Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/651/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510204209
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8510204209.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO : 35 807 598, pr. zast. Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 81109 Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX v C., naposledy bytom XXX
XX D. E. XXX, o vymoženie 663,87 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady
trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1 202,25 eur
s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 15901/09 zo dňa
16.10.2009. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 7Er/651/2010-11 zo dňa 3.6.2011 zastavil
exekučné konanie v časti istiny prevyšujúcej sumu 663,87 eur a v časti zmenkového úroku vo výške

0,25 % denne z dlžnej sumy 1 202,25 eur od 19.5.2009 do zaplatenia. Ďalej súd nepriznal trovy
exekučného konania v zastavenej časti súdnemu exekútorovi. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.6.2011.

2. Okresný Súd Stará Ľubovňa udelil poverenie na vykonanie exekúcie č. 5710 022376* dňa 8.7.2011
na vymoženie uloženej povinnosti 663,87,- eur, úrok z omeškania 6% ročne z tejto dlžnej sumy od

3.8.2009 do zaplatenia, trovy oprávneného v exekučnom konaní 16,50 eur, trovy právneho zastúpenia
oprávneného v exekučnom konaní vo výške 85,28 eur, trovy predchádzajúceho konania 276,61 eur
a trovy exekúcie.

3. Dňa 4.2.2016 súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu podanie oprávneného označené ako
„Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)“.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca2017.Pravidlápreprideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov

účinných po 1. apríli 2017.5. Zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo s účinnosťou od
23.12.2015 k novelizácii EP, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý

je fyzickou osobou. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie
exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy
osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené
tiež prechodné ustanovenie § 243f EP, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj
v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., to znamená do

22.01.2016.Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 EP).
V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť
o pokračovaní exekúcie(§ 243f ods. 6 EP).

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou
oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, exekúciu súd zastaví,
ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia

zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

9. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti
tohto zákona odkladajú.

10. Podľa § 243f ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

11. Podľa § 243f ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie
nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

12. Je nepochybné, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený
v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné,
že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby,
teda ako spotrebiteľ. Túto skutočnosť má súd preukázanú aj napriek uvedeniu v zmluve o tom, že dlžník

(teda povinný) prehlasuje, že finančné prostriedky (poskytnuté podľa uvedenej zmluvy) sú poskytnuté
na výkon povolania. Toto povolanie však nijako nie je v zmluve špecifikované, pričom pojem povolanie
nemožno zamieňať s pojmom zamestnanie. Pri povolaní ide spravidla o výkon zárobkovej činnosti na
základe určitého povolenia, resp. oprávnenia, ktoré je udelené za podmienok uvedených v osobitnom
predpise (napr. zákon o advokácii, zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných

inžinieroch a pod.), teda o výkon hospodárskej alebo obchodnej činnosti v oblasti tzv. slobodných
povolaní. Súd však lustráciou v registri organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky, na základe
údajov o povinnom vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a z ďalšieho obsahu spisu, nezistil, že by povinný
vykonával pred uzavretím zmluvy o úvere, alebo po jej uzavretí, činnosť spadajúcu pod určité povolanie.
Okrem toho je súdu z iných obdobných konaní známe, že oprávnený subjekty podnikajúce, resp.

vykonávajúce činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia, špecifikuje v zmluvách o úvere
aj ich obchodným menom a prideleným identifikačným číslom, čo v danom prípade v zmluve o úvere
taktiež absentuje. Na základe týchto skutočností má súd za to, že úver nebol poskytovaný podľa
vyššie uvedenej zmluvy reálne na výkon povolania, ale týmto vyhlásením malo ísť s prihliadnutím navšetky okolnosti o obídenie jednak ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, ako aj ustanovenia § 2 písm. a/, b/
zákona č. 258/2001 Z.z.. S ohľadom na všetky okolnosti na strane účastníkov má súd však za to, že
vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou o úvere je vzťahom občianskoprávnym, pričom tento vzťah

je potrebné posudzovať v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý je úpravou
„lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluva musí mať náležitosti upravené týmto
zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl.,
ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

13. Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal nespotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, neuniesol
dôkazné bremeno, čo je potrebné vyhodnotiť na ťarchu oprávneného, preto súd má za to, že uzavretá
úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

14. Ďalej má súd po preskúmaní spisového materiálu za preukázané, že nárok oprávneného vyplýva zo
zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie

v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 EP v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 EP v lehote do 22.01.2016.
Zosúdnehospisuvyplýva,žeoprávnenýdoplnenienávrhudoručilsúdnemuexekútorovidňa21.1.2016a
súdny exekútor tento návrh doručil súdu dňa 4.2.2016. Súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie podľa §243f ods. 1 Exekučného poriadku poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
SR č. k.: III. ÚS 752/2016-7z 08.11.2016 a uznesenie č. k.: III. ÚS 564/2016-11 z 13.09.2016,v zmysle

ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v
zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol,
že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom
na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo
vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol

oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor.

15. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti
zákona č. 438/2015 Z. z. (t.j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný súd
pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP).

16. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej exekúcii sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 243f ods. 5 EP, okresný súd exekúciu zastavil. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že
povinný dňa X.XX.XXXX zomrel v Liberci v Českej republike. Súd šetrením v súdnom registri „D“ zistil,
že dedičské konanie po nebohom povinnom nebolo vedené na tunajšom súde. Pripustenie dedičov

do konania by však nezmenilo procesnú situáciu v danej veci. Naopak, realizáciou ďalších úkonov
formou dožiadavania stavu dedičského konania v Českej republike by sa len zbytočne predĺžilo konanie
a nezmenila sa procesná situácia, súd preto rozhodoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

17. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť

nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

18. Podľa § 262ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19.Onáhradetrovexekúcierozhodolsúdvzmysle §203ods.1EPa§262ods.2CSPapriznalnáhradu
trov exekúcie súd exekútorovi voči oprávnenému, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým,
že si riadne nesplnil svoju zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. O výške náhrady
trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.