Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Roman Hargaš

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821010412
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3821010412.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D., E. F. XXX/XX, t.č. G. H. H. C. H. H. I. J. D., K. XXX/XX, pre zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods.1 písm. c), d) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 4. októbra 2023, prejednal

odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. novembra 2021, sp. zn.
1T/67/2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. novembra 2021, sp. zn. 1T/67/2021, bol obžalovaný
A. B. uznaný vinným v bode 1/ zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods.2 písm.

b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a v bode 2/ zo spáchania
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c), d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1) dňa 04. januára 2021 v čase okolo 00.30 hodiny v D. J. E. L., J. B. C. E. M. F. X, bez predchádzajúceho
slovného konfliktu jedenkrát udrel teleskopickou tyčou poškodenú H. C. do oblasti hlavy do pravého

spánku, po čom poškodená spadla na zem a následne ju teleskopickou tyčou jedenkrát udrel po ľavom
stehne, po čom ju dva alebo trikrát kopol do oblasti chrbta a brucha, čím spôsobil poškodenej H. C.
pomliaždenie čela hlavy vpravo s podkožným výronom krvi priemeru 3 centimetre, pomliaždenie ľavého
stehna vzadu s podkožným výronom krvi v dĺžke 15 centimetrov bez narušenia obvyklého spôsobu
života,

2) v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste si presne nezisteným spôsobom zadovážil
a následne až do času 11.10 hodiny dňa 12. apríla 2021, teda do času vzniku dopravnej nehody,
ktorej bol účastníkom ako vodič motocyklu s evidenčným číslom D. N. I. D. J. O. ceste číslo XX,
mal bez príslušného povolenia u seba, presnejšie v čierno-modrom ruksaku, ktorý mal počas jazdy
na chrbte, konkrétne v umelohmotnej nádobe s nápisom BLUETOOTH JAM
CLASSIC bielu kryštalickú látku o hmotnosti 37,015 gramov a to spoločne s jedným kusom plastovej

striekačky o objeme 2 ml, v ktorej bola biela kryštalická látka o hmotnosti 1,357 gramov, ktorá látka v
súhrnnejhmotnosti38,372gramovbolaidentifikovanáakometamfetamín(pervitín)smnožstvomúčinnej
látky 73 percenta hmotnostných, teda 28.012 mg čistej látky - metamfetamín báza, čo predstavovalo
minimálne 700 (sedemsto) obvykle jednorázových dávok drogy, spôsobilých po užití ovplyvniť psychiku
užívateľa, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle Zákona číslo 139/1998 Zb. O omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.Za to bol odsúdený podľa § 172 ods.1, § 51 ods.1, § 41 ods.2, § 38 ods.3, § 36 písm. l), n), § 37 písm.
m) Trestného zákona na úhrnný trestu odňatia slobody s probačným dohľadom vo výmere 3 (tri) roky,
výkon ktorého bol podľa § 49 ods.1 písm. a), § 51 ods.2 Trestného zákona podmienečne odložený

na skúšobnú dobu s probačným dohľadom 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods.4 písm. h) Trestného zákona
bola obžalovanému uložená povinnosť, spočívajúca v príkaze podrobiť sa počas plynutia skúšobnej
doby programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor po jeho vyhlásení
na hlavnom pojednávaní podal odvolanie v neprospech obžalovaného proti výrokom o uloženom treste.
Dodatočne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov odvolania poukázal
na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Rozsudok súdu vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného považujem za zákonný. Výrok rozsudku o

uložení trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na dobu 4 roky vzhľadom na
osobu obžalovaného, ako aj závažnosť jeho trestnej činnosti považujem za neprimerane mierny, a preto
s odvolaním napadnutým výrokom rozsudku si dovolím nesúhlasiť.
Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona 1) súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak

a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného
zákona podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi
zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Pokiaľ ide o hodnotenie osoby páchateľa a jeho doterajšieho spôsobu života, treba uviesť, že záver
o tom, že účel trestu sa môže dosiahnuť aj bez jeho výkonu, bude spravidla odôvodňovať zistenie,

že páchateľ dosiaľ viedol riadny život. Pri hodnotení doterajšieho spôsobu života sa treba zaoberať
prípadnou recidívou, ako aj okolnosťami, že sa páchateľ dopustil trestného činu opätovne. Okolnosti
prípadu v zmysle tohto ustanovenia sa nevzťahujú na osobu páchateľa, ani na možnosti jeho prevýchovy
a nápravy, ale sa týkajú spáchaného trestného činu, najmä pokiaľ ide o spôsob jeho spáchania,
mieru zavinenia páchateľa, pohnútku, situáciu a prostredie, za ktorých k jeho spáchaniu došlo, ako aj

spoločenské pomery v čase a na mieste spáchania trestného činu.
Trest odňatia slobody ukladaný v trestnom konaní je primárne koncipovaný ako nepodmienečný trest. Až
za predpokladu splnenia zákonných podmienok upravených v § 49 Trestného zákona je súd oprávnený
pristúpiť k podmienečnému odkladu uloženého trestu odňatia slobody. Žiadny páchateľ trestnej činnosti
nemá zákonný nárok na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, k tomuto možno pristúpiť

len po splnení zákonných podmienok.
V predmetnej trestnej veci mám za to, že neboli naplnené podmienky podmienečného odkladu výkonu
uloženého trestu odňatia slobody predpokladané ust. § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Mám za to, že samosudca Okresného súdu v Prievidzi pri rozhodovaní o treste nesprávne vyhodnotil
osobu obžalovaného, ktorý bol v minulosti trinásťkrát právoplatne odsúdený, pričom na dve odsúdenia

obžalovaného sa vzťahuje právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Práve s
prihliadnutím na doterajší spôsob života obžalovaného, považujem uloženie podmienečného trestu hoc
s uložením probačného dohľadu za neprimerane mierne.
Z trinástich odsúdení bolo obžalovanému uložených doposiaľ deväť nepodmienečných trestov odňatia
slobody.Napriektomusaobžalovanýpovykonaníposlednéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody

(13.10.2018) dopustil dňa 04.01.2021 ďalšej úmyselnej trestnej činnosti a dňa 12.04.2021 sa dopustil
ďalšieho závažného trestného činu. Teda od vykonania posledného trestu spojeného s odňatí slobody
dokázal obžalovaný viesť riadny život dva roky, dva mesiace a dvadsať jeden dní, čo je doba kratšia ako
samotná skúšobná doba aktuálne uložená napadnutým rozsudkom.

Dokonca možno skonštatovať, že závažnosť trestnej činnosti ktorej sa obžalovaný od vykonania
posledného nepodmienečného trestu dopustil má stúpajúcu závažnosť, pretože pokiaľ ide o skutok zo
dňa 12.04.2021, tento je kvalifikovaný ako zločin, pričom za zločin obžalovaný doposiaľ nikdy nebol
odsúdený. Je teda zjavné, že obžalovaný sa napriek predchádzajúcim odsúdeniam neštíti nielenžepáchať trestnú činnosť ako takú, ale dokonca jeho trestná činnosť naberá na závažnosti. Súčasne
poukazujem na skutočnosť, že v prípade zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, písmeno c),

d) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov bolo u obžalovaného zaistené
množstvo drogy, ktoré zodpovedalo minimálne 700 obvykle jednorazovým dávkam drogy, teda išlo o
pomerne veľké množstvo drogy.
Súčasne poukazujem na to, že obžalovanému bola v minulosti daná možnosť preukázať svoju nápravu,
keď mu bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T 152/15 v spojení s uznesením Krajského

súdu Trenčín sp. zn. 23 To 22/16 právoplatným dňa 16.05.2016 uložený podmienečný trest. Napriek
tejto možnosti viesť život na slobode obžalovaný preukázal, že nedokáže rešpektovať právne normy a v
skúšobnej dobe sa dopustil úmyselného trestného činu. Aj z tohto dôvodu neexistuje žiaden predpoklad,
že uloženie podmienečného trestu obžalovanému môže viesť k jeho náprave.
Takisto dávam do pozornosti, že obžalovaný je sčasti aj špeciálnym recidivistom, pretože bol doposiaľ
trikrát odsúdený za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, trikrát bol odsúdený za

trestný čin výtržníctva podľa § 202 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a jedenkrát bol odsúdený za
drogovú trestnú činnosť podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona. Aj predchádzajúce odsúdenia vytvárajú
obraz odsúdeného ako človeka, ktorý žije určitým spôsobom života, ktorého sa nevie vzdať a nedokáže
rešpektovať právne normy čo ho vedie k tomu, že sa dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti.
Nemožno sa stotožniť so záverom súdu, že obžalovaný od 23.03.2018 viedol riadny život. V prvom rade

preto, že odsúdený bol vrátane dňa 23.03.2018 až do 13.10.2018 vo výkone trestu odňatia slobody.
Taktiež po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný dňa 08.07.2020 postihnutý za
priestupok podľa § 69 odsek 2 zákona č. 190/2003 Z.z., konkrétne za to, že dňa 06.11.2019 držal v
motorovom vozidle strelivo, ktoré si v bližšie nezistenom čase zadovážil a tiež bol obžalovaný postihnutý
za priestupok na úseku cestnej dopravy, a to konkrétne dňa 05.12.2018. Tieto skutočnosti vyplývajú z

výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, ktorej obsah je súčasťou vyšetrovacieho spisu, konkrétne č.l.
80 vyšetrovacieho spisu ORP-3/PD-PD-2021 resp. č.l. 73 vyšetrovacieho spisu ORP-351/1-VYS-PD-
2021.
Nakoľko však sudca prvostupňového súdu zrejme nemal pri rozhodovaní aktualizovaný výpis z
ústrednej evidencie priestupkov, navrhujem vykonať nový dôkaz, konkrétne lustráciu v tejto evidencii

zo dňa 13.12.2021, ktorá tvorí prílohu tohto odvolania podaného proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného. Z uvedenej aktualizovanej evidencie priestupkov totiž vyplýva, že obžalovaný bol od
vykonania posledného nepodmienečného trestu odňatia slobody do dňa spáchania skutkov pre ktoré
je aktuálne obžalovaný, postihnutý za ďalšie tri priestupky konkrétne za vedenie motorového vozidla v
čase zadržania vodičského preukazu, za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek

1 písmeno d) zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. a priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47
odsek 1 písmeno d) zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. Konštatovanie prvostupňového súdu, že
odsúdený viedol riadny život, preto považujem za nedôvodné. Spáchanie piatich priestupkov a dvoch
trestných činov rozhodne nemožno hodnotiť ako vedenie riadneho života.
Pokiaľ prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že obžalovaný počas dopravnej nehody utrpel úraz,

ktorý ho prinútil prehodnotiť život a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by obžalovaný
vzhľadomnasvojzdravotnýstavzrejmevykonalvnemocnicipreobvinenýchaodsúdených,poukazujem
na ustanovenie § 5 odsek 1 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Zo znenia vyššie spomenutého ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca
pre prípad, zhoršeného zdravotného stavu odsúdeného umožnil výkon trestu v nemocnici. Samotné

vykonanie trestu v nemocnici pre obvinených a odsúdených nie je v rozpore s účelom trestu, práve
naopak, predstavuje generálnu ale aj individuálnu prevenciu a súčasne morálne odsúdenie páchateľa.
Naviac vo vyšetrovacom spise nie sú zabezpečené také lekárske správy, ktorých obsah by poukázal na
znemožnenie výkonu trestu odňatia slobody.
V predmetnej trestnej veci tak osoba obžalovaného ani povaha trestnej veci podľa môjho názoru

neumožňujú učiniť relevantný záver, že na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebný jeho výkon v ústave
na výkon trestu odňatia slobody.
V zmysle ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona je hlavným a základným účelom trestu zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní trestnej činnosti. U obžalovaného
A. B. nemožno tento účel dosiahnuť inak, ako uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo

je zrejmé zo spôsobu jeho doterajšieho života.
Spoukazomnavyššieuvedenénavrhujem,abyKrajskýsúdvTrenčíne,vzmysle§321odsek1písmeno
b), e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prievidzi vo výroku o treste a
aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanému A. B. sám podľa § 172 odsek 1 Trestnéhozákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l), n) Trestného
zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici
upravenejtrestnejsadzbysozaradenímdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňom

stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne, ktorý uviedol
nasledovné:

„ObžalovanýA.B.,nar.XX.XX.XXXX,trv.bytomD.,E.F.XXX/XX,tohočasuG.H.H.C.sosídlomvJ.D.,
K. F. XXX/XX, sa k odvolaniu prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi ktorým napáda rozhodnutie
OS Prievidza, Rozsudok sp.zn. č. 1T/67/2021 zo dňa 29.11.2021 v časti uloženého trestu vyjadrujem
tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu vnímam ako spravodlivé.
Trest odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu štyri roky s probačným dohľadom považujem vzhľadom na všetky okolnosti za primeraný

a dostatočný na moju prevýchovu.
Uvedomujem si nesprávnosť svojho konania a ľutujem všetky skutky, ktorých som sa v živote dopustil
a ľutujem všetko zlé a špatné, čo som vo svojom živote vykonal. Pod vplyvom udalostí ktoré som prežil,
somprehodnotilcelýsvojživotadospelsomkvnútornémupresvedčeniu,žechcemžiťinak,akodoteraz.
Vo svojom odhodlaní vnímam podporu celej svojej rodiny a verím, že už viac nesklamem.

Navrhujem a prosím, aby odvolací súd odvolanie prokurátora OP Prievidza zamietol. V prílohe pripájam
doklad o mojom aktuálnom zdravotnom stave.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, prokurátor zotrval na podanom odvolaní
a jeho dôvodoch. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol podľa petitu písomných dôvodov podaného

odvolania. Obhajoba s poukazom na svoje vyjadrenie k odvolaniu prokurátora navrhla odvolanie
prokurátora zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku o uloženom treste, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v
podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, ktoré by bez ďalšieho boli
dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. Odvolací

súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu o uloženom treste sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s názorom prokurátora, podľa ktorého

v prejednávanom prípade nie sú naplnené podmienky podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody uloženého obžalovanému, predpokladané v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

V súvislosti s prejednávaným prípadom odvolací súd považuje za potrebné dať za pravdu prokurátorovi
vsúvislostisopodstatnenosťoujehoargumentácievdôvodochpodanéhoodvolaniaohľadnehodnotenia

osoby obžalovaného pred spáchaním trestnej činnosti, teda do 12.4.2021. Odvolací súd v tomto
smere má výhrady len k počtu prokurátorom ustálených odsúdení obžalovaného pred spáchaním
predmetnej trestnej činnosti, ktorých počet vzhľadom na fikcie zahladenia odsúdenia a ukladané
súhrnné tresty je podľa výsledkov vykonaného dokazovania možné ustáliť na počet 6. Aj tento počet
predchádzajúcich odsúdení po materiálnej stránke nie je v rozpore s argumentáciou prokurátora

v dôvodoch odvolania v neprospech obžalovaného. Preto odhliadnuc od zmeny v živote obžalovaného
dňa 12.4.2021 v dôsledku dopravnej nehody so závažnými následkami trvalého charakteru na zdravotný
stav obžalovaného by podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia prokurátora v dôvodoch podaného
odvolania nepochybne zakladala odôvodnenosť záveru, podľa ktorého v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák.u obžalovaného by zrejme nemohli byť naplnené podmienky podmienečného odkladu výkonu uloženého
trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., naplnenie ktorých je zákonnou podmienkou
pre aplikáciu ustanovení § 51 Tr. zák.

V prejednávanom prípade sa však odvolací súd stotožnil s názorom okresného súdu, podľa
ktorého na podklade následkov dopravnej nehody obžalovaného dňa 12.4.2021 došlo u neho
k podstatnej zmene pomerov, ktorá zmena pomerov je odôvodnená jeho invaliditou s podstatným
znížením jeho fyzických schopností. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že dôsledkom

dopravnej nehody je imobilita obžalovaného, ktorá skutočnosť prakticky objektíve vylučuje dopúšťať sa
deliktuálneho konania, ktoré bolo u obžalovaného opakovane zistené pred spáchaním trestnej činnosti
v prejednávanom prípade. Z uvedeného hľadiska samotná imobilita obžalovaného prakticky objektívne
znemožňuje páchanie deliktov, ako tomu bolo pred uvedenou zmenou zdravotného stavu obžalovaného.
Tento stav obžalovaného tak sám osebe objektívne a podstatným spôsobom prispieva k naplneniu
preventívneho účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je aj zabezpečenie ochrany spoločnosti

pred páchaním jeho ďalšej trestnej činnosti.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol aj na
tvrdenia obžalovaného, podľa ktorých na podklade následkov utrpených poranení prehodnotil svoj
predchádzajúci život a uvedomil si, že chce viesť riadny život. Na základe preskúmania veci odvolací

súd dospel k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania oprávňovali okresný súd uveriť uvedenému
tvrdeniu obžalovaného. Odvolací súd pri tomto závere vychádzal z absencie poznatkov o podozrení
z protiprávneho konania obžalovaného po dni 12.4.2021 a z toho, že trauma (psychická a fyzická), akú
utrpel obžalovaný, je vo všeobecnosti spôsobilá v pozitívnom zmysle ovplyvniť náhľad k hodnotovým
otázkam, ako aj ovplyvniť prístup k ďalšiemu vedeniu života.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že názor okresného súdu o výnimočnom
splnení zákonných podmienok v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v tomto prejednávanom prípade
nevykazuje znaky arbitrárnosti aj napriek dôvodnosti argumentov, ktoré prokurátor uviedol v dôvodoch
svojho odvolania. Preto odvolací súd nedospel k záveru, podľa ktorého by sa súd nevysporiadal so

všetkými skutočnosťami, rozhodnými pre ukladanie trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
a nedospel ani k záveru, podľa ktorého by uložený trest v danom prípade vykazoval znaky neprimeranej
miernosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Následne odvolací súd nad rámec odvolaním vytýkaných vád preskúmal správnosť a zákonnosť

napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci
na to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona
vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,
ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,
alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2
napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po
lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.