Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, October 22, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/4418/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121567446
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanesa Eremiášová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6121567446.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO:
47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto práv. zast.: KOVAL & spol.,
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 648 892, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti
povinnému: A. B., C.: XX.X.XXXX, bytom XXX XX D. C. D. o vymoženie 1936 EUR s príslušenstvom,
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martin Rišian, so sídlom exekútorského úradu ul. Pivovarská, 010

01 Žilina, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Martinom Rišianom, so sídlom exekútorského úradu
ul.Pivovarská,01001Žilinapodsp.zn.140EX1/22podľa§61kods.1písmenod)Exekučnéhoporiadku
z a s t a v u j e.

II. Súd z a v ä z u j e oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Rišianovi, so sídlom

exekútorského úradu ul. Pivovarská, 010 01 Žilina trovy exekúcie vo výške 36 EUR do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený zastúpený práv. zástupcom podal dňa 08.12.2021 návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému na vymoženie 1936 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Rozsudok
Okresného súdu Čadca zo dňa 24.10.2019, sp. zn. 5Csp/13/2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť

dňa 18.12.2019 a Uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 14.05.2020, sp. zn. 5Csp/13/2019, ktoré
nadobudlo vykonateľnosť dňa 13.10.2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril súdneho exekútora JUDr. Martina Rišiana poverením č. ECLI:
E.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X zo dňa 03.01.2022 vykonaním exekúcie na vymoženie, 1936 EUR
s príslušenstvom ktorý ju vedie pod spisovou značkou 140EX 1/22. Poverený súdny exekútor vydal

upovedomenie o začatí exekúcie dňa 03.01.2022, ktoré bolo prevzaté povinným dňa 01.09.2023.

3. Dňa 14.09.2023 bol súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh povinného na
zastavenie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa
06.09.2023. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) v zákonom stanovenej lehote.

4. V návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 02.09.2023 povinný uviedol, že ku dňu 01.12.2022 bol
oslobodený od platenia pohľadávok na základe rozhodnutia Krajského soudu Ústí nad Labem pod
č.j. KSUL 45 INS XXXX/XXXX-X-31, ktoré zasiela súdu ako prílohu k návrhu na zastavenie exekúcie.
Vzhľadom k vyššie uvedeným informáciám povinný navrhuje, aby bolo vydané nasledujúce uznesenie:

Exekúcia vedená pod sp. zn. 140 EX 1/22-14 sa zastavuje.5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený uviedol, že žiada súdneho exekútora, aby
v predmetnej veci postupoval v súlade s ustanovením § 61k ods. 5 tretia veta Exekučného poriadku.

6. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá.

7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v

časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,

ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný
účinok nemajú.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 201 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno a) odpustiť zmeškanie lehôt, b)
podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení.

14. Podľa § 200 zákona Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

15. Podľa § 202 Exekučného poriadku, ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod,

pre ktorý sa exekúcia zastavuje; to platí rovnako aj pre upovedomenie o zastavení exekúcie.

16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré

spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na
základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na
zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania

návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie
exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.17. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj ďalší spisový materiál a dospel k
nasledujúcim zisteniam. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje skutočnosťou, že ku
dňu 01.12.2022 bol oslobodený od platenia pohľadávok na základe rozhodnutia Krajského soudu Ústí

nad Labem pod č.j. KSUL 45 INS XXXX/XXXX-X-31. Súd po preskúmaní rozhodnutia Krajského soudu
ÚstínadLabempodč.j.KSUL45INSXXXX/XXXX-X-31zistil,ževpredmetnomrozhodnutísúdzobralna
vedomie splnenie oddlženia povinného, pričom povinný bol zároveň oslobodený od platenia pohľadávok
zahrnutých do oddlženia v rozsahu v akom doposiaľ neboli tieto pohľadávky uspokojené. Súd uvádza,
že Krajský soud Ústí nad Labem bol medzinárodne príslušný na zahájenie tohto insolvenčného konania

v zmysle ust. čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o
insolvenčnom konaní (ďalej ako ,,Nariadenie“), nakoľko má povinný ako dlžník obvyklé miesto pobytu
na území Českej republiky.

18. Podľa čl. 3 ods. 1 odstavec 1 Nariadenia, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského
štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné

konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich
záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 odstavec 4 Nariadenia, v prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že
centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa

uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia
šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.

20. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia, ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, insolvenčné konania a
ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo (ďalej len „štát,

v ktorom sa začalo konanie“).

21. Podľa čl. 19 ods. 1 Nariadenia, každé súdne rozhodnutie o začatí insolvenčného konania vynesené
súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3, sa uznáva vo všetkých ostatných členských
štátoch od chvíle, keď nadobudne účinky v štáte, v ktorom sa začalo konanie.

22. Podľa čl. 20 ods. 1 Nariadenia, súdne rozhodnutie o začatí insolvenčného konania uvedeného v
článku 3 ods. 1 má bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek rovnaké účinky v akomkoľvek inom
členskom štáte ako podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie, ak toto nariadenie nestanovuje inak
a pokiaľ sa v tomto inom členskom štáte nezačne žiadne konanie uvedené v článku 3 ods. 2.

23. Podľa čl. 32 ods. 1 Nariadenia, súdne rozhodnutia vynesené súdom, ktorého rozhodnutie o začatí
konania sa uznáva v súlade s článkom 19 a ktoré sa týkajú priebehu a ukončenia insolvenčného konania
a súdom schválených vyrovnaní, sa budú taktiež uznávať bez ďalších formalít. Takéto rozhodnutia sa
vykonajú v súlade s článkami 39 až 44 a 47 až 57 nariadenia (EÚ) A. 1215/2012.

24. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak dôjde k začatiu insolvenčného konania
podľa Nariadenia, účinky tohto insolvenčného konania sa budú v každom členskom štáte posudzovať
podľa platnej právnej úpravy toho členského štátu, v ktorom sa insolvečné konanie začalo. Nakoľko sa
insolvenčné konanie proti povinnému začalo na základe rozhodnutia Krajského soudu Ústí nad Labem

pod č.j. KSUL 45 INS XXXX/XXXX-X-31 zo dňa 01.12.2022 na území Českej republiky, účinky tohto
konania sa aj v Slovenskej republike posudzujú podľa platnej právnej úpravy Českej republiky, ktorá
sa týka insolvenčných konaní a to najmä podľa zákona č. 182/2006 Sb. zákon o úpadku a způsobech
jeho řešení (insolvenční zákon) (ďalej len „zákon o úpadku“). Súd ďalej uvádza, že v zmysle Nariadenia
sa každé súdne rozhodnutie o začatí insolvenčného konania vynesené súdom členského štátu, ktorý

má právomoc podľa článku 3 Nariadenia uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle,
keď nadobudne účinky v štáte, v ktorom sa začalo konanie a takéto rozhodnutie má bez akýchkoľvek
ďalších formálnych požiadaviek rovnaké účinky v akomkoľvek inom členskom štáte ako podľa práva
štátu, v ktorom sa začalo konanie. Bez ďalších formalít sa uznávajú aj súdne rozhodnutia vynesené
súdom, ktorého rozhodnutie o začatí konania sa uznáva v súlade s článkom 19 Nariadenia, ktoré sa

týkajú priebehu a ukončenia insolvenčného konania a súdom schválených vyrovnaní. Na základe vyššie
uvedeného je teda možné konštatovať, že rozhodnutie Krajského soudu Ústí nad Labem pod č.j. KSUL
45 INS XXXX/XXXX-X-31 zo dňa 01.12.2022, ktorým bol povinný oslobodený od platenia pohľadávok
sa bez ďalšieho uznáva na území Slovenskej republiky a má rovnaké účinky ako podľa práva Českejrepubliky, pričom účinky tohto rozhodnutia majú rovnaký dopad aj na pohľadávky veriteľov na území
Slovenskej republiky, ktoré neboli pred zverejnením rozhodnutia vymožené.

25. Podľa § 2 písm. a) zákona o úpadku, pro účely tohoto zákona se rozumí insolvenčním řízením soudní
řízení, jehož předmětem je dlužníkův úpadek nebo hrozící úpadek a způsob jeho řešení.

26. Podľa § 4 ods. 1 zákona o úpadku, způsobem řešení úpadku nebo hrozícího úpadku dlužníka
v insolvenčním řízení (dále jen "způsob řešení úpadku") se rozumí a) konkurs, b) reorganizace, c)

oddlužení a d) zvláštní způsoby řešení úpadku, které tento zákon stanoví pro určité subjekty nebo pro
určité druhy případů.

27. Podľa § 4 ods. 2 zákona o úpadku, rozhodnutím insolvenčního soudu o způsobu řešení úpadku se
rozumí, a) jde-li o konkurs nebo o některý ze zvláštních způsobů řešení úpadku, rozhodnutí o prohlášení
konkursu na majetek dlužníka (dále jen "rozhodnutí o prohlášení konkursu"), b) jde-li o reorganizaci,

rozhodnutí o povolení reorganizace a c) jde-li o oddlužení, rozhodnutí o povolení oddlužení.

28. Podľa § 140a ods. 1 prvá veta zákona o úpadku, učinky rozhodnutí o úpadku nastávají okamžikem
jeho zveřejnění v insolvenčním rejstříku.

29. Podľa § 140e ods. 1 zákona o úpadku, v době, po kterou trvají účinky rozhodnutí o úpadku, nelze
nařídit nebo zahájit výkon rozhodnutí nebo exekuci, která by postihovala majetek ve vlastnictví dlužníka,
jakož i jiný majetek, který náleží do majetkové podstaty; to neplatí pro nařízení nebo zahájení výkonu
rozhodnutí nebo exekuce na základě rozhodnutí insolvenčního soudu vydaného podle § 203 odst. 5.

30. Podľa § 413 ods. 1 zákona o úpadku, splnění oddlužení vezme insolvenční soud na vědomí
rozhodnutím, jinak rozhodne o nesplnění oddlužení. Současně insolvenční soud rozhodne o odměně
insolvenčního správce a jeho nákladech a zprostí insolvenčního správce jeho funkce. Odvolání proti
tomuto rozhodnutí mohou podat dlužník, insolvenční správce a věřitelé; toto rozhodnutí je účinné
nabytím právní moci, jeho právní mocí insolvenční řízení končí.

31. Podľa § 414 ods. 1 zákona o úpadku, jestliže insolvenční soud rozhodne o splnění oddlužení a
dlužník splní řádně a včas všechny povinnosti podle schváleného způsobu oddlužení, spojí insolvenční
soud s rozhodnutím o splnění oddlužení rozhodnutí, jímž dlužníka osvobodí od placení pohledávek,
zahrnutých do oddlužení, v rozsahu, v němž dosud nebyly uspokojeny. Osvobození podle věty první se

nevztahuje na pohledávky vzniklé po rozhodnutí o úpadku.

32. Podľa § 414 ods. 2 zákona o úpadku, osvobození podle odstavce 1 se vztahuje také na věřitele,
k jejichž pohledávkám se v insolvenčním řízení nepřihlíželo, a na věřitele, kteří své pohledávky do
insolvenčního řízení nepřihlásili, ač tak měli učinit.

33. Súd sa v zmysle vyššie uvedeného zaoberal účinkami insolvenčného konania vedeného voči
povinnému v Českej republike na vymožiteľnosť pohľadávky oprávneného uplatňovanej v tomto
exekučnom konaní. Súd má z lustrácie v insolvenčnom registri ČR za preukázané, že uznesením
Krajského soudu Ústí nad Labem pod č.j. KSUL 45 INS XXXX/XXXX-X-31 zo dňa 01.12.2022 bolo

schválené oddlženie povinného plnením splátkového kalendára. Krajský soud Ústí nad Labem následne
uznesením č. j. KSUL 45 INS XXXX/XXXX-X-31 zo dňa 01.12.2022 v súlade s § 414 ods. 1 a ods.
2 zákona o úpadku zobral na vedomie splnenie oddlženia povinného, pričom povinný bol zároveň
oslobodený od platenia pohľadávok zahrnutých do oddlženia v rozsahu v akom doposiaľ neboli tieto
pohľadávky uspokojené. Súd zároveň určil, že oslobodenie sa nevzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli

po rozhodnutí o úpadku dlžníka. Oslobodenie od platenia pohľadávok umožní súd na konci celého
procesu oddlženia v prípade, že si dlžník riadne a včas plnil svoje povinnosti. Dlžníkovi sú „odpustené“
nielen pohľadávky veriteľov, ktorí sa do insolvenčného konania prihlásili a neboli úplne uspokojené ale
aj pohľadávky veriteľov, ktorí sa prihlásili oneskorene alebo sa do konania vôbec neprihlásili.

34. Súd v tejto súvislosti považoval za potrebné vyriešiť otázku či sa v prípade pohľadávky oprávneného,
ktorá je predmetom exekučného konania jedná o pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodnutím o úpadku
povinného alebo po rozhodnutí o úpadku povinného. Uvedená pohľadávka bola oprávnenému priznaná
rozhodnutím - Rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 24.10.2019, sp. zn. 5Csp/13/2019, ktorýnadobudol vykonateľnosť dňa 18.12.2019 a Uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 14.05.2020, sp.
zn. 5Csp/13/2019, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 13.10.2020, z čoho je zrejmé, že táto pohľadávka
vznikla ešte pred rozhodnutím o úpadku povinného (uznesenie Krajského soudu Ústí nad Labem pod

č.j. KSUL 45 INS XXXX/XXXX-X-31 zo dňa 01.12.2022) a je zahrnutá do oddlženia povinného. Z toho
dôvodu i v prípade, že pohľadávka nebola uspokojená v rozsahu v akom bola oprávnenému priznaná
exekučným titulom ju nie je možné vymáhať v exekučnom konaní, keďže povinný bol od jej platenia
oslobodený. Súd preto v tomto bode konštatuje, že už v čase začatia predmetného exekučného konania
existoval dôvod, pre ktorý nie je možné voči povinnému viesť exekúciu.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Martinom Rišianom,
so sídlom exekútorského úradu ul. Pivovarská, 010 01 Žilina pod sp. zn. 140EX 1/22 podľa § 61k ods.
1 písmeno d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil tak ako je uvedené vo výroku I. tohto
uznesenia.

36.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

37. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku

vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

39. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

40. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

41. Podľa §199 ods. 2 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím
exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno
oprávnenému pričítať.

42. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa
vykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti
aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

43. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení
exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

44. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada
paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

45. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na

zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v
rozsahu 50 %.46. Podľa §199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí

trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

47. V tomto bode súd uvádza, že exekučné konanie sa začína výlučne na návrh oprávneného, a
preto spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude
zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov,

ako vymožením uloženej povinnosti. Oprávnený si v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie
mohol a mal byť vedomý účinkov vedenia insolvenčného konania v Českej republike voči povinnému
na jeho pohľadávku. Keďže sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie
vymáhaného nároku povinným, pričom zároveň ide o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, nebolo
možné zaviazať k náhrade trov exekúcie povinného, ale v zmysle citovaných ustanovení je oprávnený
povinný nahradiť trovy exekučného konania, ktoré v súvislosti s vykonávaním exekúcie vznikli súdnemu

exekútorovi. Z toho dôvodu súd na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného.

48. Súd rozhodol o trovách exekútora podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s § 199c ods. 1
Exekučného poriadku a § 22 ods. 2 vyhlášky. Súd v tomto bode konštatuje, že podľa § 22 ods. 1 vyhlášky
patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR, ku ktorej sa pripočíta podľa § 197

ods. 2 Exekučného poriadku hodnota 20 % DPH, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. V
zmysle § 22 ods. 2 vyhlášky, ak do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má
podľa zákona odkladný účinok, nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
paušálnychvýdavkovpodľa§22ods.1vyhláškyvrozsahu50%.Súdpretopriznalsúdnemuexekútorovi
nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 36 EUR, ktoré pozostávajú z náhrady paušálnych

výdavkov vo výške 30 EUR a zo sumy 20 % DPH vo výške 6 EUR, keďže súdny exekútor je platcom
dane z pridanej hodnoty, a zaviazal oprávneného na ich úhradu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.