Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obdo/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716213133
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Izakovičová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5716213133.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek
JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti VÝTAHY
RENOVALIFT, s.r.o., Žižkova 601/42, Břeclav, Česká republika, IČ: 261 63 331, vo veci organizačnej
zložky podniku zahraničnej osoby VÝTAHY RENOVALIFT, s.r.o. podnik zahraničnej osoby, Hlavná 448,
Žilina - Bytčica, IČO: 36 426 661, zastúpenej advokátskou kanceláriou RYBÁR advokát s.r.o., Andreja

Kmeťa 11, Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovanej Univerzitnej nemocnici Martin, Kollárova 4248/2,
Martin, IČO: 00 365 327, o zaplatenie 45 000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Martin
pod sp. zn. 18Cb/214/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 13. júla 2022
č. k. 13Cob/135/2021-942, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. februára 2019 č. k.
18Cb/214/2016-676, výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 22 857 eur s úrokom
z omeškania 8,05% ročne zo sumy 22 857 eur od 17. mája 2016 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšku nároku na zaplatenie sumy 22 143 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 22 143 eur od 17. mája 2016 do zaplatenia zamietol

a výrokom III. nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Okresný súd Martin
dopĺňacím rozsudkom zo 17. apríla 2019, č. k. 18Cb/214/2016-715, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 24. júna 2020 č. k. 13Cob/165/2019-836,

rozsudok Okresného súdu Martin zo 14. februára 2019 č. k. 18Cb/214/2016-676, vo výroku II., ktorým
vo zvyšku nároku na zaplatenie sumy 22 143 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 22 143 eur od 17. mája 2016 do zaplatenia bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku III., podľa
ktorého žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, potvrdil s tým, že priznal žalovanej
nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací uznesením z 19. augusta 2021 č. k.
2Obdo/85/2021-911, rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom
uznesení dovolací súd uviedol, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. § 219 ods. 3 CSP
odvolacím súdom došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Súčasne dovolací súd
upozornil, že z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo zrejmé, ako sa vysporiadal s tým,
že žalobkyni nebolo doručené, resp. oznámené, doplnenie Dodatku č. 2 k znaleckému posudku Ústavu

súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj ako „ÚSI ŽU“), ktoré bolo do súdneho spisu
predložené žalovanou, v dôsledku čoho nemala žalobkyňa možnosť k tomuto zaujať svoje stanovisko.4. Po vrátení veci dovolacím súdom Krajský súd v Žiline rozsudkom z 13. júla 2022 č. k.
13Cob/135/2021-942, rozsudok Okresného súdu Martin zo 14. februára 2019 č. k. 18Cb/214/2016-676,

vo výroku II., ktorým vo zvyšku nároku na zaplatenie sumy 22 143 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne zo sumy 22 143 eur od 17. mája 2016 do zaplatenia bola žaloba zamietnutá a v závislom
výroku III., podľa ktorého žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, potvrdil s tým,
že priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyni súčasne
priznal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov dovolacieho konania.

5. Pri vydaní predmetného rozsudku odvolací súd postupoval v súlade s ust. § 219 ods. 3 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vo vzťahu k
nedostatočnému odôvodneniu skutočnosti, že žalobkyni nebolo doručené, resp. oznámené, doplnenie
Dodatku č. 2 k znaleckému posudku ÚSI ŽU sa odvolací súd bližšie venoval v bode 74. odôvodnenia.
Odvolací súd upozornil, že napriek procesnej vade súdu prvej inštancie zistenej v nedoručení Doplnenia

č. 2 znaleckého úkonu č. 132/2017 ÚSI ŽU (č.l. 384-386 spisu) žalobkyni, táto vada nemala za následok
nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci. Pri formovaní tohto záveru odvolací súd vychádzal
predovšetkým z obsahu tohto Doplnenia č. 2 znaleckého úkonu č. 132/2017, ktorým bolo doplnenie
Znaleckého posudku č. 132/2017 o znaleckú doložku, ktorá sa nachádza pod bodom V. na č.l. 385
spisu. Týmto odvolací súd uzavrel, že sa jednalo len o odstránenie formálneho nedostatku Znaleckého

posudku č. 132/2017.

6. Vo zvyšku sa odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu z 13. júla 2022 č. k. 13Cob/135/2021-942
zhoduje s odôvodnením predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu z 24. júna 2020 č. k.
13Cob/165/2019-836.

7. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka“) prostredníctvom
svojhoprávnehozástupcudovolanie,ktoréodôvodnilatým,žesúdjejnesprávnymprocesnýmpostupom
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (ust. § 420 písm. f) CSP).

8. Dovolateľka považuje aj druhý v poradí napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za vecne nesprávny,
keď týmto došlo k potvrdeniu vecne nesprávneho rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z
nesprávne zisteného skutkového a právneho stavu a vydaného v rozpore s ustanoveniami procesného
práva.

9. Podstatná argumentácia dovolateľky sa týkala nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu, ktorý sa nevysporiadal so všetkými právne významnými dôvodmi ňou podaného
odvolania a obmedzil sa len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Vo vzťahu k notifikačnej povinnosti žalovanej dovolateľka trvá na tom, že v konaní preukázala, že
výťah bol za jej prítomnosti predvedený, preskúšaný a neboli zistené žiadne vady neskôr vytýkané
žalovanou. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa zotrvala na svojom doterajšom stanovisku o neexistencii
vád diela. Žalovaná podľa dovolateľky nekonala bez zbytočného odkladu po tom, ako mohla vady zistiť
pri vynaložení odbornej starostlivosti.

11. Súčasne dovolateľka vytýkala konajúcim súdom určenie výšky zľavy ceny diela, pri ktorej súdy bez
náležitého a logického vysvetlenia vychádzali len zo Znaleckého posudku č. 001/2018, ktorý dovolateľka
kvalifikuje ako nepoužiteľný a právne irelevantný, pretože sa v ňom znalec nezaoberal hodnotou diela
s vadami, ani výškou nákladov potrebných na opravu diela. Pozornosť dovolateľka upriamila na znenie

ust. § 439 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), podľa ktorého nárok
na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotou,
ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo
uskutočniťriadneplnenie.Dovolateľkaapelovalanato,ževZnaleckomposudkuč.001/2018znalecurčil
všeobecnú hodnotu výťahu bez vád ku dňu 30. augusta 2018 po 2,5 ročnej štandardnej prevádzke na

sumu 22 857,03 eura. Bez náležitého odôvodnenia dovolateľka považovala to, ako súd prvej inštancie
dospel k sume 22 143 eur. V súvislosti so Znaleckým posudkom č. 001/2018 dovolateľka namietala aj
oprávnenosť znalca vykonať znalecké dokazovanie, keď nemá oprávnenie k posudzovaniu výťahov a
jeho pôsobnosť je obmedzená len na pracoviská Ministerstva obrany a ozbrojených síl SR, súčasnenemal k dispozícii všetky potrebné podklady a použil staré, neplatné právne predpisy a STN normy bez
náležitého a zrozumiteľného vysvetlenia. Argumenty žalobkyne týkajúce sa znaleckého dokazovania,
konkrétne Znaleckého posudku č. 001/2018, použité v priebehu konania zostali podľa jej názoru bez

povšimnutia súdov. V rámci tejto argumentácie dovolateľka uviedla, že pre potreby aplikácie ust. §
439 ods. 1 ObZ sa v spise nenachádza dôkaz, z ktorého by vyplývala znalecky určená hodnota diela
s vadami. S námietkami vzťahujúcimi sa k Znaleckému posudku č. 001/2018 sa odvolací súd podľa
dovolateľky nevysporiadal. Nesúhlas dovolateľka vyjadrila so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého
v priebehu konania vyvstala potreba zodpovedania spornej odbornej otázky - hodnoty diela s vadami,

pretože uvedená skutočnosť nebola v konaní skúmaná.

12. Dovolateľka ďalej uviedla, že bola v konaní oproti žalovanej diskriminovaná, keď predložila znalecký
posudok vyhotovený znalcom, J. F. a navrhla jeho výsluch, ktorý dôkaz nebol súdom prvej inštancie
prijatý z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, aj keď súd prvej inštancie vytýkal žalobkyni dôkaznú
nečinnosť. Nesúhlas dovolateľka vyjadrila s názorom odvolacieho súdu, ktorý ňou predložený znalecký

posudok (J.. F.) nepovažoval za relevantný a konštatoval, že obidvom stranám sporu boli vytvorené
rovnaké podmienky na uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.

13. Za daných okolností je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu podľa dovolateľky zaťažený
procesnou vadou spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení (nepreskúmateľnosť), keď sa odvolací

súd nezaoberal zásadnými otázkami prednesenými žalobkyňou.

14. Porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľka videla aj v tom, že súd prvej inštancie svojvoľne
a bez náležitého zákonného dôvodu nepripustil a nevykonal dôkaz predložený žalobkyňou, ktorým by
preukázala nezákonnosť vykonania kontroly výťahu oprávnenými právnickými osobami (ďalej aj ako

„OPO“) a znalcami. Potvrdenie takéhoto procesného postupu odvolacím súdom považuje dovolateľka
za odňatie možnosti konať pred súdom.

15. Okrem iného dovolateľka upozornila, že nedoručenie Doplnenia č. 2 znaleckého úkonu č. 132/2017
odvolací súd ani po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neodstránil a to bez

ohľadu na to, čo bolo obsahom listinného dôkazu. Týmto dovolateľka trvá na tom, že nebola zachovaná
jej možnosť vyhodnotiť, či a do akej miery je tento listinný dôkaz významný za účelom potreby jej reakcie.

16. V závere dovolateľka navrhla dovolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

17. K dovolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že dôvody na podanie dovolania nie sú dané,
pretože nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaná upriamila pozornosť na to, že z
práva na spravodlivý súdny proces nevyplýva právo dovolateľky na to, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jej názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Podľa názoru žalovanej dovolateľkou uvádzané argumenty
o nepreskúmateľnosti, nedostatku a nezrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu, sú
účelové.

18. K nevykonaniu dôkazu navrhnutého žalobkyňou žalovaná upozornila na skutočnosť, že po
pojednávaní29.novembra2017bolažalobkynizostranysúduposkytnutá15-dňoválehotanavyjadrenie
sa k doplnku k znaleckému posudku, ktorú žalobkyňa nevyužila, a to napriek poučeniu zo strany súdu
o sudcovskej koncentrácii konania s tým, že súd na ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nebude
prihliadať. Žalobkyňa navrhla vykonanie dôkazu až po uplynutí lehoty stanovenej súdom (bod 87. a

123. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). V bode 95. svojho odôvodnenia súd prvej inštancie
vysvetlil, prečo pripustil dôkaz predložený žalovanou. Na základe uvedených skutočností žalovaná
dospela k záveru, že nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, a preto navrhla
dovolaciemu súdu dovolanie zamietnuť.

19. V dovolacej replike žalobkyňa zotrvala na tvrdeniach obsiahnutých vo svojom dovolaní.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“)[(ust. § 35 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ďalej len „CSP“)], po zistení,že dovolanie podala včas žalobkyňa v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (ust. § 443 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj konanie,
ktoré prechádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne

treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm.
c) CSP).

21. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

22. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

23. V posudzovanom prípade dovolateľka prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ust. § 420 písm.

f) CSP. Túto vadu videla dovolateľka v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací
súd nevysporiadal so všetkými právne významnými dôvodmi odvolania žalobkyne a obmedzil sa len na
konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

24. Dovolací súd v prvom rade konštatuje, že dôvodom pre zrušenie pôvodného rozsudku

odvolacieho súdu z 24. júna 2020 č. k. 13Cob/165/2019-836, uznesením z 19. augusta 2021 č.
k. 2Obdo/85/2021-911, bolo predovšetkým nedodržanie procesného postupu podľa ust. § 219 ods.
3 CSP odvolacím súdom, čím došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Uvedený
nedostatok bol odvolacím súdom pri vydaní aktuálne napadnutého rozsudku z 13. júla 2022 č. k.
13Cob/135/2021-942, riadne odstránený, preto odpadol aj zásadný dôvod pre zrušenie predmetného

rozsudku odvolacieho súdu.

25. Nakoľko dovolací súd uznesením z 19. augusta 2021 č. k. 2Obdo/85/2021-911, zrušil pôvodný
rozsudok odvolacieho súdu z 24. júna 2020 č. k. 13Cob/165/2019- 836, a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, považoval za účelné, aby sa odvolací súd bližšie vysporiadal s tým, že žalobkyni nebolo

doručené, resp. oznámené, doplnenie Dodatku č. 2 k znaleckému posudku ÚSI ŽU, ktoré bolo do
súdnehospisupredloženéžalovanou,vdôsledkučohonemalažalobkyňamožnosťktomutozaujaťsvoje
stanovisko. V tejto súvislosti dovolací súd z obsahu napadnutého rozsudku odvolacieho súdu zistil, že
síce odvolací súd potvrdil vyššie uvedené pochybenie súdu prvej inštancie, ale išlo o vadu, ktorá podľa
odvolacieho súdu nemala za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci, pretože sa

jednalo len o odstránenie formálneho nedostatku Znaleckého posudku č. 132/2017, konkrétne len o
doplnenie znaleckej doložky. Dovolací súd sa s týmto názorom odvolacieho súdu stotožňuje, nakoľko
sa nejednalo o úplne nový listinný dôkaz, ku ktorému by potenciálne mohla vzniknúť potreba žalobkyne
zaujať stanovisko, ale len o odstránenie formálneho nedostatku listinného dôkazu, ktorým bol znalecký
posudok už založený v súdnom spise, vo vzťahu ku ktorému znaleckému posudku žalobkyňa mala

dostatočný priestor zaujať svoje stanovisko.

26. Napriek zistenému pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie, prípadne odvolacieho súdu, dovolací
súd upozorňuje, že na to, aby bol naplnený dovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. f) CSP je nevyhnutné,
aby poškodená sporová strana preukázala takú intenzitu tohto zásahu, ktorá by dosahovala takú mieru,

že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo v danom prípade podľa najvyššieho súdu
dovolateľka nepreukázala.

27. S prihliadnutím k tomu, že pôvodné dovolanie žalobkyne sa argumentačne zhoduje s dovolaním,
ktorým je napadnutý aktuálny rozsudok odvolacieho súdu skoro totožný s pôvodným rozsudkom

odvolacieho súdu, kedy zo zrušovacieho uznesenia dovolacieho súdu z 19. augusta 2021 č. k.
2Obdo/85/2021-911, je zrejmé, že iné pochybenie odvolacieho súdu alebo súdu prvej inštancie, ktoré
namietala dovolateľka vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu (nepreskúmateľnosť) najvyšší súd
nezistil, dovolací súd konštatuje, že inak tomu nie je ani v súčasnosti.

28. Za účelom vysvetlenia záveru o tom, že v posudzovanej veci odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu nie je nedostatočné a nepreskúmateľné, pretože ako celok s rozhodnutím súdu prvej inštancie
spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia, dovolací súd uvádza nasledovné.29. Dovolateľka vytýkala konajúcim súdom zhodný záver ohľadom existencie vád diela a s tým súvisiace
splnenie notifikačnej povinnosti žalovanou.

30. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Napriek
certifikátu o zhode, o ktorý žalobkyňa opierala svoju argumentáciu o riadnom vykonaní diela, súd prvej
inštancie mal z odborných prehliadok diela vykonaných po vydaní certifikátu o zhode subjektami, ako
Technická inšpekcia, a.s., Inšpektorát práce Žilina, TUV SUD Slovakia s.r.o., ÚSI ŽU (znalecký posudok
č. 132/2017), znalec J.. K. (znalecký posudok č. 001/2018) za preukázané, že dielo vady malo (odsek

121. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), pričom na výťahu súčasne neboli preukázané zásahy
tretím subjektom po jeho odovzdaní. Bezvadnosť diela žalobkyňa podľa názoru súdu prvej inštancie
nepreukázala.

31. Vo vzťahu k notifikačnej povinnosti vád žalovanou súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 562
ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že žalovaná preukázala oznámenie vád diela žalobkyni v súlade

s termínom „podľa možností čo najskôr po odovzdaní“. Uvedený záver súd prvej inštancie odôvodnil
s poukazom na prehliadku uskutočnenú technickou inšpekciou zabezpečenou žalovanou a mail z 29.
apríla 2016, ktorý preukazoval, že k 29. aprílu 2016 bola prehliadka zabezpečená. Žalovaná týmto podľa
súdu prvej inštancie zabezpečila prehliadku diela s odbornou starostlivosťou, podľa možnosti čo najskôr
po odovzdaní predmetu diela, a potom bez zbytočného odkladu po zistení vád (§ 562 ods. 2 písm. b)

ObZ) tieto oznámila žalobkyni e-mailom 18. mája 2016. Nemohla ich oznámiť skôr, ako bola vykonaná
prehliadka podľa § 562 ods. 1 ObZ ani skôr, ako boli výsledky žalovanej písomne oznámené, lebo tieto
skutočnosti sama ovplyvniť nemohla. Žalovaná nemohla ovplyvniť dátum vykonania tejto prehliadky, ani
vyhotovenie písomnej správy o jej výsledku. K splneniu notifikačnej povinnosti žalovanou podľa § 562
ods. 2 ObZ súd dospel aj z výpovede svedkyne X. na pojednávaní uskutočnenom 17. januára 2018,

keď vypovedala, že obratom po doručení stanoviska od Technickej inšpekcie v Banskej Bystrici toto
zaslala žalobkyni. Súd prvej inštancie na doplnenie uviedol, že v oznámení nebolo potrebné uviesť aj
konkrétne nároky vyplývajúce z vád, pretože tieto môže uplatniť objednávateľ aj neskôr po oznámení
vád. Vzhľadom na argumentáciu žalobkyne súd prvej inštancie nemal v konaní za preukázané, že by
dôkazy predložené žalovanou na potvrdenie existencie vád diela boli získané nezákonne. Odvolací súd

sa s uvedenými námietkami sa s odkazom na skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie zaoberal v
odsekoch 70. a 71. odôvodnenia svojho rozhodnutia.

32. Odvolací súd v bode 70. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol vo všeobecnosti, že ObZ
vo svojom ust. § 562 ods. 2 síce stanovuje povinnosť oznámiť zhotoviteľovi vady diela, avšak pre toto

oznámenie neurčuje žiadne formálne náležitosti. Význam tohto oznámenia a funkcie tejto zákonnej
povinnosti odvolací súd videl v tom, aby sa informácia o vadách dostala do dispozičnej sféry zhotoviteľa
a umožnila mu spätnú reakciu. V prejednávanom spore, sa podľa zistení súdu prvej inštancie viedla
ohľadne vád diela medzi žalobkyňou a žalovanou komunikácia a korešpondencia. S prihliadnutím na
uvedenémalodvolacísúdzato,želistinyzasielanéžalovanoužalobkyni(odbornéstanoviská,protokoly)

obsahovali popis vád, preto vyhodnotil záver okresného súdu o tom, že listiny obsahujúce vady diela boli
žalobkyni riadne a včas doručené, ako správny. Súčasne odvolací súd upozornil, že sama žalobkyňa už
v žalobe potvrdila, že jej reklamácia s odkazom na popis vád podľa preberacieho protokolu a Odborného
stanoviska č. 2706/2/2016, s uplatneným nárokom na odstránenie vád z 19. mája 2016 bola doručená,
na ktorú reagovala podaním z 19. mája 2016. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil s postupom

okresného súdu, ktorý správne interpretoval a aplikoval ust. § 562 ObZ o oznámení vád.

33. Ďalšia argumentácia dovolateľky sa týkala Znaleckého posudku č. 001/2018, vypracovaného
znalcom, J.. K., ktorý bol pre rozhodnutie o určení výšky zľavy z ceny diela všeobecných súdov nosným,
aj keď takáto úloha (určenie výšky zľavy z ceny diela) zadaná znalcovi nebola. Znalec mal stanoviť

všeobecnú hodnotu diela (výťahu) po rekonštrukcii a modernizácii k 30. augustu 2018, tzn. že znalec
posudzoval hodnotu diela bez vád (štandardne prevádzkovaný s pravidelnými skúškami a revíziami
po 2,5 roku štandardnej prevádzky), ktorú určil na sumu vo výške 22 857,03 eura, tzn. nezaoberal sa
hodnotou diela s vadami, ani s výškou nákladov potrebných na opravu diela. Vzhľadom na uvedené
ako aj s prihliadnutím na osobu znalca, absenciu všetkých potrebných podkladov pre vypracovanie

znaleckého posudku a použitie neplatných právnych predpisov a STN noriem, dovolateľka trvala na
tom, že uvedený znalecký posudok, z ktorého konajúce súdy vychádzali, nie je použiteľný a právne
relevantný.34. K hodnoteniu správnosti odborných záverov vyslovených znalcom súd prvej inštancie uviedol,
že tieto hodnoteniu súdom nepodliehajú v zmysle ich odbornej správnosti. Výsledky znaleckého
dokazovania môže súd vo všeobecnosti hodnotiť len vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré

vyplynuli z iných dôkazov, ďalej z hľadiska osoby znalca, a či posudok vychádza zo správneho
skutkového stavu. K pochybnostiam žalobkyne o správnosti znaleckých posudkov sa znalci podľa
názoru súdu prvej inštancie dostatočným spôsobom vyjadrili na jednotlivých pojednávaniach (body 91.
a 96. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), konkrétne znalec, J.. sa vyjadril na pojednávaní 14.
februára 2019. V Znaleckom posudku č. 001/2018 bola znalcom určená všeobecná hodnota výťahu

zaokrúhlene na sumu vo výške 22 857 eur bez DPH (bod 83. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie). Súd prvej inštancie v bode 115. odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že pri určení výšky
zľavyvychádzalzoZnaleckéhoposudkuč.001/2018,ktorývypracovalznalecJ.J.K.,nakoľkosajednalo
o posúdenie takých skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Súd prvej inštancie bol toho
názoru, že v tomto znaleckom posudku boli zodpovedané relevantné otázky pre prebiehajúce súdne
konanie, preto z neho súd prvej inštancie vychádzal. Uvedený postup okresný súd zvolil aj z dôvodu,

že žalobkyňa nepredložila ani nenavrhla vykonať príp. kontrolný znalecký posudok na zodpovedanie
otázky - hodnoty diela s vadami, resp., že dielo nemá vady, pre ktoré žalovaná uplatnila nároky z vád.

35. Odvolací súd v bode 72. odôvodnenia sám uviedol, že v konaní bolo potrebné posudzovať
skutočnosti, na ktoré boli potrebné odborné znalosti, a to k určeniu hodnoty diela, ktoré má vady. V bode

71. odôvodnenia odvolací súd konštatoval správnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého do doby
odstránenia vád žalovaný nebol povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala nároku na zľavu,
k čomu zameral a vykonal dokazovanie v rozsahu relevantných návrhov strán sporu, a to k určeniu
hodnoty, ktorú mal predmet zmluvy s vadami. K otázke rozsahu vád súd prvej inštancie vykonal výsluchy
strán, svedkov, predložené odborné stanoviská, protokoly, Znalecký posudok č. 132/2017 vypracovaný

ÚSI Žilinskej univerzity, ktoré boli zhodné v tom, že predmet zmluvy nie je vykonaný riadne, popísané
vady bránia prevádzkovaniu zariadenia, ako aj, že ide o vady, ktoré je možné odstrániť. Stanovenie
výšky nároku na zľavu kvalifikoval odvolací súd ako odbornú otázku. Z dôvodu námietok uplatnených
žalobkyňou vo vzťahu k Znaleckému posudku č. 132/2017 s Doplnením č. 1 bol vypracovaný znalcom J..
J. K., Znalecký posudok č. 001/2018. Uvedené znalecké posudky podľa názoru odvolacieho súdu (bod

73.odôvodnenia)daliodpoveďnaodbornúotázkuvčastiposúdeniavykonaniakompletnejrekonštrukcie
a modernizácie lôžkového výťahu, avšak v časti určenia hodnoty diela s vadami mali odlišné úlohy.
Podľa Znaleckého posudku č. 132/2017 v znení Doplnenia č. 1 vypracovaného ÚSI ŽU v Žiline (č.l.
208-219 spisu) náklady na opravu (vady) boli vyčíslené na sumu 24 473 eur bez DPH, t.j. 29 367,60
eura s DPH. Odvolací súd sa stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý pre určenie všeobecnej

hodnotydiela,ktorébolopredmetomzmluvy,vychádzalzodbornéhoposúdeniatejtootázky,atozáverov
Znaleckého posudku č. 001/2018 vypracovaného J.. J. K., W.. (č.l. 570-606 spisu) vo väzbe na jeho
vyjadrenia a stanoviská podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 14. februára 2019 (č.l. 659-673
spisu). K hodnoteniu Znaleckého posudku č. 001/2018 žalobkyňou, z hľadiska odboru spochybňovaním
záverov v ňom uvedených, odvolací súd uviedol, že pre takéto hodnotenie nemajú strany sporu a ani

súd potrebné odborné znalosti, a preto ani v tomto smere znalecký posudok nepodlieha hodnoteniu
súdom. Odôvodnenie obsiahnuté v tejto súvislosti v rozsudku súdu prvej inštancie, kedy okresný súd
vychádzal zo znaleckých posudkov a vyjadrení, vyhodnotil odvolací súd za dostatočné, preto na toto
odôvodnenie odkázal.

36. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo podľa dovolateľky zrejmé, na základe akých
skutočností dospel k sume vo výške 22 143 eur, predstavujúcej náklady potrebné na opravu diela.

37. Na tomto mieste dovolací súd upozorňuje, že z rozhodnutia okresného súdu jasne vyplýva, že tento
zaviazal žalovanú na zaplatenie časti ceny diela (22 857 eur), vyúčtovanú vo faktúre č. OF 20160146

zo 17. marca 2016, splatnú 16. mája 2016 a vo zvyšku (22 143 eur) žalobu zamietol, lebo žalovanej
vznikol nárok podľa § 439 ods. 4 OBZ, do doby odstránenia vád zadržať časť kúpnej ceny (ktorá by
zodpovedala jej názoru na zľavu), lebo bolo preukázané, že žalobkyňa vady, ktorých opravu žalovaná
žiadala, ku dňu rozhodovania neodstránila.

38. Odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania posúdil záver okresného súdu,
že žalovanej vznikol nárok do odstránenia vád zadržať časť ceny plnenia vyúčtovanej žalobkyňou
vystavenou faktúrou č. OF20160146 zo 17. marca 2016, a to v rozsahu rozdielu medzi zmluvne
dohodnutou cenou diela 45 000 eur bez DPH a znalcom určenou všeobecnou hodnotou diela 22 857,03eura (ust. § 439 ods. 1 ObZ) ako správny. Žalovanej tak nevznikla povinnosť platiť časť kúpnej ceny v
sume 22 143 eur, keďže nebolo preukázané a zo strany žalobkyne ani tvrdené ich odstránenie.

39.Ďalejdovolateľkavytýkalaaplikáciusudcovskejkoncentrácievsúvislostisdôkazmi,ktorénavrhovala
žalobkyňa (znalecký posudok a výsluch znalca, Ing. Dorova) a rozdielny prístup vo vzťahu k žalovanej
ohľadom predloženia listinných dôkazov na preukázanie existencie vád diela a výšky zľavy z ceny
diela, kedy napriek aplikácii sudcovskej koncentrácie na návrh žalovanej súd nariadil vykonať znalecké
dokazovanie.

40. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa na pojednávaní
konanom 17. januára 2018 doručila súdu prvej inštancie znalecký posudok č. 02/2018 vyhotovený
znalcom J. F.. Tento znalecký posudok žalobkyňa predložila za účelom preukázania, že úkony subjektov
vo vzťahu k funkčnosti alebo bezpečnosti predmetu zmluvy od Technickej inšpekcie, Inšpektorátu
práce alebo Ústavu súdneho inžinierstva, TUV, nemohli byť vykonané z dôvodu, že výťah neprešiel

zo štádia výroby do štádia užívania, preto tieto orgány nemohli takéto úkony vykonať, čím sa jedná
o nezákonné dôkazy. Súd prvej inštancie upozornil na pojednávanie konané dňa 29. novembra 2017,
kde tento po poučení o následkoch nedodržania sudcovskej koncentrácie podľa ust. § 153 CSP uložil
stranám lehotu 15 dní na predloženie, alebo označenie ďalších dôkazov (tzn. do 14. decembra 2017).
Nakoľko bola žalobkyňou zadaná objednávka na vyhotovenie znaleckého posudku predloženého na

pojednávaní dňa 17. januára 2018 z 2. januára 2018, súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetný
znalecký posudok nebol ani zadaný v lehote, v ktorej mala žalobkyňa označiť/doložiť dôkazy. Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie na tento dôkaz postupom podľa ust. § 153 ods. 2 CSP neprihliadal,
pretože pre jeho rozsah by to podľa súdu prvej inštancie vyžadovalo odročenie pojednávania. S
prihliadnutím na uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že okolnosti,

ktoré mali byť týmto znaleckým dôkazom vyhotoveným znalcom, J.. F. preukázané, nepredstavovali
relevantný dôkaz, s ohľadom na ust. § 193 posledná veta CSP, pretože žalobkyňou predložený znalecký
posudok nie je zákonom predpokladaným rozhodnutím príslušného orgánu o nezákonnosti úkonov
označených subjektov. Z rovnakého dôvodu súd prvej inštancie nevykonal ani žalobkyňou navrhované
dokazovanie na pojednávaní 14. februára 2019, výsluchom znalca J.. F.. Na dôkazy predložené na

záver pojednávania dňa 14. februára 2019 súd prvej inštancie neprihliadal, vychádzajúc z dátumov
predložených listín 7. decembra 2018, 20. januára 2019, 9. januára 2019, 14. júna 2018.

41. Na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 25. apríla 2018 vypovedal znalec W. - ÚSI
ŽU v Žiline, kde k cene opravy poukázal len na cenovú ponuku od firmy OTIS, na základe ktorej stanovili

výšku škody. Žalobkyňa túto ponuku „konkurenčnej firmy“ OTIS namietla ako neplatnú. Vzhľadom na
konštantné tvrdenia žalobkyne o bezvadnosti ňou odovzdaného diela, súd prvej inštancie považoval
preukazovanie výšky nákladov potrebných na odstránenie vád alebo uvedenie výťahu do prevádzky
ako procesnú aktivitu na strane žalovanej. Prihliadnutím na priebeh súdneho konania žalovaná na
pojednávaní 10. októbra 2018 navrhla, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie na vyčíslenie hodnoty

výťahu s vadami, ktoré boli zistené oprávnenými právnickými osobami a potvrdené výsluchom svedkov.
Okresný súd pripustil dokazovanie podľa návrhu žalovanej práve s ohľadom na námietky žalobkyne vo
vzťahu k ponuke spoločnosti OTIS, pretože nezohľadňovala odstránenie práve tých vád, ktoré znalec
vytýkal v Znaleckom posudku 132/2017, čo sám znalec ÚSI ŽU potvrdil. Predmetný návrh žalovanej
na vykonanie dokazovania okresný súd posúdil ako relevantný s tým, že sa neprieči ust. § 153 CSP.

Odlišnosť návrhu žalovanej oproti návrhom žalobkyne (na pojednávaní dňa 17. januára 2018) videl
okresný súd v tom, že žalovaná nemohla tento návrh na dokazovanie urobiť skôr.

42. Odvolací súd nevyhodnotil odvolací dôvod žalobkyne ohľadom nevykonania ňou navrhovaných
dôkazov súdom prvej inštancie za relevantný. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na zápisnicu

z pojednávania z 29. novembra 2017 (č.l. 235-236 spisu), z ktorej obsahu vyplývalo, že okresný súd
pojednávanie odročil a poskytol žalobkyni lehotu 15 dní na vyjadrenie sa k Dodatku k znaleckému
posudku s tým, že po doručení jej vyjadrenia a návrhov na dokazovanie, bude uvedené zaslané
žalovanej. Pozornosť odvolací súd upriamil na postup okresného súdu, ktorým poučil strany podľa § 153
CSP o sudcovskej koncentrácii konania, s tým že po uplynutí lehoty na ďalšie dokazovanie a návrhy na

dokazovanie nebude prihliadať. Na pojednávaní konanom dňa 17. januára 2018 žalobkyňa predložila
krátkou cestou znalecký posudok J. F., vo vzťahu ku ktorému žalovaná poukázala na to, že objednávka
na znalecký posudok je z 2. januára 2018. S prihliadnutím na uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie
uviedol, že znalecký posudok nebol ani len zadaný v lehote, v ktorej mala žalobkyňa doložiť súdu svojestanovisko a ďalšie dôkazy, a preto na základe konštatovaného poučenia podľa § 153 CSP, okresný súd
na tento dôkaz predložený na pojednávaní neprihliadal. Vzhľadom na vykonané poučenie okresného
súdu o sudcovskej koncentrácii konania na pojednávaní dňa 29. novembra 2017, s určenou lehotou 15

dní, a predloženie znaleckého posudku žalobkyňou priamo až na pojednávaní dňa 17. januára 2018
(zadaná objednávka na znalecký posudok dňa 2. januára 2018), dospel odvolací súd k názoru, že súd
prvej inštancie postupoval správne, keď z dôvodu oneskoreného, resp. nie včasného predloženia tohto
dôkazu naň neprihliadol. V súvislosti s uplatňovaním sudcovskej koncentrácie odvolací súd podporne
poukázal i na závery vyjadrené v uznesení Ústavného súdu SR z 15. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS

530/2018.

43. Súčasne odvolací súd zdôraznil, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku odôvodnil, prečo
nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou. Za stavu vykonaného dokazovania znaleckými posudkami,
odbornými vyjadreniami, žalobkyňou predložený znalecký posudok a navrhnutý výsluch J. F. nebolo ani
podľa odvolacieho súdu možné považovať za relevantné vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci. Súhlas s

postupom súdu prvej inštancie odvolací súd vyjadril aj s poukazom na tvrdenie samotnej žalobkyne, že
ňou navrhnuté dôkazy nevykonané súdom prvej inštancie mali preukázať okolnosti, že úkony subjektov
vo vzťahu k funkčnosti alebo bezpečnosti zhotoveného diela od Technická inšpekcia, a.s., Inšpektorátu
práce Žilina, alebo Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, TÜV SÜD Slovakia, s.r.o., nemohli byť vykonané
z dôvodu, že výťah neprešiel zo štádia výroby do štádia užívania, preto tieto orgány nemohli takéto

úkony vykonať, čím považovala žalobkyňa označené dôkazy za nezákonné. Odvolací súd sa stotožnil
s okresným súdom, že vo vzťahu k okolnostiam, ktoré mali byť týmto znaleckým dôkazom (J.. F.)
preukázané, nešlo o relevantný dôkaz, pretože tento nebol zákonom predpokladaným rozhodnutím
príslušného orgánu (ust. § 193 posledná veta CSP).

44. Vzhľadom na uvedené odvolací súd skonštatoval, že zo strany okresného súdu nedošlo k zásahu
do práv a oprávnených záujmov žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu obidve sporové strany
uplatňovali svoje práva za rovnakých procesných podmienok, t.j. bez zvýhodnenia alebo diskriminácie
niektorej zo sporových strán. Ani jedna zo sporových strán voči sebe nemala výhodu, resp. nevýhodu.
Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie uviedol, že obidvom stranám sporu boli

vytvorené rovnaké podmienky na uplatňovanie prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany. Ak
však v priebehu konania na spornú odbornú otázku - hodnota, ktorú malo dielo s vadami, vznikla potreba
jej zodpovedania, pretože žalobkyňa záver žalovanej doloženého znaleckého posudku Ústavu súdneho
inžinierstva Žilina s doplnením namietala, potom nebolo možné uzavrieť, že následný návrh žalovanej na
vykonanie znaleckého dokazovania k tejto otázke nebol včas, a pokiaľ okresný súd tento dôkaz vykonal,

jeho postup nebol v rozpore s ust. § 153 CSP. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd svoj procesný
postup podľa odvolacieho súd primeraným, zrozumiteľným a akceptovateľným spôsobom zdôvodnil. To
znamená, že, pri vyvodzovaní záverov okresný súd zohľadnil skutkové okolnosti, dôkazy, ako aj právnu
argumentáciu, ktorá v konaní vyvstala, a ktorá vyplývala tak z vyjadrení predložených žalobkyňou, ako aj
žalovanou. Za daných okolností nebolo podľa odvolacieho súdu možné dospieť k záveru, že by dôkazy

pred okresným súdom boli vyhodnocované jednostranne. Záverom odvolací súd dodal, že obidve strany
sporu mali rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, čo vylučovalo možnosť podstatnej výhody voči
protistrane.

45. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so

skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku okresného súdu, kedy za
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebol povinný v konkrétnosti a detailnosti sa vyjadrovať ku všetkým
odvolacím dôvodom žalobkyne, ale len k tým, ktoré mali pre vec podstatný a rozhodujúci význam v
rámci posudzovania odvolacím súdom a v podrobnosti bolo možné odkázať na vecne správne závery
obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. Odvolací súd uzavrel, že odôvodnenie jeho

rozsudku vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobkyne zodpovedá ust. § 387 ods. 2 CSP, ako aj ust. § 387
ods. 3 posledná veta CSP. K rozsahu svojho odôvodnenia odvolací súd poukázal na existujúcu ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej
odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý argument v odvolaní, len na tie, ktoré majú podstatný
význam.

46. K námietke dovolateľky o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,
dovolací súd uvádza, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným
z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky
(napr. II ÚS 383/06).

47. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu.

48. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko zo dňa 29. apríla 1993, séria A.
č.254-B, s.49, § 30).

49. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234
ods.2CSP,podľaktoréhovodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy,
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

50. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je

povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdov, pričom odôvodnenie je
zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany
pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo sporovým stranám dovoľovať posúdiť, ako

súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy, a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní vo veci samej.

51. Ust. § 220 ods. 2 CSP sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (ust. § 378 CSP). Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05). Avšak aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí sporové strany
jednoznačne presvedčiť o správnosti záverov súdu a rovnako v prípade kontroly správnosti rozhodnutia
musí odôvodnenie rozsudku slúžiť na objasnenie dôvodov konkrétneho rozhodnutia súdu.

52. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné, a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces.

53. Rozhodnutie súdu, ktorý sa vo svojom odôvodnení vysporiada so všetkými relevantnými
námietkami uplatnenými sporovými stranami, avšak neodôvodnené podľa predstáv dovolateľa,
nemožno automaticky považovať za rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné, či
dokonca svojvoľné. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch inštancií je podľa dovolacieho súdu

dostatočne zrejmé čoho, a z akých dôvodov sa žalobkyňa domáhala, čo navrhovala, z ktorých
osvedčených skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako
ich posudzoval odvolací súd, a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté rozhodnutie primerane vysvetlil.

54. Dovolací súd oboznámením sa s dovolacím dôvodom, spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia odvolacieho súdu, dospel k záveru, že procesným postupom odvolacieho súdu nedošlo vkonaní k vade, ktorá by znemožnila žalobkyni realizovať jej práva, tzn. nedošlo na strane žalobkyne k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa ust. § 420 písm. f) CSP.

55. Dovolací súd konštatuje, že rozsudok odvolacieho súdu spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí
v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, tak z formálneho, ako aj obsahového hľadiska, a preto ho nemožno
považovaťzanepreskúmateľné,neodôvodnené,čizjavnearbitrárne(svojvoľný).Odôvodnenierozsudku
zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia, jednotlivé časti odôvodnenia a ich obsahová
(materiálna) náplň zakladá v súhrne jeho zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť.

Odvolací súd jasne a dostatočne vysvetlil skutkové a právne dôvody, pre ktoré potvrdil rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 22 143 eur
s príslušenstvom, zodpovedajúcemu nároku žalovanej do odstránenia vád zadržať časť ceny plnenia
vyúčtovanej žalobkyňou (rozdiel medzi zmluvne dohodnutou cenou diela 45 000 eur bez DPH a znalcom
určenou všeobecnou hodnotou diela 22 857,03 eura (ust. § 439 ods. 1 ObZ). Za porušenie základného
práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd a

súd prvej inštancie neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv žalobkyne.

56. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené a po preskúmaní veci dospel k názoru, že v posudzovanej
veci odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie nie je protirečivé a arbitrárne, ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia

a konanie pred odvolacím súdom v rozhodovanej veci nebolo postihnuté vadou zmätočnosti uvedenou
v ustanovení § 420 písm. f) CSP, preto považuje dovolanie žalobkyne za nedôvodné.

57. Z argumentácie dovolateľky obsiahnutej v dovolaní ohľadom tvrdenia o bezvadnosti diela a
odmietavého postoja k opačnému záveru súdov oboch inštancií vychádzajúceho z dôkazov a výpovedí

oprávnenými právnickými osobami, ktorých relevanciu mal vyvrátiť súdmi nepripustený znalecký
posudok J. F., sa dovolaciemu súdu javí, že konajúcim súdom dovolateľka vytýka aj nesprávne zistený
skutkový stav.

58. Dovolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že neúplnosť, či nesprávnosť skutkových zistení,

nesprávnosť týkajúca sa hodnotenia dôkazov súdom a ani nesprávne právne posúdenie veci nebola
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považovaná za dôvod zakladajúci vadu konania v zmysle
ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, pričom ani po prijatí nových
procesných kódexov sa na aktuálnosti týchto záverov nič nezmenilo (pozri R 42/1993, R 37/1993,
R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia dovolacieho súdu, napr. sp. zn. 2Cdo/130/2011,

3Cdo/248/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011 a 7Cdo/38/2012). Výnimkou sú iba rôzne závažné
deficityvdokazovaní(tzv.opomenutýdôkaz,deformovanýdôkaz,porušeniezásadyvoľnéhohodnotenia
dôkazov a pod.), prípadne konajúcimi súdmi svojvoľné, neudržateľné, alebo v zrejmom omyle prijaté
skutkové závery, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Uvedené vyplýva
predovšetkým z tej skutočnosti, že na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú

povolanésúdyprvejadruhejinštancieakoskutkovésúdy,aniedovolacísúd,ktorýjevzmysle§442CSP
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva
v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov.
I. ÚS 6/2018). Po preskúmaní postupu odvolacieho súdu v spojení s postupom súdu prvej inštancie však
dovolací súd nezistil, že by k takémuto prípadu závažných deficitov v dokazovaní došlo.

59. Keďže vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dovolanie žalobkyne podľa ust. § 420 písm. f) CSP
prípustné, dovolací súd ho v súlade s ustanovením § 447 písm. c) CSP odmietol.

60. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej, rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 CSP).

61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok