Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200077
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

MariánaFečíka(sudcaspravodajca)ačlenieksenátuJUDr.JanyHatalovej,PhD.,LL.MaJUDr.Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55,
Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, Záhradnícka
27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalšieho
účastníka konania: Stapring, a.s., Piaristická 2, Nitra, IČO: 31 411 401, v konaní o správnej žalobe
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/026052-003 z 27.11.2019,
konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/24/2020-131 z

24.2.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledok administratívneho konania

1. Mesto Nitra dňa 18.2.2019 vydalo rozhodnutie č. 13660/2018-009-Re (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie“), ktorým zamietlo žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Rozhodnutie
odôvodnilo tým, že umiestnenie reklamnej stavby, a to 1 ks reklamnej stavby typu „billboard“ je v
rozpore so záväznou časťou Územného plánu mesta Nitra. Uviedlo, že predmetná reklamná stavba je
umiestnená v Centrálnej mestskej zóne v Nitre, kde je neprípustné umiestnenie reklamných stavieb.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie podaním zo dňa 28.3.2019.

3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/026052-003 z 27.11.2019 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení žalovaný
opísal priebeh administratívneho konania od podania žiadosti až do vydania prvostupňového
rozhodnutia. Konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a spisový materiál a nezistil také
porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, pre ktoré bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Citoval ustanovenia príslušných právnych predpisov a následne
uviedol, že podľa územnej dokumentácie mesta Nitra sa reklamná stavba umiestnená na parc. č. XXXX/

X nachádza v území 8.2.2 pamiatková zóna Nitra a centrálna mestská zóna v Nitre. Podľa územného
plánu mesta Nitra, zmien a doplnkov č. 6, schválených uznesením č. 264/2017-MZ z 13.9.2018 je v
pamiatkovejzóneNitryacentrálnejmestskejzónevNitreneprípustnéumiestneniereklamnejstavbytypu
„billboard“.Vzávererozhodnutiaupozornilnachybuvpísanívodôvodneníprvostupňovéhorozhodnutia,v ktorom bolo nesprávne uvedené parcelné číslo, na ktorom je reklamná stavba umiestnená, avšak vo
výroku rozhodnutia je parcelné číslo uvedené správne, a to parc. č. XXXX/X.

II.
Konanie na krajskom súde

4.ProtirozhodnutiužalovanéhopodalžalobcavzákonnejlehotenaKrajskýsúdvNitre(ďalejlen„krajský
súd“) správnu žalobu navrhujúc jeho zrušenie ako i zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenie
veci mestu Nitra na ďalšie konanie.

5. V rámci žalobných bodov žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a

zistenie skutkového stavu je nedostatočné. Žalobca svoju argumentáciu zhrnul predovšetkým do
nasledujúcich bodov:
- zákon neumožňuje reguláciu umiestňovania reklamných stavieb územným plánom. Samotná
existencia územného plánu s nezákonným obsahom regulujúcim v rozpore s ústavnými garanciami
umiestňovanie reklamných stavieb, pokiaľ je základom pre vyvodzovanie existencie verejného záujmu

ako dôvodu pre zamietnutie žiadosti žalobcu v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti správnych
orgánov, je zásahom do ďalších ústavou garantovaných práv účastníkov konania. Ide o reguláciu, ktorá
nemá oporu v žiadnom zákone. Územným plánom sa majú riešiť priestorové usporiadanie a funkčné
využívanie územia a určiť zásady a regulatívy. Regulácia umiestňovania reklamných stavieb však
nemôže byť obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklamné stavby

neovplyvňujú (neobmedzujú) nijakú územnoplánovaciu funkciu v území. Ide o jednoduché stavebné
konštrukcie zatriedené v kategóriách drobných stavieb a jednoduchých stavieb, ktoré nepotrebujú
pripojenie na verejné technické vybavenie územia, nie sú zdrojom emisií do ovzdušia a neohrozujú
svoje okolie. V záväznej časti územných plánov nemožno ísť nad rámec územného plánu obce/
zóny. Obsah záväzných častí územných plánov obcí a zón je striktne stanovený v § 13 ods. 3

písm. b) a c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
Ak územný plán nemôže upravovať plošné umiestňovanie reklamných stavieb, nemôžu byť ani v
záväznej časti konkrétne regulatívy (zákazy a obmedzenia), ktoré sa majú týkať reklamných stavieb.
Tieto regulatívy v územných plánoch nemajú obsahovo charakter územnoplánovacích regulatívov v
zmysle § 139a ods. 1 stavebného zákona. Umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v

územnom konaní je výslovne vylúčené v § 39a ods. 3 stavebného zákona, teda oddiel 8 stavebného
zákona sa nevzťahuje na nijakú reklamnú stavbu. Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb
v územnom pláne obce nie je v súlade s § 11 ods. 5 stavebného zákona, pretože reklama nie je
činnosťou ani funkciou územia. Vylúčenie rozhodovania o umiestnení reklamnej stavby v územnom
konaní znamená, že mestá v originárnej pôsobnosti nemajú dosah na individuálne umiestňovanie

reklamnýchstavieb,apretoakonáhradnúmožnosťvyužívajúmestskézastupiteľstváúzemnoplánovaciu
činnosť ako formu regulácie umiestňovania reklamných stavieb. Táto skutočnosť však nemôže byť
dôvodom, aby sa vylúčenie územného rozhodovania nahrádzalo reguláciou územným plánom alebo
všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva, nakoľko na to neexistuje žiaden zákonný a ani
ústavný podklad. Zo stavebného zákona takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva, ide

teda o účelové obchádzanie zákona a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Stavebnému povoleniu podliehajú len reklamné stavby s informačnou plochou nad 3 m2. Príslušným
rozhodovať v stavebnom konaní je stavebný úrad, a nie volené orgány obce formou územného
plánu alebo všeobecne záväzného nariadenia. Stavebný úrad taktiež nemá oprávnenie na plošnú
reguláciu akéhokoľvek typu a druhu stavieb do budúcnosti nejakým tzv. všeobecným rozhodnutím pre

bližšie neurčený počet stavebníkov. Umiestňovanie konkrétnych stavieb je predmetom individuálno-
rozhodovacej činnosti stavebných úradov (územné konanie), a nie obsahom územného plánu. Vyňatie
reklamných stavieb z územného rozhodovania nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného
konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Konštatovanie správneho orgánu s
poukazom na územný plán, že reklamná stavba typu „billboard“ je neprípustná v nejakom území, je

zvláštnym mimozákonným rozširovaním, resp. zriaďovaním pásma/zóny s obmedzeniami, ktoré sa
prejavujú v obmedzení vlastníckeho práva a práva podnikať. V oblasti správneho práva sa tým zavádza
akýsi hybridný, zákonom neupravený inštitút, ktorý sa najviac podobá stavebnej uzávere,- územný plán je neurčitý, arbitrárny a vo svojej podstate predstavuje právny predpis, ktorý nemôže v
prijateľnej podobe vyvolávať účinky, ktoré z neho vyvodzuje správny orgán a po ňom žalovaný,
- rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú absolútne nepreskúmateľné z pohľadu

konkrétnych zamestnancov mesta Nitra, ktorí mali zabezpečovať činnosť prvostupňového orgánu. Títo
boli organizačne zaradení na Útvare hlavného architekta mesta Nitra a mali presadzovať záujmy mesta
a nie rozhodovanie v rámci prvostupňového orgánu. Preto mali byť z tohto rozhodovania vylúčení a to
najmä z dôvodu, že mimo správneho konania komunikovali s ostatnými účastníkmi správnych konaní,
ktorísúvzáväzkovýchvzťahochkžalobcovi,scieľomdosiahnuťukončenietýchtozáväzkovýchvzťahov,

a teda zmenu skutkového stavu tak, aby mohli docieliť rozhodnutie o zamietnutí žiadostí z dôvodu
neexistencie práva k pozemku pod reklamnou stavbou.

6. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/24/2020-131 z 24.2.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu
zamietol a žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

7. Krajský súd odôvodnil napadnutý rozsudok najmä tým, že:
- stavebník môže pred uplynutím doby platnosti rozhodnutia o dočasnom povolení reklamnej stavby
požiadať o predĺženie doby jej trvania v zmysle § 67 ods. 4 stavebného zákona, pričom podaním žiadosti
doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.
Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje

verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného
plánovania.UmiestneniepredmetnejreklamnejstavbyjevdanomprípadevrozporesÚzemnýmplánom
mesta Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ z 22.5.2003 a
zmenami a doplnkami územného plánu mesta Nitra č. 5 schválenými Mestským zastupiteľstvom v
Nitre uznesením č. 195/2015- MZ z 11.6.2015 a dodatkom č. 5 k Všeobecne záväznému nariadeniu

mesta Nitra č. 3/2003, ktorým bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu mesta Nitra prijatým
uznesením č. 196/2015 z 11.6.2015, kapitola I. bod 8.2 Regulatívy pre umiestnenie reklamných stavieb
vo vymedzených územiach. Reklamná stavba je umiestnená na pozemku parcela registra „K.“ číslo
XXXX/X - ostatné plochy o výmere 2799 m2 katastrálne územie M., v pamiatkovej zóne, na ktorej
ploche je neprípustné umiestnenie reklamných stavieb - billboardov. V danom území je neprípustné

umiestňovanie billboardov. Ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností stanovuje, že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením
alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi,
aleboneprimeraneobmedziťčiohroziťprávaaoprávnenézáujmyúčastníkovvoväčšomrozsahu,nežsa
počítalo v územnom rozhodnutí. Ak je teda stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s

verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie
zisťovanie súladu či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi.
Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase,
vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území
chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne

pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti
na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo
prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na
ochranu vlastníctva a právo verejnosti na účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v
teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný

plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne
vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť,
- pokiaľ ide o žalobcom namietaný rozpor Územného plánu mesta Nitra, resp. Všeobecne záväzného
nariadenia mesta Nitra so stavebným zákonom, prípadne inými zákonmi alebo podzákonnými normami,
krajský súd skonštatoval, že v danom správnom súdnom konaní nie je oprávnený túto skutočnosť

preskúmavať,
- k námietke žalobcu, že prvostupňový orgán inicioval obchodných partnerov žalobcu na účel
vypovedania nájomných zmlúv so žalobcom, krajský súd skonštatoval, že listy adresované obchodným
partnerom žalobcu, ktoré žalobca ako prílohy k žalobe súdu predložil, sa netýkajú tohto konania, a ani
ďalšieho účastníka administratívneho konania - prenajímateľa pozemku, na ktorom je reklamná stavba

postavená (Stapring, a.s.), a preto sa touto námietkou nebol dôvod zaoberať. Vo vzťahu k súvisiacej
námietke o rozhodovaní predpojatých zamestnancov prvostupňového orgánu krajský súd poukázal na
to, že žalobca vo svojom podaní z 20.9.2017 nenamietal túto skutočnosť vo vzťahu k administratívnemu
konaniu č. 13660/2018, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie.8. Doplňujúcim rozsudkom č.k. 11S/24/2020-153 z 24.3.2021 súčasne krajský súd rozhodol o zamietnutí
návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu potreby podania návrhu na Ústavný súd Slovenskej

republiky. Malo sa jednať o nesúlad územného plánu mesta Nitra v časti regulácie reklamných
stavieb prijatého v podobe záväznej časti všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra s príslušnými
ustanoveniami ústavy. Na takýto postup totiž krajský súd nezistil dôvod.

III.
Konanie na kasačnom súde

9. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len
„sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len

„SSP“), pretože dané rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní došlo k
procesným nedostatkom dosahujúcim intenzitu porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces a názory
vyjadrené v danom rozhodnutí predstavujú neodôvodnený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,
že zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému

orgánu na ďalšie konanie.

10. Nesprávne právne posúdenie sťažovateľ videl najmä vo vzťahu k záverom krajského súdu, podľa
ktorých ustanovenia § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b) stavebného zákona umožňujú mestu upraviť
v územnom pláne plošný zákaz umiestňovania konkrétnych, rozmerovo určených typov reklamných

stavieb na určitých územiach. Z odôvodnenia krajského súdu nie je zrejmé, ktoré konkrétne ustanovenie
a akého znenia má umožňovať obmedzenie umiestňovania reklamných stavieb určitých typov a
rozmerov na určitom území v územnom pláne. V súlade s dôsledným uplatňovaním princípu legality
pri výkone verejnej moci (viazanosti právom) a čl. 2 ods. 2 a 3 v spojení s čl. 13 ods. 2 ústavy
sťažovateľovi takéto obmedzenie nemôže byť Územným plánom mesta Nitra uložené a nemôže byť

ani voči nemu v súvisiacom konaní o jeho žiadosti zohľadňované. Takúto úpravu by podľa sťažovateľa
mohol prijať len zákonodarca. Sťažovateľ ďalej namietal, že krajský súd nevzal do úvahy § 39a ods.
3 písm. e) stavebného zákona, v zmysle ktorého sa na umiestnenie reklamnej stavby nevyžaduje
rozhodnutie o umiestnení stavby. Zo systematického hľadiska potom nedáva zmysel regulácia určitého
typu reklamných stavieb územným plánom. Pre niektoré typy reklamných stavieb sa pritom nevyžaduje

ani stavebné povolenie [§ 56 ods. 1 písm. j) a § 55 ods. 2 písm. h) stavebného zákona] a pre väčšinu ani
kolaudačné rozhodnutie (§ 76 ods. 4 stavebného zákona). Podľa názoru sťažovateľa výklad krajského
súdu bol nesprávny aj z pohľadu hierarchie právnych noriem a garancii základných ľudských práv v
ústave a medzinárodných dokumentoch. Sťažovateľ v rámci ústavnej roviny predmetnej problematiky
poukázal na to, že plošný zákaz umiestňovania konkrétne typovo a rozmerovo určených reklamných

stavieb obsiahnutý v Územnom pláne mesta Nitra je rozporný s ústavou a Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Konkrétne namietal porušenie svojho práva
na podnikanie (čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 3 ústavy). Rovnako sa domnieval, že ide o nútené
obmedzenie vlastníckeho práva nespĺňajúce požiadavku zákonnosti a primeranej náhrady (rozporné s
čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy) ako aj o narušenie jeho legitímnych očakávaní spadajúcich pod ochranu majetku

podľa čl. 20 ústavy (keďže sťažovateľ už v minulosti povolenia na reklamné stavby získal). Žalovaný teda
vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 16/99 z 30.3.1999 postupoval
nezákonne a neústavne. K poukazu krajského súdu na možnosť preskúmania zákonnosti územného
plánu v osobitnom správnom súdnom konaní na podklade žaloby prokurátora sťažovateľ uviedol, že
pri ochrane individuálnych práv účastníkov správnych konaní je ochrancom zákonnosti a ústavnosti

predovšetkým správny súd. Krajský súd ale potrebu obrátenia sa na ústavný súd podľa § 100 ods. 1
písm. b) SSP v doplňujúcom rozsudku dostatočne neodôvodnil.

11. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces spojil sťažovateľ v rámci sťažnostných bodov s
argumentáciou týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku ako i doplňujúceho

rozsudku.Sťažovateľtiežnamietal,žesnámietkoupredpojatostianedostatkuprávomocisasprávnysúd
vysporiadalnesprávne,čiastočneanepreskúmateľne,pričomtentopostupnekorešpondujesožalobným
dôvodom a dôkazmi. Sťažovateľ uviedol, že je na mieste skúmať inštitucionálny základ predpojatosti
a právomoci konania zamestnancov mesta zabezpečujúcich činnosť Útvaru hlavného architektamesta Nitra, pričom dôvody predpojatosti majú pôvod v organizácii práce. V danom prípade totiž pri
zamestnancoch konajúcich za mesto ako stavebný úrad nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich
činnosť stavebného úradu, ale o zamestnancov zabezpečujúcich činnosť Útvaru hlavného architekta

mesta Nitra. Sťažovateľ nenamietal kvalifikačné predpoklady týchto zamestnancov, ale skutočnosť, že
zjavne plnia aj iné úlohy, ktoré vylučujú nepredpojatý a nestranný prenesený výkon štátnej správy.

12. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu videl sťažovateľ v nerešpektovaní
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo 3/2011 (požiadavky kladené na

hodnotenie dôkazov), sp. zn. 5Sži1/2009, sp. zn. 1Sžo23/2010, sp. zn. 1Sžd18/2011 (nezohľadnenie
nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného) a sp. zn. 6 Svzn 2/2013.
13. Žalovaný a ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

IV.
Právny názor kasačného súdu

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil,
že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§
442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v

podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť nie je dôvodná.

15. Úvodom kasačný súd poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej
moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého

neoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov
korešponduje zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.

16. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už

len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

17. Kasačný súd sa v súvislosti s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa v rozsahu kasačného dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom zaoberal v sťažnostných bodoch nastolenými
otázkami, (I) či stavebný úrad pri rozhodovaní o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej môže

zohľadňovať verejný záujem uvedený v územnom pláne; (II) či územný plán obce môže obsahovať
záväzný regulatív spočívajúci v úprave podmienok a limitov (prípadných zákazov) umiestňovania
reklamných stavieb v závislosti od ich typu či rozmerov a (III) otázkou posúdenia dostatočnosti
odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to osobitne aj v otázke žiadosti sťažovateľa o iniciovanie konania
o súlade právnych predpisov vo vzťahu k reguláciám obsiahnutým v záväznej časti Územného plánu

mesta Nitra.
18. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zistil, že v kasačnom konaní boli rovnaké sťažovateľom
namietané právne otázky v obdobných veciach už právoplatne posúdené Najvyšším správnym súdom
Slovenskej republiky, pričom kasačný súd zamietol kasačné sťažnosti sťažovateľa. Zohľadniac túto
skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje na

odôvodnenie skôr vydaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Svk
9/2021 z 16.12.2021, s ktorým sa konajúci kasačný senát stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza.

„IV.A
Dodržiavanie územného plánu obce v konaní o povolení reklamnej stavby

30. Vo vzťahu k prvej nastolenej právnej otázke kasačný súd považuje za potrebné v prvom rade
zdôrazniť, že reklamné stavby, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie (teda s najväčšou informačnou
plochou 3 a viac m2 - § 55 ods. 1 Stavebného zákona v spojení argumentum a contrario § 55 ods.
2 písm. h) a § 56 písm. j) Stavebného zákona), majú v posudzovanom prípade charakter dočasných

stavieb (bod 1). V súvislosti s konaním o povolení reklamnej stavby je preto nepochybné, že jeho
výsledkom je vydanie stavebného povolenia, na ktoré sa aplikuje všeobecný postup rozhodovania
o žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 a nasl. Stavebného zákona. Tým, že bola povolením
stanovená dočasnosť reklamných stavieb a zároveň zákonodarca predpokladá možnosť požiadať opredĺženie trvania reklamnej stavby podaním žiadosti podľa § 67 ods. 4 Stavebného zákona, sa
kasačný súd stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že aj na procesný postup rozhodovania
a posudzovania žiadosti stavebníka o predĺženie doby trvania reklamnej stavby je potrebné aplikovať

ustanovenia Stavebného zákona upravujúce postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie (§ 58
a nasl. Stavebného zákona). Teda rovnaký procesný postup ako v prípade podania žiadosti o stavebné
povolenie reklamnej stavby prvý krát, pretože jedine vtedy môže stavebný úrad, vzhľadom na dočasnosť
reklamnej stavby, znova riadne posúdiť dôvodnosť je opätovného povolenia. [...]

43. [...] Doteraz uvedené úvahy vedú kasačný súd k záveru, že nič nebráni stavebnému úradu, aby za
predpokladu že (i) stavba nepodlieha samostatnému územnému konaniu, avšak (ii) ju možno realizovať
len na základe stavebného povolenia, posudzoval súlad tejto stavby s územným plánom obce v
intenciách § 62 ods. 4 Stavebného zákona priamo v stavebnom konaní. Uskutočnenie, resp. povolenie
takejto stavby v rozpore so záväznou časťou územného plánu obce by mohlo ohroziť verejný záujem
chránený Stavebným zákonom, ktorý je daný povahou a účelom územného plánu obce. Vyššie uvedené

princípy sa vzťahujú tak na stavebné konanie týkajúce sa povolenia reklamnej stavby, ako aj na konanie
o žiadosti o predĺženie trvania reklamnej stavby. [...]

IV.B
Úprava podmienok a limitov umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce

46. Druhá zásadná právna otázka, ktorú sťažovateľka nastolila svojou kasačnou sťažnosťou je, či
územný plán obce môže obsahovať záväzný regulatív spočívajúci v úprave podmienok a limitov
(prípadných zákazov) umiestňovania reklamných stavieb v závislosti od ich typu či rozmerov. [...]

56. [...] Podľa § 11 ods. 5 písm. a) a b) Stavebného zákona zásady a regulatívy priestorového a
funkčného využívania územia obce upravuje práve územný plán obce a podľa § 13 ods. 3 písm.
b) Stavebného zákona sa tieto zásady a regulatívy schvaľujú v záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie. Takýto regulatív pritom podľa § 139a ods. 2 Stavebného zákona môže mať aj charakter
zákazov či obmedzení vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Inými

slovami zásady a regulatívy priestorového a funkčného územia obce obsiahnuté v záväznej časti
územného plánu obce môžu podľa právneho názoru kasačného súdu zahŕňať aj podmienky, zákazy a
obmedzenia umiestňovania reklamných stavieb v určitej oblasti územia obce v závislosti od ich typu či
rozmerov s ohľadom na funkciu tohto územia. Relevantná úprava obsiahnutá v Územnom pláne mesta
Nitra preto má zákonný základ.

57. Na týchto záveroch kasačného súdu v zásade nič nemení ani argumentácia sťažovateľky odkazom
na § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, keďže samotná skutočnosť, že reklamné stavby
nepodliehajú územnému konaniu o umiestnení stavby ešte neznamená a nemôže znamenať, že rámce
ich umiestňovania nemožno upraviť v územnom pláne obce (bod 51 a 56) a následne ich zohľadniť v

stavebnom konaní (bod 43). [...]

IV.C
Odôvodnenie napádaného rozsudku a žiadosť o iniciovanie konania o súlade právnych predpisov

65. [...] Kasačný súd sa stotožňuje s náhľadom správneho súdu v tom, že povinnosť všeobecného súdu
podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125
ods. 1 Ústavy vzniká len vtedy, ak sa súd domnieva (dospel k názoru), že dotknuté právne predpisy sú
vo vzájomnom rozpore (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 29/2020
zo dňa 9. decembra 2020, bod 22 a iné). Na druhej strane však zdôrazňuje, že „ak však účastník konania

odôvodneným spôsobom podnieti, aby všeobecný súd podal návrh ústavnému súdu na preskúmanie
súladu aplikovanej normy s Ústavou Slovenskej republiky..., má všeobecný súd v zásade tieto možnosti:
Buď vykoná ústavne konformný výklad právnej normy, alebo vysvetlí, prečo považuje bez ďalšieho
právnu normu za ústavne súladnú, alebo sa stotožní s návrhom účastníka a podá vec ústavnému súdu.
V tomto zmysle nemožno pod domnienkou (čl. 144 ods. 1 ústavy) či pod dospením k záveru... rozumieť

úplne voľnú úvahu súdu“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 269/09 zo dňa
7. júla 2009, publikované v ZNaUÚS pod č. 101/2009). [...]69.[...]Pokiaľsťažovateľkaargumentovalaporušenímjejprávanamajetokpodľačl.20ods.1a4Ústavy,
kasačný súd zastáva názor, že nastavovanie limitov a usmernení pre umiestňovanie reklamných stavieb
v regulatívoch Územného plánu mesta Nitra nedosahuje intenzitu potrebnú pre jeho vnímanie ako

núteného obmedzenia vlastníckeho práva (teda de facto vyvlastnenie). Ide tu o nastavenie podmienok
výkonu vlastníckeho práva k pozemkom s ohľadom na limity vychádzajúce zo všeobecných záujmov
vyplývajúcich z funkcií určitého územia v obci, ktoré sú chránené zákonom a obec má na nich zákonné
splnomocnenie. Kasačný súd preto zastáva názor, že regulatívy obsiahnuté v Územnom pláne mesta
Nitra sú úpravou spadajúcou pod čl. 20 ods. 3 Ústavy (porovnaj MOLEK, P.: Základní práva. Svazek

druhý - Svoboda. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, str. 474 - 475). Sťažovateľka v zásade nepredložila
žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť súlad Územného plánu mesta Nitra
s čl. 20 ods. 3 Ústavy a odôvodňovala by tak prípadnú potrebu iniciovať konanie o súlade Územného
plánu mesta Nitra s čl. 20 ods. 3 Ústavy. Kasačný súd rovnako ako správny súd, vyvažujúc dotknutie
vlastníka s verejným záujmom premietajúcim sa do územného plánovania, považuje úpravu obsiahnutú
v Územnom pláne mesta Nitra za primeranú.

70. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením sťažovateľky, že predchádzajúce povolenie reklamných stavieb
jej založilo legitímne očakávanie na ich ďalšie nerušené užívanie bez časového obmedzenia. V tomto
smere kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že reklamné stavby boli v tomto prípade povolené len na určitý
čas (bod 1). Sťažovateľka preto nemohla nadobudnúť legitímne očakávanie, že bude môcť reklamné
stavby bez ďalšieho uskutočňovať a užívať aj po skončení platnosti predmetných povolení, resp. že

jej bude doba trvania reklamnej stavby bez ďalšieho predĺžená (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 As 276/2019-48 zo dňa 30. júla 2020, bod 28).“

19. Ku kasačnému dôvodu porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces vo vzťahu k
námietke sťažovateľa, že sa krajský súd dostatočne nevysporiadal s argumentáciou týkajúcou sa

predpojatosti zamestnancov prvostupňového orgánu, kasačný súd zhodne s krajským súdom uvádza,
že v podaní žalobcu z 20.9.2017 označenom ako „Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného
konania“ nebola uvedená spisová značka konania, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie.
To znamená, že námietku zaujatosti voči zamestnancom prvostupňového orgánu sťažovateľ relevantne
v administratívnom konaní nevzniesol. Uvedené jednoznačne vyplýva z bodu 36 odôvodnenia

napadnutého rozsudku, takže neobstojí námietka sťažovateľa, že sa krajský súd danej otázke riadne
nevenoval. Zároveň samotná skutočnosť, že na príprave vydania prvostupňového rozhodnutia mohli
participovať zamestnanci mesta Nitra zaradení na Útvare hlavného architekta nemá za následok
absenciu právomoci prvostupňového orgánu vo veci konať a rozhodnúť. Tá sa totiž spája s obcou/
mestom ako takým a nie konkrétnym zamestnancom pripravujúcim podklady pre rozhodnutie. Vo vzťahu

k tomuto sťažnostnému bodu poukazuje kasačný súd aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/28/2022 z 27.4.2023.

„70. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zaujatosti zamestnancov stavebného úradu - mesta
Nitra najvyšší správny súd uvádza, že stavebný úrad o námietkach rozhodol a?svoje?rozhodnutia

odôvodnil v intenciách § 9 ods. 1 správneho poriadku, upravujúceho?dôvody možnej zaujatosti
svojich zamestnancov, pričom dospel k záveru, že?žiadne takéto dôvody v súvislosti s namietanými
zamestnancami nevzhliadol. Navyše,?všetky rozhodnutia vydané stavebným úradom boli podpísané
primátorommestaNitraakojehoštatutárnymorgánom.Poverenízamestnancivzmysleichpracovného?
zaradenia síce vec vybavovali, no ich úkony sa podľa administratívneho spisu obmedzovali na

administratívno-technické zabezpečenie konania, prípadne úkony plynúce z?ich zaradenia na Útvare
hlavného architekta, referát urbanizmu a architektúry (napríklad predloženie odvolania odvolaciemu
orgánu zo dňa 19. júna 2020, prípadne zo dňa 9.?júla?2018, výzvy na ukončenie nájomných zmlúv a
pod.).

71. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu obsadeniu stavebného úradu založenom na tom
tvrdení, že rozhodla neoprávnená osoba zabezpečujúca činnosť Útvaru hlavného?architekta a nie
stavebného úradu, Najvyšší správny súd uvádza, že primátor mesta Nitra v súlade s § 13 ods. 4
písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. vydal Organizačný poriadok Mestského úradu v Nitre predstavujúci
základnú organizačnú normu mestského úradu (článok?1) a upravujúci okrem iného aj organizačnú

štruktúru (článok 1 ods. 3 písm. f/). Podľa?článku 7 ods. 3 sa pod „útvarom“ rozumie organizačná
jednotka úradu, ktorá patrí do?priamej riadiacej pôsobnosti primátora mesta. Útvar je funkčne
zameraný na súhrn činností patriacich odborne do jedného celku, pričom útvar môže byť tvorený
z referátov. Podľa?článku 7 odsek 8 písm. e) v spojení s článkom 22 Útvar hlavného architektavnútorne pozostáva z referátu urbanizmu a architektúry, ktorý okrem obstarávania územnoplánovacej
dokumentácie a územnoplánovacích podkladov prostredníctvom odborne spôsobilých osôb podľa
stavebného zákona, zabezpečovania a koordinácie procesu ich spracovania až?po?ich?schválenie

a zabezpečenia aktuálnosti územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov, koordinácie
súčinnosti a súladu územnoplánovacích podkladov obstarávaných inými subjektmi so schválenou
územnoplánovacou dokumentáciou mesta vykonáva činnosti a?vedie agendu všeobecného stavebného
úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených stavebným zákonom
na úseku povoľovania reklamných stavieb a?súvisiacej legislatívy. Žalobcom namietaní zamestnanci I..

J.. J. B. (referent?urbanizmu a architektúry) a L.. T. D. (referent pre reklamné stavby) sú zamestnanci
stavebného úradu mesta Nitra, ktorí sú organizačne začlenený na?Útvare?hlavného architekta - Referát
urbanizmu a architektúry.“

20. Na podklade vyššie uvedeného kasačný súd nezistil naplnenie kasačného dôvodu týkajúceho sa
porušenia sťažovateľovho práva na spravodlivý súdne proces.

21. K sťažnostnému bodu týkajúcemu sa odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného?súdu je
potrebné skonštatovať, že sťažovateľom namietané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Svzn/2/2013, 5Sži/1/2009, 1Sžo/23/2010, 1Sžd/18/2011 skutkovo a právne nekorešpondujú
s?prejednávanou vecou. V rozsudku sp. zn. 6Svzn/2/2013 z 18.6.2014 sa?obec?totiž rozhodla (nad

rámeczákonnýchsplnomocnení)regulovaťumiestňovaniereklamnýchstaviebsamostatnýmvšeobecne
záväzným nariadením s odkazom na?jej?samosprávnu pôsobnosť, čo nie je prípad Územného plánu
mesta Nitra, rozsudok sp. zn. 5Sži/1/2009 z 3.11.2009 sa týkal veci slobodného prístupu k?informáciám
(sprístupnenie kompletného originálu zmluvy o predaji akcií obchodnej spoločnosti vrátane všetkých jej
príloh a dodatkov), rozsudok sp.?zn. 1Sžd/18/2011 z 13.12.2011 sa?týkal priestupku spáchaného na

úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a rozhodnutie vedené pod sp. zn. 1Sžo/23/2010 nie
je dohľadateľné. Naopak ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu v danom prípade predstavujú
v závislosti od konkrétneho sťažnostného bodu najmä rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3 Svk 9/2021 z 16.12.2021, sp.zn. 3Svk/24/2021 z 23.2.2022, sp.zn.
6Svk/28/2022 z 27.4.2023, sp.zn. 7Svk/18/2021 z 29.3.2023, sp.zn. 8Sžk 22/2021 z 25.8.2022, sp.zn.

10Sžk/30/2021 z 28.2.2023, s ktorými korešponduje aj odôvodnenie tohto rozhodnutia. Jedná sa o
rozhodnutia vydané v kasačnom konaní týkajúce sa reklamných stavieb vo veci toho istého sťažovateľa,
aký vystupuje aj v prejednávanej veci.

V.

Záver

22. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd nezistil, že kasačná sťažnosť žalobcu ako
sťažovateľa je dôvodná, resp. obsahuje právne relevantné sťažnostné body, ktoré by mohli ovplyvniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

23. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s
ustanoveniami § 167 ods. 1, § 169 SSP a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal

náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania
zo zákona (vo všeobecnosti) nevyplýva. Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd neuložil žiadnu
povinnosť, preto mu rovnako náhradu trov konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom

hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.