Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/119/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010637
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2323010637.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.PavlaMacháčaasudcovJUDr.Kataríny
Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v
B., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 4. júla 2023, sp. zn.

11T/39/2023, na verejnom zasadnutí konanom 12. októbra 2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. A. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 4. júla 2023, sp. zn. 11T/39/2023,
uznal obžalovaného A. A. (ďalej len obžalovaný) za vinného z úmyselného pokračovacieho prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.)

s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 122 ods. 10 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 26.01.2023 v čase okolo 15:00 hodiny na adrese C., D. XXXX/XX, v byte na 6. poschodí opakovane
vulgárne nadával a vyhrážal sa svojej matke E. A., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/
XX, a to slovami, že ju zabije a že má skapať, následne opustil byt, pričom sa približne po 30 minútach
vrátil naspäť a keď sa nevedel dostať do bytu s kolieskovými korčuľami obutými na nohách dvakrát kopol
do dverí vedúcich do bytu, na ktorých spôsobil preliačiny a zalomil kľúč do zámku dverí, a počas toho

poškodenej vulgárne nadával so slovami, že ju zabije a že keď sa on nemôže dostať dnu, tak ani ona
von a tam skape, čím u poškodenej E. A., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/XX, vzbudil
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pričom skutku sa dopustil na poškodenej - svojej matke z dôvodu,
že neočakával z jej strany žiaden odpor.
2. Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.
s poukazom na § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace,

na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že okresný súd na základe vykonaného
dokazovania, hodnotiac produkované dôkazy podľa vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti
v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) dospel bez akýchkoľvek dôvodných

pochybností k záveru, že skutok sa stal a dopustil sa ho obžalovaný. Nosným dôkazom je výpoveď
matky obžalovaného svedkyne poškodenej E. A. (ďalej v texte len poškodená), ktorá jednoznačne
preukazuje že sa skutok stal a spáchal ho obžalovaný. Zároveň uviedol, že skutočnosť, že ide o jediný,
resp. rozhodujúci dôkaz, nie je na ťarchu odsúdenia obžalovaného. Napriek tvrdeniam obhajoby,
okresný súd nevidel žiaden chaos, či zmätok vo vyjadreniach poškodenej, a napokon ani jej snahu
krivo obviniť obžalovaného. Z vyjadrení poškodenej bolo zrejmé, že skutok vyhrážania krátko po

jeho spáchaní obžalovaným ťažko psychicky znášala, plynutím času sa však predmetné negatívum
zvetráva, voči obžalovanému chová (podľa názoru okresného súdu) materinskú lásku, čo bolo zrejméaj porovnaním nielen jej prvotných vyjadrení po skutku v rámci výsluchu v prípravnom konaní, kedy
uviedla, že skutok vyhrážania bol spojený s požitím cca pol litra alkoholu obžalovaným, resp. aj s
užitím marihuany, tiež uviedla, že sa obžalovaného bála, mala strach, ale aj jej vyjadrení pred súdom,

napr. v rámci vyjadrenia k výsluchu znalca uviedla, že obžalovaný si vtedy nedával drogy ani alkohol,
iba po hádke ako odchádzal si dal 4 fľaštičky alkoholu, tiež uviedla aj v záverečnej reči, že by
chcela mať obžalovaného čím skôr už doma, verí mu. Skutkom vyhrážania, ktorý podrobne popísala
u nej bola vyvolaná skutočne dôvodná obava z vyhrážok smrťou a možnej agresie voči jej osobe zo
strany obžalovaného (pri prvotnom výsluchu v prípravnom konaní, ako vyplynulo z jeho prehratia pred

súdom, bola evidentne veľmi psychicky/emočne rozrušená v negatívnom zmysle). Obžalovaný navyše
konfrontáciu s poškodenou v čase a priestore skutku nepopieral, no svoju vinu zľahčoval, popieral
vyhrážanie sa obžalovanej, vraj išlo len o rodinnú hádku s nadávkami, nie vyhrážkami. Okresný súd
jeho tvrdeniam však neuveril (neboli vôbec dôveryhodné v porovnaní s tvrdeniami poškodenej, ktoré
jej tvrdenia podľa názoru súdu sprevádzali skutočne silné negatívne, jednoznačne autentické emócie/
rozrušenie pri jej prvotnom výsluchu v prípravnom konaní). Navyše skutok vyhrážania dokladovali, i

keď ,,len“ nepriamo, aj zvyšné, pred okresným súdom vykonané listinné dôkazy, a to najmä zápisnica
o obhliadke miesta činu, poškodenie dverí do bytu, vykázanie obžalovaného z obydlia poškodenej,
predošlé trestné záznamy obžalovaného - najmä spáchanie rovnakého trestného činu v minulosti na
rovnakej poškodenej, t. j. tendencia obžalovaného správať sa takým spôsobom voči svojej matke.
4. K právnej stránke konania obžalovaného okresný súd uviedol, že skutok vyhrážania možno v čase

a priestore vyskladať z dvoch čiastkových útokov (pred opustením bytu a po návrate k bytu po cca
pol hodine), preto skutok vyhrážania právne kvalifikoval ako pokračovací trestný čin (§ 122 ods. 10 Tr.
zák. - oba čiastkové útoky obžalovaného spájala objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a
v predmete útoku, zároveň tiež subjektívna súvislosť, cieľ spáchať žalovaný trestný čin). Pokiaľ ide o
zavinenie, z vykonaného dokazovania pre okresný súd plynul jasný záver o existencii priameho úmyslu

na strane obžalovaného, a to že sa chcel vyhrážať smrťou vlastnej matke (jemu blízkej osobe) takým
spôsobom, že to mohlo vzbudiť (a dokonca u nej aj vzbudilo) dôvodnú obavu (o život/zdravie) a aj sa jej
tak vyhrážal. Skutok vyhrážania obžalovaný spáchal jednoznačne v súvislosti so statusom poškodenej
(§ 139 ods. 2 Tr. zák.) - také konanie voči vlastnej matke/blízkej osobe podľa názoru okresného súdu
obžalovaný subjektívne spájal s menším, resp. presnejšie povedané žiadnym odporom z jej strany

(ako vyplynulo z výpovede poškodenej, hrubo/agresívne sa k nej správal kontinuálne, a to aj napriek
odsúdeniu v minulosti za rovnaký trestný čin voči nej, ako je žalovaný). Okresný súd pri žalovanom
prečine vzhliadol vyššiu než len nepatrnú závažnosť prečinu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.), najmä s ohľadom
na okolnosti prípadu (opakovane, a to aj už po predošlom odsúdení z minulosti za rovnaký trestný čin,
úmyselne spáchaný trestný čin obžalovaným na rovnakej poškodenej - vlastnej matke obžalovaného,

navyše úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia).
5. K výroku o treste uviedol, že nevzhliadol u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti, no vzhliadol
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., a preto pri prevahe priťažujúcich okolností
prichádzaladoúvahyúpravatrestnejsadzbyvzmysle§38ods.4Tr.zák.narozmedzie1roka4mesiace
až 3 roky. Okresný súd zvolil výmeru (stotožňujúc sa s návrhom prokuratúry) nepodmienečného trestu

odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace, ktorú považoval za dostatočnú na naplnenie
účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák.. Okresný súd zobral do úvahy aj to, že v minulosti sa podarilo
obžalovanému dopracovať k zahladeniu dvoch odsúdení, tiež osvedčiť sa v podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, no tiež vyjadrenia samotnej poškodenej (matky obžalovaného) ohľadne
osoby obžalovaného (z minulosti možno povedať, že obžalovaný vie byť pracovne činný, pomáhať jej aj

finančne, začína mu veriť v jeho vyjadreniach, že sa poučil, chce ho mať čím skôr doma, aby bol rodine
nápomocný, ona je chorá, potrebuje jeho pomoc). Okresný súd teda pri ukladaní trestu bral v zmysle
§ 34 ods. 3 Tr. zák. do úvahy aj dopad trestu na blízke okolie obžalovaného. Pri druhu ukladaného
trestu okresný súd argumentoval tým, že musel ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko
žalovaného skutku vyhrážania (a teda žalovaného úmyselného trestného činu) sa obžalovaný dopustil

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Nepodmienečný trest odňatia slobody určil aj z dôvodu,
že predošlé odsúdenia neviedli dosiaľ úplne k náprave obžalovaného. Okresný súd obžalovaného na
výkon trestu zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia
s odôvodnením, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu
nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

6. Neuloženie ochranného opatrenia okresný súd odôvodil tým, že síce znaleckým skúmaním bola
u obžalovaného zistená prítomnosť polytoxikománie, avšak tiež, že znalec nevidel žiaden dôvod ani
opodstatnenie pre uloženie protialkoholického alebo protitoxikomanického liečenia obžalovanému -chýba u neho motivácia k liečbe (tiež je u neho prítomná zmiešaná porucha osobnosti ako spolu-
vylučujúce kritérium).
7. K náhrade škody len v krátkosti okresný súd uviedol, že v čase vyhlásenia rozsudku žiaden nárok na

náhradu škody už uplatnený nebol, preto v tomto ohľade nerozhodoval.
8. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta
(ďalej len prokurátorka) vzdala práva na podanie odvolania čo do výroku o vine. Vo vzťahu k výroku
o treste a o ochrannom opatrení si ponechala lehotu na podanie odvolania. Obžalovaný aj poškodená
si ponechali lehotu na podanie odvolania.

9. Prokurátorka osobitným písomným podaním zo 6. júla 2023, doručeným okresnému súdu 6. júla
2023, podala odvolanie v neprospech obžalovaného proti napadnutému rozsudku, čo do výroku o treste
a čo do absencie výroku o ochrannom opatrení. Ďalším písomným podaním z 21. júla 2023, doručeným
okresnému súdu 24. júla 2023, zobrala prokurátorka podľa § 312 ods. 2 Tr. por. svoje odvolanie späť
v celom rozsahu, ktorú skutočnosť vzal okresný súd uznesením z 25. júla 2023, sp. zn. 11T/39/2023,
podľa § 312 ods. 4 Tr. por. na vedomie.

10. Obžalovaný osobitným písomným podaním z 17. júla 2023, osobne podaným na okresnom súde 17.
júla 2023, podal odvolanie proti napadnutému rozsudku.
11. Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ing. Arpáda Barcziho
v osobitom písomnom podaní z 2. augusta 2023.
11.1. V odvolaní obhajoba uviedla, že obžalovaný podal odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku ako

aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Rozsudok obžalovaný napadol odvolaním preto, lebo
bol nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý spočíval v tom, že okresný súd nesprávne
vyhodnotil dôkazy, najmä výpoveď poškodenej, neodstránil rozpory, čo má za následok existenciu
dôvodných pochybností o náležitom objasnení veci, najmä ak odsudzujúci rozsudok je vydaný na
základe jediného priameho dôkazu.

11.2. Ďalej obhajoba poukázala na to, že jediným priamym dôkazom je výsluch poškodenej, ktorá bola
v čase skutku rozrušená. Vzniká tak domnienka či mohla správne vnímať dané okolnosti, a ktorej
psychický stav mohol ovplyvniť vnímanie aj odstupom času. Je otázna dôveryhodnosť poškodenej, ktorá
sama priznala, že mala psychické problémy ako aj bola závislá na hazardných hrách, čo znamená
u poškodenej psychickú labilitu a poruchu osobnosti. U obžalovaného je jednoznačné, že sa priznal

k hádke s poškodenou, nie však k vyhrážkam spôsobilým vyvolať dôvodnú obavu u poškodenej.
Obžalovaný od začiatku trestného stíhania, resp. zadržania spolupracuje, vyjadruje sa konzistentne, čo
obhajoba vyhodnotila ako dôveryhodnosť jeho výpovede. Nemal záujem ani úmysel ublížiť fyzicky ani
psychicky poškodenej, preto obhajoba mala za to, že jeho správanie nemalo znaky trestného činu. Jeho
pravdivé tvrdenie je možné vyvodiť a contrario aj z chaotického a protichodného vyjadrenia poškodenej,

keď popisuje svojho syna, že by si nedovolil jej ublížiť, že mu verí, že jej nechcel ublížiť, len sa hádali.
11.3. Napadnuté rozhodnutie bolo opreté iba o jediný priamy dôkaz, o vyjadrenie poškodenej z
27. januára 2023, kedy poškodená bola emocionálne rozrušená t. j. v čase existencie predpokladu
neobjektívneho vnímania udalostí, ako aj z jej výpovede z 15. mája 2023, z ktorých vyplýva jej porucha
osobnosti s prejavmi závislosti a súčasne ovplyvnených spomienok, ktoré boli jednoznačne dôsledkom

hádok. Poškodená ako aj obžalovaný sa vyjadrili rovnako, že poškodená je výbušnej povahy a lipne na
každej maličkosti, je veľmi prísna a často provokuje obžalovaného. Naproti tomu obžalovaný bol ten,
ktorý odišiel od poškodenej a ustúpil počas hádky a nepočul poškodenú, kedy mu mala hovoriť, aby sa
nevracal. Vrátil sa iba pre svoje veci a kľúče náhodou zalomil do zámku. Navyše povahu obžalovaného
aj znalec opísal v znaleckom posudku spôsobom, že jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný.

11.4. Obhajoba ďalej poukázala na to, že nejednoznačné tvrdenia poškodenej o priebehu a obsahu
skutku a rozpory medzi vyjadreniami poškodenej a obžalovaným neboli odstránené. Z výsluchu
poškodenej z 27. januára 2023 na strane č. 4 posledný odsek vyplývalo, že za dverami sa mala
nachádzať aj ďalšia osoba, ktorá mala vykrikovať na poškodenú. Z výsluchu poškodenej z 27. januára
2023 vyplývalo, že obžalovaný sa jej pred jeho odchodom z bytu nevyhrážal zabitím, smrťou alebo

iným spôsobom a priebeh udalostí preukazuje len na hádku medzi poškodenou a obžalovaným v
expresívnejšej podobe. Podľa poškodenej, v jej výpovedi dňa 27. januára 2023 (strana č. 2 uvedenej
výpovedi), slová mala počuť spoza zatvorených dverí, avšak s poukazom na skutočnosti uvedené
vyššie nie je vôbec isté, že kto hovoril uvedené slová poškodenej, a či to vôbec hovoril obžalovaný,
pretože tam bola prítomná aj ďalšia osoba. Ďalej, z výsluchu poškodenej z 15. mája 2023 vyplývalo,

že sa jednalo o hádku medzi nimi a nie o vyhrážky, že obžalovaný by si nedovolil jej ublížiť, z čoho
vyplýva, že poškodená sa ho nebála, ergo nie je splnená podmienka skutkovej podstaty trestného
činu -„dôvodná obava“. Ďalej obhajoba poukázala na to, že poškodená tvrdené v jej výpovediach
uvádzala len z dôvodu (bez opory v skutočnostiach), aby synovi dala priučenie (príučku). Poškodenáuviedla aj to, že nemá obavy z toho, že by uvedené konanie obžalovaného po jeho prepustení z
väzby opakovalo. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvodnú pochybnosť o riadnom preukázaní skutkovej
podstaty žalovaného skutku a o dostatočnom zistení skutkového stavu bez dôvodných pochybností,

najmä s dôrazom na skutočnosť, že súd založil vinu na jedinom priamom dôkaze, a to na výpovedi
poškodenej, ktorej výpovede sú protichodné. Tvrdenie okresného súdu o tom, že poškodená vo svojej
následnej výpovedi z 15. mája 2023 už vypovedá iným spôsobom s iným obsahom z dôvodu, že sa jedná
o matku obžalovaného neobstojí. Takéto tvrdenie súdu ako argument o vyporiadaní sa s rozdielnou
výpoveďou poškodenej ako svedka, teda aj s dôvodnými pochybnosťami o priebehu skutku z dôvodu,

že poškodená je matkou obžalovaného neobstojí, pretože poškodená bola matkou obžalovaného aj v
čase jej prvej výpovede dňa 27. januára 2023 ako aj 15. mája 2023, poškodená bola poučená o svojich
právach, ale aj povinnostiach svedka vypovedať všetko, čo vie o skutku a nič nezamlčať, a preto nie je
možnéprijaťuvedenýargumentsúduotodôraznejšie,žesajednáojedinýpriamydôkaz,oktorýsaoprel
okresný súd v rozsudku. Obžaloba neustála dôkazné bremeno, keďže nebola dostatočne preukázaná
vina obžalovaného. Existujúce pochybnosti o jedinom priamom dôkaze (vyjadrenie poškodenej) nemôžu

byť podkladom na odsudzujúci rozsudok, tak ako nemôže byť dôkazným podkladom na vyslovenie viny
súdom skoršie odsúdenie obžalovaného. Vydať odsudzujúci rozsudok na základe jediného priameho
dôkazu, je možné iba vtedy, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného, čo však v
danom prípade nebolo splnené.
11.5.Nazákladeuvedenéhoobhajobanavrhla,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilzdôvodu,že

žalobný skutok nebol preukázaný a sám rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby v plnom
rozsahu, alebo vráti vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
12. Prokurátorka sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadrila.
13. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie 22. augusta 2023.

14. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 12. októbra 2023. Na verejné zasadnutie sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry, poškodená
a za obhajcu obžalovaného na základe poverenia jeho advokátska koncipientka A. F. B., ktorá sa
zúčastňovala úkonov počas celého trestného konania. Účasť obžalovaného bola zabezpečená z ÚVV
a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b Tr. por., pričom

obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady.
15. Dokazovanie krajský súd na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy
neboli. V rámci konečných návrhov prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por.
zamietnuť,pretoževpredmetnejtrestnejvecibolnáležitezistenýskutkový stav,tentobolsprávneipráve
posúdený, boli z neho vyhodnotené správne právne závery. A. F. B. uviedla, že sa pridržiava písomne

odôvodneného odvolania, je toho názoru, že okresný súd nerozhodol správe, z toho dôvodu, že jediným
priamym dôkazom bola výpoveď poškodenej, to nie je postačujúce pre odsúdenie obžalovaného, a preto
navrhla, aby krajský súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby. Obžalovaný sa v konečnom návrhu
pridržal toho, čo už bolo uvedené.
16. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní

proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba –
obžalovaný,protivýrokom,protiktorýmodvolaniepodaťmoholaurobiltakvzákonomstanovenejlehote,preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku,protiktorýmbolopodanéodvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.
Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

18. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo
19. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom, obžalovaný v odvolaní konkrétne
procesné pochybenia nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
K výroku o vine
20. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd vykonal
všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Nakoniec ani samotný obžalovaný
v odvolaní nenamietal rozsah vykonaného dokazovania, teda že by okresný súd nevykonal všetky
dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie.

21. Podľa § 134 ods. 4 Tr. por., ak je ako svedok v trestnom konaní vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť
zraniteľnou obeťou podľa osobitného predpisu alebo rodinným príslušníkom takejto obete, treba vykonať
výsluch ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať;
ustanovenie § 135 ods. 1 tým nie je dotknuté. Výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení
určených na záznam zvuku a obrazu alebo s využitím technických zariadení určených na prenos a

záznam zvuku a obrazu; ustanovenie § 270 ods. 2 tým nie je dotknuté. Orgán činný v trestnom konaní
zabezpečí, aby výsluchy v prípravnom konaní viedla tá istá osoba, ak sa tým nenaruší priebeh trestného
konania. Ak je ako svedok vypočúvaná obzvlášť zraniteľná obeť podľa osobitného predpisu, o veciach,
ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej osobné vlastnosti, vzťah k osobe, ktorú obeť označila za
páchateľa, k osobe, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo k osobe, proti ktorej sa vedie

trestné konanie alebo závislosť od osoby, ktorú obeť označila za páchateľa, osoby, ktorá je podozrivá
zo spáchania trestného činu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, povahu a okolnosti
spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť jej telesnú integritu alebo duševnú integritu alebo
vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie, k výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom
na predmet výsluchu vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu; ustanovenie § 135

ods. 1 tým nie je dotknuté. Pred vypočutím svedka podľa štvrtej vety orgán činný v trestnom konaní
prekonzultuje spôsob vedenia výsluchu so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu,
aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii.
22. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, tento v podstate namieta iba to, že jeho vina bola uznaná
len na základe výpovede poškodenej z prípravného konania v situácii, kedy poškodená pre rozpory vo

svojich vyjadreniach nie je dôveryhodná, poukazujúc pritom aj na jej údajnú psychickú labilitu a poruchu
osobnosti.
23. K tomu krajský súd uvádza nasledovné. Za prvé, v konaní o odvolaní, ktoré je dvojinštančné,
platí, že rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu tvoria vzájomnú jednotu. Z tohto dôvodu
je okrem iného nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom

rozhodnutí duplikovať aj v odvolacom rozhodnutí, postačí na ne len poukázať. Za druhé, odvolacie
námietky obžalovaného sú len opakovaním jeho obhajobnej argumentácie produkovanej v konaní pred
súdom prvého stupňa, s ktorou sa tento veľmi podrobne a vecne správne vyrovnal v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Krajský súd si preto túto priliehavú argumentáciu v podstatnej časti osvojuje
a v podrobnostiach na ňu poukazuje bez potreby ju na tomto mieste opakovať. V rámci vyrovnávania

sa s odvolacími námietkami obžalovaného krajský súd zdôrazní len vybrané skutočnosti podstatné pre
rozhodnutie, keďže nie je povinný dať odpovede na všetky odvolacie námietky, ale len na tie kľúčové
pre rozhodnutie.
24. Obe výpovede poškodenej z 27. januára 2023 a z 15. mája 2023, ktoré boli v prípravnom konaní
realizované zákonným spôsobom, mimo iné zaznamenané na audiovizuálny záznam, boli na hlavnom

pojednávaní riadne prehraté postupom podľa § 134 ods. 4 v spojení s § 270 ods. 2 Tr. por., keďže
na tento postup boli splnené všetky zákonné podmienky z dôvodu, že poškodená má status obzvlášť
zraniteľnej obete v zmysle príslušných ustanovení zákona NR SR č. 247/2017 Z. z. o obetiach trestných
činov o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže ide o obeť domáceho
násilia (§ 1 písm. c), bod. 4 a písm. e) cit. zákona). Ide o zákonný dôkaz, použiteľný na uznanie viny

v každom smere.
25. Okresný súd nepochybil, keď postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol návrh obhajoby na
opätovný osobný výsluch poškodenej na hlavnom pojednávaní. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípade
poškodenej ide o osobou so statusom obzvlášť zraniteľnej obete, ktorú je potrebné chrániť pred tzv.druhotnou či opakovanou viktimizáciou, čo explicitne vyplýva z ust. § 8 ods. 1 cit. zákona o obetiach.
Na to nadväzuje aj Trestný poriadok vo svojom ust. § 134 ods. 4 cit. vyššie v texte, s tým, že ak je ako
svedok v trestnom konaní vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného

predpisu, treba vykonať výsluch ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom
konaní už nemusel opakovať (!!!). Postavenie poškodenej ako obzvlášť zraniteľnej obete sa nezmenilo
len v dôsledku toho, že sa na hlavné pojednávanie dostavila, osobne sa ho zúčastnila a aktívne sa
vyjadrovala k vykonaným dôkazom.
26. Krajský súd pripúšťa, že výpoveď poškodenej predstavovala ťažiskový, rozhodujúci dôkaz pre

odsúdenie obžalovaného, na strane druhej v tejto veci existovali dostatočné vyvažujúce faktory, vrátane
silných procesných záruk, ktoré kompenzovali problémy spôsobené obhajobe v dôsledku prijatia takejto
výpovede, ktoré zaistili, že konanie ako celok je spravodlivé.
27. V tomto smere možno poukázať na rozhodnutie Veľkej komory vo veci Al-Khawaja a Tahery
proti Spojenému Kráľovstvu z 15. decembra 2011, týkajúcom sa neprítomných svedkov, teda situácie,
ktorá môže potenciálne znevýhodniť obvineného, ESĽP načrtol trojbodový test zlučiteľnosti usvedčenia

páchateľa na podklade výsluchu takéhoto svedka s čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru pozostávajúci
z troch krokoch. V prvom kroku musí súd zistiť, či existoval závažný dôvod pre neprítomnosť svedka, v
druhom kroku musí súd posúdiť, či výsluch takéhoto svedka bol výlučným alebo rozhodujúcim základom
preodsúdenieobvinenéhoavtreťomkrokujepotrebnézistiť,čiexistovalidostatočnévyvažujúcefaktory,
vrátane silných procesných záruk, ktoré kompenzovali problémy spôsobené obhajobe v dôsledku

prijatia takejto výpovede a či zaistili, že konanie ako celok bolo spravodlivé. V uvedenom rozsudku
Veľkej komory sa ESĽP odchýlil od pravidla výlučného, či rozhodujúceho dôkazu zakotveného v jeho
skorších rozhodnutiach, pričom v následných rozhodnutiach (napríklad vo veci Schatschaschwili proti
Nemecku z 15. decembra 2015) ESĽP použil diferencovaný prístup kjednotlivým krokom testu (pripustil
možnosť zmeny poradia použitiajednotlivých krokov vyššie uvedeného trojbodového testu, či upustenie

od niektorého z nich).
28. V prvom rade vo vzťahu k existencii vyvažujúcich faktorov je potrebné uviesť, že aj keď
výpoveď poškodenej bola dôkazom pre odsúdenie obžalovaného ťažiskovým, rozhodujúcim, nešlo
o dôkaz osamotený, ojedinelý, ale naopak dôkaz podporovaný ďalšími aj keď nepriamymi vo veci
vykonanými dôkazmi. Totižto podstatné okolnosti prípadu vo svojej výpovedi nespochybňoval ani

samotný obžalovaný, ten popieral jedine vyhrážky smrťou s tým, že tieto neodzneli a išlo o bežnú
hádku. Tiež zápisnica o obhliadke miesta činu verifikuje tvrdenie poškodenej, že obžalovaný po
návrate pred byt pri druhom čiastkovom útoku poškodil vchodové dvere do bytu. A znalec z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Maroš Uhrin vo svojom znaleckom posudku
uviedol, že obžalovaný je závislý od stimulancií, kanabinoidov, alkoholu – ide o polytoxikomániu a tiež, že

neodporúča realizáciu žiadneho ochranného liečenia, lebo obžalovaný nie je vôbec motivovaný k liečbe,
navyšeprítomnosťzmiešanejporuchyosobnostijespoluvylučujúcimkritériompreuloženieakéhokoľvek
liečenia. To len verifikuje tvrdenia poškodenej uvedené v jej výpovedi o tom, že obžalovaný je závislý
dlhodobooddrogaalkoholu,bezstabilnéhopríjmu,čoajsámpriznáva,pričomsporymedzinimivznikajú
prevažne ohľadom peňazí, okrem iného na pokrytie jeho závislostí. Toto všetko významnou mierou

podporuje tvrdenia poškodenej a potvrdzuje vierohodnosť jej výpovede.
29. Neprehliadnuteľným vyvažujúcim faktorom je ďalej skutočnosť, že poškodená bola vypočutá za
pomoci technického zariadenia umožňujúceho zaznamenávanie obrazu a zvuku, pričom záznamy o jej
výsluchoch boli na hlavnom pojednávaní riadne prehraté, čo znamená, že obžalovaný mal možnosť
nielen počuť obsah výpovede poškodenej, ale mal možnosť ju pri výpovedi tiež vidieť, teda sledovať aj jej

neverbálne prejavy a ich súlad s hovoreným slovom a tak aj z tohto pohľadu posúdiť jej dôveryhodnosť.
30.Nemenejdôležitýjeajtenfakt,že savprípravnomkonanívýsluchupoškodenejdňa15.mája2023/t.
j. výsluchu realizovanom po vznesení obvinenia obžalovanému/ zúčastnila A. F. B., ktorá mala možnosť
klásť poškodenej otázky a toto právo aj aktívne využila. Bolo vecou obhajoby, aby poškodenú „vyťažili“
otázkami v takom rozsahu, aký obhajoba považovala za potrebný, zvlášť ak išlo o osobu so statusom

obzvlášť zraniteľnej obete, u ktorej mala obhajoba znalá zákona dôvodne predpokladať, že táto obeť
domáceho násilia viac vypočúvaná nebude. Možno preto uzavrieť, že poškodená bola v prípravnom
konaní vypočutá kontradiktórnym spôsobom, ergo právo obžalovaného aspoň raz vypočuť kľúčového
svedka svedčiaceho proti jeho osobe v konaní mal nielen zachované, ale ho aj reálne využil, i keď nie
sám, ale prostredníctvom obhajcu.

31. Krajský súd preto uzatvára, že existoval závažný dôvod pre opätovné nevypočutie poškodenej,
ktorým bola jej ochrana pred druhotnou či sekundárnou viktimizáciou. Jej opätovným vypočutím
na hlavnom pojednávaní by došlo k výraznému narušeniu rovnováhy medzi právami poškodenej
a obžalovaného v neprospech poškodenej a takýto zásah do jej práv by bol neproporcionálny k právuobžalovaného vypočúvať svedkov proti sebe v situácii, že toto právo mal už v prípravnom konaní a
prostredníctvom obhajcu ho aj využil. A tiež existovali vyššie popísané dostatočné vyvažujúce faktory,
vrátanesilnýchprocesnýchzáruk,ktoré kompenzovaliproblémyspôsobenéobhajobevdôsledkuprijatia

takejto výpovede a zaistili, že konanie ako celok je podľa názoru krajského súdu spravodlivé.
32. Zvyšná časť odvolacích námietok obžalovaného spočíva v kritike spôsobu, akým okresný súd na
hlavnom pojednávaní prehraté výpovede poškodenej z prípravného konania, ale aj ostatné dôkazy
vyhodnotil a aké skutkové zistenia z nich ustálil.
33. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom

stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich
je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok
nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,
ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho
množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa
ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda že ich
hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností

prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd
nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté
dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému
rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992). Krajský súd
tiež v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje,

že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným
súdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,predstavamiaprávnyminázormi.
Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob
hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu

jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia,
kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k
vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení
obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah

dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak,
aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).
34. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že okresný súd vyhodnotil

výpovede poškodenej správne ako pravdivé a vierohodné, nakoľko poškodená po zákonnom poučení
o práve odoprieť vypovedať toto právo nevyužila a obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti
opakovane bezpečne usvedčila. Je potrebné zdôrazniť, že tvrdenia poškodenej vzájomne korelovali,
dopĺňali sa a vytvárali tak jasný obraz o tom, čo sa v kritický deň odohralo. Racionálne a uveriteľne
popísala priebeh žalovaného skutku, pričom samotný obžalovaný ňou opisované okolnosti skutku ani

nepopieral, popieral jedine vyhrážky smrťou, lebo vraj išlo medzi nim len o bežnú hádku s nadávkami,
čo je ale v zrejmom rozpore s tvrdeniami poškodenej o tom, aké vyhrážky smrťou z jeho strany odzneli
a ako sa ho v tom čase bála, čo ju viedlo aj k tomu, že ho najskôr vyhodila z bytu a neskôr, keď sa do
bytu dobýval späť, poškodil aj vchodové dvere a zalomil kľúč, tak privolala na neho policajtov.
35. Rovnako ako okresný, tak ani krajský súd u poškodenej nezistil žiadnu motiváciu, pre ktorú by chcela

obžalovanému vedome škodiť. Z vyjadrení na hlavnom pojednávaní boli badateľné presne opačné
tendencie, s odstupom času začala trestnú činnosť obžalovaného zľahčovať, pripisovať vinu na udalosti
sebe a pod. s tým, že verí obžalovanému, že sa zmení, prišlo jej ho ľúto, tiež potrebuje, aby jej pomáhal.
To nakoniec vyústilo aj k tomu, že zobrala späť súhlas na trestné stíhanie obžalovaného v časti skutku
právne kvalifikovaného ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

36. Pokiaľ ide o údajné nezrovnalosti vo výpovediach poškodenej, treba uviesť, že krajský súd v oboch
výpovediach žiadne zásadné diskrepancie nezistil. Okresný súd pochybil v tom smere, že vyjadrenia
poškodenej prezentované na hlavnom pojednávaní v rámci práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
považoval za súčasť výpovede poškodenej a tieto podrobil následne hodnotiacim úsudkom. Je potrebnézdôrazniť, že dôkazom je jedine výpoveď poškodenej, nie jej prednesy v rámci vyjadrenia k vykonanému
dôkazu, či záverečnej reči. Preto ak aj v rámci nich k vykonaným dôkazom uviedla niečo odlišne oproti
svojej výpovedi, nejde o diskrepaciu v jej výpovediach.

37. Na záver krajský súd dodáva, že údajná psychická labilita a porucha osobnosti poškodenej ostali
len v rovine neoverených tvrdení obhajoby, keďže obhajoba v tomto smere nielenže žiaden dôkaz
nepredložila, ale ho ani nenavrhla vykonať.
38. Z prezentovaných dôvodov považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovaného smerujúce proti
rozsahu dokazovania, spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov a z neho plynúcich skutkových zistení,

ktoré okresný súd premietol v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, za nedôvodné.
39. Možno pripomenúť v tomto smere, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola
stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.

K právnej kvalifikácii skutku
40. Pokiaľ ide o právne úvahy, akými sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona, tieto sú zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Správne
okresný súd ustálil, že skutok ustálený v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku napĺňa
všetky zákonné znaky pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2

písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 122 ods. 10 Tr. zák. a pokiaľ
ide o rozbor jednotlivých zákonných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, tu krajský súd
poukazuje na odôvodnenie okresného súdu bez potreby ho opakovať. Rovnako správne ustálil okresný
súd zavinenie vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák. a tiež sa správne vyporiadal
s otázkou tzv. materiálneho korektívu v zmysle ust. § 10 ods. 2 Tr. zák.

41.Pokiaľideoodvolaciunámietku,že konanieobžalovanéhonevzbudiloupoškodenej dôvodnúobavu
o život, resp. zdravie, vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Spôsobilosť vyhrážky vzbudiť dôvodnú
obavu sa posudzuje vždy v okolnostiach konkrétneho prípadu. Stačí pritom, aby konanie ako také bolo
spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, nie je potrebné z hľadiska naplnenia zákonných znakov predmetnej
skutkovej podstaty, aby táto obava u adresáta naozaj vznikla. Navyše v tomto prípade poškodená vo

výpovedi jednoznačne uviedla, že z konania obžalovaného mala v tom čase strach, pričom táto obava
plynula zo správania obžalovaného (hádzal veci), ale najmä z jeho verbálneho prejavu (napr. slová skap
hneď teraz). Z tohto pohľadu je bez významu, že poškodená s odstupom času konanie obžalovaného
bagatelizuje v dôsledku udobrenia sa s obžalovaným. V kontexte okolností prípadu, kedy konanie
obžalovaného nespočívalo len v samotných opakovaných vyhrážkach smrťou, ale bolo sprevádzané

aj poškodením majetku, nemá krajský súd najmenšie pochybnosti o tom, že konanie obžalovaného
bolo nielen plne spôsobilé dôvodnú obavu o život resp. zdravie u poškodenej vzbudiť, ale že takúto
obavu u nej aj reálne vzbudilo. Svedčí o tom jej reakcia, kedy pred obžalovaným po jeho vyhrážkach
sprevádzaných súčasným poškodeným jej majetku zavolala políciu.
K výroku o treste všeobecne

42. Podľa § 317 ods. 2 Tr. por., ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým
bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť
a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
43. Pokiaľ ide o výrok o treste, tento síce nebol zo strany obžalovaného osobitným spôsobom v odvolaní
namietaný, rovnako ani konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, no krajský súd s poukazom na

cit. ust. § 317 ods. 2 Tr. por. preskúmal v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť tohto
výroku. Chyby konania, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. krajský
súd odvolacím prieskumom nezistil. Naopak zistil, že okresný súd vykonal ohľadom tohto výroku
dokazovanie v dostatočnom rozsahu a procesne správne.
44. Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické

východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
45. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanietrestovuvedenýchvust.§34ods.1,ods.3Tr.zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,

trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
46. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútkapáchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy

páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.
47. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
48. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
49. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

50. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a

preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia

trestu do pôsobenia výchovného.
51. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosti jeho nápravy.
K výroku o treste konkrétne
52. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd
správne u obžalovaného skúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne u
obžalovaného zistil len jednu priťažujúcu okolnosť, že a už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m) Tr.

zák.). Poľahčujúcu okolnosť ani krajský súd nezistil. Pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností
potom správne pri ukladaní trestu vychádzal okresný súd z modifikovanej trestnej sadzby v zmysle ust. §
38 ods. 4 k § 360 ods. 2 Tr. zák., t. j. z trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 16 mesiacov až na 3 roky.
53. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd správne ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, lebo
činu sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, kedy je v zmysle ust. § 49

ods. 2 Tr. zák. ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody vylúčené. A ukladanie iného trestu,
alternatívneho k odňatiu slobody, vzhľadom na to, že ani v minulosti vykonané nepodmienečné tresty
u obžalovaného neviedli k jeho náprave, ani podľa názoru krajského súdu neprichádzalo do úvahy.54. Pokiaľ ide o okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)
rok a 4 (štyri) mesiace, tento je ukladaný na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, teda z pohľadu
správnestanovenejtrestnejsadzbyjetrestnomzákonným.Avšakzhľadiskajehoprimeranostihokrajský

súd považuje za mierny. Obžalovaný by si vzhľadom na kriminálne narušenú osobnosť (opakovane
súdne trestaný, doposiaľ 6-krát), okolnosti trestnej činnosti a jeho postoj k nej, fakt, že z jeho strany
ide o špeciálnu recidívu (už bol za prečin nebezpečného vyhrážania voči matke právoplatne odsúdený
vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/119/2010), ale tiež nekritický prístup k svojej polymorfnej
závislosti, ktorá ho v budúcnosti opäť môže priviesť do rozporu so zákonom, zaslúžil prísnejší trest.

55. Keďže ale odvolanie bolo podané výhradne v prospech obžalovaného, nebolo možné konečné
rozhodnutie zmeniť v jeho neprospech. Bráni tomu zásada zákazu zmeny k horšiemu vyjadrená v ust.
§ 322 ods. 3 Tr. por., ktorú je potrebné chápať ako garanciu práva podávať opravné prostriedky bez
obavy zo zhoršenia postavenia osoby (ktorá buď sama podala opravný prostriedok, alebo v prospech
ktorej bol opravný prostriedok podaný inou k tomu oprávnenou osobou) v porovnaní so situáciou tejto
osoby založenou pred podaním takéhoto opravného prostriedku.

56. Možno preto len dúfať, že takto mierny trest predsa len splní účel sledovaný zákonom, tu najmä
z hľadiska individuálnej prevencie.
57. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd obžalovaného správne
na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný
čin. Naposledy sa má za to, že vykonal nepodmienečný trest za úmyselný trestný čin dňom 20.7.2012
(aktuálne súdený skutok je z 26.1.2023), ktorým dňom bol podmienečný prepustený Okresným súdom
Martin sp. zn. 2Pp/94/2012 z výkonu trestu odňatia slobody a v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia sa osvedčil.

Záverečné zhrnutie
58. Zo skutočností prezentovaných vyššie v texte explicitne vyplýva, že v predmetnej trestnej veci
krajský súd nezistil žiaden zákonný dôvod na zrušenie či prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, preto
odvolanie obžalovaného na verejnom zasadnutí ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.
59. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.