Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/65/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204070
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8719204070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eduarda Valenčin a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. A. XXX, XXX XX C. A., právne zastúpená: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom
Štefánikova 8, 058 01 Poprad, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX F.
G., právne zastúpený: Mgr. Peter Lindeman, advokát, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č. k. 21C/39/2019-285 zo dňa 29.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. a IV.

II. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu
s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sa do výlučného vlastníctva
žalovaného D. B., narodeného XX.XX.XXXX, prikazuje
a) hnuteľná vec: osobné motorové vozidlo BMW 1, rok výroby 2008, EČV: H. v hodnote 4.750 ,- eur
b) nehnuteľnosti: rodinný dom súpisné č.XXX, postavený na pozemku parcelné číslo 388 v

katastrálnom území F. G., I. F. G., okres H. a pozemok parcelné číslo 388 - zastavaná plocha a nádvorie
v podiele 1 (v jednej polovici) zapísané na liste vlastníctva č. XX v hodnote 59.916,- eur.

II. Žalovaný D. B., narodený XX.XX.XXXX sa stáva preberateľom ostatkov:
- nesplateného úveru poskytnutého Tatra bankou a.s. na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere číslo
zmluvy 2014003870 v sume 28.446,03 eur
- nesplatených úverov poskytnutých Všeobecnou úverovou bankou a.s., čísla zmlúv 624 7307, 625

7367 v sume 9.053,78 eur
- nesplatenej pôžičky na základe Zmluvy o pôžičke veriteľovi J. K. vo výške 4.468,- eur
- nesplatenej pôžičky na základe Zmluvy o pôžičke veriteľovi J. K. vo výške 1.920,- eur.

III. Na vyrovnanie podielov je D. B. povinný vyplatiť A. B. sumu 10.389,- eur v lehote 120 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

V. Žalobu vo vzťahu k určeniu predmetu bezpodielového spoluvlastníctva zamieta.“2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd prvej inštancie určil, že do bezpodielového
spoluvlastníctva (BSM) účastníkov konania patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 v pomere k celku
k nehnuteľnostiam - rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na pozemku parc. C-KN č. XXX a k

pozemkupar.C-KNč.XXX,druhpozemkuzastavanéplochyanádvoria,ovýmereXXXm2,kat.úz.F.G.,
zapísaným Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor na LV č. XX, osobné motorové vozidlo BMW1,
zostatok hypotekárneho úveru poskytnutého Tatra bankou, a.s., Navrhla, aby súd prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 v pomere k celku k vyššie označeným
nehnuteľnostiam a osobné motorové vozidlo BMW 1 a aby určil žalovanému povinnosť uhradiť zostatok

hypotekárneho úveru poskytnutého K. L., s tým, že zároveň uloží žalovanému, povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu určenú súdom z titulu vyporiadania zákonného podielu na zaniknutom BSM a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a tiež nahradiť trovy konania.

3. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 14P/34/2018
zo dňa 28.08.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2018, bolo jej manželstvo so žalovaným

rozvedené. Počas trvania manželstva nadobudli hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Medzi aktíva patrí
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 v pomere k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XX kat. úz. F. G. a motorové vozidlo BMW1. K pasívam patrí zostatok hypotekárneho úveru
poskytnutého Tatra bankou, a.s. so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 20.000 eur. Žalobkyňa
žiadala vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty spoluvlastníckeho podielu na

predmetných nehnuteľnostiach, ako aj osobného motorového vozidla BMW1 a vyžiadať od banky
informáciu o zostatku hypotekárneho úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva.

4. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe vyjadril súhlas s obsahom aktív a pasív tak, ako to uviedla
žalobkyňa a navrhol vysporiadať aj ďalšie pasíva, ktoré neboli žalobkyňou zahrnuté do BSM. Jedná sa o

úver poskytnutý Všeobecnou úverovou bankou a.s., ktorý od rozvodu manželstva platí výlučne žalovaný,
pôžičku od J. K. vo výške 5.200 eur poskytnutú žalobkyni a žalovanému, ktorú uhrádza žalovaný
mesačne v sume 70 eur so zostatkom k 4.10.2018 v sume 4.468,44 eura. Uviedol, že súhlasí s tým, aby
nehnuteľnosti nadobudnuté počas trvania manželstva, teda spoluvlastnícky podiel 1 k rodinnému domu
s pozemkom, ako aj osobné motorové vozidlo BMW 1 boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva a

zároveň, aby prevzal záväzok uhradiť zostatky úverov a pôžičiek, ktoré patria do pasív BSM. Poukázal
na to, že čo sa týka rodinnému domu a pozemku, tak do BSM patrí iba 1, ktorá bola nadobudnutá kúpnou
zmluvou za trvania manželstva, pričom predávajúcou bola jeho matka. Trval na tom, že hospodárska
budova nepatrí do BSM, keďže nebola predmetom kúpnej zmluvy, čo vyplýva z jej obsahu a tento
majetok nebol ani založený v prospech F. L. D., ktorá im poskytla hypotekárny úver na kúpu rodinného

domu.

5. Právny zástupca žalobkyne na druhej strane trval na tom, že hospodárska budova je súčasťou
rodinného domu, keďže sa nachádza na pozemku, kde sa nachádza aj rodinný dom, a preto je súčasťou
BSM.

6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že do predmetu
ich spoločného majetku patrí podiel k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX k. ú. F. G., zapísaný na
oboch manželoch pod B7 v podiele 1. Obaja manželia súhlasili so všeobecnou hodnotou nehnuteľností
stanovenou znaleckými posudkami znalkyne D. H.. Spornou ostala skutočnosť, či do BSM patrí

hospodárska budova. Žalobkyňa trvala na tom, že hospodárska budova patrí do BSM, keďže stojí na
pozemkuč.XXX,kdestojíajrodinnýdom.Žalovanýstýmnesúhlasil,keďžehospodárskabudovanebola
predmetom kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudli podiel k rodinnému domu a pozemku, na ktorom
je rodinný dom postavený. Nesporné bolo aj zahrnutie osobného motorového vozidla BMW 1 do aktív
BSM, vrátane dohody ohľadom jeho ceny.

7. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie do aktív majetku zahrnul osobné motorové vozidlo
BMW 1, rok výroby 2008, EVČ: H. M. v hodnote 4.750 eur a nehnuteľnosti: rodinný dom súp. č. XXX a
pozemok parcelné číslo 388, katastrálne územie F. G., I. F. G., okres H., v podiele 1 (v jednej polovice )
zapísané na liste vlastníctva č. XX v hodnote 59.916 eur. Pri stanovení hodnoty spoluvlastníckeho

podielu vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalkyne N. D. H. č. posudku 12/2022 zo dňa
21.3.2022 vypracovaného v súdnom konaní ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného
domu súp. č. XXX spolu s príslušenstvom a pozemku č. XXX v podiele 1/2. Ide o všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti v podiele 1/2 bez hodnoty hospodárskej budovy, ktorá sa nachádza na pozemku č. XXX.Súd prvej inštancie mal za to, že táto samostatná stavba nepatrí do masy BSM, pretože z obsahu
uzavretej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.4.2014 medzi stranami sporu ako kupujúcimi a predávajúcou
F. B. vyplýva, že predmetom predaja a kúpy sa stal iba podiel 1 k rodinnému domu a pozemku. V článku

II. v bodoch 1 a 2 uzavretej kúpnej zmluvy je opis predmetu kúpy, a to prevádzaného rodinného domu
a pozemku. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy nebola samostatná
stavba hospodárskej budovy a účastníci zmluvy jednoznačne stanovili svojimi zmluvnými prejavmi
predmet prevodu.

8. Výpoveďou predávajúcej ako svedkyne bolo preukázané, že jej vôľou nebol predaj hospodárskej
budovy, ale iba podielu 1 k rodinnému domu a pozemku, pričom hospodárska budova je samostatnou
stavbou. Z týchto dôvodov prvoinštančný súd neakceptoval tvrdenie žalobkyne, že hospodárska budova
patrí do masy BSM, pretože stojí na pozemku, ktorý sa stal predmetom predaja.

9. Po dohode strán sporu súd prvej inštancie do pasív majetku BSM zaradil nesplatený úver na základe

zmluvy o hypotekárnom úvere číslo zmluvy 2014003870 v sume 28.446,03 eura, poskytnutý Tatra
bankou a.s., nesplatené úvery poskytované Všeobecnou úverovou bankou a.s. čísla zmlúv 624 7307,
625 7367 v sume 9.053,78 eura, nesplatenú pôžičku na základe zmluvy o pôžičke veriteľovi J. K. vo
výške 4.468 eur a nesplatenú pôžičku na základe zmluvy o pôžičke veriteľovi J. K. vo výške 1.920 eur.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany zhodne navrhli vyporiadanie aktív a pasív patriacich do
BSM a z tohto dôvodu prikázal aktíva do výlučného vlastníctva žalovaného a stanovil ho za preberateľa
všetkých záväzkov. Súd vyrovnal aktíva a pasíva tak, že podiel žalobkyne a žalovaného pri polovici
hodnoty majetku (aktív) predstavuje sumu 32.332,75 eura (4.750 + 59.915,50 : 2). Pasíva podľa
dohody strán sporu sú v celkovej výške 43.887,81 eur (28.446,03 + 4.468 + 1.920 + 9.053,78).

Každý z manželov má teda na pasívach podiel vo výške 21.943,91 eura. Po odrátaní pasív od
aktív predstavuje rozdiel výšku 10.388,84 (zaokrúhlene 10.389) eura. Pri nadobudnutí aktív, ako aj
pasív výlučne žalovaným je preto žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni sumu 10.389,- eur. Súd prvej
inštancie zároveň stanovil dlhšiu lehotu na vyplatenie finančnej náhrady, a to 120 dní, ktorú považoval
za primeranú vzhľadom na dobu, ktorá už uplynula od zániku BSM, ako aj skutočnosť, že žalovaný je

povinný splácať všetky záväzky patriace do BSM.

11. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z .z. – Civilný sporový poriadok (CSP) teda,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie
nepostupoval správne, keď nezaradil hospodársku budovu do masy BSM. Mala za to, že hospodárska
budova je súčasť, resp. príslušenstvo rodinného domu, pričom žalobkyňa a žalovaný nadobudli aj
túto nehnuteľnosť, ktorá nie je ani evidovaná na liste vlastníctva a nemá súpisné číslo. Poukázala
na kúpnu zmluvu zo dňa 10.04.2014, kde je v čl. III. uvedené, že ,,Predávajúca predáva kupujúcim

predmetnénehnuteľnostispríslušenstvomvpodiele4/8vpomerekcelku...“Nazákladetejtoskutočnosti
mala byť hospodárska budova zahrnutá do BSM a následne mal prvoinštančný súd vychádzať z ceny
nehnuteľnosti na základe znaleckého posudku zo dňa 21.03.2022 so stanovenou všeobecnou hodnotou
rodinného domu spolu s príslušenstvom a pozemkom v podiele 1, ktorá by predstavovala 72.500 eur.
Aktíva by pri jednej polovici majetku predstavovali sumu 39.875 eur a po odrátaní pasív by podiel

každého z manželov predstavoval sumu 17.931 eur. Zároveň uviedla, že súd prvej inštancie jej mal
priznať nárok na náhradu trov konania, nakoľko bola nútená vyporiadať zaniknuté BSM formou podania
žaloby z dôvodu, že so žalovaným nebolo možné uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM. Žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne
aby rozhodol o tom, že hospodárska budova patrí do masy BSM a rozhodol, že žalovaný je povinný

vyplatiť žalobkyni sumu 17.931 eur do 120 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznal jej nárok na
náhradu trov konania.

12. K tomuto odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie
považuje za správne a v súlade so zákonom. Vyjadril nesúhlas s odvolacími dôvodmi, nakoľko súd

prvej inštancie v bode 25. napadnutého rozsudku správne odôvodnil, prečo hospodárska budova nepatrí
do masy BSM. Poukázal na skutočnosť, že hospodárska budova nebola ani predmetom oceňovania
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy za účelom zabezpečenia záväzkov manželov a ani v samotnej
žalobe žalobkyňa stavbu hospodárskej budovy ako súčasť majetku patriaceho do BSM vôbec neuviedla.K námietke o trovách konania uviedol, že konanie mohlo skončiť mimosúdnou dohodou, pokiaľ by
žalobkyňa netrvala na tom, že hospodárska budova patrí do masy BSM. Žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na všetkých svojich doterajších
tvrdeniach.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou sporu v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že

odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, a to s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05). Odvolací súd má za to, že prvoinštančný
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec aj správne právne vec posúdil. S poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie a na zvýraznenie
správnosti jeho záverov k veci dodáva:

16. K spornej hospodárskej budove sa právny zástupca žalobkyne vyjadril tak, že táto je súčasťou
rodinného domu a patrí do BSM, pretože sa nachádza na rovnakom pozemku ako rodinný dom,
ktorého spoluvlastníčkou je žalobkyňa a bola postavená v rovnakom období ako rodinný dom, teda
ako príslušenstvo rodinného domu, ktorého 1/2 (polovicu) odkúpili žalobkyňa so žalovaným od matky

žalovaného, F. B..
Táto ako svedkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že obaja manželia, teda aj žalobkyňa aj
žalovaný mali dlhy, preto sa najprv dohodli tak, že im daruje polovicu domu, s čím ale banka nesúhlasila,
preto im polovicu domu odpredala a oni následne mohli zobrať hypotekárny úver so založením tejto
polovice domu, na splatenie svojich dlhov. Úver im bol poskytnutý vo výške 38.000 eur a z toho 30.000

eur išlo rovno na zaplatenie dlhu pre firmu Transport Liška a zo zvyšných 8.000 eur si ona nechala 3.000
eur s tým, že syn s manželkou prisľúbili, že sa presťahujú do tohto domu a budú sa o ňu starať.
Zo znaleckého posudku, ktorým bola určená hodnota nehnuteľnosti vyplýva, že v rámci neho bola
ohodnotená aj hospodárska budova, pričom znalkyňa uviedla, že sa jedná o samostatne stojacu budovu,
ktorá má dve nadzemné podlažia. Táto skutočnosť korešponduje aj s pripojenou fotodokumentáciou.

17. Žalobkyňa teda odôvodnila svoj záver o tom, že predmetná hospodárska budova patrí do BSM tým,
že je postavená na pozemku, na ktorom je postavený aj rodinný dom, ktorý je predmetom vyporiadania
a že obe stavby boli stavané v rovnakom období. Odvolací súd k tomu uvádza, že iba na základe tohto
konštatovania nemožno, bez ďalšieho, uzavrieť, že táto hospodárska budova patrí do BSM strán sporu.

Pre účely posúdenia „samostatnosti“ tejto budovy nie je podstatné ani to, že budova nemá súpisné
číslo, aj keď z pripojenej fotodokumentácie je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že vzhľadom na
charakter a veľkosť tejto stavby, táto stavba súpisné číslo mala mať, pričom pokiaľ sa právny zástupca
žalobkyne vyjadril, že táto hospodárska budova je príslušenstvom rodinného domu, tak s poukazom na
ust. § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolací súd poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané,

aby táto hospodárska budova bola vlastníkom hlavnej veci určená k tomu, aby sa s hlavnou vecou spolu
trvale užívala.

18. Za podstatnú ale odvolací súd považuje argumentáciu súdu prvej inštancie spočívajúcu v tom, že
z kúpnej zmluvy zo dňa 10.4.2014 jednoznačne vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy bol rodinný dom

súp. č. XXX pozostávajúci z prízemia, podkrovia a suterénu s tým, že na prízemí sa nachádza chodba
so zádverím, hala, jedáleň, kuchyňa, kúpeľňa s WC a jedna izba, v podkrovnej časti sa nachádzajú 3
izby, sprcha s WC, chodba a v suteréne kotolňa, kuchyňa, jedna izba a WC. V kúpnej zmluve teda nie
je žiadna zmienka o hospodárskej budove, ktorá, ako vyplýva zo znaleckého posudku, tvorí samostatnestojacu budovu s dvomi nadzemnými podlažiami. Záver súdu prvej inštancie o tom, že táto hospodárska
budova nebola predmetom kúpnej zmluvy, a preto nemôže byť ani predmetom vyporiadania BSM, je
teda správny.

19. Odvolací súd poukazuje taktiež na smerodajnosť vôle účastníkov kúpnej zmluvy, k čomu sa
predávajúca jasne vyjadrila, že jej vôľou nebol predaj 1 hospodárskej budovy. Nezanedbateľný je aj
dôvod uzavretia kúpnej zmluvy, a to získanie úveru na splatenie dlhov oboch strán tohto sporu, k čomu
bol potrebné úver zabezpečiť záložným právom, pričom aj záložná zmluva sa týkala iba rodinného domu

a pozemku, nie hospodárskej budovy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na závery uvedené
v zjednocujúcom stanovisku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 31Cdo/2772/2000, ktoré je možné výkladovo
použiť aj na prejednávanú vec, podľa ktorého, ak príslušenstvo hlavnej veci tvorí nehnuteľnosť, môže
dôjsť k jej prevodu na druhého zmluvou iba vtedy, ak v tejto zmluve bola vyjadrená vôľa previesť
aj príslušenstvo. Iba písomné vyjadrenie vôle previesť príslušenstvo veci vytvára predpoklady na
skúmanie, či táto vôľa bola vyjadrená dostatočne určito preto, aby táto vôľa mohla vyvolať právne účinky

zamýšľané účastníkmi.

20. Súd prvej inštancie teda správne a dostatočne zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval
príslušné právne normy, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

21. Odvolací súd rovnako potvrdil aj výrok o trovách prvoinštančného konania, avšak má za to, že v
prejednávanejveciniejenáležitéaplikovaťust.§255ods.2CSP,keďžepritakomtotypesporunemožno
konštatovať, že úspech strán sporu v konaní bol rovnaký, ale v danom prípade je namieste aplikácia
ust. § 257 CSP, teda dôvody hodné osobitného zreteľa týkajúce sa veci samej, ktoré spočívajú v tom,

že je v záujme oboch strán sporu vysporiadať si svoje BSM, a pri takomto type sporu si má každá zo
strán znášať trovy konania sama.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni, s tým, že o výške týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).