Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Mária Ďuricová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Ek/767/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123266469
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123266469.2
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Regionálny úrad verejného zdravotníctva
so sídlom v Trnave, so sídlom: Ulica Limbová 6053/6, 917 09 Trnava, IČO:00610933 proti povinnému:
ALEX m & m s.r.o., so sídlom: Kukučínova 13, 921 01 Piešťany, IČO:36744492 o vymoženie 1 000,00
EUR, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
17Ek/767/2023 zo dňa 29. marca 2023, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/767/2023 zo
dňa 29. marca 2023 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 23.03.2023 domáhal od povinného vymoženia 1000,00 EUR na základe exekučného titulu -
rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 25.07.2019, č.k.:
RÚVZ/2019/02504/1/ Mz-URH, Ja-HV, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2019 a vykonateľnosť
dňa 29.09.2019 (ďalej len ,,Exekučný titul“).
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn.
17Ek/767/2023 zo dňa 29. marca 2023, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku a to z dôvodu, že „Po oboznámení sa s návrhom
na vykonanie exekúcie a jeho prílohami súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdu
dňa 23.03.2023, pričom exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 29.09.2019, a teda prekluzívna
lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku uplynula dňom
29.09.2022. Na zánik práva - preklúziu, prihliada súd z úradnej povinnosti, nakoľko prekludovaná
pohľadávkazanikáexlegeanemenísananaturálnuobligáciu,apretopouplynutíprekluzívnejlehotynie
je možné pripustiť vymáhanie prekludovanej pohľadávky. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty právo
na nariadenie výkonu rozhodnutia zaniká. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil,
že neboli splnené podmienky, aby vydal poverenie na vykonanie exekúcie, a preto návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol.“
3. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, v ktorej uviedol, že podľa názoru oprávneného
na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia môže takéto rozhodnutie považovať za
rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie & 110 ods. 1 Obč. zákonníka "Ak bolo právo priznané
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo
podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať
rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia
doba od uplynutia tejto lehoty". Podľa názoru oprávneného preto môže na základe ním vydaného podať
návrh na výkon exekúcie aj v desať ročnej lehote, nakoľko jeho rozhodnutie je rozhodnutie, na ktoré sa
vzťahuje ustanovenie § 110 ods. 1 Obč. zákonníka.”4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Po preskúmaní veci súd konštatuje, že podaná sťažnosť oprávneného je nedôvodná a je potrebné
ju zamietnuť.
9. Treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto
zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnila.
Odôvodnenie napadnutého uznesenia súd považuje za dostatočné, jasné a za vecne správne. Vyššia
súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiacespredmetomsúdnejochrany,ktoréoprávnenémuvyplývajúzpredloženéhoexekučnéhotitulu.
10. V tomto smere je ďalej potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti
rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s
dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané oprávneným
v sťažnosti sud prvej inštancie nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky dopĺňa
nasledovné.
11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa,
že nesporným v prejednávanej veci bolo, že exekučným titulom je rozhodnutie Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 25.07.2019, č.k.: RÚVZ/2019/02504/1/ Mz-URH,
Ja-HV, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2019 a vykonateľnosť dňa 29.09.2019 (ďalej len
„exekučný titul“). Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doručil súdu dňa 23. 03. 2023. Napadnutým
uznesením vyššia súdna úradníčka návrh na vykonanie exekúcie zamietla z dôvodu uplynutia 3-ročnej
prekluzívnej lehoty podľa § 71 ods. 1 a § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Oprávnený s týmto právnym
posúdením nesúhlasil.
12. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia, podanej sťažnosti a relevantnej právnej
úpravy musí sťažnostný súd konštatovať, že záver vyššej súdnej úradníčky o prekludovaní práva
na vymáhanie pohľadávky z predloženého exekučného titulu je právne správny a naopak, záver
oprávneného o zachovaní premlčacej lehoty za stavu, že sa aplikuje Občiansky zákonník, nemá
oporu v právnej úprave. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že preklúzia je kvalifikované plynutie
času, s ktorým právna úprava spája zánik práva. Obdobným, ale nie totožným právnym inštitútom
je premlčanie ako kvalifikované plynutie čase, s ktorým právna úprava spája nie zánik práva, ale
len jeho oslabenie. Právna úprava premlčania resp. preklúzie sa môže líšiť najmä v závislosti od
charakteru právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi vzniká resp. v závislosti od právneho predpisu,
na základe ktorého je tento právny vzťah založený. Všeobecná úprava premlčania (preklúzie), ktorá
by sa vzťahovala na všetky druhy právnych vzťahov (napr. na súkromnoprávne a aj verejnoprávne,
občianskoprávne a aj obchodnoprávne, atď.) v súčasnosti neexistuje. Čiastková právna úpravapremlčania resp. preklúzie sa nachádza predovšetkým v právnych predpisoch súkromnoprávneho
charakteru. Jedná sa najmä o dĺžku premlčacej (prekluzívnej) doby, úpravu pravidiel jej plynutia a právne
následky premlčania (preklúzie). Vo vzťahu k predmetu premlčania (preklúzie), ktorý má verejnoprávny
charakter, sa však inštitút premlčania (preklúzie) uplatňuje modifikovane s poukazom na článok 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
13. V prejednávanej veci nie je sporné, že predmetom výkonu exekúcie je verejnoprávna pohľadávka
oprávneného vyplývajúca zo správneho rozhodnutia, na výkon ktorej sa vzťahuje Správny poriadok (§
71 a nasl.), keďže špeciálna právna úprava absentuje. Z právnej úpravy Správneho poriadku vyplýva,
že výkon rozhodnutí správnych orgánov sa môže uskutočniť formou: a) správnej exekúcie; v tomto
prípade postupujú správne orgány podľa ustanovení správneho poriadku alebo b) exekúcie vykonávanej
exekútorom; v tomto prípade postupujú exekútori podľa Exekučného poriadku. Ustanovenie § 71 ods.
3 Správneho poriadku následne upravuje 3-ročnú prekluzívnu lehotu na nariadenie výkonu správneho
rozhodnutia; na plynutie prekluzívnej lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti ale
Správny poriadok (ani iná zákonná úprava noriem verejného práva) ďalej neupravuje situácie, kedy by
správny orgán inicioval správnu exekúciu a súčasne aj súdnu exekúciu cestou súdneho exekútora a
následneaniprávnedôsledkystýmspojené,napríkladajdôsledkynaplynutieprekluzívnejlehoty(akoje
tonapr.v§112Občianskehozákonníkaupravujúcomneplynutiepremlčacejlehotyvprípade,akjeprávo
uplatnené na súde alebo u iného príslušného orgánu). Plynutie prekluzívnej lehoty preto bolo potrebné
posudzovať samostatne vo vzťahu ku každému z možných spôsobov vykonania exekučného titulu
tak, ako učinila aj vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení. Pre úplnosť treba ešte zdôrazniť,
že analogický postup v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je v prejednávanej veci vylúčený
zdôvodu,žeObčianskyzákonníksavzťahujelennasúkromnoprávnevzťahyazároveňvustanoveniach
§ 100 až § 114 Občiansky zákonníky upravuje inštitút premlčania, pričom v danom prípade sa jednalo
o uplynutie prekluzívnej lehoty.
14. V nadväznosti na vyššie uvedené tak treba sumarizovať, že pokiaľ oprávnený návrh na súdny
výkon exekučného titulu doručil súdu dňa 23. 03. 2023, nesporne sa tak stalo po uplynutí 3-ročnej
prekluzívnej lehoty od vykonateľnosti exekučného titulu dňa 29. 09. 2019, a teda s poukazom na § 71
ods. 3 Správneho poriadku nemožno na podklade predloženého exekučného titulu nariadiť exekúciu.
15. Aj v tejto veci súd prvej inštancie poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už
v rímskom práve a podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým),
teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, najmä za stavu, ak ide o štátny orgán.
V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa
o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a
pod. (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Sťažnostný súd tak má za to, že
oprávnenému nič nebránilo v tom, aby inicioval súdny výkon exekučného titulu, a to v lehote do 3 rokov
od jeho vykonateľnosti, práve z toho dôvodu, aby sa vyhol prekludovaniu práva.
16. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.
17. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že
preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250
ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného
poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z
týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj
napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
18. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.