Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/144/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323202444
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:4323202444.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B.,
narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa matky C. D., narodenej XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom
E. XX, a otca A. B., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F. XX/X, B.- F., toho času bytom G. X,

H., v konaní o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom a na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 6P/109/2023-60 zo dňa
10.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia.

2. Matka sa podaným návrhom domáhala zákazu styku otca s maloletým dieťaťom A. B., narodeným
dňa XX.XX.XXXX. V návrhu vo veci samej zároveň žiadala, aby súd neodkladným opatrením dočasne
zakázal otcovi stretávať sa s maloletým dieťaťom.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328
ods. 1, 2 prvej vety, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) a ust. § 24, § 28 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že otec vo vyjadrení k návrhu matky na zákaz styku otca

s maloletým dieťaťom a nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasil s podaným návrhom, považoval
ho za absurdný a scestný. Matkou predložený znalecký posudok považoval za neobjektívny, keďže bola
vypočutá iba jedna strana sporu a dieťa bolo vypočuté pod stresom a nátlakom. Matkine vyjadrenia
v znaleckom posudku považoval za klamstvá, matka mení svoje vyjadrenia a prekrúca pravdu. Na toto
nebol prizvaný a keď matka tvrdí niečo iné, považuje to za klamstvo. Odmietol tvrdenia, že maloleté
dieťa bije a bude ho biť alebo, že by ho bili jeho rodičia. Tvrdil, že maloleté dieťa nikdy neudrel. Poukázal

na systematické ovplyvňovanie dieťaťa matkou.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k návrhu matky uviedol, že rodičia majú rovnaké rodičovské práva
a povinnosti a obaja sú zodpovední za všestranný rozvoj dieťaťa. Rodičia ich nemusia vykonávať spolu,
ale vo vzájomnom porozumení. Pri ich výkone sú obaja rodičia rovnoprávni. Na to, aby rodič mohol
realizovať svoje rodičovské práva v prípade, ak mu dieťa nebolo zverené do výchovy, je potrebné, aby
mal upravený styk s maloletým dieťaťom. V záujme rodičov je, aby sa dokázali na styku s dieťaťom

dohodnúť. V prípade, ak dieťa pociťuje podľa tvrdení matky pri stretávaní sa s otcom akýkoľvek
diskomfort, malo by byť cieľom matky, aby ho v takej situácii upokojila a citlivo v spolupráci s otcomvysvetlila napríklad čo budú spoločne s otcom počas styku robiť a snažili sa tak spoločne, aby styk
prebiehal bezproblémovo. Je nevyhnutné, aby rodičia čo najskôr začali intenzívne pracovať na zlepšení
svojej vzájomnej komunikácie a na svojej schopnosti riešiť veci konštruktívne v záujme ich maloletého

dieťaťa. Vzhľadom na vyjadrenie maloletého dieťaťa v znaleckom posudku navrhol, aby súd nariadil
nové znalecké dokazovanie z odboru psychológia novým súdnym znalcom a uložil otcovi povinnosť
zúčastniťsaznaleckéhodokazovania.Ďalejnavrhol,abysúdnariadilrodičomintenzívnyadlhodobýkurz
rodičovskej terapie a poradenstva s cieľom lepšie porozumieť svojmu prežívaniu, vývinovým potrebám
spoločného maloletého dieťaťa, pochopiť a rozvinúť u rodičov aspekty zodpovedného rodičovstva

uvedených v znaleckom posudku. Z predchádzajúcich konaní prebiehajúcich na súde prvej inštancie
bolo zrejmé, že maloleté dieťa sa s otcom stretávalo len sporadicky, nakoľko matka vyhľadávala
odborníkov, ktorí by osvedčili jej domnienky, že styk otca s maloletým dieťaťom vplýva na dieťa
negatívne.

5. V konaní mal súd prvej inštancie z pripojeného spisu sp. zn. 6P/103/2020 osvedčené, že vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa Okresný súd Levice naposledy rozhodol rozsudkom č. k. 6P/103/2020-345
zo dňa 19.01.2022. Týmto rozsudkom bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky
s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi bola
uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 95,- Eur mesačne, vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti predmetného rozsudku. Otec bol

oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele
do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok od 16:00 hod. do
18:00 hod., v čase letných prázdnin od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 9:00
hod. do 15.08. do 18:00 hod., v čase vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 9:00 hod. do
30.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok od 30.12. od 9:00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18:00

hod. s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si maloleté dieťa včas a riadne na stretnutie
pripraviť a v stanovenom čase navzájom odovzdať a prevziať v bydlisku matky. Voči tomuto rozsudku
podala matka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 25CoP/12/2022-403
zo dňa 11.05.2022 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach týkajúcich sa určenia
výživného, styku otca s maloletým dieťaťom a v časti trov konania potvrdil.

6. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka v konaní
neosvedčila, že by maloletému dieťaťu bezprostredne hrozilo také nebezpečenstvo, ktorým by záujmy,
starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa boli vážne ohrozené.
Z podaného návrhu matky je jednoznačne zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú

dlhodobo vyhrotené a komplikované. Obaja rodičia sa navzájom osočujú a nedokážu spolu vzájomne
riadne komunikovať a riešiť veci ohľadne maloletého dieťaťa konštruktívne. Skutočnosti uvádzané
matkou v podanom návrhu súd prvej inštancie v danom štádiu konania považoval len za tvrdenia
toho času ničím nepodložené a nepreukázané. Matka v návrhu poukazovala aj na závery znaleckého
posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. Martou Halašovou, PhD., z odboru psychológia zo dňa

01.07.2023, v ktorom znalkyňa odporúča dočasne neumožniť stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom,
aby sa tak predišlo ďalšiemu zhoršovaniu psychického stavu maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že predmetného znaleckého vyšetrenia u znalkyne sa doposiaľ zúčastnila iba matka
a maloleté dieťa, a preto jeho výsledky v danom štádiu konania nemožno považovať za úplne objektívne
a smerodajné. V nadväznosti na zistený skutkový stav dospel k záveru, že z obsahu spisu nevyplývajú

žiadne zrejmé nezhody, či komplikácie vo výkone starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré sa nachádza
v osobnej starostlivosti matky, kde je o neho riadne postarané, pričom styk otca s maloletým dieťaťom
sa realizoval v zmysle posledného rozhodnutia súdu a neskôr po dohode s otcom za prítomnosti matky.
Z výpovede maloletého dieťaťa bolo zrejmé, že v domácnosti otca bolo aj dobre, hrali sa na playstation,
otec varil, o údajné bitie maloletého dieťaťa malo ísť už dávno a podľa vyjadrenia maloletého dieťaťa

sa mal otec správať nevhodne k matke. Poukázal na to, že z obsahu spisu vyplývalo, že otec má
svoje dieťa rád, verbalizuje svoju vôľu sa s dieťaťom riadne stýkať. Súd prvej inštancie zistil, že proti
otcovi sa žiadne trestné stíhanie za násilnú trestnú činnosť nevedie. Konštatoval, že neumožnenie
akéhokoľvek kontaktu otca s maloletým dieťaťom by znamenalo neprimeraný, veľmi silný zásah do
rodičovských práv otca a do práv dieťaťa, pričom na takýto extrémny zásah z obsahu spisu nevyplývajú

žiadne predpoklady. Z dôvodu, že ide iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo
úlohou súdu sa zaoberať všetkými, účastníkmi tvrdenými skutočnosťami, pretože tieto sa týkajú veci
samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, z ktorého dôvodu sa nimi bude zaoberať konajúci súd
v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej o zákaze styku otcas maloletým dieťaťom. Dodal, že relevantné skutočnosti, ktoré by osvedčovali negatívne správanie sa
otca k maloletému dieťaťu, jeho zanedbávanie alebo zlé zaobchádzanie s dieťaťom, alebo iné závažné
okolnosti brániace styku otca s maloletým dieťaťom a majúce za následok obmedzenie jeho styku

s dieťaťom, prípadne zákaz styku s ním, však v konaní najavo nevyšli.

7. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zrušenie a vydanie
neodkladného opatrenia o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom viniac súd prvej inštancie, že
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a nie je

riadne odôvodnené. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. e) CSP).
Naodôvodnenieodvolaniauviedla,žepredloženýznaleckýposudokpodľaustálenejrozhodovacejpraxe
postačuje pre osvedčenie neodkladného opatrenia, a to i napriek tomu, že sa znaleckého skúmania
nezúčastnilotec(ktorýbolriadnepozvanýnapsychiatrickévyšetrenie),pretožepokiaľsúdnemuznalcovi
postačuje na vydanie výroku hoc len vyšetrenie dieťaťa, tak jedine a výhradne znalec môže na základe

odbornosti rozhodnúť o vstupoch pre posudok. Pri vypracovaní posudku nejde o sporové konanie,
hádanie sa strán sporu, kde musia byť vypočuté všetky strany sporu, ale ide o odborné zistenie
skutkového stavu. Namietala, že súd prvej inštancie vybral zo znaleckého posudku iba jednostranné
tvrdenia dieťaťa, ktoré vyhovovali otcovi a tie, ktoré boli v neprospech otca bagatelizoval, pričom
vytrhával jednotlivé skutočnosti z posudku bez hodnotenia vo vzájomných súvislostiach a pretože nemá

odbornúdanosťaspôsobilosťnavyhodnoteniezávertakejtoargumentáciejeprávneirelevantnýanemal
by vôbec byť v rozhodnutí dôvodený. Poukázala na to, že otec má aj v mieste bydliska konflikty
a zistenie súdu, že proti nemu nie je vedené žiadne trestné stíhanie za násilnú, či inú trestnú činnosť je
nedostatočným zistením, nakoľko konanie, resp. spis je podľa jej zistenia na prokuratúre a neexistuje
ešte nijaké právoplatné rozhodnutie. Negatívne vnímala, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo bitku

dieťaťa nepovažoval za zlé zaobchádzanie a z čoho v spise vyplývalo, že otec má dieťa rád. Dodala,
že pokiaľ súd nemá psychologické vzdelanie, môže pri posudzovaní skutočností vychádzať aspoň
z tvrdení otca v jeho vyjadrení, na základe logického výkladu, úvahy a rozporov. Domnievala sa, že
keď už súd prvej inštancie vstúpil do psychologickej profesie znalca, mohol aspoň v časti logickej úvahy
vyhodnotiť, že existuje notorieta o dedení mentálnych vlastností a taktiež vplyvu výchovy prostredia na

mentálne vlastnosti dieťaťa v dospelosti. Otec nerozporoval, že jeho vlastný otec bol vo výkone väzby
za týranie zverenej osoby a podľa jej názoru je logické, že zdedil mentálne predispozície a ak sa k tomu
pripočíta dlhodobý vplyv závadového prostredia a zvrhlé spôsoby správania na otca, tak sa mal súd
týmto logickým výkladom zaoberať.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky
zamietol a potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.

9. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý nesúhlasil s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia,
čo odôvodnil tým, že matka o ňom šíri nezmysly o trestných stíhaniach a konfliktoch, i napriek tomu,

že ona je tá, ktorá aj s jej kamarátkami vyvoláva konflikty, pričom všetky jej podania voči nemu polícia
zamietla. Uviedol, že matka svojím účelovým a nezodpovedným konaním ubližuje najmä maloletému
dieťaťu, ktoré má právo na otca, s ktorým sa nestretáva a matka mu ho nedáva v určenom čase.
Tvrdil, že on, ani jeho rodičia dieťa nebijú a ani ho nikdy nebili. Matka dieťa vystavuje stresu z rôznych
vyšetrení. K znaleckému posudku poznamenal, že tento nie je akceptovateľný, keďže znalkyňa ho

nevypočula a neposlala mu ani pozvánku na stretnutie. Odmietol vyjadrenia matky týkajúce sa dedenia
mentálnych vlastností a ich vplyvu na výchovu dieťaťa s odôvodnením, že aj matka má genetické sklony.
Pripustil, že jeho otec je možno prchký, ale svoje deti, ani ženu nikdy nebil. Zvažuje podanie trestného
oznámenia na matku za osočovanie, ohováranie a utŕhanie na cti jeho rodiny alebo odporučí súdu, aby
sa matka podrobila psychiatrickému vyšetreniu, lebo podľa jeho názoru vykazuje známky psychickej

poruchy osobnosti, prípadne ďalšie diagnózy. Dodal tiež, že ak mu bude matka aj ďalej brániť v styku
s maloletým dieťaťom, podá návrh na zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, pretože dieťaťa
i on emocionálne trpia.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutiebez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné,
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia na

základe návrhu, ktorým sa matka domáha zákazu styku otca s maloletým dieťaťom.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky
ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci.

Podľa § 367 ods. 3 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak
sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotnýmpostihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné

zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli

vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa
nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen
dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie
a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem,
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,

pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením
neodkladného opatrenia.

15. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému

záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v
prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na
mieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva
z ustanovení Zákona o rodine. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného,

zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v
ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu
spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom mimoriadny význam sa kladie na
záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také

opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

16. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).17. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,

pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného
opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia nevyhovel. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje žiadne logické,

skutkové ani právne medzery, je objektívne presvedčivým a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa
len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie, keď matka vo svojom odvolaní
neuviedla žiadne relevantné dôvody spochybňujúce správnosť záverov odôvodnenia prvoinštančného
súdu.

18. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň

osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil, že matkou uvádzané dôvody by predstavovali
také skutočnosti, pre ktoré bol v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov nevyhnutný zásah

súdu formou neodkladného opatrenia z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého dieťaťa. Nebola
dostatočne preukázaná alebo aspoň osvedčená skutočnosť, že by v danom prípade existovala nejaká
bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby súd vo veci nenariadil neodkladné
opatrenie. Vzťahy medzi rodičmi sú síce problematické a konfliktné, no pokiaľ ide o maloleté dieťa,
ktorého záujem sa v tomto konaní sleduje primárne, súd nezistil, že by bolo momentálne ohrozené jeho

zdravie, život, výživa, výchova či iný dôležitý záujem. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých sa pritom má zamedziť vzniku nejakej ujmy na dôležitých záujmoch
maloletého dieťaťa, jeho účelom rozhodne nie je riešenie sporov medzi rodičmi maloletého dieťaťa,
najmä, ak tieto primárne nesúvisia so starostlivosťou a výchovou maloletého dieťaťa.

19. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku dieťaťa s jedným z rodičov je
aktuálna nevyhnutnosť takého opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého takáto nevyhnutnosť vyplýva. Ide
o intenzívny zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na ochranu rodinného života.
Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je predovšetkým
nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, pre ktorý bol návrh na súd podaný. Je nevyhnutné rozlíšiť,

či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa alebo, či ide o predstieraný stav
vyvolaným zámerným pôsobením rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Dieťa sa
často stáva nástrojom na riešenie doposiaľ nevysporiadaného vzťahu medzi jeho rodičmi. Konfliktné
a narušené vzťahy medzi rodičmi negatívne vplývajú na maloleté dieťa a na jeho intrapsychické
prežívanie. Aj len priemerne empatické dieťa sa za takejto situácie nemôže cítiť dobre. Je nutné mať na

zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič – dieťa v dôsledku odcudzenia, je v neskoršom období
len ťažko napraviteľná.

20. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj
dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi;

považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine.
Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,
ale z ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať
svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8 je upravené právo dieťaťa na zachovávanie
jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. V článku 29 ods.

1 je upravené právo vychovať dieťaťa a viesť k posilňovaniu úcty dieťaťa k rodičom, v článku 9 bod 3
podľa ktorého, štáty ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru uznávajú právo dieťaťa vzdialeného od jeho
jedného alebo obidvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to
bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby

udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs.
Nemecko - č. 744969/ 01) dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému
z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).21. Odvolacie námietky matky o osvedčení nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia
poukazujúc na predložený znalecký posudok, v ktorom znalkyňa odporúčala dočasne neumožniť

stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom, aby sa tak predišlo zhoršeniu zdravotného stavu maloletého
dieťaťa, ktoré súd prvej inštancie podľa matky neakceptoval a bagatelizoval, odvolací súd nezohľadnil,
a to najmä z toho dôvodu, že znaleckého vyšetrenia sa zúčastnila iba matka a maloleté dieťa, preto
jeho závery nemožno považovať za úplne objektívne, bez vylúčenia akýchkoľvek pochybností, čo je
podporené aj odpoveďami znalkyne začínajúce neurčitým konštatovaním „Zdá sa“, že maloleté dieťa

prežíva čas strávený s otcom problematicky. „Možno predpokladať“, že maloleté dieťa rado odchádza od
otca k matke. V znaleckom posudku znalec odpovedá na položené otázky a nevyjadruje sa k právnemu
posúdeniu veci a jeho odporúčania vyhodnocuje súd.

22. Ďalšie odvolacie námietky matky o konfliktoch otca v mieste jeho bydliska a údajnom zdedení
mentálnych predispozícii otca, ktorého otec bol vo výkone väzby za týranie zverenej osoby, doposiaľ

matkou vôbec osvedčené neboli, a preto ani nemohli byť odvolacím súdom zohľadnené. Súd
prvej inštancie zistil, že voči otcovi sa nevedie trestné stíhanie na odbore kriminálnej polície.
Tvrdenia matky naznačujú skôr jej negatívne nastavenie voči otcovi, ktorého sa snaží vytesniť zo
života maloletého dieťaťa, avšak bez ich náležitého osvedčenia nemôžu byť dôvodom na zákaz
styku s maloletým dieťaťom. Odvolací súd dopĺňa, že vzhľadom na vzájomnú narušenú rodičovskú

komunikáciu a ambivalentný vzťah rodičov by zákaz styku otca s maloletým dieťaťom znamenal
neprimeraný a nedôvodný zásah nielen do rodičovských práv otca, ale aj zásah do objektívneho
práva maloletého dieťaťa vytvárať a budovať si vzťah s otcom, ktorý je pre dieťa – chlapca dôležitým
identifikačným vzorom. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah
k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce,

aby maloleté dieťa bolo vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi
medzi rodičmi. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili
o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého
rodiča s maloletým dieťaťom. Je predovšetkým zodpovednosťou rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa
zverenédoosobnejstarostlivosti(matke),abyvzáujmemaloletéhodieťaťanaňpozitívnevplývalaviedol

ho k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi. Úlohou rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, je aj vhodne naňho pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým
rodičom.

23. Vychádzajúc z uvedeného, keďže matka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také

skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil.

24. O trovách konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí (§ 52, § 58 CMP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).