Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119354688
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6119354688.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaŠuleka(sudca
spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1/ W. N.,
nar. X.X.XXXX, bytom G.. V. XXX, XXX XX Y. a 2/ V. N., nar. 2. 6. XXXX, bytom G.. V. XXX, XXX XX
Y., žalovaný 2/ zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom B. W.

XXXX/X, E., v konaní o zaplatenie 7.580,38 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo, č.k. 7Csp/42/2020-262 zo dňa 1. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a IV. z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. zostáva n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal
zaplatenia istiny a príslušenstva prevyšujúceho zaplatenie 5 638,66 Eur s úrokom z omeškania 5%
ročne: - zo sumy 7381,48 Eur od 30.7.2019 do 6.9.2019, zo sumy 7320,99 Eur od 7.9.2019 do
18.10.2019, zo sumy 7183,50 Eur od 19.10.2019 do 21.11.2019, zo sumy 7080,76 Eur od 22.11.2019
do 5.3.2020, zo sumy 6708,80 Eur od 6.3.2020 do 17.6.2020, zo sumy 6424,36 Eur od 18.6.2020 do

25.8.2020, zo sumy 6227,44 Eur od 26.8.2020 do 19.11.2020, zo sumy 5932,06 Eur od 20.11.2020 do
30.12.2020, zo sumy 5735,14 Eur od 31.12.2020 do 21.4.2021, zo sumy 5439,76 Eur od 22.4.2021
do zaplatenia zastavil. Výrokom II. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 2504,40 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne: z čiastky 144,59 Eur od 26.7.2020 do
zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26. 8. 2020 do zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.9.2020 do
zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.10.2020 do zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.11.2020 do

zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.12.2020 do zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.1.2021 do
zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.2.2021 do zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.3.2021 do
zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.4.2021 do zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.5.2021 do
zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.6.2021 do zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.7.2021 do
zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.8.2021 do zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.9.2021 do
zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.10.2021 do zaplatenia, z čiastky 144,59 Eur od 26.11.2021 do

zaplatenia, z čiastky 46,37 Eur od 26.12.2021 do zaplatenia. Výrokom III. žalobu vo zvyšnej časti
zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 16.7.2015 so žalovanými 1/
a 2/ zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že na základe
nej sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovaným 1/ a 2/ poskytnúť úver vo výške 11 100 Eur za účelom
refinancovania iných úverov. Zmluvné strany dohodli v zmluve typ a výšku úrokovej sadzby fixná do

splatnosti, 7,9% ročne, poplatok za poskytnutie úveru 333 Eur, poplatok za poistenie schopnosti splácať
úver 3,54 Eur mesačne, výšku anuitnej splátky 144,59 Eur, počet anuitných splátok 108, periodicitu atermín splatnosti anuitných splátok mesačne, v 25. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 9 rokov
od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr 25. 7. 2024. Ďalej si zmluvné strany dohodli RPMN vo
výške 9,15%, priemernú RPMN ku dňu uzavretia zmluvy 10,39%, celkovú čiastku, ktorú musí klient

zaplatiť 15 948,72 Eur, odplatu 11,28% a úrok z omeškania 5%. Súd prvej inštancie preskúmal jednotlivé
námietky žalovaných 1/ a 2/ pričom dospel k záveru, že žalobca pri uzavretí zmluvy hrubo porušil svoju
povinnosť s odbornou starostlivosťou zistiť, aká je schopnosť žalovaných 1/ a 2/ splácať úver, čo má
za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a že žalobca nebol oprávnený úver
predčasne zosplatniť. K uvedenému záveru dospel na základe nasledovných skutočností. Zo žiadosti

o poskytnutie spotrebného úveru súd zistil, že ohľadne žalovanej 1/ je v nej uvedené, že je vydatá,
má jedno vyživované dieťa, je SZČO v odvetví informačné technológie, príjem neuvedený, výdavky
neuvedené. Pri žalovanom 2/ je uvedené, že má jedno vyživované dieťa, rodinný stav neuvedený, je
SZČO, mesačný príjem neuvedený, výdavky neuvedené. Z úverového registra, ktorý predložil žalobca
(označený ako „Credit report - analytic“) vyplývalo, že žiadosť žalovaných o úver zo dňa 29. 5. 2013
bola odmietnutá, ich žiadosť o spotrebný úver zo dňa 24. 5. 2013 bola odmietnutá a ich žiadosť o

úver na stavebné sporenie zo dňa 28. 2. 2014 bola odmietnutá. Zo správy Sociálnej poisťovne, ktorú
predložil žalobca, súd zistil, že u žalovanej 1/ Sociálna poisťovne potvrdila len, že je poberateľkou
invalidného dôchodku - jeho výšku však žalobca nezisťoval a u žalovaného 2/ zo správy Sociálnej
poisťovne nie je zistiteľný žiadny príjem. Žalovanými 1/ a 2/ uvedené údaje, uvedené v žiadosti o ich
údaje si žalobca nijako neoveril. Podľa názoru súdu prvej inštancie odborná starostlivosť predpokladá

overenie údajov, ktoré dlžník uviedol, resp. objektívne doložil minimálne potvrdením zamestnávateľa
dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými
sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006 a
tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nielen tvrdenými) informáciami o jeho
príjmoch a výdavkoch (z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Cdo 2178/2018). Súd

prvej inštancie mal za to, že žalobca pred uzavretím zmluvy si od žalovaných nezistil a neoveril ani
základné údaje potrebné pre posúdenie ich schopnosti splácať úver - ich rodinný stav, príjem a výdavky
a odignoroval aj fakt, že v úverovom registri sú o žalovaných záznamy, že im žiadosti o úver boli
opakovane odmietnuté. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pred vyhlásením predčasnej splatnosti
úveru výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 29.7.2019, žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie

dlžnej sumy vo výške 162,13 Eur najneskôr do 1.6.2019. Hoci žalobca v konaní nepredložil doručenky
k tomuto opakovanému upozorneniu, možno predpokladať, že doručenie opakovaného upozornenia
trvalo minimálne jeden pracovný deň, t.j. žalovaní 1/ a 2/ ho do svojej dispozície získali najskôr
dňa 28.5.2019. Deň 1.6.2019 bola sobota, čo je deň pracovného pokoja. Žalovaní 1/ a 2/ teda na
zaplatenie svojho záväzku mali lehotu len 3 dni - v prípade, že opakované upozornenie im bolo doručené

neskôr, než na druhý deň po jeho vyhotovení, tak ešte menej. Súd prvej inštancie bol názoru, že
poskytnutie takejto neprimerane krátkej lehoty žalovaným 1/ a 2/ na doplatenie ich záväzku má rovnako
za následok, že žalobca úver nebol oprávnený predčasne zosplatniť. Zmyslom ustanovenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ je povinný minimálne 15 dní vopred dlžníka upozorniť
na možnosť predčasného zosplatnenia záväzku, totiž nepochybne je poskytnúť dlžníkovi minimálne

15 dňovú lehotu na zaplatenie jeho záväzku, aby predišiel predčasnému zosplatneniu úveru. Tým, že
žalobca v opakovanom upozornení poskytol žalovaným 1/ a 2/ lehotu podstatne kratšiu, než 15-dňovú,
fakticky nedodržal postup, stanovený v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a preto nebol oprávnený
úver predčasne zosplatniť. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nebol oprávnený úver predčasne
zosplatniť a ten sa súčasne považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní žalobcovi

vrátiť len istinu úveru 11.100 Eur. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 2.2.2022 súd zistil, že žalovaní 1/ a 2/
na úver doposiaľ zaplatili 8.595,60 Eur a žalobcovi sú teda povinní doplatiť na splatenie úveru sumu 2
504,40 Eur (11 100 Eur - 8596,60 Eur = 2 504,40 Eur). Súd ich preto zaviazal, aby žalobcovi zaplatili túto
sumu, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/ a 2/ sú žalobcovi povinní
zaplatiť doposiaľ nezaplatené splatné splátky v celkovej sume 2 504,40 Eur, čo je 17 splátok po 144,59

Eur a jedna splátka vo výške 46,37 Eur, pričom súd prvej inštancie za tieto splátky považuje splátky
splatné do 25.12.2021, pretože žalovaní 1/ a 2/ sú žalobcovi povinní zaplatiť len istinu, t.j. samotný úver
11.100 Eur. Na základe uvedeného žalobu ako nedôvodnú vo zvyšku zamietol. O náhrade trov konania
vzhľadom na nepatrný úspech žalobcu rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Proti výroku III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie žalobca. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vo výroku III.
a IV. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že súd prvej inštancie dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu, že
nebol oprávnený úver zosplatniť z dôvodu, že nekonal pri preverení bonity žalovaných s odbornou
starostlivosťou a nesúhlasil s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, z dôvodu hrubého porušenia

povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri preverovaní bonity. Žalobca mal za to, že si ako banka
s odbornou starostlivosťou preveril žalovaných ako žiadateľov o úver pred jeho poskytnutím ohľadom
ich schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca dal súdu na vedomie, že úver, ktorý bol žalovaným poskytnutý dňa 16.7.2015, vychádzal
zo zmluvy č. 0000000000228601, bol poskytnutý na refinancovanie predtým poskytnutého úveru v

B. Z. M., a.s., ktorý vychádza zo zmluvy č. 0000000000083433 zo dňa 29.10.2013. Vzhľadom na
to, že išlo o refinancovanie úveru poskytnutého v B. Z. M., a.s. a úver bol riadne a včas splácaný,
išlo o „pokračovanie“ úveru len s výhodnejšími podmienkami a žalobca už mal overený príjem a
výdavky žalovaných pri poskytnutí predošlého úveru, žalobca na posúdenie bonity využil najmä predošlé
získané informácie k bonite žalovaných ale aj nasledujúce zdroje informácií: dopyt do SRBI (report zo
Spoločného registra bankových informácií - Výsledkom tohto dopytu je výstup z úverového registra vo

forme listiny označenej ako CREDIT REPORT - ANALYTIC) - z reportu vyplýva, že k dátumu podania
žiadosti o úver neboli žalovaní v omeškaní so splácaním žiadneho záväzku evidovaného v SRBI, nemali
teda žiadnu omeškanú splátku, dodržiavali platobnú disciplínu a všetky svoje záväzky plnili riadne a
včas. Z predmetnej listiny zároveň vyplýva, že žalobca riadne vykonal dopyt do úverového registra,
čím si splnil zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného

v čase uzatvorenia zmluvy. Report zo Sociálnej poisťovne - preverenie príjmov žiadateľov v súlade
s § 170 ods. 19 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a vykonávacím predpisom (aktuálne
č. 11/2018 Z.z.) a údaje poskytnuté samotnými žalovanými v žiadosti o poskytnutie úveru. Uvedenie
prípadných nulových alebo nereálne nízkych výdavkov do žiadosti o úver neznamená, že tieto výdavky
banka posudzuje v takejto výške, banka totiž posudzuje vždy výdavky zohľadňujúc výdavky minimálne v

zákonnej výške podľa životného minima. Žalobca mal za to, že hrubo neporušil svoje zákonné povinnosti
a teda pokiaľ aj súd rozhodol o neplatnom predčasnom zosplatnení úveru, nebola zároveň splnená
zákonná podmienka na to, aby sa úver mohol považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca riadne
vykonal dopyt do úverového registra za účelom preverenia záväzkov žalovaných, pričom z tohto dopytu
vyplynulo, že žalovaný nemal žiadne zostávajúce ani omeškané splátky prípadných iných úverov a

vychádzal z dopytu do Sociálnej poisťovne a hlavne prihliadal na to, že ide o refinancovanie riadne
a včas plateného úveru a preto bol schopný s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu žalovaného a
teda v žiadnom prípade sa nemôže jednať o hrubé porušenie povinností pod sankciou bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca ďalej uviedol, že poskytol žalovaným nový úver dňa 16.7.2015 na
vyplatenie úveru poskytnutého taktiež v B. Z. M., a.s. zo dňa 29.10.2013 s tým, že nový úver, ktorý

žalovaný načerpali mal výhodnejšie podmienky. Výška splátky v pôvodom úvere bola 151,15 Eur, v novo
poskytnutomúverezodňa16.7.2015bolavýškasplátky144,59Eur,čiženižšia.Nižšiabolataktiežvýška
úrokovej sadzby, kým v predošlom úvere bola výška úrokovej sadzby až 12,9% v novo poskytnutom
úvere o 5% nižšia a to 7,9%. Taktiež výška RPMN v novo poskytnutom úvere bola výhodnejšia o 5,01 %.
Vyššie uvedenými žalobca poukázal na to, že žalovaným tým, že im poskytol úver dňa 16.7.2015,

ešte zlepšil ekonomickú situáciu, nakoľko vyplatili úver s nevýhodnejšími podmienkami a ďalej mali
splácať úver s oveľa lepšími parametrami. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní by aj bez poskytnutého
úveru dňa 16.7.2015 museli uhrádzať splátku vo výške 151,15 Eur, no tým, že im žalobca poskytol
nový úver s lepšími podmienkami miesto 151,15 Eur mali mesačný záväzok žalovaní už len 144,59
Eur. Nakoľko žalovaní poskytnutý uver zo dňa 29.10.2013 splácali riadne a včas žalobca klientom

poskytolnovýúversvýhodnejšímipodmienkami.Žalobcaďalejnamietal,žedodržalzákonnépodmienky
zosplatnenia úveru. Žalobca zasielal opakované upozornenie žalovaným dňa 27.5.2019, v ktorom im
dal lehotu na zaplatenie omeškaných splátok do 1.6.2019, táto lehota 5 dní sa vzťahovala len na
zaplatenie omeškaných splátok, nevzťahovala sa na upozornenie pred zosplatnením úveru. Žalobca
úver zosplatnil až výzvou na predčasné splatenie úveru dňa 29.7.2019, čiže o 2 mesiace neskôr ako

zasielal opakované upozornenie, v ktorom žalobca upozornil žalovaných na možnosť predčasného
splatenia dlhu. Z uvedeného teda vyplýva, že bola dodržaná 15 dňová lehota v zmysle §53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a to žalovaný boli upozornení na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako
15 dní, nakoľko k zosplatneniu došlo až 2 mesiace po upozornení na možnosť zosplatnenia.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
- ďalej len „CSP“), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP),postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie
prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd konštatuje, že spornou je otázka, či náležite zistil súd prvej inštancie skutkový stav
a či tento správne právne posúdil tak v otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a následného
zamietnutia žaloby.

6. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere ( ďalej aj len „ZoSÚ„ Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

7. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne

preukázať.

8. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi;

9. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

12. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu je dôvodné, tak do posúdenia skutočnosti, či žalobca
hrubo porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, ako aj čo do posúdenia dodržania

lehoty vo výzve pred zosplatnením úveru. Z obsahu súdneho spisu, ako aj odvolania žalovaného plynie,
že žalobca posudzoval bonitu žalovaných pri poskytnutí úveru. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca neskúmal bonitu žalovaných z hľadiska zisťovania ich príjmov, tento skutkový záver nemá
oporu v spisovom materiály. Je potrebné si uvedomiť, že tak zo žiadosti o poskytnutie úveru, ako aj
samotnej úverovej zmluvy jednoznačne plynie, že žalobca poskytol úver na splatenie iného úveru, ktorý

bol poskytnutý žalovaným v predchádzajúcom období. Už v samotnom návrhu na vydanie platobného
rozkazu žalobca tvrdil, že preskúmal bonitu žalovaných. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že
preveroval bonitu žalovaných pred poskytnutím úveru a to jednak v žiadosti o poskytnutie úveru, v
ktorej žiadatelia uviedli informácie o svojich majetkových pomeroch - aktívach i záväzkoch, lustráciou v
Sociálnejpoisťovnizaúčelomprevereniapríjmužiadateľovalustráciouvregistribankovýchinformáciiza

účelom preverenia záväzkov žiadateľov. Súčasne je potrebné zohľadniť skutočnosť, že žalovaní dostali
nový úver, ktorý v porovnaní s pôvodným úverom znižoval výšku ich splátky, ako aj samotnú úrokovú
sadzbu a RPMN. Je nevyhnutné vziať v úvahu aj skutočnosť uvádzanú žalobcom, že pri skúmaní
bonity vychádzal z už existujúceho úverového vzťahu a splácania úveru žalovanými a údajmi, ktoréuž skôr poskytli žalovaní žalobcovi. Všetky uvedené skutočnosti preukazujú, že žalobca si splnil svoju
povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní záväzkov a pomerov na strane žalovaných.
Odhliadnuc od uvedeného (konania žalobcu s odbornou starostlivosťou) má odvolací súd za to, že

výklad, ktorý vykonal súd prvej inštancie ohľadne hrubého porušenia povinnosti nie je správny. Podľa
názoru odvolacieho súdu je potrebné sa pri posúdení hrubého porušenia povinnosti riadiť ustanovením
§11 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V každom posudzovanom prípade je potrebné
skúmať, či poskytovateľ úveru tento poskytol bez akýchkoľvek údajov (nie je tento prípad), prípadne
či nahliadol do príslušnej databázy (nahliadol), resp. do príslušného registra (rovnako nahliadol). Je
dôležité si uvedomiť, že aj spotrebiteľ má svoje povinnosti, pričom pri posúdení hrubého porušenia musí
ísť o zjavnú nedbalosť, čo nebol tento prípad. Žalobca už pred rozhodnutím súdu prvej inštancie uviedol
rozhodujúceskutkovétvrdeniaapredložildôkazy,ktorésvedčilijehokonaniusodbornoustarostlivosťou.

S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že uvedený skutkový a právny záver
súdu prvej inštancie nebol správny.
Odvolací súd má ďalej za to, že nesprávny bol aj záver súdu prvej inštancie ohľadne predčasného
zosplatnenia, a to v časti, v ktorej mal súd prvej inštancie za to, že žalobca neposkytol lehotu v súlade s §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciu žalobcu, že ustanovenie

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, že žalobca mohol zosplatniť úver najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (t.j. splátky za apríl 2019) a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Nie je však
potrebné dávať lehotu na plnenie 15 dní, len medzi doručením výzvy na zaplatenie omeškanej splátky
s upozornením na možné zosplatnenie a zosplatnením musí uplynúť 15 dní. Uvedené skutočnosti by

mali byť v konaní preukázané vrátane doručeniek (podacích lístkov). Postup aký vykonal žalobca je
prípustný, ak sa výzvy a zosplatnenie dostali do sféry žalovaných.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
III. vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu a súčasne bol tento stav aj nesprávne právne
posúdený rozhodol odvolací súd o zrušení napadnutého zamietavého výroku III., ako aj závislého výroku

IV. o trovách konania.

13. Odvolací súd ponechal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. nedotknutý, nakoľko nebol
napadnutý odvolaním.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude nanovo posúdiť nárok žalobcu v súlade so závermi vyslovenými
odvolacím súdom, pričom je potrebné mať na pamäti, že žalobca konal s odbornou starostlivosťou
pri posúdení schopnosti žalovaných splácať poskytnutý úver. Súčasne je však potrebné sa zamerať
na skutočnosť, či žalobca doručil výzvu zo dňa 27.05.2019 ako aj samotné zosplatnenie úveru. S
ohľadomnačasposkytnutiaúverujepotrebnézohľadniťajprípadnúdohodnutúkonečnúsplatnosťúveru

(25.07.2024), ak by aj žalobca nepreukázal doručenie vyššie spomenutých listín. Súd prvej inštancie sa
vysporiada aj s ostatnými námietkami žalovaných, pričom zistí aktuálny stav záväzku (rozsah plnenia
zo strany žalovaných), pri zohľadnení už uloženej povinnosti výrokom II. napadnutého rozsudku. Vo
vzťahu k žiadosti o splátky zo strany žalovaných, súd prvej inštancie vyzve žalovaných na preukázanie
ich majetkových pomerov, pričom môže dôjsť k povoleniu plnenia v splátkach, ak to odôvodňujú pomery

žalovaných, avšak je potrebné zohľadniť ustálenú súdnu prax. Po zistení vyššie uvedených skutočností
a ich preskúmaní nanovo súd prvej inštancie vo veci rozhodne.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).