Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Ndc/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720202368
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5720202368.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F. G., narodeného B., bytom S., za účasti
intervenienta na strane žalobcu ADC Slovakia, s. r. o., so sídlom Hlohovec, Nitrianska 99, IČO: 36 769
401, proti žalovanej M. Z., narodenej B., bytom S., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a zmluvy
o zriadení vecného bremena, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10C/28/2020, o návrhu
strán sporu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrhu n e v y h o v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10. mája 2023 bol Okresnému súdu Martin (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) doručený návrh
oboch strán sporu na prikázanie veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/28/2010
Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu vhodnosti (ďalej ako „návrh“). Ako dôvod návrhu strany
uviedli, že nemajú dôveru v rozhodovanie Okresného súdu Martin a obávajú sa sankcie pre podanie

námietky zaujatosti.

2. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nemôže
príslušný okresný súd alebo krajský súd o spore konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť
spor prikázaný inému súdu tej istej inštancie.

3. Podľa § 39 ods. 2 CSP, na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej
inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

4. Podľa § 39 ods. 3 CSP, o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený
príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) prejednal návrh strán sporu a dospel k
záveru, že neexistuje dôvod na prikázanie veci Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu vhodnosti.

6. Súd zdôrazňuje potrebu mať na zreteli, že miestna príslušnosť súdu, ktorý má vec prejednať,
je základnou zásadou, pričom prípadná delegácia inému súdu je len výnimkou z tejto zásady.
Predpokladom rozhodnutia súdu o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP je

predovšetkým existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci. Pri
rozhodovaní súd musí dbať, aby pre takéto rozhodnutie boli nielen splnené podmienky, ale musí tiež
rešpektovať ústavné právo zakotvené v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a príslušnosť sudcu stanoví zákon.

7. Taktiež podľa článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. Podstatou práva na zákonného sudcu
je, že príslušnosť súdu pre riešenie konkrétnej veci sa musí riadiť vopred stanovenými pravidlami, a žepodľa vopred stanovených pravidiel sa musí odohrávať aj pridelenie veci konkrétnemu sudcovi alebo
senátu v rámci takto určeného súdu. Zásada zákonného sudcu predstavuje jednu zo základných záruk
nezávislého a nestranného súdneho rozhodovania v právnom štáte a podmienku riadneho výkonu tej

časti verejnej moci, ktorá bola súdom ústavne zverená. Dodržanie všeobecných zákonných podmienok
určenia príslušnosti súdu je zárukou toho, že nedôjde k svojvoľnému určovaniu príslušnosti súdu,
ktorého cieľom by mohlo byť ovplyvnenie výsledku súdneho rozhodovania (viď napr. nález Ústavného
súdu Českej republiky z 12. marca 2009 sp. zn. III. ÚS 529/08).

8. K prikázaniu veci inému, než príslušnému súdu by malo dochádzať len výnimočne a zo závažných
dôvodov, keď dôvody odňatia veci príslušnému súdu a jej prikázanie súdu inému sú natoľko významné,
aby dostatočne odôvodňovali prelomenie citovaného ústavného princípu zákonného sudcu.

9. Jediným dôvodom nutnosti podľa § 39 ods. 1 CSP na prikázanie sporu inému súdu je vylúčenie
všetkých sudcov okresného a/alebo krajského súdu a z toho prameniaca nemožnosť ich konania

v konkrétnom spore. Z obsahu súdneho spisu najvyšší súd nezistil, že by došlo k vylúčeniu
sudcov Okresného súdu Martin z prejednávania a rozhodovania v predmetnej právnej veci.

10. Dôvody vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP môžu byť rôzne v závislosti od predmetu preskúmania,
postavenia účastníkov konania a iných okolností. Dôvody strán sporu vyplývajúce z ich postavenia

môžu mať najmä osobnú, zdravotnú, finančnú, prípadne sociálnu povahu. Pôjde však predovšetkým o
skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť, že iným, než príslušným súdom bude vec prejednaná rýchlejšie
a hospodárnejšie. Dôvodom na výnimku z tejto zásady na základe návrhu na delegáciu z dôvodu
vhodnosti teda môžu byť len také okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň v súlade so zákonom
a ústavným právom na zákonného sudcu odôvodňujú vhodnosť prejednania veci iným, než príslušným

súdom. Vzhľadom na charakter delegácie sporu ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje
súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti,
musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. V neposlednom rade nadriadený súd
berie do úvahy aj prípadné dôsledky navrhovanej delegácie a starostlivo skúma, či delegovaním sporu
inému súdu nedôjde k tomu, že obdobným spôsobom zaťaží druhú stranu sporu, preto je delegácia

vhodná podmienená aj jej súhlasom (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Ndob/64/2010 zo 16.11.2010).

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že spor o určenie neplatnosti darovacej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena je súkromnoprávnym sporom (§ 3 CSP), preto je na jeho

prejednanie a rozhodnutie miestne príslušný všeobecný súd žalovanej (§ 13 CSP), teda súd v obvode
ktorého má žalovaná adresu trvalého pobytu (§ 14). V danom prípade je na prejednanie sporu príslušný
Okresný súd Martin.

12. Pri posudzovaní dôvodnosti použitia inštitútu prikázania veci z dôvodu vhodnosti (delegácie vhodnej)

vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ predovšetkým to, či by konanie na Okresnom súde
Banská Bystrica bolo s prihliadnutím na individuálne okolnosti danej veci rýchlejšie a hospodárnejšie,
než na miestne príslušnom Okresnom súde Martin.

13. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dôvody uvádzané stranami sporu nevykazujú

znaky takej výnimočnosti, aby bolo možné ich návrhu vyhovieť. Z obsahu súdneho spisu nie je zrejmé,
ani stranami sporu nebolo preukázané, že by došlo k vylúčeniu sudcov Okresného súdu Martin z
prejednania a rozhodovania predmetnej právnej veci (§ 39 ods. 1 CSP). Taktiež z návrhu strán
nevyplýva, že by prejednanie veci na Okresnom súde Banská Bystrica bolo vhodnejšie, teda rýchlejšie
a hospodárnejšie (§ 39 ods. 2 CSP). Tvrdenie o nedôvere strán sporu v rozhodovanie Okresného

súdu Martin a vyjadrené obavy zo sankcií pre prípadné podanie námietky zaujatosti, ktoré strany
sporu žiadnym spôsobom nekonkretizovali a nepreukázali, nie sú zákonom ustanovenými dôvodmi na
prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti, preto sa najvyšší súd týmito námietkami nezaoberal.

14. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky

pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 1, ods. 2 CSP, preto návrhu
nevyhovel.

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.