pani A., on prišiel vlastným autom a svedkovi bolo pánom H. povedané, že príde
majiteľ budov. Videl ho prvýkrát v živote, stretli sa na budove Váhostavu v Liptovskom Hrádku a odtiaľ
šli do Ligarexu. Svedok ďalej uviedol, že v čase uskutočňovania asanačných prác si nepreverovali,
či je spoločnosť REALSVIT a.s. vlastníkom areálu v Liptovskom Hrádku a Liptovskom Mikuláši, bolo

im povedané, že pán A. má veľa firiem, všetko je to spojené pod jednou hlavou. Svedok upresnil,
že keď sa vyjadruje o nich v množnom čísle, má na mysli firmu Projektstavliptov s.r.o., firma bola
na brata a on tam bol zamestnanec. Svedok nevedel uviesť, kto bol prenajímateľ v tom areáli D.,
keďže zmluvy sa tam menili pomerne často, ale vždy tam boli tí istí ľudia. Nájomcom bola spoločnosť
Projektstavliptov. Táto spoločnosť mala uzavretú aj nájomnú zmluvu, ktorá takisto zmizla. Takisto mali

podlžnosť v tej dobe, teda záväzok z titulu platenia nájomného, a tie práce vykonané pre REALSVIT
sa mali odrátať od tej podlžnosti. Na otázku, aké boli zmluvné strany zmluvy o dielo uzatvorenej na
asanačné a búracie práce, teda kto bol objednávateľ a kto zhotoviteľ, svedok uviedol, že zhotoviteľ
boli oni Projektstavliptov a objednávateľ nevie, či bola Realitná nájomná alebo REALSVIT alebo niekto
iný. V čase, keď robili tieto búracie a asanačné práce, robila firma Projektstavliptov aj v Bratislave

národný štadión, ale v Liptovskom Mikuláši inú stavbu nemali. Pani P. svedok spoznal v areáli, osobný
vzťah s ňou nemal žiadny, pracovný taký, že mu každý deň podpísala stazku, vypili kávu a išiel si po
svojom. Ďalej svedok uviedol, že nikdy nebol poverený REALSVIT-om, bol iba oslovený p. H., aby im
tam dotiahol traktor, báger, všetku potrebnú techniku. Nikdy nevystupoval ako zamestnanec REALSVIT-
u, vždy len ako koordinátor stavby alebo realizátor asanačných demolačných prác. V čase, keď sa

predmetné práce robili, bol zamestnancom Projektstavliptov, žiadnou inou fyzickou alebo právnickou
osobou nebol splnomocnený alebo poverený k pracovnej činnosti, nevykonával pracovnú činnosť pre
nikoho iného ako pre Projektstavliptov. Jediný človek, ktorý mu dával pokyny, bol pán H., ktorý vždy
zavolal, písomne nič. K procesu podpisu objednávok tak ako ho popísal pán V. svedok uviedol, že druhá
objednávka, teda tá bez pečiatky, môže byť za neho dodatočne spravená, nevie o nej. Tá objednávka

s pečiatkou, ako už povedal, s pani P. bol podpísať tú objednávku. Ďalej uviedol, že on bol pánom H.
poverený alebo požiadaný tieto veci zabezpečiť, nič nepodpisoval za REALSVIT. Prišiel, zistil ceny, pán
H. s pánom R. si ich odsúhlasili. Či mu pán V. dal prázdnu objednávku alebo nedal nevedel uviesť.
K tvrdeniu pána V., že sa predstavil, že je z firmy REALSVIT, svedok uviedol, že sa určite nevyjadril,že je z firmy REALSVIT. Názov firmy v ich rozhovore padnúť mohol, ani dnes sa ale nevyjadruje, že je
zástupca tej firmy, ktorá si ich objednala. S určitosťou ale nevedel potvrdiť, že pri jeho prvom kontakte
s pánom V. padol názov firmy REALSVIT. K tvrdeniu pána V., že na základe dvoch objednávok pána L.

sa uskutočnil odvoz, svedok uviedol, že na základe ani jednej jeho objednávky sa neuskutočnil odvoz,
objednávky robila zamestnankyňa REALSVIT-u alebo Reality a.s. Ďalej uviedol, že sa vrátil s pani P.,
správkyňou, ktorá to podpísala pánovi V.. Tú objednávku vypísanú rukou s pánom V., ani s nikým iným,
on nevypísal. Nevie kto tú objednávku vypisoval. Nie je to jeho písmo, on má opačný sklon písma. Pani
P. v deň, keď začali reálne fungovať, bola tam s ním, aby pán V. vedel, kto je REALSVIT. Svedok s tou

objednávkou nemal nič, len na pokyn pána H. mal zariadiť, kto ten odpad zlikviduje. Ďalej uviedol, že
neopečiatkoval konkrétne tú objednávku, ktorú mu súd predložil na nahliadnutie a rovnako pečiatkou
REALSVIT-u neopečiatkoval ani žiadnu inú objednávku alebo listinu. Vždy pri výmene kontajnera niekto
musel podpísať stazku. To je jediná vec, že by podpísal on. Ak tam nebol T., tak to podpisoval ktokoľvek.
Na otázku, či chcel pán V. predložiť nejaké poverenie, splnomocnenie, alebo niečo, aby si overil s kým
jedná, svedok uviedol, že určite nie. Videli sa dvakrát. Prvýkrát, keď svedok zisťoval ceny a druhýkrát

pri podpise objednávky s pani P.. Odovzdala sa objednávka, dohodlo sa, že sa pristavia kontajnery
a išli preč. Tie stretnutia s ním boli pár minút, ona mu položila objednávku, a išli preč, do piatich minút
vybavené. Mohla to byť vymyslená objednávka. K počtu objednaných kontajnerov uviedol, že vždy bol
jeden kontajner v Liptovskom Mikuláši a jeden v Liptovskom Hrádku, bola by hlúposť objednať len dva
kontajnery. Bolo ich viac ako dva, bolo to možno 30-40 kontajnerov. Záverom svedok uviedol, že nemali

žiadnu dohodu, on povedal, že oni to likvidovať nebudú, to je celé. Svedok bol ochotný im iba zariadiť
niekoho, keďže je z Liptovského Mikuláša a vie, že Mesto Liptovský Hrádok to robí. Bol ochotný ich iba
skontaktovať so smetiskom Liptovský Hrádok, lebo vedel, že oni to likvidujú.

17. Žalovaný sa po vykonanom dokazovaní výsluchom vyššie uvedených svedkov vyjadril k veci

podaním doručeným súdu dňa 06.09.2023, kde sumarizoval obsah svedeckých výpovedí. Žalovaný mal
za to, že ani po výpovedi uvedených svedkov nie je preukázané, že si vývoz a uloženie odpadu u žalobcu
objednal žalovaný, keď svedok V. tvrdil, že si služby objednal K. L. osobne bez preukázania oprávnenia
konať za žalovaného a svedok L. tvrdil, že nevystupoval za žalovaného a nebol ním poverený a tvrdil,
že objednávateľom prác bola Realitná nájomná alebo žalovaný alebo niekto iný. Výpoveď svedka V.

potvrdzuje,žesislužbyuneho(anievprevádzkarnižalovaného)objednalK.L.,ktorýsamunepreukázal
žiadnym oprávnením konať za žalovaného a ktorý preukázateľne nebol v žiadnom pracovnoprávnom či
inom vzťahu so žalovaným. Žalovaný poukázal na to, že vo výpovedi svedka K. L. sú viaceré závažné
rozpory a protirečenia ako aj na to, že tvrdenia svedkov V. a L. sú protichodné. V. tvrdil, že pri ich
jednaní sa mu L. predstavil, že je z firmy Realsvit a L. popieral konanie za žalovaného. V. tvrdil, že

objednávky boli dve a L. o tom nemá vedomosť. V. tvrdil, že prvá objednávka je vypísaná a podpísaná
L., ktorý ju pred ním podpísal a druhú objednávku opečiatkoval K. L. a doniesol mu ju a L. to popieral
tak, že na objednávkach nie je jeho písmo a podpis, tieto neopečiatkoval, objednávky podľa neho robila
zamestnankyňa žalovaného alebo REALITY a.s. Objednávku č. 2 podľa L. doniesol V. spolu s pani P.
a V. tvrdil, že jednal iba s L..

17.1. Žalobca sa po vykonanom dokazovaní vyjadril k veci podaním doručeným súdu dňa 06.09.2023
tak,žezvýpovedesvedkaK.L.vyplynulo,žeobjednávkunepodpisovalonsám,avšakexplicitneuviedol,
že otázky týkajúce sa vývozu odpadu riešil na žiadosť pána H., v tom čase riaditeľa žalovaného, ktorý
ho vyslovene požiadal, aby zistil ceny vývozu odpadu, akým spôsobom sa bude odpad likvidovať, a aby

najmä zabezpečil spoločnosť, ktorá bude ochotná odpad z areálov odviesť. Z výpovede oboch svedkov
nepochybne vyplýva aj skutočnosť, ktorú žalovaný niekoľkokrát vo svojich skorších vyjadreniach poprel,
a to, že vývoz odpadu z oboch areálov (Váhostav a Ligarex) realizovaný bol. Zároveň svedok L.
vyvrátil aj to, čo žalovaný vo svojich vyjadreniach opakovane tvrdil, a to je skutočnosť, že sa odvoz
odpadu dial bez vedomia štatutára žalovaného pána A., pričom bolo zároveň potvrdené, že sa celý

proces dial aj s vedomím riaditeľa žalovaného pána H., ktorý to určitým spôsobom aj koordinoval.
Potvrdzuje to výpoveď svedka L. o tom, že sa pán H. nachádzal v areáli pri vývoze odpadu a mal
ho vyslovene žiadať minimálne o sprostredkovanie vývozu odpadu. Tiež o tom svedčí aj skutočnosť
vyplývajúca z výpovede svedka L., že odmietol refakturáciu, čo len potvrdzuje skutočnosť priamej
realizácie odvozu odpadu žalobcom priamo pre žalovaného. Svedok L. jasne a zreteľne viackrát vo

svojej výpovedi uviedol, že zabezpečil spoločnosť, ktorá vyviezla odpad, na základe požiadavky riaditeľa
žalovaného. Tento postup bol obvyklým krokom a žalobca nemal dôvod pochybovať o legitímnosti tejto
požiadavky. Podľa žalobcu tak svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že žalovaný bol informovaný
a súhlasil s organizovaním vývozu odpadu žalobcom, a preto je v tomto prípade daná aktívna legitimáciažalobcu. Svedok L. síce vo výpovedi vyvrátil, žeby on sám podpisoval objednávky, pre tento prípad
je to však podľa žalobcu irelevantné. Svedok L. označil pani P., správkyňu areálu Ligarex a zároveň
zamestnankyňu žalovaného, ako osobu, ktorá podpisovala objednávky za žalovaného. Objednávky

z tohto dôvodu nemôžu byť diskvalifikované na účely preukázania vzniku určitého právneho vzťahu
medzižalobcomažalovaným.Okremtohoobjednávkapodľaobchodnéhoprávanemusíbyťnevyhnutne
písomná, v súlade so zásadou neformálnosti obchodno-záväzkových vzťahov môže byť kúpna zmluva
uzavretá písomne, ústne, ale aj konkludentne. Právny úkon teda možno urobiť aj konkludentne a možno
ho vyvodiť práve zo správania toho, kto ho robí. Ak si aj žalobca neoveril totožnosť osoby, s ktorou pri

objednávaní služieb odvozu odpadu jednal, spôsob akým bola predmetná objednávka uskutočnená je
v tejto oblasti medzi podnikateľmi bežný a vychádza z obchodných zvyklostí. Ďalej žalobca uviedol, že
na základe objednávok, ktoré mu boli predložené bol odpad z areálov Ligarex a Váhostav vyvezený
v dobrej viere a presvedčení, že uskutočnením týchto objednávok vznikol medzi žalobcom a žalovaným
záväzkový právny vzťah, z ktorého je žalobca oprávnený domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy voči
žalovanému. K skutkovým tvrdeniam žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa

14.07.2010, sp. zn. 1Obdo 25/2010. Podľa žalobcu medzi stranami bez akýchkoľvek pochybností
vznikolobchodno-záväzkovývzťahspravujúcisaObchodnýmzákonníkom,založenýnaodvozeodpadu.
Svedkami bolo potvrdené vykonanie objednaného odvozu niekoľkými nákladnými vozidlami z areálov
LigarexaVáhostav,začoboližalovanémuvystavenéfaktúry.Uvedenéskutočnostivyplývajúzvýpovede
svedkov, z objednávok, zo záznamov z vykonaných odvozov a z vážnych lístkov. Záverom žalobca

uviedol, že aj s poukazom na výpoveď svedka L. sa javí konanie a obrana žalovaného ako špekulatívna
s cieľom vyhnúť sa zaplateniu záväzkov vzniknutých zo záväzkového vzťahu medzi ním a žalobcom
v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Vzhľadom na trestné konanie vedené vo veci
týkajúcej sa aj tohto konania žiadal o vyžiadanie a pripojenie súdneho spisu z trestného konania (bez
akejkoľvek bližšej špecifikácie). Pripojenie súdneho spisu z trestného konania žiadal z dôvodu, že

svedok K. L. vo svojej výpovedi uvádzal zmluvu o dielo, ktorá mala byť podpísaná medzi žalovaným
a spoločnosťou Projektstavliptov s.r.o.

18. Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnom prednese zotrvala v plnom rozsahu na žalobnom
návrhu, pričom poukázala na svoje písomné podania ako aj ústne prednesy v predmetnej veci.

Považovala za nesporné, že nárok žalobcu je dôvodný. Uviedla, že z výpovedí svedkov bez všetkých
pochybností vyplýva, že žalovaným popieraný vývoz odpadu z oboch areálov Váhostav a Ligarex
realizovaný bol. Svedok pán L. bol ako zamestnanec spoločnosti ProjektstavLiptov s.r.o., ktorá pre
žalovaného vykonávala búracie a asanačné práce na základe zmluvy o dielo, požiadaný zo strany
žalovaného o zabezpečenie odvozu odpadu z oboch areálov spoločnosťou, ktorá bude ochotná odpad

z areálov vyviesť. Nešlo o písomné poverenie na výkon činnosti a nebolo to ani predmetom zmluvy
o dielo, bolo to len neformálne požiadanie o zabezpečenie činnosti v rámci zaužívaných obchodných
vzťahov. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že vývoz odpadu z areálov Ligarex a Váhostav
sa riešil na žiadosť pána H., v tom čase riaditeľa žalovaného, s vedomím štatutára žalovaného
pána A.. Tento postup bol obvyklým krokom a žalobca nemal dôvod pochybovať o legitímnosti

tejto požiadavky. Žalovaný bol nepochybne informovaný a súhlasil s celou organizáciou vývozu
odpadu, a preto nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného o chýbajúcej pasívnej vecnej legitimácii
žalovaného v tomto konaní. Zo svedeckých výpovedí tiež vyplynulo, že pani P., správkyňa areálu Ligarex
a zároveň zamestnankyňa žalovaného, podpisovala objednávky za žalovaného. Objednávky z toho
dôvodu nemôžu byť diskvalifikované na účely preukázania vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným. Objednávka podľa obchodného práva napokon nemusí byť nevyhnutne písomná. Žalobca
preukázal rozhodujúcimi okolnosťami a i prostredníctvom výpovedí svedkov, objednávok, záznamov
a vážnych lístkov vykonanie objednaného odvozu odpadu niekoľkými nákladnými vozidlami z areálov
Ligarex a Váhostav, za čo boli žalovanému vystavené faktúry. Tieto písomné prejavy sú dôkazom toho,
že sa žalovaný dohodol so žalobcom na určitých podmienkach vývozu odpadu. Na základe objednávok,

ktoré boli žalobcovi predložené, bol odpad z areálov Ligarex a Váhostav vyvezený v dobrej viere
a presvedčení, že uskutočnením týchto objednávok vznikol medzi žalobcom a žalovaným záväzkový
právny vzťah, z ktorého je žalobca oprávnený domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy voči žalovanému.
Z uvedeného dôvodu žiadala, aby súd rozhodol podľa žalobného návrhu a zaviazal žalovaného na jeho
úhradu v plnom rozsahu. Zároveň žiadala priznať žalobcovi trovy konania rovnako v plnom rozsahu.

18.1. Právny zástupca žalovaného v záverečnom prednese uviedol, že z vykonaného dokazovania
po skutkovej a právnej stránke vyplynulo, že žalovaný tak ako ho označil žalobca v žalobe nie je
pasívne vecne legitimovaný. Z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, kto mal byťobjednávateľom vývozu a uskladnenia odpadu na skládke žalobcu. Do konania nebola predložená ani
len zmluva o dielo, z ktorej by bolo možné zistiť resp. overiť pravdivosť tvrdení svedka L. vo vzťahu
k tomu, kto mal povinnosť zabezpečiť odvoz a likvidáciu odpadu. Na túto zmluvu o dielo sa pritom

odvolával svedok L. a tvrdil, že bola údajne uzavretá medzi Projektstavliptov s.r.o. ako zhotoviteľom
a čo sa týka osoby objednávateľa, svedok L. tvrdil, že si asanačné a búracie práce objednal žalovaný
na základe tejto zmluvy o dielo. Toto svedok tvrdil na začiatku výpovede a neskôr svedok L. nevedel
uviesť, kto bol konkrétne objednávateľ týchto prác, keď svedok uviedol, že to bola Reality nájomná
alebo žalovaný alebo niekto iný. Subjekt Reality nájomná a.s., IČO: 36 351 440 existoval v čase údajnej

objednávky, avšak z výpovede svedka L. nie je isté, či myslel túto akciovú spoločnosť. Z uvedenej
svedeckej výpovede pána L. teda vyplýva, že nevedel s určitosťou označiť objednávateľa asanačných
prác. Tiež svedok V., zamestnanec žalobcu, tvrdil, že bol v kontakte iba s pánom L.. V rozpore s tým
svedok L. tvrdil, že bol za pánom V. aj so ženou, pani P., a spoločne riešili objednávku. Svedok V.
tvrdil, že sa mu pán L. predstavil, že jedná za žalovaného. Svedok L. to poprel. Svedok V. potvrdil,
že si nijakým spôsobom neoveroval pri objednávkach oprávnenie osoby vystavujúcej objednávku, to

znamená nijako si nepreveril, či pán L. je oprávnený konať za žalovaného, prípadne či koná sám za seba
alebozaniekohoiného.Právnyzástupcažalovanéhomalzato,žežalobcaporušilvšeobecnúprevenčnú
povinnosť a sám si privodil dôkaznú núdzu vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii v tomto konaní. To,
že si žalobca neoveril osobu, ktorá si objednávala služby, potvrdzuje fakt, že žalobca v žalobe spočiatku
tvrdil, že pán L. je zamestnanec žalovaného, čo bolo v konaní vyvrátené svedkom L. a túto skutočnosť

neskôr potvrdil sám žalobca, t.j. že pán L. nebol ani nie je zamestnancom žalovaného. Svedok V. tvrdil,
že objednávky resp. objednávka sa spisovala v priestoroch žalobcu tak, že mu ju vraj podpísal pán L.
a neskôr mu pán L. doniesol opečiatkovanú objednávku. Právny zástupca žalovaného mal za to, že
je tak vylúčená aplikácia ust. § 16 Obchodného zákonníka, keďže nebolo preukázané nielen to, že si
služby objednal žalovaný, ale ani to, že by si služby objednal v prevádzke žalovaného. Žalovaný nebol

pôvodcom odpadu vyvezeného na skládku žalobcu, a to s poukazom na to, že vlastníkom predmetných
nehnuteľností, ktoré sa mali búrať, bol iný subjekt ako je žalovaný, a to spoločnosť Reality obchodná
a.s. Nie je pravdou, čo tvrdí žalobca, že by bolo v konaní preukázané, že žalovaný vedel o vývoze
odpadu. K. A. je štatutárnym orgánom viacerých spoločností a svedok L. tvrdil, že pri tomto vývoze
bol údajne na mieste K. A.. Keďže vlastníkom areálu, resp. obidvoch areálov v D. F., D. B. N. D. K.,

je spoločnosť REALITY - OBCHODNÁ a.s. a jej štatutárnym orgánom je K. A. rovnako ako v prípade
žalovaného, nie je možné dovodiť záver, že prítomnosť K. A. podľa tvrdenia pána L. znamenala jeho
prítomnosť ako štatutára žalovaného a nie ako štatutára vlastníka areálu. Tiež nebolo preukázané,
že pána L. požiadal riaditeľ žalovaného o zabezpečenie odvozu odpadu. O tomto neexistuje žiaden
dôkaz, t.j. ani zmluva o dielo, je to iba tvrdenie pána L. a výpoveď pána L. je spochybnená výpoveďou

pána V., zamestnanca žalobcu, keďže títo svedkovia si vzájomne odporujú pri viacerých skutkových
tvrdeniach. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca služby vykonal, ale nebol dostatočne obozretný pri ich
objednávaní, musí znášať riziko podnikateľa spojené s nemožnosťou vymoženia pohľadávky z takýchto
služieb. Žalovaný nespochybňoval, že sa niečo na skládke žalobcu uložilo, ale od počiatku konania
spochybňoval a popieral, že si niečo objednal žalovaný u žalobcu, za čo by mu mal zaplatiť. V kontexte

uvedeného mal za to, že žalobca po vykonanom dokazovaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k tomu, kto konkrétne si u neho objednal služby a rozhodne nebolo preukázané v konaní, že by to bol
práve žalovaný. Záverom uviedol k tejto najpodstatnejšej skutočnosti procesnej obrany to, že svedok
V. tvrdil, že si služby objednal pán L. bez preukázania toho, za koho pán L. konal. Svedok L. tvrdil, že
nekonal za žalovaného a tiež tvrdil, že objednávateľom prác spočívajúcich v asanácii, z ktorých mal

vzniknúť odpad, ktorý sa mal podľa tvrdenia žalobcu umiestniť na skládke žalobcu, bol žalovaný alebo
Reality nájomná alebo niekto iný. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol, a to najmä
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.

19. Žalovaný v priebehu konania namietal právomoc slovenského súdu konať vo veci, nakoľko na strane

žalovaného ide o český právny subjekt. Súd sa však s takto vznesenou námietkou nestotožnil. Žaloba
žalobcu bola doručená Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.01.2019. Súd z výpisu z Obchodného
registra Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sa, vložka číslo: 10767/R zistil, že pôvodne označený žalovaný
– spoločnosť REALSVIT, a.s., IČO: 35 947 357 bola od 24.01.2020 vymazaná z Obchodného registra
SR, keďže premiestnila svoje sídlo do Českej republiky, kde bola dňa 25.11.2019 zapísaná Mestským

súdom v Prahe pod obchodným menom REALSVIT, a.s., so sídlom Navrátilova 666/7, Nové Mesto,
110 00 Praha 1 a identifikačným číslom 087 19 314 (po zmene právnej formy Artos Real Estate SE).
S poukazom na zásadu perpetuatio fori prenesenie sídla do iného členského štátu EÚ, ku ktorému došlo
až v priebehu súdneho konania, však nemá za následok stratu právomoci súdu príslušného konať voveci v čase začatia konania. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že tunajší súd má právomoc
vo veci konať a rozhodnúť.

20. Súd základ uplatneného nároku posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka aj Občianskeho
zákonníka.

21. Podľa § 20 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach
robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom

(štatutárne orgány).
Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené
vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.
Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa
právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý
účastník nemohol vedieť.

Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho
koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 15 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou

činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje
len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu ani nemohla vedieť.

Podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak
nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Podľa§272ods.1Obchodnéhozákonníkazmluvavyžadujepreplatnosťpísomnúformuibavprípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby

sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania a po posúdení veci dospel k záveru, že žalobe žalobcu
nie je možné vyhovieť.

23. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy vo výške 17.817,69 eur s príslušenstvom z titulu
nezaplatených faktúr za poskytnuté služby. Svoj nárok si žalobca uplatnil s odvolaním sa na skutočnosť,
že v období mesiacov máj až júl 2017 poskytol žalovanému dopravné výkony vozidla a uloženie
odpadu na skládke komunálneho odpadu. Na uvedenom základe vystavil žalovanému faktúry, ktoré

však žalovaný neuhradil. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom v rámci svojej
procesnej obrany vzniesol predovšetkým námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní, keď
vystavenie faktúr žalobcom žalovanému nepovažoval za dôvodné.

24. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie

k úspechu alebo neúspechu žalobcu. Nositeľom vecnej legitimácie v spore je ten, kto je zúčastnený na
právnom vzťahu, o ktorý v konaní ide. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný vtedy, keď má povinnosť,
ktorej splnenia sa žalobca od neho domáha alebo ktorá má byť určená v čase rozhodovania súdom.
Ide teda o stav, ktorý odpovedá na otázku, či je žalobca nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či
žalovaný nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej

alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Otázka vecnej legitimácie (aktívnej
alebo pasívnej), prípadne otázka nedostatku vecnej legitimácie je otázkou právnou, čo znamená, žesa týka právneho posúdenia veci súdmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010 sp. zn. 2 Cdo
205/2009).

25. Žalobca si predmetný nárok voči žalovanému uplatnil v žalobe na tom skutkovom základe, že
žalovanému v období mesiacov máj až júl 2017 poskytol dopravné výkony vozidla a uloženie odpadu
na skládke komunálneho odpadu, a to na podklade písomných objednávok žalovaného zrealizovaných
jeho zamestnancom. Na podporu svojich tvrdení ako dôkaz pripojil k žalobe jednu objednávku bez
uvedenia dátumu a ďalej objednávku zo dňa 05.06.2017. Žalovaný už v rámci odporu k platobnému

rozkazu namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní dôvodiac, že žalobca neposkytol
žalovanému žiadne služby, žiadne dopravné výkony vozidla a žalobca neuložil pre žalovaného odpad na
skládke komunálneho odpadu (a to ani v období mesiacov máj až júl 2017). Žalovaný si žiadne služby
u žalobcu neobjednal. Tvrdenie žalobcu o objednávkach žalovaného prostredníctvom zamestnanca
žalovaného nepovažoval za pravdivé. Poukazoval pritom okrem iného i na skutočnosť, že zo žalobcom
predložených dvoch objednávok nevyplýva kto ich podpísal za objednávateľa. V tejto súvislosti následne

žalobca v rámci vyjadrenia k odporu žalovaného navrhol v konaní vykonať výsluch K. L. ako bývalého
zamestnanca žalovaného. V priebehu konania bolo preukázané, že pán K. L. nebol v pracovnom
pomere so žalovaným. Po vykonanom dokazovaní výsluchom svedkov C. V. (zamestnanca žalobcu)
a K. L. žalobca vo vzťahu k opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku voči žalovanému dôvodil
tým, že svedok pán L. bol ako zamestnanec spoločnosti ProjektstavLiptov s.r.o., ktorá pre žalovaného

vykonávala búracie a asanačné práce na základe zmluvy o dielo, požiadaný žalovaným o zabezpečenie
odvozu odpadu z oboch areálov spoločnosťou, ktorá bude ochotná odpad z areálov vyviesť. Nešlo
o písomné poverenie na výkon činnosti a nebolo to ani predmetom zmluvy o dielo, bolo to len
neformálne požiadanie o zabezpečenie činnosti v rámci zaužívaných obchodných vzťahov. Ďalej
žalobca argumentoval tým, že vývoz odpadu z areálov Ligarex a Váhostav sa riešil na žiadosť pána

H., v tom čase riaditeľa žalovaného, s vedomím štatutára žalovaného pána A.. Žalovaný tak bol
nepochybne informovaný a súhlasil s celou organizáciou vývozu odpadu. Zároveň žalobca dôvodil
tým, že zo svedeckých výpovedí tiež vyplynulo, že pani P., správkyňa areálu Ligarex a zároveň
zamestnankyňa žalovaného, podpisovala objednávky za žalovaného, pričom zároveň poukázal i na
to, že objednávka podľa obchodného práva nemusí byť nevyhnutne písomná, v súlade so zásadou

neformálnosti obchodno-záväzkových vzťahov môže byť kúpna zmluva uzavretá písomne, ústne, ale
aj konkludentne. V neposlednom rade žalobca vo vzťahu k dôvodnosti žaloby argumentoval tým, že
ak si aj žalobca neoveril totožnosť osoby, s ktorou pri objednávaní služieb odvozu odpadu jednal,
spôsob akým bola predmetná objednávka uskutočnená je v tejto oblasti medzi podnikateľmi bežný
a vychádza z obchodných zvyklostí. Na základe objednávok, ktoré mu boli predložené, bol odpad

zareálovLigarexaVáhostavvyvezenývdobrejviereapresvedčení,žeuskutočnenímtýchtoobjednávok
vznikol medzi žalobcom a žalovaným záväzkový právny vzťah, z ktorého je žalobca oprávnený domáhať
sa zaplatenia dlžnej sumy voči žalovanému. Žalovaný aj po vykonanom dokazovaní zotrval na svojej
námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní majúc za to, že ani po výpovedi uvedených
svedkov nie je preukázané, že si vývoz a uloženie odpadu u žalobcu objednal práve žalovaný, keď

svedok V. tvrdil, že si služby objednal K. L. osobne bez preukázania oprávnenia konať za žalovaného
a svedok L. tvrdil, že nevystupoval za žalovaného a nebol ním poverený a tvrdil, že objednávateľom
prác bola Realitná nájomná alebo žalovaný alebo niekto iný. Ďalej v rámci procesnej obrany poukázal
na to, že žalovaný nebol pôvodcom odpadu vyvezeného na skládku žalobcu, a to s poukazom na to,
že vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré sa mali búrať, bol iný subjekt ako je žalovaný, a to

spoločnosť REALITY - OBCHODNÁ a.s. Rovnako nepovažoval za preukázané, že pána L. požiadal
riaditeľ žalovaného o zabezpečenie odvozu odpadu. Na základe vyššie uvedeného v prejednávanej
veci bolo teda medzi sporovými stranami sporné, či to bol práve žalovaný, kto si u žalobcu objednal
služby spočívajúce v dopravných výkonoch vozidla a uložení odpadu na skládke komunálneho odpadu,
ktorých zaplatenia sa podanou žalobou žalobca domáha, resp. či predmetné služby boli poskytnuté

práve v prospech žalovaného.

26. Konaním podnikateľa sa rozumie prejav vôle podnikateľa, ktorý smeruje najmä k vzniku, zmene
alebo zániku práv a povinností, ktoré s prejavom vôle spája zákon (právny úkon). Všeobecná právna
úprava konania podnikateľa je obsiahnutá v Občianskom zákonníku, osobitnou úpravou, hlavne čo sa

týka jeho zastúpenia sa zaoberá Obchodný zákonník. Konanie v mene podnikateľa – právnickej osoby
upravuje Občiansky zákonník v § 20 ods. 1, ktoré ustanovuje, že právne úkony právnickej osoby vo
všetkých veciach robia štatutárne orgány, teda tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej
osoby, zakladateľskou listinou alebo zákonom. Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka môžu právneúkony za právnickú osobu robiť aj iní pracovníci alebo členovia, mimo štatutárny orgán, ak je to určené
v jej vnútorných predpisoch alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby
prekročia rámec svojho oprávnenia, vzniknú práva a povinnosti právnickej osobe, ale iba v prípade,

pokiaľ sa právny úkon dotýkal predmetu podnikateľskej činnosti právnickej osoby a iba vtedy, keď druhý
účastník nemohol o prekročení vedieť. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného spočívajúcou
v tom, že by vo všeobecnosti v obchodno-záväzkových vzťahoch bola vylúčená aplikácia ustanovenia §
20 Občianskeho zákonníka. Úprava zákonného zastúpenia podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka
je relevantná aj pre konanie podnikateľov, a to ako subsidiárna právna úprava (por. Patakyová, M. a kol.

Obchodnýzákonník.Komentár.1.vydanie.Bratislava:C.H.Beck,2022,s.64-76.).Konaniepodnikateľa
upravuje ustanovenie § 13 Obchodného zákonníka. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia v platnom znení,
ak je podnikateľom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Právnická osoba
koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Podnikateľ teda môže okrem svojho priameho
konania (pri právnických osobách prostredníctvom štatutárneho orgánu) konať na základe zastúpenia,
ktoré môže byť okrem zastúpenia založeného na základe rozhodnutia štátneho orgánu buď zmluvné

alebo zákonné. Zákonné zastúpenie podnikateľa je vyjadrené v § 15 Obchodného zákonníka. Citované
ustanovenie vymedzuje, že ten kto bol poverený určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku, bol
splnomocnený na všetky právne úkony, ktoré z tejto činnosti plynú. Teda na to, aby určitá osoba mohla
konať podľa § 15 Obchodného zákonníka za podnikateľa zo zákona ako jeho zákonný zástupca sa
vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok. Musí ísť o osobu, ktorá je poverená určitou činnosťou

(forma poverenia alebo pomer osoby k podnikateľovi nie sú rozhodujúce) a druhou podmienkou vzniku
oprávnenia poverenej osoby zastupovať podnikateľa priamo zo zákona bez osobitnej plnej moci je to,
že činnosť, ktorou bola táto osoba poverená, je činnosť pri prevádzke podniku. Konateľské oprávnenie
poverenej osoby vyplývajúce z ustanovenia § 15 Obchodného zákonníka je založené predovšetkým
na obvyklosti právnych úkonov, ku ktorým pri činnosti, ku ktorým bola poverená, dochádza, pričom ich

obvyklosť je treba posudzovať objektívne, nezávisle na ich prípadnom vymedzení vo vnútropodnikových
normách. Poverenie určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku nemusí byť formalizované (písomná
forma sa nevyžaduje). Existenciu poverenia bude musieť preukazovať a dokazovať tretia strana
dovolávajúca sa účinkov konania podnikového zmocnenca, prekročenie oprávnenia konať v mene
podnikateľa bude dokazovať podnikateľ samotný. Poverenie sa nemusí zakladať na fixnom, napr.

pracovnoprávnom vzťahu, ale aj na vzťahu obchodnoprávnom. Okrem vyššie uvedených prípadov
podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že
konajúca osoba na to nie je oprávnená, pričom konanie inej osoby, ktoré je zastupovaním na základe
zákona ustanovuje § 16 Obchodného zákonníka.

27. Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti sa súd
stotožnil s procesnou obranou žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal, že nárok uplatnený voči
žalovanémujedôvodný.Súdmázato,žežalobcanímuvádzanýmiskutkovýmitvrdeniami,predloženými
dôkazmi a vykonaným dokazovaním jednoznačne nepreukázal, že to bol práve žalovaný, kto si mal
u neho objednať služby spočívajúce v dopravných výkonoch vozidla a uložení odpadu na skládke

komunálneho odpadu. Žalobca v konaní predložil dve písomné objednávky, od ktorých odvodzoval
žalobou uplatnený nárok. V konaní nebolo preukázané, a ani žalobcom tvrdené, že by objednávky boli
uskutočnené v prevádzkarni žalovaného, a preto aplikácia ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka
v danom prípade neprichádzala do úvahy. Súd v priebehu konania vykonal okrem iného aj dokazovanie
výsluchomsvedkovC.V.aK.L..SvedokC.V.,zamestnanecžalobcu,procesuskutočneniapredmetných

objednávok opísal tak, že na technické služby sa dostavil pán L., ktorý zisťoval aké ponúkajú služby
a ceny, či vedia pristaviť kontajner a odviesť odpad na skládku. Povedal mu ceny a spísali na mieste
objednávku rukou. Pán L. nemal pečiatku, tak sa dohodli, že mu potom donesie objednávku aj
s pečiatkou, za tým účelom mu dal prázdne tlačivo. Po niekoľkých dňoch prišiel a doniesol objednávku.
Pán L. sa mu predstavil, že je z firmy REALSVIT. To že ide o pána L. svedok vedel len z toho, že

sa predstavil. Svedok nemal pochybnosti, že pán L. koná za REALSVIT. Pri objednávateľoch nijako
neoveruje, či ide o osobu oprávnenú konať v mene právnickej osoby. Po predložení listinného dôkazu na
č.l. 189 (objednávka bez uvedenia dátumu) k nahliadnutiu svedok uviedol, že na objednávke v kolónke
„Názov a druh tovaru“ ide o písmo pána L., údaje „odberateľ“ uviedol svedok, podpis na objednávke je
podpispánaL..Popredloženílistinnéhodôkazunač.l.17(objednávkazodňa05.06.2017)knahliadnutiu

svedok uviedol, že pečiatky na objednávkach tieto dal pán L. a „názov a druh objednávky“ uviedol
do objednávky svedok v jeho prítomnosti. Svedok nevedel uviesť koho je šifra podpisu pri pečiatke
REALSVIT,pánL.todoniesoltakto.SvedokK.L.popredloženílistinnéhodôkazunač.l.189(objednávka
bez uvedenia dátumu) k nahliadnutiu uviedol, že na objednávke nie je jeho podpis, nie je to ani jehopísmo. Bol si istý, že prvú objednávku, ktorú riešili s pánom V., urobila pani P.. Po predložení listinného
dôkazu na č.l. 17 (objednávka zo dňa 05.06.2017) k nahliadnutiu svedok uviedol, že toto je objednávka,
ktorú riešili s pánom V. a svedkov kontakt je tam uvedený preto, že koordinoval obidve tie objednávky,

aj v Liptovskom Hrádku aj v Liptovskom Mikuláši. Svedok uviedol, že na predmetnej objednávke nie je
ani jeho podpis a ani to nie je jeho písmo. Ďalej uviedol, že neopečiatkoval konkrétne tú objednávku,
ktorú mu súd predložil na nahliadnutie a rovnako pečiatkou REALSVIT-u neopečiatkoval ani žiadnu inú
objednávku alebo listinu. Opakovane uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by boli dve objednávky.
Tú objednávku vypísanú rukou s pánom V., ani s nikým iným, on nevypísal. Svedok s pánom V. riešil

jedinú vec, ten prvý kontakt, prišiel, zistil ceny. Následne sa vrátil s pani P., správkyňou areálu Ligarex,
ktorá to podpísala pánovi V.. Či mu pán V. dal pri ich prvom stretnutí prázdnu objednávku alebo nedal
nevedel uviesť. Na otázku, či chcel pán V. predložiť nejaké poverenie, splnomocnenie, alebo niečo, aby
si overil s kým jedná, svedok uviedol, že určite nie. K tvrdeniu svedka V., že sa predstavil, že je z firmy
REALSVIT, svedok uviedol, že sa určite nevyjadril, že je z firmy REALSVIT. Názov firmy v ich rozhovore
padnúť mohol, ani dnes sa ale nevyjadruje, že je zástupca tej firmy, ktorá si ich objednala. S určitosťou

ale nevedel potvrdiť, že pri jeho prvom kontakte s pánom V. padol názov firmy REALSVIT. Vzhľadom
na vyššie uvedené rozpory vo výpovedi obidvoch svedkov nebolo možné v konaní jednoznačne ustáliť,
kto žalobcom predložené objednávky podpísal za objednávateľa, teda kto vývoz a uloženie odpadu na
skládke žalobcu objednal. Svedok V. výslovne uviedol, že v danom prípade sa odvoz uskutočnil na
základe dvoch objednávok pána L.. Svedok L. túto skutočnosť poprel, keď viedol, že na základe ani

jednej jeho objednávky sa neuskutočnil odvoz, objednávky robila zamestnankyňa REALSVIT-u alebo
Reality a.s. Svedok s tou objednávkou nemal nič. On bol pánom H., v tom čase riaditeľom žalovaného,
poverený alebo požiadaný tieto veci zabezpečiť, nič nepodpisoval za REALSVIT. Svedok bol ochotný ich
iba skontaktovať so smetiskom Liptovský Hrádok, lebo vedel, že oni to likvidujú. Ďalej svedok uviedol,
že nikdy nebol poverený REALSVIT-om, nikdy nevystupoval ako zamestnanec REALSVIT-u, vždy len

ako koordinátor stavby alebo realizátor asanačných demolačných prác. V čase, keď sa predmetné
práce robili, bol zamestnancom Projektstavliptov, žiadnou inou fyzickou alebo právnickou osobou nebol
splnomocnený alebo poverený k pracovnej činnosti, nevykonával pracovnú činnosť pre nikoho iného
ako pre Projektstavliptov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o objednávku bez uvedenia dátumu
a pečiatky objednávateľa, o existencii tejto svedok L., o ktorom svedok V. tvrdil, že ju mal podpísať pri

ich prvom stretnutí, nemal vedomosť a výslovne poprel, že by ju on vypísal alebo podpísal. Objednávku
zo dňa 05.06.2017 podľa tvrdení svedka L. podpísala pánovi V. pri ich druhom stretnutí správkyňa areálu
Ligarex pani P. ako zamestnankyňa REALSVIT-u alebo Reality a.s. V rozpore s týmto tvrdením však bola
opätovne výpoveď svedka V., ktorý tvrdil, že bol v kontakte len s pánom L.. Sumarizujúc vyššie uvedené,
pokiaľ nie je možné jednoznačne ustáliť, ktorá osoba objednávky za podnikateľa podpísala, nie je možné

uzavrieť, že to bola osoba podnikateľom poverená k tejto činnosti, resp. osoba oprávnená konať za
podnikateľa (por. rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo 4085/2008). Žalobca síce vyviezol odpad z areálov
Ligarex a Váhostav na základe objednávok, ktoré mu boli predložené, v dobrej viere a presvedčení,
že uskutočnením týchto objednávok vznikol medzi žalobcom a žalovaným záväzkový právny vzťah,
z ktorého je žalobca oprávnený domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy voči žalovanému, zároveň si však

žiadnym spôsobom neoveril totožnosť osoby, s ktorou pri objednávaní služieb odvozu odpadu jednal.

28. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje tvrdenie žalobcu o tom, že objednávka podľa obchodného
práva nemusí byť nevyhnutne písomná. Súkromné právo vychádza zo zásady neformálnosti právnych
úkonov. To znamená, že je možné zmluvy uzatvárať i na základe ústnej dohody, dokonca i konkludentne.

Občiansky a Obchodný zákonník len celkom výnimočne vyžaduje pre platnosť zmluvy písomnú
formu. Písomná forma pre platnosť obchodných zmlúv sa vyžaduje len vtedy, ak to stanovuje zákon
(Obchodný zákonník alebo iný zákon) alebo ak o to požiada aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí
zmluvy. Zároveň však nepochybne platí, že ak jedna strana v prípade absencie písomnej zmluvy,
príp. objednávky v súdnom spore namietne uzatvorenie zmluvy alebo jej konkrétny obsah, ako tomu

bolo aj v tomto prípade, dôkazná situácia je pre žalobcu nepochybne komplikovanejšia. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností totiž leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností
tiež tvrdí (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Súd sa
v tomto smere nestotožnil s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k dôvodnosti žalobou uplatneného nároku

voči žalovanému spočívajúcou v tom, že vývoz odpadu z areálov Ligarex a Váhostav sa uskutočnil
svedomímštatutáražalovanéhopánaA.,atedažalovanýbolnepochybneinformovanýasúhlasilscelou
organizáciou vývozu odpadu. Svedok L. síce potvrdil prítomnosť pána K. A. v areáli v čase vývozu
odpadu, avšak ako uviedol aj právny zástupca žalovaného v záverečnej reči pán K. A. je štatutárnymorgánom viacerých spoločnosti, okrem iného aj spoločnosti REALITY – OBCHODNÁ, a.s., ktorá je
vlastníkom oboch areálov, z ktorých bol odpad vyvážaný. Na základe uvedeného tak podľa názoru súdu
nemožno bez ďalšieho prítomnosť pána K. A. v areáli v čase vývozu odpadu považovať za súhlas

žalovaného s organizáciou vývozu odpadu, navyše s akceptáciou povinnosti úhrady za poskytnuté
služby vývozu a uskladnenia odpadu práve zo strany žalovaného. Súd v tomto smere podotýka, že
i v prípade personálne prepojených obchodných spoločností stále ide z pohľadu práva o rôzne subjekty
právnych vzťahov.

29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vývoz odpadu z oboch areálov
Váhostav a Ligarex realizovaný bol. Súd sa preto s ohľadom na prípadný vznik bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného v ďalšom zaoberal tiež posúdením, či predmetné služby spočívajúce
v dopravných výkonoch vozidla a uložení odpadu na skládke komunálneho odpadu, ktorých zaplatenia
sa podanou žalobou žalobca domáha, boli poskytnuté v prospech žalovaného. Po zhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov súd však aj v tomto smere dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že to bol práve

žalovaný, ktorý mal povinnosť vyviesť a uložiť na skládke odpad, ktorého sa týkal žalobou uplatnený
nárok. Žalobca v rámci vyjadrenia k odporu žalovaného uviedol, že z dôkazov, ktoré označil v žalobe
vyplýva, že pôvodcom nebezpečného odpadu je žalovaný. Podľa žalobcu to vyhlásil sám žalovaný
v liste „Žiadosť o udelenie súhlasu na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu v zmysle
§ 97 ods. 1 písm. g) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov“

z 28.09.2017 (vydanom pod hlavičkou spoločnosti ASTANA, s.r.o., podpísanom K. A. – predsedom
predstavenstva žalovaného). Súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožnil, považuje ho za nesprávne,
keď zo samotnej žiadosti zo dňa 28.09.2017, ktorú žalobca predložil v konaní ako dôkaz a na ktorú
poukazoval,naopakvyplýva,žepôvodcomnebezpečnéhoodpadubolinýsubjektnežžalovaný.Žalobca
už v samotnej žalobe nesprávne tvrdil, že v časti a) predmetnej žiadosti spoločnosť ASTANA, s.r.o.

uviedla podľa § 25 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z. o vykonaní niektorých
ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov nasledujúce údaje pôvodcu odpadu „a)
identifikačné údaje: Obchodné meno: REALSVIT, a.s., Právna forma: a.s., Sídlo: Stupava, Nová ulica
1588, IČO: 35 947 357, Doklad o oprávnení na podnikanie: Obchodný register vydaný Okresným súdom
v Bratislave I, vložka číslo: 6255/B, zodpovedná osoba: K. A., konateľ“. V tomto prípade však neboli

v časti a) žiadosti uvedené identifikačné údaje spoločnosti REALSVIT, a.s. čo by pôvodcu odpadu, ako
to nesprávne tvrdil žalobca, ale išlo o identifikačné údaje žiadateľa, čo jednoznačne vyplýva z ust. §
25 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z. v znení účinnom v čase podania
žiadosti. Uvedené tiež zodpovedá časti d) žiadosti, kde je uvedené, že vlastníkom pozemku, na ktorom
sa NO nachádza je PO (pozn. pôvodca odpadu): REALITY-NÁJOMNÁ, a.s., Nová ulica 1588, 900 31

Stupava. Za pôvodcu nebezpečného odpadu je teda v samotnej žiadosti označený iný subjekt než
žalovaný. Uvedená skutočnosť však bola vo vzťahu k predmetu konania bez právneho významu, keďže
žalobou uplatnený nárok sa netýkal vývozu a uloženia nebezpečného odpadu na skládku žalobcu. Súd
sa pritom nestotožnil s tvrdením žalobcu, že skutočnosť, že žalovaný bol v zmysle uvedenej žiadosti
objednávateľom likvidácie nebezpečného odpadu automaticky preukazuje, že bol tiež objednávateľom

dopravných výkonov vozidla a uloženia odpadu na skládke komunálneho odpadu, ktorých zaplatenia
sa podanou žalobou žalobca domáha. Žalovaný nebol pôvodcom odpadu vyvezeného na skládku
žalobcu, a to s poukazom na to, že vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré sa mali búrať, bol iný
subjekt ako je žalovaný, a to spoločnosť REALITY-OBCHODNÁ a.s. Súd samozrejme nespochybňuje
skutočnosť, že objednávateľom likvidácie odpadu nemusí byť len pôvodca odpadu. Z výpovede svedka

K. L. vyplynulo, že spoločnosť Projektstavliptov s.r.o., v ktorej bol zamestnancom, vykonávala v areáloch
Váhostav a Ligarex asanačné a búracie práce. Spoločnosť Projektstavliptov s.r.o. tieto práce vykonávala
na základe zmluvy o dielo. Na začiatku svojej výpovede svedok tvrdil, že si asanačné a búracie
objednal žalovaný na základe tejto zmluvy o dielo. Neskôr na otázku, aké boli zmluvné strany zmluvy
o dielo uzatvorenej na asanačné a búracie práce, teda kto bol objednávateľ a kto zhotoviteľ, svedok

uviedol, že zhotoviteľ boli oni Projektstavliptov a objednávateľ nevie, či bola Realitná nájomná alebo
REALSVIT alebo niekto iný. Ako poukázal aj právny zástupca žalovaného v záverečnej reči, v čase
dotknutej objednávky existoval subjekt Reality nájomná a.s., IČO: 36 351 440, avšak z výpovede
svedka L. nie je isté, či myslel túto akciovú spoločnosť. Svedok teda nevedel s určitosťou označiť
objednávateľa asanačných prác. Zmluva o dielo v konaní predložená nebola. Z výpovede svedka K.

L. tiež vyplynulo, že spoločnosť Projektstavliptov s.r.o. bola nájomcom priestorov v areáli Ligarex. V tej
dobe mali podlžnosť, teda záväzok z titulu platenia nájomného, a vykonané práce sa mali odrátať od tej
podlžnosti. Svedok však zároveň opätovne nevedel uviesť s kým mala spoločnosť Projektstavliptov s.r.o.
uzatvorenúnájomnúzmluvunanájompredmetnýchpreistorov,tedaktobolprenajímateľvareáliLigarex.Sumarizujúc vyššie uvedené, kedy v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný bol pôvodcom odpadu
vyvezeného na skládku žalobcu alebo objednávateľom asanačných prác v areáloch Váhostav a Ligarex,
nebolo možné prijať jednoznačný záver, že to bol práve žalovaný, kto mal povinnosť zabezpečiť odvoz

a likvidáciu odpadu z predmetných areálov.

30. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový
stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. V prípade, že strana sporu si nesplní povinnosť tvrdenia platí,
že neuniesla bremeno tvrdenia. Strany sporu musia tiež svoje tvrdenie preukázať, keď existencia

tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť,
resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej
povinnostisaprejavívrozhodnutívovecivoformeneúspechustranyvspore.Pozohľadnenískutkového
stavu, zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti a aplikácii
právnych predpisov súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho
tvrdenia v žalobe, že žalovanému svedčí pasívna vecná legitimácia v konaní, a preto súd žalobu

v celom rozsahu zamietol. Súd iba dodáva, že neunesením dôkazného bremena sa rozumie procesná
zodpovednosť strany za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť
o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov

neumožňujúsúduprijaťzáveraniopravdivostitvrdeniatejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosť
bola nepravdivá.

31. Súd nevykonal pôvodne žalovaným navrhnuté dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu
žalovaného K. A., svedkov S. H. L., S. N. A., H. A., K. T., S. S. U., ani znalecké dokazovanie a rovnako

nevykonal ani žalobcom navrhnuté dokazovanie pripojením súdneho spisu z trestného konania, keďže
právni zástupcovia sporových strán na pojednávaní výslovne uviedli, že na vykonaní takto navrhnutého
dokazovania netrvajú.

32. Súd záverom zdôrazňuje, že v zmysle konštantnej judikatúry (por. napr. uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004) súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných stranou.Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo

strany na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na uvedené sa súd s
ďalšou argumentáciou strán, ktorá je vzhľadom na posúdenie veci súdom irelevantná, nezaoberal.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa úspešnosti žalovaného v spore a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči

žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške týchto trov bude v súlade s ustanovením §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný

súd Malacky.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
363, § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.