Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 8, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B3-40Pc/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206384
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1220206384.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci

navrhovateľa: I. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. pri I. XXX, proti odporcovi ako osobe povinnej
platiť výživné: O. J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, D., o návrhu na určenie výživného pre plnoleté
dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Povinný z výživného je povinný prispievať na výživu oprávneného navrhovateľa sumou 200,- Eur
mesačne, ktorú je povinný zasielať k rukám navrhovateľa, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred, s
účinnosťou od 08.11.2023.
II. V zostávajúcej časti súd návrh zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 13.11.2020 navrhovateľ žiadal, aby súd
zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/58/2011-102 zo dňa 23.10.2013, ktorým
bolo manželstvo jeho rodičov rozvedené, v tom čase maloletý navrhovateľ bol zverený do osobnej
starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté,
nezaopatrené dieťa k rukám matky. Za celé obdobie, kedy bol otec zaviazaný platiť výživné, posielal
úhrady výživného len v roku 2017 a 2018 v sume asi 40,- Eur mesačne, od roku 2019 neposlal žiadnu
sumu. Navrhovateľ od septembra 2020 nastúpil na vysokoškolské štúdium UK v Bratislave, fakulta

manažmentu.
Svoje mesačné výdavky vyčíslil nasledovne: alikvótna časť nákladov na bývanie - 190,- Eur, ubytovanie
na internáte - 58,50 Eur, telefón a internet - 30,- Eur, električenka - 20,- Eur, oblečenie a obuv -
50,- Eur, drogéria a lieky - 20,- Eur, spolu 568,50 Eur. Príjem jeho matky, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti, nepostačuje na pokrytie potrebných výdavkov spojených s jeho štúdiom a prípravou na
budúce povolanie, čím odôvodnil nevyhnutnosť zvýšenia vyživovacej povinnosti.

2. Odporca sa k návrhu vyjadril na informatívnom výsluchu dňa 07.02.2022 tak, že s návrhom nesúhlasí,
pretože synovi vždy v rámci svojich možností prispieva výživným v rozsahu, aký dokáže zabezpečiť.
Uviedol, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, býva na ubytovni, za ktorú
platí 120,- Eur mesačne. Pracuje iba prostredníctvom pracovnej agentúry, pričom aktuálne príjmy z
tejto činnosti dosahujú asi 200,-Eur. V hľadaní riadneho zamestnania ho obmedzuje pre-diabetický
syndróm. V Indii vyštudoval bakalárske vzdelanie, na Slovensku nedokončil vysokoškolské vzdelanie
elektrotechnické, jeho aktívna živnosť týkajúca sa tlmočenia z indického jazyka v súčasnosti neprináša

žiadne zisky, pretože nemá žiadne objednávky.

3. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s výpoveďami účastníkov a s obsahom listinných dôkazov
predložených navrhovateľom: Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/58/2011-102 zo dňa23.10.2013, potvrdenie navrhovateľa o návšteve školy, zárobok povinného odporcu, potvrdenie o
zdaniteľných príjmoch odporcu, potvrdenie spol. ALMAE-B s.r.o.

4. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že sa v celom rozsahu sa pridržiava písomne podaného
návrhu doručeného súdu dňa 13.11.2020. Je študentom 4. ročníka Univerzitu Komenského - Fakulta
manažmentu, brigáduje v Nemeckej obchodnej komore, kde má príjem asi 400,- Eur - 480,- Eur
mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s matkou U. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pracuje v spol. Dent play
s priemerným čistým mesačným príjmom 1.300,- Eur. Bývajú v dvojizbovom byte v J. pri I., ktorý matka

nadobudla kúpou z dedičstva po rodičoch. Chodí sa stravovať v rámci školy, všetky zarobené peniaze z
brigády posiela mame na spoločný účet a z toho si potom uhrádza svoje výdavky. Nevlastnia auto, má
vedomosť o tom, že matka platí nejaký úver, ale neviem v akej sume. V období od februára 2021 do
augusta 2021 bola jeho matka hospitalizovaná na psychiatrii a ani vtedy mu otec nepomohol, už dva roky
sa osobne nestretli. Kvôli štúdiu bol nútený si zakúpiť notebook za 500,- Eur, platí si mesačne telefón 32,-
Eur, cestovanie autobusom z domu do školy mesačne 20,- Eur, električenka 15,- Eur mesačne, strava

140,- Eur obedy a večere, jedna porcia stojí 3,50 Eur, od septembra 2024 sa mu črtá stáž v zahraničí v
Rakúsku, kde dostane síce grant, ale bude si musieť aj priplácať. Vo voľnom čase rád bicykluje, bicykel
si kúpil sám. Je pravdou, že mu otec telefonuje, alebo si napíšu, ale vtedy rieši iba mamu a to, ako je
ona za všetko zodpovedná.

5. Navrhol, aby súd určil výživné odo dňa vyhlásenia rozsudku v sume 200,- Eur, v zostávajúcej časti
zobral svoj návrh späť, výživné v období od 13.11.2020 do 08.11.2023 si neuplatnil.

6. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

7. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

8. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2).
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3).
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4)
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť (ods. 5).

9. Podľa ust. § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej
činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie
svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného

predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy
životného minima.

10. Podľa ust. § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

11. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.13. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Súd pri stanovení výšky výživného vychádzal z ustanovenia z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine,
podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase určenia pôvodného výživného (pred viac ako 10
rokmi) bol navrhovateľ žiakom základnej školy a mal 15 rokov. Od posledného určenia výživného ubehlo
pomerne dlhé obdobie, v rámci ktorého navrhovateľ prešiel zo základnej školy a strednej školy na vysokú
školu Univerzitu Komenského - Fakulta manažmentu, od septembra 2024 by mal ísť na študijnú stáž do
zahraničia. Matka navrhovateľa pracuje v Bratislave v spol. Dent play s priemerným čistým mesačným

príjmom 1.300,- Eur. Otec navrhovateľa pracuje iba brigádnicky a podľa potvrdenia spol. ALMAE-B s.r.o.
uzavrel Dohodu o vykonaní práce ako pomocná sila v kuchyni, ale do práce nenastúpil a neodpracoval
žiadnu pracovnú smenu.

16. Je nesporné, že od posledného určenia výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane

navrhovateľa, ktorý prešiel všetkými stupňami štúdia a momentálne je študentom vysokej školy. Už
z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že zmenou pomerov predpokladanou ustanovením § 78 odsek
1 Zákona o rodine je podľa ustálenej súdnej praxe aj „plynutie času“. V tomto prípade uplynulo od
posledného určenia výživného viac ako 10 rokov, čo by bolo samostatným dôvodom, bez preukazovania
ďalších skutkových okolností, na zvýšenie výživného. Okrem toho, podľa ustálenej súdnej praxe sa za

okolnosti znamenajúce zmenu pomerov podľa § 78 odsek 1 zákona o rodine považuje u školopovinných
detí najmä prechod na iný stupeň školskej dochádzky. V danom prípade bolo naposledy určené výživné
pred viac ako 10 rokmi v čase, keď navrhovateľ navštevoval 9. ročník základnej školy, pričom aktuálne
v školskom roku 2023/2024 navštevuje už 4. ročník vysokej školy. Z uvedeného teda vyplýva, že v
priebehu 10 rokov navrhovateľ zažil hneď 2 prechody na vyšší stupeň školskej dochádzky (prechod zo

základnej školy na strednú školu a zo strednej školy na vysokú školu), pôvodne určené výživné ostalo
nedotknuté, a to napriek nespornému nároku na jeho zvýšenie v oboch prípadoch. Okrem toho je nutné
podotknúť, že otec neprispieva navrhovateľovi žiadnymi mimoriadnymi platbami, neplatí dokonca ani
stanovené výživné, žiadne darčeky na narodeniny, Vianoce, vreckové, na čo súd tiež prihliadol pri
určení výšky výživného. Súd konštatuje, že skutočnosti preukázané v konaní zakladajú nepochybnú

dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa.

17. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania.

Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na
uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň

každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,
PhD.).

18. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd
cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v
spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a
otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory

aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom
rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného nastrane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej
osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná
úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým

zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej
povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a
to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme
zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

19. Z rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, v súvislosti s predmetom konania,
vyplýva, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe
súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
alevychádzazjehopotencionálnychpríjmov,toznamenázpríjmov,ktorépovinný(potencionálne)mohol
maťvzhľadomnasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeňdosiahnutéhovzdelaniaajehozamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

20. Schopnosti rodiča predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a
rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania

príjmu. Súd podotýka, že otcovi v hľadaní si zamestnania nebránia žiadne objektívne okolnosti. Ním
uvádzané dôvody, a to, že má prediabetický syndróm, nepreukázal žiadnym lekárskym potvrdením.
Naopak, uviedol, že finančne mu vypomáha rodina z Indie, ktorá odrátava pôžičky z jeho budúceho
dedičstva. Súd konštatuje, že otec navrhovateľa si je schopný aj brigádnickou činnosťou zabezpečiť
také finančné prostriedky, ktoré by boli postačujúce na krytie súdom určeného výživného. Súdom určené

výživné 200,- Eur je adekvátnym výživným, ktoré zohľadňuje odôvodnené potreby navrhovateľa, ako i
reálne možnosti a schopnosti povinného otca. Rovnaký záver vyplýva aj z citovaného rozsudku NS SR
zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, zaoberajúcim sa uplatňovaním princípu potencionality príjmov
osobypovinnejplatiťvýživné.Súdpretozvýšilvyživovaciupovinnosťotcazpôvodnejsumy30%zosumy
životného minimanasumu200,-Eur.Tátosumasasúduvzhľadomnapomeryobochpovinnýchrodičov,

ich zárobkové schopnosti a možnosti, ako i na odôvodnené potreby navrhovateľa, zdá primeraná.

21. V zostávajúcej časti zročného výživného za obdobie od 13.11.2020 do 08.11.2023 súd konanie
zastavil postupom podľa citovaných ustanovení § 144 a nasl. CSP, pretože navrhovateľ zobral v tejto
časti svoj návrh späť.

22. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, žalobca môže vziať žalobu späť.

23. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (ods. 2).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (ods. 3).

24. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu (ods. 2).
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania , ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 362 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.