Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoEk/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815201298
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5815201298.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozef Šulek a členov
senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,právnezast.:Advocates.r.o.,sosídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXX/XX, O., t.č. bytom Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Y. X. XXX/XX, Y. O. X., vykonávanej

súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad V., so sídlom K. XX, V., pre vymoženie
pohľadávky vo výške 2.005,86 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo č. k. 10Er/151/2015-74 zo dňa 23.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti výroku o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z
vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 342/15 a nepriznaní trov
súdnemu exekútorovi odmieta.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdzuje.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súdu Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vylúčil súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod
sp. zn. EX 342/15 podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len
„EP“) exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. Po zvážení všetkých okolností prípadu dospel súd prvej inštancie k záveru, že možno mať objektívnu
pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie vedenej na jeho exekútorskom

úrade vzhľadom na jeho pomer k oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred začatím vykonávania
exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného. Súdneho exekútora preto vylúčil podľa ust. § 30 ods.
7 EP z ďalšieho vedenia exekúcie.

3. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že po
opätovnom preskúmaní obsahu spisu danú zmluvu o úvere posúdil za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle

§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinný je a aj v čase uzatvorenia zmluvy bol spotrebiteľom,
pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere síce obsahuje označenie povinného aj ako
podnikateľa, ale túto skutočnosť súd prvej inštancie neposúdil za relevantnú pre určenie, že v danom
prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko povinný je označený aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ,
pričom v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa - k

danému poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07. Vychádzal z predpokladu, že
povinný zmluvu o úvere uzatváral ako spotrebiteľ, nie ako podnikateľ, keďže údaje obsiahnuté v rámcioznačenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa, sú voľne dostupné
vo verejnej časti živnostenského registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak,
údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich

možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným napríklad z občianskeho preukazu. Zo
zmluvy je zrejmé, že verejná listina nebola pri uzatváraní zmluvy použitá len na identifikáciu dotknutej
fyzickej osoby, či napríklad ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské opatrenie, ale tieto údaje
boli do zmluvy priamo zahrnuté. Dá sa preto predpokladať, že povinný v danom právnom vzťahu
vystupoval ako spotrebiteľ. Za nedostatočné preukázanie, že povinný konal ako podnikateľ, považoval

súd prvej inštancie aj všeobecný údaj o poskytnutí úveru „na výkon podnikania“, ktorý neposkytuje
odpoveď na otázku, akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného uzavretie zmluvy
o úvere má a teda nie je dostatočným preukázaním toho, že úver si povinný vzal na podnikanie a
že poskytnuté finančné prostriedky použil na výkon jeho živnostenského podnikania. Ďalej uviedol, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd nielen oprávnený, ale povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc,

ide o rozhodnutie nulitné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad
materiálnej vykonateľnosti. Súd prvej inštancie mal za to, že Rozhodcovská doložka je upravená v
rozhodcovskej zmluve, ktorá bola oprávneným vopred vyhotovená pre všetkých spotrebiteľov, ktorí
s oprávneným uzatvorili rovnaký typ zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej
podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani

nemohol ovplyvniť. Oprávnený ako veriteľ, mohol na základe tejto rozhodcovskej doložky vec predložiť
na prejednanie rozhodcovskému súdu ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne.
Táto doložka fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže zveruje voľbu

rozhodcovského súdu príslušného na prejednanie veci do rúk žalobcu. Takto formulovaná doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd poukazuje zároveň na rozsiahlu judikatúru Európskeho
súdneho dvora (C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98). Takýto postup ja aj v súlade s
rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodriguez

Nogueira. Mal za to, že za neprijateľnú podmienku sa považuje aj doložka, ktorá vyžaduje, aby
spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka v konečnom dôsledku zveruje

výber súdu žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd,
možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty
zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne
konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ, a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným
alebo rozhodcovským súdom. Pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúmal aj miesto

rozhodcovského konania, ktoré môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv. V danom prípade
je miestom rozhodcovského konania Bratislava a povinný ako spotrebiteľ má trvalý pobyt prihlásený
v O.. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané, že
rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Táto neprijateľná

podmienka je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy
absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá, rozhodcovské konanie sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. Rozhodcovský rozsudok vydaný v
tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje

dobrým mravom, v danej veci boli, splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov predmetnú rozhodcovskú zmluvu posúdil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stránv neprospech spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd
vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. Predmetná Zmluva o úvere je spotrebiteľská zmluva,

v ktorej povinný vystupuje ako spotrebiteľ a výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, nakoľko exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej

inštancie dospel k záveru, že exekúcia je neprípustná a túto zastavil.

4. Voči citovanému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený (ďalej aj
„odvolateľ“), ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Argumentoval, že rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv

prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Z čl. II. Rozhodcovskej zmluvy jasne
vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný má možnosť v prípade nespokojnosti
obrátiť sa na všeobecný súd. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa pritom má poskytnúť
rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa
musíprejavovaťvprocesnompostupesúduodpodaniažalobyažpovydanierozhodcovskéhorozsudku,

ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby,
návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany. Ak ide o
rozhodovanie na Stálom rozhodcovskom súde, pri ustanovení rozhodcov sa vychádza z rokovacieho
poriadku súdu, pokiaľ sa strany nedohodli na osobe rozhodcu. Problémy pri ustanovení rozhodcov
vznikajú, ak strany uzavreli len rozhodcovskú doložku, v ktorej riešili okruh majetkových sporov, ktoré sa

budú podľa vzájomnej dohody rozhodovať v rozhodcovskom konaní a o otázke ustanovenia rozhodcov
neuzavreli žiadnu dohodu. V rozhodcovskej zmluve by sa preto mali dohodnúť na spôsobe ustanovenia
rozhodcov, za podmienky, ak sa nevedia dohodnúť na konkrétnej osobe rozhodcu. Tomu chcel veriteľ
predísť, a preto navrhol rozhodcu, s ktorým mohol a nemusel dlžník súhlasiť. V prípade, že obe
strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s

prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke/zmluve. Sporová strana
mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky/zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a
mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Ak bola rozhodcovská doložka/zmluva jasne
a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich
mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu. Ak by mal predsa len žalovaný, v tomto

konaní povinný, pochybnosti o stanovenom rozhodcovi a domnieval sa, že ide o sudcu, ktorý rozhoduje
zaujato a nespravodlivo, mohol podať námietku predpojatosti. V takomto prípade môže každá strana
vzniesť námietku predpojatosti voči rozhodcovi, o ktorých sa dozvedela buď z oznámenia rozhodcu o
vzťahu k veci alebo k stranám, alebo z iných dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po ustanovení rozhodcu.
Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská doložka.

V ďalšom obsahu odvolania oprávnený poukázal na § 19 zákona č. 244/2022 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, podľa ktorého podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby
bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a
rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie
pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Takýmto záverom

nie je naviac vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má možnosť obrátiť sa skôr ako
dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má
možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. V danej súvislosti dal oprávnený odvolaciemu súdu do
pozornosti rozhodnutia Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010,
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33Cdo/2675/2007, Krajského súdu

v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co/481/2010, Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. apríla
2010,sp.zn.23Cdo/4895/2010,NajvyššiehosúduČRzodňa30.marca2009,sp.zn.32Cdo/1590/2008.
Oprávnený konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi
predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať
žiadnepochybnostiojejlegitímnosti.Prípustnosťrozhodcovskejdoložkyvspotrebiteľskýchsporochbola

konštatovaná viacerými rozhodnutiami českých súdov a je daná aj v zmysle aktuálne účinného Zákona o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Medzi oprávneným a povinným
bola uzatvorená Rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od Zmluvy o úvere.
Povinný svojím podpisom zo dňa 12.04.2013 vyhlásil, že s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasía že bol pred jej uzatvorením osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia Rozhodcovskej zmluvy. Mal
za to, že Rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc Rozhodcovského súdu.

5. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada odvolanie zamietnuť a prikázať vrátiť súdnemu
exekútorovi doteraz vymoženú sumu vo výške 3.027,59 Eur k 13.06.2023.

6. Odvolací súd sa skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal
otázkou, či odvolanie bolo podané včas osobou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a či

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.

7.Vprvomradepovažujeodvolacísúdzapotrebnéuviesť,žeoprávnenývpodanomodvolaníuvádza,že
uznesenie súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu. Samotné odvolacie dôvody však napadnutému
uzneseniuvytýkajúlennesprávnosťvýrokuII.,t.j.výrokuozastaveníexekúcie,výrokomI.aIII.konkrétne
nedostatky nevytýka. V danej súvislosti je preto potrebné zdôrazniť, že výrokom I. rozhodol súd prvej

inštancieovylúčenísúdnehoexekútoraavýrokomIII.súdprvejinštancievylúčenémuexekútorovi(JUDr.
Rudolfovi Krutému, PhD. - poznámka odvolacieho súdu) náhradu trov exekúcie nepriznal. Pokiaľ teda
oprávnený namietal nesprávnosť predmetných výrokov, tak v okolnostiach súdenej veci je nepochybné,
že oprávnenému výrokom I. a III. napadnutého uznesenia žiadna procesná ujma spôsobená nebola.
Oprávnený nie je preto subjektívne legitimovaný na podanie odvolania, z ktorého dôvodu odvolací súd

odvolanie oprávneného v časti smerujúcej proti výroku I. a III. napadnutého uznesenia odmietol.

8. Odvolací súd k výroku o vylúčení súdneho exekútora naviac dopĺňa, že podľa § 357 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a contrario odvolanie proti takému rozhodnutiu nie je prípustné
(pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané). V zmysle ustanovenia §

386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné. Pokiaľ teda odvolanie oprávneného smerovalo proti uzneseniu (výrok I.), ktoré nie
je obsiahnuté v enumeratívnom výpočte § 357 CSP, odvolací súd v zmysle citovanej právnej úpravy
pristúpilkodmietnutiuodvolaniaoprávnenéhovčastismerujúcejprotivýrokuIII.napadnutéhouznesenia
z dôvodu jeho neprípustnosti.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) odvolanie oprávneného proti I. výroku napadnutého uznesenia (o vylúčení
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom

úrade pod sp.zn. EX 22896/16) v zmysle ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol, nakoľko odvolanie smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a odvolanie voči výroku III. odmietol podľa
§ 386 písm. b) CSP, nakoľko oprávnený nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania. Odvolaním
napadnutýdruhývýrok(ozastaveníexekúcie)podľaust.§387ods.1,2CSPakovecnesprávnypotvrdil.

10. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním oprávneného proti druhému výroku napadnutého
uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a dospel k nasledovným záverom.

11. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017, a keďže ustanovenia § 243i

až § 243k zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval
podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

12. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že sa stotožnil s názorom okresného súdu o
spotrebiteľskom charaktere zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 12.04.2013 medzi

oprávneným a povinným. Tento záver vo svojom odvolaní nenamietal ani odvolateľ.

13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia CSP.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a rozhodnutie

odôvodnil v súlade s § 236 CSP, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§
387 ods. 2 CSP). Nakoľko však bol vyslovený nesúhlas oprávneného s uvedeným rozhodnutím, odvolací
súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s tzv. odvolacími námietkami uvedenými v argumentácii
oprávneného v podanom opravnom prostriedku.

16. Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou núteného výkonu rozhodnutia a jeho riadneho
priebehu. Exekučný súd môže skúmať, či rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak
odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia v žiadnom prípade nemožno odvodzovať
len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať

znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii
hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú
pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd
plné oprávnenie „vstúpiť“ do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery. Súd prvej inštancie
je zároveň povinný na uvedené okolnosti, ktoré majú za následok nevykonateľnosť exekučného titulu,

prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti. Takýto postup vyplýva aj z aktuálne
ustálenej judikatúry slovenských súdov, od ktorej sa odvolací súd nemohol odchýliť.

17. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že právny záver
súdu prvej inštancie o tom, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený Zmluvou

o úvere č. 503200164 zo dňa 12.04.2013, na základe ktorej došlo k vydaniu rozhodcovského
rozsudku, ktorý je exekučným titulom v prejednávanej veci, je vzťahom spotrebiteľským, považuje
za odôvodnený. Uvedený záver nespochybňoval ani oprávnený vo svojom odvolaní. Oprávnenie
exekučného súdu skúmať súvisiacu Rozhodcovskú zmluvu v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku
neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo

veci C-40/08. Dotknuté rozhodnutie nielen výslovne definuje oprávnenie exekučného súdu posúdiť
nekalosť rozhodcovskej doložky/zmluvy, ale v bode 34 jeho odôvodnenia „stanovuje súdu poverenému
vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v
prípade, že spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu
na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci“.

18. Ustálená vnútroštátna judikatúra taktiež jednoznačne priznáva exekučnému súdu oprávnenie
skúmať (ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky (napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 68/2013). Zároveň pri riešení otázky, či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný

tým, ako túto otázku vyriešil samotný rozhodcovský súd (rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 46/2012). Z dotknutého uznesenia súčasne vyplýva,
že exekučný súd je nielen oprávnený, ale i povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je daná
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (v tomto

prípade preskúmanie dôvodov na zastavenie exekúcie na podnet povinného). Okresný súd je teda už
v štádiu udelenia poverenia na vykonanie exekúcie povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v
návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný
titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z
pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu

obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov
práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Túto povinnosť
má nielen pri vydaní poverenie, ale počas celého exekučného konania. Nadväzne na uvedené odvolací
súdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo/1/2012zodňa21.3.2013,podľaktorého:
„Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)rozhodcovského rozsudku.“ Ak okresný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušnýchprávnychpredpisovpreto,abyzmluvnástrananebolauvedenouzmluvou/doložkouviazaná.

Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeruje k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej
zmluvy súd prvej inštancie len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovení § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku.

19. Pokiaľ ide o obsah rozhodcovskej zmluvy, táto síce dáva povinnému právo obrátiť sa v spore s
veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým
nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd, pričom takýchto prípadov je väčšina.
V prípade podania žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde je nútený dlžník - spotrebiteľ - podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde.
Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému

súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný, a spotrebiteľ týmto stratil právo brániť
sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska a ani nijako nemohol zabrániť
uskutočneniu rozhodcovského konania. I keď bola doložka koncipovaná ako tzv. nevýhradná, z pohľadu
spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti
bezprostredne zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred

oboma eventualitami. Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho
dojednania medzi zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Nad
rámec uvedeného možno konštatovať, že rozhodcovská zmluva síce obsahuje vyhlásenie dlžníka
- povinného, že bol pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený, no po preštudovaní
rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o predtlačené formulárové znenie napísané malým

písmom, ktoré povinný ako dlžník zrejme nemohol odmietnuť, keďže rozhodcovská zmluva a zmluva o
úvere boli uzatvorené v jeden deň. Zároveň možno zdôrazniť i tú skutočnosť, že zákon síce nevylučuje
možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, avšak, ak má byť
rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne
dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje

predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená, pričom z okolností uzatvárania zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy
vyplýva, že k tomu nedošlo.

20. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ ide o námietku odvolateľa s poukazom na obsah

rozhodcovskej doložky v tom smere, že účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby domáhať sa ochrany
svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania, a teda ide o
doložku, ktorá nevyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd,
tak ako aj v rozhodovaní v obdobných veciach, kde rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe
doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach uvádza, že aj keď táto dáva dlžníkovi

(spotrebiteľovi) právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, toto právo je len formálne,
pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský
súd, pričom takýchto prípadov je väčšina. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením okresného súdu v
plnom rozsahu v tom, že povinný si túto zmluvnú podmienku individuálne nedojednal a mohol zmluvu len
ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým štandardným podmienkam uvedeným vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru, teda aj tejto rozhodcovskej doložke.

21. V tejto súvislosti je primárne potrebné akcentovať, že základom napadnutého rozhodnutia nie je
a priori vylúčenie možnosti dojednania (akejkoľvek) rozhodcovskej doložky/zmluvy v spotrebiteľských
vzťahoch, ako to účelovo podsúva odvolateľ. Podstatou predmetného uznesenia je záver, že práve

a len konkrétna/posudzovaná Rozhodcovská zmluva vykazuje pojmové charakteristiky (individuálne
nedojednaná, spôsobujúca hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa) umožňujúce vysloviť jej
neprijateľnosť.Irelevantnýmjepretoargumentodvolateľa,žeprípustnosťrozhodcovskejdoložkyvyplýva
z právnej úpravy (resp. z rozhodnutí súdov Českej republiky, ktoré nie sú v zmysle § 193 CSP
pre súd záväzné). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť rešpektovaná ako

prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje náležité informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a predovšetkým o
tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. V súdenej veci poučenie povinného v Rozhodcovskej
zmluvy nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovskéhokonania, poukázanie na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi
(ako slabšej strane zmluvného vzťahu), aby sa za primeraných okolností a v primeranom čase
rozhodol o Rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade

skutočne individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania
spotrebiteľovi. Predkladanie rozhodcovských zmlúv/doložiek - formulárov spotrebiteľom za stavu,
keď nepoznajú pravidlá arbitráže (podstatu rozhodcovskej zmluvy/doložky) a prirodzene nevenujú
dostatočnú pozornosť predloženému formuláru, sa (minimálne) javí ako zneužívanie údajného
individuálneho dojednania. V dôsledku neprijateľnosti posudzovanej Rozhodcovskej zmluvy, uzavretej

síce na samostatnom liste papiera a podpísanej povinným, avšak pri súdom prvej inštancie správne
konštatovanej absencii jej individuálneho dojednania povinným ako spotrebiteľom, nemal (oprávneným
určený) rozhodcovský súd právomoc spor medzi účastníkmi rozhodnúť, preto ním vydaný rozhodcovský
rozsudok predstavuje nulitný akt a nemôže byť exekučným titulom.

22. Odvolací súd vo vzťahu k iným rozhodnutiam všeobecných súdov Slovenskej republiky a k ostatným

rozhodnutiam uvedeným v odvolaní poukazuje na právnu úpravu § 193 CSP, z ktorej vyplýva, ktorými
rozhodnutiami je súd viazaný, pričom právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach
nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov
rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. V zmysle daného ustanovenia je súd
viazanýrozhodnutímústavnéhosúduotom,čiurčitýprávnypredpisniejevsúladesÚstavouSlovenskej

republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné
a uzatvára, že okresný súd správne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej doložky. V dôsledku
neplatného dojednania rozhodcovskej doložky rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý na to nemal

právomoc, a preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.

24. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené oprávneným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli
dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej

povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. Nad rámec uvedeného
nemožno nespomenúť, že odvolanie oprávneného (pre relevantné nenamietanie rozhodujúcich a
určujúcichzáverovokresnéhosúdu)nebolospôsobiléprivodiťvpreskúmavanejčastizmenu,eventuálne
zrušenie napadnutého uznesenia.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. V prejednávanej veci odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla
povinnosť nahradiť protistrane (povinnému) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z obsahu
spisového materiálu však vyplýva, že povinnému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne
trovy majúce sa nahradiť nevznikli (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia). Práve z tohto dôvodu

je potrebné rozhodnúť nielen o nároku na náhradu trov konania, ale už aj o nepriznaní náhrady.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane
na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie,
keď povinnému žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho sporu. Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 7 Cdo 14/2018 zo dňa

28.2.2018. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že nepriznal nárok na náhradu trov povinnému.

28. K žiadosti povinného o uloženie povinnosti súdnemu exekútorovi, aby vrátil vymožené prostriedky
odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní takúto povinnosť súdnemu exekútorovi (prípadneoprávnenému, ak mu boli už prostriedky poukázané) uložiť nemôže, nakoľko na to nemá oprávnenie.
Ak súdny exekútor nevráti prostriedky, resp. tak neurobí oprávnený (ak mu už boli zaslané) a povinný
je toho názoru, že túto povinnosť majú, tak sa povinný môže obrátiť so svojou žiadosťou na súd prvej

inštancie v podobe žaloby. Len v civilnom súdnom konaní (o zaplatenie pohľadávky) môže byť uložená
povinnosť na zaplatenie určitej peňažnej sumy, nie v exekučnom konaní. V exekučnom konaní sa
vymáhajú povinnosti právoplatne uložené súdmi. Odvolací súd povinného poučuje, že ak momentálne
nemá dostatok prostriedkov na zvolenie si prípadného právneho zástupcu z radov advokátov, môže sa
obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).