Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/89/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122200752
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5122200752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: Mesto Kysucké Nové
Mesto, so sídlom Kysucké Nové Mesto, Námestie slobody 94/27, IČO: 00 314 099, proti žalovanému:
Akzent BigBoard, a.s., so sídlom Bratislava, Ivanská cesta 2D, IČO: 44 540 957, právne zastúpenému
spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A,
o vypratanie nehnuteľnosti, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.
k. 51C/5/2022-75 zo dňa 6. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje vo výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť

odstrániť na vlastné náklady dva kusy reklamných stavieb z pozemkov žalobcu parc. č. 1047/1 a 4934/4
kat. územie L. U. G. a vo výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý vo výroku II., ktorým bol návrh žalovaného na
prerušenie konania zamietnutý.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť dva

kusy obojstranných reklamných stavieb - bilbordov o rozmeroch 510 x 240 cm, ktoré sú postavené na
časti pozemkov parc. č. 1047/1 a 4934/4 (zapísaných na LV č. XXXX) kat. územie L. U. G. (výrok I.).
Vychádzal z toho, že medzi stranami sporu bola dňa 21.7.2017 uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú
do 31.12.2021, ku ktorej predĺženiu nedošlo. Nájom preto zanikol uplynutím dohodnutej doby, pričom
žalobca zároveň v rozhodnom čase splnil povinnosť podľa § 676 ods. 2 Obč. zák. a podal na súde návrh
na vypratanie nehnuteľnosti.
2. Nadväzne okresný súd dospel k záveru, že žalovaný „ako nájomca užíva predmetné nehnuteľnosti

žalobcu bez právneho dôvodu“; čo žalovaný ani nepopieral. Žalovaný v zásade iba uvádzal, že má
záujem na ďalšom trvaní nájmu a požiadal žalobcu listom (druhou žiadosťou) zo dňa 30.3.2022 o
rokovanie za účelom dosiahnutia dohody o podmienkach ďalšieho dočasného ponechania reklamného
zariadenia na predmetnom mieste. V tejto spojitosti okresný súd uviedol, že je bez právnej relevancie,
či druhá žiadosť žalovaného bola prerokovaná mestským zastupiteľstvom žalobcu, keďže vo veci nie je
sporným, že k takémuto prerokovaniu došlo už dňa 9.12.2021 s tým, že predĺženie doby nájmu nebolo
schválené. Doplnil, že je na „vlastnom a slobodnom uvážení“ žalobcu ako samostatného subjektu práva,

s akými subjektmi a za akých podmienok sa rozhodne vstúpiť do zmluvného vzťahu, resp. vzťah ukončiť.
3. Okresný súd konštatoval, že existencia reklamných stavieb na pozemkoch žalobcu nebola medzi
stranami sporná, rovnako tak bola stranám zrejmá ich poloha/umiestnenie, preto nepovažoval za
potrebné osobitné zameranie stavieb znaleckým posudkom. Keďže v konaní bolo žalobcom preukázanésplnenie podmienok vindikačnej žaloby podľa § 126 Obč. zák., okresný súd kvalifikoval jeho nárok „za
právne dôvodný“.
4. Návrh žalovaného na prerušenie konania - za účelom mimosúdneho vyriešenia veci -zamietol (výrok

II.), lebo z dokazovania vyplynulo, že žalobca nemá o vedenie takýchto rokovaní záujem; čo platí aj
pre rokovania o novej nájomnej zmluve. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1
CSP tak, že v celom rozsahu úspešný žalobca má voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu
100 % (výrok III.).

5. Proti tomuto rozsudku (s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania) podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude
zamietnutá. Uviedol, že žalobca je právnickou osobou, nakladanie s majetkom ktorej upravujú „osobitné
právne predpisy“; najmä zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a Zásady hospodárenia s majetkom
Mesta Kysucké Nové Mesto. Poukazoval na § 7 zákona č. 138/1991 Zb., ako aj na konkrétne články
označených zásad a tvrdil, že žalobca podľa nich nepostupoval „a vedome ich porušil“.

6. Odvolateľ zdôrazňoval, že právna regulácia (vrátane internej) nakladania s majetkom obcí má slúžiť
na to, aby bol tento majetok zveľaďovaný a zhodnocovaný v záujme mesta, „a to bez ohľadu na
aktuálne vedenie a/alebo jeho politické ciele. Politické rozhodnutie nemôže odporovať právnej regulácii“.
Žalovaný mal za to, že v prejednávanej veci nebol náležite zistený skutkový stav a „zistenia mohli viesť
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci“.

7. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Opakovane uviedol, že žiadosť žalovaného zo
dňa 15.6.2021 o predĺženie nájomnej zmluvy bola po riadnom prerokovaní mestským zastupiteľstvom
zamietnutá; čo bolo žalovanému i oznámené. Opätovná žiadosť o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy
nebola predložená na rokovanie z toho titulu, že išlo o žiadosť s rovnakým obsahom, ktorá už bola raz

prerokovaná a zastupiteľstvo o nej rozhodlo.
8. Žalobca doplnil, že žalovaný napriek výzve, aby reklamné stavby odstránil, tieto ponechal na
predmetných pozemkoch, hoci si je vedomý, že ich užíva bez právneho titulu. Žalobca akcentoval,
že sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva a práve žalovaný je tým, kto jeho vlastnícke právo
neoprávneným zásahom porušuje.

9. V následnej reakcii žalovaný zotrval na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie.
10. Taktiež žalobca trval na svojom prvotnom stanovisku prezentovanom v odvolacom konaní.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§

379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v odvolaním
nenapadnutom výroku II. o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania a v preskúmavanej
časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Krajský súd (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania,
ale aj jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto
opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska
odvolaciehoprieskumukonkrétnehorozsudkupredmetnáviazanosťpritomveľmiúzkosúvisísurčujúcim

záverom okresného súdu, na ktorom argumentačne založil svoje rozhodnutie.

13. V súdenej veci odvolateľ/žalovaný vôbec nespochybnil, že jeho reklamné stavby (bilbordy) sú
umiestnené na pozemkoch vo (výlučnom) vlastníctve žalobcu, pričom od uplynutia doby nájmu
(31.12.2021) nedisponuje žalovaný žiadnym právnym titulom na takéto ich umiestnenie a tým užívanie

pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ za danej nespornej (i konkrétnymi dôkazmi preukázanej)
situácie sa žalobca domáha ochrany vlastníckeho práva žalobou smerujúcou k odstráneniu reklamných
stavieb, jeho nárok je plne dôvodný. Už samotné tieto konštatovania by postačovali na potvrdenie
meritórneho výroku rozsudku okresného súdu.

14.Jedinouodvolacounámietkoužalovanéhobolo(tvrdené)porušenievšeobecnezáväznýchiinterných
predpisov pri nakladaní s majetkom obce - žalobcu. Podstatnú časť súvisiacej argumentácie pritom
predstavovala iba citácia ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. a Zásad hospodárenia s majetkom MestaKysucké Nové Mesto. Žiadnu konkrétnu právnu, či skutkovú argumentáciu, resp. analýzu k danému
tvrdeniu však žalovaný neposkytuje.
15. Vzhľadom na zdôrazňovanie povinnosti obce zveľaďovať a zhodnocovať majetok jej patriaci sa

možno len domnievať, že argumentácia žalovaného smeruje k tomu, že on - ako subjekt, ktorý v
minulosti mal uzavretú so žalobcom (mestom/obcou) nájomnú zmluvu, z ktorej plynuli mestu nejaké
príjmy - je oprávnený určovať, či mesto má v takomto vzťahu zotrvať. Inými slovami, obec alebo mesto
je povinné vyhovieť požiadavke kohokoľvek, kto bol s ním v právnom vzťahu, z ktorého plynuli tejto
samosprávnej jednotke príjmy, aby v tomto vzťahu pokračoval, resp. ho obnovil. Už na „prvý pohľad“ je

zrejmá neudržateľnosť takéhoto právneho názoru.

16. Ako už bolo uvedené, žalovaný ani nevymedzuje, z akej konkrétnej právnej normy by mu takéto
(v nemalej miere až nadradené) postavenie vo vzťahu k žalobcovi ako samostatnému územnému
samosprávnemu a správnemu celku (§ 1 zákona č. 369/1990 Zb.) malo vyplývať. Jednoznačne tak
ide o účelovú konštrukciu a svojim spôsobom doslova až o fabuláciu. Je namieste podotknúť, že

predpisyregulujúcenakladaniesmajetkomobce/mestamajúverejnoprávnycharakteraich(eventuálne)
porušenie nemôže byť posudzované v civilnom sporovom konaní, predmetom ktorého bol individuálny
občianskoprávny vzťah žalobcu a žalovaného. Preto polemika o potrebe zveľaďovania a zhodnocovania
majetku obce nemala z hľadiska sporných/určujúcich otázok žiaden význam.
17. Navyše, okresný súd zaujal jasné stanovisko i k danej širšej súvislosti prejednávaného sporu a

náležite vyslovil, že je len na vôli žalobcu (mesta konajúceho prostredníctvom príslušných orgánov),
akým spôsobom bude disponovať so svojim majetkom. To zahŕňa aj rozhodnutie, či tento majetok (jeho
konkrétnu súčasť) prenajme, komu a za akých podmienok.

18. Žalovaný síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu aj v časti o náhrade trov

(prvoinštančného) konania, ale vo vzťahu k dotknutému výroku nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku.
Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách
konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj tohto bezprostredne podmieneného výroku o nároku
na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného
úspechu v spore.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%. Aj o výške predmetných
trov konania rozhodne po právoplatnosti (tohto) rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262

ods. 1 CSP).

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.