Uznesenie Judgement was issued on Monday, November 6, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200683
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200683.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Obec Lenartov, Lenartov 37, 086 06, Lenartov, IČO:
00 322 270, zast.: Advokátom JUDr. Ivanom Savčákom, AK so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov,
IČO: 42 230 080, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72
Bratislava,IČO:00151866,vkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutiaministraMinisterstvavnútra
SR č. SL-OLVS-2023/004554-002 zo dňa 03. apríla 2023 a rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, sekcie

európskych programov č. SEP-001-2022/005197-003 zo dňa 11. októbra 2022, rozhodujúc o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 03. mája 2023
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 03. mája 2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave

dňa 05. mája 2023, preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra Ministerstva vnútra SR č. SL-
OLVS-2023/004554-002 zo dňa 03. apríla 2023, ktorým podľa § 61 ods. 2,3 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní ( správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 41 ods. 6
zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov
v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o príspevku z EŠIF“) a § 59 ods. 2 správneho poriadku
zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, sekcie európskych programov

č. SEP-001-2022/005197-003 zo dňa 11. októbra 2022, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť
vrátiť príspevok XX.XXX,XX eur podľa § 41 ods. 3 zákona o EŠIF z dôvodu porušenia pravidiel
a postupov verejného obstarávania na predmet zákazky „Komunitné centrum Lenartov – stavebné
práce“. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutých rozhodnutí, priznania nároku na
náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Potrebu priznania
odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že pre neho je popri bežných režijných výdavkoch
finančne náročné uhradiť sumu XX.XXX,XX eur, ktorú je povinný zaplatiť v zmysle vyššie uvedeného
rozhodnutia. Je samosprávnym celkom finančne odkázaným najmä na štátny rozpočet, preto sú jeho
finančné možnosti značne obmedzené. Dňa 4.7.2023 doručil súdu doplnené podanie k návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením, že sú naplnené zákonné podmienky
pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe vzhľadom na možnosť súdneho vymáhania jeho
danej pohľadávky XX.XXX,XX eur a likvidačné následky zaplatením sumy. Zároveň predložil súdu výzvu
žalovaného z 26.6.2023 na úhradu pohľadávky XX.XXX,XX eur s poučením, že v prípade neuhradenia
bude žalovaný nútení vymáhať pohľadávku prostredníctvom exekučného konania.

3. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správnysúd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/66/2023. V súlade

s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

4. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním zo dňa 17. októbra 2023, doručeným

súdu dňa 20. októbra 2023. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca vzhľadom
na obsah jeho vyjadrenia neosvedčil, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Žalovaný poukázal na to, že žalobca už zaplatil A..XXX,XX eur a preto aj
považuje návrh za bezpredmetný, nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
K svojmu vyjadreniu doložil písomnú správu od žalobcu z 6.7.2023, ktorou mu bolo oznámené zaslanie

avíza o úhrade dlžnej sumy XX.XXX,XX eur v dvoch platbách ( XX.XXX,XX eur a X.XXX,XX eur).

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže

obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich

rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho,
kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto
rozhodnutie smeruje.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je

predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby
vymedzené v§ 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto
dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie

odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby
závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018
zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázaťexistenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za
osobitnúnáležitosťnávrhunapriznanieodkladnéhoúčinku,pričomnesmieísťlenohypotetickúmožnosť
tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať

existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych
dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.

12. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby

možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním
predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu
musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu
( uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017).
Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu

s verejným záujmom.

13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie
jehožiadostiuviedol,jeprenehofinančnenáročnéuhradiťsumuXX.XXX,XXeurpopribežnýchrežijných

výdavkoch, finančné možnosti má značne obmedzené pre odkázanosť najmä na štátny rozpočet.
Žalobca preukázal jedine to, že bol žalovaným vyzvaný na úhradu pohľadávky. Na podporu svojich
tvrdení však žalobca neuviedol žiadne ďalšie dôvody a nepredložil ani žiadne dôkazy svedčiace o
tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme,
opomenul teda uviesť skutočnosti osvetľujúce celkovú finančnú situáciu žalobcu, uvedením napríklad

výšky peňažnej čiastky, akú má reálne žalobca k dispozícii, ako aj ďalších skutočností, a to tiež za
absencie predloženia dôkazov o tvrdených skutočnostiach. Správny súd rovnako tak poukazuje na
to, že samotná výška sumy XX.XXX,XX eur (uvedenej v rozhodnutí, ktoré napáda žalobca v tomto
konaní) sama osebe neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Súd mal
vyjadrením žalovaného preukázané, že žalobca predmetnú sumu už uhradil.

14. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, žalovaného a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu
správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne
spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem
všeobecnýchnáležitostípodania(§57SSP)musínávrhnapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe

obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a)
alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň
povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen
uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé,

že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či
finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu
dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.

15.Nazákladetvrdenížalobcuanímpredloženejvýzvyžalovanéhonazaplateniepohľadávkysisprávny

súd nemal možnosť vytvoril obraz o celkovej finančnej bonite žalobcu. Žalobca v predmetnom návrhu
hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady
potrebné na posúdenie celkovej jeho majetkovej situácie súdom, a teda ani na posúdenie žalobcami
tvrdenej hrozby závažnej finančnej škody. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej finančnej škody je možné
posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal.

Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob
vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade
jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi
závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

16. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a
nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za
žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradnena žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním
konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu,
že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil

hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných
zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP.

17. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca tú skutočnosť v návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky
pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom.

18. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy,
ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom

je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi,
aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je
vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov.
Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho
individuálneho prínosu.

19. Podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by
mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade
vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, preto správny súd podľa §
188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol. Druhým dôvodom

zamietnutia jeho návrhu bola skutočnosť, že žalobca uhradil sumu XX.XXX,XX eur.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).