Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623010020
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2623010020.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXX XXXX
v C., trvalé bydlisko D. XXXX/XXX, E. - C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), o odvolaní prokurátora voči rozsudku Okresného
súdu Senica z 25. januára 2023, sp. zn. 0T/3/2023, na verejnom zasadnutí konanom 12. októbra 2023

v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Senica zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSenica(ďalejlenokresnýsúd)z25.januára2023,sp.zn.0T/3/2023,uznalobžalovaného
A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 14.01.2023 v čase približne o 23:02 hod. na ulici Štúrovej v meste Šaštín - Stráže viedol osobné
motorové vozidlo zn. Renault Megane Scénic s evidenčným číslom C., v stave vylučujúcom spôsobilosť,
ktorý si privodil vplyvom návykovej látky - alkoholu, kde bol pred reštauráciou Jednička zastavený a
kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Šaštín-Stráže a následne bol hliadkou polície vyzvaný,
aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom, pričom vyšetrením vykonaným dychovou
skúškou prístrojom AlcoQuant6020 plus, sériové číslo A410131 mu bola dňa 14.01.2023 v čase o

23.03 hod. nameraná hodnota 1,24 miligramu alkoholu na liter vydychovaného vzduchu a opakovanou
dychovou skúškou vykonanou prístrojom AlcoQuant6020 plus, sériové číslo F. zo dňa 14.01.2023 v čase
o 23.18 hod. mu bola nameraná hodnota 1,29 miligramu alkoholu na liter vydychovaného vzduchu.
2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l),
§ 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého mu podľa §
49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu učil skúšobnú dobu na

18 (osemnásť) mesiacov. Súčasne mu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 4 (štyri) roky.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný
vzdal práva podať odvolanie, aj za osoby oprávneného v jeho mene podať, avšak prokurátora zahlásil
odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.
4. Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 27.

februára 2023.
5. V odvolaní prokurátor uviedol, že napáda výrok o treste, nakoľko ho nepovažuje za zákonný. V prvom
rade poukázal na to, že podľa zápisov o dychových skúškach vykonaných 14. januára 2023 miera
alkoholu u obžalovaného presiahla hodnotu 2 promile a to v čase o 23.03 hod. mu bola nameraná
hodnota 1,24 mg/l alkoholu v dychu a opakovanou skúškou v čase o 23.18 hod. mu bola nameraná
hodnota 1,29 mg/l alkoholu v dychu. Z uvedeného je zrejmé, že nameraná hodnota stúpala. Obžalovaný

sa dopustil žalovaného trestného činu ako trestne zodpovedný subjekt v priamom úmysle, kedy
svojim konaním jednoznačne chcel ohroziť záujem chránený trestným zákonom, záujem spoločnosti naochrane ľudského života, zdravia a majetku. Obžalovaný vykonával činnosť, ktorou mohol ohroziť nielen
svoj život, ale aj životy iných osôb, chodcov, cyklistov a vodičov. Obžalovaný bezpochyby vedel a chcel
viest' motorové vozidlo bezprostredne po tom, čo požil alkohol v množstve, ktoré v jednom z meraní

dosiahlo hodnotu až 2,69 promile alkoholu, ktoré jednoznačne vylučovalo jeho spôsobilosť na riadne
vedenie vozidla. Prokurátor podotkol, že motorové vozidlo je nepochybne prostriedkom, ktorý je možné
premeniť v ľudských rukách na zbraň.
6. Ďalej prokurátor v odvolaní argumentoval tým, že obžalovaný vykonával túto činnosť, hoci už bol
za priestupky proti plynulosti a bezpečnosti v cestnej premávke postihnutý, a to až desaťkrát, pričom

v jednom prípade bol dokonca postihnutý zákazom činnosti v trvaní 6 mesiacov. Je zrejmé, že sa teda
jedná o vodiča opakovane sa dopúšťajúceho protiprávneho konania v cestnej premávke, pričom ani
predchádzajúcepostihnutianeviedlikjehonápraveadopustilsatakzávažnéhoprečinuakojeohrozenie
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., kedy pri nameranej hodnote
alkoholu vo výške až 2,69 promile, mohol pod vplyvom alkoholu niekoho zraniť, poprípade spôsobiť aj
závažnejší následok.

7. Prokurátor preto zastávam názor, že miera závažnosti spáchaného trestného činu pre spoločnosť a
riziko jeho recidívy je natoľko významné, že jediným druhom trestu za vedenie vozidla pod vplyvom tak
vysokej hladiny alkoholu spôsobilým naplniť účel trestu, je uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody. S poukazom na spôsob spáchania trestného činu, zavinenie, ale aj osobu obžalovaného,
ktorý si sadol za volant motorového vozidla pod vplyvom alkoholu s vedomím, že týmto konaním

môže ohroziť ľudské životy, iba uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody dokáže vytvoriť
podmienky na prevýchovu obžalovaného, odradiť ho od ďalšieho páchania tohto trestného činu ako aj
naplniť preventívny účel trestu v rovine generálnej prevencie. Rovnako zastáva názor, že pre vyjadrenie
morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou sa javí ako jediný trest uložený v súlade so zákonom
nepodmienečný trest odňatia slobody.

8. Z prezentovaných dôvodov prokurátor v konečnom návrhu žiadal, aby Krajský súd v Trnave zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že obžalovaného podľa§ 289 ods. 1 Tr. zák.,
s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
4 mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradí do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň aby mu podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil aj

trest zákazu činnosť viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 roky.
9. Obžalovaný sa k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora nevyjadril.
10. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní prokurátora 21. apríla 2023.
11. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia najskôr na

12. októbra 2023, ktorého sa zúčastnil prokurátor a obžalovaný. Po oboznámení správy o stave veci
sa pristúpilo ku konečným návrhom, keďže krajský súd dokazovanie nedopĺňal, nakoľko v tomto smere
žiadne návrhy neboli. V rámci konečných návrhov prítomný prokurátor navrhol odvolaniu v celom
rozsahu vyhovieť a rozhodnúť v zmysle konečného návrhu tam uvedeného. Obžalovaný v konečnom
návrhu žiadal odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Dodal, že vodičský preukaz už má

odobratý, vyživuje dve deti, s tromi ďalšími býva, všetko by ostalo na priateľke, ktorá žije z materskej,
oni by to bez neho nezvládali, ďalej že chodí do práce, platí nájom, výživné, všetko zaisťuje, príjem
priateľky je viac-menej len na stravu. Na záver uviedol, že svoj čin ľutuje, oľutoval to už 3-krát, predtým
nemal žiadne odsúdenia, ani potom sa mi nič také nestalo, je to za alkohol, je to prvýkrát, to odňatie
slobody by ohrozilo hlavne deti.

12. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
13. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti
výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1
Tr.por.krajskýsúdpreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýrokuotreste,akoajsprávnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré výroku o treste predchádzalo
14. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto
smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať,
že okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k napadnutému výroku o treste procesne správne

a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
K trestu všeobecne
15. Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o
druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov
uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov,trestzároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
16. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom

spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.
17. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
18. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
19. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosti jeho nápravy.
20. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestuje prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
21. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa

i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
K trestu konkrétne

22.Pokiaľideopovahuspáchanéhoprečinu,správneprokurátorvodvolanípoukázalnato,žetrestnýčin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. je ohrozovací trestný čin. Objektom
tejto skutkovej podstaty je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel,
ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré
svojouváhouamotorickousilouspôsobujúzávažnédeštrukčnéúčinky,vyplýva,ženásledkydopravných

nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri
ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva
v konaní páchateľa, ktorý v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky,
vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo
spôsobiť značnú škodu na majetku. Z hľadiska ovplyvnenia alkoholom rozumieme pod pojmom stav

vylučujúci spôsobilosť, kedy hladina alkoholu v krvi vodiča motorového vozidla dosiahne 1,0 g/kg (1
promile), nakoľko podľa poznatkov lekárskej vedy nie je žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný
vodič motorového vozidla, schopný bezpečne viesť motorové vozidlo pri takejto hladine alkoholu v
jeho krvi. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný), z hľadiska subjektívnej
stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

23. Krajský súd sa stotožňuje s názorom prokurátora, že pokiaľ páchateľ viedol motorové vozidlo
v cestnej premávke pod vplyvom alkoholu v stave vylučujúcom spôsobilosť, tak nie je v zásade jedno,
v akom stupni opitosti sa nachádzal, resp. o akú hodnotu páchateľ prekročil kľúčovú hranicu jedného
promile alkoholu v krvi. Krajský súd zastáva názor, že každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť
k vedeniu motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych

a včasných vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je
dôležité vedieť, k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla
alkoholu,došlo.Zlogikyveciplatí,žečímvyššiajehladinaalkoholuvkrvipáchateľatohtočinu,t.j.stupeň
jeho opitosti (resp. čím vyššia je miera jeho ovplyvnenia inou návykovou látkou ako je alkohol), tým je
jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia, obmedzenejšia)

a naopak potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených Tr. zák. vyššie. Na základe uvedeného
je preto krajský súd toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci
skúmaniazávažnostispáchanéhoprečinuamalbybyťzohľadnenýajpriindividualizáciitrestnejsankcie,
na ktorú skutočnosť prokurátor dôvodne v odvolaní poukazuje.
24. V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný viedol ako vodič osobné

motorovévozidlopodvplyvomalkoholusnameranouhodnotou1,29mgalkoholunalitervydychovaného
vzduchu, čo v prepočte činí 2,69 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu v krvi veda označuje
už za ťažkú opitosť, v rámci tohto stavu osoba nie je schopná samostatnej chôdze, má blábolivú
reč, psychické poruchy, výraznejšie poruchy správania (napr. opilecká agresivita), zvracanie a pod.
Závažnosť prečinu spáchaného obžalovaným v rámci kategórie týchto trestných činov tak aj podľa

názoru krajského súdu bola vysoká, tu aj s poukazom na miesto, kadiaľ vozidlo viedol (cesta v meste),
i keď mimo dopravnej špičky (23,02 hod.).
25. Na strane druhej krajský súd nezdieľa názor prokurátora, že páchateľa prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., u ktorého bola zistená ťažká opitosť (2,0 až 2,99
promile alkoholu v krvi), nemožno potrestať podmienečným odkladom trestu odňatia slobody, ak sú na

to splnené zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňa opitosti majúceho vplyv na
závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa týmto druhom trestu.
A práve táto ostatná zákonná podmienka v prípade obžalovaného podľa názoru krajského súdu stálesplnená je, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody v zmysle
návrhu prokurátora.
26. Ide totiž o to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a priestupkovo postihnutý bol od roku

2003, kedy získal vodičské oprávnenie na vedenie osobného motorového vozidla, iba na úseku dopravy
a len 10-krát, prevažne za prekročenie rýchlosti, pričom naposledy spáchal priestupok prekročením
rýchlostivroku2019.Ztohojezrejmé,žesícenejdeovzornéhovodiča,čosapremietloajdonepriznania
poľahčujúcej okolnosti vedenia riadneho života podľa § 36 písm. j) Tr. zák., no na strane druhej nejde ani
o extrémne nedisciplinovaného vodiča, ktorý by svojim nezodpovedným správaním v cestnej premávke

pravidelne a sústavne ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky. A zdôrazniť treba, že dosiaľ
nikdy nebol sankcionovaný za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu, či iných návykových látok.
27. U takéhoto prvopáchateľa trestnej činnosti je podľa názoru krajského súdu možné racionálne
očakávať, že v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu spolu
s trestom zákazu činnosti bude naplnený účel trestu sledovaný ust. § 34 Tr. zák., tu najmä z hľadiska
individuálnej prevencie. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného konania.

28. Inak vyjadrené, pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd z dôvodov rozvedených vyššie v texte
postupoval správne a zákonne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu. Ani krajský súd nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného vplývať výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto postup si nevyžaduje ani účinná ochrana spoločnosti
a ani náprava tohto konkrétneho páchateľa.

29. Pokiaľ ide o výmeru trestu, krajský súd konštatuje, že okresný súd u obžalovaného preskúmal pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne u neho nezistiac žiadnu priťažujúcu
okolnosť zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa k spáchaniu trestného činu
priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, v dôsledku čoho správne pri prevahe poľahčujúcich okolností
aplikoval ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., ktorým znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby z

12 mesiacov o jednu tretinu, t. j. na 8 mesiacov.
30. Okresným súdom vymeraný trest odňatia slobody 6 mesiacov je nad hornou polovicou
modifikovaného zákonného rozpätia, avšak stále je v sadzbe a vzhľadom na osobu obžalovaného
a okolnosti prípadu je takýto trest možné aj podľa krajského súdu považovať za primeraný a spravodlivý.
31. Pri podmienečnom odklade výkonu trestu je okresný súd povinný v zmysle ust. § 50 ods.

1 Tr. zák. určiť skúšobnú dobu od jedného do piatich rokov. Okresným súdom určená skúšobná doba
na úrovni 18 mesiacov je blízko dolnej hranice zákonného rozpätia, avšak aj podľa názoru krajského
súdu je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný spôsobom svojho života preukázal polepšenie.
32. Keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, správne
mu okresný súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke

podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje
účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto
druhu trestnej činnosti.
33. Pokiaľ ide štvorročnú výmeru tohto trestu, táto je uložená približne v strede modifikovaného rozpätia
podľa 38 ods. 3, § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a aj krajský súd ju považuje za primeranú nielen okolnostiam

prípadu, ale aj osobe obžalovaného, najmä s poukazom na jeho priestupkovú minulosť v doprave.
Záverečné zhrnutie
34. Okresným súdom vymerané tresty vo svojom súhrnne považoval krajský súd za zákonné, primerané
a spravodlivé, ktoré splnia svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a
zároveň morálne odsúdia konanie obžalovaného.

35.Nazákladeprezentovanýchúvahkrajskýsúdvyhodnotilodvolanieprokurátoraakonedôvodné,preto
ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí zamietol.
36. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.