Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 23P/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223201278
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tamara Ondrušková
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1223201278.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci manžela: N. Q., R.. XX.XX.XXXX, T. D. J. XXXX/XX, D.,
zastúpený JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom so sídlom Nejedlého 29, Bratislava proti manželke:
O. Q., W.. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. X, D., v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: I. Q., R.. XX.XX.XXXX a S. Q., R.. XX.XX.XXXX,
obe deti zastúpené kolíznym opatrovník Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h l a s u j e nedostatok svojej právomoci na konanie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom I. Q., R.. XX.XX.XXXX a S. Q., R.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode
manželstva.

II. Súd konanie v časti o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom I. Q., R..
XX.XX.XXXX a S. Q., R.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 21.03.2023 sa manžel domáhal rozvodu
manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Z manželstva
pochádzajú dve maloleté deti. Manžel v návrhu uviedol, spolu s manželkou a maloletými deťmi žijú v

W. C. V. H.. Maloletý Samuel navštevuje V. O. C. V. D. O. A. Q. C. W. a maloletý S. U. Š. C. V. H. C.
W.. Maloleté deti navštevujú v W.Ú. krúžky a manžel na nich poberá rodičovský príspevok vyplácaný
W. W.. Manžel sa domáhal zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Manželkasnávrhommanželanesúhlasila,vprvomradenamietala,žeslovenskésúdynemajúprávomoc
vo veci konať, nakoľko obvyklý pobyt maloletých detí je v W.. Manželka taktiež nesúhlasila s tvrdením
manžela, že sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti, namietala, že to nie je v najlepšom záujme

maloletých detí.

2. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) s konaním
o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas
po rozvode.

3. Vzhľadom k tomu, že s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, súd sa najskôr zaoberal otázkou, či je v
jeho právomoci konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa v časti úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, nakoľko z obsahu návrhu ako aj z vyjadrenia matky maloletých detí
vyplynulo, že rodine žije už X rokov v W. V. H., maloleté deti tam navštevujú školu - maloletý Samuel
navštevujeV.O.C.V.D.O.A.Q.C.W.amaloletýS.U.Š.C.V.H.C.W.,očommatkadoložilapotvrdenia

o návšteve školy, maloleté deti navštevujú v Rakúsku krúžky aj krúžky (matka doložila potvrdenie o tom,
že maloletý S. navštevuje futbalový klub v W.). Súd teda skúmal, či je daná právomoc slovenských súdovkonať v danej veci, a to nielen podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Nariadenia Rady (EÚ)
č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a
vo veciach rodičovských práv s povinností a o medzinárodných únosoch detí, (ďalej len „Nariadenie č.

2019/1111“).

4. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, ,,právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné“ podmienky).

Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa bodu 19. a 20. Nariadenia č. 2019/1111 kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a

povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a mali by sa uplatňovať v
súlade s ním. Akýkoľvek odkaz na najlepší záujem dieťaťa by sa mal vykladať v zmysle článku
24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a Dohovoru Organizácie Spojených
národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 (ďalej len „dohovor OSN o právach dieťaťa“), ako sú
transponované vo vnútroštátnom práve a vnútroštátnych postupoch. S cieľom zaručiť najlepší záujem

dieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Z toho vyplýva, že právomoc
by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených
v tomto nariadení, napríklad v prípade zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi
nositeľmi rodičovských práv a povinností.

Podľa kapitoly I. článku 1 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111 toto nariadenie sa uplatňuje v týchto
občianskych veciach a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva b) nadobúdanie, výkon,
prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 7 Nariadenia č. 2019/1111 súdy členského štátu majú právomoc vo

veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase
začatia konania. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.

Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 10 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111 súdy členského štátu majú právomoc
vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky:

a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že (i)
aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii)
dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom;

b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: (i) sa slobodne dohodli na voľbe
právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo (ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného
konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a

c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.

Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 10 bod 2 Nariadenia č. 2019/1111 dohoda o voľbe súdu podľa odseku 1
písm. b) musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci,
alebosamusízaznamenaťvzápisnicisúduvsúladesvnútroštátnymprávomavnútroštátnymipostupmi.
Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje

za rovnocennú s písomnou formou.

Podľa kapitoly II, oddiel 3, článok 18 Nariadenia č. 2019/1111 Ak sa začalo konanie na súde členského
štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrípodľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc.

5. Kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, t.
j. podmienky konania. Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu konať a rozhodovať
o danej právnej veci, jej nedostatok je neodstrániteľný a preto záver o nedostatku právomoci zásadne
vedie k zastaveniu konania.

6. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov riešia medzinárodné zmluvy.
Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať
predpisy európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov. Nariadenie
č. 2019/1111 stanovuje odlišné kritériá určovania právomoci súdov členských štátov vo veciach rozvodu
a iné vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Kým v otázke právomoci členských štátov
na konanie vo veciach rozvodu je táto koncipovaná pomerne široko (čl. 3 Nariadenia č. 2019/1111),

právomoc členských štátov vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je viazaná len
na obvyklý pobyt dieťaťa v čase začatia konania. ( č. l. 7 Nariadenia č. 2019/1111). Nakoľko uvedené
Nariadenie č. 2019/1111 má prednosť pred vnútroštátnou úpravou, súd nemôže automaticky vychádzať
z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine, resp. jeho použitie je možné až po tom čo na základe pravidiel
určovania právomoci súd zistí, že má právomoc na konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv

a povinností. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa súd zaoberal skúmaním svojej
právomoci podľa kap. II, oddiel 2, čl. 7 Nariadenia č. 2019/1111, kedy po preskúmaní návrhu manžela,
a po oboznámení sa s obsahom spisu vrátane vyjadrenia manželky mal za to, že jeho právomoc na
konanie nie je daná. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že pre účely
určenia právomoci súdu v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností treba vychádzať z

článku 7 Nariadenia č. 2019/1111, v súvislosti s čím súd skúmal obvyklý pobyt maloletých detí v čase
začatia konania. Pretože pojem „obvyklý pobyt“ nie je definovaný v žiadnom všeobecne záväznom
právnom predpise platnom na území Slovenskej republiky, rovnako ako ani v žiadnom medzinárodnom
dohovore záväznom pre Slovenskú republiku, súd pri jeho skúmaní vychádzal z jeho sémantického
významu ako aj skutočností, kde účastníci bývajú, kde pracujú, teda kde sa fakticky prevažne zdržujú.

Pojem „obvyklý pobyt“ je potrebné chápať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru
začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä
trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny
do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti,
ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. (Rozsudok z 2. apríla 2009 vo

veci C-523/07, A, Zb. 2009, s. I-2805). Vzhľadom na uvedené, na konanie a rozhodnutie o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je príslušný ten členský štát, v ktorom má dieťa v
čase začatia konania obvyklý pobyt. V prípade maloletých detí Q. je týmto štátom W., nakoľko v tejto
krajine sa nachádza centrum ich záujmov a ťažisko ich života. Tu deti navštevujú školu, krúžky, majú tu
kamarátov a teda majú tu vytvorené sociálne a rodinné väzby. Ako vyplýva z vyjadrení obidvoch rodičov

maloleté deti dlhodobo nežili na území Slovenskej republiky, už V. rokov žijú v W., kde navštevujú školu
aj krúžky. Rodinné a sociálne väzby so Slovenskou republikou sú minimálne. Po posúdení veci súd
dospel k záveru, že maloleté deti nemajú svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republike.

7. Súd sa zaoberal aj otázkou voľby právomoci, pričom v súlade s čl. 10 bodu 1 Nariadenia je zrejmé, že

právomoc slovenských súdov môže byť daná aj po splnení taxatívne určených podmienok, ak súčasne
rodičia v čase začatia konania prijali právomoc súdov vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností. Nakoľko však k „prorogačnej dohode rodičov“ v súlade s čl. 12 Nariadenia nedošlo, nie je
možné právomoc slovenských súdov vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností založiť, a to
ani na základe trvalého pobytu detí na území Slovenskej republiky, ktorý je len evidenčného charakteru.

8. V zmysle vyššie uvedeného, berúc do úvahy všetky okolnosti, ktorými sa súd zaoberal na základe
čoho dospel k záveru že maloleté detí v čase začatia konania nemali obvyklý pobyt na území Slovenskej
republiky a na základe dohody rodičov nedošlo k prijatiu právomoci slovenských súdov, právomoc
slovenských súdov na konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nie je daná. Vyvodený

nedostatok právomoci slovenských súdov predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, súd preto v
súlade s citovaným § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastavil a zároveň osobitným
výrokom vyslovil nedostatok svojej právomoci na konanie.9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.