Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 40C/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123206373
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7123206373.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: A. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. C. XX, o zaplatenie 137,51 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 135,36 EUR, na účet žalobcu vedený
v Štátnej pokladnici, číslo účtu: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 1105199054, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 135,36 EUR titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti.
Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného došlo k zániku poistného vzťahu v období od 28.2.2012 do
12.5.2022 ako osobe, ktorá má trvalý pobyt v SR a bola zdravotné poistená na území iného štátu.
Žalovaný zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi mal splniť najneskôr do 8 dní, avšak bola
splnená až dňa 12.5.2022. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nedodržal zákonom stanovenú lehotu na

oznámenie zmeny rozhodujúcich skutočností, žalobca v čase zániku účastí žalovaného na verejnom
zdravotnom poistení, teda v období od 28.2.2012 do 12.5.2022 hradil zdravotnú starostlivosť a kapitačný
paušál. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou
zo dňa 24.10.2022. Zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a žalobcovi sa vrátila dňa 22.11.2022,
15-dňová lehota na dobrovoľné plnenie žalobcovi uplynula dňa 8.12.2022. Od 9.12.2022 je žalovaný
v omeškaní. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu opakovanou výzvou zo dňa 2.1.2023.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi predloženými žalobcom, na základe ktorých zistil tento
skutkový stav:

4. Z výpisu z účtu žalovaného ako poistenia súd zistil, že žalobca zaplatil tzv. kapitačný paušál
a poskytnutie zdravotnej starostlivosti za obdobie od 28.2.2012 do 12.5.2022 vo výške 659,34 EUR.

5. Z detailu nárokového dokladu súd zistil, že žalovaný je evidovaný ako poistenec Všeobecní zdravotní
pojišťovny Praha od 28.2.2012, pričom žalobcovi túto skutočnosť oznámil dňa 12.5.2022.6.Zvýzvynaúhradunákladovzazdravotnústarostlivosťsúdzistil,žežalobcavýzvouzodňa24.10.2022
vyzval žalovaného na zaplatenie nákladov vo výške 137,52 EUR s odôvodnením, že zákonná povinnosť
oznámiť zánik poistenia bola splnená oneskorene, a to dňa 12.5.2022, preto v čase od 28.2.2012 do

12.5.2022 nemal nárok na zdravotnú starostlivosť za špeciálnu ambulantnú starostlivosť 65,87 EUR, za
všeobecnú ambulantnú starostlivosť 69,49 EUR, spolu 135,36 EUR a náklady konania, poštovné 2,15
EUR. Z poštovej doručenky súd zistil, že žalobca doručoval výzvu žalovanému dňa 31.10.2022.

7. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov

na území Slovenskej republiky sú povinne zdravotne poistené osoby, ktoré majú na území Slovenskej
republiky trvalý pobyt.

8. Podľa ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších
predpisovzpovinnéhozdravotnéhopoisteniasúvyňatéosoby,ktorémajúnaúzemíSlovenskejrepubliky
trvalý pobyt a sú zamestnané u zamestnávateľov, ktorí nemajú sídlo na území Slovenskej republiky, a

sú zdravotne poistené na území štátu, v ktorom má ich zamestnávateľ sídlo.

9. Podľa ust. § 15 ods. 2 písm. c/ zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších
predpisov povinnosť platiť poistné v Slovenskej republiky nie je po dobu, po ktorú sa osoba dlhodobo
najmenej po dobu šiestich mesiacov zdržiava v cudzine, kde je zdravotne poistená. V takomto prípade

nemá poistenec nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti. Túto skutočnosť je poistenec povinný oznámiť
príslušnej zdravotnej poisťovni.

10. Podľa ust. § 27 písm. e/ zák. č. 273/1994 Z. z. poistenec je povinný oznámiť žalobcovi skutočnosť,
že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky a je zdravotne

poistený na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, do 8 dní od vzniku pracovného pomeru, a
vrátiť preukaz poistenca.

11. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 98/1995 Z. z. Liečebný poriadok sa zdravotná starostlivosť na základe
zdravotného poistenia poskytuje len poistencom. V takomto prípade nemá poistenec ako osoba vyňatá z

povinnéhozdravotnéhopoistenianaúzemíSlovenskejrepublikynároknaúhraduposkytnutejzdravotnej
starostlivosti zo zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

12. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, v znení účinnom v období od
1.2.2008, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená

podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).

13. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne
poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine

a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po
sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

14. Podľa ust. § 3 ods. 4 citovaného zákona, zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona
rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie

alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou
príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa
týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.

15. Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, verejné zdravotné poistenie vzniká

narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo
o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).

16. Podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky,verejnézdravotnépoistenievznikáajdňomnasledujúcimpodnizánikuskutočnostíuvedených

v § 3 ods. 2 písm. a) až c).17. Podľa ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods.
2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

18. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti
v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti), ak ďalej nie je ustanovené inak.

19. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej
starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 9 a 10).

20. Podľa ust. § 22 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, poistenec je povinný plniť
oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 1, 4 a 6.

21.Podľaust.§23ods.1písm.c)citovanéhozákona,poistenecjepovinnýoznámiťpríslušnejzdravotnej
poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia
(§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.

22. Podľa us. § 23 ods. 4 citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní
skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a ods. 3) zdravotnej
poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.

23. Podľa ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, príslušná zdravotná poisťovňa je povinná

zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (odkaz na
zákon č. 577/2004 Z. z.).

24. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná
poisťovňa poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených

osobitným predpisom (odkaz na zákon č. 577/2004 Z. z.).

25. Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby

súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

26. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu - zdravotnej poisťovne, na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil
zazdravotnústarostlivosť,poskytnutúzfinančnýchprostriedkovzdravotnéhopoisteniapočasdoby,kedy
bol žalovaný vyňatý zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu zdravotnej starostlivosti nemal

nárok.

27. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na žalovaného sa vzťahuje zákon č. 580/2004
Z. z. o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 4
ods. 1 tohto zákona a teda, je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR.

Žalovaný je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR.

28. Žalovanému ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného
zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v
danom prípade navrhovateľ) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona povinná túto

starostlivosť mu zabezpečiť, v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z. z.

29. Zákon č. 580/2004 Z. z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva
z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v
cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto

skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5
ods. 2 citovaného zákona.30. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný, na ktorého sa
pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR, sa odsťahoval do Českej republiky a
bol zdravotne poistený na území tohto cudzieho štátu, počnúc od 28.2.2012. Uvedenú skutočnosť mal

súd za preukázanú z listiny – detail nárokového dokladu. V zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.
z. došlo k zániku povinného verejného zdravotného poistenia žalovaného na území SR od 28.2.2012.

31. Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, žalovanému bola v predmetnom období na území SR
hradená zdravotná starostlivosť spolu vo výške 659,34 EUR, spočívajúca v úhrade tzv. kapitačného

paušálu za primárnu ambulantnú starostlivosť, ako aj za úkony v súvislosti s poskytnutím zdravotnej
starostlivosti, ktorú zaplatil žalobca, plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. o
zdravotných poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť.

32. Žalovaný si totiž nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení
s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a to oznámiť

najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť
preukaz poistenca.

33. Súd konštatoval, že na úhradu zdravotnej starostlivosti žalovaný nemal nárok, z
dôvodu zániku poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s

ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla škoda,
ktorú súd posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

34. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

35. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

36.Podľaustanovenia§415Občianskehozákonníka,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalo

ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

37. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho
zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosti medzi protiprávnym
úkonom a škodou, 4. zavinenie.

38. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto
je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru,
ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.

39. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v
zmenšení majetku poškodeného.

40. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou
zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

41. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu,
priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník
nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi
vychádza z ich vymedzenia v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné

zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci
chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre
prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce
nechcelspôsobiťškodu,avšakvedel,žejumôžespôsobiťabezprimeranýchdôvodovsaspoliehalnato,
že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o

tomvzhľadomnaokolnostianasvojepomeryvedieťmalalebovedieťmohol.Príčinnousúvislosťoutreba
rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením
právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.42. Súd má za to, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti
žalovaného za vznik škody.

43. Protiprávny úkon žalovaného spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods. 2 písm.
f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a
teda, v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.

44. Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku žalobcu o finančné

prostriedky, ktoré uhradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť
žalovaného, ktorú si uplatnil nárok iba vo výške 135,36 EUR.

45. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda
nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaný
nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej

si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby
bol žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a
zdravotnú starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo.

46. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje

nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že žalovaný nechcel spôsobiť
škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde spadal pod poistenie cudzieho štátu, o
tom vedieť mal a mohol.

47. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalovaný, ako subjekt zodpovedný za

vznik škody, je povinný žalobcovi nahradiť škodu, preto ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 135,36 EUR
na základe vykonaného dokazovania v súlade s cit. zák. ust.

48. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 2,15 EUR titulom nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky.

49. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

50. Aj keď žalobca predložil výzvu na zaplatenie s doručenkou, žiadnym spôsobom nepreukázal výšku

nákladov, ktoré vynaložil na doručenie výzvy, preto jeho nárok v tejto časti zostal iba v rovine tvrdenia
a súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 155 ods. 1, 2 CSP a contrario a nepriznal žalobcovi,
ktorý mal v konaní úspech v prevažnej časti a vznikol mu nárok na pomernú náhradu trov konania

náhradu trov, keďže mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniupráva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny

nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.