Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/101/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6921200559
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6921200559.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpený Združením na ochranu práv
občana – AVES, so sídlom Jána Poničana 9, 841 08 Bratislava, IČO: 50 252 151, proti žalovaným: 1/
DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930,
2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F. a 3/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., so
sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, žalovaní 1/ a 3/ právne zastúpený
PETKOV & Co s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, v konaní o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby a o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/9/2021 – 219 zo dňa 16. marca 2022 ako súdu
prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o zamietnutí žaloby (v časti) o určenie neplatnosti dražby a
v závislom III. výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 3/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do

troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (v časti) o určenie,
že dražba nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor na liste
vlastníctva č. XXX pre okres Rimavská Sobota, obec C., katastrálne územie G. C., a to parcely CKN č.
XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 263 m2, B. H. XX G. X. I. C. C. H. X B. J. K. K. H. XX C.
C., stojaceho na parcele CKN č. XX/X v 1/1-ine, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku XXXX/XXXXX, konaná dňa 25.11.2022
a osvedčená Notárskou zápisnicou č. N 2843/2020, NZ 40368/2020, NCRls 410435/2020 spísanou
Mgr. Tomášom Gerberym, notárom, Notársky úrad so sídlom Mnoheľova 17, Poprad je neplatná (I.
výrok); zamietol žalobu (aj v časti) o určenie neexistencie záložného práva žalovaného 1/ k predmetným
nehnuteľnostiam (II. výrok) a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania
v plnom rozsahu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude určená výška trov (III. výrok).

2. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že K. K., L., so sídlom
M. XX, XXX XX B. na jednej strane (ďalej aj „banka“) a žalobca a jeho vtedajšia manželka L. B. na
strane druhej uzatvorili dňa 28.08.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej banka poskytla žalobcovi
a jeho manželke splátkový úver vo výške 7 000,- € na bývanie a za účelom vyplatenia existujúcichúverov (konkrétne vyplatenia úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy z 26.05.2014 s vtedajším
zostatkom 6 884,43 €). V zmluve o úvere zo dňa 28.08.2014 bola dojednaná fixná úroková sadzba vo
výške 4,19% ročne na 5 rokov, splátky po 40,79 € mesačne v počte 318 a konečná splatnosť úveru

dňom 15.03.2041. Taktiež bol dojednaný spracovateľský poplatok vo výške 199,- €.

3. Toho istého dňa, t.j. 28.08.2014 uzavrela banka ako záložný veriteľ a žalobca ako záložca zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu. Predmetom záložnej zmluvy bola
pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere zo dňa 28.08.2014, teda istina vo výške 7 000,- € a jej

príslušenstvo - úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou. Ako
záloh boli označené vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vtedajšom vlastníctve záložcu – žalobcu. Podľa
časti II. článku IV. zmluvy, ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený
začať výkon záložného práva. Manželka žalobcu L. B. podpísala na listine svoj súhlas so zriadením
záložného práva manželom a ostatnými právnymi úkonmi jej manžela obsiahnutými v listine.

4. Žalobca pred zosplatením úveru zaplatil naposledy dňa 15.03.2018 sumu 40,79 €. Banka listom zo
dňa 17.05.2018 oznámila žalobcovi, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 309,53 € a
upozornila ho na oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky a pristúpiť k realizácii výkonu
záložného práva, ak dlžnú sumu neuhradí do 15 dní od doručenia výzvy. Obdobná výzva bola zaslaná aj
L. B.. Tieto výzvy prevzali adresáti 23.05.2018, napriek tomu až do 15.03.2019 nevykonali žiadnu úhradu

dlhu. Listami zo dňa 23.07.2018 banka oznámila žalobcovi a jeho manželke vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru ku dňu 20.07.2018. Listy boli doručené dňa 27.07.2018.

5. Zmluvou č. XXXX/XXXX/XX zo dňa 09.12.2019 bola pohľadávka s príslušenstvom postúpená
z postupcu – banky na postupníka – žalovaného 1/.

6. Žalobcovi bolo zaslané oznámenie o začatí výkonu záložného práva (ktoré súdu prvej inštancie
predložil), dražba vykonávaná dražobníkom - žalovaným 3/ dňa 14.10.2020 bola neúspešná, predmet
dražby nebol vydražený, opakovaná dražba konaná dňa 25.11.2020 bola prístupná verejnosti, čo
vyplýva z notárskej zápisnice, znalecký posudok č. 91/2020 vyhotovený znalcom N. E. G. za účelom

ohodnotenia nehnuteľností bol žalobcovi zaslaný dňa 05.08.2020, žalobca si ho v odbernej lehote
neprevzal, námietky proti znaleckému posudku vrátane ohodnotenia predmetu dražby nevzniesol.
Opakovaná dražba konaná dňa 25.11.2020, bola vykonaná na základe písomnej zmluvy o vykonaní
dražby uzavretej dňa 21.10.2020 medzi žalovaným 1/ ako navrhovateľom dražby a medzi žalovaným 3/
ako dražobníkom, priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou, ktorú súdu predložil žalobca aj

s oznámením o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby a určenie neexistencie záložného práva dňa 19.02.2021.

8. Súd prvej inštancie v prvom rade konštatoval, že žaloba (v časti) o neplatnosť dražby bola podaná
v zákonom (ust. § 21 ods. 2 veta druhá zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej aj „zákon o DD“)) stanovenej trojmesačnej lehote
a žalobca ako predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba ju podal v súlade s § 21 ods. 4 zákona

o DD proti navrhovateľovi dražby, osobe ktorá vykonáva záložné právo (žalovanému 1/), vydražiteľovi
nehnuteľnosti (žalovanej 2/) a dražobníkovi (žalovanému 3/).

9. Súd prvej inštancie preto následne skúmal žalobcom namietanú platnosť záložnej zmluvy, či boli
porušenéustanoveniazákonaoDDačitýmdošlokdotknutiuprávžalobcuvzmysle§21ods.2vetaprvá

zákona o DD, aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/66/2019
zo dňa 28.08.2020.

10. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že záložná zmluva je neplatná pre neurčitosť
vymedzenia zabezpečenej pohľadávky. S poukazom na ustanovenia § 151a, § 151b ods. 2 a 3

Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia záložnej zmluvy bol súd prvej inštancie
názoru, že záložná zmluva obsahuje zákonom vyžadované podstatné náležitosti, je v nej dostatočne
určitým spôsobom vymedzená zabezpečená pohľadávka, ako aj záloh, nezistil žiadny dôvod jej
neplatnosti.11. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere zo dňa 28.08.2014, súd prvej inštancie nesúhlasil s argumentáciou
žalobcu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na absenciu údaju o výške ročnej

percentuálnej miery nákladov. Poukázal na to, že v zmysle § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého
lehota splatnosti je viac ako 10 rokov. Preto mal za to, že na danú zmluvu o úvere sa zákon o

spotrebiteľských úveroch neaplikuje. Za nepodstatnú preto považoval aj argumentáciu žalobcu ohľadne
spochybňovaného účelu poskytnutia úveru, teda či sa v skutočnosti jednalo o úver na bývanie alebo
na refinancovanie predošlého úveru, o hrubom porušení povinnosti banky podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,t.j.povinnostiposúdeniaschopnostispotrebiteľasplácaťúver,akoajozápočte
spracovateľského poplatku do istiny úveru, ktorá mala byť poskytnutá ponížená o tento poplatok.
Zároveň však zdôraznil, že skutočnosť, že sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona

o spotrebiteľských úveroch neznamená, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52
Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „OZ“).

12. Súd prvej inštancie nedospel ani k záveru, že by zmluva o úvere zo dňa 26.05.2014, kde na
základ nej poskytnutý úver bolo refinancovaný zmluvou o úvere zo dňa 28.08.2014, bola bezúročná

a bez poplatkov. Mal za to, že táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie neakceptoval žalobcov prepočet splátok len
na istinu a v dôsledku toho jeho tvrdenie, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nebol

v omeškaní so žiadnou splátkou viac ako 3 mesiace.

14. Súd prvej inštancie nesúhlasil ani s názorom žalobcu, že poplatok vo výške 199,- € dojednaný
v zmluve o úvere zo dňa 28.08.2014 treba považovať za splátku úveru, lebo bankám je zakázané
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu. Bol totiž názoru, že

daný poplatok je spracovateľským poplatkom dojednaným v súlade s § 499 Obchodného zákonníka
v platnom znení (ďalej aj „ObZ“), podľa ktorého za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

15. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že z úverovej zmluvy zo dňa 28.08.2014

nevyplýva dohoda o práve banky vyhlásiť predčasnú splatnosť pohľadávky pre nesplnenie niektorej
zo splátok. Poukázal na ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého sú jej súčasťami všeobecné
obchodné podmienky, úverové podmienky banky pre poskytovanie úverov a sadzobník. Podľa bodu
8.4.a obchodných podmienok pre poskytovanie úverov, ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia,
banka je oprávnená najmä vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, t. j. požadovať splatenie v

lehote, ktorú určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Podľa bodu 8.1 obchodných podmienok pre
poskytovanie úverov prípadmi porušenia je omeškanie dlžníka sú splatením pohľadávky banke o viac
ako 3 mesiace.

16. Žalobcom namietanú neplatnosť zosplatnenia úveru zo strany banky súd prvej inštancie vzhľadom

na vyššie uvedený záver o tom, že úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, záver
o platnom dojednaní práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a s poukazom na ustanovenie
§ 53 ods. 9 OZ v spojení s ustanovením § 565 OZ vyhodnotil ako nedôvodnú. Mal za to, že boli
splnené podmienky vyžadované týmito zákonnými ustanoveniami na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru zo strany banky. Žalobca si riadne prevzal výzvu na zaplatenie, v ktorej bol upozornený na

možnosť zosplatnenia úveru a tiež riadne prevzal aj oznámenie o zosplatnení. Žalobca ako dlžník bol
v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní so zaplatením splátok viac ako 3 mesiace
a bol vopred v zákonom stanovenej lehote upozornený na možnosť zosplatnenia úveru dojednanú v
obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie nesúhlasil s názorom
žalobcu, že toto právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru mohla banka využiť len do splatnosti

najbližšej splátky, do 15.06.2018 a nie až splátky splatnej 15.07.2018. Žalobca bol totiž v omeškaní aj so
splátkami splatnými dňa 15.04.2018, 15.05.2018, 15.06.2018 a 15.07.2018. Právo vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru by banka nebola mohla využiť k 20.07.2018, len keby bola k uvedenému dňu splatnásplátka už zaplatená. Veriteľ teda môže v podstate po výzve podľa § 53 ods. 9 OZ zosplatniť svoju
pohľadávku kedykoľvek, kým je dlžník v o meškaní aspoň s jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace.

17. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že
v dôsledku neplatného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru banka nemohla postúpiť „živý úver“
na žalovaného 1/. Žalobca taktiež neuviedol ani nepreukázal, kedy malo dôjsť k dohode medzi ním
a pôvodným veriteľom, že pohľadávku nemožno postúpiť. Preto neobstojí ani jeho argumentácia
ohľadne neplatnosti postúpenia pre rozpor s § 525 ods. 2 OZ. K tvrdeniu žalobcu, že mu postúpenie

pohľadávky nebolo oznámené súd prvej inštancie podotkol, že táto skutočnosť, aj keby bola preukázaná,
nespôsobuje neplatnosť postúpenia, neoznámenie postúpenia pohľadávky má vplyv len na to, komu má
dlžník plniť. Dodal, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, kedy už pohľadávka
bola postúpená.

18. Vychádzajúc zo záveru o platnom a právne účinnom zosplatnení úveru považoval súd prvej inštancie

za splnenú podmienku podľa § 3 ods. 6 zákona o DD, že hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva
zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam
prevyšovala 2 000,- €, preto bolo možné nehnuteľnosti dražiť. Súd prvej inštancie taktiež nemal za
preukázanú neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby.

19. Taktiež samotný priebeh dražby vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a s poukazom
na § 10, § 11 ods. 7 veta prvá, § 12 ods. 5, § 16 a § 22 a nasl. zákona o DD považoval súd
prvej inštancie za súladný so zákonom o DD. Zhrnul, že žalobcovi bolo zaslané oznámenie o začatí
výkonu záložného práva, nakoľko ho súdu sám predložil, opakovaná dražba zo dňa 25.11.2020 bola
prístupná verejnosti, znalecký posudok ohľadne ohodnotenia nehnuteľnosti bol žalobcovi zaslaný, tento

si ho v odbernej lehote neprevzal, avšak nakoľko sa dostal do jeho dispozičnej sféry, považuje sa za
doručený. Žalobca námietky proti znaleckému posudku, a teda ani proti ohodnoteniu predmetu dražby
nevzniesol, opakovaná dražba bola vykonaná na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby uzavretej
dňa 21.10.2020 medzi žalovaným 1/ ako navrhovateľom dražby a medzi žalovaným 3/ ako dražobníkom,
priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou, túto zápisnicu sám žalobca aj s oznámením o

výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby predložil súdu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností uvedených v § 21 ods. 2 zákona
o DD, t. j. že záložná zmluva je neplatná alebo že boli porušené ustanovenia zákona o DD a v dôsledku
toho bol žalobca dotknutý na svojich právach.

20. Súd prvej inštancie taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že dražba je neplatná pre
neprimeranosť výšky pohľadávky k hodnote založenej veci, nakoľko zabezpečená pohľadávka podľa
žalobcu nedosahuje ani len polovicu hodnoty založených nehnuteľností. Súd prvej inštancie uviedol,
že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávka činila 6 992,71 €, žalobca od vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti do 09.01.2020 zaplatil na úver sumu 122,37 €. Dražené nehnuteľnosti mali

podľa znaleckého posudku cenu 11 000,- €. Za nedôvodnú a účelovú považoval aj námietku žalobcu,
že nenašiel písomnosť, ktorou by bol vyzvaný na umožnenie obhliadky. Súd prvej inštancie opätovne
poukázal na to, že túto námietku, ako aj námietku ohľadne ohodnotenia nehnuteľností mohol žalobca
uplatniť proti znaleckému posudku v zmysle § 12 ods. 5 zákona o DD, znalecký posudok mu bol totiž
právneúčinnýmspôsobomdoručený.Taktiežaniokolnosť,naakúsumubolanehnuteľnosťpodľazmluvy

o úvere poistená podľa súdu prvej inštancie nemá vplyv na to, ako bola nehnuteľnosť ohodnotená
znaleckým posudkom pre účely dobrovoľnej dražby.

21. Súd prvej inštancie taktiež nevzhliadol v okolnostiach prípadu porušenie ústavného práva žalobcu
na obydlie vykonaním dobrovoľnej dražby v súlade so zákonom. Za nepodstatnú považoval aj námietku

žalobcu, že nemá vedomosť, ako bol ukončený proces dobrovoľnej dražby realizovaný predchádzajúcim
dražobníkomI.K.O.,K.vzhľadomnato,žesanáslednezačalananovodražbarealizovanádražobníkom
- žalovaným 3/ a na základe tejto novej dobrovoľnej dražby nadobudla nehnuteľnosti žalovaná 2/.

22. Žalobu (v časti) o určenie neexistencie záložného práva žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam súd prvej

inštancie zamietol s poukazom na ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v platnom znení (ďalej aj „CSP“), nakoľko žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na
takomto určení, ktorý bolo potrebné preukazovať, pretože nevyplýva z osobitného predpisu. Žalobca ani
neuviedol, v čom má tento naliehavý právny záujem spočívať.23. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
vzhľadom na plný úspech žalovaných 1/ až 3/ v spore.

24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie považoval podľa obsahu odvolania za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. b), e), f) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces;súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Žalobca videl porušenie jeho práva na spravodlivý proces v tom, že mu neboli doručené súdom prvej
inštancie vykonané listinné dôkazy uvedené v napadnutom rozsudku, a to výpis z listu vlastníctva č.

XXX zo dňa 18. 02. 2021, oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 25. 11. 2020,
oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe z 26. 10. 2020, oznámenie K. K., L. pre žalobcu zo dňa
03. 08. 2018 o začatí výkonu záložného práva, Obchodné podmienky K. K., L. pre poskytovanie úverov
a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, C. K. K., L., preto sa k nim nevie
vyjadriť.

26. Ďalej žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté dokazovanie, a to ohľadne 1.
a 2. kola neúspešnej dobrovoľnej dražby vykonávanej dražobníkom I. K. O., K. z januára 2019 a zo dňa
31.07.2019 a ohľadne 3. kola neúspešnej dobrovoľnej dražby a 4. kola dobrovoľnej opakovanej dražby
vykonávanej dražobníkom - žalovaným 3/ zo dňa 14.10.2020 a zo dňa 25.11.2020, najmä návrhom na

vykonanie dobrovoľnej dražby uzatvoreným medzi dražobníkom I. K. O. K. a pôvodným veriteľom K. K.,
L., zmluvami o vykonaní dobrovoľnej dražby (1. a 2. kola) uzatvorenými medzi dražobníkom I. K. O. K.
a pôvodným veriteľom K. K., L., upustením alebo ukončením dražobného procesu dražobníkom I. K.
O., K., resp. ukončením pôsobenia tohto dražobníka v začatom dražobnom procese pred postúpením
pohľadávky bankou na žalovaného 1/, znaleckým posudkom č. 109/2018 zo dňa 19.10.2018, znaleckým

posudkom č. 91/2020 zo dňa 25.07.2020, oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným žalobcovi
a jeho manželke ako spoludlžníčke vrátane doručeniek, návrhom a zmluvami o vykonaní dobrovoľnej
dražby a opakovanej dobrovoľnej dražby uzatvorenými medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/.

27.Žalobcapovažovalvykonanietýchtodôkazovzapodstatnéprerozhodnutievoveci.Uviedol,žezlistu

vlastníctva č. XXX zo dňa 23.11.2020 totiž vyplýva zápis oznámenia o začatí výkonu záložného práva
od K. K., L. zo dňa 08.08.2018, zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1018/2019/CE zo dňa 09.12.2019
uzatvorenej medzi K. K., L. ako postupcom a žalovaným 1/ ako postupníkom, oznámenia o dobrovoľnej
dražbe (1. dražbe) od I. K. O., K.. zo dňa 07.12.2018, oznámenia o konaní prvej opakovanej dobrovoľnej
dražby od žalovaného 3/ zo dňa 06.11.2020 a oznámenia o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby od

I. K. O., K. zo dňa 09.07.2019. Z listu vlastníctva je podľa žalobcu teda zrejmé, že dobrovoľnú dražbu
nehnuteľností v jeho vlastníctve vykonávali dve dražobné spoločnosti – I. K. O. K., IČO: XX XXX XXX, K.
K. E. X, B. – E. H. K. E. a žalovaný 3/. Z toho dôvodu žiadal zabezpečiť celý dražobný spis od obidvoch
dražobných spoločností, aby bolo možné relevantným spôsobom zistiť, ako bol a či vôbec ukončený
proces prvej dobrovoľnej dražby ktorú organizovali pôvodný veriteľ K. K., L. a dražobník I. K. O., K..

Žalobca totiž nebol týmto dražobníkom vyrozumený písomne o dôvodoch upustenia od dražby v zmysle
ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o DD.

28. Žalobca ďalej považoval za nesprávne právne posúdenie spracovateľského poplatku ako
oprávnenéhosodôvodnením,žesajednáopoplatokpodľa§499Obchodnéhozákonníka,podľaktorého

za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu,
ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Uviedol, že zo zmluvy o vykonaní dobrovoľnej
dražby zo dňa 21.10.2020 uzatvorenej medzi žalovanými 1/ a 3/ vyplýva, že žalovaný 1/ uplatnil v
dražbe aj iné príslušenstvo v sume 595,15 €, ktoré nie je špecifikované, z čoho žalobca vyvodil, že jeho
súčasťou je aj spracovateľský poplatok. S poukazom na ust. § 53 ods. 5, § 53a ods. 1, § 53d a § 54

OZ a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27Co/57/2019 – 193 zo dňa 18.07.2019 bol žalobca
názoru, že dojednanie spracovateľského poplatku, resp. poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je „ex lege“ neplatná. Naďalej tiež tvrdil, že pôvodný veriteľ K. K., L. mu v
skutočnosti neposkytla finančné prostriedky v zmluvne dojednanej výške 7 000,- €, ale len vo výške 6801,- € zníženej o spracovateľský poplatok vo výške 199,- €, úroky však uplatňovala zo sumy 7 000,-
€, hoci mu žiadne protiplnenie v sume 199,- € neposkytla. Dodal, že žalovaným 1/ v dražbe uplatnená
pohľadávkavrátanepríslušenstvanebolapriznanásúdom.Pretouzavrel,ževýškaapravosťpohľadávky

nebola riadnym spôsobom preukázaná a je v rozpore s § 7 ods. 2 zákona o DD.

29. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o platnom dojednaní práva veriteľa
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založenom na tom, že možnosť zosplatnenia úveru bola
dojednaná v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy. Trval na tom, že žalobca a banka

si zmluvne v úverovej zmluve nedojednali možnosť predčasného zosplatnenia úveru. S poukazom
na ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 OZ uviedol, že Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že nie je
nevyhnutné, aby náležitosti spotrebiteľskej zmluvy vyžadované smernicou o spotrebiteľských zmluvách
boli obsiahnuté v jedinom dokumente, veritelia sú však povinní preukázať, že obchodné podmienky
sú spotrebiteľovi známe, resp. že boli k zmluve priložené a to tak, aby sa spotrebiteľ mohol pred
uzavretím zmluvy skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Podľa žalobcu

na preukázanie nepostačujú vyhlásenia spotrebiteľov uvedené v záverečných ustanoveniach zmlúv o
tom, že spotrebiteľ obchodné podmienky prevzal a oboznámil sa s nimi, resp. že obchodné podmienky
a všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou úverovej zmluvy. Žalobca mal za to, že žalovaný 1/
mal preukazovať, že žalobca sa oboznámil s obchodnými podmienkami a všeobecnými obchodnými
podmienkami, súd prvej inštancie nemal len stručne konštatovať, že tieto podľa uzavretej zmluvy o úvere

boli jej súčasťami.

30. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/21/2019 zo dňa
25.04.2019, v ktorého odôvodnení sa uvádza: „Všeobecné obchodné podmienky, Úrokové sadzby
produktov resp. Sadzobník neboli individuálne dojednané medzi stranami sporu...Individuálnosť ich

dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na Úrokové sadzby zmluva odkazuje. Nakoniec,
neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho, že neboli nikým podpísané ani odátumované.
VOP, Úrokové sadzby či Sadzobník predstavujú dokumenty k zmluve formulárového charakteru, ktoré
ak aj obsahujú dojednanie o poplatkoch, sankciách, odplate, tieto splývajú so všetkými nespočetnými
informáciami do jedného celku tak, že priemerný spotrebiteľ v kontraktačnej fáze zmluvy je viac

dezorientovaný než seriózne dodávateľom informovaný o význame tejto podmienky. VOP predstavujú
rozsiahly (v súdenej veci 40-stranový) súbor najrozmanitejších ustanovení s množstvom právnických,
či ekonomických/„bankových“ termínov, v ktorých je problematické zorientovať sa osobe znalej práva,
nieto ešte priemernému spotrebiteľovi. Uvedené v spojení s neindividuálnosťou dojednania spôsobuje
ich neprijateľnosť.“.

31. Ďalej žalobca tvrdil, že podstatné náležitosti nemôžu byť uvedené vo všeobecných obchodných
podmienkach. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/11/2020 zo dňa 02.12.2021,
kde sa uvádza: „Podstatné náležitosti zmluvy by nemali byť uvedené vo všeobecných obchodných
podmienkach. Zakotvenie tak podstatnej zmluvnej podmienky, akým je zosplatnenie pohľadávky a

zároveň existencia finančných nárokov dodávateľa do textu všeobecných obchodných podmienok, je
nekalou obchodnou praktikou už len z dôvodu, že tieto podmienky obsahujú rozsiahly text, pričom
spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy reálne nemá ani najmenšiu možnosť sa s takýmito podmienkami
oboznámiť a uvedomiť si ich dôsledky. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, dohoda medzi žalobcom
a žalovaným o možnosti predčasného splatenia úveru nebola platne uzavretá. (porov. Rozsudok

Krajského súdu v Prešov z 25.08.2020, sp.zn. 3CoCsp/12/2020).“ .

32. Žalobca vychádzajúc z vyššie uvedeného mal za to, že dohoda medzi ním a bankou o možnosti
predčasného splatenia úveru nebola platne uzavretá, banka preto nebola oprávnená úver predčasne
zosplatniť a následne postúpiť živú pohľadávku ako celok (teda aj nesplatnú časť pohľadávky) na

žalovaného 1/. Ak tak banka konala, konala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon o bankách“) a v rozpore s § 525
ods. 2 OZ. Preto aj zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2019 je neplatným právnym úkonom
pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Žalovaný 1/ sa preto nestal novým veriteľom, ani záložným
veriteľom, a preto nemohol byť navrhovateľom dobrovoľnej dražby v zmysle § 7 ods. 1 zákona o DD.

Nemohol teda ani písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť a ani vyhlásiť pravosť, výšku a
splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva v zmysle § 7 ods. 2 zákona o DD.33. Žalobca podotkol, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vyhotovila banka dňa
23.07.2018, v ňom požadovala uhradiť pohľadávku 6 991,71 € do 15 dní, oznámenie prevzala manželka
žalobcu dňa 27.07.2018 a napriek tomu, že lehota uplynula až 12.08.2018, banka začala výkon

záložného práva už 03.08.2018, čo vyplýva z poznámky na liste vlastníctva zapísanej 08.08.2018.

34.Žalobcamalďalejzato,ženapriektomu,žepodľasúduprvejinštanciebolpreukázateľnevomeškaní
s troma mesačnými splátkami splatnými dňa 15.05.2018, 15.04.2018 a 15.03.2018, ak banka upozornila
žalobcu na uplatnenie práva podľa § 565 OZ listom zo dňa 17.05.2018 doručeným žalobcovi 23.05.2018,

potom lehota 15 dní podľa § 53 ods. 9 OZ uplynula dňa 07.06.2018 a banka mohla právo na zosplatnenie
úveru uplatniť len do najbližšej splatnej splátky, v tomto prípade splatnej dňa 15.06.2018. Ak banka toto
právo využila až 23.07.2018 (po splatnosti až ďalšej druhej splatnej splátky), postupovala podľa žalobcu
v rozpore s § 565 veta druhá OZ a aj z tohto dôvodu je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru neplatné.

35. Vzhľadom na neplatnosť zosplatnenia úveru z vyššie uvedených dôvodov bol žalobca názoru, že

pohľadávka bez jej príslušenstva nedosahovala v čase konania dražby sumu 2 000,- € v zmysle § 3 ods.
6 zákona o DD ako podmienku konania dražby bytu.

36. Žalobca v odvolaní naďalej napádal priebeh dobrovoľnej dražby. Poukázal na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie, ktorá ukladá súdu v spotrebiteľských veciach skúmať existenciu neprijateľných

zmluvných podmienok bez ohľadu na konkrétnu fázu alebo typ konania z dôvodu, aby sa od spotrebiteľa
nevymohli plnenia, ktoré majú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. S poukazom na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/305/2018 zo dňa 12.12.2018 mal za to, že
aj keď podľa ustálenej súdnej praxe samotná právna úprava dobrovoľných dražieb v spotrebiteľských
veciach nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou

z práva únie, zároveň z nej vyplýva, že len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje
zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje. Ústavný súd
Slovenskej republiky posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o DD s príslušnými článkami
Ústavy Slovenskej republiky a konštatoval, že je úlohou všeobecného súdu posúdil vplyv pravdivosti
vyhlásenia veriteľa podľa tohto zákonného ustanovenia na platnosť dobrovoľnej dražby a to z hľadiska

posúdenia, či bol porušený zákon o DD. Preto pokiaľ žalovaný 1/ vo vyhlásení podľa ustanovenia §
7 ods. 2 zákona o DD uplatnil aj pohľadávku, ktorá má základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke
v spotrebiteľskej zmluve, alebo pohľadávku ktorá vôbec neexistuje, dochádza k porušeniu tohto
ustanovenia, čo spôsobuje možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2
zákona o DD, nakoľko tým neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv spotrebiteľa, od ktorého

žalovaný 1/ ako veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu.
Takéto uplatnenie neexistujúcej pohľadávky predstavuje závažné porušenie ustanovenia § 7 ods. 2
zákona o DD, ktoré spôsobuje ujmu na jeho strane, nakoľko nezákonne prichádza o nehnuteľnosť,
a preto zakladá dôvodnosť žaloby na určenie neplatnosti spornej dobrovoľnej dražby podľa § 21
ods. 2 zákona o DD. Žalobca v odvolaní tvrdil, že z výpisu z účtu vyplýva, že banka si zaúčtovala

plnenia prijaté od neho aj na rôzne spracovateľské poplatky, poplatky za vedenie úverového účtu a
taktiež na poplatky za upomienky. Na úhradu týchto poplatkov ako neprijateľných zmluvných podmienok
žalovaný 1/ nebol oprávnený započítať platby žalobcu, nakoľko by sa jednalo o výkon práva v rozpore
so zákonom. Aj napriek uvedenému súd prvej inštancie tieto zmluvné podmienky nepovažoval za
neprijateľné. Prehlásenie žalovaného 1/ podľa § 7 ods. 2 zákona o DD považoval žalobca za nepravdivé

aj z dôvodu, že žalovaný 1/ si v tomto vyhlásení, ako aj v dražbe uplatnil aj pohľadávku - úroky z
úveru, nielen z omeškania po údajnom zosplatnení úveru, pričom na túto pohľadávku s poukazom na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/7/2020 zo dňa 31.08.2020 ( bod 27. jeho
odôvodnenia) žalovaný 1/ nemá zákonný nárok, a preto táto pohľadávka bola v prehlásení uplatnená
v rozpore so zákonom.

37. Žalobca opakovane aj v súvislosti s napádaním procesu dražby s poukazom na § 10 ods. 1
zákona o DD tvrdil, že v konaní nebolo preukázané doručenie týchto písomností do vlastných rúk
žalobcu: oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.08.2018, oznámenia o postúpení
pohľadávky a oznámenia o upustení od dražby a o dôvodoch upustenia od dražby realizovanej

dražobníkom I. K. O., K. na návrh navrhovateľa - banky. Taktiež mu nebolo preukázané doručenie
výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom obhliadky na vyhotovenie znaleckého posudku, preto
stanovená cena nehnuteľnosti nezodpovedala jej všeobecnej hodnote. Pokiaľ ide o priebeh 1. kola
dobrovoľnej dražby vykonávanej dražobníkom - žalovaným 3/ zo dňa 14.10.2020, žalobca namietal, žemu nebola predložená zmluva o dobrovoľnej dražbe uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 3/ pred konaním
tohto 1. kola dražby, aj keď to žalobca žiadal. Bola predložená len zmluva o opakovanej dobrovoľnej
dražbe uzatvorená dňa 21.10.2020, t.j. pred 2. kolom (opakovanej) dražby. Pred konaním 1. kola dražby

nebol predložený ani list vlastníctva, bol predložený len list vlastníctva zo dňa 23.11.2020, teda 2 dni
pred 2. kolom opakovanej dražby, pričom na tomto liste vlastníctva už nie je vyznačená poznámka -
oznámenie o dobrovoľnej dražbe (1. kolo – 14.10.2020). Ďalej v konaní nebolo preukázané doručenie
oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 14.10.2020 žalobcovi, bolo preukázané len doručenie listu pre
L. B. o dobrovoľnej dražbe zo dňa 07.09.2020, ktorá však nie je záložnom dlžníčkou, ani vlastníčkou

nehnuteľnosti. Taktiež nebolo v konaní preukázané doručenie oznámenia o výsledku 1. kola dobrovoľnej
dražby zo dňa 14.10.2020 žalobcovi, opätovne bolo preukázané len jeho doručenie L. B.. Napokon
ohľadne 1. kola nebolo preukázané ani doručenie notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh tohto kola
dobrovoľnej dražby.

38. Ohľadne 2. kola (opakovanej) dobrovoľnej dražby zo dňa 25.11.2020 žalobca namietal

nepreukázanie doručenia oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe, oznámenia o výsledku
opakovanej dobrovoľnej dražby a notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh tohto kola opakovanej
dražby. Súd prvej inštancie mal preukázané len doručenie oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe
zo dňa 02.11.2020 pre L. B..

39. Pokiaľ ide o doručenie znaleckého posudku č. 91/2020, žalobca uviedol, že žalovaný 1/ a 3/ v konaní
predložili sprievodný list zo dňa 05.08.2020 a doručenku, ktorej obsahom mal byť údajne aj predmetný
znalecký posudok. Súd prvej inštancie uvedené dôkazy považoval za dostačujúce pre fikciu doručenia
znaleckého posudku. Neskúmal, či obsahom zásielky skutočne bol tento znalecký posudok a či znalecký
posudok obsahuje všetky náležitosti, aké má mať, napriek požiadavke žalobcu, aby súd zabezpečil a

vykonal dokazovanie týmto znaleckým posudkom (ako aj znaleckým posudkom č. 109/2018 zo dňa
19.10.2018). Žalobca mal za to, že dražba, bez ohľadu na to, či bola skončená úspešne na prvýkrát,
alebo sa opakovala, je jednou dražbou tvoriacou jeden celok, preto jednotlivé kolá nemožno oddeliť
a posudzovať úplne samostatne. Ak by bola prvá dražba úspešná, druhá by sa nekonala. Preto trval
na tom, že bolo potrebné sa v konaní zaoberať všetkými namietanými dôvodmi neplatnosti týkajúcimi

sa celého procesu dražby, teda tak procesu predchádzajúceho, ako i opakovaného. Dražba je preto
ako celok neplatná aj z dôvodu porušenia ustanovení zákona o DD týkajúcich sa doručovania zásielok
v procese dražby. Trval na tom, že doručenie písomností týkajúcich sa dražby mal súd inštancie
preukázané len u L. B..

40. Žalobca v odvolaní síce uznal, že zbavenie záložcu predmetu jeho vlastníctva, ktoré prebehlo
zákonom ustanoveným spôsobom, je prijateľné a zodpovedá zmyslu a účelu zákona a DD, t.j. že inštitút
dobrovoľnej dražby predstavuje zásah do práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR s dosahom
na ústavné právo na obydlie podľa článku 21 Ústavy SR, čiže zásah zákonom dovolený, ale len za
predpokladu, že proces vykonania dobrovoľnej dražby prebehne v súlade so zákonom. Žalobca mal za

to, že v celom procese dobrovoľnej dražby došlo k takému zásadnému porušeniu právnych predpisov,
ktoré predstavujú nezákonný zásah do jeho vlastníckeho práva a postihujú dražbu jej neplatnosťou.
Ohodnotenie predmetu dražby, ako aj obhliadka predmetu dražby sú totiž úkonmi, z ktorých záložca
nemôžebyťvylúčenýaichuskutočnenievzmyslezákonajepredpokladomuskutočneniadražbyvrátane
tej opakovanej.

41. Žalobca napokon opätovne napádal v odvolaní aj zmluvu o úvere. Trval na tom, že účelom úveru bolo
vyplatenie existujúcich úverov iným úverom. Poukázal na článok III. 1. úverovej zmluvy, podľa ktorého sa
vyplácal splátkový úver K. K., L. s aktuálnym zostatkom 6 884,43 €, z čoho jednoznačne vyplýva, že úver
nebol poskytnutý na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností, len na splatenie skôr poskytnutého

úveru bankou. Banka teda do formulárovej zmluvy predformulovala nepravdivé zmluvné podmienky.
Poukázal opätovne na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Ústavného súdu SR ohľadne
povinnosti súdu prvej inštancie preverovať, či vyhlásenie navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 zákona
dobrovoľnej dražby týkajúce sa pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky zodpovedá skutočnosti, čo overiť
prináleží vnútroštátnemu súdu. Prezentoval stanovisko, že dobrovoľnej dražby sú sofistikované. Takmer

každá banka a nebankovka má svojho dražobníka a realitné kancelárie. Pohľadávky sa vymáhajú zo
spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli súdom posúdené ohľadne neprijateľných zmluvných podmienok a
nekalých obchodných praktík. Takmer v každom prípade dobrovoľnej dražby sa podľa žalobcu praktizujú
nekalé obchodné praktiky. Z praxe je známe, že ani jedna dobrovoľná dražba nebola úspešná už v 1.kole, čím sa enormne zvyšujú náklady, a teda zvyšuje sa aj zisk obchodníkov na úkor spotrebiteľov
bez akejkoľvek kontroly súdom. V podstate podnikatelia medzi sebou rozhodujú, ako pohľadávku budú
uplatňovať, koľko kôl prebehne a dražby nastavia tak, aby sa zväčša dostali do vlastníctva realitiek.

42. Žalobca taktiež poukázal na jeho rodinu situáciu. Rodina žalobcu bola päťčlenná, žalobca mal okrem
manželky vyživovaciu povinnosť aj voči 3 školopovinným deťom pri jeho mesačnom príjme 540,- €.
V podstate pre omeškaný dlh 309,- € (keďže zosplatnenie považuje žalobca za neplatné) pripravili
obchodníci päťčlennú rodinu s troma deťmi (z toho dvoma maloletými) o obydlie. Bol názoru, že dražba,

ktorú realizovali žalovaní 1/ a 3/ je v rozpore s dobrými mravmi. Mal totiž za to, že je v rozpore s dobrými
mravmi, aby pre pohľadávky, resp. omeškanie so splátkami v sume menšej ako 400,- €, prichádzali
občania o majetky v rádovo desiatkach tisíc eur.

43. Na záver odvolania žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/108/2011 zo dňa 22.11.2011, v ktorom bolo judikované, že v konaní o neplatnosť dražby súdu

nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú žalobca v žalobe
neuviedol, výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti
dražby. Takýto postup nenarúša kontradiktórnosť konania a s tým spojenú zásadu rovnosti účastníkov
konania, pretože súd tu nepomáha jednému z účastníkov v uplatňovaní jeho práv (nedopĺňa jeho
žalobný prednes a nevyhľadáva zaňho rozhodujúce skutočnosti, ani nemení ním uplatnené právo), ale

vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou, teda aplikáciu práva na ten skutkový stav, ktorý v konaní vyšiel
najavo. Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami –podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku
takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská právna úprava je
diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva
vyžadujú rozhodnutie sudcu. Krajský súd v Prešove v danom rozhodnutí vyjadril presvedčenie, že pri

naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek
pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. Nebolo ani nemôže byť
zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe „kúpil“ rýchlo a
lacnejšie. Pri dražbe sa musia rešpektovať ústavné práva osôb. Preto ani záujmy veriteľa na uspokojení
pohľadávky nemôžu byť hlavným cieľom realizácie právnej úpravy dobrovoľných dražieb, ako je mylne

vžité v aplikačnej praxi. Preto považoval za diskutabilné, či v teste ústavnej súladnosti a konformnosti
môže vo všeobecnosti obstáť právna úprava, ktorá v podmienkach súkromného procesu nielenže
nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov (a tým na podústavnej
úrovni nerozvíja ústavné imperatívy ochrany práv), ale práve naopak vytvára neprimerane široký priestor
pre ich faktické popretie v zmysle, že ústavné práva cez prizmu ich aplikácie a napĺňania nemajú inú

ako len iluzórnu povahu.

44. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zmenil, vyhovel žalobe v časti o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že žalovaný 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy

konania v rozsahu 100%, alternatívne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. Žalovaný 1/ a 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalobcovi. Uviedli, že sa

stotožňujú s napadnutým rozsudkom a považujú ho v celom rozsahu za vecne správny. Nesúhlasili
s námietkou žalobcu, že všetky zásielky v procese dražby museli byť doručované výlučne žalobcovi
ako záložcovi, vlastníkovi nehnuteľností do vlastných rúk a nie jeho manželke, ktorá nie je vlastníčkou
nehnuteľností. Dražobník v rámci dobrovoľnej dražby doručuje písomnosti širšiemu okruhu osôb, nie
výlučne vlastníkovi predmetu dražby, napr. aj dlžníkovi záložného veriteľa.

46. K námietke žalobcu, že mu neboli súdom prvej inštancie doručené vykonané listinné dôkazy žalovaní
1/ a 3/ uviedli, že samotný žalobca priložil k žalobe ako listinné dôkazy výpis z listu vlastníctva č.
XXX zo dňa 18. 02. 2021, oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 25. 11. 2020,
oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe z 26.10.2020 a oznámenie K. K., L. pre žalobcu zo

dňa 03.08.2018 o začatí výkonu záložného práva. Listinné dôkazy - OP K. K., L. pre poskytovanie
úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, C. K. K., L. boli žalobcovi
prostredníctvom jeho zástupcu doručené elektronickou schránkou dňa 28.07.2021, o čom svedčí
doručenka v súdnom spise.47. Žalovaní 1/ a 3/ sa stotožnili s tým, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhované
dokazovanie uvedené v odvolaní, nakoľko ho považovali za nadbytočné. Žalobca v odvolaní ani

nevymedzil, čo sa týmto dokazovaním malo preukázať a aký vplyv malo mať dokazovanie vo vzťahu ku
skutočnostiam rozhodným podľa § 21 ods. 2 zákona o DD, ktoré jediné môžu byť predmetom skúmania
v rámci sporu o určenie neplatnosti dražby. Navyše žalobca si požadované listinné dôkazy mohol
zabezpečiť v súlade s § 8 ods. 2 zákona o DD z dražobných spisov. Taktiež povinnosť doručiť oznámenie
ozačatívýkonuzáložnéhopráva,čioznámenieopostúpenípohľadávkyniejepovinnosťoupodľazákona

o DD a dokazovaním toho by šiel súd nad zákonom stanovený rámec skúmania predmetnej sporovej
veci. Vykonanie dokazovania oznámením o upustení od dražby a o dôvodoch upustenia od dražby
realizovanej predchádzajúcim dražobníkom I. K. O., K. je nelogické a nesúvisiace so sporom a dražbou
vykonanou dražobníkom – žalovaným 3/, ktorú žalobou napadol žalobca.

48. Žalovaní 1/ a 3/ poukázali nielen na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.. 6 Cdo 66/2019

zo dňa 28.08.2020, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku už súd prvej inštancie,
ale aj na rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 481/2014 zo dňa 04.11.2015, kde sa uvádza: „V každom
konkrétnom prípade je vždy potrebné skúmať, o porušenie akých ustanovení zákona sa jedná a aké
má toto porušenie následky voči konkrétnemu žalobcovi. Nie každé porušenie ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách je zásahom do práv žalobcu ako pôvodného vlastníka predmetu dražby a

zakladá jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť dražby.“

49. Námietku žalobcu týkajúcu sa spracovateľského poplatku taktiež nepovažovali žalovaní 1/ a 3/
za relevantnú z hľadiska prieskumu rozhodujúcich skutočností v rámci sporu o určenie neplatnosti
dražby explicitne vyplývajúcich z § 21 ods. 2 zákona o DD. Podporne sa s ňou nestotožnili, mali za to,

že dojednanie spracovateľského poplatku podľa § 499 ObZ nie je dojednaním poplatku v rozpore so
zákazom uvedeným v § 37 ods. 17 zákona o bankách a nemôže byť ako odraz kogentného zákonného
ustanovenia ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je vylúčené z vecnej pôsobnosti smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa
žalovaných 1/ a 3/ poukaz žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/57/2019 nie

je náležitý, závery daného rozsudku nepriliehajú na skutkový a právny stav v tomto spore. Navyše
mali za to, že dané zmluvné dojednanie o spracovateľskom poplatku nespôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vzhľadom na pomer výšky
spracovateľského poplatku (199,- €) k výške poskytnutej istiny úveru (7 000,- €). Dodali, že tvrdenie
žalobcu, že mu banka v skutočnosti poskytla istinu úveru poníženú o spracovateľský poplatok nie je

pravdivé. Poukázali na výpis z úverového účtu založený v súdnom spise a riadne doručený zástupcovi
žalobcu, z ktorého vyplýva, že dňa 09.09.2014 na účet B. A. banka poskytla časť istiny úveru v sume
6 926,68 € a na pokyn žalobcu zvyšok v sume 73,32 € na účet B. P..

50. Žalovaní 1/ a 3/ mali ďalej za to, že žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby v zmluve o vykonaní

opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 21.10.2020 riadne písomne vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa dražba uskutočnila. Podporne boli názoru, že prípadné nepravdivé vyhlásenie
podľa § 7 ods. 2 zákona o DD samo osebe nespôsobuje neplatnosť dražby, ale jeho následkom je nárok
na náhradu škody osôb tým poškodených voči navrhovateľovi dražby podľa § 33 ods. 2 zákona o DD.
Z ust. § 7 ods. 2 zákona o DD vyplýva navrhovateľovi dražby len povinnosť urobiť vyhlásenie, preto

v spore o určenie neplatnosti dražby súd skúma výlučne existenciu alebo neexistenciu tohto vyhlásenia
za predpokladu, ak žalobca v žalobe namietne, že navrhovateľ dražby vyhlásenie vôbec neurobil.

51. Navyše námietku žalobcu ohľadne (ne)pravdivosti vyhlásenia o výške pohľadávky žalovaní 1/ a 3/
považovali za všeobecnú, neurčitú, nakoľko žalobca do vydania uznesenia súdu prvej inštancie o tom,

že dokazovanie sa končí, súdu neuviedol, v čom má nesprávnosť výšky pohľadávky spočívať a tiež
neuviedolvlastnéskutkovétvrdenieotom,akájetedapodľanehosprávnavýškapohľadávky.Žalobcasa
taktiež žiadnym relevantným spôsobom do skončenia dokazovania nevyjadril k výpisu z úverového účtu
(ktorý predložili žalovaní 1/ a 3/ do súdneho spisu spolu so svojim vyjadrením), nepoprel skutočnosti v
ňom uvedené, nepoprel správnosť výpisu, nekonkretizoval, či je podľa neho výpis nesprávny a neuviedol

ani dôvod tejto nesprávnosti. Jeho odvolaciu námietku preto považovali žalovaní za neprípustnú novotu
v odvolacom konaní. Podľa žalovaných 1/ a 3/ je navyše z výpisu celkom zrejmé po použití matematickej
operácie „spočítanie“, pohľadávku v akej výške postúpila banka na žalovaného 1/ (akú pohľadávku
banka odpísala). Ide o presne tú istú sumu pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej žalovaný 1/ ako navrhovateľdražby v súlade s § 7 ods. 2 ZoDD v zmluve o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa
04.06.2019 písomne vyhlásil jej pravosť, výšku a splatnosť.

52. Podporne boli žalovaní 1/ a 3/ názoru, že žalobca dezinterpretuje závery Ústavného súdu SR
uvedené vo veci sp. zn. PL. ÚS 23/2014. Podľa nich ani prípadná nepravdivosť vyhlásenia podľa § 7
ods. 2 zákona o DD nemá sama o sebe vplyv na platnosť dražby, pokiaľ je nepravdivé v rozsahu, ktorý
sa nedotýka podmienok konania dražby. V zmysle § 3 ods. 6 zákona o DD dražbu nemožno vykonať
iba v prípade, ak je istina pohľadávky v čase začatia výkonu záložného práva nižšia ako 2 000,- €. Ako

príklad uviedli, že ak by záložný veriteľ nesprávne, nepravdivo vyhlásil, že istina pohľadávky je 10 000,-
€, hoci v skutočnosti je 8 000,- €, toto nepravdivé vyhlásenie by nemalo vplyv na platnosť dražby, ktorá
by sa mohla vykonať aj pre istinu 8 000,- €. Preto mali za to, že v takom prípade predchádzajúci vlastník
predmetu dražby nie je na svojich právach v súvislosti s vykonaním dražby nijakým spôsobom dotknutý.
Žalobca v tomto spore ničím nepreukázal, že istina zabezpečenej pohľadávky bola nižšia ako 2 000,- €.

53. Taktiež odvolaciu námietku žalobcu o neplatnom dojednaní práva zosplatnenia úveru označili
žalovaní 1/ a 3/ za nie relevantnú vzhľadom na ust. § 21 ods. 2 zákona o DD stanovený okruh otázok,
ktoré smie súd v spore o určenie neplatnosti dražby ako jediné posudzovať, pričom ide o porušenie
zákona o DD (žiadneho iného) a neplatnosť záložnej zmluvy (nie hoc aj len čiastočná neplatnosť zmluvy
o úvere). Za nepodstatné pre spor preto považovali žalovaní 1/ a 3/ aj námietky žalobcu týkajúce sa

zmluvy o úvere.

54. Podporne boli žalovaní 1/ a 3/ názoru, že námietka žalobcu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia a z rozhodovacej praxe prekonanej činnosťou Najvyššieho súdu SR. S poukazom na
uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/9/2019 zo dňa 27.05.2020, v ktorom sa uvádza: „Ak teda strany uzatvorili

zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v listine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným
odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť
tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj
tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju vyhlásia za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej
zmluvy.“ ako aj na časť I., čl. VI., bod 3 zmluvy o úvere zo dňa 28.08.2014 a bod 8.4 písm. a)

Obchodných podmienok pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom trvali na tom, že možnosť banky mimoriadne zosplatniť úver bola dohodnutá v zmluve
o úvere prostredníctvom jednej z jej súčastí, ktorou v tomto prípade sú Obchodné podmienky pre
poskytovanie úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom.

55. Žalovaní 1/ a 3/ taktiež námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávnosti postupu pri doručovaní
oznámenia o začatí výkonu záložného práva (predčasného doručenia) nepovažovali za majúcu vplyv
na (ne)platnosť dražby. Práva žalobcu tým neboli dotknuté, k zosplatneniu úveru došlo skôr, ako bola
dražba vykonaná, lehota 30 dní, po uplynutí ktorej môže záložný veriteľ predať záloh na dražbe riadne
uplynula, nakoľko oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo katastru nehnuteľností doručené

dňa 08.08.2018. Poukázali tiež na to, že k zosplatneniu úveru došlo už dňom uvedeným v oznámení
o mimoriadnom zosplatnení úveru zo dňa 23.07.2018, nie uplynutím 15-dňovej dodatočnej lehoty na
splnenie splatného záväzku.

56. Žalovaní 1/ a 3/ mali za to, že boli dodržané aj zákonné podmienky § 53 ods. 9 a § 565 OZ na

predčasnézosplatnenieúveru.Dňa20.07.2018(deňvyhláseniapredčasnejsplatnosti)bolžalobcaurčite
v omeškaní so splátkou splatnou 15.04.2018 3 mesiace a 5 dní a k zosplatneniu úveru pre túto splátku
došlo do splatnosti najbližšej splátky po uplynutí 3-mesačného omeškania, t.j. do 15.08.2018. Zároveň
žalobca a spoludlžníčka boli prípisom zo dňa 17.05.2018 poučení o možnosti banky zosplatniť úver, ku
ktorému došlo v lehote dlhšej ako 15 dní. Zdôraznili, že veriteľ je oprávnený, nie povinný za splnenia

zákonom stanovených podmienok vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, je na jeho rozhodnutí, kedy toto
právo využije.

57. Žalovaní 1/ a 3/ sa nestotožnili ani s tým, že tento spor o neplatnosť dobrovoľnej dražby je
spotrebiteľským sporom. Poukázali na opatrenie č. 5 predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici

k Rozvrhu práce na rok 2021, sp. zn. 1SprR/5/2021 zo dňa 13.01.2021, kde sa uvádza: „...predmetom
konania v predloženej veci je spor občianskoprávneho charakteru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej
dražby podľa ZoDD, nejde teda o obchodnú vec, o ktorej rozhodujú senáty obchodnoprávneho kolégia,
avšak ani o spor zo spotrebiteľskej zmluvy (článok III. bod 2.6.5 rozvrhu práce). Spotrebiteľskýmsporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
s touto zmluvou. Žalobkyňa žalobou namietala, že boli porušené jej práva v súvislosti s realizáciou
opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala 26.02.2019, ktoré porušenie práv uplatňovala vo

vzťahu k ustanoveniam špeciálneho zákona, a to ZoDD, ktoré v tomto konaní okresný súd aplikoval.
S poukazom na obsah spisu a predmet tohto konania mala byť vec správne pridelená náhodným
výberom do nápadu senátov občianskoprávneho kolégia odvolacieho súdu, a to aj napriek tomu, že
predmetná vec bola na súde prvej inštancie nesprávne vedená v súdnom registri „Csp“.“

58. Ohľadne záverov vyslovených v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/2011 zo
dňa 22.11.2011, o možnej nesúladnosti právnej úpravy dobrovoľných dražieb a neprimeranosti, či
spoločenskej neprijateľnosti inštitútu dobrovoľnej dražby, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní žalovaní
1/ a 3/ opätovne poukázali na neskoršie uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo
dňa 24.09.2014, v ktorého odôvodnení sa o. i. uvádza: „Ústavný súd sa v prvom rade nestotožňuje
s názorom navrhovateľa, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je totožný

s núteným výkonom práva prostredníctvom nútenej (exekučnej) dražby. Nútené (exekučné) dražby a
dobrovoľné dražby sú dvoma odlišnými inštitútmi, ktoré síce majú spoločný cieľ, a to speňaženie majetku
povinnejosoby,ačiastočneajpriebeh(dražbamajetku),alezásadnesalíšiapodkladom,ktorýumožňuje
ich výkon. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci
s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na

vydraženieveci,pričomObčianskyzákonníkvychádzaztoho,žesamotnéuzatvoreniezmluvyozriadení
záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom
dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná
dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého
svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách).“.

59. Žalovaný 1/ a 3/ taktiež nesúhlasili s názorom žalobcu, že výkon záložného práva na záloh
je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi pre údajnú neprimeranosť medzi dlhom žalobcu a
spoludlžníčky a hodnotou zálohu. Poukázali na to, že dražba je formalizovaný proces, na platnosť
ktorého musia byť splnené zákonom stanovené podmienky vyplývajúce z kogentných ustanovení

zákona o DD. Tieto podmienky stanovil zákonodarca a tým zároveň určil aj mieru primeranosti či
neprimeranosti zásahu do spôsobu nakladania s vecou či už vlastníkom alebo záložným veriteľom.
Podľa žalovaných 1/ a 3/ teda ako neprimerané v zmysle ustanovení zákona o DD možno považovať
iba také konanie, ktoré by sa počas dražobného procesu vymykalo zákonným podmienkam stanoveným
v zákone o DD. Ak je zálohom byt, v ktorom má dlžník hlásený (trvalý) pobyt, je mu poskytnutá

vyššia ochrana spočívajúca v tom, že dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez
jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva
neprevyšuje 2 000,- € (§ 3 ods. 6 zákon o DD), ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník
zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby (§
12 ods. 4 zákona o DD), vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10 pracovných dní od doručenia

znaleckého posudku vzniesť u dražobníka proti ohodnoteniu predmetu dražby námietky a prípadne
žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom (§ 12 ods. 5 zákon o DD) a napokon najnižšie podanie
nemôže byť pri v poradí prvej dražbe nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, a pri opakovanej dražbe
nižšie ako 3/4 hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Uvedené ustanovenia urobili
z dražby inštitút súladný s princípmi právneho štátu, ich cieľom je dosiahnuť rýchlu a účinnú ochranu

veriteľov a zároveň zabezpečiť vysokú mieru ochrany dlžníkom. Zároveň zabezpečujú, aby sa dlžníkovi
v prípade udelenia príklepu a prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na tretiu osobu dostalo čo
možno najvyššej peňažnej kompenzácie (dražobný výťažok) za stratu obydlia tak, aby bol schopný
opätovne vyriešiť otázku svojho bývania, a to aj keď nie formou kúpy vlastného bytu, tak vo forme nájmu
či podnájmu bytu.

60.Podľažalovaných1/a3/výkonzáložnéhoprávanemôžebyťvýkonomprávažalovaného1/vrozpore
s dobrými mravmi aj s poukazom na ustanovenie § 853 ods. 2 OZ, podľa ktorého podľa odseku 1
nemožno použiť ustanovenia o ochrane nájmu bytov podľa § 711 až 712c ani ustanovenie § 3 na právne
vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva

na základe uplatnenia záložného práva. Z uvedeného zákonného ustanovenia žalovaní 1/ a 3/ vyvodili,
že pri aplikácii ustanovení o výkone záložného práva je vylúčená súčasná aplikácia ustanovenia § 3
OZ pojednávajúceho o výkone práva v rozpore s dobrými mravmi.61. Podľa názoru žalovaných 1/ a 3/ výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby nemožno
považovať ani za rozporný s právom Európskej únie, takúto rozpornosť vylučuje judikatúra Súdneho
dvora Európskej únie. V tejto súvislosti opätovne poukázali na ustanovenie čl. 1 ods. 2 smernice 93/13/

EHS a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-92/11 RWE Vertrieb), z ktorých vyplýva,
že zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia nepodliehajú
ustanoveniam smernice. Podľa názoru Súdneho dvora Európskej únie prezentovaného v danom
rozhodnutí v prípade zákonných ustanovení, na ktoré sa vzťahuje výnimka obsiahnutá v článku 1 ods. 2
smernice možno legitímne predpokladať, že vnútroštátny zákonodarca našiel rovnováhu medzi všetkými

právami a povinnosťami zmluvných strán. Čiže skúmanie charakteru zmluvnej podmienky, ktorá odráža
platné zákonné ustanovenie (§ 151a § 151j ods. 1 OZ), by sa minulo akémukoľvek účinku. Teda v
prípade, že si zmluvné strany v rámci svojho zmluvného vzťahu dojednajú zabezpečenie pohľadávky
veriteľa záložným právom, ustanovenie § 151j ods. 1 OZ by sa uplatnilo, aj keby si zmluvné strany v
rámci svojho zmluvného vzťahu nedohodli nič iné. Podľa § 151j ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva.

V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve
alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo domáhať sa uspokojenia predajom
zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Dané
ustanovenie Občianskeho zákonníka platí pre všetky kategórie zmlúv zabezpečených záložným právom
vrátanespotrebiteľskýchzmlúv.Akbymožnosťzabezpečeniapohľadávkydodávateľavočispotrebiteľovi

záložným právom považoval zákonodarca za problematickú, mohol ju explicitne vylúčiť, ako tak urobil
napr. v prípade zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 53 ods. 7 OZ.
Žalovaný 1/ a 3/ poukázali taktiež na ustanovenie § 53 ods. 10 OZ, podľa ktorého ak záložné právo
zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného
práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa

osobitných zákonov. Ak si teda zmluvné strany v záložnej zmluve zvolia ako spôsob výkonu záložného
práva niektorú z možností uvedených v ustanovení § 151j ods. 1 OZ, či postupujú v zmysle kogentného
ustanovenia § 53 ods. 10 OZ, dané zmluvné ustanovenie bude odrážať normu obsiahnutú v zákone, a
preto nepodlieha režimu smernice 93/13/EHS.

62. Za nedôvodnú považovali žalovaní 1/ a 3/ aj námietku žalobcu, že v právnom poriadku
Slovenskej republiky absentuje akákoľvek súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a primeranosti
výkonu záložného práva (napr. formou dobrovoľnej dražby). Právny poriadok totiž pozná inštitút
neodkladného opatrenia, ktorým možno v čase pred konaním dražby docieliť, aby sa navrhovateľ dražby
zdržal výkonu záložného práva do času, kým sa meritórne (na základe žaloby znejúcej napr. na uloženie

povinností zdržať sa výkonu záložného práva, či žaloby znejúcej na určenie neexistencie záložného
práva) preskúma, či osoba, ktorá voči záložcovi vystupuje ako záložný veriteľ, je alebo nie je oprávnená
vykonať záložné právo, či záložné právo v prospech navrhovateľa dražby skutočne existuje a pod.
Právny poriadok Slovenskej republiky teda obsahuje prostriedky preventívnej ochrany pred nezákonnou
dražbou, ktorými možno docieliť preskúmanie otázok, ktorých vyriešením sa následne (na základe

rozhodnutia súdu) dá ustáliť, či záložcovi voči záložnému veriteľovi vznikla a trvá zákonná povinnosť
strpieť výkon záložného práva.

63. Žalovaný 1/ a 3/ sa stotožnili len z názorom žalobcu, že nemôže byť zmyslom a účelom právnej
úpravy výkonu záložného práva, aby niekto v dražbe kúpil rýchlo a lacnejšie predmet dražby. Poukázali

na to, že cieľom (účelom) výkonu záložného práva je uspokojenie zabezpečenej pohľadávky záložného
veriteľa, ktorú eviduje ako splatnú voči záložnému dlžníkovi a ktorá bola práve na účely efektívneho
uspokojenia zabezpečená záložným právom viaznucim na zálohu, ktorý je vo vlastníctve záložcu.

64. Žalovaný 1/ a 3/ preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu

potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

65. Žalobca v odvolacej replike zopakoval svoju argumentáciou uvedenú už v odvolaní o tom, že mu
neboli doručované písomnosti týkajúce sa 1. a 2. kola dražby konaných dňa 14.10.2020 a 25.11.2020,
opakovane zdôraznil že súd prvej inštancie mal preukázané doručovanie písomností len L. B., jeho

bývalej manželke, ktorá nie je záložnou dlžníčkou, ani vlastníčkou dražených nehnuteľností a ktorá sa
v mieste draženej nehnuteľnosti nezdržiavala. Doplnil, že nie je zrejmé, či žalovaný 1/ a 3/ pokračovali
v začatom procese dobrovoľnej dražby, ktorý začali realizovať pôvodný veriteľ a pôvodný dražobník,
alebo či žalovaný 1/ a 3/ začali nový proces dobrovoľnej dražby, keďže súd prvej inštancie sa toutoskutočnosťou odmietol zaoberať. Súdu prvej inštancie vytkol aj to, že neskúmal ani to, či boli splnené
zákonné podmienky § 11 ods. 4 a 5 zákona o DD. Trval na tom, že na posúdenie platnosti či
neplatnostidobrovoľnejdražbymusímaťsúdkdispozíciivšetkyrelevantnédôkazypreukazujúcespôsob

procesu dobrovoľnej dražby v zmysle všetkých zákonných ustanovení zákona o DD. Preto nie je
zrejmé, ako súd môže relevantne rozhodnúť o platnosti či neplatnosti dobrovoľnej dražby bez vykonania
dokazovania celého dražobného spisu podľa číslovaných strán dražobného spisu v súdnom konaní,
naviac keď neexistuje žiadna záruka, že po vznesení námietok záložných dlžníkov k procesu dražby
môže dochádzať k manipulácii dražobných spisov.

66. Žalovaní 1/ a 3/ v odvolacej duplike opätovne poukázali na právo vlastníka predmetu dražby v
zmysle § 8 ods. 2 zákona o DD nazerať do dražobného spisu, do písomností súvisiacich s dražbou.
Žalobca teda v postavení vlastníka predmetu dražby mal možnosť požiadať dražobníka o nahliadnutie
do dražobnej dokumentácie a túto ako celok alebo jej jednotlivé časti predložiť ako dôkaz v konaní už
so samotnou žalobou. Žalovaní 1/ a 3/ poukázali v tejto súvislosti na ustanovenie § 132 ods. 3 CSP,

podľa ktorého žalobca v žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť. Mali za to, že dražobný spis nie je takým dôkazným prostriedkom, ku ktorému
by žalobca nemal prístup. Pritom žalobca v konaní netvrdil a nepreukázal, že svoje právo využil a
taktiež netvrdil a nepreukázal, že by mu dražobník vo výkone tohto jeho práva akokoľvek bránil, čo
by spôsobilo situáciu, že by žalobca bez svojej viny nemohol listiny tvoriace dražobný spis predložiť.

Podľa žalovaných 1/ a 3/ sa súd prvej inštancie v konaní riadil článkom 17 základných princípov CSP
v spojení s § 132 ods. 3 CSP. Predkladanie listín z dražobných spisov či už sú strany I. K. O., K.
alebo žalovaného 3/ by bolo nadbytočným zaťažovaním tretej osoby, či strany sporu. Civilný sporový
poriadok vychádza z procesnej zodpovednosti strán sporu, pričom primárna zodpovednosť vo vzťahu
k adekvátnej formulácii žalobných tvrdení a na ne nadväzujúcich dôkazných návrhov padá na ťarchu

žalobcu, nie je na ťarchu žalovaných. Žalobca ako „pán sporu“ je zodpovedný za to, aby predložil všetky
dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa a taktiež za to, aby svoje dôkazné návrhy prostredníctvom svojich
skutkových tvrdení odôvodnil a vysvetlil ich význam pre meritum veci – čo chce konkrétnou listinou
preukázať (v tomto prípade akú „dotknutosť“ a na akých právach podľa § 21 ods. 2 zákona o DD).
V tejto súvislosti opätovne poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo

66/2019 z 28.08.2020, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. R 9/2021 – jeho právnu vetu uvedenú v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Žalobca v odvolacej replike len uviedol, že žiadal o predloženie všetkých písomností
týkajúcich sa jednotlivých kôl dražby, no nevysvetlil, prečo považuje dokazovanie týmito listinami za
podstatné pre vec samu a pre výsledok sporu. Preto žalovaný 1/ a 3/ považovali za správne, že súd prvej

inštancie takéto dokazovanie nevykonal, keďže z nedostatočných tvrdení žalobcu nebolo možné posúdiť
dôvodnosť jeho dôkazných návrhov a ich súvislosť s meritom veci. Žalobca nevysvetlil, čo by sa malo
preukázať zmluvou o dobrovoľnej dražbe uzatvorenou medzi žalovanými 1/ a 3/ pred konaním 1. kola
dražby, listom vlastníctva pred konaním 1. kola dražby, oznámením o dobrovoľnej dražbe konanej dňa
14.10.2020, oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 14.10.2020, notárskou zápisnicou zo

dňa 14.10.2020, oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe konanej dňa 25.11.2020, oznámením o
výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 25.11.2020, či notárskou zápisnicou zo dňa 25.11.2020,
ani to, prečo si tieto listiny neobstaral na účely sporu, ktorého je iniciátorom, z dražobného spisu. Navyše
skutočnosť, že žalobcom k žalobe pripojené listiny - oznámenie o dobrovoľnej dražbe konanej dňa
14.10.2020, oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 14.10.2020 a oznámenie o opakovanej

dobrovoľnej dražbe konanej dňa 25.11.2020 boli zásielkami pre L. B. je podľa žalovaných 1/ a 3/
neprípustnou novotou v odvolacom konaní, a preto odvolací súd na ňu nesmie prihliadať.

67. K námietke žalobcu, že žalovanými 1/ a 3/ v konaní predložený sprievodný list zo dňa 05.08.2020
a doručenku, kde obsahom zásielky mal byť údajne znalecký posudok č. 91/2020 považoval súd

prvej inštancie za postačujúce pre fikciu doručenia znaleckého posudku žalobcovi, žalovaní 1/ a 3/
uviedli, že predložili fotokópiou obálky, ktorá obsahuje verejnú listinu, ktorou je doručenka. Žalobca
riadne a včas nepoprel obsah tejto verejnej listiny ani obsah zásielky a ani skutočnosť, že si zásielku
neprevzal v odbernej lehote. Jeho terajšie námietky sú preto nedôvodné. Žalobca taktiež nevysvetlil, aký
vplyv na jeho práva by mala skutočnosť, že znalecký posudok nemá všetky náležitosti, ani neuviedol,

ktoré náležitosti znaleckého posudku absentujú, keď namietal, že súd prvej inštancie nevyhovel
jeho požiadavke zabezpečiť a vykonať dokazovanie znaleckými posudkami č. 91/2020 a 109/2018
a neskúmal, či znalecký posudok obsahuje všetky náležitosti, ktoré má mať. Tieto námietky žalovaní 1/
a 3/ taktiež považovali za neprípustnú novotu v odvolacom konaní.68. Napokon podľa žalovaných 1/ a 3/ žalobca adekvátne netvrdil porušenie ustanovení § 11 ods.
4 a 5 zákona o DD v dražobnom procese, preto sa takýmito neexistujúcimi tvrdeniami žalobcu súd

prvej inštancie nemusel ani zaoberať. Podľa názoru žalovaných 1/ a 3/ ak by tak urobil, porušil by na
neprospech žalovaných zásadu ne ultra petitum. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 25Cdo/1934/2001, v ktorom sa uvádza: „Prekročením návrhu a porušením dispozičnej
zásady konania by bolo iba priznanie iného plnenia, než ktoré žalobca v žalobnom petite požadoval,
alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu, než ktorý bol tvrdený v žalobe.“

69. Žalovaná 2/ sa v odvolacom konaní nevyjadrila.

70. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods. 1 CSP preskúmal
vec v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, len z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods.
1 CSP a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok,

ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP z dôvodu, že pre
rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný
záujem a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v I. výroku vo veci samej a v závislom
III. výroku o nároku na náhradu trov konania vecne správny a je potrebné ho v tomto rozsahu podľa

§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku
súdu prvej inštancie vzťahujúcim sa na tieto výroky a na toto poukazuje. Na zdôraznenie jeho vecnej
správnosti reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu uvádza nasledovné:

71. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

72. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

73. K namietanému porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces:

74. Žalobca sám k žalobe pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. G. C. zo dňa 18.02.2021 (č.
l. 12 spisu), oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 25.11.2020 (č. l. 13 spisu),

oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe z 26.10.2020 (č. l. 20 - 22 spisu) ako prílohu notárskej
zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby konanej 25.11.2020, ako aj oznámenie banky pre žalobcu zo
dňa 03.08.2018 o začatí výkonu záložného práva (č. l. 32 spisu). Zároveň mu (resp. jeho právnemu
zástupcovi) v konaní pred súdom prvej inštancie boli doručené Obchodné podmienky K. K., L. pre
poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom a Všeobecné

obchodné podmienky K. K., L. najneskôr ako prílohy vyjadrenia žalovaných 1/ a 3/ k jeho žalobe
nachádzajúce sa na č.l. 86 – 119 spisu, o čom svedčí doručenka na č. l. 147 spisu. Preto neobstojí jeho
námietka, že súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré mu neboli doručené.

75. K namietanému nevykonaniu dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci navrhnutých zo strany

žalobcu súdom prvej inštancie:

76. Zhodne so súdom prvej inštancie a so žalovanými 1/ a 3/ má aj odvolací súd za to, že neúspešné
kolá dobrovoľnej dražby vykonané dražobníkom I. K. O., K. v roku 2019 neviedli k postihnutiu majetku
žalobcu, ich priebeh nie je právne významný pre posúdenie dôvodnosti žaloby o neplatnosť dražby.

Z logiky veci vyplýva, že podľa § 21 ods. 2 zákona o DD sa možno domáhať len určenia neplatnosti
úspešnej dražby, pretože na nej udelením príklepu a zaplatením najvyššieho podania vydražiteľom
v stanovenej lehote dochádza k prechodu vlastníctva nehnuteľnosti a uspokojeniu zabezpečenej
pohľadávky veriteľa (alebo aspoň jej časti). Tieto právne následky nenastanú, resp. budú zvrátené
v prípade vyslovenia neplatnosti dražby súdom. Neúspešnými dražbami teda nemohol byť žalobca

dotknutý na svojich právach. Preto nie je pre toto konanie relevantné vykonávanie dokazovania listinami
týkajúcimi sa dražby vykonávanej dražobníkom I. K. O., K., vrátane oznámenia o upustení od dražby.
Dôvody uvedené v § 19 ods. 1 zákona o DD, pre ktoré je dražobník povinný upustiť od dražby sa týkali
danej dražby. Jedným z nich je napr. aj písomná žiadosť navrhovateľa dražby o upustenie od dražby.Z vyššie uvedených dôvodov pre toto konanie nemá relevanciu ani vykonanie dokazovania zmluvami
o vykonaní dobrovoľnej dražby uzatvorenými medzi pôvodným veriteľom – bankou a dražobníkom I. K.
O., K..

77. Pokiaľ ide o dražbu konanú 14.10.2020 realizovanú už dražobníkom – žalovaným 3/, táto má
relevanciu len z toho hľadiska, či boli splnené zákonné podmienky na konanie opakovanej dražby a teda
napríklad na zníženie najnižšieho podania na 3/4 z ceny odhadnutej znaleckým posudkom v zmysle
§ 16 ods. 6 zákona o DD. Samotná dražba vykonávaná žalovaným 3/ dňa 14.10.2020 však taktiež

nevyvolala právne následky uvedené vyššie, ktoré možno zvrátiť žalobou o neplatnosť dražby. Žalobca
taktiež neuviedol, akú relevanciu by malo pre konanie vykonanie dokazovania znaleckým posudkom č.
109/2018 zo dňa 19.10.2018, keď neúspešná v poradí prvá dražba vykonávaná žalovaným 3/ a úspešná
opakovaná dražba boli realizované na základe znaleckého posudku č. 91/2020 zo dňa 25.07.2020.

78. Nebolo potrebné ani vykonanie dokazovania samotným znaleckým posudkom č. 91/2020 zo dňa

25.07.2020, pretože v konaní pred súdom prvej inštancie absentovali skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré
z predpísaných náležitostí neobsahuje a údaj o odhade hodnoty nehnuteľností určenej týmto znaleckým
posudkom je uvedený aj v iných listinách, napr. v notárskej zápisnici osvedčujúcej priebeh opakovanej
dobrovoľnej dražby zo dňa 25.11.2020, ako aj v oznámení o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby
zo dňa 25.11.2020. Skutočnosť, že znalecký posudok bol doručený žalobcovi a jeho bývalej manželke,

mal súd prvej inštancie preukázanú z doručenky a sprievodného listu predložených žalovaným 1/ a 3/
a ich správnosť, či pravdivosť toho, čo je na nich uvedené, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie
nespochybňoval,nespochybňovaldoručenieznaleckéhoposudkufikcioudoručenia.Vzmysle§111ods.
1 CSP je doručenka verejnou listinou a údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný
opak. Žalobca ani len neuviedol skutočnosti vyvracajúce túto právnu domnienku.

79. Pokiaľ ide o uzatvorenie zmluvy o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby medzi žalovaným 1/ a
žalovaným 3/ relevantnej pre toto konanie ako jednu z podmienok konania dražby podľa § 16 ods. 1
zákona o DD, z bodu 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie zmluvou o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 21.10.2020.

80. K nesprávnym skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie:

81. Zhodne so žalovanými 1/ a 3/ má odvolací súd za to, že pôvodný veriteľ - banka, ktorej predmetom
podnikania je poskytovanie úverov, mohol v zmysle § 499 ObZ dojednať so žalobcom a jeho bývalou

manželkou odplatu (vo forme spracovateľského poplatku) za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky. Nestotožňuje sa však s názorom žalovaných 1/ a 3/, že súd nemôže
posudzovať (ne)prijateľnosť takéhoto zmluvného dojednania. Z ust. § 499 ObZ totiž vyplýva, že sa
jedná o možnosť, nie povinnosť dojednania takejto odplaty, nejedná sa teda o obligatórnu náležitosť
zmluvy o úvere podľa § 497 ObZ. Kogentnosť tohto zákonného ustanovenia vyplývajúcu z ust. § 263

ods. 1 ObZ treba chápať v tom zmysle, že dohodou sa nemožno odchýliť od tohto ustanovenia,
alebo toto ustanovenie vylúčiť tak, že dojednať možno odplatu aj v prospech iného veriteľa, ktorého
predmetom podnikania nie je poskytovanie úverov (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo
86/99 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2001). Nejedná sa teda o záväzné zákonné
ustanovenie v tom zmysle, že by neumožňovalo prieskum takéhoto zmluvného dojednania z iných

hľadísk, napríklad z hľadiska primeranosti odplaty a pod. Odvolací súd nesúhlasí ani s argumentáciou
žalovaných 1/ a 3/, že tento spor o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je sporom spotrebiteľským.
Opatrenie predsedu súdu týkajúce sa rozvrhu práce na súde je opatrením technickej, organizačnej
a riadiacej povahy, ktorého cieľom v tomto prípade (riešiac namietanú spornosť zápisu veci do senátu
obchodnoprávneho kolégia) bolo, aby obchodnoprávne kolégium Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ktoré v danom čase vybavovalo za účelom zabezpečenia rovnomerného zaťaženia sudcov tohto
súdu sčasti aj občianskoprávnu agendu spotrebiteľských sporov vedených na okresných súdoch
v jeho obvode v registri „Csp“), nevybavovalo aj spory o neplatnosť dobrovoľnej dražby (a to aj
nespotrebiteľské), ale len spory priamo vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv. Judikatúra najvyšších
súdnych autorít – Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, či Súdneho dvora EÚ nepochybuje

o tom, že ak dobrovoľná dražba bola vykonaná ako spôsob realizácie záložného práva dojednaného
zmluvouozriadenízáložnéhoprávanazabezpečeniepohľadávkyvyplývajúcejzospotrebiteľskejzmluvy
(o úvere), spor o neplatnosť tejto dražby je spotrebiteľským sporom (viď napr. nález Ústavného súdu SRč. k. III. ÚS 416/2022 – 68 zo dňa 13.07.2023, uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/149/2020 z 23.02.2022,
rozsudok SD EÚ vo veci C-34/13 zo dňa 10.09.2014).

82. Dojednanie o odplate podľa § 499 ObZ nie je podľa názoru odvolacieho súdu ani zmluvnou
podmienkou týkajúcou sa hlavného predmetu plnenia, či primeranosti ceny. Hlavný predmet plnenia zo
zmluvy o úvere je upravený v § 497 ObZ, t.j. zo strany veriteľa toto plnenie spočíva v poskytnutí úveru
a zo strany dlžníka v jeho vrátení a zaplatení úrokov. Dojednaniami týkajúcimi sa tohto predmetu plnenia
je napr. dojednanie o mene úveru podľa § 498 ObZ, dojednanie o lehote na poskytnutie úveru zo strany

veriteľa dlžníkovi podľa § 500 ods. 1 ObZ, o požiadavke dlžníka o poskytnutie úveru podľa § 501 ods. 1
ObZ, o možnosti obmedzenia poskytnutia úveru len na určitý účel podľa § 501 ods. 2 ObZ, o splatnosti
istiny a úroku z úveru podľa § 503 a 504 ObZ (ktoré sú však ustanoveniami dispozitívnymi a zmluvné
odchýlenie sa od nich môže byť podrobené prieskumu jeho neprijateľnosti). Ustanovenie § 499 ObZ je
tzv. vedľajším dojednaním, ktoré umožňuje okrem hlavného predmetu plnenia dojednať ešte vedľajšie
plnenie.

83. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd skúmal, či dojednanie o odplate vo forme
spracovateľského poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá požaduje od spotrebiteľa
plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa (53
ods. 4 písm. písm. t) OZ), alebo ktorá požaduje od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ

nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve
alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie (§ 53 ods. 4 psím. v) OZ). Odvolací
súd je názoru, že poskytnutie úveru sleduje záujem tak veriteľa, ako aj dlžníka – spotrebiteľa. Veriteľ
má záujem úver poskytnúť, pretože daním peňažných prostriedkov do užívania dlžníkovi získa úrok
z tohto úveru. Dlžník má záujem na tom, aby mu bol poskytnutý úver, nakoľko v danom čase má

záujem za poskytnuté peňažné prostriedky si niečo (tovar, službu) zadovážiť. Odplatu za dojednanie
záväzku veriteľa poskytnúť úver dlžníkovi teda nemožno považovať za plnenie za službu, ktorej
poskytnutie v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Ak samotný zákon umožňuje veriteľovi,
ktorého predmetom podnikania je poskytovanie úverov dojednať takúto odplatu a k jej dojednaniu dôjde
v súlade s týmto zákonom, nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Cieľom smernice 93/13/EHS, ani vnútroštátnej úpravy spotrebiteľských zmlúv nebolo vylúčiť aplikáciu
ustanovení upravujúcich jednotlivé zmluvné typy, či už v Občianskom zákonníku, alebo Obchodnom
zákonníku, ale vylúčiť platnosť takých zmluvných dojednaní, ktoré nemajú oporu v zákone, idú v rámci
zmluvnej voľnosti zmluvných strán nad rámec zákona, a preto je táto zmluvná voľnosť v záujme ochrany
spotrebiteľa nemajúceho možnosť ovplyvniť obsah formulárových zmluvných podmienok stanovených

dodávateľom limitovaná generálnou klauzulou upravenou v § 53 ods. 1 veta prvá OZ, podľa ktorého
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), ktorá
je príkladmo precizovaná v ust. § 53 ods. 4 OZ.

84. V konaní nebolo preukázané, že by odplata zmluvne dojednaná podľa § 499 ObZ v časti I. článku
II. zmluve o úvere zo dňa 28.08.2014 v spojení s časťou I. článkom III. bodom 15. zmluvy o úvere bola
plnením, o ktorom spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný a ako už bolo
uvedené vyššie za jej dojednanie spotrebiteľ dostal dohodnuté protiplnenie spočívajúce v poskytnutí
úveru veriteľom.

85. Napokon zhodne so žalovanými 1/ a 3/ odvolací súd nepovažuje výšku dojednaného
spracovateľského poplatku v pomere k výške poskytnutej istiny za neprimerane vysokú. Taktiež bolo
v konaní pred súdom prvej inštancie z výpisu z úverového účtu (č. l. 79 spisu) preukázané, že veriteľ
si nezapočítal tento poplatok do istiny poskytnutého úveru, ale istinu v súlade s požiadavkou žalobcu

(čo následne žalobca v odvolacej replike nespochybňoval) poskytol dňa 09.09.2014 na miesto plnenia
– bankové účty určené žalobcom v sume 6 926,68 € a 73,32 €, tj. spolu 7 000,- €.

86.Knámietkamžalobcuohľadneplatnostidojednaniaprávaveriteľavyhlásiťpredčasnúsplatnosťúveru
odvolací súd uvádza nasledovné:

87. Žalobca v odvolaní neuviedol odkaz na judikatúru SD EÚ, z ktorej by vyplýval záver ním uvedený
v odvolaní, že na preukázanie skutočnosti, že obchodné podmienky sú spotrebiteľovi známe, resp. že
boli k zmluve priložené, a to tak, aby sa spotrebiteľ mohol pred uzavretím zmluvy skutočne oboznámiť sovšetkými svojimi právami a povinnosťami, nepostačujú vyhlásenia spotrebiteľov uvedené v záverečných
ustanoveniach zmlúv o tom, že spotrebiteľ obchodné podmienky prevzal a oboznámil sa s nimi, resp.
že obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou úverovej zmluvy. Písomná

zmluva o úvere je listinným dôkazom preukazujúcim, na čom sa zmluvné strany dohodli, čo samozrejme
nevylučuje možnosť preukázať, že v skutočnosti tomu tak nebolo. Dôkazné bremeno tak zaťažuje
toho, kto tvrdí, že obsah zmluvy o úvere, alebo jej časti nie je pravdivý, nezodpovedá skutočnosti. Ak
teda dlžník tvrdí, že v skutočnosti sa nemohol oboznámiť s obchodnými podmienkami a všeobecnými
obchodnými podmienkami banky obsahujúcimi dojednanie o práve veriteľa na zosplatnenie úveru

pred podpisom zmluvy o úvere a tieto nie sú jej platnou súčasťou, je jeho povinnosťou svojím
popisom okolností uzatvárania zmluvy aspoň naviesť súd smerom, ktorým má vykonať dokazovanie
na preukázanie tohto tvrdenia. Súd síce v zmysle § 295 CSP v spotrebiteľskom spore vykonáva
dokazovanie ex offo, musí však vedieť zistiť, aký dôkaz má obstarať, či zabezpečiť, aby ním následne
mohol vykonať dokazovanie. Nestačí teda púhe konštatovanie dlžníka, že to, čo je uvedené v zmluve
o úvere nezodpovedá skutočnosti.

88. Pokiaľ žalobca poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/21/2019
zo dňa 25.04.2019, odvolací súd konštatuje, že tieto závery boli uvedené ohľadne rôznych poplatkov
„schovaných“ do všeobecných obchodných podmienok, ktoré navyše odkazovali na sadzobník, či
cenník, teda ich výška nebola zrejmá ani zo samotných všeobecných obchodných podmienok.

SrozsudkomKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.3CoCsp/12/2020zodňa25.08.2020anaňnadväzujúcim
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/11/2020 zo dňa 02.12.2021 sa odvolací súd
nestotožňuje. Kredibilita záverov rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/12/2020 zo
dňa 25.08.2020 je spochybnená už tým, že záver o nemožnosti zakotvenia práva na zosplatnenie
úveru do všeobecných obchodných podmienok odvodzuje okrem iného z toho, že „bez akýchkoľvek

pochybností a právnych polemík je zrejmé, že aktívna vecná legitimácia patrí medzi základné procesné
podmienky.“ Odvolací súd si dovolí s týmto názorom nesúhlasiť. Aktívna vecná legitimácia vyplýva
z hmotného práva, svedčí tomu, kto je podľa noriem hmotného práva nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia. Procesné podmienky sú podmienky konania, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť vo
veci samej. Ak nie sú splnené procesné podmienky, súd sa vecou samou, teda ani aktívnou vecnou

legitimáciou zaoberať nemôže. Je inou vecou, že v zmysle ustálenej súdnej praxe je skúmanie aktívnej
vecnej legitimácie imanentnou súčasťou súdneho konania. Odvolací súd sa v otázke, či právo veriteľa
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ak dlžník nespláca úver riadne a včas možno dohodnúť
v obchodných podmienkach, či všeobecných obchodných podmienkach banky prikláňa ako k podľa
neho presvedčivejšiemu právnemu názoru uvedenému napr. v rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.

zn. 6CoCsp/3/2022 zo dňa 16.03.2022, kde sa uvádza: „dlžník je v zásade povinný plniť celý dlh
jednorazovo. Dohodou dlžníka a veriteľa alebo rozhodnutím súdu môže byť založené i plnenie dlhu v
splátkach. Pri splnení v splátkach ide vlastne o dvojaku dobu splatnosti, keďže jednak je stanovená doba
plnenia (splatnosti jednotlivých splátok) a súčasne je určená i splatnosť celej pohľadávky. Ak dlžník plnil
v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti, nespôsobuje bez ďalšieho

splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok totiž predstavuje samotný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne
uplatňovať na súde. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť i určenie, že pre
nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 OZ). Ide
tu tak o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach, ktorá spočíva v tom, že dlžník dodrží splátky. Ak
dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení

splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky,
resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je
v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Stratu výhody splátok musí veriteľ
dlžníkovi oznámiť, prípadne i uplatniť na súde podaním žaloby. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastala
priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie

celého zvyšku dlhu. Toto svoje právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody
splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej
splátky. Ust. § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach od 01. 11. 2008, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 379/2008
Z. z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie

celéhozvyškupohľadávkynajskôrpouplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátkyakeď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podmienkou
účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia právapodľa § 565 OZ je teda podmienená aj tým, aby veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto
práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Ak je táto podmienka splnená, môže dôjsť k
zosplatneniu úveru. Súd má ex offo skúmať v spotrebiteľskej zmluve, či vyššie uvedené podmienky boli

splnené, či dodávateľovi vzniklo právo na predčasné zosplatnenie úveru a skúmať, či bolo predčasné
zosplatnenie úveru v zmluve dohodnuté a či bolo dohodnuté aj platne. Právo veriteľa na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru nemusí byť upravené priamo v texte zmluvy, postačuje, ak je uvedené
v obchodných podmienkach, na ktoré zmluva výslovne odkazuje a súčasne je zmluva podpísaná. V
prípadespotrebiteľskýchzáväzkovideodvarôzneprávneúkonyveriteľa,atoupozornenienauplatnenie

práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so
zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle
veriteľa dlžníkovi.“

89. Odvolací súd taktiež poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/9/2019 zo dňa 27.05.2020, kde
sa v bode 13. a 14. jeho odôvodnenia uvádza: „...skutočnosť, že podstatné náležitosti boli uvedené v

prílohe, nemôže byť dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy. Dovolateľke tak možno prisvedčiť, že pri
výklade ustanovenia § 75 ods. 4 zákona o bankách úverová zmluva a príloha patria k sebe (je jej
súčasťou) a tvoria jeden celok. Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti tiež judikoval, že zmluva o
úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky (podstatné náležitosti) musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči (porov. Home Credit Slovakia, C-42/15).“.

90. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na body 41. a 42. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie má odvolací súd za to, že dôvodom neplatnosti dojednania o práve na predčasné zosplatnenie
úveru nie je samotná skutočnosť, že je zahrnuté do OP alebo VOP, ktoré boli platne inkorporované ako
súčasť zmluvy o úvere.

91. Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj splnenie podmienok
ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v bode 43. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Ohľadne námietok žalobcu k tomuto bodu odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2020 z 29. novembra 2022 uverejnené

v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 29/2023, kde sa o. i. uvádza: „Z hľadiska
vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či
uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z § 565
veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie

nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť
až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením
niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka.
Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná

ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru
upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše
pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú so skorších splátok.“. Mylný je teda
názor žalobcu, že lehota 15 dní podľa § 53 ods. 9 OZ je previazaná s tým, resp. od jej uplynutia závisí,
dokedy môže veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 OZ.

92. S poukazom na rozsudok SD EÚ zo dňa 14.03.2013 vo veci C-415/11, kde sa o. i. uvádza:
„pokiaľ ide konkrétne o podmienku týkajúcu sa predčasného splatenia uvedenú v dlhodobých zmluvách
z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas určitého obdobia, je úlohou vnútroštátneho súdu
predovšetkým preveriť,...či možnosť predajcu alebo dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru

závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť, ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či
sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné
vo vzťahu k dobe splácania úveru a k jeho výške, či táto možnosť predstavuje odchýlku od právnych
predpisov uplatňovaných v tejto oblasti a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky,
ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto

splatnosti úveru.“, sa odvolací súd zaoberal aj primeranosťou, opodstatnenosťou využitia práva na
zosplatnenie úveru a primeranosťou realizácie dražby v konkrétnych okolnostiach tohto prípadu. Je
hlavnou a teda podstatnou povinnosťou dlžníka vracať úver a platiť úroky riadne a včas v splátkach
dohodnutých v zmluve o úvere. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, žebanka poskytla úver 7 000,- €, poslednú úhradu žalobca vykonal dňa 15.03.2018. Dlh žalobcu v čase
upozornenianamožnosťvyhláseniapredčasnejsplatnostiúveruavýzvynajehozaplatenievdodatočnej
lehote (23.05.2018) činil 309,53 €. Tento dlh napriek tomu narastal, žalobca, ani jeho manželka do

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v júli 2018, ani potom do 15.03.2019 nevykonali žiadnu úhradu.
V omeškaní s úhradami (aj so splátkou splatnou 15.04.2019) teda boli v čase vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru viac ako 3 mesiace, neuhradili teda ani časť omeškaných splátok, čím mohli odvrátiť
uplatnenie práva na zosplatnenie úveru. OZ nekladie veriteľovi povinnosť vyčkávať na využitie práva na
zosplatnenie úveru dlhšie. Po započítaní obdobia aj po vyhlásení predčasnej splatnosti boli v omeškaní

už minimálne rok, následne vykonali úhrady už len dňa 15.03.2019, 15.04.2019 a 17.06.2019 úhrady po
40,79 € (zrejme pod tlakom dražby, ktorá sa konala v januári 2019 a v snahe zabrániť opakovanej dražbe
konanej dňa 31.07.2019) a potom už na úver nič nezaplatili, čím ich dlh až do konania dražby 25.11.2020
naďalej narastal. Podľa názoru odvolacieho súdu teda nemožno konštatovať neprimeranosť využitia
práva na zosplatnenie, keď žalobca aj s jeho manželkou boli v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru v omeškaní nielen s jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace, ale aj s ďalšou splátkou. Nemožno

konštatovať ani neprimeranosť dražby, nakoľko k zlepšeniu platobnej disciplíny dlžníkov nedošlo, dlh
neustále narastal (aj keby k zosplatneniu nebolo došlo). Preto sa odvolací súd nestotožňuje s tým,
že dražba bola neprimeraná, či vykonaná v rozpore s dobrými mravmi, pretože v konečnom dôsledku
bola vykonaná nielen pre omeškanie so splátkami v súhrnnej výške menej ako 400,- €, žalobca bol
v omeškaní aj naďalej. Ani výšku splatnej pohľadávky v hodnote minimálne vo výške 6 991,71 € po

jej zosplatnení (uvedenú v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) nepovažuje odvolací súd za
neprimeranú k hodnote nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom (11 000,- €). Nehnuteľnosť sa
napokon vydražila za 10 200,- €.

93. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že banka právne účinným spôsobom využila

svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Istina pohľadávky v čase konania v poradí prvej
dražby dňa 14.10.2020 a opakovanej dražby dňa 25.11.2020 teda činila viac ako 2 000,- €.

94. K námietke žalobcu, že banka oznámila začatie výkonu záložného práva skôr, ako mu uplynula
15-dňová lehota daná mu bankou v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, odvolací súd

uvádza:

95. Podľa § 151j ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

96. Podľa § 151l ods. 1 OZ začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť
záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach

registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.

97. Podľa § 151m ods. 1 OZ predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva
alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu
záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný
zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie
začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí

výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-
dňoválehotazačínaplynúťododňaregistráciezačatiavýkonuzáložnéhoprávavregistrizáložnýchpráv.

98. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že oznámenie banky o začatí výkonu záložného práva zo dňa
03.08.2018 bol zapísané na príslušný list vlastníctva dňom 08.08.2018. Pohľadávka banky bola v tom

čase už splatnou. Žiadne zákonné ustanovenie neukladá veriteľovi vyčkávať s oznámením o začatí
výkonu záložného práva do uplynutia poskytnutej dodatočnej lehoty na plnenie už splatnej pohľadávky.
Takúto lehotu totiž už veriteľ nie je povinný poskytnúť. Podstatné je, ako správne uviedli žalovaní 1/ a 3/,
že sa so samotnou dražbou nezačalo pred uplynutím 30 dní od oznámenia začatia výkonu záložnéhopráva, resp. jeho registrácie v katastri nehnuteľností. Prvá dražba na základe tohto oznámenia sa totiž
konala až v januári 2019.

99. K namietanej neplatnosti postúpenia pohľadávky z banky na žalovaného 1/ odvolací súd uvádza:

100. Výzvou zo dňa 17.05.2018 doručenou žalobcovi dňa 23.05.2018 banka vyzvala žalobcu na
zaplatenie omeškaného dlhu. Žalobca bol následne dlhšie ako 90 dní naďalej v omeškaní so splnením
(časti) svojho peňažného záväzku voči banke (nakoľko k zosplatneniu úveru došlo v júli 2018 a prvú

úhradu po výzve realizoval až 15.03.2019). V čase postúpenia pohľadávky (09.12.2019), bol žalobca
naďalej v omeškaní s plnením časti svojho dlhu, banka tak bola v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
oprávnená bez súhlasu dlžníka postúpiť pohľadávku na tretiu osobu. Žalovaný 1/ preto mohol byť
navrhovateľom dražby ako nový záložný veriteľ.

101. Odvolací súd súhlasí s tým, že súd je povinný skúmať neprijateľné zmluvné podmienky aj

v konaní o neplatnosť dražby, ak majú vplyv na nárok uspokojovaný cestou dobrovoľnej dražby. Žalobca
však neuviedol okolnosti, v ktorých má spočívať neprijateľnosť dojednania o poplatku za upomienku,
poplatok za vedenie účtu sa v úverovej zmluve nespomína. Dôvody, pre ktoré odvolací súd nepovažuje
dojednanie o spracovateľskom poplatku za neprijateľné, uviedol už vyššie. V konaní taktiež nebolo
preukázané tvrdenie žalobcu, že by si žalovaný 1/ uplatňoval po zosplatnení úveru úrok, na ktorý by

nemal nárok, keby k zosplateniu úveru nedošlo. Žalobca v konaní vôbec neuviedol vlastné skutkové
tvrdenia o tom, z čoho mala pozostávať pohľadávka žalovaného 1/ a aká je jej správna výška. Navyše
správnosť výpisu z úverového účtu v konaní pred súdom prvej inštancie nespochybnil. Odvolaciemu
súdu neuviedol dôvody, pre ktoré tak nemohol bez svojej viny učiniť v konaní pred súdom prvej inštancie
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (§ 296 CSP), ani neuviedol zákonné podmienky vymedzené

v § 366 CSP, pre ktoré by mal odvolací súd v odvolacom konaní pripustiť nové, resp. ďalšie skutkové
tvrdenia žalobcu ako prostriedky procesného útoku neuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.
Preto ich odvolací súd považuje za neprípustnú novotu v odvolacom konaní.

102. Z rovnakého dôvodu odvolací súd vyhodnotil ako neprípustné aj tvrdenia žalobcu o tom, že mu

viaceré listiny (z ktorých niektoré sám pripojil k žalobe) neboli doručené, boli doručené len jeho bývalej
manželke, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie ich doručenie nenapadol.

103. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovi bol právne
účinným spôsobom (fikciou doručenia) doručený znalecký posudok č. 91/2020, o čom svedčí doručenka

s poznámkou neprevzatia zásielky v odbernej lehote. Podľa § 10 ods. 1 zákona o DD písomnosti sa
doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú
sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Peňažnú čiastku možno
zložiť v hotovosti najviac vo výške podľa osobitného predpisu. Na doručovanie sa primerane použijú
ustanovenia osobitného predpisu (§ 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 105 až 116 CSP

– poznámka odvolacieho súdu). Podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu
podľa § 106 CSP (adresu pobytu vedenú v registri obyvateľov), písomnosť sa považuje dňom vrátenia
nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

104. Zhodne so súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že v dôsledku fikcie doručenia, t.j. že

znalecký posudok sa považuje za doručený, mohol žalobca uplatniť námietky proti znaleckému posudku
(proti jeho obsahu, namietať chýbajúce náležitosti, či hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znaleckým
posudkom), či žiadať vyhotoviť nový znalecký posudok v zmysle § 12 ods. 5 zákona o DD v lehote
desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku. Keďže znalecký posudok týmto postupom
nenapadol, má sa za to, že je správny.

105. K tvrdeniu žalobcu, že nemohol byť vylúčený z úkonov týkajúcich sa obhliadky predmetu
dražby odvolací súd uvádza, že zákon o dobrovoľných dražbách len vytvára možnosť ohodnotenia
nehnuteľnosti za poskytnutia súčinnosti vlastníka, avšak aby nedochádzalo k situáciám, aby zabránil
stanoveniu hodnoty nehnuteľnosti pre účely dobrovoľnej dražby, ust. § 12 zákona o DD umožňuje

nehnuteľnosť ohodnotiť aj len na základe dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.

106. Pokiaľ ide o žalobcom napádaný účel uvedený v zmluve o úvere z 28.08.2014, na ktorý sa
mal úver poskytnúť, odvolací súd len odkazuje na body 27. – 29. odôvodnenia rozsudku súdu prvejinštancie, nakoľko ho považuje za dostatočné. Žalobca v odvolaní neuviedol, aký právny význam by
malo nepravdivé uvedenie účelu úveru v zmluve o úvere mimo toho, že bola vylúčená z aplikácie zákona
č. 129/2010 Z.z.

107. Napokon zhodne so žalovanými 1/ a 3/ odvolací súd poukazuje na to, že závery uvedené na záver
odvolania žalobcom z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/2011 zo dňa 22.11.2011
o možnej protiústavnosti právnej úpravy dobrovoľných dražieb boli judikatúrou Ústavného súdu SR
prekonané (viď znesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014).

108. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) f) a h) CSP nebol žalobcom uplatnený dôvodne.

109. Odvolací súd preskúmal aj od výrokov vo veci samej závislý III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie
o nároku žalovaných 1/ až 3/ na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie

rozhodol v rozsudku o nároku žalovaných 1/ až 3/ na náhradu trov prvoinštančného konania vecne
správne podľa pomeru ich úspechu v spore, nakoľko žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá
a vykonateľným výrokom ukladajúcim povinnosť a lehotu na plnenie. Preto odvolací súd aj tento výrok
rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

110. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 3/ priznal
voči žalobcovi aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom
konaní boli žalovaní 1/ a 3/ taktiež plne úspešní vzhľadom na to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.Ztohtodôvoduurčilodvolacísúdajzačiatoklehotynaplnenienáhradytrovodvolaciehokonania
podľa§232ods.2CSPodprávoplatnostirozhodnutiasúduprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania.

111. Žalovanej 2/ odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v

odvolacomkonanínevznikli,kodvolaniužalobcusanevyjadrila.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené v Zbierke
stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak podľa obsahu
spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného
sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov

konania nepriznáva.“

112. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou

o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).