Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/118/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122204224
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3122204224.13

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX a C., nar.
XX.XX.XXXX,obebytomumatky,vkonanízastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky - D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. F., t. č. bytom G. XX,
F. F., právne zastúpenej JUDr. Milanom Trylčom, advokátom so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica a otca
- B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/X, D., právne zastúpeného Advokátska kancelária

Lányiová, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, IČO 47258535, o návrhu otca na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Z a č í n a s a konanie bez návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci uloženia výchovného
opatrenia.

II. „Súd u k l a d á výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, a to nasledovne:

MatkedetíD.E. sa ukladá povinnosť,abydočasneodovzdalamaloletédetiA.:B.,nar.XX.XX.XXXX
a C., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Trnava, Botanická 46, Trnava. Maloleté
deti budú v tomto zariadení umiestnené do 23.12.2023.“

o d ô v o d n e n i e :

1. V danej veci otec detí svojím návrhom žiadal, aby súd zveril obe maloleté deti do jeho osobnej

starostlivosti.

2. Ďalším návrhom otec detí žiadal, aby súd nariadil výchovné opatrenie v zmysle ustanovenia § 37
ods. 3 písm. a) Zákona o rodine. Uvedené konanie je vedené pod spisovou značkou 35P/28/2023 a na
základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/118/2022-592 zo dňa 09.08.2023 bude spojené
s vecou vedenou pod spisovou značkou 35P/118/2022. Otec v návrhu na nariadenie výchovného

opatrenia uviedol, že podal aj návrh na výkon rozhodnutia, pretože mu matka bráni v styku s deťmi.
Otec má za to, že tento stav je neprijateľný, a tento stav sa pravdepodobne nezlepší, otec je skutočne
bezmocný a bezradný. Otec sa tiež zúčastnil troch sedení v CDR, matka ani jedného. Obava otca
o zdravie a život jeho detí je dôvodná, deti sú neustále pod silným nepriaznivým vplyvom svojej matky
a jej manžela.

3.Napojednávaníkonanomdňa13.01.2023vtejtoveciotecokreminéhouviedol,ženaposledydetividel
v septembri 2022. Ďalší styk mu nebol umožňovaný zo zdravotných dôvodov detí. Matka ho neinformuje
ani o zdravotnom stave detí a tiež mu neumožňuje náhradné termíny a s deťmi nie je ani v telefonickom
kontakte. Otec vyslovil výhrady voči starostlivosti matky o deti, ktoré táto nevhodne oblieka. Otec má
pre deti aj mobilné telefóny, avšak nemal možnosť im ich odovzdať.

4. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 19.04.2023 vo veci sp. zn. 35P/28/2023 otec detí okrem iného
uviedol,žepracujevNórskuanaSlovenskocestujekvôlideťom.Odzačiatkumarcajehokontaktsdeťminie je žiadny. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 09.08.2023 otec uviedol, že s deťmi vôbec nie je
v kontakte. Deti videl naposledy začiatkom júna, stretli sa pred políciou, potom išli do kaviarne. Deti
s ním odmietli komunikovať, na jeho otázky žiadnym spôsobom nereagovali. Keď otec vybral mobil, syn

reagoval skôr podráždene, bál sa, že ho chce odfotiť, prípadne natočiť.

5. Na pojednávaní konanom dňa 13.01.2023 v tejto veci matka okrem iného uviedla, že otca
o zdravotnom stave detí neinformuje. Matka detí na pojednávaní konanom dňa 19.04.2023 vo veci sp.
zn. 35P/28/2023 uviedla, že od 02.03.2023 deti s otcom nekomunikujú cez sociálne siete, naposledy sa

styk uskutočnil 04.03.2023, tak ako uviedol otec.

6. Na pojednávaní konanom dňa 09.08.2023 matka okrem iného uviedla, že po znaleckom vyšetrení
u B. J., cca po týždni kontaktovala svoju psychiatričku, ktorá ju nasledujúci deň objednala na vyšetrenie.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 19.04.2023 vo veci sp. zn. 35P/28/2023 uviedol,

že vyjadrenia rodičov sú diametrálne odlišné. Matka bola zo strany kolízneho opatrovníka poučená, že
musí spolupracovať pri uloženom výchovnom opatrení a zúčastňovať sa sedení v CDR. Bola poučená
o všetkých následkoch a dôvodoch, o tom, že môže dôjsť k zmene zverenia, resp. k odobratiu detí a k ich
odovzdaniuotcovi.Napojednávaníkonanomdňa09.08.2023kolíznyopatrovníkuviedol,ževznaleckom
dokazovaní bola preukázaná znížená schopnosť matky vzhľadom na jej aktívnu závislosť na alkohole.

Je to určitým rizikom pre zabezpečovanie starostlivosti o deti. Tiež bolo preukázané, že deti majú k otcovi
silný negatívny vzťah, resp. až odpor. Je tu dôvod, aby deti boli zverené do starostlivosti otca, ale
vzhľadom na aktuálny postoj detí je potrebné k tomuto pristupovať veľmi citlivo. Kolízny opatrovník by bol
za nariadenie výchovného opatrenia, keďže od dobrovoľnej formy môže ktorýkoľvek z rodičov odstúpiť,
a preto bude najlepšie, ak by súd rozhodol a vyňal deti zo starostlivosti rodičov za účelom odbornej

diagnostiky za aktívnej účasti oboch rodičov, aby si deti zlepšovali svoj postoj, názor smerom k otcovi
za účasti odborníkov a za účasti matky, pokiaľ ona prehodnotí potrebu otca pre život detí.

8. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 35P/118/2022-473 zo dňa 13.01.2023 nariadil výchovné
opatrenie – povinnosť rodičov a maloletých detí podrobiť sa sociálnemu alebo inému odbornému

poradenstvu v trvaní 6 mesiacov, a to v Centre pre deti a rodiny Zlatovce. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.02.2023.

9. Zo záverečnej správy Centra pre deti a rodiny Zlatovce Trenčín zo dňa 13.07.2023 mal súd okrem
iného za preukázané, že všetci členovia rodiny s odborným tímom spolupracovali. Doposiaľ sa im

však nepodarilo nadviazať vzťah dôvery s maloletými, vnímajú napätie a tenziu počas rozhovoru.
U detí vnímajú bojazlivosť, strach odpovedať aj na témy, ktoré sú pre ich rovesníkov bežné. Vnímajú,
že reakcie a správanie detí počas poradenstva v priestoroch CDR sú neadekvátne a neprimerané.
Cieľ zlepšenie komunikácie rodičov sa nepodarilo naplniť, z dôvodu neuskutočnených spoločných
poradenstiev rodičov. Počas styku rodičia spolu nekomunikujú.

10. Zo záverov znaleckého posudku číslo 47/2023 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia a odvetvia psychiatria B. K. J. vykonané v konaní sp. zn. 35P/28/2023 mal súd okrem iného
za preukázané, že matka detí podľa znaleckého vyšetrenia trpí C. L. E. M., v súčasnosti užíva látku
– aktívna závislosť a tiež trpí diagnózou L. N. M. O. P., avšak uvedená diagnóza je otázna, nakoľko

alkohol sám o sebe pôsobí depresogénne (vyvoláva depresiu). Z hľadiska psychosociálneho aspektu,
aktívna závislosť od alkoholu u matky má negatívny dopad na psychický vývoj detí. Či je matka schopná
vykonávať osobnú starostlivosti o deti je kompetentný vyjadriť sa znalec psychológ. Otec netrpí žiadnymi
duševnými poruchami. Otec nemá znížené ani vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Jeho
správanie nejaví známky duševnej poruchy, kedy by bol odklonený od reality a jeho správanie by

bolo chorobne motivované. Konanie a správanie otca je pod racionálnou kontrolou. Z psychiatrického
hľadiska je schopný vykonávať osobnú starostlivosť o deti. Matke pri znaleckom vyšetrení bol zistený
etanol v krvi 2,16 promile. Matka má syndróm závislosti od alkoholu, neschopnosť spontánnej
abstinencie, ebrieta v čase znaleckého vyšetrenia, nekritickosť, manipulatívnosť, racionalizačne –
bagatelizačný syndróm, sociálne a somatické dôsledky etylizmu (zadržané vodičské oprávnenie,

delírium tremens v minulosti s hepatopahtiou).

11. Zo záverov znaleckého posudku číslo 202301381520 vypracovaného znalkyňou z odboru
psychológia, odvetvia poradenská psychológia P. B. M. Q. mal súd okrem iného za preukázané,že obe deti prezentujú negatívnu citovú väzbu voči osobe otca, na znaleckom vyšetrení prejavujú
neprimerané, až extrémne obavy zo stretnutia s otcom, resp. všeobecne z vystavenia problematike
rodičovskej starostlivosti, pričom je otázne, či sa táto zakladá na skutočnej kvalite ich vzťahových

skúseností s otcom, alebo je podmienená inými príčinami. Matka k výchove maloletých pristupuje so
zvýšením protektívnym štýlom, snaží sa ich ochrániť (aj keď ich domnelé ohrozenie môže nesprávne
vyhodnocovať a interpretovať). Otec referuje výrazne pozitívny postoj k deťom, registruje defenzívny
postoj oboch detí, a snaží sa preto nájsť spôsoby, ako sa k deťom priblížiť a opätovne s nimi nadviazať
kvalitnejšie citové väzby a obnoviť rodičovské puto. Jeho záujem znalkyňa vyhodnotila ako autentický.

Matka síce verbálne prezentuje svoju ochotu umožniť deťom primeraný rozsah stretávania sa s otcom,
uvedené však nekorešponduje s objektívnymi nálezmi. Aktuálne správanie detí v kontakte s otcom
pri realizácii styku je významnou mierou determinované vplyvom matky, ktorá od nich má očakávania
v tomto smere. Matka má dominantné postavenie v živote detí, nakoľko tieto sú citovo naviazané
na jej osobu a bezvýhradne jej dôverujú, pričom prebrali jej koncept vnímania otca ako toho „zlého“.
Vzťahy rodičov sú napäté, ale v súčasnosti nie otvorene konfliktné, rodičia doposiaľ neboli schopní nájsť

spôsob komunikácie, ktorý by riešil oblasť starostlivosti o deti formou dohody a alebo kompromisov.
Osobnosť matky má psychopatologické rysy a je disharmonicky štruktúrovaná, s črtami psychopatie.
Osobnostné predpoklady matky pre výchovu a starostlivosť detí sú z hľadiska zabezpečenia zdravého
fyzického a psychického vývoja detí znížené. Matka s takto akcentovanou osobnosťou môže nesprávne
vyhodnocovať a interpretovať prežívané udalosti a týmto priamo ovplyvňovať deti, najmä v kontexte

stretávania sa detí s druhým rodičom a otvárania primeraného výchovného priestoru druhému rodičovi,
čo aj robí. U otca ide o osobnosť uzavretú, rezervovanú, s nižšou tendenciou k zmenám, viazanú na
rodinu a normy, s primeranou emočnou stabilitou a konformitou. Uvedené charakteristiky otca poukazujú
na jeho schopnosť primerane efektívne sa adaptovať a z psychologického hľadiska nepoukazujú na
zníženie rodičovských kompetencií. Otec má lepšie výchovné schopnosti, zodpovednosť a osobnostné

predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývoja detí. Znalkyňa má za to,
že matka vo vzťahu k deťom koná tak, aby oslabovala ich citovú väzbu k otcovi. Svojimi životnými
rozhodnutiami a spôsobom vzťahovania sa k deťom dosiahla, aby degradovala rolu otca v hodnotovej
štruktúredetí,vytvorilaoňomnegatívnyobraz„agresoraanásilníka“aznemožňovanímichpravidelného
následného kontaktu docielila, že deti odkázané na jej starostlivosť a napĺňanie ich potrieb, sa úplne

stotožnili s jej videním reality a v súčasnosti otca odmietajú. S ohľadom na citové väzby detí je
dominantnou vzťahovou osobou pre deti matka. Jej výlučná starostlivosť o deti však nie je v aktuálnom
období vhodná kvôli rizikám v súvislosti s aktívnou závislosťou na alkohole, neschopnosťou spontánnej
abstinencie, sociálnym a somatickým dôsledkom etylizmu. Znalkyňa má výhrady aj voči spôsobu, akým
vedie deti ku kontaktu s otcom. Podmienkou zverenia detí matke by malo byť jej ústavné protialkoholické

liečenie, trvalá abstinencia a následná individuálna psychoterapia. V súčasnosti je však otázne zverenie
detí do výlučnej starostlivosti otca, nakoľko deti k nemu nemajú vytvorenú pozitívnu (ani neutrálnu)
vzťahovú väzbu a bolo by najskôr potrebné intenzívne pracovať na obnovení ich dôvery voči osobe otca
a pocitov bezpečia, že im od neho v jeho prítomnosti nič zlé nehrozí.

12. Pri výsluchu konanom dňa 14.08.2023 bola súdom matke vysvetlená potreba, aby dobrovoľnou
formou absolvovala s maloletými deťmi pobyt v CDR, kde by pod dohľadom odborníkov maloleté
deti postupne budovali vzťah so svojím otcom. Matka uviedla, že uvedené deťom vysvetlila. Bola na
kontrole u ambulantnej lekárky s tým, že zatiaľ nie je potrebné začať s ústavnou protialkoholickou
liečbou. Následne matka pri výsluchu konanom dňa 21.09.2023 súdu oznámila, že na dobrovoľný pobyt

s deťmi do CDR nastúpiť nemôže, pretože sa rozhodla podstúpiť ústavné protialkoholické liečenie.
Ďalej uviedla, že termín nástupu na ústavnú protialkoholickú liečbu zatiaľ neriešila, nakoľko ešte so
synom chodí po vyšetreniach kvôli jeho zlomenej nohe. Ďalšie vyšetrenie má mal. Michal absolvovať
19.10.2023, pričom ide o vyšetrenie MRI. Súd dodáva, že otec matke začiatkom septembra ponúkol
možnosť vybaviť vyšetrenie MRI v Bratislave v priebehu niekoľkých dní, ona na to nereagovala. Matka

sa zatiaľ lieči ambulantne, termín u psychiatričky má 19.10.2023. Súd matke zdôraznil, že vzhľadom
na ponúkané možnosti dobrovoľného pobytu, ktoré nevyužila, budú deti uznesením o neodkladnom
opatrení umiestnené v zariadení, ktoré súd určí v spolupráci s kolíznym opatrovníkom. Matka po
doručení uvedeného rozhodnutia bude povinná deti do určeného zariadenia odovzdať. Matka tiež
bola poučená o podmienkach prípadného súdneho výkonu rozhodnutia. Matka uviedla, že deti do

označeného zariadenia odvezie ona.

13. Maloletý B. 11 rokov a maloletá C. má 8 rokov. Obe deti pochádzajú z priateľského vzťahu
rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 35P/118/2022-223zo dňa 25.07.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27CoP/55/2022-365 zo dňa
13.10.2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s deťmi vždy v prvú sobotu každého
kalendárneho mesiaca v čase od 14.00 hod do 16.00 hod za prítomnosti matky, pričom za účelom

realizácie styku sa rodičia s deťmi stretnú pred Obvodným oddelením PZ Trenčianske Teplice. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2022.

14. Na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 35Em/1/2023 prebieha konanie o návrhu oprávneného otca
na výkon rozhodnutia proti povinnej matke detí. Exekučným titulom v tejto veci je uznesenie Okresného

súdu Trenčín č. k. 35P/118/2022-223 zo dňa 25.07.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 27CoP/55/2022-365 zo dňa 13.10.2022. Pojednávanie vo veci konané dňa 09.08.2023
bolo odročené na neurčito za účelom realizácie výchovného opatrenia na báze dobrovoľnosti, prípadne
ďalších opatrení v konaní vo veci samej.

15. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku (CMP), na konania podľa tohto zákona sa

použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely
tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania
(ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

16. Podľa § 23 ods. 2 CMP, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O

začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

17. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

20. Podľa § 360 ods. 1 a 2 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo
veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie
konania vo veci samej.

21. Podľa 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

22. Podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2
neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli,
osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich
osvojiteľov,ktorýmbolomaloletédieťazverenédostarostlivostipodľa§103,osvojiteľovaleboporučníka,

ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely zabezpečenia odbornej
pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého
dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov.

23. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže

výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie
podľa odseku 2.

24. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý

zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za
predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a
dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec
neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladnéopatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby
takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby výchovného
operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov. V každej veci,

ktorá sa týka maloletého dieťaťa je zároveň potrebné vždy prihliadať aj na záujem maloletého dieťaťa.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd vzhliadol vážne dôvody na to, aby vo veci maloletým
deťom bezodkladne uložil výchovné opatrenie. Na základe uvedených skutočností bez návrhu začal
konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci uloženia výchovného opatrenia.

26. V danej veci mal súd z výsluchov účastníkov konania ako aj vykonaných znaleckých dokazovaní za
dostatočne preukázané, že vzťahy medzi rodičmi maloletých detí sú komplikované. Matka aktívne bráni
otcovi v styku s deťmi, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že na súde prebieha konanie o výkon rozhodnutia
o úprave styku otca s deťmi. Navyše mal súd za preukázané, že matka negatívne ovplyvňuje deti vo
vzťahu k ich otcovi a vôbec nevytvára priestor na budovanie vzťahu medzi deťmi a otcom. Tomuto

nenapomohlo ani rozhodnutie súdu o úprave styku otca s deťmi a ani odborné a sociálne poradenstvo,
ktoré rodina absolvovala v Centre pre deti a rodiny v Trenčíne. Okrem týchto skutočností mal súd ešte
za preukázané, a to znaleckým dokazovaním, že matka detí je závislá na alkohole, pričom sa lieči
len ambulantne, čo sa ukazuje ako nepostačujúce. Matka aj na znalecké vyšetrenie, o ktorom vedela
vopred, prišla pod vplyvom alkoholu. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, matka má zníženú schopnosť

vykonávať riadnu starostlivosť o maloleté deti, pričom je aktuálne vhodné, aby starostlivosť o maloleté
deti prevzal ich otec. Toto však nie je možné v súčasnosti realizovať s poukazom na veľmi negatívny
postoj detí k otcovi, ktorý hraničí s odporom. Deti pod vplyvom matky nie sú schopné s otcom vôbec
komunikovať, navyše syn účastníkov trpí poruchou autistického spektra, a preto by maloleté deti bez
ujmy na ich zdravom vývoji, neboli schopné absolvovať zmenu zverenia od matky priamo k otcovi.

27. Na základe všetkých uvedených skutočností bola zo strany súdu za súčinnosti kolízneho opatrovníka
ponúknutá matke možnosť zúčastniť sa dobrovoľného pobytu v Centre pre deti a rodiny v Trenčíne,
kde by deti za pomoci psychológa a psychoterapeuta postupne začali budovať svoj vzťah k otcovi.
Matka najskôr s touto možnosťou vyjadrila súhlas, avšak následne súdu oznámila, že uvedeného

dobrovoľného pobytu sa zúčastniť nemôže z dôvodu jej nástupu na ústavné protialkoholické liečenie.
Matka deklarovala, že počas jej liečenia sa o maloleté deti bude starať jej manžel. Na základe uvedených
skutočnostítaksúd,keďženezistilžiadnuinúvhodnúosobuzpríbuznýchmaloletýchdetí,ktorábymohla
prevziať starostlivosť o mal. deti počas liečenia matky, nemal inú možnosť ako nariadiť neodkladným
opatrením výchovné opatrenie na zabezpečenie odbornej diagnostiky maloletých detí. Súd uložil matke

povinnosť obe deti odovzdať do starostlivosti označeného centra pre deti a rodiny, nakoľko nepovažuje
za vhodné, aby osobnú starostlivosti o mal. deti počas liečenia matky vykonával jej manžel.

28. Súd záverom dopĺňa, že uloženiu tohto výchovného opatrenia predchádzalo výchovné opatrenie
podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, avšak toto neviedlo ani k čiastočnej náprave. Vzťahy medzi

účastníkmi sú stále narušené, maloleté deti otca odmietajú, nestretávajú sa s ním. Matke bola viackrát
ponúkaná možnosť miernejšieho riešenia tejto situácie, avšak všetky pokusy zlyhali na jej neschopnosti
spolupracovať nielen so súdom ale aj s kolíznym opatrovníkom a psychológmi. Preto súd pristúpil k tak
reštriktívnemu opatreniu, ako je umiestnenie mal. detí v zariadení uvedenom vo výroku tohto uznesenia.
Súd má za to, že práve v tomto prípade, po vyčerpaní všetkých ostatných možností, je nevyhnutné

uloženie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine.

29. Súd v danej veci nebude bez návrhu začínať konanie o nariadenie výchovného opatrenia, nakoľko
takéto konanie na tunajšom súde už prebieha.

Poučenie:

Proti výroku I. o začatí konania bez návrhu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom
súde v jednom vyhotovení (§ 357 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods. CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Toto neodkladné opatrenie je vo výroku II. vykonateľné, len čo bolo vyhotovené (§ 367 ods. 3 CMP)