Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200027
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200027.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Lukáša Kolibába a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových
samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč
& Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, proti žalovanému: Okresný
úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556, Žilina, a ďalších účastníkov
konania: 1. Mesto Krásno nad Kysucou, so sídlom Ulica 1. mája 1255, Krásno nad Kysucou, právne
zastúpený: JUDr. Milan Rojček, advokát so sídlom Sládkovičova 9, Žilina a 2. MONTÁŽA, s.r.o., so
sídlom Kalinov 1436, Krásnou nad Kysucou, IČO: 45 316 180, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2021/034534-002 zo dňa 24.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a.
III. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania 1. a 2. sa náhrada trov
konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2021/034534-002 zo dňa 24.11.2021 žalovaný ako príslušný odvolací
orgán podľa § 4 ods. 2 a 4 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Správny poriadok“), postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa –
Okresného úradu Čadca, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-CA-OSZP-2021/006322-015
zo dňa 2.7.2021, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 1 a § 5 ods. 1 zákona NR SR
č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a správny orgán podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku a ako
príslušný orgán podľa § 3 písm. k) v spojení s § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní

vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,zákon o posudzovaní vplyvov“), rozhodol podľa § 29 ods. 11 zákona o posudzovaní vplyvov a
§ 46 a § 47 Správneho poriadku, po vykonaní zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť ,,Prevádzka
MONTÁŽA, s.r.o. – zariadenie na zber nie nebezpečných odpadov“ navrhovateľa MONTÁŽA, s.r.o. tak,
že navrhovaná činnosť ,,Prevádzka MONTÁŽA, s.r.o. – zariadenie na zber nie nebezpečných odpadov“,
uvedená v predloženom zámere, ktorá sa bude realizovať v k.ú. A. B. A., na parc. č. A. XXXX/XXX,
XXXX/XXX, sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Uvedeným rozhodnutím boli

zároveň uložené podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy navrhovanej činnosti na životné
prostredie. Vo výrokovej časti rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň stanovil, že
ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v zámere, je ten
kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvomuvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa
osobitných predpisov.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že na orgán verejnej správy prvého
stupňa bol dňa 25.5.2021, v zmysle ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov doručený zámer
navrhovanej činnosti ,,Prevádzka MONTÁŽA, s.r.o. – zariadenie na zber nie nebezpečných odpadov“
navrhovateľa MONTÁŽA, s.r.o., vypracovaný podľa Prílohy č. 9 k zákonu o posudzovaní vplyvov,
čím bolo začaté správne konanie podľa § 18 ods. 2 písm. b) a podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona

o posudzovaní vplyvov. Predložený zámer navrhovanej činnosti je svojimi parametrami zaradený podľa
prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, do kapitoly 9. Infraštruktúra, položka č. 10 Zhromažďovanie
odpadov zo železných kovov a z neželezných kovov a starých vozidiel v časti B pre zisťovacie konanie
bez limitu. Navrhovaná činnosť uvedená v zámere podlieha svojimi parametrami zisťovaciemu konaniu,
ktoré prvostupňový správny orgán vykonal podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov. Uviedol, že na
zisťovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a to Správny poriadok, okrem

taxatívne stanovených prípadov ustanovených v § 64 zákona o posudzovaní vplyvov. Ďalej poukázal
na to, že navrhovaná činnosť je riešená jednovariantne, pričom prvostupňový správny orgán upustil
od požiadavky variantného riešenia zámeru rozhodnutím zo dňa 13.5.2021. Účelom predloženého
zámeru je pokračovanie v činnosti zberu ostatných odpadov s vyhovujúcou technickou infraštruktúrou
v priemyselnej zóne Krásno nad Kysucou. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 23 ods. 1

zákona o posudzovaní vplyvov zaslal listami zo dňa 26.5.2021 predmetný zámer navrhovanej činnosti
a oznámenie o začatí správneho konania Mestu Krásno nad Kysucou, ako aj rezortnému orgánu,
dotknutým orgánom a povoľujúcemu orgánu. Taktiež zverejnil zámer navrhovanej činnosti na webovom
sídle MŽP SR, zároveň na svojom webovom sídle a úradnej tabuli zverejnil informáciu pre verejnosť
v súlade s § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov.

3. V lehote stanovenej zákonom doručilo na prvostupňový správny orgán svoje písomné
stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia obehového hospodárstva, odbor odpadového
hospodárstva a to listom zo dňa 10.6.2021 s tým, že z vecnej pôsobnosti odboru k predloženému
zámeru navrhovanej činnosti nemá žiadne pripomienky. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil toto

stanovisko ako stanovisko bez pripomienok. V uvedenom stanovisku príslušný orgán nepožadoval
ďalšie posudzovanie činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov, pričom k potrebe posudzovania
navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov sa dotknutý orgán nevyjadril a preto
prvostupňový správny orgán mal za to, že nepožadoval ďalšie posudzovanie podľa uvedeného zákona.

4. Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy v liste
zo dňa 8.6.2021 uviedol, že s predloženým zámerom z hľadiska ochrany vôd a vodných pomerov
súhlasí bez pripomienok a nepožaduje zámer ďalej posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov.
Prvostupňový správny orgán vyhodnotil uvedené ako stanovisko bez pripomienok, keď príslušný orgán
nepožadoval ďalšie posudzovanie činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov.

5. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci listom zo dňa 28.5.2021 vyslovil
súhlas s predloženým zámerom s tým, že v procese uskutočňovania a realizácie zámeru je nutné
rešpektovať a dodržať platnú legislatívu vychádzajúcu zo zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov a s ním súvisiacimi predpismi: prevádzkovanie

zariadeniavsúladesVyhláškouMZSRč.549/2007Z.z.,ktorousaustanovujúpodrobnostioprípustných
hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií
v životnom prostredí, zabezpečenie dodržiavania bezpečnostných predpisov pri manipulácii s ropnými
látkami a dodržania kontroly technického stavu stavebných mechanizmov. Prvostupňový správny orgán
uvedené akceptoval s tým, že prvú pripomienku, ktorá sa týkala dodržiavania všeobecne záväzného

právneho predpisu akceptoval a zobral na vedomie. Druhú podmienku vyhodnotil ako relevantnú,
opodstatnenú a odôvodnenú a preto bola zohľadnená premietnutím do výrokovej časti rozhodnutia.
K potrebe posudzovania navrhovanej činnosti sa príslušný dotknutý orgán nevyjadril a preto mal
prvostupňový správny orgán za to, že sa nepožaduje ďalšie posudzovanie podľa zákona o posudzovaní
vplyvov.

6. Ostatné subjekty si svoje pripomienky neuplatnili v zákonom stanovenej lehote a preto v zmysle
§ 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov prvostupňový správny orgán považoval ich stanovisko za
súhlasné. Svoje pripomienky neuplatnili v zákonom stanovenej lehote: Mesto Krásno nad Kysucou,Žilinský samosprávny kraj, Okresný úrad Čadca, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia, Okresný
úrad Čadca, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresný úrad Čadca, odbor životného
prostredia, úsek štátnej správy ochrany ovzdušia, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a úsek

odpadového hospodárstva.

7. Po zákonom stanovenej lehote doručilo písomné stanovisko Okresné riaditeľstvo hasičského a
záchranného zboru v Čadci listom zo dňa 24.6.2021 s tým, že navrhovaná činnosť z hľadiska ochrany
pred požiarmi nepredpokladá vznik negatívnych vplyvov na životné prostredie. Uvedené vyhodnotil

prvostupňový správny orgán ako stanovisko bez pripomienok. Vzhľadom na to, že dotknutý orgán sa
k posudzovaniu navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov nevyjadril, príslušný orgán
mal za to, že sa nepožaduje ďalšie posudzovanie činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že verejnosť prejavila záujem na navrhovanej činnosti v zmysle § 24 ods. 3
zákona o posudzovaní vplyvov a písomné stanovisko k zámeru podľa § 23 ods. 4 tohto zákona doručilo

Združenie domových samospráv – žalobca listom zo dňa 28.5.2021, v ktorom uviedol, že v zmysle §
24 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov mu vyplýva postavenie dotknutej verejnosti, resp. následne
účastníka v povoľovacom konaní. Poukazujúc na účel zákona o posudzovaní vplyvov žiadal, aby vydané
rozhodnutie opísalo a zrozumiteľne vysvetlilo priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, objasnilo
a porovnalo jednotlivé varianty a určilo environmentálne opatrenia a právne záväzným spôsobom

ich ukotvilo pre nasledujúce povoľovacie procesy. Záujem vyslovil vo vzťahu k ochrane a obnove
biodiverzity, budovaniu zelenej infraštruktúry ako súčasti zámeru a širšieho územia, z hľadiska ochrany
vôd a realizácie Programu odpadového hospodárstva SR.

9. Ďalej žalovaný poukázal na vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu k jednotlivým žalobcom

uvádzaným pripomienkam, vrátane vysporiadania sa - vyhodnotenia opodstatnenosti návrhu opatrení,
ktoré žalobca žiadal ako záväzné podmienky s poukazom na § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní
vplyvov určiť v rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobca žiadal pripomienky a odborné podklady doručené
k zámeru vyhodnotiť podľa § 20a zákona o posudzovaní vplyvov a to po vecnej a právnej stránke
aj v zmysle osobitných právnych predpisov chrániacich životné prostredie, pričom z vyhodnotenia

pripomienok má vyplynúť, ktoré podmienky je potrebné uložiť podľa § 29 ods. 13, resp. § 37
ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov. Žalobca zároveň uviedol, že z dôvodu zásady zdržanlivosti
vlastné vyhodnotenie a pripomienky k zámeru nezasiela. Okrem uvedeného žalobca odporučil vykonať
aktívne konzultácie s verejnosťou vo vzťahu k projektu. Žalovaný v nadväznosti na to poukázal na
vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu k žalobcom uvádzaným požiadavkám, v zmysle ktorého

obsah doručených stanovísk a ich vyhodnotenie je uvedené v odôvodnení rozhodnutia. V súvislosti
s požiadavkou vykonania konzultácií prvostupňový orgán vychádzal z ust. § 63 a § 64 zákona
o posudzovaní vplyvov, pričom ústne konzultácie sú vykonávané ako ústne pojednávanie podľa § 21
Správneho poriadku. Vzhľadom na to, že si to povaha veci nevyžadovala, ústne pojednávanie nebolo
nariadené. Verejnosti bolo pritom umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania

odôvodneného písomného stanoviska. K podkladom rozhodnutia sa mal žalobca možnosť vyjadriť.

10. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na účel zisťovacieho konania, ako aj
to, že z ust. § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov vyplýva povinnosť správneho orgánu
pri rozhodovaní vychádzať primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona o posudzovaní vplyvov

a prihliadať aj na doručené stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov. Mal
za to, že uvedené v žiadnom prípade nemožno posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou
verejnosťou navrhovaných podmienok. Stanovenie jednotlivých podmienok na zmiernenie vplyvov na
životné prostredie je v dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich
určené prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad.

Vyslovil, že správny orgán prvého stupňa preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami a návrhmi
dotknutých orgánov. Prihliadal pritom na kritériá stanovené zákonom o posudzovaní vplyvov a všetky
stanoviská doručené k zámeru navrhovanej činnosti. Žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne
pripomienky, ktoré by mal prvostupňový správny orgán vyhodnotiť. Poukázal na to, že vyhodnocujú sa
iba pripomienky, ktoré sú doručené v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, v zákonom stanovenej

lehote a obsahujú zákonom predpísané náležitosti. Z ust. § 29 ods. 10 zákona o posudzovaní vplyvov
nevyplýva povinnosť, ale iba možnosť t.j. je na úvahe správneho orgánu, či je potrebné v predmetnej
veci si vyžiadať k zámeru alebo oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti od navrhovateľa doplňujúce
informácie.Správnyorgánprvéhostupňadopožiadaviekvovzťahukzámerunavrhovanejčinnosti,ktorébude potrebné zohľadniť v povoľovacom konaní, zapracoval relevantné a opodstatnené požiadavky,
ktoré majú oporu v platnej legislatíve. Prvostupňový správny orgán navrhovanú činnosť vyhodnotil
v súlade so zákonom a dostatočne odôvodnil ním vydané rozhodnutie. Všetky jeho postupy boli

vykonané v súlade s Aarhuským dohovorom a verejnosti bolo umožnené presadzovať svoje práva
azáujmyaboladostatočneoboznámenásostavomživotnéhoprostredia.Vovýrokovejčastirozhodnutia
sú uvedené opatrenia na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Nie sú tam
zahrnuté opatrenia, ktoré boli vyhodnotené ako splnené, neodôvodnené a nesúvisiace s predmetom
navrhovanej činnosti ako aj tie, ktoré sa týkali dodržiavania právnych noriem, ktoré sú pre navrhovateľa

záväzné. Prvostupňový správny orgán posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska jej povahy, rozsahu,
miesta a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a to aj kumulatívnych vrátane vplyvov na
zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území a pri
rozhodovaní použil kritériá podľa prílohy č. 10 k zákonu o posudzovaní vplyvov. Žalovaný sa stotožnil
s posúdením navrhovanej činnosti prvostupňovým správnym orgánom, s tým, že v jeho konaní nezistil
také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné jeho rozhodnutie zrušiť

alebo zmeniť. Poukázal na príslušnú právnu úpravu – zákon o posudzovaní vplyvov a Správny poriadok
a dospel k záveru, že z dôvodov uvedených vyššie rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu. Poukázal na
to, že podstata žaloby nie je ani tak v právnych technikáliách ako skôr systémové a hodnotovo zlé

používanie práva, ktoré žalobca vníma ako skutočnosti nezákonné. Žalobca okrem iného ďalej popísal
ciele, ktoré ako ekologická organizácia sleduje v súvislosti so zlepšovaním životného prostredia a to
v oblasti verejného záujmu. Ďalej citoval články Ústavy SR a Charty základných práv Európskej únie.
Poukazoval na to, že správne orgány nedôsledne aplikujú predovšetkým právne predpisy na úseku
účasti verejnosti a záujmov životného prostredia s tým, že tieto práva sú aj reálne odopreté. Ako dôvod

nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí označil ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d), f), g) S.s.p.
Ďalej citoval ustanovenia § 20a, § 24 ods. 2, 4, § 29 ods. 13, § 37 ods. 5 zákona o posudzovaní vplyvov.
Namietal,žepodmienkyrozhodnutiapodľa§29ods.13,resp.§37ods.5zákonaoposudzovanívplyvov,
vyplývajúce zo stanovísk verejnosti neboli zapracované medzi záväzné environmentálne opatrenie
buď vôbec alebo len nedostatočne. Následne nebolo náležite vysvetlené prečo opatrenia navrhované

žalobcom neboli uložené v zmysle § 20a zákona o posudzovaní vplyvov. Medzi podmienky rozhodnutia
je potrebné uviesť také opatrenia, ktoré zo zákonov priamo nevyplývajú, ale chráni sa nimi niektorý
environmentálny záujem podľa osobitných zákonov. Medzi takéto opatrenia nepatria zákonné povinnosti
alebo povinnosti, ktoré priamo vyplývajú z právnych predpisov. Ďalej citoval ust. § 3 ods. 4, 5, § 4 ods.
2, § 47 ods. 3 Správneho poriadku ako aj § 19 zákona o životnom prostredí. Zdôraznil, že vo výrokovej

časti má prvostupňový orgán zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú
vplyv na životné prostredie. Nemusí ísť len o podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov
alebo dotknutej verejnosti, keď môže aj samostatnou úvahou zakomponovať podmienky, ktoré budú
mať zmierňujúci vplyv na životné prostredie. Musí sa však vychádzať aj zo stanovísk doručených
k zámeru v zmysle § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. Súčasne platí, že v zmysle § 20a

písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov má rozhodnutie obsahovať zdôvodnenie uvedenia uložených
podmienok alebo absencie navrhovaných podmienok. Dôvody prvostupňového rozhodnutia považoval
žalobca za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1So 115/2010. Mal za to, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje
environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhoval riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky

životného prostredia ako aj príslušné právne normy s tým súvisiace. Žalobca nerozumel, prečo ani
jedno z opatrení, ktoré navrhoval sa nepremietlo do výroku prvostupňového rozhodnutia. Je pravdou, že
žalobcanemánároknaimplementáciujednotlivýchsvojichpripomienok,avšakmánároknaurčitúkvalitu
rozhodnutia, kde sa správny orgán musí vysporiadať so všetkými pripomienkami, pričom konštatovanie,
že námietka je nedôvodná nemožno považovať za riadne odôvodnenie. V tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Sžp/21/2012. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že
žalobca neuviedol konkrétne pripomienky a návrhy. Ak prvostupňový správny orgán neakceptuje návrhy
odvolateľa, musí určiť iné – vo výsledku porovnateľné alebo účinnejšie environmentálne opatrenia
v zmysle § 29 ods. 3 a 13 zákona o posudzovaní vplyvov a svoj výber náležite zdôvodniť podľa § 20a
uvedeného zákona. Prvostupňový správny orgán sa k pripomienkam verejnosti nijak nevyjadril, pričom

v odôvodnení je uvedené len vyjadrenie spracovateľa. Poukázal na účel zákona o posudzovaní vplyvov
v zmysle § 2 písm. b) a d) tohto zákona. Je povinnosťou štátneho orgánu na úseku ochrany životného
prostredia identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať
prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach. Dospel k záveru, žepostup stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné
a zrejme aj v rozpore so zákonom. Taktiež uviedol, že v zmysle čl. 4 a 5 Aarhuského dohovoru má
žalobca právo na úplné informácie o životnom prostredí. Postupom žalovaného však nedošlo k úplnému

a presnému zisteniu informácií o životnom prostredí, čím boli porušené práva žalobcu. V súvislosti
s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.10
Sža/15/2011. Podľa názoru žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné
náležitosti na formu a obsah rozhodnutia a to aj pokiaľ sa týka vysvetlenia použitia správnej úvahy,
pričom okrem iných poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Sžo/11/2013. Napadnuté

rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezorumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Ďalej uviedol,
že nevhodný spôsob vybavenia veci je aj nezvolenie konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní
vplyvov, ktorého sa žalobca primárne domáhal. Ak by bola konzultácia zvolaná, nielenže by mal
príležitosť získať potrebné podklady, na základe diskusie by mohol ,,vyfiltrovať“ ich rozsah tak, aby bol
menší. Nariadenie konzultácií by prispelo nielen k objasneniu predmetu konania, ale i k zodpovedaniu
odborných otázok vplyvov na životné prostredie a zmierňujúcich opatrení. Dôsledkom nezvolania

konzultácie je nutnosť žalobcu využiť subsidiárne právo na podklady rozhodnutia podľa § 23 Správneho
poriadku a podanie vyjadrenia podľa § 33 Správneho poriadku. Aj odvolací orgán mal povinnosť zvolať
konzultácie, keď verejnosť má právo na konzultáciu kedykoľvek ako aj na vyjadrenie podľa § 33 ods.
2 Správneho poriadku. Uviedol, že pokiaľ sa týka vykonania konzultácie, ide o osobitný právny termín
podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov a nie ústnym pojednávaním podľa § 21 Správneho poriadku.

Zásada písomnosti sa pritom zachováva vyhotovením zápisnice z konzultácie, ktorej náležitosti sú tiež
uvedené v § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Uvedeným tak došlo k zabráneniu participácii verejnosti
na rozhodovaní v zmysle čl. 6 Aarhuského dohovoru. Účelom konzultácií je viac ako iba poskytnúť
podklady na rozhodnutie. Je potrebné umožniť účastníkom konania participovať na rozhodnutí tým, že
v súlade s § 3 ods. 4 Správneho poriadku si sami ustália potrebu ďalšieho posudzovania. Z rozhodnutia

nie je zrejmé, ktoré pripomienky boli, resp. neboli relevantné a prečo, t.j. tak ako to vyžaduje § 20a
zákona o posudzovaní vplyvov. Nesúhlasil s tým, že žalovaný zistil úplne a presne podklady pre
rozhodnutie v zmysle § 32 Správneho poriadku. Do pozornosti dal aj rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn.5Sžp/41/2009. Taktiež uviedol, že je potrebné vždy aplikačne uprednostniť priamo Aarhuský
dohovor. Do pozornosti dal aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-416/10, z ktorého vyplýva možnosť

prvoinštančného súdu a povinnosť druhoinštančného súdu obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou
otázkou záväzného výkladu práva EÚ a preto navrhol súdu túto možnosť využiť, keďže podstatou sporu
je rôzny výklad Európskeho práva a jeho smerníc. Záverom požiadal o priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

12. Ďalší účastník konania - MONTÁŽA, s.r.o. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je dostatočne zrozumiteľné
a odôvodnené s tým, že skutkový stav, ktorý vzal príslušný odvolací orgán za základ svojho rozhodnutia
jevsúladesadministratívnymspisomamávňomoporu.Rovnakovkonanípredorgánmiverejnejsprávy
nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok

vydanie nezákonného rozhodnutia. Okrem iného vyslovil názor, že žalobca účelovo vstupuje do procesu
posudzovaniavplyvovnaživotnéprostredievrámciceléhoSlovenskapodzámienkouochranyživotného
prostredia s rovnakými pripomienkami na akúkoľvek posudzovanú činnosť vo všetkých priemyselných
odvetviach za iným ako deklarovaným účelom ochrany životného prostredia.

13. Ďalší účastník konania – Mesto Krásno nad Kysucou poukázal vo vyjadrení k žalobe na to,
že účelom navrhovanej činnosti je pokračovanie v činnosti zberu nie nebezpečných odpadov v
existujúcom zariadení s vyhovujúcou technickou infraštruktúrou v priemyselnej zóne mesta Krásno nad
Kysucou od roku 2011. Od roku 2011 neeviduje porušovanie VZN mesta alebo sťažnosti občanov na
prevádzkovateľazariadenianazberodpadov.Uvedenáprevádzkajepokračovanímčinnostiajevsúlade

s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta. Pri plnení podmienok a navrhnutých opatrení
počas prevádzky zariadenia na zber ostatných odpadov nie sú reálne riziká významných negatívnych
dopadov na obyvateľstvo a kvalitu životného prostredia.

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval v plnom rozsahu na tom, čo je uvedené vo výrokovej

časti ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom
a je po formálnej aj obsahovej stránke správne, pričom odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s §
47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade s §
32 ods. 1 Správneho poriadku. Uviedol, že žalobca na viacerých miestach žaloby uvádza zneniavšeobecne záväzných právnych predpisov a následne poukazuje na ich porušovanie bez toho, aby
uviedol akým konkrétnym spôsobom sa mali orgány verejnej správy tohto porušenia dopustiť. Obsah
správnej žaloby je tak koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie aj na ďalšie konania,

čo je možné pozorovať aj na obsahovo veľmi podobných žalobách doručených žalovanému, v rámci
iných súdnych konaní. S výnimkou uvedenia čísla napadnutého rozhodnutia tak žalobca vo svojej
žalobe vôbec nezohľadňuje konkrétny druh navrhovanej činnosti, všetky citácie rozsudkov sú vytrhnuté
z kontextu. Pričom neuvádza, ako by v nich prijaté závery mohli byť aplikované na konkrétnu
posudzovanú vec. Žalobca si na podklade stanoviska uplatňuje konzultácie, ktorých vykonanie sa

z hľadiska nedôvodných pripomienok javí ako nezmyslené a v rozpore so zásadou hospodárnosti
a rýchlosti konania. Potom najpodstatnejšou otázkou vo vzťahu ku konzultáciám je posúdenie, či
koncepcia príslušných ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov zavádza možnosť alebo povinnosť
správneho orgánu vykonať konzultácie. Mal za to, že ak je posúdenie nevyhnutnosti vykonania
konzultácií na úvahe správneho orgánu, správny orgán pochopiteľne nenariadi ich vykonanie na
podklade nedôvodných a často absurdných pripomienok žalobcu. Prvostupňový správny orgán tak

vzhľadom na úroveň spracovania zámeru navrhovanej činnosti a s prihliadnutím na doručené stanoviská
dotknutých subjektov nepovažoval vykonanie konzultácií v zmysle § 63 zákona o posudzovaní vplyvov
za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný ako odvolací orgán. Mal za to, že prvostupňový
správny orgán preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutých orgánov. Žalobca
mal taktiež možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa k ním a navrhnúť ich doplnenie

a preto nedošlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca mal možnosť nahliadnuť do spisu,
pričom neposkytnutie podkladov vo forme scanu a zaslania do elektronickej schránky nemôže mať
za následok porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku. S poukazom na uvedené navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

15. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania okrem argumentácie,
ktorú už uviedol v správnej žalobe poukázal na to, že príslušné orgány nepostupovali v súlade
s cieľom a účelom zákona, t.j. tak ako to predpokladá čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Mal za to, že štátna
správa v oblasti životného prostredia zlyháva nielen v jednotlivých prípadoch, ale zlyháva systémovo
nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Žalobcovi nejde len o jednotlivý prípad, ale o zmenu

vnímania problematiky životného prostredia v najširšej verejnosti. Postup žalobcu nemožno považovať
zazneužitiepráva,čijehošikanóznevyužívanie,alejenaplnenímústavnýchprávaprincípovSlovenskej
republiky o priamej účasti občanov na správe veci verejných. Postupom orgánov verejnej správy tak
zároveň došlo i k porušeniu čl. 3 ods. 8 Aarhuského dohovoru. Taktiež dodal, že ďalší účastník konania
nie je v neutrálnej pozícii, ale je de facto v pozícii protistrany, ktorej cieľom je za každú cenu zabrániť

týmto negatívnym dôsledkom, t.j. aj za cenu porušenia zákona. Výklad zákona, ktorý sa opiera najmä
o stanoviská dotknutých orgánov a nimi argumentuje prečo neakceptoval pripomienky verejnosti je
v rozpore s § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov ako aj čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Zároveň v rámci
repliky žalobca prezentoval nové skutočnosti vyplývajúce z analýzy VIA IURIS a taktiež navrhol doplniť
dokazovanievýsluchompredsedužalobcukuskutočnostiam,ktorésúpodstatnéprerozhodnutievoveci.

16. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu

v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

17. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako súd vecne a miestne príslušný na
predmetné konanie ( § 10 a § 13 ods. 1 S.s.p.), preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného, jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup v konaní orgánov verejnej

správy oboch stupňov, a to výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 S.s.p.)
a po prejednaní veci na pojednávaní dňa 28.9.2023 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto
žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol.

18. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.19. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

21. Podľa § 2 písm. d) zákona o posudzovaní vplyvov, účelom zákona je najmä určiť opatrenia,

ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo
zabránia poškodzovaniu životného prostredia.

22. Podľa § 3 písm. s) zákona o posudzovaní vplyvov, na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je
verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia,
alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného

prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

23. Podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka
v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v

konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie,
ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku
4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

24. Podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti
alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru
podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej
zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa
§ 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

25. Podľa § 20a zákona o posudzovaní vplyvov, rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné
stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska
vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu

posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo
neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie
údaje uvedené v prílohe č. 12.

26. Podľa§29ods.1zákonaoposudzovanívplyvov,akideonavrhovanúčinnosťuvedenúv§18ods.2,

navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému
orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť
predmetomzisťovaciehokonanianavrhovanáčinnosťalebob)oznámenieozmenenavrhovanejčinnosti
vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej
činnosti.

27. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť
alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie
konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

28. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, výroková časť rozhodnutia vydaného v
zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní,
obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak
ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu
podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú

vplyv na životné prostredie.

29. Podľa § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov, príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov
strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonaniekonzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým
orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas
celého procesu posudzovania vplyvov.

30. Podľa § 63 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, obsahom konzultácií medzi navrhovateľom,
obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a)
doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných
vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c)

vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e)
obsah a rozsah poprojektovej analýzy.
31. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,

ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
32. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

33. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

34. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

35. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006

Z. z. ); každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť
pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní
prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

36. Podľačl.4ods.1Aarhuskéhodohovoru;každáStranazabezpečí,žeorgányverejnejmocivrozsahu

tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti
informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie
aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: a) bez toho, aby musel
byť preukázaný záujem; b) v požadovanej forme s výnimkou, ak i) je pre orgány verejnej moci vhodné
poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v

takejto forme, alebo ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.

37. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru; 3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy
preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené
v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo

súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej
moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. 4. Navyše bez
toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia
zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia
byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú

vydávanéalebozaznamenanépísomne.Rozhodnutiasúdov,akedykoľvekjetomožné,ajinýchorgánov
budú verejne prístupné. 5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí,
aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie
vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe
k spravodlivosti.

38. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na priaznivé životné prostredie.39. Podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy SR, každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne
dedičstvo.

40. Podľa čl. 45 Ústavy SR, každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia
a o príčinách a následkoch tohto stavu.
41. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a
čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

42. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola
ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.
120 ods. 2.

43. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2021/034534-002
zo dňa 24.11.2021, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa – Okresného úradu Čadca, odboru starostlivosti
o životné prostredie č. OU-CA-OSZP-2021/006322-015 zo dňa 2.7.2021, ktorým rozhodol podľa § 29

ods. 11 zákona o posudzovaní vplyvov a § 46 a § 47 Správneho poriadku, po vykonaní zisťovacieho
konania pre navrhovanú činnosť ,,Prevádzka MONTÁŽA, s.r.o. – zariadenie na zber nie nebezpečných
odpadov“ navrhovateľa MONTÁŽA, s.r.o., tak, že navrhovaná činnosť ,,Prevádzka MONTÁŽA, s.r.o.
– zariadenie na zber nie nebezpečných odpadov“, uvedená v predloženom zámere, ktorá sa bude
realizovať v k.ú. A. B. A., na parc. C. A. XXXX/XXX, XXXX/XXX, sa nebude posudzovať podľa zákona

o posudzovaní vplyvov.

44. Žalobca vo svojej žalobe primárne namietal, že orgány verejnej správy nesprávne aplikovali,
resp. porušili § 20a, § 29 ods. 3 a13 zákona o posudzovaní vplyvov, keď mal za to, že neboli
splnené kvalitatívne a zákonné náležitostí pokiaľ sa týka formy a obsahu výroku, ale i odôvodnenia

rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní. K predmetnej, žalobcom na viacerých miestach žaloby
vznášanej námietke správny súd uvádza, že tvrdené porušenie zákona nezistil. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na to, že žalobca prejavil záujem na navrhovanej činnosti doručením stanoviska -
listu zo dňa 28.5.2021, v ktorom žiadal ozrejmiť priame a nepriame vplyvy na životné prostredie,
porovnať jednotlivé varianty, určiť environmentálne opatrenia. Vyjadril záujem najmä na zohľadnení

ochrany a obnovy biodiverzity, budovaní zelenej infraštruktúry, ochrany vôd, ako i realizácie programu
odpadového hospodárstva SR. Takto formulované požiadavky žalobcu podľa názoru správneho súdu
mali skutočne iba povahu všeobecne zrejmých ustanovení právnej úpravy v oblasti posudzovania
vplyvov na životné prostredie. Napriek uvedenému orgán verejnej správy prvého stupňa zaujal svoj
záver k žalobcom nastolenému okruhu požiadaviek, ktoré sa mali v procese posudzovania vplyvov

navrhovanej činnosti zohľadniť. Na uvedené reagoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj žalovaný ako
odvolací orgán a to s odkazom na konkrétne body odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v ktorých
sú žalobcom označené okruhy vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie riešené.

45. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia primárne poukázal na to, že

predloženýzámerbolspracovanývsúladeaktuálnouenvironmentálnoulegislatívouatonajmäzákonom
o posudzovaní vplyvov s tým, že boli dodržané všetky územnoplánovacie regulatívy, vrátane požiadavky
na tvorbu a ochranu životného prostredia, čím reagoval na žalobcom uvádzané body, ktoré definoval.
Pokiaľ sa týka priamych a nepriamych vplyvov navrhovanej činnosti, tieto boli popísané a vyhodnotené
v kapitole č. II bod 3 odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Variantné riešenie

navrhovanej činnosti a jeho vyhodnotenie je obsiahnuté v kapitole č. III. odôvodnenia rozhodnutia.
Okrem toho žalovaný pokiaľ sa týka jednotlivých variantov, ich porovnania a vyhodnotenia odkázal aj na
predložený zámer. Vo vzťahu k opatreniam na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti
tieto boli ozrejmené v odvodnení rozhodnutia, v kapitole č. II. bod 9, ako i v predloženom zámere.
Orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň určil tzv. zmierňujúce opatrenia a to na základe údajov

vyplývajúcich zo zámeru, stanovísk dotknutých orgánov a tieto premietol vo výrokovej časti rozhodnutia
v bodoch 1-3, zahŕňajúcich: znižovanie prašnosti, ktoré bude zabezpečené kropením suchých povrchov
vodou,používaniedopravnýchprostriedkovamechanizmovvdobromtechnickomstaveazabezpečenie
vypracovaniabezpečnostnýchpredpisovaurčenieosobyzodpovednejzamanipuláciusropnýmilátkamia kontrolu technického stavu dopravných prostriedkov a mechanizmov. V súvislosti s požiadavkou
žalobcu na to, aby boli do rozhodnutia, resp. jeho výrokovej časti zapracované zmierňujúce opatrenia,
t.j. ako záväzné podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov: 1. prvky zelenej

infraštruktúry a obnovy biodiverzity podľa § 2 písm. zh až zj zákona č. 543/2002 Z.z., 2. opatrenia
ochrany vôd podľa § 5 až § 11 vodného zákona, 3. opatrenia realizácie Programu odpadového
hospodárstva, 4. opatrenia realizácie obehového hospodárstva, správny súd poukazuje na to, že
jednotlivé pripomienky orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil
a to nielen z pohľadu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov (ako to žalobca namietal

v žalobe), ale predovšetkým zohľadnením osobitosti navrhovanej činnosti, jej povahy, miesta, rozsahu
a významu vplyvov na životné prostredie, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov. Konkrétne správny
orgán k bodu 1. poukázal na to, že prevádzka navrhovanej činnosti je situovaná v priemyselnej časti
mesta, ktorá je funkčne určená na priemyselné využitie. Ide o lokalitu pozostávajúcu z pozemkov druhu
zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú v minimálnej miere porastené vegetáciou s tým, že sa nevyžaduje
ani výrub drevín, pričom navrhovateľ je v súvislosti s rekonštrukciou a prevádzkou povinný dodržiavať

platnú legislatívu vo oblasti životného prostredia. Uvedená pripomienka preto bola vyhodnotená ako
neopodstatnená, a preto ani nebola premietnutá do výrokovej časti rozhodnutia. K bodu 2. dal správny
orgán do pozornosti, že pokračovanie v činnosti zberu nie nebezpečných odpadov si vzhľadom na
technickú vybavenosť nevyžaduje stavebnotechnické úpravy, resp. zásahy do vodných stavieb, či
zmeny v odvádzaní povrchových a podzemných vôd. Prevádzkovanie navrhovanej činnosti tak nebude

mať nepriaznivý vplyv na kvalitu povrchových a podzemných vôd a to s poukazom na izolačné
zabezpečenie technologických zariadení, v ktorých sa nachádzajú znečisťujúce látky. Navrhovanou
technológiounebudevznikaťtechnologickávodaanakladaniesnebezpečnýmodpadompochádzajúcim
z vlastnej produkcie je riešené tak, aby bol minimalizovaný únik do vonkajšieho prostredia. Opatrenia
na ochranu podzemných a povrchových vôd boli pritom uvedené v predloženom zámere a tieto boli

zároveň ako podmienky pod č. 2 a 3 súčasťou výroku rozhodnutia. Predmetná pripomienka preto
nebola vyhodnotená ako opodstatnená. Pokaľ sa týka bodov 3. a 4. pripomienok žalobcu, bolo
správnym orgánom poukázané na to, že v súvislosti navrhovanou činnosťou je zachovaná kapacita
zariadenia na zber odpadov a má za cieľ zachovať technickú kapacitu k zabezpečeniu požiadavky
podľa zákona o odpadoch. Zároveň bol ozrejmený aj prínos v pokračovaní navrhovanej činnosti

z pohľadu environmentálne vhodného nakladania s ostatnými odpadmi, vznikajúcimi v priemyselnej,
resp. komunálnej sfére, pričom opatrenia v tomto smere už boli obsiahnuté v predloženom zámere
a ako podmienky č. 2 a 3 premietnuté do výrokovej časti rozhodnutia. Do pozornosti bol daný i súlad
navrhovanej činnosti s programovými strategickými dokumentami. Uvedené pripomienky tak neboli
vyhodnotené ako opodstatnené.

46. Správny súd taktiež poukazuje na to, že orgánmi verejnej správy bol vzatý do úvahy aktuálny
stav životného prostredia v dotknutom území a pri rozhodovaní boli použité kritériá podľa prílohy
č. 10 k zákonu o posudzovaní vplyvov. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu pritom
vyplývajú dostatočne konkrétne dôvody, pre ktoré boli vyhodnotené vyššie označené pripomienky

žalobcu k navrhovanej činnosti ako neopodstatnené, resp. neodôvodňujúce záver o nutnosti ich
premietnutia do výrokovej časti rozhodnutia. V posudzovanej veci boli zohľadnené jednotlivé stanoviská
dotknutých orgánov s tým, že v nich formulované pripomienky vyhodnotené správnym orgánom ako
relevantné a opodstatnené boli uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Opodstatnené požiadavky
pritom bude potrebné zohľadniť pri príprave dokumentácie v následnom povoľovacom konaní. Podľa

názoru správneho súdu orgány verejnej správy preto nepostupovali v rozpore s § 29 ods. 3 a 13, resp.
§ 20a zákona o posudzovaní vplyvov.

47. Zust.§24ods.3písm.a)zákonaoposudzovanívplyvovvyplýva,žestanoviskopodanéverejnosťou
musí byť odôvodnené, aby boli v ňom uvedené konkrétne argumenty a pripomienky, ktoré majú súvislosť

s navrhovanou činnosťou. Zákon stanovuje kritériá pre zisťovacie konanie, ktoré musí správny orgán
zohľadniťazhodnotiť,akoajosobitnénáležitostirozhodnutiaotom,čisanavrhovanáčinnosťbudealebo
nebude posudzovať podľa tohto zákona. Správny súd tiež zdôrazňuje, že proces zisťovacieho konania
má poskytnúť základné informácie a hodnotenia pred prvým povolením podľa osobitných predpisov.
Pred vydaním rozhodnutia o povolení konkrétnej činnosti dotknuté orgány vydávajú vyjadrenia, v

ktorých určujú podmienky za akých, z hľadiska ochrany životného prostredia, je možné danú činnosť
povoliť. V tomto povoľovacom procese má „zainteresovaná verejnosť“ postavenie účastníka, kde si
môže uplatniť relevantné pripomienky. V danom prípade možno konštatovať, že pripomienky vznesené
zo strany žalobcu už jednak boli riešené v zámere navrhovanej činnosti, taktiež ich dodržiavanievyplýva priamo zo zákona, resp. už boli premietnuté do výroku rozhodnutia, keď bolo prihliadané na
stanoviská doručené k zámeru od zainteresovaných subjektov, pričom vo výroku rozhodnutia boli určené
podmienky, ktoré vyplynuli z týchto stanovísk, a ktoré je potrebné rešpektovať v konaní o povoľovaní

navrhovanej činnosti.

48. Vo vzťahu k záverom orgánov verejnej správy o dostatočnej nekonkrétnosti pripomienok žalobcu,
resp. jeho nereagovaní na špecifiká zámeru žalobca s odvolávaním sa na judikatúru Najvyššieho
súdu SR okrem iných aj na rozhodnutie sp.zn.5Sžp/21/2012 uvádzal, že ekologické spolky nemajú

nárok na konkrétne opatrenia, ale majú nárok na určitú kvalitu vysporiadania sa s uplatnenými
pripomienkami. Správny súd k uvedenému poznamenáva, že žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti
tak z Aarhuského dohovoru ani vnútroštátnej právnej úpravy síce nevyplýva právny nárok, aby
jeho pripomienkam v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vyhovené. Je však
na príslušnom orgáne verejnej správy, aby po vyhodnotení jednotlivých podkladov, resp. stanovísk
dotknutých orgánov posúdil opodstatnenosť jednotlivých pripomienok a v nadväznosti na to vo veci

rozhodol. Samotná nenárokovateľnosť vyhovenia pripomienkam však neznamená, že by žalobca nemal
dostatočne konkrétne vymedziť pripomienky k zámeru navrhovanej činnosti, t.j. tak, aby príslušný
orgán verejnej správy mohol tieto pripomienky vecne konfrontovať s ďalšími podkladmi, z ktorých
pri vydaní rozhodnutí, resp. formulácii výroku vrátane prijatých opatrení vychádza. Napokon je na
žalobcovi, aby v záujme čo najefektívnejšieho naplnenia jeho účelu v predmetnom konaní formuloval

jednotlivé pripomienky jasne, konkrétne a so zohľadnením osobitostí posudzovaného zámeru. Iba tak
mohol spochybniť správnosť vyhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné
prostredie dotknutými orgánmi a docieliť tak prípadne i premietnutie jeho pripomienok/zamýšľaných
opatrení do výrokovej časti rozhodnutia. Ako už bolo vyššie uvedené orgány verejnej správy navyše
pripomienky žalobcu vo svojich rozhodnutiach uviedli a vyhodnotili. Pokiaľ orgán verejnej správy

preto nepovažoval tieto pripomienky za opodstatnené a z tohto dôvodu ich ani nepoňal do výrokovej
časti rozhodnutia, táto skutočnosť neodôvodňuje záver o nezákonnosti rozhodnutia. Výroková časť
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa spĺňala náležitosti podľa § 29 ods. 13 zákona o
posudzovaní vplyvov. Pokiaľ sa týka dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy z
nich vyplýva, že boli použité kritériá podľa prílohy č. 10 zákona o posudzovaní vplyvov za súčasného

prihliadnutia k stanoviskám podľa § 23 ods. 4 tohto zákona.

49. Spôsob akým sa orgán verejnej správy prvého stupňa vysporiadal so stanoviskom, resp.
pripomienkami žalobcu považoval správny súd za dostatočný, v kontexte s pripomienkami a
stanoviskami dotknutých orgánov ho/ich vyhodnotil. Rozhodnutie teda obsahuje aj úvahu, prečo

neuviedol vo výroku rozhodnutia uvádzané podmienky žalobcu. Jednoznačne konštatoval, akú povahu
majú tieto pripomienky a prečo nemusia byť uvedené vo výroku rozhodnutia, s čím sa správny
súd stotožnil. Ide pritom o riadne vysporiadanie sa s požiadavkami, návrhmi žalobcu v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia. Na tomto mieste je potrebné opätovne poznamenať, že žalobcom
vznášané pripomienky boli formulované všeobecne t.j. bez zohľadnenia špecifík navrhovanej činnosti,

pričom samotný žalobca v písomnom vyjadrení k zámeru navrhovanej činnosti zo dňa 28.5.2021 uviedol,
že z dôvodu zdržanlivosti vlastné vyhodnotenie a pripomienky k zámeru nezasiela a teda nemožno
konštatovať, že by žalobca svoje pripomienky riadne a vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti,
ktorá bola predmetom zisťovacieho konania konkretizoval.

50. Správny súd nespochybňuje, že podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov majú
byť zmierňujúce opatrenia, ktorými sa pôsobí proti negatívnemu vplyvu navrhovanej činnosti. Je však
potrebné zdôrazniť, že zákon predpokladá negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Žalobca sa dožadoval
zapracovania opatrení na zmiernenie negatívneho vplyvu bez toho, aby uviedol konkrétny negatívny
vplyv navrhovanej činnosti. Medzi prijatými opatreniami a negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti

musí byť príčinná súvislosť. Je nelogické prijať eliminujúce opatrenia negatívneho vplyvu, ak ho nezistil
správny orgán, resp. dotknuté orgány a napokon nešpecifikoval ho konkrétne ani žalobca.

51. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že ako verejnosť mal právo v zmysle § 33 ods. 2 Správneho
poriadku oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, správny súd uvádza, že postupom tak

orgánu verejnej správy prvého stupňa ako i žalovaného ako odvolacieho orgánu nedošlo k porušeniu
jeho procesného práva ako účastníka konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže
žalobca bol listom zo dňa 15.6.2021 orgánom verejnej správy prvého stupňa riadne oboznámený
s ukončením zisťovacieho konania a zároveň bol poučený aj o možnosti vyjadriť sa k podkladomrozhodnutia a spôsobu ich zistenia, vrátane možnosti navrhnúť ich doplnenie. Žalobcovi pritom nebolo
žiadnym spôsobom upreté právo nahliadnuť do administratívneho spisu. Žalobca však túto možnosť
v stanovenej lehote preukázateľne nevyužil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že v zmysle

§ 23 Správneho poriadku právo nazerať do spisov je procesným prejavom práva dotknutej osoby na
prístup k informáciám v správnom konaní a to k informáciám, ktoré by mal spis - vzhľadom na svoj
účel - obsahovať. V tejto súvislosti aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí
sp.zn.5Svk/40/2022 zo dňa 30.3.2023, konštatoval, že ,,Je pravdou, že § 23 ods. 1 správneho poriadku
predpokladá, že pri nahliadaní sú účastníci konania, ich zástupcovia a zúčastnené osoby oprávnení

okrem nazerania do spisov, aj na robenie si výpisov, odpisov a taktiež sú oprávnení dostať kópie spisov
s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní
iným spôsobom. Z normatívneho textu je však zrejmé, že predpokladom pre uplatnenie si práva dostať
kópie je aktívne využitie samotného oprávnenia nahliadnuť do spisu, čo žalobca nevyužil a keďže ani
iným podaním výslovne nepožiadal o vyhotovenie kópií, tak je potrebné konštatovať, že jeho procesné
práva neboli v tomto smere upreté. Správne orgány nie sú spôsobilé proaktívne z vlastnej iniciatívy

doručovať účastníkovi konania ďalšie podklady, resp. zabezpečovať ich kópie (na základe ktorých bolo
vydané rozhodnutie), pokiaľ o to samotný účastník výslovne nepožiada. Nemožno tak konštatovať, že
by bolo v tejto súvislosti obmedzené alebo porušené právo sťažovateľa ako verejnosti na informácie o
životnom prostredí. Pokiaľ sťažovateľ vo vzťahu k uvedenému argumentoval porušením čl. 4 ods. 1 a
2 Aarhuského dohovoru tento síce počíta aj s poskytnutím kópií dokumentácie/podkladov rozhodnutia,

avšak tiež za predpokladu, že tieto boli požadované. Zo spisového materiálu však nevyplynulo, že by
sťažovateľ v niektorom z jeho podaní výslovne žiadal poskytnutie kópie spisového materiálu. Uvedené
ustanovenia Aarhuského dohovoru teda taktiež nepredpokladajú proaktívne automatické zasielanie
kópií dokumentácie“

52. Postup správneho orgánu bol v súlade so Správnym poriadkom, v záujme čo najúplnejšieho zistenia
skutočného stavu veci a zachovania procesných práv účastníka administratívneho konania. To, že
žalobca sa v lehote k podkladom rozhodnutia nevyjadril a nevyužil inštitút nazretia do administratívneho
spisu, je inou otázkou, z ktorej nemožno vyvodiť záver v neprospech orgánu verejnej správy, ktorý
neuprel účastníkovi konania právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca tým, že nevyužil

možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nielenže neprejavil aktívny postoj a skutočný záujem na
výsledku konania, na naplnení toho čo deklaruje, ale sám vytvoril prekážku pre plynulé konanie bez
prieťahov a jeho účasť na ochrane životného prostredia sa tak efektívne nenaplnila. V preskúmavanej
vecisprávnyorgánsisplnilsvojupovinnosťaoznámilúčastníkomkonania,žesúzhromaždenépodklady
pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote. Žiada sa dodať aj to, že v rámci

odvolacieho konania neboli do administratívneho spisu doložené žiadne ďalšie podklady t.j. k porušeniu
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku nemohlo dôjsť ani zo strany odvolacieho orgánu – žalovaného.

53. Zákon o posudzovaní vplyvov v ust. § 23 ods. 4 predpokladá zverejnenie zámeru na webovom sídle
ministerstva, ku ktorému sa môže verejnosť vyjadriť. Pokiaľ sa týka stanovísk dotknutých orgánov, tieto

sa doručujú príslušnému orgánu verejnej správy, pričom verejnosť má právo oboznámiť sa s nimi (ako
podkladmi) pred vydaním rozhodnutia v zisťovacom konaní. V danej veci bol zo strany orgánu verejnej
správy uvedený postup zachovaný. Aj s poukazom na uvedené nebolo tak možné konštatovať porušenie
práva na prístup k informáciám o životnom prostredí.

54. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku týkajúcu sa neumožnenia žalobcovi
zúčastniťsakonzultácie,t.j.ohľadomtvrdenéhonesprávnehopostupuprvostupňovéhoorgánuvrozpore
s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Účelom konzultácie by malo byť vzájomné oboznámenie sa
so stanoviskami a podkladmi rozhodnutia medzi subjektmi procesu posudzovania, vrátane verejnosti.
Správny orgán nepochybil, ak nepristúpil k zvolaniu konzultácie po oboznámení sa s jednotlivými

stanoviskami, keď vyhodnotil a usúdil, že vzhľadom na obsah týchto vyjadrení nie je nutné zvolať
konzultácie. Je zrejmé, že z vyjadrení všetkých zainteresovaných vyplynulo, že nemajú žiadne
namietavé, protichodné stanoviská, nenavrhli konzultácie, keď v zásade všetky predložené stanoviská
sú kladné s odkazom na nutnosť dodržania príslušných právnych predpisov pre tú ktorú oblasť. Žalobca,
ktorý sa dožadoval konzultácie, sám vo vyjadrení v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie

uplatnil požiadavky, ktoré neboli dostatočne konkretizované vo vzťahu k navrhovanej činnosti, resp.
boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Pri vyhodnotení vo vzájomnom kontexte stanovísk rezortného
orgánu a dotknutých orgánov a takto všeobecne a neadresne koncipovaných požiadaviek žalobcu,
nezohľadňujúcich osobitostí navrhovanej činnosti, nebolo potrebné zvolávať konzultácie s prihliadnutímna ich účel definovaný v § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. V danej veci nešlo o prípad, kedy by
bolo potrebné riešiť ne/zhodu v požiadavkách verejnosti s následnou realizáciou projektu. Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky už vo vyššie zmienenom rozhodnutí sp.zn.5Svk/40/2022 zo dňa

30.3.2023 konštatoval, že: ,,pokiaľ sa týka sťažovateľom namietaného neuskutočnenia konzultácií, ktoré
mali mať za následok porušenie práva účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach,
kasačný súd v zhode s krajským súdom ako aj žalovaným uvádza, že konzultácie podľa § 63 zákona o
posudzovaní vplyvov sú vykonávané v súlade s § 64 tohto zákona ako ústne pojednávanie podľa § 21
správneho poriadku. Vychádzajúc z § 21 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie,

ak si to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje
osobitný zákon. V tomto prípade prvostupňový správny orgán v konaní o posudzovaní vplyvov zámeru
navrhovanej činnosti „Zariadenie na zhodnocovanie odpadov - úprava odpadov drvením a lisovaním,
paketovaním“ nenariadil ústne pojednávane, pretože si to nevyžadovala povaha veci a v uvedenom
konaníboloverejnostiumožnenévykonaťpísomnékonzultácieprostredníctvomzaslaniaodôvodneného
písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov.

Z obsahu § 63 zákona o posudzovaní vplyvov nevyplýva, že by konzultácie za každých okolností museli
byť realizované vyslovene ústnou formou. V nadväznosti na uvedené kasačný súd s poukazom na §
64 zákona o posudzovaní vplyvov upresňuje, že z predmetného ustanovenia vyplýva, že vo vzťahu
k realizácií konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť správneho poriadku, teda ani ust. § 21 o nariadení
ústneho pojednávania. Toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ho nariadil,

ak to povaha veci vyžaduje. V posudzovanom prípade kasačný súd konštatuje, že v nenariadení
ústnej formy konzultácií nevzhliadol porušenie zákona o posudzovaní vplyvov ani správneho poriadku
a sťažovateľ ani neprezentoval argumentáciu, ako by toto namietané porušenie zákona malo viesť k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Okrem uvedeného kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že samotný čl. 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru

predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže byť realizovaná
nie len výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou, kedy výslovne ustanovuje,
že: ,,Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na
verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy
alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.“. Vzhľadom na uvedené ako

aj skutočnosť, že sťažovateľ ako zainteresovaná verejnosť mohol písomne zaslať stanoviská podľa § 24
ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov a tieto stanoviská by boli konzultované resp. k týmto stanoviskám
by bolo zaslané vyjadrenie dotknutého orgánu, resp. prvostupňového orgánu nemožno sa stotožniť s
námietkou sťažovateľa, že došlo k porušeniu práva účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených
činnostiach.

55. Žalobca síce namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods.
2 Správneho poriadku v spojení s Aarhuským dohovorom, pre neuskutočnenie konzultácie v zmysle
§ 63 zákona o posudzovaní vplyvov, avšak bližšie v žalobe nekonkretizoval, v čom spočívajú dôvody
nezákonnosti rozhodnutia.

Úlohou správneho súdu nie je pritom vyhľadávať dôvody nezákonnosti rozhodnutia za žalobcu. Nestačí
tvrdiť s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie, že toto bolo porušené. Žalobca síce uvádzal
čo je účelom konzultácie a že v prípade nevykonania konzultácie došlo k ukráteniu na jeho právach
účinne hájiť záujmy na ochrane životného prostredia, avšak ani toto vyjadrenie žalobcu nie je dostatočne
konkrétne,najmäztohohľadiska,čokonkrétnemienilvrámcikonzultácievyriešiť,resp.čobysazmenilo

v pozitívnom zmysle na týchto právach, keby sa konzultácie uskutočnili. Z judikatúry kasačného súdu
pritomvyplýva,žeakžalobcapoukazujenaskutočnosť,žepostupomsprávnychorgánovmubolaodňatá
možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia
chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké
subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené a musí tak urobiť v zákonom stanovenej

lehote na podanie žaloby, inak súd na tvrdené dôvody nemôže prihliadnuť. Súd v rámci koncentračnej
zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli
podané po zákonnej dvojmesačnej lehote. Žalobca je teda povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o
nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. V zmysle
koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie

dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Správny súd preto nemohol
prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom po lehote, či už v replike alebo vo vyjadrení na
pojednávaní, čoho si žalobca musí byť vedomý už pri podávaní žaloby. Práve preto právna úprava
vyžaduje už pri podaní žaloby (aj jej spísaní) kvalifikované právne zastúpenie. Žalobca je už v žalobepovinný uviesť všetky dôvody (skutkové aj právne), pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za
nezákonné, pretože na neskôr prednesené dôvody nezákonnosti nie je možné prihliadnuť.

56. Správny súd nezistil ani porušenie zásad uplatňovaných v správnom konaní, a to tvrdené porušenie
§ 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď malo podľa žalobcu dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej. K tejto žalobnej námietke správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že nie každé porušenie
procesných ustanovení musí vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že

formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a
za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv
účastníka konania.

57. Povinnosťou žalobcu je podľa § 182 ods. 1 písm. e) S.s.p. v žalobe uviesť žalobné body, teda

skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je
nezákonné. V procese súdneho prieskumu súd posudzuje, či jeho tvrdenia sú pravdivé. Správny súd
postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 S.s.p., teda súdny
prieskum je vedený a limitovaný dispozičnou zásadou. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže
za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať svojou činnosťou absentujúcu aktivitu

žalobcu špecifikáciou jeho všeobecných námietok, neumožňujúcich súdny prieskum. Na uvedené
pritom reflektuje aj ustanovenie § 135 ods. 1 S.s.p.

58. Nie je pravdou, že rozhodnutia orgánov verejnej správy, a to prvostupňového aj odvolacieho
neobsahujú úvahu pri použití relevantných právnych predpisov na zistený skutkový stav veci. Z ustálenej

judikatúry súdov vyšších autorít vyplýva, že účastník konania nemá nárok na odôvodnenie rozhodnutia
podľa jeho predstáv. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3
Správneho poriadku, v danom prípade aj § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní
vplyvov, čomu zodpovedá žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy. Dôvody uvádzané v rozhodnutiach nie sú ani neprimerane

všeobecné, pretože reflektujú zrozumiteľným a dostatočným spôsobom na stanoviská účastníkov
konania a rozhodnutie žalovaného aj na relevantné, konkrétne odvolacie námietky.

59. To, že žalobca takéto vysporiadanie sa s jeho námietkami považuje za nenáležité, neznamená,
že rozhodnutie vysporiadanie sa s námietkami neobsahuje. Žalobca ani nekonkretizuje, prečo by

malo ísť o nenáležité vysporiadanie sa s námietkami, resp. v čom tá nenáležitosť by mala spočívať.
Takto formulované námietky žalobcu možno vyhodnotiť len ako nesúhlas s napadnutým rozhodnutím,
a s tým ako sa správne orgány s jeho námietkami vysporiadali, čo ale nestačí na to, aby správny
súd mohol dospieť k záveru, že išlo o rozhodnutie v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku

nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo keď výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo
vtedy keď výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia, alebo keď chýbajú právne
závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových okolností. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov
môže znamenať buď chýbajúce odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené
skutočnosti, ktoré správny orgán viedli k rozhodnutiu. Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú
vtedy, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na
dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito nedostatkami rozhodnutia tak žalovaného
ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy nie sú zaťažené. Naopak, majú všetky právnou úpravou
vyžadované náležitosti, jasne a zrozumiteľne odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia. V zmysle § 182

ods. 1 písm. e) S.s.p., okrem všeobecných náležitostí žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté
rozhodnutie za nezákonné. Už sama skutočnosť, že žalobca podáva rovnaké, takmer identické žaloby
je signálom toho, že nedostatočne reflektuje na konkrétne skutkové okolnosti tej-ktorej veci.

60. Účelom správneho súdnictva nie je to, aby súd posudzoval zákonnosť žalobcom predostretého
právneho posúdenia veci, aby sa zaoberal úvahou a predstavou žalobcu, ako by orgán verejnej správy
mal podľa neho postupovať a aké rozhodnutie by mal vydať, ale úlohou správneho súdu je posudzovať
postup orgánu verejnej správy a ním vydaného rozhodnutia, vrátane jeho úvahy pri rozhodovaní, tedači orgán verejnej správy postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či v rozsahu
tvrdení žalobcom v žalobe, sú postup a rozhodnutie ne/zákonné.
61. Správnysúdpoznamenáva,žeprotipožiadavkenadodržiavaniežalobcomcitovanejprávnejúpravy,

vrátane Aarhuského dohovoru nemožno nič namietať, avšak zo žaloby nie je zrejmé tvrdené ukrátenie
na právach žalobcu. Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho
konania, ktorým ako sám tvrdí sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak
jeho postoj v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva
predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej

úpravy, najmä Aarhuského dohovoru a zákona o posudzovaní vplyvov. Primárnym cieľom tejto
právnej úpravy je ochrana životného prostredia a umožniť verejnosti účinne participovať na zachovaní
priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácii v oblasti životného
prostredia, zabezpečenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti
vo veciach životného prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať skutočný obsah
a nielen formálne dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú

splnené podmienky pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa
zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá
presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor napr.
aj na šikanózny výkon práv. Je namieste poskytnutie súdnej ochrany tam, kde správny súd zistí na
základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé

životné prostredie, negatívny vplyv predmetu posudzovaného zámeru nie tam, kde by k nemu mohlo
len hypoteticky dôjsť.

62. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu
predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia s poukazom na

konkrétny dopad na práva žalobcu, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, a bez uvedenia
s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentami sa žalovaný nevysporiadal, na kvalitatívny
prieskum správnym súdom nepostačuje. Žaloba je síce rozsiahla, ale chýba v nej náležitá vecná
argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. Išlo v zásade o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré
boli v zásade prejavom nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na dispozičnú zásadu,

správny súd na tieto žalobné námietky nemohol prihliadať, t.j. za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody
nezákonnosti, k čomu sa vyjadril správny súd už vyššie.

63. Správny súd si pritom plne uvedomuje, že právo na priaznivé životné prostredie je subjektívnym
právom verejnoprávnej povahy. Uvedeného práva sa môže v zmysle platnej legislatívy domáhať

ktorýkoľvek subjekt, čo je nepochybne potrebné posudzovať ako spoločensky prospešnú činnosť. V tejto
súvislosti sa však žiada dodať, že ochrana realizácie takého práva sa poskytuje iba takému konaniu,
ktorého účelom je naozaj ochrana životného prostredia. Preto v danej veci mohla vyvstať aj otázka, či
úmysel žalobcu, ktorý prezentoval v predmetnej veci, skutočne smeruje k uplatňovaniu ochrany práva
životného prostredia a je v súlade s platným právom. Žalobca totiž sám deklaroval, že jeho konanie

je motivované hlavne tým, že v danej oblasti zlyhávajú tak štátne orgány ako aj súdy, nejde mu len o
jednotlivýprípad,aleozmenuprístupunavrhovateľov,úradníkov,apod.,čonaznačuje,resp.nevylučuje,
že žalobca, vedomý si svojich práv, svojim konaním môže sledovať primárne iný cieľ, ako je ochrana
životného prostredia, hoci sám tvrdil, že to je jeho primárnym záujmom. Uvedené pochybnosti by neboli
na mieste, ak by predkladal také námietky, ktoré sú dostatočne konkrétne naviazané na predmet konania

a je z nich zrejmý účel ochrany životného prostredia vzťahujúci sa k prejednávanej veci. Žalobca napr.
dostatočnenereflektovalaniskutočnosť,ževdanejveciišloužoexistujúciareálabudovuvpriemyselnej
časti mesta, resp. pokračovanie v činnosti zberu odpadov.

64. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu,

ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcom, t.j. v rozsahu žalobných
bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 S.s.p. v zákonom stanovenej lehote na
podanie žaloby, správny súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil dôvody
pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. t.j. pre nesprávne právne posúdenie
veci, rovnako ani z dôvodu uvedeného v ust. § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. a to nepreskúmateľnosť

pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú skutočnosť, že skutkový stav je
v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) a taktiež
nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konanípred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1
písm. g/ S.s.p.). Preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

65. Ako už bolo vyššie naznačené, v zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností,
právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na
podanie žaloby. Správny súd preto nemôže prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom v replike,
pokiaľ nemali svoj základ v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. V prejednávanej veci
v rámci repliky žalobca okrem argumentácie, ktorú už uvádzal v podanej žalobe predložil podanie

označené ako vyjadrenie k dôkazom predloženým vedľajším účastníkom, resp. prezentoval nové
skutočnosti vyplývajúce z analýzy VIA IURIS, ktorými sa správny súd v dôsledku princípu koncentrácie
nemohol zaoberať a to aj s poukazom na viazanosť správneho súdu skutkovým stavom v zmysle ust.
§ 135 ods. 1 S.s.p.. Správny súd taktiež poukazuje na to, že na vykonanie dokazovania v súdnom
preskúmavacom konaní neboli splnené podmienky aj s poukazom na § 120 S.s.p. t.j. dokazovanie
nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 S.s.p.

a nešlo ani o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) S.s.p. Pokiaľ sa týka žalobcom
(v replike) podaného návrhu na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania výsluchom predsedu žalobcu
ku skutočnostiam, ktoré sú podľa žalobcu podstatné pre rozhodnutie vo veci, správny súd uvádza, že
všetky, či už právne alebo skutkové otázky bolo zo strany žalobcu potrebné nastoliť už v lehote na
podanie správnej žaloby. Tým však nebolo dotknuté právo žalobcu (resp. jeho zástupcu) ako účastníka

konania vyjadriť sa či už k skutkovej alebo právnej stránke veci pred správnym súdom na pojednávaní.

66. Vo výroku tohto rozsudku zároveň správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania,
reagujúc tak na procesný návrh na predloženie veci Súdnemu dvoru EÚ vo veci výkladu práva EÚ (§
100 ods. 1 písm. c/ S.s.p.). Žalobca v žalobe poukázal (vo všeobecnosti) na to, že prvoinštančný súd

má možnosť a druhoinštančný súd má povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, avšak nešpecifikoval
v konkrétnostiach predmet otázky, ktorá by mala byť riešená v takomto konaní. Správny súd zároveň
nezistil v konaní výkladový rozpor, ktorý by mal viesť k položeniu akejkoľvek otázky Súdnemu dvoru EÚ.

67. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario

tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému
podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené
podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. O trovách konania ďalších účastníkov konania rozhodol
správny súd podľa § 169 S.s.p. tak, že im náhradu nepriznal, pretože ďalší účastníci majú voči v konaní
neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením

povinnosti uloženej správnym súdom, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako tak neboli
pre priznanie náhrady ďalších trov konania na návrh zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.

XX. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.).

Kasačnásťažnosťmusíbyťpodanávlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiasprávnehosúdu
oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je

zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.).

Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť
len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom
uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal.

Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.