Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 23, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200570
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5816200570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcov: 1a/ S. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, S., 3/ P.. W.. F. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, 5/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX-XX, T. O., žalobcovia 1a/,
2/, 3/ a 5/ právne zastúpení: Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom N. XXX, proti žalovaným: 1/ U. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, 2/ M. Q., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX, žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení:
JUDr. Miroslav Sládek, advokát, so sídlom C. O. XX/XX, A., 3/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, 4/
U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, 5/ A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, v konaní o určenie,

ženehnuteľnosťpatrídodedičstva(pôvodneajourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti),oodvolaní
žalovaného 1/ a žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 10C/17/2016-334 zo dňa
24. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1a/ 2/, 3/, 5/ náhradu
dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že pozemky zobrazené v Geometrickom

pláne č. 46193537-25/2016, vyhotovenom Ing. U. O., zo dňa 24.02.2016, autorizačne overenom
dňa 17.03.2016 Okresným úradnom Námestovo, katastrálnym odborom, pod č. 178/2016 ako CKN
parc. č. 373/4 trvalý trávny porast o výmere 22 m2 a CKN parc. č. 374/1 záhrada o výmere 33 m2,
patria v podiele 1/2 k celku do dedičstva po poručiteľovi O. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom
XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX. Výrokom II. určil, že pozemky zobrazené v Geometrickom
pláne č. 46193537-25/2016, vyhotovenom Ing. U. O. zo dňa 24.02.2016, autorizačne overenom dňa
17.03.2016 Okresným úradnom Námestovo, katastrálnym odborom, pod č. 178/2016 ako CKN parc.

č. 373/4 trvalý trávny porast o výmere 22 m2 a CKN parc. č. 374/1 záhrada o výmere 33 m2, patria v
podiele 1/2 k celku do dedičstva po poručiteľke M. D., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX,
naposledy bytom W. XXX. Výrokom III. rozhodol, že Geometrický plán č. 46193537-25/2016, vyhotovený
Ing. U. O. zo dňa 24.02.2016, autorizačne overený dňa 17.03.2016 Okresným úradnom Námestovo,
katastrálnym odborom, pod č. 178/2016 je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Výrokom IV. uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1a/ 2/, 3/, 5/ spoločne a
nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že pôvodná žalobkyňa M.

D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, sa žalobou podanou na súde dňa XX.XX.XXXX domáhala,
aby súd určil, že pozemok EKN parc. č. 16052/1, orná pôda o výmere 55 m2, zapísaný na LV č.
XXXX, k.ú. W. (ďalej len „Pozemok EKN parc. č. 16052/1“) patrí do dedičstva po nebohom O. D., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX. Zároveň sa domáhala náhrady trovkonania. Súd pripustil uznesením zo dňa 26.03.2019 zmenu žalobného návrhu a to tak, že žalobkyňa sa
domáhala toho, aby súd určil že Pozemok EKN parc. č. 16052/1 patrí v 1/2 do dedičstva po poručiteľovi
O. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX, a aby súd určil, že pôvodná

žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou Pozemku EKN parc. č. 16052/1 v podiele 1/2. Súd o ďalšom
návrhu na zmenu žaloby doručenom súdu dňa 18.10.2022 nerozhodoval, nakoľko žalobcovia podaním
súdu doručením dňa 08.11.2022 navrhli ďalšiu zmenu žalobného návrhu, ktorú súd pripustil uznesením
zo dňa 24.01.2023. Na základe takto zmeneného žalobného návrhu sa žalobcovia v konaní domáhali
toho, aby súd určil, že pozemok zobrazený v GP č. 46193537-25/2016, vyhotoviteľ Ing. U. O. zo dňa

24.02.2016, autorizačne overený dňa 17.03.2016 Ing. C. T. pod č.178/2016 (ďalej len „Geometrický
plán č. 46193537-25/2016“) ako CKN parc. č. 373/4 trvalý trávny porast o výmere 22 m2 (ďalej len
„Pozemok CKN parc. č. 373/4“), CKN parc. č. 374/1 záhrada o výmere 33 m2 (ďalej len „Pozemok
CKN parc. č. 374/1“), patrí v 1/2 úč. do dedičstva po poručiteľovi O. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXX, naposledy bytom W. XXX, zomrelom XX.XX.XXXX, aby súd určil, že pozemok zobrazený
v Geometrickom pláne č. 46193537-25/2016 ako Pozemok CKN parc. č. 373/4 a Pozemok CKN parc. č.

374/1, patrí v 1/2 úč. do dedičstva po pôvodnej žalobkyni. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový
stav. Z dohody o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 03.05.1976 a rozhodnutia Okresného
národného výboru v Dolnom Kubíne zo dňa 17.03.1976 vyplýva, že žalobkyni 1/ a jej manželovi O. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bol z vlastníctva štátu pridelený do osobného užívania pod výstavbu rodinného domu
a na zriadenie záhrady pozemok parc. č. 16051/2 o výmere 656 m2, ktorý bol vymedzený geometrickým

plánom č. 762-006-75 zo dňa 20.12.1975. Na základe konania o obnove evidencie niektorých pozemkov
a právnych vzťahov bol v roku 2008 pre k.ú. W. zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov
(ROEP), na základe ktorého vznikol Pozemok EKN parc. č. 16052/1, ktorého vlastníčkou sa stala I. W.,
rod. W., ako právna nástupkyňa pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky U. W., rod. C.. I. W. v roku 2015
Pozemok EKN parc. č. 16052/1 predala žalovaným 1/ a 2/. Pozemok CKN parc. č. 374/1 a čiastočne

aj Pozemok CKN parc. č. 373/4 (približne 1/2 z celého Pozemku CKN parc. č. 373/4) sú súčasťou
oploteného dvora pri rodinnom dome s.č. XXX, k.ú. W., ktorý patril žalobkyni 1/ a jej manželovi O. D., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v súčasnosti je vlastníctvo rodinného domu evidované na zomrelého
žalobcu 4/. Hranicu medzi Pozemkom CKN parc. č. 374/1 a pozemkom CKN parc. č. 374/2, záhrada
o výmere 686 m2 (vlastníci: U. C. a U. C.) tvorí plot zo železných stĺpikov a pletiva. Plot je v značne

skorodovaný a v zlom technickom stave, nebolo však obhliadkou možné zistiť, či plot bol postavený v
70-tych alebo začiatkom 90-tych rokov 20. storočia. Severovýchodná časť Pozemku CKN parc. č. 373/4
(približne 1/2 z celého Pozemku CKN parc. č. 373/4) je oplotená v jednom celku pozemkami EKN parc. č.
16039/1 (130 m2), 16037/1 (106 m2), 16037/2 (247 m2), 16039/2 (142m2), 16052/2 (394 m2), 16051/2
(363 m2), 16037/2 (188 m2), ktoré všetky sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu 3/ a časťou pozemku

CKN parc. č. 373/1, ktorého evidenčným vlastníkom je zomrelý žalobca 4/. Zo znaleckého posudku č.
2/2018 vypracovaného Ing. Y. Q. dňa 28.03.2018 mal preukázané, že parcela CKN č. 374/1 je vytvorená
z pkn parcely č. 1148, vedenej v pkn vložke č. 72, k.ú. W. a z parcely č. 16051/2 bývalého pozemkového
katastra. Parcela EKN č. 16052/1 je vytvorená z pkn parcely č. 1148, ktorá je zapísaná v pkn vložke č.
72. Pozemok EKN parc. č. 16052/1 je v katastri nehnuteľností evidovaný nesprávne a to z toho dôvodu,

že parcela EKN č. 16052/1 nemala byť v katastri nehnuteľností evidovaná, lebo v skutočnosti to bola
časť parcely č. 16051/2. Súd prvej inštancie sa nestotožnil so znaleckým posudkom v tej časti, podľa
ktorej je v súčasnosti zapísaný pozemok CKN parc. č. 374/1 totožný s Pozemkom EKN parc. č. 16052/1
a zároveň, že je totožný s časťou parcely č. 16051/2 roľa o výmere 656 m2. Z aktuálnej katastrálnej
mapy ako aj z Geometrického plánu č. 46193537-25/2016 vyplýva, že novovytvorený Pozemok CKN

parc. č. 374/1 je identický so v súčasnosti v katastri nehnuteľností evidovanou parcelou CKN parc. č.
374/1 o výmere 33 m2, k.ú. W., ku ktorej právny vzťah nie je evidovaný na liste vlastníctva. Pozemok
CKN parc. č. 374/1 o výmere 33m2 zároveň celou svojou výmerou tvorí časť Pozemku EKN parc. č.
16052/1 a zvyšná časť Pozemku EKN parc. č. 16052/1 predstavujúca výmeru 22 m2 je v celej svojej
výmere súčasťou parcely CKN č. 373/3, trvalý trávny porast o výmere 258 m2, ku ktorej právny vzťah

nie je evidovaný na liste vlastníctva. Nestotožnil sa ani s tvrdením, že súčet súčasných CKN parciel
vytvorených z pôvodnej parcely č. 16051/2 (656 m2), t.j. parciel CKN č. 372, 373/1 a 374/1 je 678 m2,
pretože tento súčet je 656 m2 a plne zodpovedá pôvodnej parcele 16051/2. Možno potom rozdiel 22
m2 zodpovedajúci Pozemku EKN parc. č. 373/4 považovať za dovolenú odchýlku vo výmere pôvodnej
parcely č. 16051/2. Uvedený znalecký posudok spĺňa všetky náležitosti znaleckého posudku, súd sa

nestotožnil s argumentáciou žalovaných 1/ a 2/ o chýbajúcej znaleckej doložke nakoľko tá je súčasťou
znaleckého posudku. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok právnych predchodcov žalobcov na celú do
užívania pridelenú výmeru 656 m2 na pojednávaní dňa 27.10.2022 nespochybňovali ani žalovaní 1/ a 2/,
keď tvrdili, že žalobcovia by sa mohli úspešne domáhať v tomto konaní výmery 33 m2 zodpovedajúcejPozemku CKN parc. č. 374/1, ale nie celého Pozemku EKN parc. č. 16052/1. Súd prvej inštancie
konštatoval, že Pozemok CKN parc. č. 374/1, nemal byť odčlenený od pôvodnej parcely č. 16051/2.
Súčet súčasných pozemkov CKN parc. č. 372, CKN parc. č. 373/1 a Pozemku CKN parc. č. 374/1 je

656 m2, t.j. presná výmera pôvodného pozemku parc. č. 16051/2 a tvaru takéhoto funkčného celku
zodpovedá aj grafické znázornenie pozemku parc.č. 16051/2 zakresleného v geometrickom pláne č.
762-006-75 zo dňa 20.12.1975. Došlo preto k chybe v evidencii katastra nehnuteľností, na základe ktorej
bola časť zemského povrchu predstavujúca Pozemok CKN parc. č. 374/1 naďalej evidovaná v katastri
a stala sa súčasťou Pozemku EKN parc. č. 16052/1. Z predložených listín súd dospel k záveru, že

právny predchodcovia preukázali dohodou o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 03.05.1976,
rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne zo dňa 17.03.1976 ako aj geometrickým
plánom č. 762-006-75 svoj právny titul nadobudnutia k súčasným pozemkom: pozemok CKN parc. č.
372, CKN parc. č. 373/1 a Pozemku CKN parc. č. 374/1. Zároveň nebolo ani sporné, že k zameraniu
Pozemku EKN parc. č. 16052/1 a jeho vyznačeniu v teréne geodetickými kolíkmi došlo až v roku 2015.
Do tejto doby si predošlá vlastníčka I. W. neuplatňovala svoje vlastnícke právo k Pozemku EKN parc.

č. 16052/1. Právni predchodcovia žalobcov boli preto v dobrej viere, že majú oplotené a užívajú to čo
im patrí. Je nepochybné, že v prospech právnych predchodcov žalobcov svedčí aj uplynutie vydržacej
doby a to bez ohľadu na to, či bol plot medzi Pozemkom CKN parc. č. 374/1 a pozemkom CKN parc.
č. 374/2 postavený v roku 1975 alebo až v roku 1993. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobcom
svedčí aj nadobudnutie vlastníctva Pozemku CKN parc. č. 374/1 vydržaním. Chyba spočívajúca v

začlenení časti zemského povrchu zodpovedajúcej pozemku CKN parc. č. 374/1 do Pozemku EKN
prc.č. 16052/1 a takomto jej evidovaní v katastri nehnuteľností by teoreticky mohla byť základom pre
vydržanie vlastníckeho práva I. W., avšak z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplynulo,
že by I. W., resp. jej právna predchodkyňa U. W. niekedy vykonávali držbu nad Pozemkom EKN parc.
č. 16052/1, prípadne jeho časťami ktorým zodpovedajú Pozemkom CKN parc. č. 374/1 a Pozemkom

CKN parc.č. 373/4. Z okolností prípadu sa javí ako vysoko pravdepodobné, že túto držbu už od polovice
70-tych rokov vykonávali práve právni predchodcovia žalobcov. I. W., resp. jej právni predchodkyňa
U. W., tak nesplnili predpoklady vydržania Pozemku EKN parc. č. 16052/1. Vlastníkmi časti zemského
povrchu zodpovedajúcej Pozemku CKN parc. č. 374/1 boli v roku 2015 právni predchodcovia žalobcov,
a nebola ňou I. W.. I. W. tak nemohla byť ani výlučnou vlastníčkou Pozemok EKN parc. č. 16052/1 ako

celku. Z uvedeného potom vyplýva, že keď v roku 2015 I. W. predávala Pozemok EKN parc. č. 16052/1
žalovaným 1/ a 2/ nebola jeho skutočnou vlastníčkou a Žalovaní 1/ a 2/ nadobudli Pozemok EKN parc.
č. 16052/1 od nevlastníka. Žaloba bola podaná v roku 2016, teda hneď v nasledujúci rok, a tak ani v
prípade dobromyseľnosti nadobúdateľov nie je možné uvažovať o tom, že by Pozemok EKN parc. č.
16052/1 nadobudli žalovaní 1/ a 2/ vydržaním. Nemožno uvažovať ani o dobromyseľnosti žalovaných 1/

a 2/ nakoľko v samotnej kúpnej zmluve zo dňa 03.06.2015 vyhlásili, že poznajú kupovanú nehnuteľnosť,
t.j. museli si byť aj vedomí, že Pozemok EKN parc. č. 16052/1 je súčasťou dvora žalobkyne 1/, resp.
žalobcov. Nemožno preto ani uvažovať o prípadných výnimočných okolnostiach, ktoré by mohli prelomiť
zásadu nemo plus iuris. Hoci nadobúdanie vlastníctva je právom každej osoby, nebolo v danom prípade
bez povšimnutia súdu to, že žalovaní 1/ a 2/ nevedeli súdu zmysluplne vysvetliť prečo kupovali v roku

2015 Pozemok parc. č. 16052/1, ktorý bol v oplotenom dvore žalobcov. Pozemok EKN parc. č. 16052/1,
má výrazne pretiahnutý („slížovítý“) tvar, keď jeho dĺžka je 43,81 m a šírka kolíše od 2,37 m do 0,46 m.
Nemožno ho nijako zmysluplne využiť, a to ani ako prístup k iným nehnuteľnostiam vzhľadom k jeho
nedostatočnej šírke a aj vzhľadom k tomu, že všetky pozemky, ku ktorým by mohol prístup smerovať
sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu 3/. Súd vyhodnotil tvrdenie žalovaného 1/, že mal v pláne kúpiť

aj pozemok CKN parc. č. 374/2, záhrada o výmere 686 m2 a takto vytvoriť stavebný pozemok, ako
nepravdivé. Žalovaní 1/ a 2/ o tom nepredložili žiadny dôkaz a ani tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že
oslovili vlastníkov pozemku CKN parc. č. 374/2 s úmyslom ho odkúpiť nepreukazuje úmysel vlastníkov
pozemku CKN parc. č. 374/2 (U. C. a U. C.) ho predať. Súčasná situácia 8 rokov po žalovanými 1/
a 2/ tvrdenej zamýšľanej kúpe, kedy pozemok CKN parc. č. 374/2 naďalej vlastnia pôvodní vlastníci,

korešponduje s tvrdeniami žalobcov, že U. C. a U. C. nikomu nikdy nechceli pozemok CKN parc. č. 374/2
predať. Je zároveň nelogické aby pri takomto úmysle žalovaní 1/ a 2/ najprv kupovali pozemok o veľkosti
55 m2 (Pozemok EKN parc. č. 16052/1) a až následne prikúpili pozemok CKN parc. č. 374/2 o výmere
686 m2, ktorý už sám o sebe je dostatočne veľkým pozemkom pre výstavbu rodinného domu. Konanie
žalovaných 1/ a 2/ má podľa súdu znaky konania, ktorého cieľom je zasahovať do práv a oprávnených

záujmov žalobcov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom takýto zásah nie je vyvážený na strane
žalovaných 1/ a 2/ žiadnym ich právne relevantným záujmom.
Vo vzťahu k Pozemku CKN parc. č. 373/4 súd dospel k názoru, že tento vydržali právni predchodcovia
žalobcov, resp. po smrti O. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a jeho právni nástupcovia(žalobcovia). K samotnému Pozemku CKN parc. č. 373/4 žalobcovia právny titul nemajú, avšak je
nevyhnutné zdôrazniť, že Pozemok CKN parc. č. 373/4 je v skutočnosti len parcela zobrazujúca v
katastrálnom operáte určitú časť zemského povrchu, pričom v realite je to súčasť funkčného celku, ktorý

predstavuje pozemok CKN parc. č. 373/1, ku ktorému je ako vlastník v katastri nehnuteľností evidovaný
zomrelý 4/ a ktorého vlastníkmi boli v minulosti žalobkyňa 1/ a jej manžel O. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX. Právnym titulom pre vydržanie je v tomto prípade dohoda o osobnom užívaní stavebného
pozemku zo dňa 03.05.1976 v spojení s rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne
zo dňa 17.03.1976, kedy bol žalobcom do osobného užívania pridelená pozemok zodpovedajúci parcele

č. 16051/2 o výmere 656 m2 v spojení s ospravedlniteľným skutkovým omylom na strane právnych
predchodcov žalobcov. Pozemok CKN parc. č. 373/4 má výmeru 22 m2 a značne pretiahnutý tvar (20,86
m x max. 1,22 m) lícujúci dlhšiu hranicu pozemku CKN parc. č. 373/1. Ako už bolo uvedené vyššie, a ako
jeajzrejmézkatastrálnejmapy,zumiestneniaPozemkuCKNparc.č.373/4medzipozemkamižalobcov,
resp. ich právnych predchodcov, ako aj z tej skutočnosti, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia
mohli nadobudnúť pochybnosť o ich vlastníctve až v roku 2015, kedy došlo ku geodetickému vytýčeniu

Pozemku EKN parc. č. 16052/1, má súd za to, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia boli počas
celej doby do roku 2015 dobromyseľný držitelia časti zemského povrchu v súčasnosti definovanej ako
Pozemok CKN parc. č. 373/4. Súd má za to, že v danom prípade išlo o ospravedlniteľný skutkový omyl,
keď si právni predchodcovia žalobcov priplotili týchto 22 m2. Rozsah takto uskutočneného priplotenia
pozemku je potrebné vnímať vo vzťahu rozlohe do užívania pridelenej parcely CKN parc. č. 16051/2,

t.j. 656 m2. V percentuálnom vyjadrení na celom funkčnom celku pôvodného pozemku parc. č. 16051/2
(656 m2 + 22 m2 = 678 m2) predstavuje priplotená časť 3%. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou
žalovaných 1/ a 2/ podľa, ktorých ide nadobudnutie celého predmetu sporu na základe priplotenia, kde
absentuje titul nadobudnutia Pozemku CKN parc. č. 373/4. Súd je toho názoru, že v takomto prípade
ani nebolo možné zo strany žalobcov postupovať inak, nakoľko vlastníctvo pozemku CKN parc. č. 373/1

nebolo sporné a bola sporná len určitá časť funkčného celku, t.j. tá časť ktorá bola k pozemku CKN
parc. č. 373/1 priplotená, t.j. Pozemok CKN parc. č. 373/4, a na definovanie tejto spornej časti zemského
povrchu a tým aj vymedzenie predmetu tohto sporu bolo nevyhnutné vypracovať geometrický plán a
v ňom definovať spornú časť zemského povrchu. Prihliadnuc na všetky okolnosti daného prípadu, súd
potom konštatuje, že časť Pozemku EKN parc. č. 16052/1, ktorej zodpovedá Pozemok CKN 373/4,

vydržala žalobkyňa 1/ a O. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, už 01.01.1992 (§ 134 a § 872
ods. 1, 4 a 6 Občianskeho zákonníka), a ak k postaveniu plotu došlo až v roku 1993, ako tvrdil žalovaný
1/, tak k vydržaniu došlo v roku 2003. Na základe uvedeného súd konštatuje, že vlastníkmi zemského
povrchu v súčasnosti definovaného ako Pozemok CKN parc. č. 373/4 boli žalobkyňa 1/ a O. D., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, resp. po roku 1998 žalobkyňa 1/ a právni nástupcovia O. D., nar.

XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, t.j. žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/. Z uvedených dôvodov nebola I. W.
vlastníčkou ani tejto časti Pozemku EKN parc. č. 16052/1 a žalovaní 1/ a 2/ nemohli od nej v roku
2015 nadobudnúť vlastníctvo. Kúpna zmluva zo dňa 03.06.2015 medzi I. W. a žalovanými 1/ a 2/ je tak
absolútne neplatná v celom jej rozsahu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ sa žalovaní 1/ a 2/ bránili
tým, že žalobkyňa 1/ si svoje nehnuteľnosti osvedčovala titulom vydržania pri ROEP-e a neosvedčila si

aj Pozemok EKN parc. č. 16052/1, tak súd toto konanie žalobkyne 1/ vyhodnotil ako jej neznalosť o tom,
že súčasťou oploteného dvora pri jej rodinnom dome je aj Pozemok EKN parc. č. 16052/1. Zo všetkých
okolností prípadu súd vyhodnotil tvrdenia žalobcov, že sa o tom, že nie sú evidenčnými vlastníkmi celého
oploteného dvora dozvedeli až v roku 2015 ako dôveryhodné. Na základe takto zisteného stavu, súd
konštatuje Pozemok CKN parc. č. 374/1 a Pozemok CKN parc. č. 373/1 patria do dedičstva po žalobkyni

1/ a O. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Právne vec odvodnil článkom 20 ods. 1 Ústavy SR,
§ 3 ods. 1, § 39, § 123, § 134 ods. 1, 3, § 872 ods. 1, 4, 6 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj len „žalovaní“).
Navrhli napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie.
Odôvodnili tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365

ods.1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci ( §365 ods.1 písm. h) CSP). Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že žalobcovia nemajú naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, nakoľko nie sú v katastri nehnuteľností vedení k sporným pozemkom,
ako vlastníci vedení. Poukázali na tvrdenia samotných právnych nástupcoch po vlastníkovi rodinnéhodomu s.č.187 aj stavebných parciel parc.č.372 a parc.č.372/1 O. D., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Všetci
jeho dedičia žalobca 1a/, žalovaní 3/, 4/, 5/ podaniami 15.10.2021 prvostupňovému súdu a následne
žalobca 1a/, ktorý prvostupňovému súdu doručil podanie 18.10.2021 zhodne oznámili, že so žalobou

nesúhlasia, nemajú vo veci naliehavý právny záujem a z konania vystupujú. Zároveň žiadali súd, aby ich
z konania vylúčil a na konania nepredvolával (viď uznesenie súdu č.k.10C/17/2016-166 z 12.11.2021).
Vzhľadom k takému vyjadreniu účastníkov konania, ktorých sa žalovaná vec bezprostredne dotýka
potvrdili súdu, že na prejednávanej veci nemajú naliehavý právny záujem, súd mal žalobu zamietnuť,
a to vzhľadom aj k tomu, že ide o nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania, kedy sa rozhodnutie

bude týkať všetkých dedičov. Ďalej žalovaní namietali procesný postup súdu, ktorým pripustil zmenu
žaloby tak, že predmetom konania sa stali parcely CKN č374/1 a CKN 373/4, nakoľko podľa ich názoru,
výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmene žaloby. Doterajšie konanie
a jeho výsledky sa týkali len určenia vlastníctva k parcele zapísanej v katastri č.16052/1 orná pôda vo
výmere 55m2 zapísanej na LV č.XXXX k.ú.W. na žalovaných 1/, 2/ v celosti, kde žalobcovia tvrdili, že
KNE parcela č.16052/1 je výlučne súčasťou PKN parc.č.11448 a PKN parc.č.11449 k.ú. W.. Ich tvrdenie

vyplývalo aj zo znaleckého posudku 2/2018 vypracovaného Ing. Y. Q. zo dňa 28.03.2018, v ktorom sa
uvádza, že EKN parc.č. 16052/1 (vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/) nemala byť v katastri nehnuteľností
evidovaná, lebo v skutočnosti to bola časť parcely 16051/2, ktorú nadobudli právni predchodcovia
žalobcov ako stavebný pozemok vo výmere 656m2 z PKN parc.č. 11448 a 11449. Súd v bode 17.
odôvodnenia rozsudku ale uviedol, že sa nestotožnil so znaleckým posudkom v tej časti, podľa ktorej

je v súčasnosti s pozemkom EKN parc.č. 16052/1 a zároveň, že je totožný (len) s časťou parcely
CKN 16052/2 roľa o výmere 656m2. Žalovaní mali za to, že súd prvej inštancie nemal pripustiť zmenu
žaloby, lebo žalobcovia nepredložili dôkaz, že EKN parc.č. 16052/1 o výmere 55m2 vo vlastníctve
žalovaných, z ktorého by bolo preukázané, že EKN parc.č. 16052/1 bola vytvorená z PKN parc.č. 11448
a 11449. Preto žalovaní odôvodnili odvolanie aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, má vadu uvedenú
§ 365 ods.1 písm. d) CSP, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, lebo právoplatným
uznesením súdu, ktorým bola pripustená zmena žaloby v rozpore s ust. 143 ods. 1 CSP, bolo porušené
právo žalovaných 1/ , 2/ na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Žalovaní mali ďalej za to, že z preukázaného skutkového stavu vyplýva aj

to, že časť EKN parc.č. 16052/1 orná pôda o výmere 55m2 v časti podľa GP ako CKN parc.č. 374/4
trvanlivétrávneporastyvovýmere22m2nebolapreukázateľne,vcelosti súčasťouoplotenéhodvora, pri
rodinnom dome súp.č. XXX. Potom túto časť pozemku (resp. pozemkov) právni predchodcovia nemohli
ani užívať (lebo nespadala do oplotenej časti). Z toho potom vyplýva jednoznačný záver, že žalobcovia
nemajú naliehavý právny záujem na určení ,že nehnuteľnosť EKN č.16052/1 vo výmere 55m2, resp.

CKN parc.č. 374/4 v celosti nepatria do dedičstva po ich právnych predchodcoch. Prvostupňový súd
mal preto žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Žalovaní namietali, že prvostupňový súd bez opory
v dôkaze, v bode 19. odôvodnenia konštatoval, že pozemok CKN parc.č. 374/1 nemal byť odčlenený
od pôvodnej parcely č. 16051/2 v súčasnosti vedenej ako CKN parc.č. 372. Súd to odôvodnil iba
tým, že súčet uvedených parciel dáva súčet 656m2 teda výmery pôvodného pozemku, ktorý nadobudli

právni predchodcovia žalobcov v r. 1975 pod stavbu rodinného domu. K takému konštatovaniu však
chýba relevantný dôkaz, že pozemok 16051/2 nemal byť odčlenený od parcely č. 16051/2. Nemožno to
oprieť len o tvrdenie, že zapadá do výmery pôvodného pozemku, tvarom funkčného celku, podľa GP,
ktorý získali právni predchodcovia na stavbu domu v r. 1975. Žalovaní uviedli, že v roku 2008 bola v
k.ú. W. uskutočnená ROEP, na základe ktorej bola platne do katastra zapísaná KNE parc.č. 16052/1,

ktorej súčasťou je KNC parc.374/1 a pod titulom nadobudnutia Z 208/2008 zapísaná ako vlastníčka
I. W., od ktorej uvedenú parcelu kúpnou zmluvou pod V 1507/15, ktorej vklad bol povolený 3.8.2015,
platne kúpili do vlastníctva žalovaní. Prvostupňový súd, bez dôkazu, ustálil, že vlastníčka I. W., resp. jej
právna predchodkyňa nevykonávali držbu k pozemku EKN parc.č. 16025/1, prípade jeho časťami ktorým
zodpovedá pozemok CKN parc.č.374/1 a pozemok parc.č.373/4. Prvostupňový súd vychádzal len cit. „ Z

okolností prípadu sa javí ako vysoko pravdepodobné, že túto držbu už od polovice 70 rokov vykonávali
právni predchodcovia žalobcov“. Súd sa pri tom vôbec nevysporiadal s výpoveďou žalovaného 1/ na
pojednávaní 27.10.2021 a 9.11.2021, v ktorých uviedol, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia
si svojvoľne ohradili pozemok plotom až v roku 1993, ktorým nahradili dovtedajší drevený plot, ktorý
postavili na svojom pozemku vlastníci tohto pozemku U. a U. C., právni predchodcovia I. W.. Žalovaný

1/ pritom vypovedal, že sám pri stavaní plotu v tom čase právnemu predchodcov žalobcov, ako sused,
pomáhal. Jeho výpoveď je v rozpore o tom, že právni predchodcovia postavili plot v r. 1976. Žalovaní
namietali konštatovanie prvostupňového súdu v bode 20. odôvodnenia rozsudku, v ktorom prvostupňový
súd spochybnil ich ústavné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, keď sa vyjadruje,že zmysluplne nevedeli súdu vysvetliť, prečo kupovali v roku 2015 pozemok parc.č. 16052/1. Podľa
citovaného ustanovenia Ústavy SR ochranu nepožíva len majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom. Žalovaní podľa súdu mali vysvetľovať dôvody nadobudnutia pozemku a napriek tomu, že to

súdu aj zdôvodnili, súd ich dôvody bezdôvodne odmietol s poukazom akože na „nelogickosť“ ich úmyslu.
Súd potom postup žalovaných 1/, 2/, v súvislosti s kúpou pozemku, zhodnotil ako konanie, ktorého
cieľom je zasahovať do práv a oprávnených záujmov žalobcov (§ 3 ods. 1 OZ), pričom takýto zásah nie
je vyvážený na strane žalovaných žiadnym ich právne relevantným záujmom. Takéto odôvodnenie kúpy
pozemku súdom považujú žalovaní za zásah do ich práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR

a porušenie ich práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv.
Žalovaní namietali, že prvostupňový súd uznal ako dôkaz držby pozemku parc.č. 16052/1 (v časti ktorý
im vlastnícky nepatril) skutočnosť, že žalobcovia zdôvodnili ohradenie pozemku tým, že sa „domnievali“,
že im pozemok patrí, preto si ho ohradili. Súd to odôvodnil tým, že „išlo o ospravedlniteľný omyl“. Pritom
konštatovanie súdu o „ospravedlniteľnom omyle“ žalobcov je v rozpore s jeho odôvodnením, „...že
nemožno rozdiel 22m2 zodpovedajúci pozemku EKN parc.č.373/4 považovať za dovolenú odchýlku vo

výmere pôvodnej parcely č.16051/2“ (bod 17. odôvodnenia). Žalovaní nesúhlasili s odôvodnením súdu
uvedeného vo vzťahu k pozemku CKN parc.č.374/4, kde konštatoval, že „súd dospel k názoru, že tento
pozemok vydržali právni predchodcovia žalobcov“. Takéto konštatovanie súdu je v rozpore so zisteným
skutkovým stavom, lebo žalobcovia v konaní nepreukázali právny titul nadobudnutia k pozemku, a preto
pri držbe pozemku neboli dobromyseľní. Žalovaní namietali odôvodnenie súdu o vydržaní pozemku

KNC parc.č.374/3, uvedené v bode 23 odôvodnenia rozsudku lebo odôvodnenie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vydržania vlastníctva tohto pozemku žalobcami. Na
záver žalovaní uviedli, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v rozpore s jeho predbežným právnym
posúdením, s ktorým súd strany sporu oboznámil na konaní 27.10.2022.V ňom sa jednoznačne vyjadril,
že oprávnenosť držby bude posudzovať v nadväznosti na preukázanie titulu k držbe nehnuteľnosti zo

stany žalobcov.

3. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcovia 1a/, 2/, 3/, 5/ (ďalej len „žalobcovia“) žiadali rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Podľa názoru žalobcov je naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Ďalej mali za to, že zmenené okolnosti prejednávanej veci v dôsledku predloženého geometrického

plánu odôvodňovali pripustenie zmeny žaloby. Vyjadrili presvedčenie, že súd by rovnakým spôsobom
rozhodol a vyhovel ich žalobe, aj keby táto nebola zmenená a konalo sa podľa pôvodnej žaloby a
označenia pozemku ako EKN parcely č.16052/1, nakoľko v konaní boli preukázané všetky zákonné
podmienky vydržania a toto nasvedčuje právnym predchodcom žalobcov. Nepoctivosť a špekulatívnosť
pri nadobúdaní sporného pozemku zo strany žalovaných 1/, 2/ kúpnou zmluvou V 1507/15 by nemohla

byť súdom posudzovaná odlišne a v prospech žalovaných 1/, 2/ ani pri označení pozemku v EKN
stave, nakoľko predmetom posudzovania bola stále rovnaká časť zemského povrchu. Mali za to, že
nebolo sporné, že k zameraniu pozemku EKN parc.č.16052/1 a jeho vyznačeniu v teréne geometrickými
kolíkmi došlo až v roku 2015. Do tejto doby si predošlá vlastníčka I. W. neuplatňovala svoje vlastnícke
právo k pozemku EKN parc.č.16052/1. Právni predchodcovia žalobcov boli preto v dobrej viere, že

majú oplotené a užívajú to, čo im patrí. Je nepochybné, že v prospech právnych predchodcov žalobcov
svedčí aj uplynutie vydržacej doby, a to bez ohľadu na to, či bol plot medzi pozemkom CKN parc.č.374/1
a pozemkom 374/2 postavený v roku 1975 alebo až v roku 1993. Z uvedeného potom vyplýva, že
žalobcom svedčí aj nadobudnutie vlastníctva k pozemku, CKN parc.č.374/1 vydržaním. K odvolaciemu
dôvodu žalovaných, že časť sporného pozemku nebola v celosti súčasťou oploteného dvora žalobcov,

tak ide len o účelové a ničím nepotvrdené vyjadrenie žalovaných. V konaní a pri ohliadke na mieste
samom bolo preukázané, že dvor žalobcov bol úplne oplotený a pozostával z dvoch oplotených časti. Zo
svedeckých výpovedi účastníkov vyplynulo, že všetky pozemky v oboch oplotených častiach, vrátane
celého sporného pozemku užívali a mali v oprávnenej držbe výlučne právni predchodcovia žalobcov.
I. W. a jej právni predchodcovia sporný pozemok a ani iné pozemky v oplotených častiach dvora

žalobcov nikdy neužívali a tu ani nevstupovali. Zmienka žalovaných v odvolaní smerujúca k tomu, že
pre vyššie uvedený dôvod (údajne neoplotenie sporného pozemku) mala byť žaloba zamietnutá pre
absenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe je podľa presvedčenia žalobcov nedôvodná.
K námietke žalovaných, že súd neprihliadol v konaní na výpoveď žalovaného 1/ na pojednávaní dňa
27.10.2021 a dňa 9.11.2021 v ktorej uviedol, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia si svojvoľne

ohradili pozemok plotom až v roku 1993, ktorým nahradili dovtedajší drevený plot, ktorý postavili na
svojom pozemku vlastníci tohto pozemku U. a U. C., právni predchodcovia I. W., uviedli, že v konaní
vo vzťahu k držbe sporného pozemku ich právnymi predchodcami neboli nikým produkované také
dôkazy, ktoré by spochybnili dobromyseľnosť a oprávnenosť ich držby. Vyššie uvedený odvolací dôvodžalovaného je jeho izolovaným tvrdením, osobným názorom, ktoré sa neopiera o žiadny iný dôkaz.
Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný 1/ uvádzal vo svojej výpovedi viaceré nepresvedčivé tvrdenia,
ktoré boli v rozpore s tvrdeniami žalobcov a celú jeho výpoveď z hľadiska presvedčivosti a pravdivosti

možno považovať za účelovú, rozporuplnú a nepresvedčivú. Navyše žalovaný 1/ sa do susedstva
žalobcov prisťahoval neskôr a nemal ani možnosť poznať okolnosti súvisiace so sporným pozemkom.
Ako to presvedčivo vo svojej výpovedi vysvetlil žalobca 3/ konanie žalovaného 1/ pri kúpe sporného
pozemku v oplotenom dvore žalobcov kúpnou zmluvou V 1507/15 sledovalo cieľ poškodiť žalobcov
v súvislosti s priestupkovými konaniami a susedskými nezhodami. Súd navyše správne vyhodnotil,

že oprávnená držba sporného pozemku právnymi predchodcami žalobcov nebola v konaní žiadnymi
dôkazmi a ani výpoveďou žalovaného nijako spochybnená a teda ju súd správne vyhodnotil ako
oprávnenú. Priebeh ROEP v obci Babín a jeho zápis do údajov katastra nebol spôsobilý narušiť
oprávnenú držbu sporného pozemku a I. W. si po roku 2008, kedy došlo k zápisu ROEP v obci
Babín neuplatnila žiadne nároky voči žalobcom, či ich právnym predchodcom. Žalobcovia mali za to,
že nelogickosť kúpy sporného pozemku vyplynula z nepresvedčivej výpovede žalovaného 1/. Súd

preto okolnosti týkajúce sa uzavretia kúpnej zmluvy V 1507/15 zo strany žalovaného 1/ vyhodnotil ako
špekulatívnu a nelogickú kúpu s úmyslom žalovaných spôsobiť žalobcom budúce ťažkosti. Navyše
žalovaný 1/ aj pri ohliadke a zmienke o umiestnení telefonického stĺpa pri pozemku žalobcov uviedol
viaceré rozporuplné tvrdenia, ktoré ho usvedčovali z nepoctivého úmyslu získať za každú cenu sporný
priplotený pozemok vo dvore žalobcov, a to aj napriek tomu, že predávajúca I. W. ho získala len v

dôsledku chybného postupu Komisie ROEP v obci Babín. Napokon aj v samotnej kúpnej zmluve V
1507/15 zo dňa 3.6.2015 vyhlásili žalovaní, že poznajú kupovanú nehnuteľnosť a sú si vedomí, že
uvedení pozemok je súčasťou dvora pôvodnej žalobkyne 1/ resp. žalobcov. Súd správne poukázal na
skutočnosť,ževzhľadomnaokolnostikúpyspornéhopozemkunebolomožnéaniuvažovaťoprípadných
výnimočných okolnostiach kúpy, ktoré by mohli prelomiť zásadu nemo plus iuris. Žalobcovia nesúhlasili

s tvrdením žalovaných, že neboli splnené podmienky vydržania. Súd v odôvodnení rozsudku v bode 20.
presvedčivo vysvetlil, že z predložených listín súd dospel k záveru, že právni predchodcovia preukázali
dohodou o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 3.5.1976, rozhodnutím Okresného národného
výboru v Dolnom Kubíne zo dňa 17.3.1976 ako aj GP č.762-006-75 svoj právny titul nadobudnutia k
súčasnýmpozemkomCKNparc.č.372,CKNparc.č.373/1apozemkuCKNparc.č.374/1.Zároveňnebolo

sporné,žekzameraniupozemku,EKNparc.č.16052/1ajehovyznačeniuvterénegeometrickýmikolíkmi
došlo až v roku 2015. Do tejto doby si predošlá vlastníčka I. W. neuplatňovala svoje vlastnícke právo k
pozemku, EKN parc.č.16052/1. Za úplne správne a zákonné potom považujú žalobcovia aj závery súdu
sformulované v bode 23. odôvodnenia rozsudku so zmienkou súdu o ospravedlniteľnom skutkovom
omyle.

4. Žalovaní v písomnej replike k vyjadreniu žalobcov zdôraznili, že neexistovali žiadne právne prekážky
ani iné skutočnosti, ktoré bránili uzavretiu kúpnej zmluvy V 150/15, ktorou do vlastníctva nadobudli
KNE parc.č.16052/1 k.ú. W. od evidovanej vlastníčky v katastri nehnuteľností I. W.. Nesúhlasili so
zdôvodnením neplatnosti kúpnej zmluvy jej nelogickosťou, ako to urobil súd prvej inštancie v rozsudku,

a ako to opätovne zdôrazňujú žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu. Žalovaní poukázali na to, že
žalobcovia mali rovnakú príležitosť odkúpiť pozemok od vlastníčky ako oni. Rovnako neexistujú
skutkové a právne dôvody k potvrdeniu nadobudnutiu vlastníctva ku KN prc.č.373/4 trvalý trávny porast
o výmere 22m2 žalobcom, titulom vydržania z toho dôvodu, že žalobcovia si uvedený pozemok ohradili
a takto ohradený ho užívali po dobu desiatich rokov, resp. že v danom prípade ide o ospravedlniteľný

skutkový omyl. Žalovaní sa pridržiavali dôvodov, ktoré k tejto veci uviedli v odvolaní proti rozsudku
prvostupňovému súdu. Žalobcovia sa k písomnej replike žalovaných nevyjadrili.

5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný
záujem a vzhľadom na skutočnosť, že vznesené odvolacie námietky žalovaných 1/ a 2/ neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedené rozhodnutie s poukazom na ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom základe, že v konaní bolo preukázané
vydržanie nehnuteľností pozemkov CKN parc. č. 373/4 trvalý trávny porast o výmere 22 m2 a CKN parc.
č. 374/1 záhrada o výmere 33 m2 právnymi predchodcami žalobcov, ktoré nadobudli v prípade parcely
CKN č. 374/1 na základe práva osobného užívania a následného vydržania a pri parcele CKN č. 373/4na základe vydržania v dôsledku ospravedlniteľného omylu, keď s ohľadom na všetky okolnosti mal za
to, že boli dobromyseľní.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že je viazaný dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote určenej
zákonom na podanie tohto oprávneného prostriedku. Žalovaní svoje odvolacie námietky vymedzili tak,
že žalobcovia nepreukázali splnenie podmienky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Mali za to, že súd nesprávne a nezákonne pripustil žalobcami navrhnutú zmenu žaloby, ktorou sa
zmenilo označenie spornej nehnuteľnosti, pôvodnej EKN parc.č.16052/1 na CKN parc.č.374/1 a CKN

parc.č.373/4, podľa zobrazenia v GP 46193537-25/2016 zo dňa 24.2.2016. Namietali, že pozemok
CKN parc.č.374/4 zobrazená v citovanom GP nebola v celosti súčasťou oploteného dvora pri rodinnom
dome súp.č.XXX, a že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia si mali až v roku 1993 svojvoľne
ohradiť sporné pozemky, ktorým nahradili dovtedajší drevený plot postavený právnymi predchodcami I.
W.. Namietali nedôvodné spochybňovanie ich ústavné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR
ako aj splnenie podmienok vydržania sporného pozemku zo strany právnych predchodcov žalobcov.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že pri rozhodovaní vo veci samej vzal súd prvej
inštancie do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval, pričom rozhodol v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. Odvolací súd sa preto stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaných uvádza nasledovné:

9. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, nakoľko jedine určením, že pozemok CKN parc. č. 374/1 a
pozemok CKN parc. č. 373/4, ktorých evidenčne zapísanými vlastníkmi sú v súčasnosti podľa zápisu
v katastri nehnuteľností žalovaní 1/ a 2/ (hoc ako vlastníci parcely EKN parc. č. 16052/1 o výmere 55

m2), patria do dedičstva po uvedených právnych predchodcoch, umožní vykonanie dedičského konania
vo vzťahu k pozemku CKN parc. č. 374/1 a pozemku CKN parc. č. 373/4 a následné nadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemku CKN parc. č. 374/1 a pozemku CKN parc. č. 373/4 v prospech žalobcov
alebo niektorých z nich. Odvolací súd má za to, že záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia mali
na požadovanom určení uvedenom v žalobnom návrhu naliehavý právny záujem, je vecne správny.

Nedôvodné sú námietky žalovaných, ktoré spochybňujú naliehavý právny záujem žalobcov tým, že
právni nástupcovia pôvodných žalobcov nemali záujem pokračovať v žalobe, a preto sa v konaní po
príslušných rozhodnutiach stali žalovanými. Na uvedenú posúdenie nemá vplyv ani skutočnosť, že
žalobca 1a/ sa pôvodne vyjadril, že nemá záujem na žalobe, nakoľko po smrti pôvodnej žalobkyne
1/, zmenil názor a už nezotrval na predchádzajúcom vyjadrení o nezáujme v pokračovaní v konaní.

Je dôležité si uvedomiť, že každý účastník konania v obdobnej situácii má právo zmeniť názor na
to, či chce byť aktívne legitimovaným žalobcom, alebo pasívne legitimovaným žalovaným. V takýchto
prípadoch musia žalobcovia operatívne reagovať tak, aby zabezpečili okruh účastníkov, či už na strane
žalobcov, alebo žalovaných. Tento procesný postup im nemôže byť kladený na ujmu v súdnom konaní,
nakoľko takéto posudzovanie by bolo neprimerane prísne a formálne ak v konaní musia byť všetci možní

dedičia poručiteľov, pri ktorých sa žalobcovia domáhajú určenia, že vec (hnuteľná, nehnuteľná) patrí do
dedičstva.

10. Námietky žalovaných, ktoré smerovali k procesnému postupu súdu, ktorý podľa ich názoru nemal
pripustiť zmenu žaloby, sú rovnako nedôvodné. Predmetom súdneho konania od počiatku bolo určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti CKN parc. č. 16052/1 o výmere 55 m2 (že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva), pričom žalobcovia od počiatku uvádzali rovnaké skutkové okolnosti. Skutočnosť, že v
priebehu konania žalobcovia zmenili žalobu tak, že sa domáhali určenia, že polovica nehnuteľnosti
patrí do dedičstva po poručiteľovi a druhá patrí žalobkyni 1/ a súd prvej inštancie im vyhovel, nemožno
posúdiť ako nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorým žalovaným boli upreté ich procesné práva.

Rovnako tak posledná zmena žaloby z dôvodu úmrtia pôvodnej žalobkyne 1/ a zmene účastníkov
sporu tak na strane žalobcov ako aj žalovaných nemožnom posúdiť ako nesprávny procesný postup
súdu prvej inštancie. Súd pripustením zmeny žaloby tak, že žalobcovia sa v konaní domáhajú toho,
aby súd určil, že pozemok zobrazený v GP č. 46193537-25/2016, ktorý vyhotovil Ing. U. O. zo dňa24.02.2016, autorizačne overil dňa 17.03.2016 Ing. C. T. pod č.178/2016 (ďalej len „Geometrický plán č.
46193537-25/2016“) ako CKN parc. č. 373/4 trvalý trávny porast o výmere 22 m2 (ďalej len „Pozemok
CKN parc. č. 373/4“), CKN parc. č. 374/1 záhrada o výmere 33 m2 (ďalej len „Pozemok CKN parc. č.

374/1“), patrí v 1/2 do dedičstva po poručiteľovi O. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX zomrelom XX.XX.XXXX
a v 1/2 do dedičstva po pôvodnej žalobkyni, postupoval správne, nakoľko umožnil žalobcom realizovať
ich procesné práva v súlade so zákonom. Zmena označenia parciel na podklade geometrického plánu,
ak sa jedná stále o ten istý priestorovo vymedzený povrch zeme, ako je to v tomto prípade, nie
je dôvodom na nevyhovenie zmeny žaloby. Vo svojej podstate ide len o technické zmeny, ktoré sú

prípustné. Odvolací súd konštatuje, že za týmto účelom uvedené procesné ustanovenia v CSP sú,
aby na podklade nich po príslušných procesných krokoch zo strany žalobcov mohlo byť pokračované
v konaní, a vec sa nezamietala z procesných dôvodov. Je dôležité si uvedomiť, že cieľom súdneho
konania je zákonné a spravodlivé vyriešenie veci (usporiadanie/určenie vzťahov). Nedôvodnou je aj
námietka, ktorou žalovaní mali za to, že súd prvej inštancie nevychádzal plne zo znaleckého posudku č.
2/2018 zo dňa 28.03.2018 a jeho záverov o dovolenej odchýlke vo výmere pôvodnej parcely. Odvolací

súd konštatuje, že posudok v časti právnych záverov nie je pre súd záväzný, pričom súd vychádza zo
skutkových tvrdení, ktoré boli vykonané už v žalobe a od ktorých sa žalobcovia podstatne neodchýlili, len
ich doplnili v priebehu konania. Podstatné skutkové tvrdenie, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal,
bolo to, že právni predchodcovia žalobcov pozemky užívali na základe práva osobného užívania na
podklade rozhodnutia vtedajšieho orgánu štátnej moci, ktoré sa neskôr zmenilo na vlastnícke právo,

pričom užívanie na podklade tohto rozhodnutia bolo titulom vydržania, resp. ospravedlniteľným omylom
pri priplotení pozemku, tak ako to uzavrel súd prvej inštancie. Skutočnosť, či pôvodná parcela vznikla z
KNparc.11449a11448aleboajparcelyč.11442nemalanaposúdeniedôvodnostižalobyvplyv,nakoľko
rozhodujúcim bolo rozhodnutie o odovzdaní parcely do osobného užívania právnych predchodcov
žalobcov a ospravedlniteľný omyl v priplotení 22m2 pozemku.

11. Námietka žalovaných, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vydržanie pri parcele CKN č. 373/4,
nakoľko táto nebola v celom rozsahu oplotená (viď ods. 16 odôvodnenia súdu prvej inštancie a bod 3.
odvolania žalovaných) rovnako nie je dôvodná. Odvolací súd konštatuje, že žalovaní vytrhli skutkové
zistenia súdu prvej inštancie z odôvodnenia bez vzťahu k následným zisteniam a záverom súdu prvej

inštancie. Súd prvej inštancie pri Pozemku CKN parc. č. 373/4 dospel k názoru, že tento vydržali
právni predchodcovia žalobcov. K samotnému pozemku CKN parc. č. 373/4 žalobcovia podľa súdu prvej
inštancie právny titul nemali, avšak pozemok CKN parc. č. 373/4 je v skutočnosti len parcela zobrazujúca
v katastrálnom operáte určitú časť zemského povrchu, pričom v realite je to súčasť funkčného celku,
ktorý predstavuje pozemok CKN parc. č. 373/1, ku ktorému je ako vlastník v katastri nehnuteľností

evidovaný zomrelý 4/ a ktorého vlastníkmi boli v minulosti žalobkyňa 1/ a jej manžel O. D., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, t.j. bez ohľadu na rozsah oplotenia užívali celý pozemok. Tu je
dôležité si uvedomiť, že v tomto užívaní neboli rušení a spornosť vznikla až v roku 2015. Ako právny titul
pre vydržanie bol v tomto prípade dohoda o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 03.05.1976
v spojení s rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne zo dňa 17.03.1976, kedy bol

žalobcom do osobného užívania pridelený pozemok zodpovedajúci parcele č. 16051/2 o výmere 656 m2
v spojení s ospravedlniteľným skutkovým omylom na strane právnych predchodcov žalobcov. Pozemok
CKN parc. č. 373/4 má výmeru 22 m2 má značne pretiahnutý tvar (20,86 m x max. 1,22 m) lícujúci dlhšiu
hranicu pozemku CKN parc. č. 373/1. S uvedenými závermi sa odvolací súd stotožnil. Správny bol preto
záver súdu prvej inštancie, že právni predchodcovia mohli nadobudnúť pochybnosť o ich vlastníctve až

v roku 2015, kedy došlo ku geodetickému vytýčeniu Pozemku EKN parc. č. 16052/1, a preto bol správny
aj záver, že právni predchodcovia žalobcov boli počas celej doby do roku 2015 dobromyseľní držitelia
časti zemského povrchu v súčasnosti definovanej ako Pozemok CKN parc. č. 373/4. V úvahu je potrebné
vziať aj to, že v minulosti bežní občania nespochybňovali rozhodnutia štátnych orgánov a prijímali veci
tak ako im boli poskytnuté, vrátane osobného užívania pozemkov. Preto bol správny aj záver súdu

prvej inštancie, že v danom prípade išlo o ospravedlniteľný skutkový omyl, keď si právni predchodcovia
žalobcov priplotili (užívali) týchto 22 m2. Rozsah takto uskutočneného priplotenia (užívania) pozemku
je potrebné vnímať vo vzťahu rozlohe do užívania pridelenej parcely CKN parc. č. 16051/2, t.j. 656 m2.
V percentuálnom vyjadrení na celom funkčnom celku pôvodného pozemku parc. č. 16051/2 (656 m2
+ 22 m2 = 678 m2) predstavuje priplotená časť 3%. Ak súd prvej inštancie uzavrel, že sa nemožno

sa stotožniť s argumentáciou žalovaných podľa, ktorých ide nadobudnutie celého predmetu sporu na
základe priplotenia, kde absentuje titul nadobudnutia pozemku CKN parc. č. 373/4, a že nebolo možné
zo strany žalobcov postupovať inak, nakoľko vlastníctvo pozemku CKN parc. č. 373/1 nebolo sporné
a bola sporná len určitá časť funkčného celku, t.j. tá časť ktorá bola k pozemku CKN parc. č. 373/1priplotená, tak postupoval správne. Súd prvej inštancie mal za to, že právni predchodcovia žalobcov
nerušene užívali od roku 1976 parcelu CKN č. 373/1 vrátane parcely KNC č. 373/4, hoc nebola celá
oplotená, pričom uvedené nespôsobuje vadu v dobromyseľnosti a ospravedlniteľnom omyle, nakoľko

v konaní bolo preukázané, že boli nerušení v užívaní až do svojej smrti, resp. do roku 2015. Správne
potom súd prvej inštancie uzavrel, že časť Pozemku EKN parc. č. 16052/1, ktorej zodpovedá pozemok
CKN 373/4, vydržala pôvodná žalobkyňa 1/ a O. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v súlade s
§ 134 a § 872 ods. 1, 4 a 6 Občianskeho zákonníka.
12. Nedôvodnou je aj námietka žalovaných smerujúca proti záveru súdu prvej inštancie, že EKN parc.

č. 16051/2 nemala byť odčlenená od parcely CKN č.374/1, ktorú nadobudli právni predchodcovia
žalobcov do osobného užívania v roku 1975 a následne do vlastníctva. Záver súdu prvej inštancie, že
súčet súčasných pozemkov CKN parc. č. 372, CKN parc. č. 373/1 a Pozemku CKN parc. č. 374/1 je
656 m2, t.j. presná výmera pôvodného pozemku parc. č. 16051/2 a tvaru takéhoto funkčného celku
zodpovedá aj grafické znázornenie pozemku parc.č. 16051/2 zakresleného v geometrickom pláne č.
762-006-75 zo dňa 20.12.1975, je vecne správny. Rovnako tak záver, že došlo k chybe v evidencii

katastra nehnuteľností, na základe ktorej bola časť zemského povrchu predstavujúca pozemok CKN
parc. č. 374/1 naďalej evidovaná v katastri a stala sa súčasťou pozemku EKN parc. č. 16052/1, bol
správny. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom skutkovom závere z riadne zisteného stavu, ktorý
jednoznačne vyplýva z predložených dôkazov - rozhodnutia o užívaní, ako aj v spise sa nachádzajúcich
geometrických plánov. Odvolací súd uvádza, že geometrický plán z roku 1975 nebol zapísaný do

katastrálnych máp, čím došlo k prvej a zásadnej chybe, od ktorej sa následne reťazili chyby v podobe
technicko-hospodárskeho merania a ROEPU.

13. Námietka žalovaných, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že vlastníčka I. W. (jej právny
predchodcovia) nevykonávali držbu pozemku EKN č. 16051/1 je nedôvodná. Žalovaní poukázali na

výpoveď žalovaného 1/, ktorá mala preukazovať postavenie nového plota až v roku 1993 po rozpadnutí
pôvodného plota, čo malo preukazovať skutočnosť, že plot nestál od roku 1976. Odvolací súd má za to,
že podstatnou je tá okolnosť, že plot z roku 1993 bol postavený na pôvodnom mieste (opak v konaní
preukázaný nebol), pričom sám žalovaný vo výpovedi z októbra 2022 uviedol, že bol v tom (v roku
1993), že pozemok patrí právnym predchodcom žalobcov, a teda táto námietka žalovaných nemôže

obstáť, nakoľko vo vtedajšej situácii bol presvedčení, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, patrili
právnym predchodcom žalobcov, pričom týchto v držbe nikto nerušil.

14. Žalovaní namietali porušenie svojich ústavných práv na vlastníctvo majetku a na spravodlivý
proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv. Odvolací súd má za to, že

nedošlo k porušeniu práv žalovaných. Žaloba o určenie vlastníckeho práva (že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva) je bežne sa vyskytujúcou žalobou v súdnom systéme Slovenskej republiky. Jej podanie,
alebo vyhoveniu takejto žalobe nemožno považovať za neadekvátny zásah do práva vlastniť majetok.
Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle materiálnej publicity katastra táto platí, než sa preukáže
opak, tak ako v tomto prípade. Rozhodnutie súdu o určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva

deklaruje už existujúcu situáciu, ktorá bola v konaní preukázaná, a na ktorej určení majú žalobcovia
naliehavý právny záujem. Skutočnosť, že žalovaní nie sú v konaní úspešní, nemožno vyhodnotiť ako
porušenie práva na spravodlivý proces, resp. za zásah do ústavných práv. Ak žalovaní aj nesúhlasia
s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej tento hodnotí úmysel žalovaných
pri nadobudnutí nehnuteľnosti, tak tento záver je nepodstatný pre posúdenie správnosti záverov

napadnutého rozhodnutia, nakoľko toto stojí na iných skutočnostiach. Odvolací súd je toho názoru, že na
konanie v rozpore s dobrými mravmi je potrebné vždy prihliadnuť, ak v konaní takáto skutočnosť vyjde
najavo, pričom však táto sama o sebe nemusí byť dôvodom na úspech protistrany. Riešenie uvedenej
otázky, za zisteného stavu, nemá význam pre toto konanie, nakoľko aj keby bol tento záver nesprávny,
nemá dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

15. Nedôvodnou je aj námietka žalovaných, že záver súdu prvej inštancie o ospravedlniteľnom omyle
je v rozpore s predchádzajúcimi skutkovými zisteniami, v ktorých vyhodnotil časť znaleckého posudku
č. 2/2018 ako nesprávny, v ktorej sa hovorilo o dovolenej odchýlke pri meraní. Odvolací súd uvádza,
že závery súdu prvej inštancie aj v tejto časti boli správne, nakoľko súd prvej inštancie uzavrel, že

22m2 v danom prípade prekračuje dovolenú odchýlku merania. Na druhej strane posúdil 22m2 ako
ospravedlniteľný omyl na strane právnych predchodcov žalobcov. Tu ide o dve zásadne rozdielne
skutočnosti, a to konanie odbornej spôsobilej osoby (geodeta pri meraní v roku 1975) a konaní bežných
ľudí, bez príslušného vzdelania. Na obe kategórie týchto osôb sú kladené zásadne iné požiadavky anároky, a preto ak súd prvej inštancie uzavrel, že geodet sa nemohol vo výmere v roku 1975 zmýliť o
22m2, ale právni predchodcovia žalobcov ako laické osoby áno, tak uvedenú situáciu posúdil správne.
Pre bežných ľudí (najmä v minulom období do roku 1989) je možný ospravedlniteľný omyl tak, ako tento

uzavrel súd prvej inštancie a naopak pri geodetoch, ako odborne spôsobilých osobách takýto omyl nie je
prípustný. Ak žalovaní následne nesúhlasili s dobromyseľnosťou právnych predchodcov žalobcov tak,
tento nesúhlas nie je dôvodný. Vo vzťahu k námietke absencii právnemu titulu, odvolací súd uvádza,
že tento súd prvej inštancie správne uzavrel v podobe Rozhodnutia o osobnom užívaní pozemkov zo
dňa 17.03.1976 č.l. 99 súdneho spisu. Preto ak súd prvej inštancie uzavrel, že právni predchodcovia

žalobcov boli dobromyseľní v držbe po zákonom stanovenú dobu a na základe takejto držby vlastnícke
právo aj vydržali, tak dospel k správnym skutkovým záverom a tieto aj správne právne posúdil.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z predložených listín bolo
preukázané, že právni predchodcovia preukázali dohodou o osobnom užívaní stavebného pozemku
zo dňa 03.05.1976, rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne zo dňa 17.03.1976

ako aj geometrickým plánom č. 762-006-75 svoj právny titul nadobudnutia k súčasným pozemkom:
pozemok CKN parc. č. 372, CKN parc. č. 373/1 a Pozemku CKN parc. č. 374/1. Zároveň nebolo ani
sporné, že k zameraniu Pozemku EKN parc. č. 16052/1 a jeho vyznačeniu v teréne geodetickými
kolíkmi došlo až v roku 2015. Do tejto doby si predošlá vlastníčka I. W. neuplatňovala svoje vlastnícke
právo k pozemku EKN parc. č. 16052/1. Právni predchodcovia žalobcov boli preto v dobrej viere, že

majú oplotené a užívajú to čo im patrí. Je preto nepochybné, že v prospech právnych predchodcov
žalobcov svedčí aj uplynutie vydržacej doby a to bez ohľadu na to, či bol plot medzi pozemkom CKN
parc. č. 374/1 a pozemkom CKN parc. č. 374/2 postavený v roku 1975 alebo ako nový plot až v roku
1993 na pôvodnom mieste. Z uvedeného potom vyplýva, že právnym predchodcom žalobcov svedčí
nadobudnutie vlastníctva Pozemku CKN parc. č. 374/1 vydržaním. Vo vzťahu k vydržaniu parcely CKN

č. 373/4 odvolací súd poukazuje na ods. 11. tohto odôvodnenia. Odvolací s ohľadom na vyššie uvedené
má za to, že právni predchodcovia žalobcov boli objektívne presvedčení o tom, že držanú vec poctivým
spôsobom nadobudli.

17. Odvolací súd k námietke žalovaných, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s predbežným

právnym posúdením, keď povedal, že vydržanie bude posudzovať v nadväznosti na preukázanie titulu k
držbe,žeajtátojenedôvodná.SúdprvejinštancieposúdilakotituldržbyRozhodnutiezodňa17.03.1976
v spojení so zmenenou právnou úpravou podľa § 134 a § 872 ods. 1, 4 a 6 Občianskeho zákonníka,
ktorá zmenila právo osobného užívania pozemkov na vlastnícke právo, a teda postupoval v súlade so
svojím právnym posúdením.

18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správnym procesným postupom umožnil
stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva tak, že zabezpečil právo na spravodlivý proces,
správne a úplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, pričom dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec

správne právne posúdil. Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalovaného posúdené ako neopodstatnené.

19. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanými, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli
dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP) a plne sa stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia, napadnuté

rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Nad rámec uvedeného nemožno nespomenúť, že odvolanie
žalovaných nebolo spôsobilé privodiť v preskúmavanej časti zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého
rozsudku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1,
§262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcova 1a/, 2/, 3/ a 5/, a preto im odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči neúspešným žalovaným 1/a 2/.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline jednomyseľne.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).