Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 23, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122260453
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6122260453.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci
žalobcu: Ing. J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX J. L., právne zastúpený: LEGAL POINT
s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti žalovaným: 1/ E. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX B., 2/ F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX
V., 3/ H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX B., žalovaní 1/ - 3/ právne zastúpení: JUDr.
Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom Daniela Dlabača 2, 010 01 Žilina, IČO: 42 218 969, o zaplatenie
56 000,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.

49C/38/2022-91 zo dňa 16.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV., V., VI., VII., VIII. a IX. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti (výroky I., II., III.) p o n e c h á
v a n e d o t k n u t ý .

III. Žalovaní 1/, 2/, 3/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj ako okresný súd) uložil vo výroku ad I. žalovanej
1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 173,60 eur; ad II. žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3 926,40 eur; ad III. žalovanej 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 900,- eur. Výrokom ad IV. žalobu
žalobcu smerujúcu voči žalovanej 1/ vo zvyšnej časti zamietol; ad V. žalobu žalobcu smerujúci voči
žalovanému 2/ vo zvyšnej časti zamietol, ad VI. žalobu žalobcu smerujúcu voči žalovanej 3/ vo zvyšnej
časti zamietol. Vo výroku ad VII. priznal žalovanej 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 55,28%; ad VIII. žalovanej 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,94%

a vo výroku ad IX. priznal žalovanej 3/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,22%.
2. Východiskovo súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovaným 1/
až 3/ zaplatenia sumy 18 664,66 eur zo strany každého zo žalovaných, ako aj náhrady trov konania,
ktorý nárok odôvodnil tým, že žalobca bol veriteľom dlžníka F. H. (ďalej aj ako „poručiteľ“, resp. „právny
predchodca žalovaných 1/, 2/, 3/“), pričom zmluvný vzťah medzi ním mal vzniknúť titulom kúpnej
zmluvy z 30.09.2016 a zmlúv o pôžičke z 28.02.2017, 03.07.2017, 26.07.2017, 19.10.2017, 12.12.2017,
15.01.2018, 21.10.2019 a zmluvy o poskytnutí lode z 30.09.2016.

3. Súd prvej inštancie ustálil, že F. H. zomrel dňa XX.XX.XXXX a žalovaní 1/ - 3/ sú jeho dedičia, ktorí
uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi, ktorá je obsiahnutá v uznesení Okresného
súdu Žilina prostredníctvom notárky JUDr. Alexandry Vrlíkovej ako súdnej komisárky zo dňa 30.07.2020,
sp.zn. 30D/593/2019, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2020 (na č.l. 11-16 spisu). Dňa30.09.2016 bola medzi žalobcom a poručiteľom uzatvorená kúpna zmluva (na č.l. 39 spisu), na základe
ktorej žalobca ako predávajúci predával poručiteľovi ako kupujúcemu 3/5-nový vlastnícky podiel na
staršej, nedokončenej, oceľovej, dvojsťažňovej námornej plachetnici typu RUDY dlhej 11,95 m v kýlovej

verzii o výtlaku 12 ton bez technického osvedčenia, ktorú stavbu lode si mali objednať u E. F.. Podľa
kúpnej zmluvy, čl. II. ods. 2 mala byť prvá časť kúpnej ceny uhradená pri podpísaní zmluvy (3 000,- eur),
ďalšiečastikúpnejcenykaždávovýške10000,-eurmalibyťuhradenénazákladevystavenýchzmeniek
30.09.2017, dňa 30.09.2018 a dňa 30.09.2019. Dňa 30.09.2016 uzatvorili žalobca ako záujemca a
poručiteľ ako poskytovateľ zmluvu o poskytnutí lode (na č.l. 36 spisu), na základe ktorej mal poskytovateľ

poskytnúť záujemcovi prenájom lode na plnohodnotnú nerušenú plavbu počas 100 dní za cenu 30,- eur
za deň plavby. Podľa výdavkových pokladničných dokladov na č.l. 49 - 51 spisu mal žalobca poskytnúť
dňa 28.02.2017 poručiteľovi sumu 2 200,- eur s účelom pôžička do 15.04.2017, dňa 03.07.2017 sumu
2 000,- eur s účelom pôžička do 10.08.2017, dňa 26.07.2017 sumu 800,- eur s účelom pôžička do
31.08.2017, dňa 15.01.2018 sumu 500,- eur s účelom pôžička do 28.02.2018, dňa 21.10.2019 sumu
2 000,- eur s účelom pôžička do 31.12.2019, dňa 12.12.2017 sumu 500,- eur s účelom pôžička do

31.01.2018, dňa 19.10.2017 sumu 1 000,- eur s účelom pôžička do 30.11.2017.
4. Po citácii ust. § 37 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, 2, § 100, § 101, § 112, § 470 ods. 1, 2, § 588 a §
631 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie v úvode uviedol, že zaradenie dlhu do pasív dedičstva
nepreukazuje existenciu dlhu, nezakladá právo dediča na jeho vymáhanie a ani dedičom nebráni v
tom, aby následne namietali premlčanie dlhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 01.04.2009, sp.zn.

5Cdo 156/2008). Z uznesenia Okresného súdu Žilina prostredníctvom notárky JUDr. Alexandry Vrlíkovej
sp.zn. 30D 593/2019-78, Dnot 233/2019 zo dňa 30.07.2020 v dedičskej veci po poručiteľovi F. H.
vyplynulo, že pohľadávka žalobcu voči poručiteľovi vo výške 56 000,- eur ku dňu smrti poručiteľa
bola na základe jej prihlásenia do pasív dedičstva zaradená do dlhov poručiteľa. Z vyššie uvedeného
uznesenia teda nevyplýva, že žalovaní 1/ - 3/ ako dedičia poručiteľa uznali poručiteľov dlh. Skutočnosť,

že dedičia dedičstvo neodmietli nemožno podľa názoru súdu považovať za uznanie dlhu, nakoľko
odmietnutie/neodmietnutie dedičstva je úplne iným právnym inštitútom s úplne inými právnymi účinkami
ako uznanie dlhu a nemožno si ich zamieňať. V ďalšom je potrebné zdôrazniť, že v dedičskom konaní po
poručiteľovi F. H. nebola riešená dôvodnosť pohľadávok prihlásených zo strany žalobcu do dedičstva.
Pre tieto dôvody súd nemohol bez ďalšieho posúdenia veci priznať nárok žalobcovi iba na základe tej

skutočnosti, že žalobca si svoju pohľadávku prihlásil do dedičstva po poručiteľovi F. H.. Súd sa preto v
ďalšom zaoberal dôvodnosťou uplatnenej pohľadávky zo strany žalobcu, ako aj vznesenými námietkami
premlčania zo strany žalovaných 1/ - 3/.
5. Žalobca si voči žalovaným 1/ - 3/ uplatňoval z dôvodu uzatvorenej kúpnej zmluvy, na základe ktorej
mal poručiteľ nadobudnúť 3/5 vlastníckeho podielu na nedokončenej lodi na č.l. 39 spisu nárok na

zaplatenie troch splátok kúpnej ceny, a to každej vo výške 10 000,- eur splatných dňa 30.09.2017,
30.09.2018 a 30.09.2019. Pri dvoch splátkach kúpnej ceny splatných dňa 30.09.2017 a 30.09.2018
vzniesli žalovaní 1/ - 3/ námietku premlčania vo svojom odpore na č.l. 34 rub spisu. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca podal žalobu dňa 02.03.2022, prvý deň, kedy mohol žalobca svoje právo vykonať
(teda podať žalobu na súde) pri prvej splátke bol 01.10.2017, pričom trojročná premlčacia doba uplynula

dňa01.10.2020.Priuplatnenomnárokunadruhúčasťkúpnejcenysplatnejdňa30.09.2018bolprvýdeň,
kedy si žalobca mohol vykonať právo na zaplatenie tejto splátky bol 1. deň nasledujúci po jej splatnosti,
t.j. 01.10.2018. Trojročná premlčacia lehota pri druhej splátke uplynula dňa 01.10.2021. Vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie potom nemohol právo na zaplatenie splátok
splatných dňa 30.09.2017 a 30.09.2018 (v súčte 20 000,- eur) pre ich premlčanie priznať. Nebolo možné

sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, že následne po tom, ako si pohľadávku uplatnil v dedičskom
konaní po poručiteľovi mala prestať plynúť premlčacia doba s poukazom na ustanovenie § 112 OZ.
Prihlásenie pohľadávky do dedičského konania totiž nespôsobuje spočívanie plynutia premlčacej doby,
nakoľko takéto účinky by malo len uplatnenie pohľadávky na súde, príp. na rozhodcovskom súde, teda u
orgánu, na základe ktorého rozhodnutia by bolo možné takú pohľadávku vymôcť. Takýmto rozhodnutím

jednoznačne však nie je osvedčenie/uznesenie o dedičstve. Bez vplyvu na plynutie premlčacej doby je
teda zaradenie pohľadávky alebo dlhu poručiteľa do súpisu aktív alebo pasív dedičstva notárom ako
súdnym komisárom v konaní o dedičstve, ako aj oznámenie pohľadávky veriteľom v konaní o dedičstve.
V týchto prípadoch nejde o uplatnenie práva podľa § 112 OZ, pretože o práve, ktorého sa premlčanie
týka, nie je tu autoritatívne rozhodované. Taktiež s ohľadom na charakter dedičského konania ako

nesporového konania, ktorého výsledkom je vydanie deklaratórneho rozhodnutia, ktorým sa upravujú
právne vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa, nemôže mať prebiehajúce dedičské konanie vplyv
na plynutie premlčacej doby na uplatnenie tohto práva.6. Ďalej súd prvej inštancie nemal preukázané ani predĺženie splatnosti všetkých splátok kúpnej ceny
za prevod spoluvlastníckeho podielu na nedokončenej lodi na základe ústnej dohody medzi žalobcom
a poručiteľom. V prvom rade súd prvej inštancie uvádza, že podľa ustanovenia § 40 ods. 2 OZ,

písomne uzatvorená zmluva sa môže zmeniť len písomne. Nebolo sporu o tom, že kúpna zmluva zo dňa
30.09.2016 bola medzi žalobcom a poručiteľom uzatvorená písomne. Pokiaľ bolo vôľou jej účastníkov
predĺžiť splatnosť splátok kúpnej ceny v nej uvedených, bolo potrebné takú dohodu realizovať písomnou
formou. Písomná dohoda o predĺžení splatnosti splátok kúpnej ceny však v spore nebola ani tvrdená a
ani preukázaná. Preto súd prvej inštancie musel konštatovať, že pokiaľ by sa aj preukázala existencia

ústnej dohody o predĺžení splatnosti splátok, bola by pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia
§ 39 OZ neplatná (keďže neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu). Súd
prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom manželky žalobcu, za účelom
preukázania existencie takej ústnej dohody medzi účastníkmi zmluvy, a to okrem vyššie uvedeného
dôvodu (keďže ústna dohoda o zmene písomnej zmluvy je pre rozpor so zákonom neplatná) aj z dôvodu,
že návrh na vykonanie tohto dôkazu žalobcu neuplatnil včas, pričom jeho uplatneniu nebránili žiadne

okolnosti a jeho vykonanie nevyplynulo ani z priebehu pojednávania, keďže žalovaní 1/ - 3/ sa bránili
vznesenou námietkou premlčania už vo svojom prvom písomnom podaní adresovanom na súd - odpore,
na ktoré žalobca písomne reagoval (vyjadrenie zo dňa 12.05.2022), avšak vykonanie takéhoto dôkazu
nenavrhol. Súd prvej inštancie preto aplikoval ustanovenie § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
keď na tento prostriedok procesného útoku neprihliadol, keďže na jeho vykonanie by okrem iného

bolo potrebné nariadiť ďalšie pojednávanie vo veci, nakoľko žalobca účasť navrhovanej svedkyne na
nariadenom pojednávaní nezabezpečil.
7. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok vyplývajúci z tretej splátky kúpnej ceny dojednanej v
kúpnej zmluve zo dňa 30.09.2016, splátka vo výške 10 000,- eur splatná dňa 30.09.2019. K námietke
žalovaných 1/ - 3/, že nebolo možné zo strany žalobcu prevádzať spoluvlastnícky podiel na predmetnej

lodi, keďže nemal mať na takej lodi žiadne vlastnícke práva v dôsledku, že zhotoviteľ lode riadne
neodovzdal predmetnú loď žalobcovi a poručiteľovi (keďže bola nedokončená) súd prvej inštancie
uviedol, že v spore nebolo preukázané, že by vlastnícke právo k lodi (hoc nedokončenej) mal iný
subjekt ako žalobca, resp. poručiteľ. Iné skutočnosti nevyplynuli ani z výpovede žalobcu na pojednávaní
konanom dňa 16.09.2022, kedy žalobca uvádzal, že všetok materiál na loď zabezpečovali poručiteľ

so žalobcom a spolupráca so zhotoviteľom lode E. F. mala byť ukončená z dôvodu, že pán F. mal
žalobcovi a poručiteľovi „kradnúť materiál“ a ich zamestnancov brať na svoje šichty. V spore nebol
preukázaný ani obsah zmluvy o dielo uzatvorenej medzi poručiteľom, žalobcom a zhotoviteľom lode,
z ktorého by vyplynulo, že vlastnícke práva k predmetnej lodi nemali žalobca a poručiteľ, ale iný
subjekt. Pre tieto okolnosti súd prvej inštancie ustálil a vychádzal z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi

poručiteľom a žalobcom, ktorú obaja podpísali a deklarovali výšku svojich spoluvlastníckych podielov
k predmetnej nedokončenej lodi. Keďže súd prvej inštancie nemal dôvod považovať kúpnu zmluvu
uzatvorenú medzi žalobcom a poručiteľom za neplatnú (skutočnosti odôvodňujúce jej neplatnosť z
vykonaného dokazovania nevyplynuli), priznal žalobcovi nárok z titulu 3. splátky kúpnej ceny splatnej
dňa 30.09.2019.

8. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok z titulu zaplatenia náhrady vo výške 17 000,- eur za
neodplávané dni na lodi podľa zmluvy o poskytnutí lode uzatvorenej medzi žalobcom a poručiteľom
dňa 30.09.2016 (na č.l. 36 zmluvy). Súd prvej inštancie uvádza, že uplatnenie nároku na náhradu
za neodplávané dni vyplývajúci z predmetnej zmluvy nebolo v zmluve ohraničené žiadnym obdobím,
v ktorom by si mohol žalobca u poručiteľa tento nárok uplatňovať. V spore nebolo preukázané, že

by vôbec žalobca oznamoval poručiteľovi termíny plavieb tak, ako to bolo medzi nimi dojednané v
bode 3/ predmetnej zmluvy. Relevantnou bola aj námietka žalovaných 1/ - 3/, že plnenie, ktoré bolo
dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy o poskytnutí lode, bolo nemožné, keďže v čase uzatvorenia zmluvy
o poskytnutí lode bola loď nedokončená, a teda nespôsobilá na plavbu. Nebolo by potom možné ani
splniť záväzok, ktorý by z tejto zmluvy vyplýval pre poručiteľa, teda poskytnúť žalobcovi loď k plavbe.

Tvrdenia žalobcu, že poručiteľ sa mal zaviazať loď dokončiť a že 17 000,- eur malo byť v podstate
kompenzáciou za kúpnu cenu, ktorá mala byť v kúpnej zmluve dojednaná v nižšej výške boli v celom
rozsahu nepreukázané, uvedené zostalo len v rovine tvrdení žalobcu. Súd prvej inštancie preto nemohol
uznať túto argumentáciu žalobu. Pokiaľ by aj mala byť dojednaná ďalšia časť kúpnej ceny vo výške 17
000,- eur, takú dohodu bolo potrebné uzatvoriť v písomnej forme (keďže kúpna zmluva bola uzatvorená

písomne), písomnú dohodu o zmene kúpnej ceny však žalobca v spore nepreukázal. Za situácie, kedy
predmet zmluvy o poskytnutí lode bol v čase jej uzatvorenia, a vlastne až do vyhlásenia rozsudku v tejto
veci nemožný (loď je do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci stále nedokončená), a predmet plnenia podľa
tejtozmluvyjedojednanýnieurčitýmspôsobom(niejezrejmé,vakomčasovomhorizontemoholžalobcauplatniť právo plavby na lodi), súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť takej dohody s poukazom na
ustanovenie § 37 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (právny úkon je pre nemožnosť plnenia, ako
aj pre jeho neurčitosť neplatný). V neposlednom rade žalobca ani nepreukázal, že svoje tvrdené práva

podľa zmluvy o poskytnutí lode u poručiteľa uplatnil. Tieto dôvody viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu
nároku žalobcu uplatneného vo výške 17 000,- eur.
9. Žalobca si z titulu pôžičiek, ktoré mal poskytnúť poručiteľovi uplatňoval sumu vo výške 9 000,- eur.
Pri pôžičkách zo dňa 28.02.2017 v sume 2 200,- eur so splatnosťou 15.04.2017,
- zo dňa 03.07.2017 v sume 2 000,- eur so splatnosťou 10.08.2017,

- zo dňa 26.07.2017 v sume 800,- eur so splatnosťou 31.08.2017,
- zo dňa 19.10.2017 v sume 1 000,- eur so splatnosťou 30.11.2017,
- zo dňa 12.12.2017 v sume 500,- eur so splatnosťou 31.01.2018,
- zo dňa 15.01.2018 v sume 500,- eur so splatnosťou 28.02.2018
vzniesli žalovaní 1/ - 3/ námietku premlčania vo svojom vyjadrení zo dňa 29.06.2022 (na č.l. 72
spisu). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu dňa 02.03.2022, prvý deň, kedy mohol

žalobca svoje právo vykonať (teda podať žalobu na súde) pri vyššie uvedených pôžičkách boli
dni: 11.08.2017, 01.09.2017, 01.12.2017, 01.02.2018, 01.03.2018, pričom trojročná premlčacia doba
uplynula pri jednotlivých pôžičkách 11.08.2020, 01.09.2020, 01.12.2020, 01.02.2021, 01.03.2021.
Súd prvej inštancie konštatoval, že pre uplatnenú námietku premlčania nemohol priznať premlčané
práva žalobcu celkovo v sume 7000,- eur, v tejto časti bola teda žaloba zamietnutá. Súd prvej

inštancie pripomenul, že nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, že následne po tom,
ako si pohľadávku uplatnil v dedičskom konaní po poručiteľovi mala prestať plynúť premlčacia doba
s poukazom na ustanovenie § 112 OZ. V otázke odôvodnenia plynutia premlčacej doby aj počas
dedičského konania po poručiteľovi súd prvej inštancie poukázal v podrobnostiach na dôvody, ktoré
odvolací súd už rozviedol v bode 4. a nasl. tohto rozsudku.

10. Ani pri predmetných pôžičkách súd prvej inštancie nemal preukázané predĺženie splatnosti pôžičiek
do septembra 2019. Opätovne súd prvej inštancie poukazuje na ustanovenie § 40 ods. 2 OZ, podľa
ktorého písomne uzatvorená zmluva sa môže zmeniť len písomne. Z predložených výdavkových
pokladničných dokladov na č.l. 49 - 51 spisu vyplynulo, že zmluvy o pôžičke boli dohodnuté písomne,
nakoľko výdavkové pokladničné doklady obsahujú údaj o tom, že ide o pôžičku, údaj o výške pôžičky,

dátumu poskytnutia pôžičky, ako aj o splatnosti pôžičky, obsahujú údaje o dlžníkovi aj veriteľovi, a
sú podpísané veriteľom aj dlžníkom. Na základe uvedeného konštatoval, že zmluvy o pôžičkách boli
dohodnuté v písomnej forme. Pokiaľ teda malo byť vôľou účastníkov predĺžiť splatnosť jednotlivých
pôžičiek, bolo potrebné takú dohodu realizovať písomnou formou. Písomná dohoda o predĺžení
splatnosti jednotlivých pôžičiek však v spore nebola ani tvrdená a ani preukázaná. Pokiaľ by sa aj

preukázala existencia ústnej dohody o predĺžení splatnosti pôžičiek, bola by pre rozpor so zákonom v
zmysle ustanovenia § 39 OZ neplatná (keďže neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom odporuje
zákonu). Súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom manželky žalobcu z
rovnakých dôvodov, ako odvolací súd už uviedol v bode 6. tohto rozsudku.
11. Súd prvej inštancie na základe výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 21.10.2019 na č.l.

50 spisu mal preukázané, že žalobca poskytol pôžičku poručiteľovi v sume 2 000,- eur so splatnosťou
31.12.2019. Žalovaní 1/ - 3/ relevantným spôsobom poskytnutie tejto pôžičky nespochybnili a nebolo ani
preukázané, že by poručiteľ žalobcom poskytnutú pôžičku žalobcovi vrátil. Súd prvej inštancie pre tieto
dôvody žalobcovi voči žalovaným priznal z titulu pôžičky sumu vo výške 2 000,- eur.
12.Záveromsúdprvejinštanciezhrnul,žežalobužalobcuvčastiozaplateniesumy44000,-eurzamietol

(2 x splátka po 10 000,- eur vyplývajúce z kúpnej zmluvy, 17 000,- eur ako náhrada za nezrealizované
plavby v sume 17 000,- eur a 7 000,- eur z titulu poskytnutých pôžičiek), a žalobe žalobcu vyhovel v
časti o zaplatenie sumy 12 000,- eur (posledná splátka kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel na lodi vo
výške 10 000,- eur, 2 000,- eur z titulu poskytnutej pôžičky).
Ďalej súd prvej inštancie ustálil, ktorý z dedičov v akom rozsahu zodpovedá za dlhy poručiteľa. Súd

prvej inštancie konštatoval, že zodpovednosť dediča je ohraničená cenou nadobudnutého dedičstva.
Občiansky zákonník vychádza pri úprave zodpovednosti dedičov zo zásady zodpovednosti v rozsahu
ceny zdedeného majetku, nie zo zásady zodpovednosti výlučne zdedeným majetkom. Pomerná
zodpovednosť viacerých dedičov je delenou zodpovednosťou, a preto veriteľ nemôže uplatniť svoju
pohľadávku voči hociktorému z dedičov, ale môže požadovať len jej pomernú časť pripadajúcu na

konkrétneho dediča. Dedenie nemá byť pre dediča majetkovým rizikom. Preto dedič zodpovedá za
pasíva dedičstva iba do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú podľa pomeru
toho,čozdedičstvanadobudli,kceneceléhodedičstva.Aplikáciuustanovenia§511ods.2Občianskehozákonníka, na ktorú poukazoval žalobca vylučuje osobitné ustanovenie § 470 ods. 2 OZ upravujúce
pomer zodpovednosti dedičov na dlhoch poručiteľa, ktoré sa priamo vzťahuje na prejednávanú vec.
13. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené vzal do úvahy celkovú hodnotu majetku poručiteľa

uvedenú v uznesení Okresného súdu Žilina zo dňa 30.07.2020 sp.zn. 30D/593/2019 vo výške 402
667,34 eur (na č.l. 13 spisu), ako aj celkovú hodnotu majetku, ktorú v rámci dedičského konania po
poručiteľovi nadobudli jednotliví dedičia:
- žalovaná 1/ vo výške 140 070,67 eur (130 848,33 eur z titulu 1/3 na poručiteľovom podiele hodnoty
nehnuteľností + 9 222,34 eur zostatky na účtoch, podľa informácií na č.l. 12 rub, 13 rub, 14, 14 rub,

15 spisu),
- žalovaný 2/ vo výške 131 748,33 eur (130 848,33 eur z titulu 1/3 na poručiteľovom podiele hodnoty
nehnuteľností + 900,- eur hodnota motorového vozidla a zbraní, podľa informácií nachádzajúcich sa v
uvedenom uznesení, a na č. l. 12 rub, 13, 13 rub, 14 spisu),
- žalovaná 3/ vo výške 130 848,33 eur z titulu 1/3 na poručiteľovom podiele na hodnote nehnuteľností
podľa informácií nachádzajúcich sa v predmetnom uznesení a na č.l. 12 rub, 13 rub súdneho spisu.

Percentuálne teda hodnota nadobudnutého majetku oproti celkovej hodnote majetku po poručiteľovi
predstavuje:
- pri žalovanej 1/ 34,78% (140 070,67 : 4 026,6734)
- pri žalovanom 2/ 32,72% (131 748,33 : 4 026,6734),
- pri žalovanej 3/ 32,50% (130 848,33 : 4 026,6734).

Následne súd prvej inštancie pri priznanej sume 12 000,- eur vypočítal výšku záväzku pri jednotlivých
žalovaných 1/ - 3/ ako 34,78% z 12 000,- eur pri žalovanej 1/, čo zodpovedá sume 4 173,60 eur, ako
32,72% z 12 000,- eur pri žalovanom 2/, čo zodpovedá sume 3 926,40 eur, a pri žalovanej 3/ ako 32,50%
z 12 000,- eur, čo zodpovedá sume 3 900,- eur.
14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP

dôvodiac, že žalobcov úspech v spore vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej voči žalovanej 1/ predstavuje
22,36% (4 173,60 : 186,6666), úspech žalovanej 1/ predstavuje 77,64% (14 493,06 : 186,6666), čistý
úspech žalovanej 1/ ako úspešnejšej strany, keďže žaloba smerujúca voči nej bola vo väčšom rozsahu
zamietnutá ako bol rozsah nároku priznaný žalobcovi, predstavuje 55,28% (77,64 - 22,36). Súd prvej
inštancie preto výrokom VII. tohto rozsudku priznal žalovanej 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 55,28%.
Žalobcov úspech v spore vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej voči žalovanému 2/ predstavuje 21,03% (3
926,40 : 186,6666), úspech žalovaného 2/ predstavuje v percentuálnom vyjadrení 78,97% (14 740,26 :
186,6666), čistý úspech žalovaného 2/ ako úspešnejšej strany, keďže žaloba smerujúca voči nemu bola
vo väčšom rozsahu zamietnutá ako bol rozsah nároku priznaný žalobcovi predstavuje 57,94% (78,97 -

21,03). Súd prvej inštancie na základe uvedeného výrokom VIII. tohto rozsudku priznal žalovanému 2/
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,94%.
Žalobcov úspech v spore vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej voči žalovanej 3/ predstavuje 20,89%
(3 900 : 186,6666), úspech žalovanej 3/ predstavuje v percentuálnom vyjadrení 79,11% (14 766,66 :
186,6666), čistý úspech žalovanej 3/ ako úspešnejšej strany, keďže žaloba smerujúca voči nej bola

vo väčšom rozsahu zamietnutá ako bol rozsah nároku priznaný žalobcovi predstavuje 58,22% (79,11 -
20,89). Súd prvej inštancie teda výrokom IX. tohto rozsudku priznal žalovanej 3/ voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 58,22%.

15. Včas podaným odvolaním žalobca predovšetkým namieta nesprávny procesný postup súdu, ktorým

mala byť znemožnená realizácia procesných práv žalobcu. Žalobca podotýka, že pred uplatnením
práva na súde si uplatnil pohľadávku do dedičského konania po zosnulom dlžníkovi F. H.. V uvedenom
dedičskom konaní uzatvorili žalovaní 1/ až 3/ dohodu o vyporiadaní dedičstva. Prihlásená pohľadávka
nebola vyporiadaná v rámci dedičského konania. Súd prvej inštancie uvádza, že zaradenie dlhu do
pasív dedičstva nepreukazuje existenciu dlhu, s čím žalobca nesúhlasí. Žalobca pohľadávky riadne a

včas prihlásil do dedičstva, a teda nie je pravdou, že žalovaní nemali možnosť si zistiť titul prihlásenej
pohľadávky. Dedičom nič nebránilo priamo v notárskej zápisnici pohľadávku žalobcu spochybniť, čo
neučinili. V danej súvislosti žalobca poukazuje na odbornú publikáciu v časopise Ars Notaria 1/2011,
z ktorého cituje: „Premlčanie veriteľa voči poručiteľovi ako dlžníkovi sa v dedičskom konaní premlčuje
podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Avšak veriteľ musí svoje práva uplatniť v dedičskom konaní alebo

osobitnou žalobou podanou mimo dedičského konania najneskôr do troch rokov od smrti poručiteľa. Ak
však bolo právo veriteľa uplatnené v dedičskom konaní a jeho požiadavka nebola uznaná, resp. zostala
sporná a preto sa v rámci dedičského konania nevyporiadala, premlčacia doba neplynie.“ S dôrazom na
uvedené je žalobca toho názoru, že právo na uplatnenie pohľadávky z prvých dvoch splátok kúpnej cenynebolo premlčané. Žalobca si riadne prihlásil pohľadávky do dedičského konania. Žalobca nedisponoval
informáciou o tom, koľkí právni nástupcovia po pôvodnom dlžníkovi nadobudnú prihlásenú pohľadávku.
Ustanovenie § 470 ods. 1, 2 OZ nemožno aplikovať bez toho, aby bolo konanie o dedičstve právoplatne

skončené, čo môže trvať v nie zriedkavých prípadoch aj roky. Žalobca považuje za rozporné s logikou,
ako aj princípmi morálky, aby počas dedičského konania, kedy nie je zrejmé, kto a v akom rozsahu bude
dediť dlhy, uplynula premlčacia doba na prihlásené pohľadávky do dedičského konania.
16. Žalobca ďalej namieta záver súdu, v zmysle ktorého, keďže zmluvy o pôžičke boli dohodnuté
písomne, pokiaľ malo byť vôľou účastníkov predĺžiť splatnosť jednotlivých pôžičiek, bolo rovnako

potrebnétakútodohodurealizovaťpísomnouformou.Uvedenýzáversúdujeprežalobcunovotou,keďže
žalobca od počiatku tvrdil, že zmluvy o pôžičke boli uzatvorené ústne, rovnako žalovaní túto skutočnosť
nerozporovali, pričom „výdavkové bločky“ slúžili len na preukázanie skutočnosti, že jednotlivé sumy
boli vždy odovzdané hotovostne. Žalobca naviac namieta záver súdu o tom, že uvedené pokladničné
bločky napĺňajú požiadavku na obsah základných náležitostí zmluvy o pôžičke a rovnako tak náležitosti
právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Záver súdu o písomnej forme zmlúv o pôžičke

je prekvapivý a arbitrárny. V dôsledku tohto nesprávneho záveru súd neakceptoval ani dodatky k
zmluvám o pôžičke, ktoré boli rovnako uzatvorené ústne, ako aj samotné zmluvy, následkom čoho
konštatoval premlčanie uplatneného nároku žalobcu. Žalobca mienil preukázať existenciu uzatvorenej
dohody o posunutí splatnosti s poručiteľom výsluchom svedka - manželky žalobcu, ktorá bola ako jediná
okrem účastníkov prítomná. Uvedený dôkazný návrh bol súdom zamietnutý, čím došlo tiež k porušeniu

procesných práv žalobcu.
17. Žalobca navrhol vykonať za účelom preukázania ústnej dohody o predĺžení splatnosti jednak časti
kúpnej ceny, ako aj jednotlivých požičaných súm, výsluch svedka - manželky žalobcu. Žalobca namieta
záver súdu o tom, že uvedený dôkazný návrh bol žalobcom vznesený oneskorene. Zdôrazňuje, že
žalovaní neprodukovali písomne také vyjadrenie, ktoré by obsahovo a významovo popieralo tvrdenie

žalobcu a skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalobcu k odporu žalovaných z 12.05.2022 o tom, že
jednotlivé pôžičky, ako aj zmenu zmluvy strany dojednali ústne. Práve z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu,
že sa jednalo o prvé pojednávanie, pričom súd pred pojednávaním „nevyhlásil koncentračnú zásadu“
a samotný žalobca bol zaskočený názorom súdu o tom, že navrhovaný dôkaz výsluchu svedka bol
uplatnený neskoro. Žalobca uplatnil tento návrh na samotnom (prvom) pojednávaní ako odpoveď na

otázku súdu, akým spôsobom mieni žalobca preukázať existenciu zmeny pôvodnej zmluvy v časti
splatnosti. Žalobca na dôvažok namieta, že súd nevyhlásil koncentráciu navrhovaných dôkazov a
písomne nepoučil strany sporu o tom, že na prípadné návrhy strán prednesené na prvom pojednávaní,
nebude prihliadať.
18. Žalobca naostatok namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. V súvislosti s

nepriznaním žalobcovi nároku z titulu zaplatenia náhrady škody vo výške 17 000,- eur za neodplávané
dni na lodi podľa zmluvy o poskytnutí lode z 30.09.2016. Súd nesprávne právne posúdil, že nárok na
náhradu nebol v zmluve ohraničený žiadnym obdobím. Žalobca podotýka, že zmluvy vzájomne súviseli
a mali plnením na seba nadväzovať. Prirodzene, k užívaniu lode zo strany žalobcu malo dôjsť až po tom,
ako pôvodný dlžník mal loď dokončiť. Zmluvy boli dojednané a podpísané v jeden a ten istý deň. Loď

bola riadne špecifikovaná v kúpnej zmluve, ako aj v zmluve o poskytnutí lode. Predmetom kúpnej zmluvy
bola kúpa 3/5-tinového vlastníckeho podielu. Reálna hodnota prevádzaného podielu bola minimálne 55
000,- eur, čoho si boli zmluvné strany vedomé. Napriek tomu sa dohodli na kúpnej cene vo výške 33
000,- eur. Rozdiel medzi reálnou hodnotou a kúpnou cenou sa žalobca s poručiteľom žalovaných F.
H. dohodli vykompenzovať v rámci nadväzujúcej zmluvy o poskytnutí lode, a to poskytnutím nerušenej

plavby počas 100 dní. Bol to záväzok jednoznačne spojený so záväzkom zaplatiť kúpnu cenu. Na danej
kompenzáciizazníženiekúpnejcenyvoformeposkytnutialodenaplavbusaslobodnerozhodliadohodli
aj s vedomím o reálnom stave lode a štádiu jej rekonštrukcie.
19. Súd dospel k nesprávnemu záveru, keď akceptoval námietku žalovaných o nemožnosti plnenia zo
zmluvy o poskytnutí lode z 30.09.2016, z dôvodu ktorého považoval zmluvu za neplatnú. Uvedený záver

súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v čase podpisu zmluvy bola loď nedokončená. Súd si však zamieňa
pojem, keď sa povinný subjekt (poručiteľ) dostal do omeškania a pojem nemožnosti plnenia. Nemožnosť
plnenia ako taká musí objektívne byť daná a zjavná už v čase prijímania záväzku. Toto absolútne nie
je možné aplikovať na daný prípad. Povinný sa dostal do omeškania tým, že nedokončil loď do takého
stavu, aby bola táto plavby schopná (čo objektívne možné bolo). Takéto plnenie však bolo jednoznačne

možné práve z dôvodu, že poručiteľ mal vôľu a plán toto vykonať, dobrovoľne sa zaviazal podpísať
zmluvu v podobe, ako sa podpísala, súc si vedomý všetkých prípadných rizík. V danom prípade to bolo
riziko povinnosti vyplatiť 17 000,- eur v hotovosti, čomu sa chcel vyhnúť. S tým súvisí aj fakt, na ktorý
samotná kúpna zmluva na loď poukázala, kde je uvedené, že loď má hodnotu vyššiu, ako je dohodnutákúpna cena. Bolo vôľou poručiteľa, aby rozdiel v hodnote a dohodnutej cene bol ideálne „vyplatený“ v
naturáliách vo forme poskytnutia už samotnej dokončenej lode veriteľovi (žalobcovi). Žalobca nemôže
nijak ovplyvniť fakt, že ani žalovaní ako dedičia a právni nástupcovia neprejavujú vôľu plniť podľa

podpísanej zmluvy namiesto poručiteľa. Pre takýto prípad nastáva jednoznačné riešenie samotnou
zmluvou prezumované - zaplatenie sumy 17 000,- eur ako náhrady. Napokon, žalobca namieta súdom
tvrdenú absenciu výzvy na plnenie, resp. úpravu „splatnosti“ záväzku v zmluve o poskytnutí lode z
30.09.2016.Zplatnýchprávnychustanoveníjepodľamienkyžalobcuzrejmé,žezatakútovýzvujenutné
pokladať minimálne prvé písomné podanie, výzvu žalovaným, čo bolo preukázateľne učinené výzvou z

03.09.2021, najneskôr však samotnú podanú žalobu.

20. Žalovaní 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu uvádzajú, že dedičské konanie nie je súdnym konaním
predpokladaným ust. § 112 OZ, ktoré by spôsobovalo prerušenie plynutia premlčacej lehoty. O existencii/
neexistencii prihlásenej pohľadávky sa v dedičskom konaní nerozhoduje. Na uvedenom nemôže nič
zmeniť ani názor prezentovaný v časopise ARS notaria 1/2011, na ktorý žalobca poukazoval. Pokiaľ

odvolateľ namieta prekvapivosť záveru súdu prvej inštancie o danosti písomnej formy zmlúv pôžičiek,
žalovaní 1/ až 3/ poukazujú na skutočnosť, že v danom prípade ide o vyhodnotenie právnej otázky, ktorá
prináleží súdu, nie stranám sporu. Žalovaní 1/ až 3/ sa stotožňujú so záverom súdu prvej inštancie,
v zmysle ktorého žalobca oneskorene vzniesol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka
- manželky žalobcu, pričom zdôrazňujú, že súd prvej inštancie nebol povinný žalobcu poučovať o

sudcovskej koncentrácii vzhľadom na skutočnosť, že bol v konaní zastúpený právnym zástupcom.
Uvádzajú ďalej, že zo žiadneho ustanovenia kúpnej zmluvy na loď nevyplýva povinnosť poručiteľa
dokončiť loď v nejakom termíne, rovnako ako nie je nikde uvedené, že by hodnota prevádzaného
podielu na vlastníckom práve k lodi mala byť vyššia, ako je kúpna cena. Žalovaní 1/ až 3/ na záver
uvádzajú, že žalobca od počiatku vedel, že jeho pohľadávky sú z veľkej časti premlčané, čo dokumentuje

skutočnosť, že k žalobe nepripojil ani kúpnu zmluvu, ani potvrdenia o poskytnutých pôžičkách, z ktorých
by bola zrejmá splatnosť pohľadávok. Tieto boli zadokumentované v spise až neskôr, pričom sa žalobca
snažil premlčanie preklenúť tvrdeniami o ústnej dohode o posune splatnosti, čoho svedkom mal byť
poručiteľ a jeho manželka. Ústna dohoda je pritom v kontraste s tým, že všetky nároky, ktoré si žalobca
žalobou uplatňoval, boli postavené na písomnej zmluve alebo aspoň v písomnom potvrdení o existencii

pohľadávky. Je nelogické, aby takúto podstatnú skutočnosť, akou je posun splatnosti pohľadávky,
žalobca nepodporil písomným právnym úkonom.

21. Žalobca v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku k vyjadreniu žalovaných 1/ až 3/ k odvolaniu
žalobcu nepodal.

22. Na základe výzvy odvolacieho súdu zo dňa 25.9.2023 k možnému posúdeniu otázky splatnosti dlhu
zo Zmluvy o poskytnutí lode zo dňa 30.9.2016 v intenciách ust. § 563 OZ žalobca uviedol, že súhlasí s
možným posúdením otázky splatnosti záväzku dlžníka zo Zmluvy o poskytnutí lode zo dňa 30.9.2016
v zmysle ust. § 563 OZ. Žalovaní 1/ - 3/ vo vyjadrení zo dňa 9.10.2023 akcentovali, že žalobca ani len

netvrdil skutočnosti, že by kupujúceho zmluvne dohodnutým spôsobom vyzval na splnenie povinnosti
poskytnúť loď za účelom plavby. Z dikcie bodov 2. až 3. zmluvy vyplýva, že na to, aby vznikla povinnosť
kupujúceho umožniť plavbu, musí najskôr žalobca oznámiť termín plavby, ktorý nesmie byť skôr, ako
po uplynutí jedného mesiaca.

23. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal
podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnuté meritórne
výroky I., II., III.) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia
§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny.
24. Odvolací súd sa stotožnil s podstatou dôvodov napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej
inštancie, ktorého závery neboli spôsobilé spochybniť ani žalobcom vznesené odvolacie námietky, a
preto na tieto odvolací súd v podrobnostiach odkazuje.
25. Na dôvažok prináležalo odvolaciemu súdu vysporiadať sa s tou časťou námietok (obsiahnutých až

v odvolaní), ktoré neboli produkované pred súdom prvej inštancie.
26. Žalobca sa nestotožňuje s právnym záverom súdu o premlčaní prvých dvoch splátok kúpnej zmluvy.
Na podporu svojej obrany v odvolacom konaní poukázal na odbornú publikáciu v časopise Ars Notaria
1/2011, z ktorej plynie (okrem iného) prezentovaný názor, v zmysle ktorého, pokiaľ bolo právo veriteľauplatnené v dedičskom konaní a jeho pohľadávka nebola uznaná, resp. zostala sporná, a preto sa v
rámci dedičského konania nevyporiadala, premlčacia doba neplynie.
27. Označená citácia z textu odbornej publikácie nie je podľa mienky odvolacieho súdu spôsobilá

spochybniť vecnú správnosť záverov súdu prvej inštancie ohľadne premlčania prvých dvoch splátok
kúpnej ceny. V prvom rade je potrebné akcentovať, že súd nie je viazaný právnymi názormi obsiahnutými
v odborných publikáciách. Pre súd je rozhodujúca ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu,
vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty
publikované v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do pojmu ustálenej

rozhodovacej praxe možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v
skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.
28. Do obsahu vyššie zmieňovaných prameňov ustálenej rozhodovacej praxe patrí aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 01.04.2009 sp.zn. 5Cdo/156/2008, keďže nebolo doposiaľ rozhodovacou praxou

prekonané a závery ktorého podporujú správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie o premlčaní
prvých dvoch splátok kúpnej ceny. Prihlásenie pohľadávky do dedičského konania nespôsobuje
spočívanie plynutia premlčacej doby, nakoľko takéto účinky by malo len uplatnenie pohľadávky na
súde, príp. na rozhodcovskom súde, teda u orgánu, na základe ktorého rozhodnutia by bolo možné
takú pohľadávku vymôcť. Takýmto rozhodnutím jednoznačne nie je osvedčenie/uznesenie o dedičstve.

Bez vplyvu na plynutie premlčacej doby je teda zaradenie pohľadávky alebo dlhu poručiteľa do súpisu
aktív alebo pasív dedičstva notárom ako súdnym komisárom v konaní o dedičstve, ako aj oznámenie
pohľadávky veriteľom v konaní o dedičstve. V týchto prípadoch nejde o uplatnenie práva, ktoré má na
mysli ust. § 112 OZ, pretože o práve, ktorého sa premlčanie týka, nie je tu autoritatívne rozhodované.
Taktiež s ohľadom na charakter dedičského konania ako nesporového konania, ktorého výsledkom

je vydanie deklaratórneho rozhodnutia, ktorým sa upravujú právne vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti
poručiteľa, nemôže mať prebiehajúce dedičské konanie vplyv na plynutie premlčacej doby na uplatnenie
tohto práva.
29. Pokiaľ žalobca ďalej namieta, že je v rozpore s logikou a princípmi morálky, aby počas dedičského
konania, kedy nie je zrejmé, kto a v akom rozsahu bude dediť dlhy, plynula premlčacia doba na

pohľadávky prihlásené do dedičského konania, odvolací súd na dôvažok dodáva, že veriteľovi začaté
dedičské konanie, do ktorého si prihlásil svoju pohľadávku, nebráni, ak chce predísť premlčaniu,
domáhať sa jej priznania žalobou v civilnom súdnom konaní proti všetkým do úvahy prichádzajúcim
dedičom. V takejto situácii civilný súd spravidla konanie preruší a „vyčká“ do skončenia dedičského
konania. Veriteľ je však voči prípadnému premlčaniu už chránený ust. § 112 OZ, v zmysle ktorého, pokiaľ

veriteľ uplatní v premlčacej dobe právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba
od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

30. Žalobca ďalej namieta „prekvapivý“ záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluvy o pôžičkách mali
podľa mienky súdu písomnú formu, nakoľko pokladničné doklady (č.l. 49 - 51 spisu) spĺňajú základné

náležitostí zmlúv o pôžičke. Žalobca akcentuje, že tvrdenie o existencii písomnej formy zmlúv o pôžičke v
konaní neprodukovala žiadna z procesných strán. Žalobca trvá na tom, že zmluvy o pôžičkách mali ústnu
formu a pokladničné doklady boli len potvrdením o tom, že žalobca odovzdal právnemu predchodcovi
žalovaných peniaze. V dôsledku toho, že súd dospel k záveru o písomnej forme zmlúv o pôžičke
(z čoho vyvodil aj záver o potrebe písomnej formy pre prípadnú zmenu ich splatnosti), konštatoval

premlčanie uplatneného nároku a nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch manželky žalobcu za účelom
preukázania existencie ústnej dohody o predĺžení splatnosti pôžičiek, ktorú mal uzatvoriť žalobca s
právnym predchodcom žalovaných.
31. Východiskovo k uvedenej námietke odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie o existencii písomnej formy zmlúv o pôžičkách, a to pokiaľ išlo o zmluvy pôžičke zo

dňa 28.02.2017, 26.07.2017, 03.08.2017, 19.10.2017, 12.12.2017 a 15.01.2018. Predmetné zmluvy
o pôžičke sú podpísané oboma zmluvnými stranami a možno z nich vyvodiť danosť podstatných
pojmových znakov zmluvy o pôžičke: určenie zmluvných strán (veriteľa a dlžníka), prenechanie druhovo
určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy (peňazí v hotovosti), dočasnosť zmluvného vzťahu a povinnosť
vrátiť veci rovnakého druhu (vyjadrená lehotou splatnosti pohľadávky). Pokiaľ žalobca namieta, že

predmetné pokladničné doklady, ktoré boli súdom posúdené ako písomné zmluvy o pôžičke, neobsahujú
označenie dátumu narodenia a rodného čísla účastníkov, resp. nie je z ich obsahu zrejmé, kto podpísal
doklady v kolónke „schválil“, odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako účelovú. Žalobca počas
celého konania nenamietal, že by predmetné pokladničné doklady neboli podpísané žalobcom, resp.poručiteľom, prípadne netvrdil, že tieto sú podpísané inou osobou. Sám tieto do konania predložil ako
dôkaz o požičaní peňazí, pričom v replike zo dňa 12.05.2022 (str. 46 p.v. spisu), okrem iného, uvádza:
„Žalobca s F. H. uzatvoril niekoľko zmlúv o pôžičke v ústnej forme. Pri uzatvorení každej tejto si zároveň

pri fyzickom prevzatí požičiavanej sumy vystavili a podpísali vzájomne výdajkový doklad ako doklad
preukazujúci fyzické odovzdanie požičanej sumy.“
32. Jedinou zmluvou o pôžičke, ktorá podľa mienky odvolacieho súdu nespĺňa náležitosti písomnej formy
zmluvy, je zmluva zo dňa 21.10.2019, nakoľko nie je podpísaná oboma zmluvnými stranami, keďže
na nej absentuje podpis žalobcu - veriteľa. Záver súdu prvej inštancie o písomnej forme aj zmluvy

o pôžičke zo dňa 21.10.2019 je teda nesprávny. Uvedené pochybenie však nemalo vplyv na vecnú
správnosť rozsudku, nakoľko hoc by aj vo vzťahu k sume požičanej na podklade zmluvy o pôžičke zo dňa
21.10.2019, majúcej ústnu formu, bolo možné dojednať aj ústne predĺženie lehoty splatnosti požičanej
sumy, žalobca včas na preukázanie existencie ústnej dohody o predĺžení splatnosti požičanej sumy (tak,
ako to odvolací súd ďalej v podrobnostiach rozvedie v ďalšej časti rozsudku) dôkazný návrh neoznačil.

33. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku ani v tej jej časti, v ktorej žalobca označuje
záver súdu prvej inštancie o existencii písomnej formy zmlúv o pôžičkách za rozporný so skutkovými
tvrdeniami strán. V danej súvislosti odvolací súd akcentuje, že záver súdu plynúci z vykonaného
dokazovania o tom, či zmluvy o pôžičkách spĺňali ústnu alebo písomnú formu, má charakter otázky
právnej, súd právnym posúdením veci (resp. čiastkových otázok) prezentovaným sporovou stranou,

nie je viazaný. Preto, pokiaľ žalobca tvrdil, že zmluvy o pôžičkách mali ústnu formu (hoci žalovaní toto
skutkové tvrdenie výslovne nerozporovali, je potrebné si však uvedomiť, že ani neboli účastníkmi zmluvy
o pôžičkách), avšak súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvy o pôžičkách
uzatvorené medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných mali charakter písomného právneho
úkonu, nemožno konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s tvrdeniami prednesenými v

konaní stranami sporu.
34. Žalobca ďalej v súvislosti s vyvodeným, podľa mienky žalobcu „prekvapivým“ záverom súdu prvej
inštancie o písomnej forme zmlúv o pôžičkách, namieta porušenie práv žalobcu na spravodlivý proces
a jeho čiastkového princípu „rovnosti zbraní“. V dôsledku záveru o písomnej forme zmlúv o pôžičkách
dospel súd prvej inštancie aj k záveru o premlčaní, keďže k posunu splatnosti nepostačovala ústna

dohoda účastníkov, ktorej existenciu sa žalobca snažil preukázať výsluchom svedka - návrhom na
výsluch svojej manželky. Odvolací súd však v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie
poskytol účastníkom rovnocenný priestor pre uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a procesného
útoku a jeho postupom bol princíp rovnosti zbraní dodržaný. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje
na konanie pred súdom prvej inštancie. Žalobca v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu)

neidentifikoval, či boli zmluvy o pôžičkách uzatvorené ústne, resp. písomne. K žalobe žiaden dôkaz
preukazujúci nárok žalobcu na zaplatenie žalovaných súm titulom zmlúv o pôžičkách nepredložil. Tvrdil
len uzavretie zmlúv o pôžičkách zo dňa 28.02.2017, 03.07.2017, 26.07.2017, 19.10.2017, 12.12.2017,
15.01.2018 a 21.10.2019. Žalovaní (ktorí neboli účastníkmi zmlúv o pôžičkách) vo vyjadrení k žalobe
rozporovali (okrem iného) uplatnený nárok žalobcu prioritne z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Uviedli,

žesakopodstatnenostinárokužalobcunazaplateniežalovanýchsúmtitulomzmlúvopôžičkáchvyjadria
až po ich predložení. Až v nadväznosti na toto vyjadrenie žalobca v replike zo dňa 12.5.2022 produkuje
tvrdenie, že zmluvy o pôžičkách boli uzatvorené „ústne“ a ústne sa účastníci dohodli aj na posune
termínu splatnosti jednotlivých požičaných súm. Žalobca udáva, že pri uzatváraní každej zmluvy o
pôžičke si zároveň pri fyzickom prevzatí požičiavanej sumy vystavili a podpísali výdavkový doklad (ako

doklad preukazujúci fyzické odovzdanie požičanej sumy). Žalovaní v duplike namietali, že žalobca súdu
v žalobe predostrel len nevyhnutné skutočnosti, bez podrobného skutkového vymedzenia jednotlivých
čiastkových nárokov a predloženia dôkazov. Majú za to, že tak konal s vedomím, že prípadné potvrdenia
o pôžičkách s konkrétnymi dátumami splatnosti povedú žalovaných k vzneseniu námietky premlčania.
Žalovaní považujú tvrdenie žalobcu o existencii dohody o posune splatnosti pôžičiek za vykonštruovanú.

Majú za to, že žalobca využíva úmrtie poručiteľa k jednostrannému prezentovaniu skutočností vo
svoj prospech. Žalovaní popierajú existenciu dohody o predĺžení splatnosti jednotlivých pôžičiek a
vnášajú námietku premlčania voči nároku na vrátenie pôžičky žalobcu zo dňa 28.02.2017, 03.07.2017,
26.07.2017, 19.10.2017, 12.12.2017 a 15.01.2018. Duplika žalovaných bola súdom prvej inštancie
doručená žalobcovi na vyjadrenie dňa 06.07.2022. Do dňa konania pojednávania (16.09.2022) súdu

prvej inštancie žiadne vyjadrenie nedoručil, a ani neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie o
existencii ústnej dohody o predĺžení splatnosti zmlúv o pôžičkách (hoc mal k tomu viac než 2 mesiace).
35. Vo svetle predostretých procesných okolností danej veci odvolací súd akcentuje, že nič nebránilo
žalobcovi prezentovať pre rozhodnutie relevantné (substancované) skutkové tvrdenie o tom, kedy boli/mali byť zmluvy o pôžičkách splatné a tvrdenie o „predĺžení“ ich splatnosti „ústnou“ dohodou už v
samotnej žalobe tak, aby žalovaní už v počiatku konania mali možnosť produkovať substancovanú
obranu. Údaj o splatnosti (rovnako ako aj prípadný údaj o predĺžení/posune splatnosti žalovanej

pohľadávky možno dôvodne považovať za substancované tvrdenie, ktoré má byť obsiahnuté už v
samotnej žalobe, nakoľko splatnosť pohľadávky je predpokladom samotnej žalovateľnosti nároku (actio
nata). Nemožno si nevšimnúť, že žalobca produkoval skutkové tvrdenie o posune/predĺžení splatnosti
pohľadávky žalobcu zo zmlúv o pôžičkách „ústnou“ dohodou a vôbec o „ústnej“ forme aj samotných
zmlúv o pôžičkách až po tom, čo žalovaní vzniesli námietku premlčania žalovaného nároku. Aj

odvolaciemusúdusapretojavítotododatočnéprezentovanie(vžalobeneuvedeného)tvrdeniaoposune
splatnosti pôžičiek, resp. tvrdenia o ústnej forme zmlúv o pôžičkách ako účelové.
36. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že právo na spravodlivý proces je potrebné považovať
za právo výsledkové, to znamená, že spravodlivé musí byť súdne konanie ako celok. Z toho je potrebné
vyvodiť, že nie každé porušenie ustanovenia procesného práva súdom prvej inštancie, rovnako ako ani
každý čiastkový zásah do niektorého z princípov práva na spravodlivý proces, musí viesť k zrušeniu

odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol žiadny
taký zásah do procesných práv žalobcu, ktorý by vzhľadom na jeho závažnosť/intenzitu bolo možné
považovať za porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Jediné, čo možno súdu prvej inštancie
vytknúť, je, že v rámci predbežného právneho posúdenia neuviedol, že zmluvy o pôžičke medzi stranami
sporu mali podľa mienky súdu prvej inštancie formu písomného právneho úkonu. Na tomto mieste však

odvolací súd považuje za potrebné upozorniť, že žalobca na preukázanie existencie dohody o posune
splatnosti pôžičiek v konaní pred súdom prvej inštancie produkoval jediný dôkaz - návrh na výsluch
svedkyne - manželky žalobcu oneskorene. Pokiaľ by teda aj súd prvej inštancie (hypoteticky) dospel k
právnemu záveru, podľa ktorého boli medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných uzatvorené
zmluvy o pôžičkách vo forme ústnej (teda právnemu záveru prezentovanému žalobcom), uvedené by

nemalo vplyv na právnu pozíciu žalobcu - výsledok rozhodnutia vo veci. Aj keby zmluvy o pôžičkách mali
ústnu formu, a teda dohoda o posune ich splatnosti nevyžadovala pre svoju platnosť písomnú formu,
žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii takejto dohody, nakoľko dôkazný návrh na preukázanie
tejto skutočnosti vzniesol oneskorene.

37. Žalobca namieta porušenie jeho práva na spravodlivý proces nevykonaním dôkazu - výsluchu
svedka (manželky žalobcu). Označeným dôkazným návrhom mienil žalobca preukázať existenciu ústnej
dohody medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných (zosnulým F. H.) o posunutí/predĺžení
splatnosti kúpnej ceny, ako aj jednotlivých požičaných súm. V dôsledku toho, že súd uvedený dôkazný
návrh neakceptoval, dospel k záveru, že žalovaný nárok je v tejto časti premlčaný. Žalobca odmieta

záver súdu prvej inštancie, že daný návrh bol vznesený oneskorene. Zdôrazňuje, že súd nepoučil strany
písomne o koncentrácii konania a o tom, že na prípadné návrhy na doplnenie dokazovania vznesené
na prvom a jedinom pojednávaní už nebude prihliadať.
38. Odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, akcentujúc nasledovné
právne významné skutočnosti.

39. Žalobcovi nič nebránilo uviesť skutkové tvrdenie o dohode účastníkov o posune splatnosti pôžičiek v
už podanej žalobe. Ako už bolo uvedené na iných miestach tohto rozsudku, esenciálnym predpokladom
žalovateľnosti nároku (vzniku žaloby - actio nata) je splatnosť/zročnosť žalovanej pohľadávky, preto
údaj o splatnosti, ako aj údaj o prípadnom posune/predĺžení splatnosti mal byť súčasťou žaloby ako
právne významné (substancované) tvrdenie. Rovnako tak by mal byť k žalobe pripojený, resp. v žalobe

označený dôkaz spôsobilý preukázať existenciu dohody o posune splatnosti pôžičiek. Keďže takýmto
dôkazom mal byť výsluch manželky žalobcu, možno dedukovať, že žalobcovi bol tento dôkaz známy už v
čase podania žaloby, nič mu teda nebránilo už v žalobe takýto dôkaz označiť. Žalobca tak však neučinil.
Tvrdenie o posune/predĺžení splatnosti pôžičky prezentoval až v replike zo dňa 12.05.2022. Ani v tomto
podaní však žalobca návrh na výsluch svedkyne - manželky žalobcu neoznačil. Tento dôkazný návrh

však nevzniesol ani po doručení dupliky, v ktorej žalovaní namietali premlčanie pohľadávok žalobcu
plynúcich zo zmlúv o pôžičkách. Od doručenia dupliky do prvého a jediného pojednávania vo veci mal
žalobca priestor viac než 2 mesiace na označenie, resp. vznesenie dôkazného návrhu.
40. Vo svetle uvedených okolností nevzhliadol odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie, ktorý na
pojednávaní dňa 16.9.2022 vznesený dôkazný návrh na výsluch svedkyne zamietol.

41. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.42. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

43. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
44. Cit.ust. 153 ods. 1, 2 CSP upravuje zásadu koncentrácie konania, ktorou sa riadi sporové konanie.
Stany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale
iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je

vykonanývčas,nespôsobuje(zazákonomustanovenýchpodmienok)procesnoprávnejúčinky.Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Ustanovenie § 153 o
sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením zákonného princípu zakotveného v článku
5 CSP, podľa ktorého môže súd odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v
konaní.
45. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je

definované v § 153 ods. 1 druhá veta CSP. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu
mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo
je pravidlom lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na
vykonanie určitého procesného úkonu.
46. Lex specialis k § 153 ods. 1 druhá veta CSP je v označenom zmysle ustanovenie § 167 CSP.

Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 2 až
4) a prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k
žalobe (§ 167 ods. 3), sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167 CSP. V danej
súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca v lehote na podanie repliky k vyjadreniu
žalovaných prezentoval len skutkové tvrdenie o existencii ústnej formy dohôd o pôžičkách a ústnej

dohode o posune/predĺžení splatnosti pôžičiek. K svojmu tvrdeniu o existencii ústnej dohody o posune/
predĺžení splatnosti pôžičiek však žalobca neoznačil, resp. nepredložil súdu žiaden dôkaz. Je potrebné
akcentovať, že žalobca tak neučinil ani v dodatočne súdom poskytnutej lehote na vyjadrenie žalobcu k
duplike žalovaných, a ani do nariadenia pojednávania vo veci, hoci mal súdom prvej inštancie vytvorený
dostatočne dlhý časový priestor.

47. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých možno žalobcom
vznesený dôkazný návrh považovať za návrh neuplatnený včas, nakoľko jeho vykonanie by si
nepochybne vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania vo veci, pričom žalobcovi nič nebránilo
uvedený dôkazný návrh prezentovať, či už v rámci žaloby, resp. replike k vyjadreniu žalovaných.
48. Ďalej odvolací súd k obrane žalobcu, že nebol poučený o sudcovskej koncentrácii, konkrétne, že

nebol poučený súdom prvej inštancie o tom, že na dôkazné návrhy vznesené na pojednávaní nebude
prihliadať, uvádza, že súd prvej inštancie nemal voči žalobcovi poučovaciu povinnosť, nakoľko bol
žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie zastúpený advokátom (§ 160 ods. 3 písm. d) CSP).

49. Žalobca ďalej namieta záver súdu prvej inštancie o nemožnosti plnenia zo Zmluvy o poskytnutí

lode zo dňa 30.09.2016, ktorý záver súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v čase podpisu zmluvy
bola loď nedokončená. Podľa mienky žalobcu si súd prvej inštancie zamieňa pojem, keď sa povinný
subjekt (poručiteľ) dostal do omeškania a pojem nemožnosti plnenia. V prejednávanej veci sa jednalo
o prípad, kedy sa povinný dostal do omeškania tým, že nedokončil loď do takého stavu, aby bola táto
plavbyschopná (čo objektívne možné bolo). Takéto plnenie bolo jednoznačne možné a práve z dôvodu,

že poručiteľ mal vôľu a plán toto vykonať, dobrovoľne sa zaviazal podpísať zmluvu v podobe, ako sa
podpísala, súc si vedomý všetkých prípadných rizík. V danom prípade to bolo riziko povinnosti výplaty
17 000,- eur v hotovosti, čomu sa chcel vyhnúť. Rovnako s tým súvisí aj fakt, na ktorý samotná kúpna
zmluva na loď poukázala, kde je uvedené, že loď má hodnotu vyššiu, ako je dohodnutá kúpna cena.
Bolo vôľou poručiteľa, aby rozdiel v hodnote a dohodnutej cene bol ideálne „vyplatený“ v naturáliách vo

forme poskytnutia už samotnej dokončenej lode veriteľovi - žalobcovi. Povinnosť zaplatenia sumy 17
000,- eur si strany zmluvy dohodli skutočne „len pre prípad“.
50. V nadväznosti na uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd východiskovo akcentuje, že nesúhlasí
s právnym záverom súdu prvej inštancie o počiatočnej nemožnosti plnenia, ktorú má na mysli ust. § 37
OZ a absolútnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o poskytnutí lode zo dňa 30.09.2016, vychádzajúc

z nasledovných úvah.
51. V súvislosti s nastolenou problematikou ne/možnosti plnenia záväzku zo zmluvy o poskytnutí lode,
resp. omeškania sa dlžníka s plnením záväzku považuje odvolací súd za potrebné v úvode predostrieť
nasledovné právno-teoretické postuláty. Občiansky zákonník rozlišuje medzi počiatočnou nemožnosťouplnenia a následnou nemožnosťou plnenia. Následná nemožnosť plnenia je upravená v ust. § 575
až § 577 OZ. Na rozdiel od počiatočnej nemožnosti plnenia nemá následná nemožnosť plnenia za
následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Ak sa stane plnenie následne nemožným, povinnosť

dlžníka plniť zanikne. Stane sa tak v okamihu, keď nastala nemožnosť plnenia. Pre posúdenie následnej
nemožnosti plnenia je tak rozhodujúci stav v čase splatnosti záväzku, nie - na rozdiel od počiatočnej
nemožnosti plnenia - v čase jeho vzniku. Iba samotná okolnosť, že zmluvné dojednanie spája plnenie
dlžníka so súčinnosťou tretej osoby nie je dôvodom počiatočnej nemožnosti plnenia podľa § 37 ods.
2 OZ. Počiatočná nemožnosť plnenia môže mať charakter faktickej, resp. právnej nemožnosti plnenia.

Faktická nemožnosť plnenia je daná vtedy, ak je plnenie vyplývajúce z právneho úkonu v okamihu
jeho vzniku objektívne neuskutočniteľné, pretože predmet, ktorý sa má plniť neexistuje a je isté, že
nebude existovať ani v budúcnosti. Napríklad v prípade nájmu neexistuje prenajatá vec a nemožno ju
prenajímateľovizabezpečiťanidodoby,odktorejsapočíta,aanidodobysplatnostizáväzku.Počiatočná
nemožnosť plnenia má za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 2 OZ. Iné právne účinky
má následná nemožnosť plnenia podľa § 575 OZ.

52. Následná nemožnosť plnenia nastáva nezávisle od vôle dlžníka a veriteľa a je v protiklade s
omeškaním dlžníka, keď plnenie je ešte možné, ale v konkrétnom čase (v dobe splatnosti záväzku) nie
je dlžníkom uskutočnené. Ak plnenie nie je vôbec uskutočniteľné, t.j. je objektívne nemožné, nemôže byť
dlžník v omeškaní, pretože už samotnou objektívnou nemožnosťou plnenia došlo k zániku záväzkovo-
právneho vzťahu.

53. Podľa Občianskeho zákonníka nie sú dôvody, pre ktoré nie je dlžník schopný poskytnúť plnenie
veriteľovi rozhodujúce z hľadiska splniteľnosti záväzku. Majú význam iba vtedy, ak plnenie je trvale a
objektívne nemožné a neprihliada sa na prekážky, ktoré dlžníkovi bránia vo včasnom splnení záväzku.
Skutočnosť,žeplneniejezložité,čiobtiažne,niejedôvodom,abysaplnenieneposkytlo.Vtejtosúvislosti
možno poukázať na zásadu rímskeho práva, že pokiaľ je prevzatý záväzok splniteľný, musí byť vždy

splnený, nech je jeho splnenie akokoľvek obtiažne (difficultas non vitiat actum). Ak sa nemožnosť plnenia
odvíja od osobných pomerov dlžníka, resp. osoby dlžníka, možno hovoriť o subjektívnej nemožnosti
plnenia. Subjektívna nemožnosť plnenia môže mať za následok omeškanie dlžníka (§ 517 a nasl. OZ),
a najmä právo veriteľa na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku omeškania dlžníka (§ 519 OZ).
54. So subjektívnou nemožnosťou plnenia súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia, pri ktorej je

plnenie objektívne možné a je tiež možné subjektívne, avšak plnenie z hospodárskeho hľadiska je
natoľko obtiažne, že od dlžníka splnenie nemožno spravodlivo požadovať. Nemožnosť plnenia môže
spočívať aj v okolnostiach, ktoré sa týkajú osôb, ktoré mali poskytnúť dlžníkovi súčinnosť na splnenie
dlhu.
55. Taká subjektívna nemožnosť plnenia, ktorá je odstrániteľná alebo prechodná, spôsobuje, že dlžník,

pokým neplní, je v omeškaní a veriteľ môže voči nemu postupovať spôsobom uvedeným v § 517 ods.
1 OZ.
56.Správneposúdenietoho,oakúnemožnosťplneniaidevdanomprípade,mátedavplyvnato,čidošlo
k zániku záväzku alebo k odloženiu jeho splniteľnosti, prípadne vznikla zodpovednosť. Ak nemožnosť
plnenia nemá trvalý charakter, išlo by o obyčajné omeškanie dlžníka s plnením, aj keď v konkrétnom

čase by išlo o objektívnu nemožnosť plnenia. Ak by sa prechodná nemožnosť plnenia zmenila na trvalú
nemožnosť, malo by to za následok zmenu omeškania dlžníka na objektívnu nemožnosť plnenia s
dôsledkami uvedenými v § 575 a nasl. OZ.
57.Vdanejsúvislostiodvolacísúdakcentuje,žeprednostnépodradeniesubjektívnejnemožnostiplnenia
v konkrétnom čase pod pravidlá omeškania dlžníka so splnením dlhu (§ 517 a nasl. OZ) sa opiera o

záujem veriteľa na reálnom splnení záväzku. Preto sa každé neplnenie záväzku v reálnom čase prvotne
posudzuje subjektívne, najmä ak je nádej, že splnenie záväzku je aj napriek neschopnosti konkrétneho
dlžníka plniť, ešte uskutočniteľné.
58. Vychádzajúc z vyššie uvedených právno-teoretických postulátov, odvolací súd zdôrazňuje, že
skutkové okolnosti prejednávanej veci (zmluvu účastníci uzavreli s vedomím, že v čase jej uzatvorenia

je ešte loď nespôsobilá na plavbu s tým, že má byť dokončená v súčinnosti s tretím subjektom),
neodôvodňujú záver súdu prvej inštancie o počiatočnej nemožnosti plnenia v zmysle ust. § 37 OZ.
59. Daný skutkový stav by (hypoteticky) odôvodňoval len úvahu súdu o dodatočnej nemožnosti plnenia
v zmysle § 575 OZ (napr. ak by k momentu, kedy vznikne dlžníkovi povinnosť plniť, t.j. k momentu
splatnosti záväzku loď neexistovala, alebo neexistoval zhotoviteľ odborne spôsobilý loď dokončiť do

stavu spôsobilého na plavbu), alebo za predpokladu, že k momentu splatnosti záväzku zo zmluvy by
nebola loď spôsobilá na plavbu/prenájom, úvahu o omeškaní dlžníka v zmysle § 517 OZ (napr. v situácii,
ak dlžník v čase splatnosti záväzku neposkytne veriteľovi potrebnú súčinnosť, neodovzdá loď, alebo loďsíce je objektívne „dokončiteľná“, ale v dôsledku neuhradenia faktúr na dokončenie lode nie je loď ešte
dokončená a dlžník tak nemôže zhotoviteľovi loď odovzdať veriteľovi na plavbu).
60. V prejednávanej veci sú však vyššie uvedené úvahy predčasné, nakoľko aktuálny skutkový stav

neumožňuje súdu pristúpiť k záveru o tom, že záväzok dlžníka (právnych nástupcov dlžníka - žalovaných
v rade 1/ až 3/) zo zmluvy o poskytnutí lode sa už stal splatným. V zmluve nebol totiž dojednaný termín
splatnosti záväzku dlžníka, a preto by bol dlžník povinný plniť presného dňa po tom, čo by o plnenie
veriteľ dlžníka požiadal (§ 563 OZ).
61. V prejednávanej veci považuje odvolací súd za nevyhnutné zdôrazniť, že veriteľ v konaní

neprezentoval právne významné (substancované) tvrdenie, že dlžníka (žalovaných v rade 1/ až
3/) vyzval na plnenie - poskytnutie lode na plavbu, a ani o tom, nepredložil dôkaz. Pritom ide o
skutočnosť zásadného právneho významu, nakoľko od „splatnosti záväzku“ je závislý ďalší záver súdu
o „žalovateľnosti nároku“ (actio nata) zo zmluvy o poskytnutí lode, ako aj prípadné ďalšie úvahy súdu o
možnom omeškaní dlžníka s plnením (§ 519 OZ), resp. o dodatočnej nemožnosti plnenia (§ 575 OZ) a
o právnych následkoch s ňou spojenými, vrátane práva veriteľa na „sankciu“ dojednanú v zmluve 170,-

eur/deň za nemožnosť plavby.
62. Uvedený odklon odvolacieho súdu od právnych záverov súdu prvej inštancie však nemal vplyv
na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rovnako odvolací súd dospel k záveru o
neopodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie 17 000,- eur „za neodplávané dni na
lodi“. Vzhľadom na absenciu dohody účastníkov o dobe splatnosti záväzku zo zmluvy bolo nevyhnutné,

aby veriteľ (žalobca) vyzval dlžníka (žalovaných v rade 1/ až 3/) na plnenie. Ak tak neučinil, nemohol
sa doposiaľ stať záväzok splatným. Nutno zopakovať, že pokiaľ sa záväzok dosiaľ nestal splatným,
nemožno viesť úvahu o tom, či ku dňu splatnosti bolo/nebolo plnenie možné, resp. sa dlžník dostal/
nedostal do omeškania, teda ani úvahu o tom, či veriteľovi vznikol/nevznikol nárok na „sankciu“, pokiaľ
by dlžník plnenie ku dňu splatnosti veriteľovi neposkytol.

63. Na dôvažok odvolací súd dodáva, že výzva veriteľa na plnenie (na poskytnutie lode na plavbu)
je právnym úkonom veriteľa, s ktorým ust. § 563 OZ spája vznik splatnosti záväzku, pokiaľ splatnosť
záväzku nie je dohodnutá, resp. určená právnym predpisom atď. Pretože ide o vážny zásah do právnych
pomerov dlžníka a veriteľa, má výzva veriteľa na plnenie povahu právneho úkonu. Ide o jednostranný
adresovaný právny úkon. Forma výzvy nie je predpísaná, je však potrebné, aby spĺňala všeobecné

náležitosti platného prejavu vôle (§ 37 a nasl. OZ) a z jej obsahu musí byť zrejmé, že veriteľ vyzýva
dlžníka na plnenie, ktorého obsah musí byť dostatočne špecifikovaný a musí zodpovedať obsahu
záväzku dojednaného v zmluve.
64. V tejto súvislosti je nutné doplniť, že ak veriteľ vo výzve uvedie konkrétnu lehotu na plnenie, je dlžník
povinný plniť v tejto lehote. Ak veriteľ v tejto výzve uviedol lehotu, do ktorej má dlžník svoj záväzok splniť,

je i takto stanovená lehota záväzná a pred jej uplynutím sa dlžník nedostáva do omeškania. Ani po jej
uplynutí však nie je vylúčené, aby sa doba splnenia dlhu dodatočne zmenila. K takejto zmene môže dôjsť
na základe kumulatívnej obnovy záväzku. Bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno ohľadne skutočností
podstatných pre vznik splatnosti pohľadávky (existencia výzvy na plnenie a dôjdenie tohto prejavu vôle
dlžníkovi) znáša veriteľ, ktorý sa domáha plnenia v súdnom konaní.

65. Nepochybne i podaním žaloby (resp. predžalobnej výzvy) sa môže uskutočniť oznámenie veriteľa.
Jej doručenie žalovanému (dlžníkovi) znamená, že dlžník bol o plnenie požiadaný veriteľom. V takomto
prípade je dlžník povinný pristúpiť k plneniu v nasledujúci deň po doručení žaloby (resp. predžalobnej
výzvy), pokiaľ veriteľ v žalobe (v predžalobnej výzve) nepožiadal dlžníka o plnenie v určenej lehote (napr.
do 10 dní od doručenia žaloby a pod.).

66. Aj vo výzve na plnenie prostredníctvom žaloby (predžalobnej výzvy) však musí predmet plnenia
(obsah záväzku) korešpondovať so záväzkom, ku ktorému sa dlžník zaviazal, a k vzniku splatnosti,
ktoréhomáoznámenievoformežalobysmerovať.Zuvedenéhodôvodujeirelevantnánámietkažalobcu,
v zmysle ktorou požiadal výzvou zo dňa 03.09.2021 dlžníkov - žalovaných v rade 1/ až 3/ o plnenie.
Ako je zrejmé z obsahu danej výzvy žalobcu - veriteľ nevyzval dlžníkov - žalovaných v rade 1/ až 3/

na hlavné plnenie plynúce zo zmluvy o poskytnutí lode - na poskytnutie lode vo veriteľom stanovenom
termíne/lehote do dočasného užívania.
67. Na ostatok odvolací súd, pokiaľ žalobca uvádza, že záväzok plynúci zo zmluvy o poskytnutí lode
na plavbu bol kompenzáciou za zníženie kúpnej ceny lode, uvádza, že sa stotožnil so závermi súdu
prvej inštancie, že uvedené tvrdenia neboli žalobcom v konaní preukázané a ostali len v rovine tvrdení.

Pokiaľ by aj mala byť medzi účastníkmi dojednaná ďalšia časť kúpnej ceny vo výške 17 000,- eur, takúto
dohodu o zmene/zvýšení kúpnej ceny bolo potrebné uzatvoriť v písomnej forme, keďže samotná kúpna
zmluva mala písomnú formu. Existenciu písomnej dohody o zmene (zvýšení) kúpnej ceny žalobca v
konaní nepreukázal.68. Žalobca výslovne napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách prvoinštančného
konania, avšak výlučne v súvislosti s namietanou správnosťou rozhodnutia vo veci samej (t.j. vo vzťahu

k trovám neformuloval žiadnu konkrétnu odvolaciu námietku). Nadväzne potvrdil krajský súd rozsudok
súdu prvej inštancie aj v od meritórneho rozhodnutia závislom výroku o trovách prvoinštančného
konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu miery úspechu v spore.

69. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP

vzhľadom na skutočnosť, že žiadna zo vnesených odvolacích námietok žalobcu nebola spôsobilá
spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia.

70. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný ani v časti, preto úspešnej strane, žalovaným 1/ -
3/, patrí voči nemu nárok na náhradu trov konania tohto štádia konania v plnom rozsahu. O konkrétnej

výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

71. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)