Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122205319
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3122205319.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu
JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Aleny Radičovej v spore navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
v C., D. X, právne zastúpený
JUDr. Helenou Bognerovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Vajanského 8, v konaní
o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Trenčín č.k. 13Vyd/2/2022-61 zo dňa 5. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na začatie konania

o potvrdení vydržania zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Navrhovateľ sa domáhal, aby súd potvrdil vydržanie jeho vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. C. ako stavba súp. č. XXXX - garáž, postavená
na parc. reg. C č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v podiele 1/1. Vo svojom
návrhu uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané v LV XXX pre k.ú. C. ako "CKN"

parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, "CKN" parc. č. XXX/X zast. plocha a
nádvorie vo výmere XXX m2 "CKN" parc. č. XXX/X záhrada vo výmere XXXX m2 a stavby dom súp. č.
XXX postavený na parc. č. XXX v podiele 1/1. Horeuvedené nehnuteľnosti odkúpil od E. F., na základe
kúpnopredajnej zmluvy, ktorá bola Okresným úradom katastrálny odbor v Trenčíne odvkladovaná pod
V 65/2020.
V čase uzatvárania kúpno-predajnej zmluvy bola na parcele č. XXX/X postavená stavba, ktorá bola

zapísaná v LV XXXX k.ú. C. ako garáž súp. č. XXXX a dielne bez súpisného čísla, zapísané na
neexistujúci právny subjekt G. E. A. a H. v C.
v podiele 1/1. Navrhovateľ uzatvoril s predávajúcim E. F. ďalšiu kúpno-predajnú zmluvu, na základe
ktorej od E. F. odkúpil aj stavby postavené na "CKN" parc. č. XXX/X. Predávajúci E. F. pri podpise
zmluvy odovzdal navrhovateľovi kúpnopredajnú zmluvu, ktorú uzatvoril predchádzajúci vlastník I. J. dňa
17.7.1996 so F. K. v Trenčíne, na základe ktorej odkúpil garáž a dielne postavené na

parc. č. XXX záhrada vo výmere XXXX m2 a kúpno-predajnú zmluvu, na základe ktorej E. F. odkúpil
predmetné nehnuteľnosti od I. J.. Spolu so zmluvou odovzdal aj doklad o zaplatení kúpnej ceny vo výške
67.000,- Sk a ďalšie doklady, ktoré súviseli
s uzatváraním tejto kúpnej zmluvy, vrátane znaleckého posudku č. XXX/XX, ktorým boli tieto
nehnuteľnosti ocenené. F. K. C. odpredala nehnuteľnosti, ktoré boli postavené na parc. č. XXX I. J., ale v
tom čase neboli nehnuteľnosti zamerané a nemali ani súpisné číslo a preto nemohli byť zapísané do listu

vlastníctva.Zkúpno-predajnejzmluvyvyplýva,žepredchádzajúcivlastníkI.J.vstúpildoužívaniastavby,
ktorá bola umiestnená na jeho pozemku (parc.č. XXX) odo dňa vyplatenia kúpnej ceny predávajúcemudňom 2.10.1996. Pretože I. J. užíval nehnuteľnosti, ktoré odkúpil na základe kúpnej zmluvy zo dňa
17.7.1996 v dobrej viere, že mu patria, stal sa oprávneným držiteľom stavieb, ktoré odkúpil dňom
vyplatenia kúpnej ceny (článok IV. zmluvy), t.j. dňom 2.10.1996. V roku 2004 vyzvala katastrálna komisia

zriadená pri Správe katastra C. I. J.
o predloženie geometrického plánu, kolaudačného rozhodnutia a listiny o určení súpisného čísla. Na
základe tejto výzvy nechal I. J. vypracovať na svoje náklady geometrický plán a požiadal H. C. o
pridelenie súpisného čísla. H. C. zaslalo I. J. doklad o tom, že garáži postavenej na parc. č. XXX/X vo
výmere XXX m2 určuje

súp. č. XXXX. Garáž bola postavená na základe rozhodnutia H. C. L.. 807/19672-K/1 zo dňa 3.5.1972.
Navrhovateľ uviedol, že I. J. oznámil K. M. C., že tieto nehnuteľnosti odkúpil a požiadal o zápis do listu
vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C.. Druhá časť stavby, ktorá nadväzuje na garáž - dielne boli postavené
neskôr, pravdepodobne F. K. C.. Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor doklady, ktoré mu predložil I.
J., použil v roku 2005 na zápis, do LV XXXX pre k.ú. C.
a vlastníctvo zapísal na G. E. A. a H. C. a nie na I. J., ktorý tieto nehnuteľnosti v roku 1996 od F. K.

odkúpil. G. E. A.
N. H. v C. je neexistujúci právny subjekt, ktorý nikdy nemal právnu subjektivitu. Ak subjekt nemá právnu
subjektivitu, nemá spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti
v zmysle § 18a nasl. OZ. Ak katastrálny úrad Trenčín zapísal vlastnícke právo na neexistujúci subjekt,
ktorý nemal spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti, je takýto právny úkon absolútne neplatným

právnym úkonom. Na LV XXXX k.ú. C. bol zapísaný subjekt, ktorý nemôže nadobúdať práva a povinnosti
(§ 19a ods.2 OZ) a takýto zápis je v rozpore so zákonom. Ako vyplýva zo zápisu v liste vlastníctva, zápis
vlastníckeho práva v prospech G. E. A. N. H. (neexistujúceho subjektu) bol vykonaný v roku 2005. E. A.
N. H. v roku XXXX neexistoval, zápis vlastníckeho práva na túto organizáciu svojim obsahom aj účelom
odporuje zákonu. Na neexistujúci subjekt nie je možné zapísať vlastníctvo k nehnuteľnosti a preto je

takýto úkon podľa § 39 Obč. zák. neplatným právnym úkonom. I. J. odkúpil nehnuteľnosti postavené na
parc.č. XXX/X (garáž súp.č. XXXX) a dielne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.7.1996, do držby a
úžitku predmetných nehnuteľností vstúpil dňom vyplatenia kúpnej ceny (čl. IV. ods.2 zmluvy) t.j. dňom
2.10.1996, nehnuteľnosti užíval v dobrej viere, že mu patria, až do roku 2019, kedy všetky jemu patriace
nehnuteľnosti odpredal. I. J. sa podľa navrhovateľa stal vlastníkom garáže a skladov postavených na

parc.č. XXX/X, ktoré odkúpil od F. K. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.7.1996 vydržaním najneskôr
dňom 2.10.2006 (2.10.1996 zaplatil kúpnu cenu). E. F. a následne A. B. nadobudli stavby postavené na
parc.č. XXX/X na základe osobitnej zmluvy od predchádzajúceho vlastníka (I. J., E. F.) v dobrej viere,
že predmetné nehnuteľnosti odkupujú od osoby, ktorá tieto nehnuteľnosti vlastní. Navrhovateľ v návrhu
tvrdil, že E. F. a následne aj navrhovateľ boli oprávnenými držiteľmi nehnuteľností, ktoré sú postavené

na parc.č. XXX/X k.ú C..

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetný návrh možno podať iba voči tomu, kto má v čase
začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Týmto subjektom je

podľa údajov katastra G. E. A. N. H. so sídlom v C.. Vzhľadom na nedostatočné označenie subjektu
vlastníka nehnuteľnosti, ku ktorej má dôjsť k potvrdeniu vydržania, súd prvej inštancie dotazom na
jednotlivé orgány tak štátnej správy, ako aj územnej samosprávy zisťoval, či došlo k zániku predmetného
subjektu a či došlo k prevodu alebo prechodu jeho práv a povinností na nejakého právneho nástupcu.
Súd prvej inštancie dotazoval preto G. O. C., I. O. F. K.

L.C.,H.C.,H.F.,L.,L.N.F.K.;oslovenéorgánysúdunevedeliuviesť,ktojeprávnymnástupcomG.E.A.
N. H. C.. Súd prvej inštancie z § 7 ods. 1 zákona č. 79/1978 Zb. o štátnej správe
v školstve zistil, že okresné domy pionierov a mládeže zriaďuje a zrušuje okresný národný výbor ako
orgán štátnej správy. V zmysle zákona č. 78/1978 Zb. o školských zariadeniach išlo o mimoškolské
výchovné zariadenia, ktorých podmienky fungovania bližšie vymedzovala vyhl. H. K. č. 104/1979 Zb.

o organizácii a výchovno-vzdelávacej činnosti domov pionierov a mládeže, staníc mladých technikov,
stanícmladýchprírodovedcovastanícmladýchturistov.Prijatímzákonač.542/1990Zb.oštátnejspráve
v školstve a školskej samospráve došlo k zmene organizácie štátnej správy na úseku školstva, pričom
týmto zákonom boli zriadené školské správy ako rozpočtové organizácie, na ktoré prešli v zmysle
§ 21 tohto zákona práva a povinnosti zriaďovateľa školy a školské zariadenia z národného výboru, ktorý

školu alebo školské zariadenie zriadil. Zákon č. 78/1979 Zb. spomínaná
vyhl.č. 104/1979 Zb. bola zrušená a nahradená vyhl. Ministerstva školstva a vedy SR
č. 291/1994 Z.z. o centrách voľného času, pričom stanovila, že domy pionierov a mládeže mali byť do
3 mesiacov od účinnosti vyhlášky pretransformované na centrá voľného času.O tejto transformácii rozhodovala školská správa. Nakoľko súd nezískal relevantné informácie ohľadom
skutočnosti,čiktransformáciidošloalebonie,prijalzáverotom,ževlastníkompredmetnejnehnuteľnosti
sa stala F. K. C. ako rozpočtová organizácia. Nakoľko súčasné orgány štátnej správy alebo územnej

samosprávy na úseku školstva súdu nepotvrdili, že pri reorganizácii štátnej správy došlo k vyššie
uvedenej možnej transformácii E. A. a H., prijal súd záver o tom, že táto nehnuteľnosť, hoc je zapísaná
na G. E. A. a H. zostala vo vlastníctve štátu. Súd preto ďalej konal ako s účastníkom so Slovenskou
republikou. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z.
o správe majetku štátu správnom majetku vo vlastníctve štátu je buď štátna rozpočtová organizácia a

štátna príspevková organizácia, alebo štátny fond, alebo právnická osoba zriadená osobitným zákonom,
ak na základe zákona spravuje majetok štátu, alebo štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu; práva a povinnosti správcu vykonáva
len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Správcom majetku štátu
v predmetnom prípade bola F. K. C.. F. K. ako štátne rozpočtové organizácie boli zrušené dňom
31.12.1997, pričom od 1.1.1998 prešla ich pôsobnosť, ktorá sa týkala školských zariadení, na okresný

úrad, a preto súd prvej inštancie prijal záver o tom, že osobou oprávnenou konať
v mene štátu je Okresný úrad Trenčín.

4. Konanie o potvrdení vydržania má dve fázy, pričom prvou je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia
a druhou fázou je konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia.

V priebehu prvej fázy konania súd skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania
a zamietne návrh ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, pričom
vychádza z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených
dôkazov. Súd prvej inštancie po preskúmaní a posúdení návrhu navrhovateľa dospel k záveru, že tomuto
nie je možné vyhovieť z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil, že on alebo jeho právni predchodcovia

nadobudli vlastnícke právo
k nehnuteľnosti vydržaním.

5. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že pozemok pod stavbou, ku ktorej potvrdenia vydržania sa domáha,
odkúpil od E. F.. V čase uzavretia tejto zmluvy bola predmetná stavba zapísaná na G. E. A. N.

H. C. v podiele 1/1. Napriek uvedenej skutočnosti bola medzi ním a E. F. dňa 9.12.2019 uzavretá
ďalšia kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva predávajúceho E. F. k stavbe
súp.č. XXXX - garáž, zapísanej v prospech tretieho subjektu (G. E. A. a H.) a k stavbe, ktorá
v katastri nehnuteľností zapísaná nie je a ktorá slúži ako sklad, čo bolo uvedené v zmluve, a
preto navrhovateľ ako nadobúdateľ nemohol byť dobromyseľný v tom, že nadobudol predmetné

nehnuteľnosti od vlastníka, čomu svedčí aj veta z kúpnej zmluvy: "kupujúci je uzrozumený s tým, že
usporiadanie vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam je možné len súdnou cestou". Za takéhoto stavu
navrhovateľ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam, nakoľko nespĺňal
základnú podmienku pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to podmienku dobromyseľnosti.
Navrhovateľ rovnako nesplnil podmienku uplynutia 10-ročnej držby, nakoľko zmluvu, od ktorej odvodzuje

svoje vlastnícke právo uzavrel dňa 9.12.2019. V tomto smere je potrebné tiež uviesť, že vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam sa nenadobúda kúpnou zmluvou, ale v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníkaažvkladomdokatastranehnuteľnostípodľaosobitnýchpredpisov.Napriekexistenciititulu,od
ktorého odvodzuje navrhovateľ svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, neboli splnené ďalšie podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, a to dobromyseľnosť prípadného

vydržiteľa a uplynutie predpísanej doby dobromyseľnej držby. Vydržanie vlastníckeho práva súd môže
konštatovať iba voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby,
ktorá uplynula právnemu predchodcovi, ak bol dobromyseľný a tento sa stal vlastníkom nehnuteľnosti.
Nakoľko predmetné podmienky súd osvedčené nemal, súd návrh navrhovateľa na potvrdenie vydržania
zamietol.

6. Nad rámec odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že podmienky desať ročnej nepretržitej
a dobromyseľnej držby nesplnili ani jeho právni predchodcovia. E. F. svoj titul pre nadobudnutie
vlastníckeho práva uzavrel dňa 14.10.2019, pričom rovnako ako navrhovateľ nespĺňa ani podmienku
dobromyseľnosti vzhľadom na vedomosť o zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v

prospech tretej osoby a na neuplynutie 10-ročnej vydržacej doby. Čo sa týka osoby, od ktorej mal E. F.
nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť, touto bol I. J.. I. J. mal nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť od
F. K. C. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.7.1996, pričom kúpnu cenu zaplatil predávajúcemu dňa
2.10.1996, čím sa týmto dňom ujal držby predmetnej nehnuteľnosti. Napriek existencii platnej zmluvy,táto nebola do katastra nehnuteľností zavkladovaná, čím nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
I. J.. Nakoľko
v roku XXXX došlo k zapísaniu vlastníckeho práva k stavbe garáže súp. č. XXXX na tretí subjekt, ani u

neho nemožno konštatovať uplynutie 10-ročnej vydržacej doby, počas ktorej bol dobromyseľný v tom,
že mu právo k predmetnej stavbe patrí, keď pred jej uplynutím došlo
k vzniku vedomosti o zápise vlastníckeho práva v prospech tretieho subjektu, čím sa dobromyseľná
držba predmetnej osoby skončila.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

8. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd nesprávnym postupom
porušil právo navrhovateľa na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov prišiel súd k

nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a rozhodnutie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci.
Porušenie práva na spravodlivý proces vidí navrhovateľ v tom, že súd prvej inštancie zápis vlastníctva
na G. E. A.
a H. akceptoval, s platnosťou zápisu sa vôbec nezaoberal a s prejucidiálnou otázkou platnosti tohto

zápisu sa nevysporiadal. Rozhodnutie iného orgánu nie je pre súd záväzné (§193 CSP) a preto
bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa s touto otázkou samostatne. Oprávnenie súdu pri vlastníckych
žalobách posúdiť otázku vlastníckeho práva ako predbežnú otázku vyplýva aj zo zverejnených judikátov
R 86/2001, podľa ktorého ...“súd je oprávnený vo vlastníckej žalobe ako predbežnú otázku riešiť otázku
vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, pri posúdení otázky, kto je vlastníkom sa môže odchýliť od stavu zapísaného v
katastri nehnuteľností.“ Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie NS ČR zn. sp. zn.
22Cdo 4422/2008 a rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo 67/2000. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď vychádzal z toho, že I. J. odkúpil od Školskej správy stavby postavené na
parc.č. XXX/X, napriek tomu, že v čase uzatvárania zmluvy parcela č. XXX/X neexistovala. V liste

vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bola zapísaná parcela č. XXX, na ktorej
bol postavený dom a parcela č. XXX záhrada vo výmere XXXX m2, na ktorej sa nachádzali prízemné
murované objekty bez súpisného čísla – dielňa a garáž. Z predložených dokladov bolo preukázané,
že garážový box bol postavený na základe stavebného povolenia rozhodnutia MNV Trenčín zn. Výst.
807/72-Ka/41 zo dňa 1.5.1972 (stavebníkom G. E. A. a H. C.) a žiadne doklady o tom, kto postavil dielne

a kedy sa získať nepodarilo. Z geometrického plánu č. 107/04, ktorý bol vypracovaný 7.9.2004 je možné
zistiť, že garáž z celkovej výmery parcely č. XXX/X, ktorá má XXX m2 zaberá XX m2
a dielne sú postavené na zvyšujúcej časti pozemku parc.č. XXX/X t.j. na výmere XX m2. I. J. bol
presvedčený, že mu odkúpené nehnuteľnosti patria, požiadal z vlastnej iniciatívy
v roku 2004 katastrálny odbor o zápis garáže a dielne, ktoré boli postavené na jeho pozemkoch a ktoré

odkúpil, do listu vlastníctva č. XXXX k.ú. C. (v ktorom boli zapísané všetky nehnuteľnosti, ktoré I. J.
vlastnil v Trenčíne). Katastrálny odbor Okresného úradu Trenčín v rozpore s návrhom I. J. založil nový
list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. a do tohto LV zapísal garáž súp.č. XXXX na parc.č. XXX/X (nie dielne)
na vlastníka G. E. A. a H. C.. Titul nadobudnutia je vyznačený ako rozhodnutie o určení súpisného čísla
č. XXXX/XX. S druhou stavbou, ktorá je postavená na parc.č. XXX/X (dielne) sa vôbec nezaoberal. I.

J. sa o tejto skutočnosti dozvedel až v roku XXXX, kedy sa rozhodol všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnil
na Slovensku odpredať. Upozornil kupujúceho, že jedna zo stavieb, ktoré odkúpil v roku XXXX od F.
K. je evidovaná
v LV XXXX pre k.ú. C.. Pretože bol presvedčený, že je vlastníkom garáže aj dielne, ktoré boli postavené
na pôvodnej parcele č. XXX, odovzdal súčasne kupujúcemu E. F. kúpnu zmluvu z roku 1996 (na základe

ktorej garáž a dielne odkúpil), s tým, že o vlastníctve musí rozhodnúť súd. I. J. mal v roku 2019, kedy
odpredával všetky svoje nehnuteľnosti v Trenčíne, 85 rokov a trvale žil v USA a preto sa dohodol s E.
F., že vlastnícke právo ku garáži a k dielni si usporiada sám. Z horeuvedených skutočností vyplýva, že
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože sa zaoberal len zápisom vlastníckeho práva ku garáži,

neprihliadal na návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že boli splnené
predpoklady na zápis vlastníckeho práva k stavbám, ktoré sú postavené na parcele reg. C číslo XXX/
X vo výmere XXX m2 – teda nie len garáže, ale aj dielní.
Z geometrického plánu č. 107/2004 je zrejmé, že na parc.č. XXX/X sa nachádzajú dve stavbya z rozhodnutia o určení súpisného čísla je zrejmé, že súp. č. XXXX sa prideľuje budove, ktorá sa
nachádza na parc. č. XXX/X a je garážou. Z rozhodnutia MNV Trenčín Výst. 807/72-KA/41 je zrejmé, že
Okresný dom pionierov a mládeže mal povolené postaviť jeden box garáže pre motorové vozidlo (žiadna

iná stavba sa v tomto stavebnom povolení neuvádza), zo znaleckého posudku P. F. č. XXX/XXXX, ktorý
bol súdu predložený spolu so žalobou je zrejmé, že na parc. č. XXX sa nachádzajú dva objekty (súčasťou
je geometrický plán, ktorý nebol realizovaný) a jeden garážový box predstavuje výmeru maximálne XX
m2.Súdprvejinštancieneprihliadnutímnanávrhnazačatiekonaniaaninageometrickýplánč.107/2004
ani na ZP XXX/XXXX, ani na stavebné povolenie dospel k neoprávneným skutkovým záverom, že na

parc.č. XXX/X je postavená len stavba garáže súp.č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve G. E. A. a H. a s
ďalšou stavbou (dielne) sa vôbec nezaoberal, napriek tomu, že zastavaná plocha dielne je 3x väčšia ako
garáž. Rozhodnutie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Súd prvej
inštancie sa nevyporiadal s tým, či zápis vlastníckeho práva na neexistujúci právny subjekt je platný, či
je takýmto zápisom súd viazaný, či môže byť v dôsledku takéhoto zápisu narušená dobromyseľnosť I. J..
Rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Súdprvejinštancie

vychádzal z toho, že zápis vlastníckeho práva v prospech Okresného domu pionierov a mládeže v
Trenčíne prerušil dobromyseľnosť držiteľov, t.j. žalobcu a jeho právnych predchodcov, pretože tento
zápis musel vyvolať pochybnosti o tom, či im vec patrí, nevysporiadal sa s tým, že takýto záznam žiadne
pochybnosti vyvolať nemohol. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu v
Trenčíne zn. 13Vyd/2/22-61 zo dňa 5.5.2023 a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, s tým, aby súd vydal vyzývacie uznesenie a aby následne vydal uznesenie o
potvrdení vydržania, ktorým potvrdí, že navrhovateľ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX trvale bytom C., D. X nadobudol vlastnícke právo vydržaním –
dňa X.XX.XXXX k stavbám postaveným na parc.č. XXX/X zast. plocha a nádvoria vo výmere XXX m2
zapísané v LV XXXX k.ú. C. ako garáž s.č. XXXX v podiele 1/1.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - navrhovateľ proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 59 ods.
1 CMP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
odvolania (§ 379 CSP), pričom nebol viazaný odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP),
s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
ktoré ale nezistil (§ 67 CMP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uznesenie súdu

prvej inštancie preto ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP).

10.Predmetomprieskumuodvolaciehosúduboloposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolvecnesprávne,
keď zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania nehnuteľností opísaných

v návrhu.

11.Podľa§2CMPnakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporovéhoporiadku,
ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov. Odvolanie navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodné z nasledovných dôvodov:

13. Vydržanie vlastníckeho práva je vymedzené ako jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie

vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto
dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Okrem
spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania
sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo

subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov.
Odvolací súd dodáva, že treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú
možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.14. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že
nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svojou povahou sa

jedná o mimosporové konanie. Účelom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
keďže toto môže byť predmetom len sporového konania podľa civilného sporového poriadku, ak je
potrebné v konaní o potvrdení vydržania skúmať, či navrhovateľ nesporne osvedčil nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním. Súd prvej inštancie v mimosporovom konaní o potvrdení vydržania môže
síce vykonávať potrebné šetrenia z vlastnej iniciatívy, avšak zo znenia ustanovenia § 359e CMP jasne

vyplýva, že súd môže potrebné šetrenia vykonať len na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa, nie za
účelom doplnenia jeho skutkových tvrdení alebo nahradenia jeho povinnosti osvedčiť ním požadovaný
nárok. Konanie o potvrdenie vydržania je pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania
(dôvodová správa k zákonu číslo 68/2021 Z.z., ktorý s účinnosťou od 01.05.2021 zmenil a doplnil CMP).
V konaní o potvrdení vydržania súd nenariaďuje pojednávanie, nevykoná plnohodnotné dokazovanie,
ale skúma osvedčenie relevantných skutočností tvrdených navrhovateľom.

15. V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia
vlastníctva, keď je potrebné splniť zákonom stanovené podmienky. Podmienky vydržania - spôsobilý
predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania, vydržacia doba

a oprávnená držba, musia byť splnené kumulatívne. Podmienka spôsobilého predmetu vydržania a
spôsobilého subjektu vydržania bola v danej veci splnená nakoľko ide
o nehnuteľnú vec ako predmet vydržania a osobu, ktorá je spôsobilá nadobúdať vlastnícke právo ako
subjekt vydržania. Ďalšiu podmienku, ktorou je vydržacia doba (zákonom stanovená v dĺžke 10 rokov),
navrhovateľ odvodzoval od svojich právnych predchodcov, najmä I. J.. Pri oprávnenej držbe je potrebné

skúmať podmienky dobromyseľnosti, ktorá musí existovať počas celej dĺžky vydržacej doby.

16. Odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie konštatuje, že navrhovateľ podmienku dobromyseľnosti
počas celej dĺžky vydržacej doby nesplnil, nakoľko z LV č. XXXX vyplýva existencia zápisu vlastníckeho
práva v prospech tretej osoby - G. E. A.

N. H. C.. Navrhovateľ v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, namietal
tento zápis s odôvodnením, že ide o neexistujúci subjekt. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodnú odvolaciu námietku, nakoľko predmetom konania nie je preskúmavanie zápisu údajov
v katastri nehnuteľností, ale skúmanie podmienok vydržania. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd
zápisom neexistujúceho subjektu ako vlastníka nehnuteľností nezaoberal.

17. Súd prvej inštancie skúmaním listín, ktoré navrhovateľ pripojil k svojmu návrhu zisťoval skutočnosti,
ktoré by osvedčovali splnenie zákonných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
k predmetným nehnuteľnostiam. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie
vychádzal z ustanovení § 129

ods. 1 a 2, § 130 ods. 1 a § 134 Občianskeho zákonníka a predovšetkým skúmal osvedčenie
dobromyseľnosti navrhovateľa, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním.

18. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že držby predmetných nehnuteľností - garáže a dielne nachádzajúcich

sa na pozemku parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie v katastrálnom území C. sa právny
predchodca navrhovateľa I. J. ujal v roku 1996, kedy zaplatil kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve
zo dňa 17.7.1996. V roku 2004 na výzvu katastrálnej komisie zriadenej pri Správe katastra Trenčín zo
dňa 31.5.2004 I. J. požiadal H. C. o udelenie súpisného čísla na garáž postavenú na parc. č. XXX/
X. Následne po pridelení súpisného čísla zaslal Okresnému úradu Trenčín – katastrálny odbor listom

zo dňa 10.12.2004 doklady - Rozhodnutie bývalého MsNV v Trenčíne o povolení výstavby garáže,
rozhodnutie mesta Trenčín o pridelení súpisného čísla a geometrický plán č. 107/04 zo dňa 09.09.2004
a žiadal o vykonanie zápisu v zmysle predložených dokladov. Odvolací súd tu konštatuje, že pre
osvedčenie splnenia predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je v preskúmavanej
veci potrebné predovšetkým skúmať dobrú vieru navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu nielen v

čase vstupu do držby, ale po celú dobu a vziať pritom na zreteľ všetky okolnosti, ktoré sú pre posúdenie
jeho dobromyseľnosti významné. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie
správne posudzoval oprávnenosť držby. Držba sama o sebe nepostačuje. Odvolací súd upriamuje
pozornosť na skutočnosť, že navrhovateľovi pri zachovaní minimálnej opatrnosti mohlo byť zrejmé, žepokiaľ je ako stavebník budovy - garáž (podľa predloženej listiny -určenie súpisného čísla 22.11.2004)
uvedený subjekt – G. E. A. a H. a pokiaľ právny predchodca navrhovateľa I. J. spolu s určením súpisného
čísla nepredložil Okresnému úradu Trenčín – katastrálnemu odboru aj Kúpnu zmluvu zo dňa 17.7.1996,

nebolo možné konštatovať vlastnícke právo I. J. k tejto nehnuteľnosti. Bolo minimálnou opatrnosťou
právneho predchodcu navrhovateľa nahliadnuť do evidencie katastra nehnuteľností a zistiť, aký zápis
kataster vykonal.

19. Pokiaľ nebol v danom prípade podaný návrh na vklad podľa zmluvy, z ktorej právny predchodca

ako aj navrhovatelia odvodzujú oprávnenú držbu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, nemohol
byť právny predchodca navrhovateľa v dobrej viere, že mu vlastnícke právo podľa uzavretej kúpnej
zmluvy svedčí. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 17.07.1996 bol podľa vtedy platnej zákonnej
úpravy potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Opomenutie
tieto požiadavky zákona vylučuje, aby právny predchodca bol dobromyseľný v tom, že mu vlastnícke
právo patrí, aj keď právny predchodca navrhovateľa zaplatil kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti.

Vlastníctvo
k nehnuteľnej veci sa prevodom nadobúda až rozhodnutím príslušného katastrálneho úradu
o vklade vlastníckeho práva a nie zaplatením kúpnej ceny. Omyl právneho predchodcu ako oprávneného
držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného
ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/97/2009,

4Cdo/283/2009, 5Cdo/30/2010, 3MCdo/7/2010...). Neznalosť jasného, zrozumiteľného a nesporného
ustanovenia zákona neospravedlňuje. Podľa navrhovateľa nadobúdacím titulom jeho právneho
predchodcu mala byť kúpna zmluva zo dňa 02.10.1996, ku ktorej však nebol podaný návrh na vklad do
katastra. Svoje vlastnícke právo navrhovateľ preukazoval aj kúpnou zmluvou s E. F. zo dňa 09.12.2019,
pričom predchádzajúce vlastníctvo E. F. preukazoval kúpnou zmluvou zo dňa 14.10.2019 uzavretou

medzi E. F. a I. J.. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností nebol podaný ani na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 09.12.2019 a ani na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2009 napriek tomu, že zákon vyžaduje
pre nadobudnutie práv vklad do katastra.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť, že navrhovateľ neosvedčil, že nadobudol

vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko on ani jeho právni
predchodcovia nesplnili podmienku dobromyseľnej a oprávnenej držby predmetných nehnuteľností. Ak
teda nebola oprávnená držba právneho predchodcu navrhovateľa dobromyseľná, nemožno započítať
ani navrhovateľovi jeho dobu vydržania. Ak navrhovateľ tvrdí, že vlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré
odvodzuje od neexistencie subjektu zapísaného v katastri nehnuteľností ako aj od toho, že sporné

nehnuteľnosti nadobudol jeho predchodca, takýmto záverom v konaní o určení splnenia podmienok
vydržania nemohol súd prvej inštancie a ani odvolací súd dospieť, nakoľko sa jedná o konanie, v ktorom
súd skúma len naplnenie podmienok, ktoré vyžadujú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.
Navrhovateľovi nič nebráni, aby podal žalobu o určenie vlastníckeho práva, kde majú strany sporu
a aj súd väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Žaloba o

určenie vlastníckeho práva je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva.
Konaním o potvrdenie vydržania nie je možné obchádzať konanie o určenie vlastníckeho práva. V danej
veci nebolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľa
z dôvodu nesplnenia podmienok na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP. Odvolací
súd podotýka, že garáž a dielne tvoria podľa geometrického plánu jednu budovu (majú spoločnú jednu

stenu) a preto námietka navrhovateľa, že sa súd nezaoberal druhou budovou, ktorú označuje ako dielne,
je neopodstatnená.

21. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam keď uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil
dobromyseľnosť držby po dobu predpísanú zákonom - 10 rokov

a správne vyhodnotil skutočnosti zistené z listín, ktoré navrhovateľ pripojil k svojmu návrhu ako
nedostatočné na osvedčenie splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Dobromyseľnosť je podstatným predpokladom vydržania vlastníckeho práva, a
pretože jej danosť navrhovateľ neosvedčil, splnenie ďalších predpokladov v súlade so zásadou
hospodárnosti už súd prvej inštancie správne neskúmal.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd záverom konštatuje, že odvolacie
námietky navrhovateľa sú nedôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto v súlade s
citovaným ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.23. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s ustanovením
§ 396 ods. 1 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 420 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1 a ods. 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).