Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322202499
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:2322202499.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D.
J., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice, dieťa rodičov, matka: F.. S. J., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom G. XX, zastúpená Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Bratislava,

Kadnárova 83, IČO: 47 232 765 a otec: O. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, G. - K., toho
času bytom I. XXX, Z., zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom G., I. XX, o udelenie
súhlasu na zápis maloletého dieťaťa do základnej školy a zmenu úpravy výkonu rodičovských práv, na
odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 9P/230/2022-504 zo dňa
01. 06. 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin udelil súhlas namiesto otca ako zákonného zástupcu na
zápis maloletého do Základnej školy v O. a návrh otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletému doručený súdu dňa 29. 06. 2022 zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 26, § 28,
§ 35, § 38 Zákona o rodine, keď konštatoval, že skúmal, či nastala zmena pomerov od posledného

rozhodovania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, resp. či súčasné bydlisko
maloletého, a teda s tým spojená návšteva základnej školy je v záujme maloletého dieťaťa, resp. súd
skúmal, či škola spĺňa všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy a vzdelávania maloletého.
Súd prvej inštancie konštatoval, že otec nie je zmierený s presťahovaním sa maloletého syna spolu s
matkou do Obce G., avšak maloletý potrebuje citlivý prístup oboch rodičov, najmä s ohľadom na jeho
zdravotný stav a nie riešiť dilemy, ktorého z rodičov chce viac. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa žiadal
jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, touto otázkou sa zaoberal už rozvodový súd, ktorý

nariadil znalecké dokazovanie, aj na základe ktorého nakoniec maloleté dieťa bolo zverené do výchovy a
opatery matke. Súd konštatoval, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by zakladali zmenu pôvodnej
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu. Pri výroku, ktorým nahradil súhlas otca na
zápis maloletého do Základnej školy v O., súd uviedol, že už z rozsudku o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode, keď bola schvaľovaná rodičovská dohoda, matka prechodne
bývala v Obci G., o čom otec maloletého vedel. V kompetenciách matky potom bolo rozhodnúť o

bydlisku maloletého, ktorým sa stala Obec G. a prirodzene z toho vyplynulo, že muselo dôjsť aj k zmene
základnej školy, ktorú má maloletý navštevovať. Najbližšia vhodná škola pre dieťa je v tomto prípade
Základná škola v O., ktorá spĺňa všetky predpoklady na vzdelávanie a výchovu maloletého D.. V danomprípade súd zamietol návrh otca na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania aj z dôvodu ochrany
zdravia maloletého, keď za obdobie posledných 3 rokov bol niekoľkokrát vypočúvaný či už orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo psychológom, prípadne podaním znaleckého

posudku v rámci trestného konania. V závere odôvodnenia rozsudku súd apeloval na oboch rodičov,
že vzájomná úcta a rešpektovanie, snaha komunikovať a dosiahnuť dohodu ohľadom maloletého je pre
ne bytostne dôležitou. Pokiaľ nedokážu rozumne komunikovať rodičia, nemali by do svojich záležitostí
vťahovať maloletého, ktorý evidentne týmito konfliktmi trpí. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52
CMP.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že napáda oba výroky súdu, ktorými rozhodoval vo veci, a to z
dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný
stav veci v zmysle § 62 ods. 1 CMP (§ 365 ods. 1, písm. b/, f/, h/ CSP). Pod porušením práva
na spravodlivý proces odvolateľ videl najmä skutočnosť, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru
rozhodnutienedostatočneodôvodnil.Súdsapravdepodobneriadilheslom„akozneprávaspraviťprávo“.
Vyslovilpodozreniezozaujatostisudcu,keďnapriekopakovanýmžiadostiamosprístupneniezvukového

záznamu z pojednávania sa k tomuto nedostal, resp. mu boli oneskorene doručované písomnosti
(rozhodnutie súdu o určení miestnej príslušnosti súdu okresného). Ďalej poukazoval na nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy.
Aj napriek rozsiahlosti napádaného rozsudku svoje rozhodnutie samotné súd odôvodnil na necelých

troch stranách. Súd prvej inštancie sa predovšetkým ani len náznakom nevyjadril k otcom predloženým
rozhodnutiam vyšších súdnych autorít v SR ako aj v ČR o nezákonnosti premiestnenia maloletého D.
jeho matkou. Súd odignoroval skutočnosť, že matka neoprávnene premiestnila maloletého D. 200 km od
miesta jeho obvyklého pobytu, čím zasiahla zásadným spôsobom nielen do práv otca, ale aj maloletého.
Súd prvej inštancie sa odvoláva na zistený skutkový stav v rozvodovom konaní, ktorý bol diametrálne

odlišný od aktuálneho stavu v rodine. Odvolateľ súdu tiež vyčítal nevykonanie navrhovaných dôkazov,
a to znaleckého dokazovania s odôvodnením, že súd tak urobil najmä pre ochranu zdravia maloletého
dieťaťa, s čím sa odvolateľ nemôže stotožniť. Znalecký posudok, na ktorý prihliadal súd, bol z roku
2019, a teda neaktuálny. V tomto prípade však aj zo záverov posudku č. 19/2019 vyplynulo z výsluchu
znalkynepredsúdom,žeuobidvochrodičovzistilapozitívnerodičovskézručnosti,citovývzťahvzájomný

k synovi a dokonca počas znaleckého dokazovania boli schopní dohody ohľadne styku s maloletým
synom. Obaja rodičia predstavujú pre dieťa rôzne zdroje rozširovania si zručností a poznávania sveta.
Znalkyňatakvzhľadomnamožnosťrozšírenéhostykunavrhovaladefactorežimstriedavejstarostlivosti,
čo aj sama na pojednávaní dňa 18. 05. 2020 potvrdila. Súd, pokiaľ chcel prihliadať na závery znaleckého
posudku, mal na tento prihliadať ako celok, nielen na jeho určitú časť vytrhnutú z kontextu. Navyše,

súhlas so znaleckým dokazovaním vyslovila aj kolízna opatrovníčka. Napriek tomuto súd návrh na
takýto spôsob dokazovania zamietol. Odvolateľ zastáva názor, že posúdenie toho, ako sa maloletý D.
vysporiadal s neoprávneným premiestnením matkou do Obce G., je v tak špecifickom prípade, ako je
tento, odborne spôsobilý posúdiť len znalec. Na túto otázku nedal odpoveď ani znalecký posudok č.
24/2022, o ktorý súd v napádanom rozhodnutí opiera a zakladá svoje rozhodnutie vo veci. Úlohou znalca

v tomto prípade nebolo posúdiť, aký vzťah má maloletý s otcom, ako maloletý prežíva premiestnenie do
ObceG.,čiadoakejmieryjemaloletýovplyvniteľný,čijemanipulovanýjednýmzrodičov,atď.Pokiaľsúd
konštatoval, že nedošlo k zmene pomerov, odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že matka bez súhlasu a
vedomia druhého rodiča premiestnila maloleté dieťa 200 km z miesta jeho obvyklého pobytu. Súd však
takéto protiprávne konanie matky aproboval. Otec maloletého v odvolaní poukazoval na neoprávnené

premiestnenie maloletého D. z miesta jeho dovtedajšieho pobytu, keď v tomto smere zásadne nesúhlasí
so zdôvodnením súdu, že matka, ktorej je maloletý zverený, má právo rozhodovať o bydlisku maloletého
dieťaťa. Následne preto nie je správne ani konštatovanie, že prirodzene muselo dôjsť aj k zmene
základnej školy, ktorú má maloletý navštevovať. Matka maloletého D. vytrhla z prostredia pre maloletého
známeho a bezpečného. D. je dieťa, o ktorom matka tvrdí, že má zdravotné problémy, pre ktoré zle

znáša akúkoľvek zmenu. Napriek tomu zásadným spôsobom zmenila bežný život presťahovaním sa do
neznámeho prostredia, zmenila mu školu, vzala kamarátov, a to zo dňa na deň. V priamom rozpore s
tvrdením matky, že dieťa zle znáša zmenu sú ňou tvrdené skutočnosti, že D. sa bez problémov začlenil
do nového prostredia. V tomto prípade má otec za to, že malo byť vykonané znalecké dokazovanieznalcom z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia detí, ako aj z odboru zdravotníctvo a
farmácia z odvetvia psychiatria. Ďalším bodom odvolania je manipulácia maloletého D. a jeho týranie.
Otec nikdy na maloletého nevyvíjal nátlak a nahrávky vyhotovuje z dôvodu monitorovania výbojov, o čom

informoval aj ošetrujúcu lekárku maloletého. Maloletý vie, že otec ho nahráva z dôvodu jeho zdravotného
stavu. Podľa odvolateľa maloletý pri zistení poranenia - modrina a prasklina kosti pravého ramena bol
matkou na vypočutie pred políciou v súvislosti s podaným trestným oznámením zo dňa 26. 02. 2022
vopred a cielene pripravovaný, aby všade hovoril vymyslenú verziu z dôvodu toho, aby matka kryla
svojho partnera, ktorý maloletého D. napadol. Verzia matky o tom, že údajne mal zranenie spôsobiť pes

otca, je čistým klamstvom. Matka prenáša svoj negatívny postoj voči osobe otca na maloletého D. a
tohto manipuluje a núti robiť veci, ktoré narúšajú zdravý psychický stav maloletého. V tomto prípade
je zrejmé, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri nesprávnom právnom posúdení poukazoval odvolateľ
na ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Otec sa nestotožnil so záverom súdu, že o bydlisku maloletého rozhoduje matka z dôvodu, že jej dieťa

bolo zverené do osobnej starostlivosti. Toto právo patrí zásadne obidvom rodičom, pričom rodičovské
práva a povinnosti sú budované na zásade rovnoprávnosti otca aj matky pri ich výkone. V tomto prípade
sa nejedná o bežnú záležitosť, preto o presťahovaní sa nemohla rozhodovať len matka, ktorej dieťa je
zverené do osobnej starostlivosti. K prelomeniu zásady, že je rovnoprávne postavenie matky a otca pri
výkone rodičovských práv a povinností, možno dôjsť len vo výnimočných prípadoch (jeden z rodičov

nežije, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je pozbavený výkonu rodičovských práv a
podobne). Výkon práv a povinností však voči maloletému D. nie je vo vzťahu k otcovi žiadnym spôsobom
pozastavený alebo obmedzený. Súd prvej inštancie na základe vlastnej a podľa názoru otca absolútne
nesprávnej úvahy nemôže len tak rozhodnúť, že výkon práv a povinností otca bude obmedzený len z
toho dôvodu, že maloletý D. bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Z uznesenia ÚS SR II. 40/2019

jednoznačne vyplýva, že konanie jedného z rodičov, ktorý bez súhlasu druhého rodiča zmení miesto
pobytu maloletého dieťaťa, je konaním protiprávnym v tom zmysle, že porušuje výkon práv a povinností
druhého rodiča a predovšetkým je konaním v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Napriek
tomuto mal súd prvej inštancie za to, že právo zmeniť bydlisko dieťaťa bez vedomia a súhlasu druhého
rodiča je v poriadku. Vzhľadom na svoje odôvodnenie odvolania požadoval otec maloletého dieťaťa, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Podľa
nej je odôvodnenie rozsudku v súlade s požiadavkami kladenými na rozhodnutia súdov v kontexte
práva na spravodlivý proces. Rovnako zastávala názor, že konajúci súd je oprávnený viesť zúčastnené

strany k tomu, aby rešpektovali záujem dieťaťa, aby komunikácia medzi rodičmi bola konštruktívna,
aby si uvedomili, že dieťa nie je prostriedkom riešenia ich nevyrovnaných vzťahov, či už citových alebo
finančných. Argumentácia otca, podľa ktorej odôvodnenie rozhodnutia je len v rozsahu troch strán,
je absolútne irelevantná, nakoľko počet slov a rozsah strán nie sú kritériami kvalitnosti akejkoľvek
písomnosti. V tomto prípade rodinnú situáciu komplikuje svojím prístupom najmä otec, a to, keď

dlhodobo zľahčuje zdravotný stav maloletého, pri uplatňovaní rodičovských práv volí spôsoby, ktoré sú
na hrane racionality a záujmu maloletého a nie matka manipuluje maloletého, naopak, svojím konaním
otec. Čo sa týka zmeny pobytu maloletého, opakovane to bol otec, keď zmaril majetkové vyporiadanie
po rozvode manželstva a matka tak nemala možnosť zabezpečiť bývanie v blízkosti otca napriek tomu,
že plánovala bývať v G.. Nakoniec z ekonomických dôvodov musela prijať rozhodnutie, že sa so synom

odsťahovala do G.. Napriek skutočnosti, že súčasné bydlisko maloletého je od otca vzdialené, styk syna
s otcom prebieha naďalej v zmysle právoplatného rozsudku zo dňa 31.03.2021. Matka nezamedzuje
styku otca s maloletým, snaží sa mu vyjsť v ústrety. Má za to, že súčasné miesto pobytu poskytuje
maloletému potrebné pokojné a stabilné zázemie, v ktorom prosperuje. Čo sa týka rozhodnutia súdu,
tento len akceptoval názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Žiline a týmto rozhodnutím bol

v konkrétnej veci súd prvej inštancie viazaný (že rodič je viazaný názorom druhého rodiča len pri
vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny). Pokiaľ otec v odvolaní namieta nevykonanie navrhnutých
dôkazov - znaleckého dokazovania, tu sa matka dieťaťa stotožnila s argumentáciou súdu, keď chráni
záujmy maloletého, ktorý by bol opakovane vystavovaný neprimeranému zaťažovaniu, keď aj samotný
maloletý pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že už nevie, čo má povedať, že je z toho unavený. Má za

to, že skutkový stav bol dostatočne zistený aj bez vykonania tohto navrhovaného dôkazu. Ak odvolateľ
poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR č. 40/2019, nie je možné to aplikovať na daný prípad,
nakoľko v tam posudzovanom prípade matka obmedzila výkon práv a povinností otca vo vzťahu k
maloletému a v danom prípade išlo o dočasnú úpravu vzťahov v rodine. Matka maloletého poukázala naznenie ustanovenie § 35 Zákona o rodine, kde je výslovne uvedené, že podstatnou vecou v súvislosti s
výkonom rodičovských práv a povinností je aj vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny. Pokiaľ teda
by právna úprava vyžadovala, že zmena bydliska v rámci krajiny je podstatnou vecou, tiež by to bolo

uvedené v demonštratívnom výpočte v § 35 Zákona o rodine. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhla,
aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

4. Vo vyjadrení otec maloletého dieťaťa uviedol, že s tvrdeniami matky sa nestotožňuje, tieto považuje za
tendenčné a zavádzajúce. V celom rozsahu sa pridržiaval dôvodov uvedených v odvolaní a len navyše

zdôraznil, že bez súhlasu a vedomia otca zmenila matka bydlisko maloletého D. 200 km od pôvodného
obydlia do Obce G.. Pokiaľ matka poukazuje na ust. § 35 Zákona o rodine, sama uviedla, že sa jedná
len o demonštratívny výpočet a možno tam subsumovať aj skutočnosti, ktoré v tomto zozname nie sú
zahrnuté. Podľa otca premiestnenie dieťaťa a zmena jeho obvyklého pobytu je vecou podstatnou, o
ktorej sú oprávnení rozhodovať vždy obaja rodičia a ak sa nedohodnú, v tomto prípade rozhodne súd.
Opakovane zdôraznil, že povinnosťou obidvoch rodičov je konať tak, aby boli chránené najlepšie záujmy

maloletého dieťaťa, a preto tvrdí, že matka zneužíva správy od odborných osôb predkladaných súdu a
v rôznych situáciách podľa potreby rôzne tieto vykladá na dosiahnutie vlastného osobného cieľa. Ak je
treba, dieťa je autista a musí mať len jedno bydlisko, u matky a nesmie cestovať. Ak je však potreba u
matky riešiť si svoje osobné veci, tak tohto autistu bez problémov vytrhne z jeho prostredia, presunie
ho, avšak autistom sa stáva opäť po tom, ako je premiestnený 200 km od svojho bydliska a už sa opäť

s dieťaťom nemôže hýbať, presúvať ho a nemôže cestovať.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ustanovením § 65 a
§ 66 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v jednotlivých výrokoch ako vecne správny potvrdil (spolu s nadväzujúcim výrokom

o trovách konania).

6. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu, odvolací súd zistil, že v tomto prípade
súd prvej inštancie mal rozhodnúť o nahradení súhlasu otca ako zákonného zástupcu so zápisom
maloletého D. do Základnej školy v O.. Tiež rozhodoval o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu, doručené mu dňa 29.06.2022, ktorým otec žiadal zmeniť
dovtedajšie rozhodnutie o výchove a maloletého zveriť do jeho osobnej starostlivosti s tým, že matke
by bol upravený styk s maloletým. Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal jednak z predchádzajúcich
rozhodnutí súdov, ktorými už boli upravované práva a povinnosti rodičov k maloletému D., resp. z
ďalších poznatkov, ktoré vyplynuli z listinných dôkazov. V minulosti Okresný súd Galanta rozsudkom

sp. zn. 21P/167/2018 zo dňa 31.03.2021 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý
D. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a
spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 300,- eur mesačne a
upravený bol styk otca s maloletým synom. Uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 19P/118/2022
zo dňa 04.07.2022 bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na zmenu úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností zamietnutý. Toto rozhodnutie bolo Krajským súdom v Trnave zrušené
a vec vrátená súdu prvej inštancie. Uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 21P/114/2022 zo dňa
31.01.2023 bol neodkladným opatrením udelený súhlas namiesto otca so zápisom maloletého dieťaťa
do Základnej školy v O.. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 11.04.2023 uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia potvrdil. Súd ďalej zistil, že matka sa po rozvode manželstva presťahovala do

rodinného domu nachádzajúceho sa v obci G.. V súčasnej dobe tu býva s maloletým a jej priateľom
V. I.. Zo správy Základnej školy v O. zo dňa 10.01.2023 súd zistil, že maloletý navštevuje ich ZŠ od
začiatku školského roka 2022/2023. Nastúpil ako žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
na základe podkladov z CPPPaP v A., kde je evidovaný. Vypracovaný bol individuálny výchovno-
vzdelávací program. Školu navštevuje prezenčne a jeho prospech je veľmi dobrý. Adaptoval sa rýchlo,

bez väčších problémov. Počas vyučovania a pobytu v ŠKD sa správa slušne, nevyskytli sa žiadne
nežiaduce prejavy strachu alebo úzkosti. K deťom je priateľský, bez väčších ťažkostí nadviazať kontakt
s novými spolužiakmi. Na prostredie si rýchlo zvykol. Zapája sa do spoločenských aktivít s ostatnými
deťmi, dokonca sám často kontaktuje spolužiakov a ich spoločnosť vyhľadáva. K dispozícii mal súd prvej
inštancie aj znalecký posudok z odboru psychológie znalca K.. Z. Z. č. 24/2022, ktorý bol vypracovaný

v súvislosti s podaným trestným oznámením otca, ktorý pre podozrenie spôsobenia fyzického utrpenia
maloletému a týrania sa obrátil na políciu. Dôvodom malo byť to, že matka maloletého ho má dávať
kľačať do kúta alebo medzi dvere a jej partner, žijúci s ňou a s maloletým v spoločnej domácnosti, ho
mal fyzicky napadnúť, a to tak, že ho udrel do oblasti pravého ramena, čím mu spôsobil hematóm abolestivosť.Zposudkuvyplynulo,žemaloletýsklonykukonfabuláciinemá,avšakmaloletýchcevyhovieť
požiadavkámobidvochrodičov,ktorísúvovzájomnomsporeanechceichsklamať.Ztohtodôvodumôže
prispôsobovať svoju výpoveď. Pri rozhovore maloletý verbalizoval, že s ocinom, ako aj s maminou a s V.

vychádza dobre, V. ho nikdy nezbil, u obidvoch rodičov sa mu býva dobre. Zhodil ho pes, československý
ovčiak, ktorého má s ocinom. To, že vznik zranenia otcovi opísal inak, vyplynulo z toho, že on to tak chcel
počuť, otec si nahráva, čo hovorí a chcel, aby to tak povedal. Klamal, lebo otec to tak chcel a viac sa o
tom nechcel baviť (pôvodne uviedol, že modrinu a zranenie mu spôsobil matkin partner V., ktorý ho udrel
do ramena). Z odborného vyjadrenia O.. S.. S. Z., K.., Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz

v Martine vyplynulo, že uvedené násilie maloletého mohlo veľmi dobre vzniknúť následkom pádu na
vystretú pravú hornú končatinu s prenesením kompresívneho násilia na oblasť horného konca pravej
ramennej kosti za vzniku jednoduchej neúplnej zlomeniny. Vznik predmetnej zlomeniny mechanizmom
priameho úderu na oblasť ramena alebo lakťa je vysoko nepravdepodobný. Poranenia, ktoré by boli
podozrivé, alebo by svedčili pre fyzické týranie maloletého, neboli preukázané. Súd prvej inštancie po
zisteniach, ktoré podrobne opísal vo svojom rozhodnutí, dospel k záveru, že na zmenu výchovného

prostredia nie je dôvod, nakoľko k zásadnej zmene pomerov na strane rodiča alebo dieťaťa nedošlo.
Dôvody, pre ktoré otec žiadal zmenu výchovného prostredia, a to týranie maloletého a jeho bitie zo
stranypriateľamatkyV.I.,resp.neprimeranétrestaniezostranymatky,sanepreukázali.Priposudzovaní
zmeny bydliska súd uviedol, že už v čase schvaľovania rodičovskej dohody matka prechodne bývala
v obci G., o čom mal otec maloletého vedomosť. Zo správy opatrovníka, resp. školy, nevyplynulo, že

by bol maloletý nespokojný, nešťastný v starostlivosti matky, alebo že by s ňou nechcel bývať. Súd mal
tiež ustálené, že bolo v kompetenciách matky rozhodnúť o bydlisku maloletého, čo následne viedlo aj k
zmene školy. V tomto prípade Základná škola v O. spĺňa všetky predpoklady pre výučbu, vzdelávanie a
psychický rozvoj maloletého D., keď vie zabezpečiť aj špeciálny prístup vo výuke.

7. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné
pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP a dospel k
skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v
zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym
spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán,

výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s
ust. § 220 CSP zdôvodnil.

8. Je zrejmé, že v tomto prípade primárne otec maloletého dieťaťa poukazoval na skutočnosť, keď došlo

k presťahovaniu matky s maloletým dieťaťom do bydliska v obci G.. Poukázal pritom na rozhodnutie
Ústavného súdu SR zdôrazňujúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto prípade v rozpore
so závermi tohto uznesenia. Je potrebné uviesť, že každý prípad je potrebné posudzovať jednotlivo,
s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, v zmysle ktorého súd potom ustáli skutkový stav a vykoná
právne posúdenie veci. Následne vo veci aplikuje príslušné zákonné ustanovenie. Je zrejmé aj z

predchádzajúcich rozhodnutí, že v tomto konkrétnom prípade, či už súd prvej inštancie alebo súd
odvolací, ktorí posudzovali oprávnenosť zmeny bydliska u maloletého D., dospeli k záveru, že tento nie
je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a matka maloletého bez toho, aby zasiahla do oprávnených
záujmovaprávotcadieťaťa,takútozmenuvykonalaajbezjehosúhlasu.Toutozmenoubydliskanedošlo
k odlúčeniu maloletého od otca, nakoľko naďalej v dohodnutom rozsahu dochádza ku styku, ktorému

matka nijako nebráni. Otec v konaní netvrdil ani nepreukazoval, že by mal problém styk realizovať
(k dispozícii má osobné motorové vozidlo, dieťa je vo veku, kedy je schopné prevozu z G. do Z. a
späť). Súd tiež správne poukázal na skutočnosť, že v čase schvaľovania rodičovskej dohody matka
maloletého už bývala v obci G. a pokiaľ dieťa bolo zverené do jej výchovy a opatery tak, ako na to
poukázal aj súd prvej inštancie, ďalším logickým krokom bolo, že dieťa bude navštevovať základnú

školu v mieste bydliska. Táto je vhodná pre výuku maloletého D. aj s prihliadnutím na jeho zdravotné
problémy a zmena prostredia sa u maloletého nijako neprejavila na jeho študijných výsledkoch, resp.
zhoršení jeho zdravotného stavu. Pokiaľ teda doteraz súdy vyhodnotili, že zmena bydliska nezhoršila
zdravotný stav a ďalšie vzdelávanie a rozvoj maloletého, je potom správne aj rozhodnutie, že pre
dieťa je vhodné navštevovať Základnú školu v O., a preto dôvodne súd udelil súhlas namiesto otca

ako zákonného zástupcu k zápisu maloletého do tejto základnej školy. Čo sa týka zmeny úpravy
rodičovských práv a povinností, keď otec dieťaťa navrhol, aby bol maloletý D. zverený do jeho výchovy a
opatery, aj v tomto prípade súd prvej inštancie nezistil dôvody, pre ktoré by takáto zmena bola prospešná
dieťaťu. Matka v celom rozsahu zabezpečuje starostlivosť o maloletého vo vzťahu k zabezpečeniuzdravotnej starostlivosti, vykonáva návštevy u lekára, riadnym spôsobom zabezpečuje, aby dieťa mohlo
navštevovať vzdelávací proces v škole. Taktiež prebieha stretávanie sa otca s maloletým v zmysle
rodičmi odsúhlasenej dohody, ktorá bola posúdená a schválená ako prospešná pre dieťa zo strany

súdu. Skutočnosti, ktoré uvádzal otec dieťaťa, že dochádza k fyzickému napádaniu a k týraniu zo strany
matky alebo jej partnera, preukázané neboli. V tejto súvislosti aj odvolací súd považuje za dostatočné
vykonanie jednotlivých dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii bez toho, aby bolo opakovane nariadené
znalecké dokazovanie, ktorému by sa mal podrobiť maloletý, prípadne rodičia. Skutkový stav, ktorý zistil
súd prvej inštancie, bol postačujúci pre prijatie záverov súdu bez toho, aby bolo potrebné vykonať ďalšie

znalecké dokazovanie.

9. Pretože v odvolaní otec maloletého dieťaťa neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmané
súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav
odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a vyslovil, že
žiadny z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).