Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010156
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1623010156.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovanej MUDr. W.

G. Z., narodenej XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 04. októbra 2023 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
MUDr. W. G. Z., narodená XX.XX.XXXX v J., trvalé bydlisko:
N. XXX,

sa u z n á v a z a v i n n ú , ž e

dňa 09.08.2022 v čase o 17.40 h viedla, ako vodič po požití alkoholických nápojov osobné motorové
vozidlo značky F. C tabuľky evidenčného čísla Z v uzavretej časti obce Kostolište, štátna cesta 11/590,
kde pred rodinným domom číslo 300 pri odbočovaní vľavo nedala prednosť protiidúcemu motocyklu zn.
F. B., e.č. W pričom čelne narazila svojou prednou ľavou časťou vozidla do prednej časti protiidúceho
motocyklu, následkom čoho prišlo k pádu motocyklistu poškodeného L. I., nar. XX.XX.XXXX na vozovku,
ktorý utrpel pohmoždenie kolien, pričom následne v čase o 17.54 h, sa podrobila dychovej skúške

prístrojom AlcoQuant 6020 plus, výrobné číslo A410146, ktorým jej bola nameraná hodnota 0,98 mg/l
alkoholu v dychu ( t.j. 2,04 ‰ ), a opakovanou dychovou skúškou v čase o 18.23 h jej bola nameraná
hodnota 0.84 mg/l alkoholu v dychu (t.j. 1,75 ‰),

t e d a

vykonávalavstavevylučujúcomspôsobilosť,ktorýsiprivodilavplyvomnávykovejlátky,činnosť,priktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l a

prečin: ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
j), písm. k), písm. l) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa jej výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa ukladá probačný dohľad nad správaním v
skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákon sa jej u k l a d á
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Trestného zákona sa jej ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (troch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenej

spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, so sídlom Cintorínska 5, Nitra, IČO: 35942436,
škodu vo výške 200,98 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal tunajšiemu súdu dňa 23.03.2023 obžalobu číslo 2Pv
218/22/1106 na v tom čase obvinenú MUDr. W. G. Z. pre spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie dňa 04.10.2023, na ktoré sa obžalovaná riadne ustanovila.

Na nariadenom hlavnom pojednávaní obžalovaná vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, učinila tým vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd podľa

§ 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal bez zistenia prekážok, pričom obžalovaná súčasne odpovedala
kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a preto súd následne
vykonal dokazovanie len ohľadom výroku o treste a náhrade škody.

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil

vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Po objektívnej stránke obžalovaná naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kedy úmyselným konaním ako vodička

motorového vozidla značky F. C evidenčné číslo Z po požití alkoholických nápojov, viedla motorové
vozidlo v uzavretej časti obce Kostolište, kde pred rodinným domom č. 300, pri odbočovacom manévri
vľavo nedala prednosť protiidúcemu motocyklu značky F. B., evidenčné číslo W pričom následným
vykonaním dychovej skúšky prístrojom AlcoQuant 6020 plus, výrobné číslo A410146, jej bola nameraná
hodnota alkoholu v dychu 0,98 mg/l, t.j. 2,04 promile. Z hľadiska subjektívnej

stránky posúdil súd konanie obžalovanej ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona,
pričom priamy úmysel zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, pretože obžalovaná v priamom úmysle
po požití alkoholických nápojov viedla osobné motorové vozidlo v cestnej premávke. Svojím konaním
teda obžalovaná naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu tak, ako je
aj uvedené v obžalobnom návrhu prokurátora.

Súd však s ohľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovanej podľa § 257 ods. 1. písm. b) Trestné poriadku
vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a uplatnenej náhrade škody.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov podľa §

269 Trestného poriadku, ktoré boli podstatné pre výrok o treste, i náhrade škody, konkrétne prečítaním
aktualizovaného odpisu registra trestov a priestupkov obžalovanej a evidenčnej karty obžalovanej.

Obhajca obžalovanej uviedol, že nepopierajú vinu obžalovanej, sama priznala, vinu oľutovala, uvedená
okolnosť sa stala po skutočnostiach, ktoré vyplývali z daného dňa, keď na pracovisku jej bolo oznámené,

že otec obžalovanej dostal infarkt a na to sa oboznámila ešte so skutočnosťou, že došlo k zrážke psa
klientky, teda v daný deň mala veľké množstvo stresujúcich situácii, ktoré musela spracovať a tiež v daný
deň mali aj poradu v práci, ktorá sa voči obžalovanej nevyvinula najlepšie. Z toho pramenilo jej skratové
konanie, a to tak, že z Bratislavy cestovala domov do obce Kostolište a veľmi malý kúsok pred domovom
navštívila pohostinské zariadenie, kde vypila víno, dovtedy nepožila žiadne alkoholické nápoje a toto

potom vyústilo v daný obžalovaný skutok. Poukázal na skutočnosť, že v daný deň, bola obžalovanápod veľmi silným psychickým tlakom všetkých okolností opísaných vyššie. Vzhľadom na to navrhol, aby
bol udelený pre obžalovanú trest alternatívny a to peňažný trest v spojitosti s trestom zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá v cestnej premávke maximálne na 8 mesiacov, keďže sa javí, že pri zohľadnení

všetkých skutkových okolností daného prípadu a osobnosti obžalovanej, je nepochybné, že tento trest
bude postačujúci na jej nápravu aj z ohľadom na to, že klientka viedla doteraz riadny život. S alkoholom
problémy nemala žiadne, čo potvrdzuje aj psychologický posudok založený v spise.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky uviedol, že sa stotožnil s uloženými trestami tak, ako uložil

súd v trestnom rozkaze v predmetnej trestnej veci a to aj vrátane trestu zákazu činnosti po dobu
3 rokov, mal za to, že každú vec je potrebné individuálne posudzovať, je nutné si uvedomiť, že v
dôsledku protiprávneho konania obžalovanej došlo k dopravnej nehode a došlo aj ku škode a k drobným
zraneniam u poškodeného I.. Hodnota alkoholu v dychu dosiahla 2,04 promile, teda možno konštatovať,
že obžalovaná v čase spáchanie trestného činu bola v štádiu stupňa stredne ťažkej opilosti. Ku skutku
došlo v uzavretej obci Kostolište, ktorá sa považuje za súčasť Malaciek. Ku skutku došlo v čase o

17:40 hodine, teda v čase frekventovanom, teda v čase, kedy ľudia chodia z práce, bolo to v pracovný
deň, vzhľadom na všetky tieto okolnosti prípadu považoval trest, ktorý bol v trestnom rozkaze za plne
adekvátny, za taký, aby si splnil svoju represívnu, aj preventívnu úlohu.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 36 Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ

j)viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,
k)pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú
škodu,
l)priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný,

alebo

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona, v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody môže súd páchateľovi uložiť povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatil dlh alebo zameškané výživné.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods.
1 podmienečne odložiť výkon
trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu
na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia
právoplatnostirozsudku.Zároveňsúduložíobmedzeniaalebopovinnosti,ktorésúsúčasťouprobačného

dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas
výkonu väzby.Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, obmedzenia spočívajú najmä v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,

ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob
spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolnosti, na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere
trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovanej vychádzal súd zo zásady, že trest je

právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu).

Obžalovaná nemá v registri trestov žiaden záznam, z čoho vyplýva, že dosiaľ nebola súdne trestaná.

Vregistripriestupkovmáobžalovaná2záznamyzroku2021a2022prespáchaniepriestupkovnaúseku
cestnej premávky, za čo bola prerokovaná napomenutím, či uložením peňažnej sankcie vo výške 40 Eur.

V evidenčnej karte obžalovanej je registrovaných 8 záznamov v období rokov 2013 až 2021, v prevažnej
väčšine za prekročenie rýchlosti pri vedení motorového vozidla v cestnej premávke.

S poukazom na citované ustanovenia zákona, opierajúc sa o vykonané dokazovanie súd preto
konštatuje, že obžalovaná v plnej trestnej zodpovednosti spáchala úmyselný trestný čin, pričom s
ohľadom na jeho závažnosť, pohnútky, ktoré obžalovanú viedli k jeho spáchaniu, prihliadnuc na výšku
škodu, priebeh skutku, ako i osobu obžalovanej a jej doterajší spôsob vedenia života, súd dospel k

záveru, že v danej veci je nutné obžalovanej uložiť podmienečný trest odňatia slobody v primeranej
výmere 3 mesiace, s určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok. V týchto súvislostiach súd zároveň
konštatuje, že obžalovanej svedčia tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), k) a l) Trestného
zákona, pričom súd u obžalovanej nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. U obžalovanej preto prevyšuje
pomer poľahčujúcich okolností a preto súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody v dolnej hranici

zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Výkon takto uloženého trest odňatia slobody súd odložil a určil
obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov, za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v
zákaze požívania alkoholických nápojov, keďže obžalovaná trestný čin spáchala v súvislosti s vedením
motorového vozidla v cestnej premávky, v stave stredne ťažkej opitosti, vo frekventovanom čase, teda
v zhustenej cestnej premávke. Napokon súd v súlade s ustálenou judikatúrou uložil obžalovanej aj trest

zákazu činnosti vo výmere 3 roky, teda pri spodnej hranici trestnej sadzby. Takto uložený trest odňatia
slobody, ako aj trest zákazu činnosti, predstavuje podľa úvahy súdu potrebnú represiu pre obžalovanú
a bude tiež naplnením účelu, že obžalovaná sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti
a starostlivo zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná
osobe obžalovanej a jej pomerom.

Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku, poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na

vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode
o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo
podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodenýuplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 287 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin,
ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 , uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok
riadne a včas uplatnený.

Poškodená spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35942436, so sídlom v Bratislave, sa
so svojím nárokom na náhradu škody v súhrnnej výške 200,98 Eur riadne pripojila k predmetnému
trestnému konania v intenciách zákonnej lehoty podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, preto súd zaviazal
obžalovanú k náhrade škody v uplatnenej výške, ktorú mal súd za preukázanú.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.

por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.