Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321010110
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2321010110.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C.
D., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek
2 písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku

Okresného súdu Galanta z 11.1.2023, sp. zn. 9T/8/2021, na neverejnom zasadnutí konanom 21.9.2023
v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 odsek 3 písmeno c) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu
a vec sa vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 11.1.2023, sp. zn. 9T/8/2021, uznal

obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek
1, odsek 2, odsek 4 písmeno c) Trestného zákona č. 105/2022 Z.z. účinného od 1.5.2022, ktorý mal
spáchať na tom skutkovom základe, že
dňa 13. decembra 2019 si od doposiaľ nezistenej osoby, na presne nezistenom mieste vo Viedni v
Rakúskej republike neoprávnene zadovážil 115 kusov sadeníc marihuany, ktoré zasadil do kvetináčov

a pomocou technického zariadenia ich v spálni prenajatého rodinného domu číslo XX v obci E.
neoprávnene pestoval do 22. decembra 2019, kedy boli zákonne zaistené pri obhliadke miesta činu,
pričom bolo zistené, že v zaistenej stope číslo 1 išlo o 82 kusov sušených rastlín konope s celkovou
hmotnosťou 54,95 g a s upotrebiteľnou časťou hmotnosti 43,64 g, s priemernou koncentráciou THC
2,1 % hmotnostných, obsahujúcej 916 mg THC, z ktorého množstva je možné pripraviť minimálne 87
bežných jednotlivých dávok drogy a v zaistenej stope číslo 2 išlo o 33 kusov sušených rastlín konope s

celkovou hmotnosťou 21,45 g a upotrebiteľnou časťou hmotnosti 16,67 g, s priemernou koncentráciou
THC 2,2 % hmotnostných, obsahujúcej 367 mg THC, z ktorej množstva je možné pripraviť minimálne
33 bežných jednotlivých dávok drogy, pričom rastliny rodu Canabis (konopa) sú v zmysle zákona č.
139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov,
zaradené do I. skupiny omamných látok a THC je zaradené do I. skupiny psychotropných látok, pričom
obvinený A. B. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zalaegerszeg, Maďarská republika, sp. zn.

2.B.419/2017/10 zo dňa 30. novembra 2017, v spojení s rozhodnutím Súdneho dvora v Zalaegerszeg
ako druhostupňového súdu, Maďarská republika, sp. zn. Bf.10/2018/5 zo dňa 27. februára 2018, za
trestný čin držania omamnej látky v značnom množstve podľa § 178 ods. 1, ods. 2 písmeno b) Trestného
zákona Maďarskej republiky na tom skutkovom základe, že ako užívateľ nehnuteľnosti na adrese F. G.
XXXXX, D., Maďarská republika, v pivničných priestoroch, pestoval a sušil marihuanu a pri domovej
prehliadke dňa 02. júna 2017 bolo zaistených 1 413,47 g sušených rastlín netto hmotnosti s obsahom

delta-9-THC a 210 koreňových rastlín zaradených do odrody cannabis sativa a rastliny obsahovalikanabinoidné zlúčeniny charakteristické pre kanabis, ktorá sa podľa § 459 ods. 1 bod 18 Trestného
zákona Maďarskej republiky považuje za omamnú látku.
Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l),

§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon
ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona uložil aj
trest prepadnutia vecí, a to 82 kusov črepníkov čiernej farby, 33 kusov črepníkov čiernej farby, nádoby
na vodu s rozstrekovačom, elektronické výbojky s príslušenstvom, vzduchový filter s príslušenstvom,

čierny ventilátor, biely ventilátor, 3 kusy predlžovacích káblov a 2 kusy elektrických zariadení, 6 kusov
plastových fliaš s neznámymi tekutinami a tester PH, sud obsahujúci igelitové vrece s neznámou látkou
vo forme granúl a 2 kusy igelitových vriec s nápisom 50I LIGHT.MIX.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že okresný súd vo veci konal proti obžalovanému
ako proti ušlému. Na obžalovaného bola podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s
nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona (v znení
účinnom do 30.4.2022) s poukazom na to, že obžalovaný už bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Zalaegerszeg, Maďarská republika, sp. zn. 2.B.419/2017/10 zo dňa 30.11.2017 v spojení s rozhodnutím
Súdneho dvora v Zalaegerszeg ako druhostupňového súdu Maďarskej republiky sp. zn. Bf.10/2018/5 zo

dňa 27.2.2018 za trestný čin držania omamnej látky v značnom množstve podľa § 178 odsek 1, odsek
2 písmeno b) Trestného zákona Maďarskej republiky.

Pokiaľ ide o výrok o vine, okresný súd argumentoval tým, že z prečítanej výpovede obžalovaného
z prípravného konania vyplynulo, že v decembri 2019 v Rakúsku zakúpil 115 sadeníc lekárskeho konope

so zníženým THC, ktoré previezol do prenajatého domu vo E., kde sadenice zasadil do kvetináčov
a umiestnil ich v jednej miestnosti domu pod lampy. Konope pestoval pre vlastnú potrebu, lebo mal
bolesti žalúdka. Asi po týždni prišiel do domu svedok E. B., ktorého sestra svedkyňa H. I. je vlastníčkou
domu, pre nejaké veci, a keď videl, že tam obžalovaný pestuje konope, zavolal políciu. Zaistené sušené
rastliny konope v počte 82 kusov mali hmotnosť 54,95 g s upotrebiteľnou časťou o hmotnosti 43,64

g a s priemernou koncentráciu tetrahydrokanabinolu (THC) 2,1% hmotnostných, čo predstavuje 87
bežných jednotlivých dávok drogy, a v počte 33 kusov mali hmotnosť 21,45 g s upotrebiteľnou časťou
o hmotnosti 16,67 g a s priemernou koncentráciu tetrahydrokanabinolu (THC) 2,2% hmotnostných,
čo predstavuje 33 bežných jednotlivých dávok drogy. Na predložených stopách bola zistená DNA
obžalovaného a bolo zaistené aj ostatné príslušenstvo ako elektrické výbojky, ventilátory, vzduchový

filter a predlžovacie káble. Obžalovaný nemal povolenie na pestovanie konopy a podľa znaleckého
posudku je užívateľom kanabinoidov inhalačným spôsobom bez rozvinutej závislosti. Okresný súd
posúdil odsúdenie obžalovaného v Maďarskej republike rozsudkom Okresného súdu Zalaegerszeg, sp.
zn. 2.B.419/2017/10 zo dňa 30.11.2017 v spojení s rozhodnutím Súdneho dvora v Zalaegerszeg ako
druhostupňového súdu sp. zn. Bf.10/2018/5 zo dňa 27.2.2018 ako trestný čin len držania omamnej

látky podľa § 178 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona Maďarskej republiky a nie ako
aj jej neoprávnené zadováženie, preto nekvalifikoval konanie obžalovaného aj podľa § 172 odsek 5
Trestného zákona účinného od 1.5.2022. Okresný súd na základe týchto dôkazov kvalifikoval konanie
obžalovaného ako zločin podľa § 172 odsek 1, odsek 2, odsek 4 písmeno c) Trestného zákona účinného
od 1.5.2022.

Výrok o treste odôvodnil okresný súd tým, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 písmeno l) Trestného zákona a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, keďže odsúdenie v Maďarskej
republike je kvalifikačným znakom skutku, a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 5
rokov so zaradením do minimálneho stupňa stráženia, nakoľko takýto trest spĺňa účel generálnej aj

individuálnej prevencie.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len
„prokurátor“) zahlásil odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku a obhajca obžalovaného sa vzdal práva
na podanie odvolania.

Podané odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 3.3.2023,
v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého je potrebné
skutok kvalifikovať podľa Trestného zákona účinného od 1.5.2022 a podľa menej prísneho ustanovenia§ 172 odsek 1, odsek 2, odsek 4 písmeno c) Trestného zákona účinného od 1.5.2022, zohľadniac,
že odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Zalaegerszeg, Maďarská republika, sp. zn.
2.B.419/2017/10 zo dňa 30.11.2017 bolo iba za držbu omamnej látky a nie aj za jej neoprávnené

zadováženie. Prokurátor poukázal na skutok v rozsudku z Maďarskej republiky, podľa ktorého bol
obžalovaný uznaný za vinného, že ako užívateľ nehnuteľnosti na adrese F. G. XXXXX, D., Maďarská
republika, v pivničných priestoroch pestoval a sušil marihuanu a pri domovej prehliadke dňa 2. júna
2017 bolo zaistených 1413,47 g sušených rastlín netto hmotnosti s obsahom delta-9-THC a 210
koreňových rastlín zaradených do odrody cannabis sativa a rastliny obsahovali kanabinoidné zlúčeniny

charakteristicképrekanabis,ktorásapodľa§459odsek1bod18TrestnéhozákonaMaďarskejrepubliky
považuje za omamnú látku. Prokurátor poukázal na to, že pestovanie rastlín rodu Cannabis (konopa) je
potrebnékvalifikovaťakoneoprávnenézadovažovanieomamnejlátky,pretobolopotrebnénaodsúdenie
rozsudkom z Maďarskej republiky prihliadať v zmysle § 7b odsek 2 Trestného zákona ako na odsúdenie
podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona účinného do 30.4.2022. Prokurátor sa
nestotožnil s tým, že pre posúdenie skutku obžalovaného, za ktorý bol odsúdený v Maďarskej republike,

je rozhodujúci slovný názov trestného činu v Trestnom zákone Maďarskej republiky. Z týchto dôvodov
nebolo potrebné meniť právnu kvalifikáciu skutku podľa neskoršieho Trestného zákona, nakoľko by
to nebolo pre obžalovaného priaznivejšie. Obžalovaný mal byť uznaný za vinného podľa právnej
kvalifikácie uvedenej v obžalobe a mal mu byť ukladaný trest v sadzbe 10 až 15 rokov, preto prokurátor
navrholnapadnutýrozsudokzrušiťaobžalovanéhouznaťzavinnéhopodľaprávnejkvalifikácieuvedenej

v obžalobe.

Obhajca obžalovaného sa k odvolaniu prokurátora vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa
18.4.2023, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný, s jeho odôvodnením sa
stotožnil a navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Spisový materiál bol riadne predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
dňa 2.6.2023.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil,
že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 odsek 1 Trestného poriadku, lebo odvolanie
podal prokurátor ako oprávnená osoba, na predpísanom mieste v zákonnom stanovenej lehote a podal
ho proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Postupujúc v intenciách § 316 odsek 3 Trestného poriadku, ešte pred meritórnym skúmaním zákonnosti
a odôvodnenosti napadnutých výrokov ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo,
krajský súd skúmal, či v posudzovanom prípade nedošlo k niektorému zo závažných procesných
pochybení vymedzených taxatívnym spôsobom v ustanovení § 316 odsek 3 písmeno a) až c) Trestného

poriadku, ktorých intenzita napĺňa obsahový rámec dovolacích dôvodov podľa § 371 odsek 1 písmeno
b) až d) Trestného poriadku.Na základe tohto prieskumu krajský súd zistil, že hlavné pojednávanie dňa 5.10.2022 bolo vykonané
v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa § 252 odsek 3 Trestného poriadku hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno
konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon
ustanovujetrestodňatiaslobody,ktoréhohornáhranicaprevyšujedesaťrokov.Toneplatí,akobžalovaný
výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie
konalo v jeho neprítomnosti.

Podľa § 361 odsek 1 Trestného poriadku všetky písomnosti určené obvinenému sa doručujú iba
obhajcovi.

Podľa § 361 odsek 2 Trestného poriadku predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie
sa tiež vhodným spôsobom uverejní. Hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie sa potom vykonaná

aj v neprítomnosti obvineného, a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd konal o obžalobe za obzvlášť závažný
zločin s trestnou sadzbou 10 až 15 rokov, kedy v zmysle ustanovenia § 252 odsek 3 Trestného
poriadku nemožno vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, ak výslovne nepožiadal

o konanie v jeho neprítomnosti alebo výslovne neodmietol účasť na hlavnom pojednávaní. V danom
prípade sa okresnému súdu nepodarilo doručiť obžalovanému obžalobu ani predvolanie na hlavné
pojednávanie, preto po opakovaných neúspešných pokusoch bol dňa 4.5.2021 vydaný príkaz na
zatknutie obžalovaného, ktorý sa nepodarilo realizovať. Okresný súd až na hlavnom pojednávaní dňa
5.10.2022 vyhlásil opatrenie podľa § 358 odsek 1 Trestného poriadku v spojení s § 360 Trestného

poriadku, že sa trestné konanie proti obžalovanému bude viesť ako proti ušlému, pričom na tomto
hlavnom pojednávaní došlo aj k prednesu obžaloby, po čom obhajca obžalovaného súdu oznámil, že
od matky obžalovaného má informáciu, že by sa obžalovaný mal nachádzať v Českej republike, na čo
okresný súd hlavné pojednávanie odročil a vykonal dopyt prostredníctvom Národnej ústredne SIRENE
k pobytu obžalovaného, pričom v databázach v Českej republike neboli zistené žiadne informácie

o obžalovanom.

Z opísaného postupu okresného súdu vyplýva, že až na hlavnom pojednávaní dňa 5.10.2022 bolo
vyhlásené opatrenie, že súd bude proti obžalovanému konať ako proti ušlému a súčasne na tomto
hlavnom pojednávaní došlo k prednesu obžaloby v neprítomnosti obžalovaného, ktorý však nebol na

toto hlavné pojednávanie predvolaný spôsobom upraveným v ustanovení § 361 odsek 2 Trestného
poriadku, podľa ktorého ak sa koná proti ušlému, predvolanie obžalovaného na hlavné pojednávanie
sa tiež vhodným spôsobom uverejní, a až potom možno konať hlavné pojednávanie v neprítomnosti
obžalovaného bez ohľadu na to, či sa o ňom dozvedel. Týmto postupom okresného súdu došlo
dňa 5.10.2022 k vykonaniu hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli

splnené zákonné podmienky. Pokiaľ okresný súd vyhlásil až na hlavnom pojednávaní opatrenie o
konaní proti ušlému, bol povinný toto odročiť ešte pred prednesením obžaloby a zabezpečiť predvolanie
obžalovaného spôsobom podľa § 361 odsek 2 Trestného poriadku, aby mohol hlavné pojednávanie
vykonať v neprítomnosti obžalovaného.

Krajský súd vzhľadom na zistené procesné pochybenie, ktoré je možné napraviť len v konaní pred
okresným súdom, napadnutý rozsudok v zmysle § 316 odsek 3 písmeno c) Trestného poriadku zrušil
avecvrátilsúduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuprejednalarozhodol.Sohľadomnauvedený
dôvod zrušenia napadnutého rozsudku, krajský súd neuplatnil svoje prieskumné oprávnenie v rozsahu
vymedzenom ustanovením § 317 Trestného poriadku, a preto v tomto štádiu konania nemohol zaujať

ani žiadne stanovisko k uplatneným odvolacím námietkam prokurátora. V konečnom dôsledku sa s nimi
bude musieť vyrovnať okresný súd, keďže tvoria súčasť obžaloby.

Krajský súd pre ďalšie konanie dáva okresnému súdu do pozornosti, že konanie proti ušlému je
výnimočným postupom, ktorý je možné uplatniť len vtedy, ak nie je možné osobnú účasť obžalovaného

zabezpečiť inými prostriedkami Trestného poriadku, ako predvolaním, predvedením, zadržaním,
či príkazom na zatknutie, resp. európskym alebo medzinárodným zatýkacím rozkazom, pretože
obžalovaný sa vyhýba trestnému konaniu buď pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva. Európsky,
resp. medzinárodný zatýkací rozkaz bude potrebné využiť skôr ako bude vykonané konanie protiušlému v prípadoch, keď budú indície, že by sa obžalovaný mohol zdržiavať v cudzine. V danej
trestnej veci okresný súd takýmito indíciami disponoval, keď mal od obhajcu informáciu, že podľa
matky obžalovaného sa tento zdržiava v Českej republike, a z odsúdenia obžalovaného v Maďarskej

republike vyplynulo, že určitý čas mal prenajatý dom v Maďarsku. Tieto informácie odôvodňovali vydanie
európskehozatýkaciehorozkazunaobžalovaného,pokiaľsúdnezistilaktuálnukonkrétnuadresupobytu
obžalovaného v cudzine, z ktorej by ho mohol na hlavné pojednávanie predvolať, čo sa okresnému
súdu dopytom na oficiálne evidencie v Českej republike nepodarilo zistiť, pričom od matky obžalovaného
nezisťoval, či je jej známa adresa syna v Českej republike. Pokiaľ z konkrétnych skutočností vyplýva, že

by sa obžalovaný mohol zdržiavať v cudzine, nestačilo pre rozhodnutie o konaní proti ušlému vydanie
len zatýkacieho rozkazu, ale bolo potrebné využiť aj európsky, či medzinárodný zatýkací rozkaz, a až
po tom, čo sa ho nepodarí realizovať, možno mať za to, že boli využité všetky iné prostriedky Trestného
poriadku na zabezpečenie účasti obžalovaného na hlavnom pojednávaní.

V prípade konania proti ušlému je potrebné, aby okresný súd dodržal všetky ustanovenia upravujúce

toto konanie, čo musí vyplývať aj zo spisu. Tu krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v zápisnici
z hlavného pojednávania zo dňa 5.10.2022 je úprava, aby bol termín hlavného pojednávania dňa
11.1.2023 zverejnený na úradnej tabuli okresného súdu, pričom v spise nie je založené akou
formou ani kedy tak bolo urobené. V zmysle už citovaného ustanovenia § 361 odsek 2 Trestného
poriadkupredvolanieobžalovaného(niezverejnenietermínuhlavnéhopojednávania)musíbyťvhodným

spôsobom uverejnené, čo musí vyplývať aj zo spisu, teda ak sa predvolanie obžalovaného dá na úradnú
tabuľu, prípadne aj internetovú stránku okresného súdu, musí byť v spise doklad o tom aký dokument
bol zverejnený a od kedy, aby bolo možné posúdiť zachovanie zákonnej lehoty pre vykonanie prvého
hlavného pojednávania (§ 247 odsek 1 Trestného poriadku). V prípade konania viacerých pojednávaní,
je potrebné na každé ďalšie hlavné pojednávanie obžalovaného predvolať postupom podľa § 361

odsek 2 Trestného poriadku. Nesplnenie povinnosti vhodným spôsobom uverejniť predvolanie na hlavné
pojednávanie je v konaní proti ušlému rovnako vážnou procesnou chybou ako nedoručenie predvolania
obžalovanému riadnym spôsobom. Netreba zabudnúť ani na skutočnosť, že v konaní proti ušlému
má obhajca rovnaké práva ako obžalovaný, z čoho vyplýva, že predvolanie na hlavné pojednávanie a
rozsudok treba obhajcovi doručiť do vlastných rúk podľa § 66 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku.

Napadnutý rozsudok bol zrušený v dôsledku odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného, preto
okresný súd prejedná danú vec na základe podanej obžaloby, pričom pri zohľadňovaní právoplatného
odsúdenia súdom iného členského štátu Európskej únie rovnako, ako keby bolo vydané súdom
Slovenskej republiky, bude potrebné, aby okresný súd náležite zdôvodnil aj s ohľadom na Rámcové

rozhodnutie Rady 2008/675/SW z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej
únie v novom trestnom konaní, ktorého transpozícia bola vykonaná zákonom č. 334/2012 Z.z. do
ustanovenia § 7b Trestného zákona, prečo pri zohľadnení odsúdenia obžalovaného v Maďarskej
republike prihliadal len na názov trestného činu v maďarskom trestnom zákone a nie na skutok, za ktorý
bol odsúdený. Rovnako bude potrebné, aby okresný súd v novom rozhodnutí dbal na to, aby výrok

rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili, nebol zmätočný, keďže v napadnutom
rozsudku okresný súd uznal obžalovaného za vinného za zločin podľa § 172 odsek 1, odsek 2, odsek
4 písmeno c) Trestného zákona účinného od 1.5.2022, avšak trest mu ukladal podľa § 172 odsek 2
Trestného zákona (aj to bez uvedenia toho, z ktorého obdobia mal byť Trestný zákon účinný). Trestnosť
činu aj ukladanie trestu treba vždy posudzovať podľa Trestného zákona účinného v rovnakom čase, a to

v zásade podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol trestný čin spáchaný, a podľa neskoršieho
Trestného zákona, len ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Taktiež bude potrebné, aby okresný súd
odôvodnil všetky výroky rozsudku aj výrok o prepadnutí veci, ktorý nebol v napadnutom rozsudku nijako
odôvodnený.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 odsek 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.