Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-12Vyd/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521203281
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3521203281.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXX/
XX, C. a 2/ D. B., A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXX/XX, C., obaja právne zastúpení: Mgr.
Ľubomír Karika, advokát so sídlom M. R. Štefánika 638/56, Myjava, za účasti F. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. XXX, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho opráva k
nehnuteľnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali, aby súd potvrdil, že dňa 29.08.2001 navrhovatelia
nadobudli vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti - pozemku zapísanom na LV č.

XXXX, vedenom I. J. C., katastrálny odbor, okres C., obec E. katastrálne územie E., parcela registra
"K.", parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku záhrada s výmerou 216 m2.

2. Návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré
sú zapísané na LV č. XXX vedenom I. J. C., katastrálny odbor, okres Myjava, obec E., k. ú. E., a to: -
parcela registra "C", parc. č. XXXX o výmere 583 m2 - záhrada, parcela registra "C", parc. č. XXXX o

výmere 583 m2 - záhrada, parcela registra "C" parc. č. XXXX/X o výmere 583 m2 - záhrada, parcela
registra "C", parc. č. XXXX/X o výmere 583 m2 - záhrada, dom so súp. č. XXX postavený na parcele
registra "C" parc. č. XXXX - právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXX nie je evidovaný na liste
vlastníctva. Navrhovatelia ďalej uviedli, že ako kupujúci predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 28.08.1991 od predchádzajúcich vlastníkov - manželov L. M. a E. M., A. N.. Dom
súp. č. XXX je postavený na parcele registra "C" parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou

476 m2 (list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nebol založený), ktorá sa z časti prekrýva s parcelou
registra "E", parc. č. XXXX/X, záhrada s výmerou 216 m2, všetko pre okres Myjava, obec E., katastrálne
územie E., zapísané I. J. C., kat. odbor na LV č. XXXX. V katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník
nehnuteľnosti - parcely registra "E", parc. č. XXXX/X (ďalej len "vydržaná nehnuteľnosť") zapísaný
účastník konania p. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, ktorý podľa príslušného listu vlastníctva
nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v roku 2021, avšak tento zápis nie je v súlade so skutočným stavom.

Rodina navrhovateľov riadne užíva spolu s ich nehnuteľnosťami aj "vydržanú nehnuteľnosť" ako jeden
súvislý celok od nadobudnutia nehnuteľností v roku 1991, spolu tvoria dom s okolitými pozemkami
a takto sú ohradené už viac ako 30 rokov. Navrhovatelia v domnienke, že sú plne oprávnení užívať
vydržanú nehnuteľnosť, s ňou nakladali ako so svojou vlastnou, bez zabezpečenia zosúladenia údajov
v katastri nehnuteľností s faktickým stavom. Fakt, že vydržaná nehnuteľnosť nie je riadne zapísaná v
katastri na osoby navrhovateľov, sa navrhovatelia dozvedeli až v roku 2021, kedy uvedenú nehnuteľnosť

nadobudol vlastník podľa katastra nehnuteľností - F. G.. Navrhovatelia sa domnievajú, že vlastníkmi
vydržanej nehnuteľnosti sa stali po uplynutí 10 rokov odo dňa, kedy ju začali užívať ako oprávnenídržitelia, teda 29.08.2001. Vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, resp. jeho právny predchodca si
počas doby vydržania žiadnym spôsobom neuplatňoval svoje vlastníctvo k "vydržanej nehnuteľnosti".
Podľa navrhovateľov boli splnené zákonné predpoklady na vydržanie vlastníckeho práva, keďže počas

doby viac ako 10 rokov dobromyseľne toto právo užívali.

3. Podľa § 359d ods. 2 C.m.p., návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

4. Podľa § 359e ods. 2 C.m.p., súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

5. Podľa § 359f ods. 1 C.m.p., ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd
vydá vyzývacie uznesenie.

6. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník"),
držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

7. Podľa § 130 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

8. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

9. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

10. Súd preskúmal návrh navrhovateľov a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Navrhovatelia
podľa názoru súdu neosvedčili to, že oni alebo ich právni predchodcovia vstúpili do držby predmetnej

nehnuteľnosti oprávnene, na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu.

11. Vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona vyžaduje
splnenie nasledovných predpokladov: spôsobilý premet vydržania, oprávnenú držbu a nepretržité
trvanie držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Podľa konštantnej judikatúry slovenských súdov

oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto
dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je
vlastníkom veci, ktorú drží. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby patrí aj
okolnosť, ako bola vec nadobudnutá - či mu svedčí nejaký oprávnený (aj domnelý) nadobúdací titul.
Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj

na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Užívanie nehnuteľnosti hoc aj
nerušené a po zákonom stanovenú dobu samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do
oprávnenej držby. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa
vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu
a pod.

12. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď
si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí.
Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne

požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto vec
patrí, že jej je vlastníkom. Oprávnená držba sa môže zakladať na: a) domnelom (putatívnom) právnom
dôvode, alebo b) neplatnom právnom dôvode. Ad a) Pri putatívnom dôvode pôjde o skutkový omyl,
kedy sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo. Napríklad,ak sa nadobúdateľ pozemku, či už na základe kúpnej alebo darovacej zmluvy ujme držby nielen
svojho kúpeného, resp. darovaného pozemku, ale aj časti susedného pozemku, ktorý nenadobudol, no
vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že je vlastníkom aj tejto časti, pričom dôvodom

takéhoto omylu môže byť nepravidelný tvar pozemkov v neprehľadnom teréne, alebo uvedenie do omylu
súdnym znalcom pri nesprávnom vytýčení hraníc pozemku. Ad b) Pri neplatnom právnom dôvode pôjde
o omyl právny, pričom ten sa považuje za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol vyhnúť
omylu ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu od každého
vyžadovať. Posúdenie tohto omylu vychádza z objektívnych hľadísk, preto neskúsenosť držiteľa, či jeho

duševná vyspelosť, resp. nižšia úroveň vzdelania, nie sú významné a rozhodujúce. Súdna prax sa s
otázkou ospravedlniteľnosti právneho omylu vysporiadala s poukazom na všeobecne uznanú zásadu:
"neznalosť zákona neospravedlňuje" vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva tak, že právny omyl
držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia občianskeho zákonníka
platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne možno takýto
omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad(uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.03.2011, sp. zn. 5Cdo/30/2010). Ďalšie rozhodnutie (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp .zn. 6Cdo/78/2011 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 27.01.2015, sp. zn. 4Cdo/361/2012 uvedené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod číslom R 74/2015) pri zotrvaní na vyššie uvedenom názore ešte doplnilo, že ak sa niekto
uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, i keď podľa zákona musí

mať písomnú formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že je vlastníkom veci. Nedobromyseľnosť sa spája aj so zmluvou o prevode
nehnuteľnosti, ktorá síce bola vyhotovená v písomnej forme, ale nebola podpísaná, či už scudziteľom
alebo nadobúdateľom. Pre úplnosť je potrebné ešte spomenúť rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 29.05.2012, sp. zn. 22Cdo/4173/2010 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010

sp. zn. 4Cdo/283/2009 uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. R
73/2015, podľa ktorých držba nehnuteľnosti uchopená na základe kúpnej zmluvy, ktorá nebola vložená
do verejných kníh a pre nedostatok intabulácie sa tak nestala účinnou, nie je oprávnená.

13. V danej veci navrhovatelia právny dôvod v návrhu neoznačili. Navrhovatelia tvrdia, že ich rodina

riadne užíva nehnuteľnosť spolu s ostatnými nehnuteľnosťami od ich nadobudnutia v roku 1991 (teda
dom s okolitými pozemkami, ktoré sú ohradené už viac ako 30 rokov) v domnienke, že sú plne oprávnení
užívať danú nehnuteľnosť, nakladali s ňou ako so svojou vlastnou bez zabezpečenia zosúladenia
údajov v katastri nehnuteľností s faktickým stavom. Navrhovatelia tvrdia, že mali spornú nehnuteľnosť v
oprávnenej držbe počas zákonom stanovenej doby min. 10 rokov, keď okolité nehnuteľnosti nadobudli

kúpnouzmluvou,nehnuteľnosťriadneužívali,majúczato,žetvoríjedensúvislýceloksnehnuteľnosťami
nadobudnutými na základe kúpnej zmluvy.

14. Pri normálnej obvyklej opatrnosti, ktorú možno vyžadovať od každého, teda navrhovatelia podľa
názoru súdu nemohli nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie vzhľadom ku všetkým okolnostiam,

žeimpredmetnánehnuteľnosťpatrí.Sprihliadnutímnauvedenéskutočnostisúdustálil,ženavrhovatelia
na základe nimi predložených listinných dôkazov hodnoverne neosvedčili, že splnili podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, neosvedčili, že oni alebo ich právni
predchodcovia predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoje vlastnú, pretože nepreukázali
titul, na základe ktorého do tejto držby vstúpili, a že sa tak stalo oprávnene. Skutočnosť, že ich právni

predchodcovia nehnuteľnosti užívali neznamená, že ich držba bola oprávnená, že boli dobromyseľní
a taktiež táto skutočnosť nepreukazuje ich vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti (resp. titul jeho
nadobudnutia).

15.Vychádzajúczozistenýchskutočnostísúdkonštatuje,ženavrhovatelianazákladenimipredložených

listinných dôkazov hodnoverne nepreukázali, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho
opráva k nehnuteľnosti vydržaním, preto ich návrh zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 C.m.p.).