Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, November 5, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 33D/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9623200450
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Potásch
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200450.1

Rozhodnutie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvdisciplinárnomsenátezloženomzpredsedudisciplinárneho
senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., sudkýň JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Kristíny
Babiakovej, prísediacej sudkyne JUDr. Michaly Dlhopolcovej a prísediaceho sudcu JUDr. Lukáša
Liščáka, v právnej veci disciplinárneho návrhu ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 17.
augusta 2023 (č. 11113/2023/152) pre disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, proti disciplinárne obvinenej: H.. C. R., súdna exekútorka, so
sídlom exekútorského úradu: B. XX, XXX XX L., obhajca: LÖWY & LÖWY s. r. o., advokátska kancelária,
so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava, IČO: 47 236 230, v mene ktorej koná: doc. JUDr. Alexandra
Löwy , PhD. LL.M., advokátka/konateľka, na ústnom pojednávaní dňa 6. novembra 2023 takto

r o z h o d o l :

I.

H.. C. R., súdna exekútorka,
so sídlom Exekútorského úradu: B. XX,

XXX XX L.

sa podľa § 34 ods. 2 písm. b) zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

o s l o b o d z u j e

spod disciplinárneho návrhu ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa
17. augusta 2023 pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe,
že ako súdna exekútorka v exekučnom konaní EX 123/2011 vedenom na jej exekútorskom úrade v
prospech oprávneného: U. F. R., R..K..S.., so sídlom J. X, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, proti povinným:

K. G., X.. XX.XX.XXXX, G.X. M. XXXX/XX, XXX XX R. a R. G., X.. XX.XX.XXXX, G. M. XXXX/XX, XXX
XX R., o vymoženie exekučným titulom uloženej peňažnej povinnosti zaplatiť pohľadávku oprávneného
vo výške 12.569,04 EUR spolu s úrokom z omeškania (ďalej tiež „exekučné konanie EX 123/2011")

dňa 03.06.2022 ukončila predmetné exekučné konanie, keď súdu vrátila poverenie na vykonanie
exekúcie, pretože exekučné konanie ukončila vymožením pohľadávky, jej príslušenstva, ako aj trov

exekúcie v celkovej výške 27.673,15 EUR, aj napriek tomu, že v tomto prípade ide o exekúciu, ktorá
bola v súlade s § 243f ods. 3 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v
účinnom znení odložená;

pretože skutok, ktorého sa disciplinárne obvinená dopustila,

nie je disciplinárnym previnením.II.

Disciplinárneobvinenejsapriznávanároknanáhraduúčelnevynaloženýchtrovdisciplinárnehokonania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Disciplinárny návrh

1. Disciplinárnym návrhom zo dňa 17. augusta 2023 doručeným Najvyššiemu správnemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „disciplinárny súd“) dňa 18. augusta 2023
sa ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej ako „navrhovateľka“, „ministerka spravodlivosti“
alebo „ministerka“) domáhala toho, aby disciplinárny súd uznal H.. C. R., súdnu exekútorku, so
sídlom Exekútorského úradu B. XX, XXX XX L. (ďalej aj ako „disciplinárne obvinená“) vinnou zo
spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj
ako „Exekučný poriadok“).

2. Návrh odôvodnila tým, že ako súdna exekútorka v exekučnom konaní EX 123/2011 vedenom na
jej exekútorskom úrade v prospech oprávneného: U. F. R., R..K..S.. so sídlom J. X, XXX XX L., A.:

XX XXX XXX, proti povinným: K. G., X.. XX.XX.XXXX, G. M. XXXX/XX, XXX XX R. a R. G., X..
XX.XX.XXXX,G.M.XXXX/XX,XXXXXR.ovymoženieexekučnýmtitulomuloženejpeňažnejpovinnosti
zaplatiť pohľadávku oprávneného vo výške 12.569,04 Eur spolu s úrokom z omeškania „dňa 03.06.2022
ukončila predmetné exekučné konanie, keď súdu vrátila poverenie na vykonanie exekúcie, pretože
exekučné konanie ukončila vymožením pohľadávky, jej príslušenstva, ako aj trov exekúcie v celkovej

výške 27.673,15 Eur, aj napriek tomu, že v tomto prípade ide o exekúciu, ktorá bola v súlade s § 243f
ods. 3 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v účinnom znení (ďalej tiež
„Exekučný poriadok“) odložená“.

3. Ministerka spravodlivosti dôvodila, že týmto konaním disciplinárne obvinená porušila svoju povinnosť
podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 56 ods. 6, § 79 ods. 2 a § 100 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, čím sa mala dopustiť závažného disciplinárneho
previnenia podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku. Disciplinárne obvinenej ministerka navrhla uložiť
disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku - peňažnú pokutu vo výške

5.000 Eur.

4. Zo skutkového hľadiska poukázala navrhovateľka na to, že exekučné konanie EX 123/11 začalo u
súdnejexekútorkydňa11.04.2021.ExekučnýmtitulomvovecibolzmenkovýplatobnýrozkazOkresného
súdu L. Y. - č. k. 3Zm 506/2010-14 zo dňa 28.01.2011, ktorým bola povinným (fyzickým osobám) uložená

peňažná povinnosť zaplatiť oprávnenému spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu vo výške 12.569,04
Eur - spolu s jej príslušenstvom. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2011.

5. Vzhľadom na novelu Exekučného poriadku (zákon č. 438/2015 Z. z.) účinnú od 23.12.2015 bol
oprávnený v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku povinný v lehote 30 dní (t. j. do 22.01.2016)

doplniť návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti vyžadované § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, čo
oprávnený aj uskutočnil, a to podaním z 11.01.2016 doručeným prostredníctvom súdnej exekútorky
Okresnému súdu H. dňa 18.01.2016. Uvedený súd bol následne podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku povinný rozhodnúť o zastavení exekúcie a ak exekúciu nezastavil, mal rozhodnúť o jej
pokračovaní.

6. Pre začaté exekučné konania, v ktorých sa vymáhalo právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, platil dňom účinnosti predmetnej novely Exekučného poriadku ex lege odklad exekúcie
(§ 243f ods. 3 Exekučného poriadku).7. Navrhovateľka poukázala na to, že po tom, čo oprávnený doplnil svoj návrh podľa zákonných
požiadaviek, listom zo dňa 18.10.2019 disciplinárne obvinená žiadala Okresný súd H. o rozhodnutie vo
veci, t. j. aby bolo súdom posúdené, či môže ďalej pokračovať exekúcia alebo nie.

8. Súdna exekútorka následne dňa 24.03.2020 vydala Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami
zo mzdy povinného, ktorý adresovala zamestnávateľovi povinnej,
ako aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej pohľadávky, ktorý adresovala dlžníkovi
povinného (Daňovému úradu L.).

9. Podľa disciplinárneho návrhu, súdna exekútorka v období od 23.12.2015 do 02.06.2022 vymohla v
predmetnom exekučnom konaní peňažné prostriedky v celkovej výške
26.484,56 Eur a následne „ukončila predmetné exekučné konanie, keď súdu vrátila poverenie na
vykonanie exekúcie, pretože exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva ako
aj trov exekúcie v celkovej výške 27.673,15 Eur.“.

10. Navrhovateľka doplnila, že zo zapožičaného súdneho spisu sp. zn. 23Er/1926/2011 nie je
preukázané, že by exekučný súd rozhodol o pokračovaní exekúcie (k tomu pozri aj bod 5 tohto
odôvodnenia).

11. V súhrne navrhovateľka poukázala na to, že vzhľadom na novelu Exekučného poriadku, v exekúcii
EX 123/2011 došlo k jej odkladu zo zákona a tento právny stav mal trvať dovtedy, kým exekučný súd
nerozhodne o doplnení návrhu zo strany oprávneného. Uviedla, že postup súdneho exekútora v prípade
rozhodovania súdu o odklade exekúcie sú upravené v § 56 ods. 6 Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31. marca 2017). Doplnila, že ak obmedzenia súdneho exekútora nastupujú už v čase, keď

o odklade súd ešte len rozhoduje, o to viac tieto účinky musia nastať v prípade, ak odklad nastal ex lege.

12. Podľa názoru navrhovateľky, disciplinárne obvinená bola do času, kým Okresný súd H. nerozhodol o
možnosti pokračovania v exekúcii, resp. o jej zastavení, oprávnená uskutočňovať len úkony smerujúce
k zabezpečeniu majetku povinného do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva vrátane trov

exekúcie. Počas odkladu exekúcie, „bola súdna exekútorka povinná čakať s vykonávaním exekúcie
a nerobiť teda úkony, ktoré by bezprostredne viedli k vynúteniu uloženej povinnosti povinného a
predčasnému ukončeniu odloženej exekúcie“. Ďalej podľa názoru navrhovateľky, ak disciplinárne
obvinená počas odkladu exekúcie „prijala alebo vymohla plnenie z majetku povinného s cieľom ukončiť
dotknutú exekúciu, nemožno podľa názoru navrhovateľa takéto faktické úkony súdnej exekútorky

považovať len za zabezpečovacie úkony“.

13. V tejto súvislosti poukázala ministerka spravodlivosti na to, že účelom novely Exekučného poriadku
bolo - v relevantných veciach - presadiť zásadu ochrany a obrany spotrebiteľa (povinného), ak sa
proti nemu vymáhal nárok zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu pohľadávky, ktorý vznikol v

súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, či
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Navrhovateľka tvrdí, že disciplinárne obvinená túto vôľu
zákonodarcunerešpektovalaabezoporyvzákonepokračovalavovýkoneexekúcieaexekučnékonanie
ukončila vymožením nároku oprávneného a trov exekúcie. Týmto svojím postupom mala disciplinárne
obvinená „prejudikovať“ rozhodnutie súdu o prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, pričom podľa

§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku bol túto otázku kompetentný posudzovať jedine exekučný súd.

14.Podľanázorunavrhovateľa,týmtopostupomdisciplinárneobvinenejbol„porušenývýznamnýzáujem
chránený zákonodarcom, ktorým je povinnosť štátu zabezpečiť riadny výkon súdneho alebo iného
rozhodnutia ako súčasť ústavného práva na poskytovanie súdnej a inej právnej ochrany“.

15. Ministerka navrhované disciplinárne opatrenia odôvodnila zistením, že disciplinárne obvinená sa
protiprávneho konania dopustila úmyselným zavineným konaním, jej konanie vnímala ako svojvoľné,
keď bez opory v zákone nerešpektovala vôľu zákonodarcu dočasne poskytnúť povinným ochranu a
nerešpektovala ani exekučný súd ako jedinú oprávnenú autoritu posúdiť prípustnosť pokračovania

v exekúcii. Ďalej poukázala na následok protiprávneho konania disciplinárne obvinenej („vymožením
pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie v celkovej výške 27.673,15 Eur“), a to napriek tomu,
že zmyslom inštitútu odkladu exekúcie je predchádzať nepriaznivým a často aj neodstrániteľným
následkom pre povinného spôsobených práve „neodkladným vykonaním exekúcie“. Naviac poukázalana skoršie disciplinárne rozhodnutia vydané proti disciplinárne obvinenej (sp. zn. 31D/16/2022 a sp. zn.
33D/20/2022), ktoré nie sú zahladené.

II. Prvotné úkony disciplinárne súdu

16. Po dôjdení disciplinárneho návrhu dňa 18. augusta 2023, tento bol náhodným výberom technickými
a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj
ako „ministerstvo“ alebo „ministerstvo spravodlivosti“) pridelený na rozhodnutie disciplinárnemu senátu

33D najvyššieho správneho súdu. Za prísediacich sudcov boli postupom podľa prvej vety určení
JUDr. Michala Dlhopolcová a JUDr. Lukáš Liščák. Zloženie disciplinárneho senátu bolo oznámené tak
navrhovateľke, ako aj disciplinárne obvinenej. Žiadne námietky voči zloženiu senátu, resp. jeho členom
- zo strany účastníkov konania vznesené neboli.

17. Disciplinárny súd po doručení disciplinárneho návrhu upovedomil o tejto skutočnosti prezidenta

Slovenskej komory exekútorov a návrh doručil disciplinárne obvinenej s tým, že má možnosť vyjadriť
sa k nemu v lehote 15 dní od jeho doručenia. Disciplinárne obvinená požiadala najvyšší správny
súd o predĺženie tejto lehoty, keďže v rozhodnom čase nedisponovala spisom vo veci, ktorý bol na
ministerstve spravodlivosti - pre účely realizácie úkonov štátneho dohľadu podľa Exekučného poriadku.
Disciplinárny súd žiadosti disciplinárne obvinenej na predĺženie lehoty na zaslanie vyjadrenia vyhovel.

Dňa 11. septembra 2023 bolo najvyššiemu správnemu súdu doručené podanie obhajkyne disciplinárne
obvinenej (k tomu pozri čl. III tohto odôvodnenia).

18. Vyjadrenie disciplinárne obvinenej zo dňa 11. septembra 2023 disciplinárny súd doručil
navrhovateľke (a to dňa 21. septembra 2023) s tým, že táto mala možnosť sa k nemu písomne vyjadriť.

Dodatočné písomné vyjadrenie navrhovateľky k vyjadreniu disciplinárne obvinenej doručené nebolo.

19. Súd si zároveň pre účely ďalšieho konania pripojil k veci skoršie disciplinárne rozhodnutia vydané
proti disciplinárne obvinenej najvyšším správnym súdom, z predmetných spisov si pripojil správy o
skorších postihoch disciplinárne obvinenej orgánmi Slovenskej komory exekútorov a pripojil si tiež

informáciu o splnení skorších disciplinárnych postihov uložených disciplinárne obvinenej najvyšším
správnym súdom.

III. Vyjadrenie disciplinárne obvinenej k disciplinárnemu návrhu

20. K doručenému disciplinárnemu návrhu ministerky spravodlivosti sa vyjadrila obhajkyňa disciplinárne
obvinenej (spolu s doručením súvisiacich príloh) úkonom zo dňa 11. septembra 2023 (plná moc zo dňa
28. augusta 2023), v ktorom - okrem iných - uviedla, že
a) konanie disciplinárne obvinenej nie je disciplinárnym previnením
b) pokiaľ ide o skutky podľa § 79 ods. 2 Exekučného poriadku a § 100 ods. 2 Exekučného poriadku, u

nich došlo k preklúzii, a preto za ne disciplinárne obvinená nemôže byť postihovaná
c) uviedla, že stupeň spoločenskej nebezpečnosti protiprávneho konania disciplinárne obvinenej
nedosahuje taký stupeň, aby mohlo ísť o disciplinárne obvinenie, resp. o závažné disciplinárne
previnenie
d) navrhovanú sankciu vyhodnotila ako neprimerane vysokú.

21. V konkrétnostiach disciplinárne obvinená potvrdila správnosť skutkového popisu jej konania tak,
ako bol tento uskutočnený navrhovateľkou v podanom disciplinárnom návrhu. Disciplinárne obvinená
nerozporovala, že realizovala exekúciu vo veci EX 123/2011, že v rámci tejto exekúcie došlo k odkladu
exekúcie ex lege, ako ani to, že v priebehu tohto odkladu vydala dva exekučné príkazy. V tejto súvislosti

poukázala na to, že hoci tieto príkazy podpísala ona, v skutočnosti ich pripravoval jej zamestnanec.
Vyslovila ľútosť nad tým, že si pochybenie svojho zamestnanca nevšimla.

22. Obhajkyňa disciplinárne obvinenej však namietala vyjadrenie navrhovateľke uvedené na str. 3
návrhu („zásadná nepravdivosť tvrdenia“), podľa ktorého disciplinárne obvinená v období od 23.12.2015

do 02.06.2022 vymohla 26.484,56 Eur. V tejto súvislosti poukázala na to, že dňa 11.01.2022 bola na účet
disciplinárne obvinenej pripísaná suma 17.000 Eur - k variabilnému symbolu exekúcie EX 123/2011 -
pričom vkladateľom tejto sumy bola K. G., ktorá nebola účastníčkou exekučného konania. Disciplinárneobvinená teda neurobila žiadny úkon, na základe ktorého by prišlo k vymoženiu daných peňažných
prostriedkov
(§ 56 ods. 6 Exekučného poriadku). Doplnila, že peňažné prostriedky boli na jej účet pripísané z

iného peňažného účtu ako bol účet, vo vzťahu ku ktorému bol vydaný exekučný príkaz. Za obdobných
podmienok prijala disciplinárne obvinená od tretej osoby (p. K. G.) aj ďalšie peňažné plnenie vo výške
8.054,63 Eur (02.06.2022).

23.Zazásadnévtomtosmerepovažujeobhajkyňadisciplinárneobvinenejto,žekúhradečiastok17.000

Eur a 8.054,63 Eur neprišlo na základe žiadneho procesného úkonu disciplinárne obvinenej tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 56 ods. 6 Exekučného poriadku, ale „len a na základe toho, že voči ručiteľom
zo zmenky bolo vedené samostatné súdne konanie, a práve v dôsledku tlaku od týchto osôb prišlo k
úhrade dlžnej sumy prostredníctvom a z účtu tretej osoby odlišnej od osoby povinnej.“. Táto skutočnosť -
podľadisciplinárneobvinenej-vyplývaajzlistinnýchdôkazovvoveci.Obhajkyňadoplnila,ženazáklade
exekučných príkazov, ktoré vydala disciplinárne obvinená, boli vymožené nasledovné sumy: 15 Eur (dňa

30.12.2019), ďalej 817,92 Eur (dňa 10.05.2021) a 597,93 Eur (dňa 10.05.2022).

24. Za zarážajúce vo veci považovala obhajkyňa disciplinárne obvinenej
to, že od 14.01.2016 exekučný súd nebol schopný rozhodnúť (podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku)
o pokračovaní v exekúcii.

25. Vo vyjadrení k disciplinárnemu návrhu zaujala obhajkyňa následne stanovisko k samotnému
priebehu štátneho dohľadu, ktorý sa v sídle exekútorského úradu disciplinárne obvinenej uskutočnil
dňa 06.09.2022. Uviedla, že spôsob vykonania kontroly a dohľadu (čas začatia kontroly) bol vykonaný
nezákonne, keďže bol uskutočnený v čase od 07:35 hod., pričom úradné hodiny exekútorského úradu

boli v daný deň vymedzené od 08:00 do 11:00 hod. a následne od 13:00 hod. do 15:00 hod. V tomto
kontexte poukázala na § 8 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a § 15 ods. 4 Exekučného poriadku.

26. V súvislosti s porušením povinností podľa § 56 ods. 6, § 79 ods. 2 a § 100 ods. 2 Exekučného
poriadku (k tomu pozri aj právnu kvalifikáciu protiprávneho skutku navrhovateľom v texte disciplinárneho

návrhu - bod 3 tohto odôvodnenia), obhajkyňa disciplinárne obvinenej uviedla, že exekučné príkazy,
ktoré disciplinárne obvinená vydala v čase, keď sa na exekúciu vzťahoval ex lege odklad, boli vydané
dňa 24.03.2020, pričom k 24.03.2022 malo potom podľa obhajkyne dôjsť k preklúzii zodpovednosti za
uvedené skutky, resp. jej zodpovednosť za tieto skutky zanikla.

27. Obhajkyňa disciplinárne obvinenej poukázala aj na to, že príslušné exekučné príkazy síce vydala
(signovala) disciplinárne obvinená, v skutočnosti však tieto podklady pripravoval jej zamestnanec.
Uviedla, že v obdobnej veci ako je exekúcia v tomto disciplinárnom konaní, Okresný súd G. R. vydal
uznesenie o pokračovaní v konaní (č. k. 12Er/349/2009-84). Odmieta, že by sa disciplinárne obvinená
protiprávneho konania dopustila úmyselne, ako aj to, že by jej konanie napĺňalo znaky disciplinárneho

previnenia, a to pre nedostatok relevantného stupňa spoločenskej nebezpečnosti. Poukázala tiež na
rozhodnutie
sp. zn. 33D/3/2023, v ktorom súd akceptoval potrebu prihliadania na tzv. materiálny korektív (v prípade
disciplinárnych previnení súdnych exekútorov).

28. Vo vzťahu ku skutku spočívajúcemu v prijatí plnenia (počas odkladu exekúcie) a nadväzujúceho
vrátenie poverenia exekučnému súdu (po tom, čo vymáhaná pohľadávka bola v plnom rozsahu splnená
- vrátane príslušenstva), obhajkyňa disciplinárne obvinenej uviedla, že sumy 17.000 Eur a 8.054,63
Eur disciplinárne obvinená nevymohla, ale predmetné peňažné plnenia boli vložené na jej účet titulom
exekúcie (ktorá bola v rozhodnom čase odložená) zo strany tretej osoby (t. j. nie zo strany povinných).

Poukázala v tomto kontexte na ustanovenie § 46 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré rozlišuje medzi
pojmami „plnenie prijaté“ a „vymožené“. Podľa názoru obhajkyne, aplikujúc gramatický výklad právnej
normy, ustanovenie § 56 ods. 6 Exekučného poriadku bráni realizovaniu iných ako zabezpečovacích
procesných úkonov - zo strany súdneho exekútora - čo však neznamená, že súdny exekútor nemôže
počas trvania odkladu prijať od tretej osoby peňažné plnenie smerujúce k uspokojeniu vymáhanej

pohľadávky, v dôsledku čoho príde ku skončeniu exekúcie s nadväzujúcou povinnosťou vrátenia
poverenia na vykonanie exekúcie. Akcentovala, že disciplinárne obvinená vo vzťahu k tretím osobám
nerealizovala žiadne úkony, ktoré by viedli k vymoženiu príslušných peňažných prostriedkov.29. Nad rozsah gramatického výkladu, obhajkyňa disciplinárne obvinenej uviedla, že možnosti prijať
plnenie (titulom exekúcie) od tretej osoby nebráni ani teleologický výklad súvisiacej právnej úpravy.
Osobitne uviedla, že účelom právnej úpravy § 243f ods. 3 Exekučného poriadku bolo chrániť povinného.

Táto ochrana zo strany zákonodarcu mu pritom bola poskytnutá bez vlastnej ingerencie povinného. Má
však za to, že povinného nie je možné nútiť k rešpektovaniu danej ochrany, ak si danú ochranu neželá.
Poukázala napr. na to, že počas trvania exekúcie je povinný vedený v centrálnom registri, resp. že môžu
existovať(iné)dôvody,prektorémôžebyťpovinnýmotivovaný,abytitulomexekúcieplnil„dobrovoľne“(a
to napriek tomu, že na túto sa v rozhodnom čase viaže odklad).

30. V súvislosti s navrhovaným disciplinárnym opatrením, obhajkyňa disciplinárne obvinenej uviedla, že
táto je neprimeraná a šikanózna. Vyslovila predpoklad, že vychádza z výšky trov, ktoré v exekučnom
konaní pripadli súdnej exekútorke. Uviedla okolnosti, na ktoré je - podľa jej názoru - potrebné prihliadať
pri ukladaní disciplinárneho opatrenia, keď osobitne poukázala na to, že následok tohto konania na
povinného nie je žiadny, ďalej na to, že ak by disciplinárne obvinená bola uznaná za vinnú, jej konanie

môže maximálne naplniť znaky nedbanlivosti, pričom pri rozhodovaní o výške disciplinárneho opatrenia
by najvyšší správny súd mal podľa obhajkyne prihliadať aj na neexistenciu žiadnej škody na strane
povinného.

31. Obhajkyňa navrhla, aby disciplinárne obvinená bola spod disciplinárneho návrhu oslobodená,

pretože skutok, ktorého sa dopustila, nie je disciplinárnym previnením a zanikla jej zodpovednosť za
disciplinárne previnenie.

32. Ako je uvedené vyššie, najvyšší správny súd predmetné vyjadrenie doručil navrhovateľke, ktorá sa
však k nemu písomne nevyjadrila.

IV. Ústne pojednávanie vo veci (6. november 2023)

33. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 6. novembra 2023 navrhovateľka predniesla disciplinárny
návrh v podstatných častiach zhodne s jeho písomným vyhotovením. Zotrvala na skutkovej vete,

právnej kvalifikácii, ako aj na navrhovanom disciplinárnom opatrení. Odôvodnila, v čom navrhovateľka
identifikovala protiprávnosť konania disciplinárne obvinenej, pričom dospela k záveru, že týmto konaním
naplnila znaky závažného disciplinárneho previnenia.

34. Počas ústneho pojednávania tak disciplinárne obvinená, ako aj jej obhajkyňa - v rámci ich prednesov

- fakticky zreprodukovali, resp. zotrvali na argumentácii, ktorá bola obsiahnutá vo vyjadrení disciplinárne
obvinenej k podanému disciplinárnemu návrhu.

35. Obhajkyňa osobitne poukazovala na to, že podstatná časť plnenia bola získaná počas odkladu
exekúcie (ex lege), avšak nie na základe verejnomocenských úkonov disciplinárne obvinenej, ale

na základe dobrovoľného plnenia tretej osoby na účet disciplinárne obvinenej. Stotožnila sa preto
s prednesom zástupkyne navrhovateľa na ústnom pojednávaní, že disciplinárne obvinená „prijala“
predmetné plnenie. K plneniu malo dôjsť na základe dohody medzi oprávneným a povinným. Ďalej
uviedla, že plnenie zo strany tretej osoby
(t.j. nie zo strany povinných) bolo zrejme vyvolané tým, že sa na Okresnom súde H. začalo iné súdne

konanie proti ručiteľom povinných. Na preukázanie tejto skutočnosti zopakovala svoj návrh na doplnenie
dokazovania (uvedený vo vyjadrení k disciplinárnemu návrhu), a to pripojenie spisu Okresného súdu
H. - sp. zn. 5C/568/2014. Uviedla tiež, že z právnej úpravy Exekučného poriadku (v znení účinnom do
31. marca 2017) - konkrétne z ustanovenia § 56 ods. 6 - vyplýva nemožnosť súdneho exekútora počas
odkladu uskutočňovať úkony smerujúce k vymoženiu predmetu exekúcie, avšak právna úprava vykazuje

„vákuum“ v tom, že nerieši, či môže súdny exekútor počas tohto odkladu prijímať plnenia smerujúce
k splneniu dlhu. V tomto kontexte preferuje taký výklad právnej úpravy, a to aj prihliadajúc na záujmy
účastníkov konania, že takéto plnenie by malo byť možné, keďže účastníci môžu mať rôzne dôvody pre
to, aby bola exekúcia čo najskôr skončená - hoci aj počas odkladu. Uviedla, že odklad v tejto veci fakticky
trval od roku 2015 až do času, kým disciplinárne obvinená nevrátila poverenie na vykonanie exekúcie

Okresnému súdu H.. Akcentovala fakt, že k odkladu exekúcie v predmetnej veci nedošlo na základe
žiadosti povinných, ale zo zákona. Vo zvyšku odkázala na písomné vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu.36. Predseda disciplinárneho senátu počas ústneho pojednávania referoval o zisteniach z predbežného
šetrenia, keď osobitne poukázal na predchádzajúce disciplinárne rozhodnutia vydané vo veciach
disciplinárne obvinenej a uviedol, kedy táto splnila skoršiu peňažnú sankciu, ktorá jej bola uložená za

iné disciplinárne previnenia.

37. Disciplinárne obvinená v priebehu ústneho pojednávania vyhlásila, že je nevinná. Právo
nevypovedať nevyužila, t. j. vypovedala. Zopakovala priebeh exekúcie a osobitne poukázala na niektoré
súvisiace otázky, ako napr. na nesprávny výber zamestnancov - vrátane zamestnanca, ktorý pre

disciplinárne obvinenú iniciatívne pripravil vo veci exekučné príkazy. Odmietla, že by vo veci vymohla
sumu, ktorú v návrhu špecifikoval navrhovateľ. Naopak, špecifikovala peňažné plnenia, ktoré jej boli
vložené na účet zo strany tretej osoby. Tvrdila, že neurobila žiaden úkon, na ktorý by sa predmetné
vklady na jej účet viazali. Skonštatovala, že keď zistila, že oprávnený mieni začať súdne konanie
aj voči ručiteľom, tohto požiadala, aby k tomuto úkonu nepristúpil, ktorú skutočnosť vie preukázať
(prostredníctvom výsluchu svedka). Oprávnený však napriek tomu na Okresnom súde H. zažalovalo

aj ručiteľov (povinných). Prezentovala informácie o svojej doterajšej takmer 26-ročnej praxi, poukázala
na to, že keď exekučný súd dlhodobo nekonal vo veci pokračovania, resp. zastavenia exekúcie EX
123/2011, tento urgovala a vyjadrila sa aj k samotnému úkonu štátneho dohľadu
nad jej činnosťou, ktorý bol realizovaný dňa 06.09.2022. Namietla tiež, že skutok, ktorý je jej kladený za
vinu, je prekludovaný, čo má vyplývať z toho, že od vydania exekučných príkazov (pozn. disciplinárneho

súdu - vydaných počas odkladu exekúcie), už uplynula zákonná lehota určená pre zánik zodpovednosti.
Ak by mala byť postihnutá za to, že počas odkladu exekúcie na základe vydaných exekučných príkazov
- pripravených jej zamestnancom - vymohla sumu 1.430 Eur, z čoho jej odmena bola 280 Euro - tak vo
vzťahu k tejto sume je navrhovateľom navrhovaná pokuta 5000 Eur neprimeraná - drakonická. Táto je v
hrubom nepomere k sume, ktorú vymohla na základe vydaných exekučných príkazov. Poprela, že by vo

veci konala protizákonne úmyselne - ak pochybila, tak z nedbanlivosti. Jej prednes bol v materiálnej časti
zhodný s písomným vyjadrením k podanému disciplinárnemu návrhu, resp. s prednesmi jej obhajkyne.

38. Zástupkyňa navrhovateľa, ako ani obhajkyňa na disciplinárne obvinenú otázky nemali. Na otázku
člena senátu, akú sumu a kedy vymohla disciplinárne obvinená na základe exekučných príkazov

vydaných dňa 24.03.2020, o ktorých tvrdila, že ich vydať nemala, táto uviedla, že presnú sumu si
nepamätá, bolo to okolo 1.430 Eur. Na otázku členky senátu, aby disciplinárne obvinená uviedla, aká
suma bola vymožená v rámci spornej exekúcie k 01.01.2016, disciplinárne obvinená uviedla, že to bolo
55 Euro - to bolo v roku 2014.

39. Po vypočutí disciplinárne obvinenej, obhajkyňa disciplinárne obvinenej trvala na vykonaní dôkazu
- pripojenia a oboznámenia súdneho spisu Okresného súdu H. - sp. zn. 5C/568/2014. Disciplinárny
súd tento návrh na doplnenie dokazovania odmietol, keď dospel k záveru, že predmetným dôkazom sa
má preukazovať skutočnosť, ktorá pre súdenú vec nie je podstatná. Samotný súdny spis by totiž bez
ďalšieho nepreukazoval, že dôvodom, pre ktorý tretia osoba plnila v rámci spornej exekúcie v prospech

povinných na účet disciplinárne obvinenej, bolo predmetné súdne konanie a zároveň - aj keby táto
skutočnosťzospisuvyplynula-preúčelyposúdeniadisciplinárnejzodpovednostidisciplinárneobvinenej
nie je relevantné skúmať, čo bolo dôvodom plnenia zo strany tretej osoby na jej účet. Zástupkyňa
navrhovateľa návrhy na doplnenie dokazovania nemala.

40. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 6. novembra 2023 boli vykonané nasledovné dôkazy:
a) detail pohybu V. L., C..R.. - platba prijatá disciplinárne obvinenou dňa 10.01.2022, suma: 17.000 Eur,
VS: XXXXX, platiteľ: K. G., správa pre príjemcu: úhrada pohľadávky
b) e-mailová správa zo dňa 10. mája 2022, odosielateľ: F. G., adresát: disciplinárne obvinená. Obsah
správy: komunikácia povinnej s disciplinárne obvinenou ohľadom komunikácie, ktorá prebehla medzi

povinnými a oprávneným, resp. povinnými a disciplinárne obvinenou. Podstata správy spočíva v tom,
že povinným malo byť oznámené, že ak uhradia 17.000 Eur na účet disciplinárne obvinenej, že zvyšok
dlhu sa im odpustí, pričom povinnému mal byť i napriek tomu strhnutý daňový bonus v sume 597,93
Eur a príloha predmetnej e-mailovej správy - komunikácia o plnení v priebehu exekúcie - so zástupcom
oprávneného - v podpisovej doložke H. J. (Senior Legal).

c) detail platby platba prijatá disciplinárne obvinenou dňa 02.06.2022, suma: 8.054,63 Eur, VS:
XXXXXXX, platiteľ: K. G., správa pre príjemcu: K. G. (č. l. 78 súdneho spisu)
d) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - EX 123/11 zo dňa 11.04.2011. Podpísaná:
disciplinárne obvinená H.. C. R.e) návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 06.04.2011 - s označením exekučného titulu: zmenkový platobný
rozkaz č. k. 3Zm 506/2010-14 zo dňa 28.01.2011
f) zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 506/2010-14 zo dňa 28.1.2011 vydaný Okresným súdom L. Y..

dňa 28.01.2011 - navrhovateľ: J. R. R., C..R.., odporcovia: identicky ako povinní v disciplinárnom návrhu
g) poverenie č. 5106, 032541 - zo dňa 06.09.2011, vydané Okresným súdom H., poverenie na vykonanie
exekúcie dané disciplinárne obvinenej, podpísaná: E.. F. Z., samosudca
h) podanie oprávneného označené ako „EX 123/2011 Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ zo
dňa 11. januára 2016, ktorým tento reaguje na legislatívne zmeny a dopĺňa návrh podľa § 243f ods. 1

Exekučného poriadku (vrátane 6 príloh)
i) podanie disciplinárne obvinenej zo dňa 14.01.2016 doručené Okresnému súdu H. dňa 18.01.2016
označené ako „doplnenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie“. Disciplinárne obvinená
žiada súd, aby na základe pripojených dôkazov „bezodkladne rozhodol o pokračovaní v tejto exekúcii v
zmysle ust. § 236f ods. 6 zák. č. 438/2015 Z. z.“ (vrátane príloh)
j) podanie disciplinárne obvinenej označené ako „Žiadosť o rozhodnutie - zmenka“ zo dňa 18.10.2019,

kde disciplinárne obvinená urguje súd, aby vo veci rozhodol. Zároveň v podaní uvádza: „V súlade s
ustanovením § 243e ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonov,dňom23.12.2015(dňomvyhláseniazákona
č. 438/15 v zbierke zákonov - čiastka 116) nastáva odklad tejto exekúcie ex lege, t.j. v súlade so
zákonom.“. Podľa prezenčnej pečiatky predmetné podanie Okresnému súdu H. došlo dňa 21.10.2019,

z elektronickej doručenky vyplýva, že žiadosť bola súdu doručená dňa 18.10.2019
k) podanie povinného „Žiadosť o zastavenie exekučného konania“ doručené Okresnému súdu H. dňa
21.12.2020
l) prípis Okresného súdu H. zo dňa 15.03.2021, v ktorom súd povinnému oznamuje, že o jeho návrhu
na zastavenie exekúcie rozhodovať nebude. V prípise sa uvádza, že ak sú splnené podmienky pre

zastavenie starej exekúcie, súdny exekútor vydáva upovedomenie o zastavení starej exekúcie
m) podanie súdnej exekútorky označené ako „Vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie“ - č. EX 123/11,
sp.zn.23Er1926/2011-úkonzodňa03.06.2022,OkresnémusúduH.doručenýdňa07.06.2022.Dôvod:
„[...]Vám vraciam originál predmetného poverenia, a to z dôvodu lebo pohľadávka oprávneného i trovy
exekúcie boli uhradené v plnej výške.“

n) Podanie súdnej exekútorky adresované Okresnému súdu H. - úkon zo dňa 22.08.2022 - podanie
označené ako „Oznámenie“ - okrem iných sa v ňom uvádza: „Zároveň Vám oznamujem, že exekúciu
som ukončila, pretože vyššie uvedená pohľadávka s jej príslušenstvom spolu v sume 22 102,40 Eur [...]
a trovami exekúcie spolu v sume
5 570,75 Eur [...] bola dňa 02.06.2022 uspokojená.“

o) disciplinárne rozhodnutie (SKE) - DK 4/2019 - disciplinárne obvinená sa neuznáva vinnou
(právoplatnosť: 14.10.2019)
p) disciplinárne rozhodnutie (SKE) - DK 7/2019 - disciplinárne konanie sa zastavuje (právoplatnosť:
05.08.2022)
q) disciplinárne rozhodnutie (SKE) - DK 13/2021 - disciplinárne konanie sa zastavuje (právoplatnosť:

16.11.2021)
r) rozhodnutie NSS SR - sp. zn. 33D/16/2022 - zo dňa 04.05.2023, právoplatnosť: 04.05.2023 - výrok:
vinná, upustenie od uloženia súhrnného disciplinárneho opatrenia
s) rozhodnutie NSS SR - sp. zn. 31D/20/2022 - zo dňa 31.01.2023, právoplatnosť: 31.01.2023 - výrok:
vinná, viacnásobné závažné disciplinárne previnenie, disciplinárne opatrenie: 2.000 Eur

K predmetnej listine disciplinárne obvinená uviedla, že krátko pred ústnym pojednávaním jej bolo
doručené uznesenie orgánu činného v trestnom konaní o tom, že ju stíhajú za obzvlášť závažný
trestný čin - zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa, a to za skutok, o ktorom už raz bolo v
disciplinárnom konaní rozhodnuté tak, že ju spod tohto skutku oslobodili, čo vyplýva z oslobodzujúceho
výroku vykonaného listinného dôkazu. Vyšetrovateľ jej v tomto kontexte mal uviesť, že o tom vedomosť

má a že si disciplinárne obvinená má podať sťažnosť proti predmetnému uzneseniu, čo aj urobila.
Následne disciplinárne obvinená na otázku predsedu senátu uviedla, že skutok, resp. uznesenie orgánu
činného v trestnom konaní sa netýka skutku, ktorý je predmetom tohto disciplinárneho konania.
t) potvrdenie - učtáreň NSS SR - platba 2.000 Eur (pokuta) - k sp. zn. 31D/20/2022 - uhradené dňa
11.05.2023.

41. K vykonaným listinným dôkazom sa účastníci konania nevyjadrovali, resp. nevyjadrili (individuálne,
ako ani v súhrne) - s výnimkou listiny uvedenej v bode 40 písm. s) tohto odôvodnenia - a po ich vykonaní
ani nemali návrhy na doplnenie listinného dokazovania zo súdneho spisu.42. Obhajkyňa disciplinárne obvinenej však navrhla, aby súd vykonal listinný dôkaz, ktorý mu krátkou
cestou doručila priamo na pojednávaní po vykonaní listinných dôkazov zo súdneho spisu - prípis

Okresného súdu H. vo veci sp. zn. 5C/568/2014 - „Vec: Žiadosť o informáciu“ (podpísaný sudca: E..
H. K.). Tento návrh obhajkyňa odôvodnila tým, že predmetná listina preukazuje - existenciu súdneho
sporu,kdežalobcomjeoprávnenývspornomexekučnomkonaníažalovanýmisúručiteliazozmluvného
vzťahu, z ktorého vznikol exekučný titul. Tvrdila, že toto súdne konanie malo byť dôvodom plnenia
tretej osoby na účet disciplinárne obvinenej pre účely exekúcie, ktorá bola v právnom režime odkladu.

Predmetnú listinu súd ako listinný dôkaz vykonal, keď uviedol, že ide o prípis sudcu konajúceho vo
veci sp. zn. 5C/568/2014 adresovaný disciplinárne obvinenej (zo dňa 27.10.2021 k EX 123/2011), z
ktorého - okrem iných - vyplýva, kto sú účastníkmi konania v predmetnej veci a aký je predmet konania.
Zástupkyňa navrhovateľa po vykonaní tohto dôkazu - napriek výzve predsedu senátu - do predmetného
dôkazu nenahliadla a ani k nemu nemala žiadne pripomienky. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci
konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vyzval

účastníkov konania na prednes záverečných rečí, resp. realizáciu práva posledného slova.

43. V záverečnej reči zástupkyňa navrhovateľa odkázala na disciplinárny návrh a uviedla, že tento bol
podaný za skutok spočívajúci v predčasnom skončení exekúcie z dôvodu vymoženia predmetu exekúcie
v celej výške, a to v procesnej situácii, kedy zákonodarca poskytol povinným ako spotrebiteľom osobitnú

ochranu tým, že oddialil ukončenie ich exekúcie. Uviedla, že ak počas odkladu exekúcie disciplinárne
obvinená prijala alebo vymohla plnenia z majetku povinného, tieto úkony nie je možné považovať
za tzv. zabezpečovacie úkony. Mala za to, že za tejto procesnej situácie (odložená exekúcia), súdna
exekútorka nemohla ukončiť exekučné konanie vymožením predmetnej pohľadávky, resp. vykonávaním
aktívnych krokov k tomu smerujúcich. Zotrvala na dôvodnosti podaného návrhu.

44. Obhajkyňa disciplinárne obvinenej odkázala súd na ich podania, resp. prednesy produkované v
priebehu disciplinárneho konania. Uviedla, že ak by po prijatí predmetných plnení od tretej osoby
disciplinárne obvinená pokračovala v exekúcii, porušila by tým iné ustanovenia zákona (napr. práve
povinnosť vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie). Poukázala na to, že nebola to exekútorka, kto

spôsobil uspokojenie hlavnej čiastky tvoriacej predmet exekúcie. Akceptovala vyjadrenie navrhovateľa,
že zákon odkladom exekúcie poskytol ochranu povinným, avšak spochybnila, či je naozaj ochranou
povinného
to, aby sa exekúcia nemohla ukončiť, hoci by sa jej povinný chcel „zbaviť“ - napr. z dôvodu úrokov z
omeškania, z dôvodu, že vedený v príslušnom centrálnom registri a pod. Uviedla, že zákon má súd

vykladať nielen gramaticky, ale aj z hľadiska účelu právnej úpravy, keď mala za to, že zákon nemôže
brániť povinnému v tom, aby tento dobrovoľne plnil počas exekúcie - hoci aj zo zákona odloženej.
Disciplinárne obvinená odkázala vo svojej záverečnej reči na prejav svojej obhajkyne. Uviedla, že k veci
nemá čo dodať. Právom posledného slova uviedla, že skutočne nerozumie tejto spoločnosti.

V. Právne posúdenie veci disciplinárnym súdom

45. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase), ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017. (znenie Exekučného poriadku účinné od 01.04.2017).

46. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase), v exekučných

konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

47. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase),

Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

48. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase), ak oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.49. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase), ak oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma

či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne
o pokračovaní exekúcie.

50. Podľa § 56 ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase), do rozhodnutia súdu
o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.

51. Podľa § 79 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase), ak súd povolí odklad
exekúcie podľa § 56 ods. 2
alebo ods. 5, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad
exekúcie nezruší. Ak súd zastaví exekúciu, platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému.

52. Podľa § 100 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase), ak súd povolí odklad
exekúcie podľa § 56 ods. 2
alebo ods. 5 a ide o rozhodnutie podľa § 99 , banka blokuje pohľadávky na účte povinného ďalej, ale blokované sumy
nepoukazuje oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd exekúciu zastaví, poukáže banka

blokované sumy povinnému.

53. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase), v návrhu na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s

povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti osvedčujú.

54. V úvode tejto časti odôvodnenia disciplinárny súd v prvom rade uvádza, že predmetom

disciplinárneho konania je výlučne skutok, ktorý sám navrhovateľ vymedzil ako protiprávne konanie,
ktorým mala disciplinárne obvinená naplniť znaky závažného disciplinárneho previnenia podľa § 220
ods. 2 Exekučného poriadku. Disciplinárny súd nie je vyšetrovacím orgánom a zároveň nenahrádza
navrhovateľa v tom, čo tento vymedzí ako predmet kontradiktórneho disciplinárneho konania.

55.Zuvedenéhodôvodupotompresúdnebolirelevantnéskutkovéokolnosti,resp.právnaargumentácia
jednotlivých účastníkov konania, ktorá smerovala mimo rámca skutkovej vety uvedenej na str. 1
disciplinárneho návrhu. Z nej vyplýva (zjednodušené vymedzenie), že návrh bol podaný za to, že
disciplinárne obvinená mala dňa 03.06.2022 vrátiť exekučnému súdu poverenie na vykonanie exekúcie
vo veci EX 123/2011, a to napriek tomu, že v predmetnej veci naďalej platil právny režim odkladu

exekúcie (podľa § 243f Exekučného poriadku). Disciplinárne obvinená tak mala podľa návrhu urobiť
na základe tej právnej skutočnosti, že vymohla pohľadávku, ako aj jej príslušenstvo (v celkovej sume
27.673,15 Eur).

56. Berúc do úvahy uvedené, disciplinárny súd najmä nevenoval osobitnú pozornosť tomu, že,

resp. či prípadné nezákonné vydanie exekučných príkazov disciplinárne obvinenou dňa 24.03.2020
je prekludované alebo nie (ako to uviedla vo svojom vyjadrení obhajkyňa disciplinárne obvinenej
podanému disciplinárnemu návrhu). V skutkovej vete podaného disciplinárneho návrhu totiž navrhovateľ
disciplinárne obvinenej nevytýkal, že táto vydala predmetné exekučné príkazy (v čase, keď v predmetnej
exekúcii platil odklad), ale to, že vrátila poverenie exekučnému súdu v rámci odloženej exekúcie.

Vychádzajúc z predmetnej skutočnosti, predmetom tohto konania nemohli byť napríklad ani plnenia,
ktoré by disciplinárne obvinená získala na základe týchto exekučných príkazov, keďže ani toto nebolo
disciplinárne obvinenej v skutkovej vete disciplinárneho návrhu vytýkané.

57. Rovnako však pre účely konania a rozhodovania disciplinárneho senátu v súdenej veci boli

nepodstatné aj námietky disciplinárne obvinenej týkajúce sa priebehu, resp. realizácie úkonu štátneho
dohľadu v sídle jej exekútorského úradu dňa 06.09.2022, a to v tom zmysle, že tento sa realizoval v
čase, keď ešte exekútorský úrad disciplinárne obvinenej nemal úradné hodiny. Spôsob uskutočnenia
úkonu štátneho dohľadu bol pre účely tohto disciplinárneho konania bez väčšej relevancie, keďže tátoskutočnosť sama osebe nedopadala na disciplinárne konanie, resp. na naplnenie alebo nenaplnenie
znakov disciplinárneho previnenia, z ktorého bola disciplinárne obvinená.

58. Redukujúc disciplinárne konanie na vlastný skutok tvoriaci jadro podaného disciplinárneho návrhu,
musel sa disciplinárny súd vysporiadať najmä s tým, či sa skutok opísaný v skutkovej vete návrhu stal, či
sahodopustiladisciplinárneobvinenáaakáno,čijetotokonanie(závažným)disciplinárnymprevinením.

59. V prvom rade je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané

(a toto nebolo sporné ani medzi účastníkmi konania), že ku dňu 23.12.2015 došlo zo zákona k odkladu
exekúcie vedenej disciplinárne obvinenou (EX 123/2011), a to na základe súvisiacej právnej úpravy.
Rovnako nie je sporné, že oprávnený v zákonnej lehote 30 dní doplnil svoj návrh (podľa zákonných
požiadaviek) a že toto doplnenie bolo doručené exekučnému súdu (Okresný súd H.) dňa 18.01.2016
(disciplinárne obvinenej doručené dňa 14.01.2016), ktorý o ňom mal rozhodnúť v tom zmysle, či sa v
exekúcii pokračuje alebo či sa exekúcia zastavuje. V deň ústneho pojednávania v tejto disciplinárnej

veci (6. november 2023) však o tejto otázke exekučným súdom rozhodnuté nebolo. [pozn. zo spisu 23Er
1926/2011 vyplýva, že o tomto exekučný súd ani rozhodovať nebude - list exekučného súdu zo dňa
12.08.2022 adresovaný pôvodnému oprávnenému - „Vzhľadom na to, že v predmetnej veci sa ešte pred
rozhodnutímsúdupodľa§243fods.6Exekučnéhoporiadkuexekučnékonanieskončilo,atovymožením
pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie (porovnaj § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku), súd

už žiadne rozhodnutie v zmysle spomínaného ustanovenia vydávať nebude.“. Táto listina ako dôkaz
vykonaná nebola, keďže skutočnosť, že vo veci nebolo rozhodnuté, vyplynula aj z výsluchu účastníčky
konania, ako aj z vykonania podstatného obsahu spisu sp. zn. 23Er 1926/2011, ktorého súčasťou ku dňu
ústneho pojednávania disciplinárneho súdu nebolo žiadne rozhodnutie podľa § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku. Tento záver vyplýva aj z vyjadrenia navrhovateľky - k tomu pozri bod 10 tohto odôvodnenia

vyššie.].

60. Rovnako medzi účastníkmi konania nie je sporné - a toto vyplynulo aj z vykonaných listinných
dôkazov - že k splneniu podstatnej časti dlhu (vrátane príslušenstva) došlo platbami vo výške 17.000
Eur a 8.054,63 Eur, ktoré platby boli na účet disciplinárne obvinenej pripísané zo strany tretej osoby (t. j.

nie zo strany povinných), pričom platby zároveň nerealizovala taká tretia osoba, ktorá by k uskutočneniu
tohto úkonu bola zaviazaná akýmkoľvek verejnomocenským úkonom disciplinárne obvinenej ako súdnej
exekútorky (najmä exekučným príkazom).

61. Listinnými dôkazmi bolo tiež preukázané (a ani táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania

sporná), že disciplinárne obvinená urgovala exekučný súd (Okresný súd H.) listom zo dňa 18.10.2019
o rozhodnutie vo veci, t. j. či sa v predmetnej exekúcii môže pokračovať. Rovnako je nesporné (a
toto bolo opäť preukázané aj listinným dôkazmi), že disciplinárne obvinená exekučnému súdu prípisom
doručeným Okresnému súdu H. dňa 07.06.2022 vrátila poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že
„pohľadávka oprávneného i trovy exekúcie boli uhradené v plnej výške“.

62. Prvá skutočnosť, ktorou sa najvyšší správny súd musel zaoberať pre účely deliktuálnej
zodpovednosti disciplinárne obvinenej je jednoznačnosť právnej úpravy, ktorú svojím konaním mala
porušiť. Je nesporné, že podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie spadajúce pod osobitný
režim (akou bola aj exekúcia v súdenej veci), sa zo zákona „odkladajú“. V uvedenom kontexte však

zákonodarca neurčil, aké účinky má odklad exekúcie zo zákona, čo je o to relevantnejšie, že ustanovenie
§ 56 Exekučného poriadku síce upravuje právny režim odkladu exekúcie, avšak výslovne tak robí len vo
vzťahu k odkladom, ktoré nastávajú (i) na základe prejavu vôle povinného alebo (ii) na základe úkonu
súdu (ex offo). Ustanovenie § 56 Exekučného poriadku však neupravuje právny režim, resp. dôsledky
odkladu exekúcie, ktorý nastáva priamo zo zákona. Zákonodarca tak neurobil výslovným vymedzením

(napr. tak, že by do ustanovenia § 243f Exekučného poriadku uviedol, že ustanovenia § 56 Exekučného
poriadku platia primerane aj na odklad podľa tohto zákona a pod.) a neurobil tak ani iným relevantným
spôsobom (napr. odkazom na ustanovenie § 56 Exekučného poriadku v podobe poznámky pod čiarou).
Toto dokonca nepriamo vyplýva aj priamo z disciplinárneho návrhu, kde navrhovateľka uviedla, že
aplikácia ustanovenia § 56 sa na odklad zo zákona má vzťahovať cez interpretačný prístup „argumentum

a minori ad maius“.

63. Akokoľvek legitímne môže znieť uvedená argumentácia navrhovateľky, je potrebné uvedomiť si, že
v disciplinárnom režime je jedným z prvých testov, ktoré musí súd uplatniť, práve test jednoznačnostizákonného vyjadrenia povinnosti, ktorú mal disciplinárne obvinený svojím konaním porušiť, a tak
naplniť znaky (závažného) disciplinárneho previnenia. Je nesporné, že predmetný výkladový prístup
prezentovaný navrhovateľkou v texte disciplinárneho návrhu by mohol byť použitý, napr. na preklenutie

praktických otázok spojených s výkonom exekúcie v čase po tom, čo nastali účinky odkladu ex lege
(napr. aj exekučným súdom), avšak pre účely deliktuálneho konania je potrebné, aby disciplinárny
súd takémuto prístupu pripisoval reštriktívny režim a testoval primárne jednoznačnosť vlastnej právnej
úpravy a jednoznačnosť zákonnej úpravy, ktorú mal disciplinárne obvinený porušiť. Akonáhle je
potrebné „dopracovať sa“ k povinnosti, ktorú mal disciplinárne obvinený porušiť prostredníctvom

interpretačných metód právnej úpravy, potom uvedené do značnej miery redukuje možné zavinenie,
resp. postihnuteľnosť protiprávneho konania tejto osoby. Obdobne to platí v prípade, ak by sa
postih disciplinárneho obvineného mal realizovať na základe analógie (v neprospech disciplinárne
obvineného). Prípadnú nejednoznačnosť a neurčitosť právnej úpravy - a to osobitne v deliktuálnom
režime - je totiž potrebné pripísať na ťarchu normotvorcovi (k tomu porovnaj napr. nález Ústavného súdu
Českej republiky - sp. zn. II.ÚS 2258/14 zo dňa 16.12.2014 „Mezi principiální části citované zásady pak

patří též určitost a jasnost podřazení trestného jednání pod konkrétní trestný čin obsažený v trestním
kodexu. Takto je naplněn princip nullum crimen sine lege certa, který vedle zásady nullum crimen sine
lege scripta (tj. požadavek zákonné formy pro trestněprávní předpis), nullum crimen sine lege stricta
(tj. zákaz analogie v neprospěch pachatele) a nullum crimen sine lege praevia (tj. zákaz retroaktivity v
neprospěch pachatele) požaduje, aby trestné jednání trestním právem zakázané bylo vyjádřeno jasně,

přesně, srozumitelně, dostatečně určitě a podrobně. K požadavku určitosti přitom náleží také zásada,
aby jednotlivé kategorie soudně trestných deliktů byly náležitě vymezeny a přesně od sebe navzájem
odlišeny (srov. Jelínek J. a kol. Trestní právo hmotné. Praha: Linde, 2008, s. 25-29).

64. Ak by sme však v súdenej veci aj pripustili, že na vec sa malo vzťahovať ustanovenie § 56

Exekučného poriadku, pričom podľa logického výkladu disciplinárneho senátu tomu tak je, potom podľa
ustanovenia § 56 ods. 6 Exekučného poriadku, súdny exekútor v takomto prípade môže vykonávať
len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Berúc do úvahy uvedené znenie zákonného
ustanovenia, aj podľa názoru disciplinárneho súdu disciplinárne obvinená pochybila, ak vydala vo veci
dva exekučné príkazy v čase, kedy už nastali účinky odkladu exekúcie. Tieto však - ako už uviedol

disciplinárny súd vyššie - neboli predmetom podaného disciplinárneho návrhu.

65. Na strane druhej, je potrebné doplniť, že ustanovenie § 56 ods. 6 Exekučného poriadku je limitujúcim
právnym nástrojom vo vzťahu k súdnemu exekútorovi, nie však vo vzťahu povinnému. Predmetné
ustanovenie povinnému (ako ani akejkoľvek tretej osobe nekonajúcej na základe exekučného príkazu,

avšak konajúcej v prospech povinného) nezakazuje, aby povinný alebo takáto tretia osoba plnili dlh,
resp. jeho časť - vo vzťahu k súdnemu exekútorovi. Odklad vykonateľnosti (či už uskutočnený na základe
žiadosti povinného, rozhodnutia súdu ex offo alebo priamo zo zákona - ex lege) totiž nepochybne
má slúžiť ako nástroj ochrany práv a právom chránených záujmov povinného. Ak sa však povinný
(alebo tretia osoba) svojím prejavom vôle, resp. faktickým úkonom vzdajú takejto ochrany, nie je toto

možné pripísať na ťarchu súdneho exekútora ako porušenie jeho povinnosti § 56 ods. 6 Exekučného
poriadku. Takémuto výkladu by - podľa názoru najvyššieho správneho súdu - chýbala esenciálna
(právna) racionalita.

66. V tejto súvislosti totiž nie je možné opomenúť, že odklad exekúcie síce bráni okamžitému

výkonu rozhodnutia, resp. pokračovaniu v ňom (a tak zabezpečuje čiastočnú ochranu práv a právom
chránených záujmov povinného), nevyvoláva však identické účinky ako dobrovoľné splnenie dlhu, resp.
vymoženie príslušnej pohľadávky s právnym následkom skončenia exekúcie zo zákona. Podľa názoru
disciplinárneho súdu by bolo nesprávne uplatňovať taký výklad súvisiacich ustanovení Exekučného
poriadku, ktoré by mali za následok, že odklad exekúcie predstavuje nielen zákaz vo vzťahu k súdnemu

exekútorovi vymáhať peňažné plnenie, ale aj zákaz pre povinného (či už priamo alebo nepriamo) plniť
vymáhaný dlh vo vzťahu k súdnemu exekútorovi.

67. Povinný môže mať množstvo dôvodov, pre ktoré môže mať legitímny právny záujem na tom, aby
bola jeho exekúcia ukončená (môže to byť napr. vedenie povinného v centrálnom registri exekúcií

alebo napr. aj samotné plynutie času v kontexte nadväzujúcich úrokov z omeškania). Odklad exekúcie
zo zákona, o ktorý - paradoxne - povinný nežiadal, nemôže byť prekážkou toho, aby tento vlastnými
úkonmi dosiahol ukončenie exekúcie. V tomto zmysle sa potom najvyšší správny súd nemohol stotožniť
s tou časťou disciplinárneho návrhu, kde navrhovateľka poukazovala na to, že postupom disciplinárneobvinenej došlo k neodkladnému vykonaniu exekúcie (k tomu pozri napr. aj bod 15 tohto odôvodnenia).
Peňažné plnenie, ktoré disciplinárne obvinená prijala od tretej osoby pre účely splnenia dlhu povinných
v exekučnom konaní EX 123/2011 totiž nebolo vymožené verejnomocenskými úkonmi disciplinárne

obvinenej, ale jeho podstatná časť mala právny základ práve v plnení tretej osoby.

68. V súdenej veci sa potom disciplinárne obvinená dostala do právnej pozície, kedy v rámci relatívne
neurčitej zákonnej úpravy musela rozhodnúť o tom, aké kroky uplatniť v spojitosti s tým, že počas
odkladu exekúcie (zo zákona) bol dlh zo strany tretej osoby (v prospech povinných) splnený. Podľa

názoru disciplinárneho súdu nebolo pritom možné neprihliadať na to, že primárnym účelom exekúcie je
uspokojiť pohľadávku oprávneného. V súdenej veci naviac k splneniu podmienky rozúčtovania výťažku
exekúcie, ako aj k jej skončeniu došlo na základe dobrovoľného plnenia v prospech povinných (t. j.
nie núteným výkonom verejnomocenskými úkonmi disciplinárne obvinenej), ktorí mali alebo mohli mať
záujem na riadnom skončení exekúcie - hoci sa na exekúciu vzťahoval odklad.

69. Naviac, vo veci nebolo možné neprihliadnuť na to, že o tom, či sa v súdenej veci môže v exekúcii
pokračovať alebo nie, príslušný exekučný súd nebol schopný rozhodnúť po dobu viac ako štyroch rokov
(pozn.: dňa 18.01.2016 bolo Okresnému súdu H. doručené zákonom požadované doplnenie návrhu zo
strany oprávneného a k splneniu podstatnej časti vymáhaného dlhu dobrovoľným úkonom tretej osoby
v prospech povinných došlo k 02.06.2020 - ani do tohto dňa však o doplnení návrhu Okresným súdom

H. rozhodnuté nebolo).

70. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené okolnosti, podľa najvyššieho správneho súdu bola
disciplinárne obvinená v rozhodnom čase v právnom konflikte, ktorý spočíval v tom, či akceptuje
stav splnenia vymáhaného dlhu a vráti poverenie na vykonanie exekúcie, čím by sledovala záujem

povinného (exekúciu ukončiť) a záujem oprávneného (mať uspokojenú pohľadávku, ktorá bola
predmetom vymáhania) alebo či formálne bude čakať, kým exekučný súd rozhodne o možnosti
pokračovať v exekúcii, u ktorej nastal odklad ex lege, pričom tento tak neurobil ani po štyroch rokoch
od podania doplnenia návrhu, a to ani napriek skoršej urgencii disciplinárne obvinenej. Dôležitou
skutočnosťou je pritom to, že toto rozhodnutie musela disciplinárne obvinená uskutočniť naviac v

kontexte nejednoznačnej právnej úpravy (k tomu pozri body 62 a 63 tohto odôvodnenia) a zároveň s
vedomím toho, že prípadné neuskutočnenie nadväzujúcich právnych úkonov po tom, čo jej boli na účet
pripísané peňažné prostriedky v celkovej výške dosahujúcej vymáhanú pohľadávku a jej príslušenstvo,
by z dôvodu jej nečinnosti mohla vzniknúť právna situácia naplnenia znakov rôznych - s tým súvisiacich -
skutkových podstát disciplinárnych previnení (napr. poukázanie plnenia v zákonných lehotách (§ 29 ods.

5 Exekučného poriadku), bezodkladné vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu (§
60 Exekučného poriadku) a pod.).

71. Pre úplnosť je v kontexte súdenej veci potrebné doplniť, že podľa disciplinárneho návrhu mala
disciplinárne obvinená „ukončiť“ exekúciu dňa 03.06.2022 vrátením poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa právnej úpravy vzťahujúcej sa na predmetnú exekúciu
(§ 60 písm. e) Exekučného poriadku v rozhodnom čase) však platilo, že „exekučné konanie skončilo
vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie“. Vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie
exekučnému súdu za týchto okolností potom nie je úkonom ukončenia exekúcie súdnym exekútorom
- ako to bolo vytýkané disciplinárne obvinenej v skutkovej vete disciplinárneho návrhu - ale ide skôr o

administratívno-technický úkon nadväzujúci na skončenie exekúcie (z dôvodu vymoženia pohľadávky a
jej príslušenstva ako zákonom predpokladaného spôsobu skončenia exekúcie).

72. Podľa názoru disciplinárneho súdu potom v právnych a skutkových okolnostiach súdenej veci
uvedených vyššie v tomto odôvodnení, nebolo možné hodnotiť v návrhu vytýkané konanie disciplinárne

obvinenej ako konanie, ktorým by spáchala disciplinárne previnenie, resp. závažné disciplinárne
previnenie. Disciplinárne obvinená v súdenej veci najmä konala s takou mierou opatrnosti, aby
nespôsobila škodu na záujmoch chránených Exekučným poriadkom, a preto bolo potrebné rozhodnúť
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

73. O trovách konaniach rozhodol najvyšší správny súd podľa § 38 ods. 1 DSP, a to tak, že vzhľadom
na skutočnosť, že disciplinárne obvinená bola spod disciplinárneho návrhu oslobodená, táto má nárok
voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním, o ktorých bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím.74. Toto rozhodnutie prijal disciplinárny senát pomerom hlasov 5 : 0 (§ 35 ods. 2 DSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.