Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 11, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011970
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3114011970.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Juraja Valáška a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trestne stíhanému pre čin, obžalobou právne posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
b) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 11. októbra 2023 prejednal odvolanie prokurátora

Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. februára 2022, sp. zn.
4T/116/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. februára 2022, sp. zn. 4T/116/2014 bolo rozhodnuté
tak, že obžalovaný A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, sa podľa § 285 písmeno a) Tr. poriadku o s

l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, sp. zn. 1Pv 575/13/3309,
zo dňa 7.11.2014 pre skutok obžalobou právne posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

od presne neurčenej doby roku 2008 do apríla 2013 svojej manželke D. E. B., trvale bytom F. X,

prechodne bytom C., G. H. XX, v mieste ich trvalého bydliska vulgárne nadával, že je piča, kurva,
chudera, nakazená kurva a podobne, vyhrážal sa jej fyzickou likvidáciou slovami "zabijem ťa, podpálim
dom, zlikvidujem ťa, prepichnem ťa vidlami, žalobu na mňa neprežiješ, zničím ťa, neprežije do rána" a
podobne, kde svoje verbálne útoky sprevádzal tým, že poškodenú sácal a silno chytal za ruky z čoho
mala podliatiny na rukách, fyzicky ju napádal a to údermi rukou do oblasti tváre, robil na ňu psychický
nátlak cez ich spoločné deti z dôvodu vynútenia si pohlavného styku s poškodenou, kde jeho agresívne

konanie sa od začiatku roku 2013 stupňovalo, pričom sa u poškodenej D. E. B. vyvinul z dôvodu konania
obvineného "syndróm týranej ženy",

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie
prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku v neprospech
obžalovaného. Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Proti oslobodzujúcemu rozsudku zahlásil intervenujúci prokurátor bezprostredne po jeho vyhlásení dňa
08.02.2022 odvolanie čo do výroku o vine aj o treste v neprospech obžalovaného.

Predseda senátu Okresného súdu Trenčín v odôvodnení konštatuje, zhodnotiac dôkazy vykonané na
hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenéhona starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, bez ohľadu na to, ktorá z
procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiež prihliadnuc na skutočnosti prebraté na
hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky Trestným poriadkom stanovené zásady trestného

konania, okrem iných aj zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ („in dubio pro reo“), dospel
k záveru, že obžaloba neuniesla dôkazné bremeno, keď súd nemal jednoznačne, teda bez akýchkoľvek
rozumných (i logických pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Preto
podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Ďalej súd uvádza, že v prípadoch
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby musí celkom štandardne vychádzať predovšetkým z

výpovedi obžalovanej osoby a svedeckej výpovede poškodenej osoby, prípadne výpovede priamych
očitých svedkov. V prípade výpovedí ďalších svedkov, totiž súd nemôže ich výpoveď význame hodnotiť,
keďže títo nemôžu zásadným spôsobom objasniť skutkové okolnosti tohto trestného činu, nakoľko sa
skutok mal odohrávať prevažne v súkromí.
Súd ďalej uvádza, že v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní nebol preukázaný STŽ. Ani
jeden zo znalcov, ktorí vypracovávali v prejednávanej veci znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie,

u poškodenej nekonštatoval vznik STŽ, pričom osobitné táto skutková okolnosť nevyplynula ani
zo znaleckého posudku znalca z odvetvia Psychológie D. I., prípadne jeho dopočutia na hlavnom
pojednávaní. D. I. totiž výslovne skonštatoval, že u poškodenej sa neprejavili znaky STŽ, keďže u nej
neboli splnené všetky jeho predpoklady. Podľa jeho záverov bol u nej naplnený predpoklad PSP, avšak
neboli naplnené ďalšie dva predpoklady, aby bolo možné konštatovať STŽ, a to naučená bezmocnosť a

sebazničujúce reakcie, keď v čase jej skúmania neboli signifikantné, aby mohol ich prítomnosť potvrdiť.
Uzatvára preto súd, že bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané nielen konanie obžalovaného,
ktoré malo poškodenej spôsobiť psychické utrpenie, ale súčasne ani následok tohto konania, o ktorom
pojednávala skutková veta podanej obžaloby, a to vznik STŽ.
Podľa môjho názoru vykonané dokazovanie dostatočne odôvodnilo, že žalovaný skutok sa stal a že

ho spáchal obžalovaný. Uvedené je preukázané najmä výpoveďou samotnej poškodenej, znaleckým
posudkom znalca z odboru Psychológia D. I. na poškodenú a podporne aj výpoveďami svedkov E.,
J., K., D. a C. (J.). Aj súd prvého stupňa podľa znenia odôvodnenia rozsudku prikladá dôraz výpovedi
poškodenej, pričom táto vo svojej výpovedi uviedla, že po narodení ich prvého syna obžalovaný začal vo
zvýšenej miere piť, na poškodenú kričal nadával jej. Uvedené konania sa po narodení ich druhého syna

ešte zintenzívnilo, keď obžalovaný poškodenú ponižoval, chodil svietiť do izby, kde spávala s deťmi,
ťahal ju za vlasy a po intímnej stránke si vynucoval sex. Na konanie obžalovaného poškodená reagovala
tak, že sa neraz zamkla v kúpeľni a zostala tam do rána. Konanie obžalovaného však pred rodičmi
ospravedlňovala a kamarátom sa nesťažovala, lebo sa hanbila. Keď sa jej obžalovaný vyhrážal tak
zavolala políciu o čom sú záznamy. Znalec D. I. konštatoval u poškodenej posttraumatickú stresovú

poruchu /PSP/ a príkorie spôsobované poškodenej pripísal celkovému správaniu sa obžalovaného voči
nej. Pokiaľ ide o stanovenia diagnózy PSP túto konštatovali tak D. I. ako aj E. D. L., M..
Pravdivosti výpovede poškodenej, a teda samotnej skutočnosti, že sa skutok stal tak ako ho opísala
v prípravnom konaní a následne aj v rámci kontradiktórneho procesu na hlavnom pojednávaní svedčí
záznam v registri priestupkov obžalovaného z rozhodného obdobia. Okolnosť opakovane uvádzaná

obhajobou, že poškodená si v krátkom čase od skutku našla partnera a má s ním dve deti, nemôže byť
podľa môjho názoru pri posudzovaní či sa skutok stal rozhodujúcou ani podpornou, nakoľko vychádzajúc
z praxe a vysvetlení znalcov, prejavy syndrómu týranej osoby resp. PSP sú premenlivé v čase a obeť
po odlúčení od páchateľa neostáva zaseknutá, ale ďalej sa snaží žiť „normálny život“ a je preto len
prirodzené, ak po čase dospeje do štádia, kedy nachádza silu začať nový plnohodnotný vzťah, pričom

táto okolnosť jej v žiadnom prípade nemôže byť na príťaž v predmetnom trestnom konaní.
V kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností je obžaloba názoru, že súd si pre prijatie konečného
rozhodnutia osvojil výhradne iba dôkazy obhajoby.
S poukazom na uvedené odvolaciemu Krajskému súdu v Trenčíne
navrhujem:

Podľa § 321 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku zrušiť rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová
značka4T116/2014zodňa08.02.2022apodľa§322odsek1Trestnéhoporiadkuvrátiťvecsúduprvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. V úvode písomného
vyjadrenia obhajoba poukázala na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedla nasledovné:„II.
Podľa názoru obhajoby vykonané dokazovanie dostatočne odôvodnilo, že žalovaný skutok sa nestal.

V predmetnej trestnej veci, po jej vrátenie okresnému súdu odvolacím súdom (3To/85/2017 zo dňa
28.3.2018), súd opätovne vykonal dokazovanie so zameraním sa na výhrady pôvodného konania a
rozhodnutia, na ktoré poukázal odvolací súd. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že skutok,
tak ako je uvedený v pôvodnom napadnutom rozsudku Okresného súdu je nejasný, nie je konkrétny a
nekorešponduje s vyjadreniami poškodenej. Odvolací súd ďalej konštatoval, že predmetný skutok nebol

v súlade s ustanovením paragrafu 163 odstavec 3 Trestného poriadku (je potrebné vypichnúť najmä
nezameniteľnosť skutku) a paragrafu 206 odstavec 3 trestného poriadku, pričom skutkové okolnosti
prípadu neboli vymedzené konkrétne tak ako je to upravené v ustanovení paragrafu 208 odstavec jedna
trestného zákona.
Pozorným porovnávaním skutku vymedzeného v pôvodne zrušenom rozsudku Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 4T/116/2014 zo dňa 2.5.2017 a skutku ako je v súčasnosti stále vymedzený v podanej obžalobe

je možné konštatovať, že tieto boli opísané takmer totožným spôsobom. Teda inak povedané, výhrady
odvolacieho súdu ( uvedené v uznesení sp. zn. 3To/85/2017 zo dňa 28.3.2018) ohľadom nejasností a
nekonkrétnosti vymedzenia skutku je možné vzťahovať aj k vymedzeniu skutku, ako je stále uvedený
v samotnej Obžalobe.

Ani z výsledkov opakovaného dokazovania, po vrátení veci, pred Okresným súdom Trenčín nevyplynulo,
že by bolo možné skutok definovať či ustáliť inak, a to bez výhrad, ktoré vo vzťahu ku skutku už
raz jasne vymedzil odvolací súd. Totižto, ani z výpovede jednotlivých svedkov, ktorí sa v konaní pred
súdom mali vyjadrovať vo vzťahu ku skutku uvedeného v obžalobe nevyplynuli žiadne konkrétnosti
týkajúce sa samotného skutku, tak aby bolo možné vo vzťahu ku skutku splniť výhrady odvolacieho súdu

(obžalovaný mám na mysli už spomínané ust. § 163 odstavec 3 Trestného poriadku, § 206 odstavec 3
trestného poriadku, § 208 odstavec jedna trestného zákona

Obžalovaný naďalej zotrváva na svojom stanovisku, že obžalovaný už bol za svoje konanie, ktoré mu
je mu kladené za vinu v tomto konaní postihnutý v priestupkovom konaní. Opak tohto tvrdenia nie je

možné objektívne vylúčiť a to s ohľadom na pretrvávajúcu nejasnosť a neurčitosť vymedzenia skutku
v podanej obžaloby. Preto v tejto súvislosti aj naďalej obžalovaný poukazujem na základné zásady
trestného konania ne bis in idem a in dubio pro reo.

III.

Z výpovede obžalovaného vyplýva, že poškodenú počas spoločného života obdivoval pre jej pracovitosť,
bol k nej ohľaduplný po problémoch spojených s následkami pôrodu, Obžalovaný rešpektoval aj
periodocitu sexuálneho styku s poškodenou, i keď s touto periodicitou nebol spokojný. Prijal to ako
fakt. Sexuálny styk prebiehal s ochranou v zmysle želania poškodenej. Obžalovaný sa vedel pre svoju
rodinu obetovať najmä svojou pracovitosťou, počas svojho výsluchu vyzdvihoval povahové vlastnosti

poškodenej. Tieto okolnosti nenasvedčujú správaniu sa tyrana.

Pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplynulo síce hlučnejšie správanie sa obžalovaného, je potrebné
vziať v úvahu aj to, že práca s koňmi nie je práca v kancelárii za PC. Kone si vyžadovali určitý typ
prístupu a správania sa od obžalovaného, aby bola ich chov primerane zvládnutý. Obžalovaný výslovne

popiera, že by sa voči poškodenej správal v obžalobe uvedeným spôsobom, že by napĺňal skutkovú
podstatu TC týrania.

IV.
Prokurátor v podanom odvolaní tvrdí, že vykonané dokazovanie dostatočne odôvodnilo, že žalovaný

skutok sa stal, a že ho spáchal obžalovaný, pričom poukazuje najmä:
- na samotnú výpoveď samotnej poškodenej (poznámka: Odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí
konštatoval, že skutok, tak ako je uvedený v pôvodnom napadnutom rozsudku Okresného súdu je
nejasný, nie je konkrétny a nekorešponduje s vyjadreniami poškodenej)
- na znalecký posudok znalca D. I.

- a podporne poukazuje na svedecké výpovede svedkov E., J., K., D. a C. (J.)
Obžalovaný nerozumie, prečo prokurátor v podanom odvolaní tvrdí, že znalec D. I. konštatoval
u poškodenej posttraumatickú stresovú poruchu /PSP/, keď na opakovanom hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14.9.20221 tento znalec v rámci svojho výsluchu tento svoj „odborný“ záver odvolal sodôvodnením, s tým, že on nie je vlastne vôbec oprávnený PSP diagnostikovať. Obžalovaný taktiež
vôbec nerozumie tvrdeniam prokurátora o tom, že PSP u poškodenej mal konštatovať aj E. D. L.,
M., ktorý poškodenú vôbec nevyšetroval, v konaní žiaden znalecký posudok či odborné vyjadrenie ani

neposkytol a ani nebol kontradiktórnym spôsobom vykonaný jeho výsluch.
V.
Počet súdnych pojednávaní v tejto veci (po vrátení veci odvolacím súdom) bol ovplyvnený najmä
tvrdeniami poškodenej v rámci predbežného prejednania obžaloby konaného dňa 27.8.2015, v rámci
ktorého ona sama uviedla citujem: ,potom ako som sa oboznámila s návrhom obvineného na vykonanie

dôkazov k výsluchu niektorých svedkov chcem uviesť, že sa mi títo osobne ospravedlňovali, že
vypovedali v prospech obvineného na polícii, niektorí boli navádzaní na takúto výpoveď prísľubom že
dostanú pozemky od obvineného.“
B. D. D. prítomného obhajcu na predbežnom prejednaní obžaloby: „na základe týchto slov poškodenej
o to väčší bol dôvod týchto svedkov vypočúvať“. Obhajoba sa dopytovala každého jedného aj na
poškodenou tvrdené ospravedlňovanie a kupovanie výpovede za prístup pozemkov. Uvedené tvrdenia

poškodenej sa nepotvrdilo. Vypočutie svedkov však muselo naštrbiť hodnovernosť osoby poškodenej.
O akú osobnosť sa u poškodenej jedná, keď dokáže takýmto vyhláseniami zavádzať súd?
Na základe výpovedí svedkov si súd mohol urobiť obraz o tom, akým spôsobom prebiehalo
spolunažívanie obžalovaného s poškodenou, ako prebiehal každodenný život, aký bol ich vzájomný
vzťah a ako sa ten vyvíjal. Domnievam sa, že z výpovedí svedkov nevyplynuli také skutočnosti, ktoré

by mali viesť k vysloveniu viny obžalovaného. Ak aj niektorí svedkovia pripúšťali, že počuli nadávky
obžalovaného smerujúce k poškodenej, išlo o svedkov poškodenej, ktorí sú s ňou v príbuzenskom alebo
dobrom kamarátskom vzťahu a pomáhajú jej takýmto spôsobom. Uvedené potvrdzujú výsluchy celého
radu ďalších svedkov vypočutých v konania pred súdom resp. z prípravného konania, ktorých výpovede
sa iba čítali. Títo ostatní svedkovia sa v rozhodujúcom období sa viac či menej intenzívne stýkali s

obžalovaným alebo poškodenou alebo s oboma súčasne, ale výslovne vyvracali okolnosti skutku či
samotný skutok, pre ktorý je podaná obžaloba.
Pokiaľ ide o fyzické útoky obžalovaného voči poškodenej, tieto obžalovaný tak isto popieram. V
konaní nebol predložený žiadny objektívny dôkaz (napr. lekárska správa), ktorý by potvrdzoval fyzické
napadnutie poškodenej obžalovaným. Poškodená sa nikdy na následky zranenia neliečila. Poškodená

sa nikdy neliečila ani psychiatricky a to ani ambulantnou formou.
Nepopieram, že v rodine B. vznikol konflikt, ktorý už poškodená a obžalovaný nedokázali urovnať. Za
príčinu rozpadu manželstva je potrebné jednoznačne považovať mimomanželskú známosť poškodenej,
ktorá mala za následok majetkový a trestnoprávny atak na obžalovaného. Výsledkom ukončenia nášho
vzťahu je nasledovná bilancia. Majetok poškodenej vo výške cca. 500 tisíc euro v rukách poškodenej,

poškodená má novým vzťah, ktorý si vybudovala ešte počas manželstva s obžalovaným. V súčasnosti
má dvoch potomkov s novým partnerom. Poškodená neumožňuje obžalovanému styk s deťmi s jeho
deťmi, ktorého sa obžalovaný domáhal súdnou cestou.
VI.
Obžalovanýmámzato,žezvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeupoškodenejabsentujúnasledovné

znaky príznačné pre týrané ženy:
absentuje naučená bezmocnosť (konflikty viac krát riešila odchodom z domácnosti)
absentuje zotrvávanie v konfliktnom prostredí
absentuje vlastný pocit viny
absentuje prevzatie postojov obžalovaného

absentuje ospravedlňovanie správania obžalovaného
absentuje sebaobviňovanie
absentuje neriešiteľnosť situácie v ktorej sa obeť týrania ocitne
absentuje vysoká intenzita a počet útokov, absentuje typický cyklus domáceho násilia
u poškodenej badať silné sebavedomie, intelektovo vyvinutú osobnosť,

Obete domáceho násilia majú problém vymaniť sa zo vzťahu, s čím poškodená nemala problém.
U obžalovaného úplne absentuje:
vyšší stupeň hrubosti a tiež bezcitnosti
absentuje dominancia vo vzťahu
absentuje špirála útokov

absentuje bazálna agresivita

VII.
Súdny znalec D. I., ktorého závery by som zhrnul pre odvolací súd nasledovne:Predovšetkým znalec - psychológ I. prekročil svoje znalecké kompetencie, pretože diagnostikoval
duševnú poruchu Posttraumatickú stresovú poruchu (PTSP), na čo nie je kompetentný a naviac
odpovedal na otázku, ktorá mu takto nebola zadaná - ako psychológ sa mal zaoberať iba mierou

neuroticizmu vo vzťahu k PTSP zo psychologického hľadiska a nie ju diagnostikovať, čím neprimerane
prekročil svoje znalecké kompetencie čo nakoniec aj sám priznal. K tomuto je kompetentný iba znalec
z odboru zdravotníctvo - psychiater.
Ďalej znalec I.
- pri výbere batérie psychotestov nevybral na danú problematiku špecifickú a citlivú batériu, ale vybral

štandardné psychotesty, ktoré sa používajú pri všetkých psychologických vyšetreniach štandardne,
podľa obhajoby existujú špecifické psychotesty citlivé na objektivizáciu subjektívneho prežívania
príkoria, psychického utrpenia...
- závery jeho posudku reprodukujú iba to čo sa dozvedel od poškodenej, teda sú založené výlučne na
subjektívnych tvrdeniach poškodenej. Absentujú vlastné objektívne zistenia znalca, ktoré sa nevyhnutne
mali objaviť vo výsledkoch psychodiagnostických testov.

Mohol by som sa teraz vrátiť k tomu čo poškodená uvádzala napríklad o uplácaní svedkov obžalovaným
za ich svedeckú výpoveď t.j. o akú osobnosť sa u poškodenej sa jedná vo vzťahu k jej hodnovernosti
- znalec I. podľa mňa uveril poškodenej, hoci u nej nerobil žiadne testy všeobecnej a špecifickej
vierohodnosti a tiež je potrebné znalcovi vytknúť, že D. I. nezvažoval diferenciálne diagnosticky žiadne
iné alternatívy, najmä to či poškodená príznaky PTSP nehrá t.j. nesimuluje. Vo svojej výpovedi síce

uviedol, že uvedené zvažoval, avšak tieto tvrdenia nevyplývajú z jeho znaleckého posudku. Mám za
to, že znalec mal hlavne u poškodenej zvažovať simuláciu, ktorá je v dnešnej dobe veľmi obľúbená u
žien, ktoré sledujú zámer privodenia trestného stíhania svojmu partnerovi napr. z dôvodu odplaty za
nevydarený vzťah, z majetkových dôvodov, v snahe získať deti a podobne (poznámka: poškodená má
spoločne nadobudnutý majetok v odhadovanej hodnote 500 000,-Eur a ja nie som do dnešného dňa, a

to už 8 rokov vyplatený). Uvedené považujeme za závažný nedostatok znaleckého skúmania.
- znalec nevychádzal napr. z gynekologických vyšetrení pokiaľ ide o detekovanie sexuálneho násilia
u poškodenej, nepracoval s kompletnou zdravotnou dokumentáciou (viď písomné odborné vyjadrenie
znalca G. K.), nezaoberal sa dostatočným spôsobom traumatizujúcou či hraničnou situáciou poškodenej
po úmrtí jej sestry, nedôsledne posúdil možnú príčinnú súvislosť tejto hraničnej situácie na možné

psychické problémy poškodenej, ktoré by nebolo možné (ak existovali) bez akýchkoľvek pochybností
pripísať výlučne konania obžalovaného.
Obžalovaný mám za to, že
závery posudku znalca I. vychádzajú len zo subjektívnych účelových údajov poškodenej, ktorým znalec
bezhranične uveril a nie sú podopreté objektívnou psychodiagnostikou psychotestov špecifických na

verifikáciu Psvchoreaktívnvch porúch, teda, že znalec I. iba reprodukuje tvrdenia poškodenej, ktoré
prijíma ako svoje závery bez objektívneho forenzného posudzovania a objektívnej verifikácie. Naviac
jeho závery si vzájomne odporujú - odpovede č. 6 a 18 z posudku.
Znalec I. síce (na rozdiel od tvrdenia prokurátora) vylúčil syndróm týranej ženy, avšak podľa mňa
vypracoval nespoľahlivý a sčasti nekompetentný posudok, o ktorý sa nie je možné oprieť.

Aj odborné vyjadrenie znalca G. K., ktoré som súdu predložil dňa 23.1.2017 spochybňuje závery znalca
D. I. o psychotraumatizácii poškodenej.
Ďalšou závažného skutočnosťou, ktorá vyplynula z výsledkov opakovaného dokazovania bolo priznanie
znalca D. I., že ten vlastne ako to povedal - de jure nebol osobou oprávnenou určiť posttraumatickú
stresovú poruchu. Ďalej tiež uviedol, že pre prijatie takého záveru by bolo potrebné psychiatrické

vyšetrenie poškodenej. Ďalšou pre mňa novou skutočnosťou je fakt, že znalec D. I. vo svojej výpovedi
dvakrát zdôraznil, že pri vypracovaní svojho znaleckého posudku vychádzal zo znaleckého posudku
doktora N., ktorý je však v tomto konaní neprípustný s ohľadom na nemožnosť vypočuť doktorka N.
ako znalca v tomto konaní. Iba pripomínam, (paradoxne), že práve preto bol v tomto konaní ustanovený
znalec D. I., lebo súd nemohol znalecký posudok doktora N. prihliadať a nový znalec vlastne konštatuje,

že pri svojej znaleckej činnosti vychádzal najmä z posudku doktora N.??????. V tomto smere je nutné
zo strany súdu aplikovať teóriu jablká z otráveného stromu a na tento znalecky posudok D. I. vôbec
neprihliadať-Žiadam, aby znalecky posudok G. I. nebol akceptovaný.
VIII.
Obžalovaný mám zato, že životný príbeh poškodenej po údajnej trestnej činnosti obžalovaného nie

je príbehom ženy, ktorá utrpela a trpela ťažkým príkorím. Obžalovaného v apríli 2013 aj s deťmi
opustila, podáva na neho tr. oznámenie... hoci mala trpieť vážnymi psychickými problémami, ktoré mali
sprevádzať ťažké príkorie a utrpenie zo strany obvineného, NIKDY v živote nebola ani u psychológa
a ani u psychiatra (!). Od leta 2014 sa zoznamuje s novým partnerom, za ktorého sa neskôr vydalaa majú spolu 2 deti. Uvedená bezvadná životná púť poškodenej je v ostrom protirečení s tým ako sa
ženy, ktoré trpia resp. trpeli príkorím a utrpením správajú. Takéto ženy okrem toho, že sa psychiatricky
a psychoterapeutický liečia, sú ostražité a nedôverčivé voči mužom, ťažko nadväzujú nové vzťahy a

spoločensky, sociálne aj vzťahovo sa uzatvárajú - izolujú. Mám za to, že poškodená svoje subjektívne
prežívanie príkoria a trýznenia iba predstiera.
Môj obhajca do spisu založil aj rôzne rozhodnutia všeobecných súdov, kde je podrobne rozobratá
skutková podstata týrania, teda že tento trestný čin si vyžaduje, aby išlo o ťažké príkorie, utrpenie ..... ale
život poškodenej ktorý viedla v čase údajného skutku, a následne ukazuje, že nemohla trpieť nadviazala

novú známosť, viedla intímny život s ďalších chlapom, čo v prípade týraných žien je viac ako len
nezvyčajné, keďže tieto ženy sú charakteristické tým, že odmietajú chlapov, sú ustráchané, bojazlivé,
nesamostatné a pod. nie to že ešte splodia deti s iným mužom a podobne.
Okrem mnou navrhovaných svedkov, ktorí poskytli svoju výpoveď resp. prehlásenie v trestnom konaní
výrazne v prospech mňa svedčia najmä: znalecký posudok D. A., D. E., odborné vyjadrenie PhDr, K.,
odborné vyjadrenie D. K. F. J. G., čistý register trestov a všetky mojou obhajobou predložené listinné

dôkazy.
Pokiaľ ide o dôveryhodnosť výpovede samotnej poškodenej, obhajoba tiež predložila súdu práve
zmieňované odborné odborne vyjadrenie D. K. F. J. G., ktoré spochybňuje pravdivosť výpovede
poškodenej v trestnom konaní.
Vychádzajúc z výsledkov dokazovania nemožno z môjho pohľadu predmetnú trestnú vec vyhodnotiť

iným spôsobom ako oslobodením obžalovaného spod obžaloby, pričom mám za to, že vzťahy medzi
obžalovaným a poškodenú boli bezpochyby narušené rozvodovým konaním a príčinám, ktoré k
rozvodovému konaniu viedli, Nedosiahli však takú intenzitu, aby bolo možné konštatovať, že by zo strany
obžalovaného dochádzalo k týrania poškodenej. To by sme potom takýmto spôsobom museli postihovať
50% rozvodov na Slovensku.

Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR jedným z najdôležitejších princípov trestného konania je princíp
prezumpcie neviny. Ak existujú akékoľvek rozumné pochybnosti nie je tieto možné vyložiť v neprospech
obžalovaného, ale naopak súd ich musí vyložiť v prospech obžalovaného. Z princípu prezumpcie neviny
vyplýva aj pravidlo in dubio pro reo, podľa ktorého pokiaľ v procese dokazovania neboli dosiahnuté
praktické istoty o existencii relevantných skutkových okolností, to znamená, ak sú prítomné dôvodné

pochybnosti vo vzťahu ku skutku, alebo k osobe páchateľa a tieto nie je možné odstrániť ani vykonaním
ďalšieho dôkazu, tak súd musí rozhodnúť v prospech obžalovaného.
SúdySRmusiavychádzaťajzjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva,ktorýposudcochpožaduje,
aby títo nevychádzali z vopred prijatého presvedčenia, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý je mu
kladený za vinu, ale aby dôkazné bremeno spočívalo na obžalobe a prípadné pochybnosti musia byť

využité v prospech obžalovaného.
Pravidlo „preukázať skutočnosť mimo akúkoľvek rozumovú pochybnosť“ sa vzťahuje predovšetkým na
dosiahnutie čo najvyššej možnej istoty ohľadne záveru vyplývajúceho z každého dôkazu, ale to však
neznamená, že súd nemusí dodržať vysoký štandard aj pokiaľ sa to týka vypovedacej schopnosti a
hodnovernosti dôkazov. Súdy majú pri hodnotení dôkazov voľnú úvahu, ale táto nemôže byť absolútna,

naopak ústavou a medzinárodnými dokumentmi garantované základné práva postavenia obžalovaného
v trestnom konaní tvoria rámec, ktorý je treba pri voľnej úvahe rešpektovať.
Všeobecné súdy nemôžu rezignovať na posúdenie vierohodnosti výpovede svedka, ktorého obžaloba z
akéhokoľvek dôvodu privileguje. Existuje judikátov ústavných súdov, že ak v trestnej veci existuje jeden
jediný usvedčujúci dôkaz tak v tomto prípade musí byť venovaná mimoriadna pozornosť dôkladnému

prevereniu tohto jediného priameho usvedčujúceho dôkazu a takýto dôkaz musí byť mimoriadne
starostlivo hodnotený.
X.
Záverom chcem ešte uviesť, že k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu týrania sú vždy potrebný
minimálne dvaja, tyran a týrana, pričom do značnej mieri závisí i od povahových vlastností týchto osôb,

akým spôsobom sa dokážu (teda najmä obeť) osobnostne vysporiadať so vznikajúcom negatívnou
situáciou. Každá obeť mám totiž to inú adaptačnú citlivosť vo vzťahu k na nej páchanému násiliu. Avšak
akokoľvek citlivá osoba nemôže byť týraná pokiaľ absentuje základný prvok týrania a to je osoba C..
V nadväznosti na všetky vyššie uvádzané skutočnosti navrhujem aby Krajský súd ako odvolací súd
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v znení jeho odôvodnenia zo dňa 11.05.2022, sp.zn.

1Pv 4/19/3309-85 podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry
zotrval na podanom odvolaní ako aj na jeho písomných dôvodoch s tým, že modifikoval dôvod zrušenianapadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. Obhajoba navrhla zamietnuť odvolanie
prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého
výroku rozsudku okresného súdu, odvolací súd konštatuje, že v obsahu dôvodov odvolania prokurátora

nie je vytýkaná žiadna konkrétna procesná chyba konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku
rozsudku okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Odvolací súd nezistil v postupe
okresného súdu ani existenciu takejto procesnej chyby, v odvolaní nevytýkanej, ktorá by odôvodňovala
podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním prokurátora napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného
súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že
prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť
postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov
okresný súd dospel k záveru o danosti dôvodov na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa §

285 písm. a) Tr. por. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor podľa konkrétnych dôvodov odvolania
teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných
dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že
v dôvodoch odvolania prokurátora nie je vecne namietaná chyba rozsudku aj podľa § 321 ods. 1 písm. d)
Tr. por., keďže prokurátor v dôvodoch odvolania namieta správnosť skutkového záveru o nepreukázaní

skutku a teda nenamieta nesprávnosť aplikácie ustanovení Trestného zákona na okresným súdom
správne zistený skutkový stav veci.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných

dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých

dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov

dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým

výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých

smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné
pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. bez

akýchkoľvek pochybností nepreukázali konanie obžalovaného voči poškodenej tak, ako mu to kládla
obžaloba za vinu.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v

nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných
zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného
obsahuodôvodneniaodvolaniaprokurátoraodvolacísúdkonštatuje,žeprokurátorvdôvodochodvolania
ani nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia

iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má
vyvodiť z vykonaných dôkazov, svedčiacich výlučne v neprospech obžalovaného (ustáliť skutkové
závery o spáchaní činu obžalovaným). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených
úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení
dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd, ako bolo uvedené už vyššie, nemá

právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo
prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z
vykonaných dôkazov vyvodiť).

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu

spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne
odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoj
záver o nepreukázaní činu, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, má úplnú oporu v celom obsahu

vykonaného dokazovania.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri
hodnotenídôkazovvsúladesustálenousúdnoupraxouvovzťahukpožiadavkepreukázaniavinydospel
k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy nie sú podľa jeho názoru dostatočné na to,

aby mohol na týchto dôkazoch založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné rozumné presvedčenie o
vine obžalovaného zo spáchania činu, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Okresný súd podľa
názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o
argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky
vykonaného dokazovania nepresvedčili bez akýchkoľvek rozumných pochybností o preukázaní, že sa

stal čin, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov
nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12
Tr. por. a o nesprávnej aplikácií zásady v pochybnostiach v prospech obvineného okresným súdom
pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil existenciu
odvolaním prokurátora namietaných vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371

ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.