Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717203814
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7717203814.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, vo veci navrhovateľky: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX/XX, F. G., proti odporcovi: C. H., narodený XX.X.XXXX, bytom F. XXX,
I., adresa na doručovanie: J. C. K. C. K.. XX, XX XXX I., L., o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: B.
B., narodený XX.X.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Michalovce, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce,
č. k. 23Pc/12/2017-276 zo dňa 31.5.2022, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania na Okresnom súde Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) bol
návrh, aby súd určil otcovstvo odporcu k maloletému a upravil výkon rodičovských práv a povinností tak,
že súd maloletého zverí do osobnej starostlivosti navrhovateľke, styk odporcu s maloletým upraví bez
obmedzenia a zaviaže odporcu výživným v sume 150 € mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že cit.:
I. Určuje, že muž C. H., nar. XX.X.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, je otcom maloletého B. B., nar.

XX.X.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, z matky A. B., A. M., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/
XXXX.
II. Zveruje maloletého B. B., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
III. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
IV. Stretávanie sa otca s maloletým neupravuje.
V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého B. B., nar. XX.X.XXXX, sumou vo výške 150 Eur

mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od 1.3.2017
do budúcna.
VI. Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2017 – 31.5.2022 v celkovej výške 9.450 Eur povoľuje otcovi
splácať spolu s bežným výživným k rukám matky v mesačných splátkach po 350 Eur mesačne s tým,
že nezaplatením čo i len 1 splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.3. Súd vec právne posúdil podľa § 94 ods. 1, 2; § 36 ods. 1; § 24 ods. 4; § 25, ods. 1, 2; § 26; § 65
ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5; § 75 ods. 1; § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon
o rodine“ alebo „ZoR“); § 1 písm. a) nariadenia vlády SR č. 280/2016 Z. z.; § 1 písm. a) nariadenia vlády

SR č. 278/2017 Z. z.; § 1 písm. a) nariadenia vlády SR č. 300/2018 Z. z.; § 1 písm. a) nariadenia vlády
SR č. 324/2019 Z. z.; § 9b ods. 1 písm. a) nariadenia vlády SR č. 294/2020. O trovách konania rozhodol
podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“)

4. V odôvodnení súd uviedol, že po vykonanom dokazovaní výpoveďou navrhovateľky i odporcu bolo

preukázané, že v rozhodnom čase na počatie maloletého navrhovateľka súložila iba s odporcom,
zároveň súd nezistil žiadne závažné okolnosti vylučujúce otcovstvo odporcu, preto súd určil, že
odporca je otcom maloletého. Okrem pohlavného styku v rozhodujúcom období viaceré skutočnosti
v navrhovateľkinej výpovedi poukazovali na fakt, že otcom maloletého je odporca. Navrhovateľka
odporcovi oznámila, že je tehotná, on otcovstvo počas tehotenstva nespochybňoval, spolu oslávili
narodeniedieťaťa,dozdravotnýchzáznamovuviedlaakootcaodporcu.Avšakzásadnouarozhodujúcou

skutočnosťou, pre ktorú súd určil otcovstvo k maloletému odporcovi je skutočnosť, že v čase rozhodnom
na počatie maloletého navrhovateľka i odporca mali pohlavný styk, čo obaja potvrdili vo svojich
výpovediach a zároveň súd nezistil nijaké závažné okolnosti vylučujúce otcovstvo odporcu. Súd zveril
maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky a keďže odporca neprejavuje záujem o maloletého,
súd jeho styk s maloletým neupravoval. Vzhľadom na výšku výdavkov maloletého, špecifikované

a preukázané navrhovateľkou, ňou navrhované výživné vo výške 150 € je primerané a zodpovedá tej
časti výdavkov, ktoré je povinný platiť odporca z titulu svojej vyživovacej povinnosti k maloletému. Súd
pre nečinnosť odporcu a jeho ignoranciu výziev súdu nemal preukázané jeho príjmové a majetkové
pomery, preto uplatnil podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine princíp potencionality príjmu, ktorý vyrátal ako
priemer medzi čistou minimálnou mzdou a čistou priemernou mesačnou mzdou. Dlžné výživné povolil

odporcovi splácať v mesačných splátkach po 350 €.

5. Predmetný rozsudok bol odporcovi doručený fikciou doručenia 29.7.2022 v zmysle § 106 ods. 1 písm.
a) v spojení s § 111 ods. 3 zákona 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 17.8.2022.

6. Odporca elektronicky 17.4.2023 a v listinnej podobe 27.4.2023 doručil súdu návrh na odpustenie
zmeškanej lehoty v súdnom konaní spolu s odvolaním proti rozsudku.

7. Odporca návrh odôvodnil tým, že na jeho písomnú žiadosť adresovanú súdu mu 3.4.2023 doručili

rozsudok sp. zn. 23Pc/12/2017 z 31.5.2022, o ktorého existencii nemal vedomosť, keďže mu ho ako
účastníkovi konania nedoručili do vlastných rúk a ani inak. Vedomosť o existencii nejakého rozhodnutia
získal z telefonátu príslušníka polície, ktorý ho informoval, že ho súd zaviazal ako údajného otca na
zaplatenie výživného A. B., ako matke maloletého B. B., a že je dlžníkom na výživnom, o ktorého
priznaní dovtedy netušil. Na základe tejto informácie požiadal súd o doručenie rozsudku, aby vedel

podať odvolanie, keďže nie je otcom maloletého B.. Keďže mu rozsudok riadne nedoručili, v súdnom
konanísanemoholúčinnebrániťodvolanímprotitomutonesprávnemuanedôvodnémurozsudku.Pokiaľ
bol na Slovensku konaniu sa nevyhýbal, bol jeho priamym účastníkom, aj keď vedel, že návrh je
nedôvodný, účelovo podaný až po piatich rokoch od narodenia maloletého. Dokonca mal určitý čas v
konaní právneho zástupcu. Po celý čas konania ho mohli kontaktovať na mobilnom telefónnom čísle

(ktoréuviedolajsúdu)aajprostredníctvome-mailu.Zúčastnilsaajnapojednávaní,kdehoakoúčastníka
konania súd osobne vypočul. Navyše mal vedomosť, že A. B. odmietla na výzvu súdu zložiť pomernú
časť zálohy na znalecké dokazovanie, preto sa oprávnene domnieval, že súd konanie zastaví alebo
navrhovateľka vezme svoj nedôvodný a účelový návrh späť. Súd vedel, že sa dlhodobo (od roku 2021)
pracovne zdržiava v zahraničí, napriek tomu si nedal nijakú námahu doručiť mu rozsudok, ktorý má

zásadný vplyv na jeho status, akýmkoľvek iným spôsobom i keď vedel, že sa na adrese trvalého bydliska
dlhodobo nezdržuje z dôvodu, že žije v zahraničí. Ak sa súdu nepodarilo doručiť mu rozsudok ako
fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu, bol súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie
jeho skutočného pobytu. Súdy nie sú v zmysle CSP zbavené povinnosti zisťovať skutočnú adresu. Táto
povinnosť je o to naliehavejšia, že v tomto prípade ide o nespravodlivý, no zásadný rozsudok, ktorý má

vplyv na jeho status a zaväzuje ho na extrémne vysoké, i keď nesprávne priznané plnenie.

8. Všetky uvedené dôvody vo vzájomnej súvislosti patria do tzv. skupiny ospravedlniteľných dôvodov
na odpustenie zmeškania lehoty. Preto podľa § 122 CSP podal v zákonnej 15-dňovej lehote návrh naodpustenie zmeškanej lehoty v súdnom konaní a zároveň k návrhu pripojil odvolanie proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 23Pc/12/2017, z 31.5.2022.

9. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 23Pc/12/2017-309 z 10. 5. 2023 návrh odporcu o odpustenie
zmeškania lehoty zamietol s odôvodnením, že podľa § 122 CSP, súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju
strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z
úkonu,ktorýmupatrí.Návrhtrebapodaťdo15dnípoodpadnutíprekážkyatrebasnímspojiťizmeškaný
úkon. Podľa § 114 CSP, ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a § 112 a jej doručením

začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd zmeškanie lehoty
odpustí, len ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese podľa § 106 nezdržiaval a v tejto
súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť. Právna úprava v ustanovení § 114 predstavuje osobitnú
úpravu vo vzťahu k všeobecnému režimu odpustenia lehoty podľa § 122 CSP, teda je špeciálna k § 122
a pre procesný úkon, ktorým strana navrhuje odpustenie zmeškania lehoty, je potrebné splniť podmienky
podľa § 114 CSP, ako aj podľa § 122 CSP. Ak teda bola naplnená fikcia doručenia, či už podľa §

111 ods. 3 CSP v prípade doručenia písomnosti určenej do vlastných rúk, alebo podľa § 112 CSP v
prípade písomnosti, ktorá mohla byť doručená aj inak ako do vlastných rúk, a adresát sa o písomnosti
nedozvedel a zároveň išlo o doručenie takej písomnosti, s doručením ktorej začala plynúť lehota (napr.
doručenie rozsudku, keď začala plynúť zákonná lehota na podanie odvolania, a pod.), môže súd odpustiť
zmeškanie lehoty, ak sú kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. strana sa na adrese zapísanej v

registri obyvateľov SR z ospravedlniteľného dôvodu nezdržiavala, 2. strana neporušila žiadnu povinnosť
v súvislosti s hlásením pobytu obyvateľov podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov
Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.

10. Podľa § 122 CSP strana musí okrem preukázania podmienok podľa § 114 CSP aj podať návrh

na odpustenie zmeškania lehoty, a to do 15 dní od odpadnutia prekážky, pre ktorú strana procesný
úkon zmeškala; tiež je potrebné, aby strana preukázala, kedy jej skutočne bola písomnosť doručená
a pripojiť aj zmeškaný úkon (napr. vyjadrenie, odvolanie a pod.). Zákon nedefinuje, čo všetko možno
zahrnúť pod pojem ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty a preto posúdenie ospravedlniteľnosti
dôvodu zmeškania lehoty patrí konajúcemu súdu. Podľa súdnej praxe sa za ospravedlniteľný dôvod

zmeškania lehoty považuje napr. vážne ochorenie oprávnenej osoby na urobenie úkonu (bezvládnosť,
stav po operácii, havárii alebo iné, ktoré mu bráni úkon vykonať), a s tým spojená nemožnosť dodržať
lehotu. Vždy musí ísť o situáciu, kedy oprávnená osoba nemohla pre ten konkrétny dôvod daný procesný
úkon vykonať, teda musí existovať priama príčinná súvislosť medzi ospravedlniteľným dôvodom (resp.
prekážkou) a zmeškaním lehoty, inak povedané, treba preukázať, že k zmeškaniu lehoty došlo len

v dôsledku tej konkrétnej prekážky (ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty), a že nebyť tejto
prekážky, nedošlo by k zmeškaniu lehoty. Ospravedlniteľným dôvodom nemôže byť skutočnosť, že
fyzická osoba trvale býva na inom mieste.

11. Nová právna úprava vychádza zo zodpovednosti za preberanie písomností na evidovanej adrese

v príslušnom registri. Ak fyzická osoba trvale žije na inom mieste, je povinná zmeniť aj evidenciu
svojej adresy v príslušnom registri, a to aj v prípade, ak dočasne alebo trvale žije v zahraničí (§ 6
a § 9 zákona 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov
Slovenskej republiky). Odpustenie zmeškania lehoty je opatrením výnimočným, pretože narušuje právnu
istotu ostatných účastníkov a orgánov, ktorých sa rozhodnutie týka. Ak má adresát inú adresu na

doručovanie, ktorú súdu neoznámi, súd nemá po nedoručení následne povinnosť zisťovať skutočné
adresy strán sporu. Každá osoba je zodpovedná za údaje, ktoré má uvedené vo verejných registroch
vrátane registra obyvateľov. Ak sa strana sporu dlhšie nezdržiava na evidovanej adrese, môže si
zabezpečiť na evidovanej adrese preberanie písomností splnomocnencom alebo si môže zariadiť
posielanie písomností na adresu, na ktorej sa dlhšie zdržiava (porov. IV. ÚS 224/2018).

12. Súd zo spisového materiálu mal bez pochýb preukázané, že návrh na odpustenie zmeškania lehoty
je nedôvodný. Tvrdenia uvádzané v predmetnom návrhu na preukázanie dôvodnosti zmeškania lehoty
sa nezakladajú na pravde. Odporcovi od podania návrhu 27.2.2017 boli zásielky doručované na adresu
N. XX, na ktorej aj zásielky preberal až do 7.9.2021, kedy sa zásielka súdu (v ktorej bolo predvolanie na

pojednávanie na 14.10.2021) vrátila s tým, že adresát zásielky je na adrese N. XX neznámy. Odporca
3.11.2017 splnomocnil O. G. na jeho zastupovanie v predmetnom konaní a od tohto momentu súd všetky
zásielky doručoval aj právnemu zástupcovi odporcu. Na základe vrátenej zásielky bolo pojednávanie
dňa 14.10.2021 odročené na neurčito s tým, že súd bude vykonávať šetrenie aktuálneho bydliskaodporcu, aby sa mu mohla doručiť výzva zo strany súdu na predloženie listinných dôkazov a v prípade,
že nedôjde k zisteniu adresy, súd bude postupovať v zmysle procesných postupov a bude doručovať
odporcovi písomnosti na základe fikcie doručenia. Právny zástupca odporcu písomne ospravedlnil svoju

neúčasť na vyššie uvedenom pojednávaní a zároveň oznámil aj ukončenie právneho zastupovania,
keďže nemohol vyhovieť výzve súdu na predloženie dôkazov, keďže ani on nemal žiaden kontakt s
klientom a ani nedisponoval informáciami o ňom. Vedel len, že pôsobí v zahraničí.

13. Súd požiadal aj navrhovateľku, aby oznámila aktuálnu adresu odporcu, na ktorej preberá zásielky v

prípade,žejejjetátoadresaznáma.NavrhovateľkaoznámilaadresuD.XXX/XX,I..Súdvykonalšetrenie
pobytu aj prostredníctvom D. C. I. na adrese D. XXX/XX, I. a aj prostredníctvom D. C. P. na adrese N.
XX. D. C. P. I. oznámilo, že odporca už na adrese N. XX nebýva. Z oznámenia D. C. I. súd zistil, že
na adrese D. XXX/XX zastihli syna odporcu, ktorý uviedol, že odporca na tej adrese už dlho nežije a
poskytol príslušníkovi telefónne číslo na odporcu, ktorého následne telefonicky kontaktovali. Odporca
uviedol, že pracovne vycestoval do Rakúska a príde na Slovensko niekedy po dátume 10.1.2022 a sám

uviedol adresu, na ktorej sa bude zdržiavať a to F. XXX, I.. Preto súd ďalšie zásielky doručoval odporcovi
na adresu, ktorú sám uviedol a teda aj rozsudok.

14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd vykonal všetky úkony na zistenie pobytu odporcu. Odporca
mal vedomosť od začiatku o prebiehajúcom konaní a pokiaľ odišiel za prácou do zahraničia bolo v jeho

záujme, aby oznámil adresu na doručovanie v zahraničí alebo na Slovensku, kde buď bude preberať
písomnosti osobne alebo splnomocní niekoho na preberanie zásielok. Ak má adresát inú adresu na
doručovanie, ktorú súdu neoznámi, súd nemá po nedoručení následne povinnosť zisťovať skutočné
adresy strán sporu. Každá osoba je zodpovedná za údaje, ktoré má uvedené vo verejných registroch
vrátane registra obyvateľov. A hoci aj sám odporca príslušníkovi D. C. I. oznámil adresu, na ktorej sa

zdržiava, ani na tej adrese nepreberal zásielky a zásielky sa vrátili súdu s tým, že neboli prevzaté v
odbernej lehote. Preto súd postupoval v zmysle § 111 ods. 3 CSP a to tak, že písomnosť sa považuje
dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Bolo v záujme odporcu, aby vynaložil primeranú aktivitu na to, aby si overil, či mu na uvedenú adresu
doručili nejakú zásielku. Odporca sa zúčastnil len jedného pojednávania a to dňa 1.2.2018 a od tohto

pojednávania až po vydanie rozhodnutia vo veci samej sa správal pasívne, ospravedlňoval sa z neúčasti
na pojednávaní z dôvodu pracovných ciest, ktoré ani nijakým spôsobom nepreukázal a následne už
nepreberal zásielky a ani neoznámil súdu nejakú inú prechodnú adresu. Rovnako tvrdenie odporcu,
že mal vedomosť, že navrhovateľka odmietla zložiť pomernú časť zálohy na znalecké dokazovanie
a preto sa domnieval, že súd konanie zastaví resp. že navrhovateľka vezme návrh späť neobstojí,

keďže uznesenie o uložení povinnosti zložiť preddavok z 23.4.2020 bolo doručené právnemu zástupcovi
odporcu 20.5.2020,následne bol vytýčený termín pojednávania na 8.4.2021, pričom na predvolaní, ktoré
prevzal právny zástupca 17.2.2021, ho súd vyzval na predloženie listinných dôkazov a teda z tohto
úkonu súdu nevyplývalo, že by mal konanie zastaviť. Keďže ho telefonicky kontaktoval príslušník D. C.
I., tak je zrejmé, že vedel o tom, že konanie prebieha ďalej a že súd zisťuje jeho pobyt a aj napriek tomu

neoznámil svoju adresu v zahraničí.
15. V danom prípade však súd musel konštatovať, že v návrhu odporcu na odpustenie zmeškania lehoty
absentoval odporcom tvrdený ospravedlniteľný dôvod, ktorý bol priamou príčinou zmeškania predmetnej
lehoty. Odporcovi lehota na podanie odvolania uplynula 16.8.2022 vrátane. Takisto si odporca nesplnil
v zmysle § 114 CSP povinnosť v súvislosti s hlásením pobytu obyvateľov. Súd preto vzhľadom na

vyššie uvedené rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh odporcu na odpustenie
zmeškanej lehoty na podanie odvolania z 16.4.2023 proti rozsudku č. k. 23Pc/12/2017-276 z 31.5.2022
v zmysle § 114 v spojení s § 122 CSP ako nedôvodný zamietol.

III. Obsah odvolania

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odporca odvolanie, ktoré odôvodnil § 365 ods. 1 písm.
a), b), f), g), h) CSP. Odporca považuje dôvody napadnutého rozhodnutia za nesprávne a odvoláva
sa aj na porušenie základných princípov CSP uvedených v čl. 2 ods. 1. Domnieva sa, že ochranu
jeho záujmov a práv mu súd odoprel tým, že v konaní nemohol uplatniť svoje procesné práva, v čoho

dôsledkujerozhodnutiesúdusvojvoľné.Súdprvejinštancierozhodolonávrhunapodkladenesprávnych
skutkových zistení a chybným vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k predčasnému záveru.
Súd nemohol bez pochýb ustáliť, že otcom maloletého dieťaťa je on, keďže nesprávne vyhodnotil
tvrdenia navrhovateľky a jeho argumenty úplne ignoroval. Necíti sa byť otcom maloletého. Z okruhunavrhovateľkiných známych sa postupne dozvedel, že viedla promiskuitný život, teda súdu neuviedla
pravdu, že v rozhodnom období od 19.10.2011 do 16.2.2022 bol práve on jej jediným partnerom.
V uvedenom období sa s navrhovateľkou intímne nestýkal, preto nechápe ako mohol mať súd za

preukázané, že jedine on môže byť otcom maloletého dieťaťa, keď na pojednávaní túto skutočnosť
poprel. Návrh považuje od samého začiatku za účelový, ide iba o navrhovateľkinu snahu preniesť naňho
vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Návrh podala štyri a pol roka po narodení maloletého dieťaťa,
len v dôsledku finančnej tiesne, v ktorej sa ocitla. O návrhu možno presvedčivo rozhodnúť iba na základe
znaleckého dokazovania, inak sú závery súdu len hypotetické domnienky. V odvolacom petite navrhol,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh zamietne
a odporcovi prizná právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

17. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

18. Odvolací súd skôr, ako sa začal zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia, posudzoval okrem
iného aj to, či odvolanie bolo podané včas.

19. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

20. Pri posudzovaní včasnosti odvolania, odvolací súd najskôr skúmal, či napadnuté rozhodnutie bolo
stranám doručené zákonným spôsobom a či odvolateľ podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote na

pošte alebo osobne do podateľne súdu. Zároveň sa zaoberal tým, či súd prvej inštancie strany sporu
správne poučil o možnosti podať opravný prostriedok proti jeho rozhodnutiu.

21. Doručovanie písomností upravuje Civilný sporový poriadok všeobecne v ustanoveniach § 105 až
§ 116. Súdy doručujú písomnosti na pojednávaní alebo pri inom úkone, čím nie je dotknutá povinnosť

súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. V prípadoch, keď
nemožno doručiť písomnosť na pojednávaní alebo elektronicky, súd doručuje na adresu na doručovanie
prostredníctvom doručujúceho orgánu. V prípade fyzickej osoby je adresou na doručovanie adresa
evidovaná v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku
sprísnil úpravu fikcie doručenia. V zmysle § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť určenú do

vlastných rúk na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, považuje sa písomnosť za
doručenúvdeň,kedysaakonedoručenávrátisúdu,atoajvtedy,aksaadresátotomnedozvie.Zmyslom
právnej úpravy doručovania súdnych zásielok obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku je pomocou
sprísnenej fikcie doručenia odstrániť sporné situácie týkajúce sa presného určenia momentu doručenia
písomnosti strane sporu, ktorý je dôležitý pre správne počítanie lehôt ustanovených zákonom (napr. aj

pre lehotu na podanie odvolania). Zákonodarca ustanovuje v § 114 CSP výnimky z fikcie doručenia,
ktoré majú zmierniť tvrdosť uvedenej fikcie. Podľa tohto ustanovenia, ak nastala fikcia doručenia a
adresátovi doručením začala plynúť lehota, ktorú zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd
môže zmeškanie lehoty odpustiť. Podmienkou odpustenia zmeškania lehoty je kumulatívne naplnenie
dvoch podmienok – adresát sa z ospravedlniteľného dôvodu nezdržiaval na adrese podľa § 106

CSP a v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť (IV. ÚS 224/2018). V preskúmavanej
veci súd prvej inštancie uznesením zamietol návrh odporcu na odpustenie zmeškania lehoty a proti
tomuto rozhodnutiu platná právna úprava odvolanie nepripúšťa, preto odvolací súd nemohol pristúpiť k
meritórnemu preskúmaniu napadnutého rozsudku.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) rozhodujúc vo veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania odvolanie podľa § 386 písm. a) CSP ako oneskorené odmietol.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd

zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).