Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 11, 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423202319
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:4423202319.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar.

X.X.XXXX,bytomC.,B.XX,protižalovanému:FIRSTIN,s.r.o.,Krajná115,NovéZámky,IČO:36539155,
zast. Mgr. Ladislav Poloma, advokát, Nové Zámky, Turecká 24, o ospravedlnenie, že žalovaný žalobcovi
neposkytol informácie a ich dodatočné zverejnenie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal ospravedlnenia zo strany žalovaného za to, že
dňa 21.4.2023 chcel so žalovaným na jeho prevádzke A. D. na odpočívadle diaľnice R1 uzavrieť

zmluvný vzťah, avšak žalovaný mu neposkytol informácie, ktoré je povinný o predaji potravinárskych
výrobkov povinný poskytnúť. Uvádzal ďalej, že dňa 9.5.2023 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu s
pokladničným dokladom č. 0488864 ( ktorý však súdu nepredložil ), pričom žalovaný nezabezpečil
informácie o gramáži výrobku v surovom a tepelne upravenom stave a to ani napriek jeho žiadosti, iba
ho odkázal na to, že si tieto údaje má pozrieť v aplikácii, ani neuviedol ktorej, čím mu sťažil prístup k
informáciám, o ktorých je povinný informovať.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že v prevádzke „Drive in“ nemá
povinnosť označovať ním predávané výrobky spôsobom ako to tvrdí žalobca a to aj preto, že „Drive in“
nie je prevádzkou v zmysle živnostenského zákona a že pri informovaní zákazníkov dodržuje zákon tým
spôsobom, že zákonom vyžadované údaje sú zverejnené a sprístupnené na viditeľnom mieste v každej
prevádzke a toto ustanovenie on naplnil tým, že dané údaje sprístupnil v elektronickom informačnom
cenníku, ktorý je voľne dostupný v prevádzke a aj aj v aplikácii McDonald.

3. Na pojednávanie vytýčené na deň 11.10.2023 sa žalobca nedostavil, doručenie predvolania mal
riadne a včas vykázané dňom 12.9.2023, svoju neúčasť ospravedlnil dňa 10.10.2023 o 23.35 hod.
mailom, v ktorom uviedol, že žiada o odročenie pojednávania z dôvodu, že stratil občiansky preukaz, bez
ktorého nemôže prísť do budovy súdu a ani šoférovať, nesúhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti
a dodal, že v priebehu pracovného dňa si vybaví náhradné doklady. Súd žiadosť žalobcu o odročenie
pojednávania neakceptoval, pretože jednak žalobca včas nepreukázal, že ku skutočnosti, ktorú uviedol
ako dôvod pre odročenie pojednávania došlo ( ku strate OP ) a najmä strata občianskeho preukazu nie je

dôvodompreodročeniepojednávania,jetotižvmožnostiachžalobcupojednávaniasazúčastniťinapriek
jeho strate, na pojednávanie je totiž možné dopraviť sa aj bez toho, aby žalobca sám šoféroval a aj
vstup do budovy súdu je bez občianskeho preukazu možný a to s iným dokladom totožnosti, napríkladcestovným pasom, ktorý súd bežne na tento účel akceptuje. Súd preto podľa § 180 CSP pojednával v
neprítomnosti žalobcu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

5. Žalobca spolu so žalobou nepreložil súdu žiadne listinné dôkazy. V priebehu konania navrhoval
výsluch konkrétnych svedkov – E. A. F. a zamestnankyne žalovaného – p. G. a a tiež prednášal návrh

na výsluch ďalších zamestnancov žalovaného ( bez uvedenia ich konkrétnych mien ). Tiež navrhoval,
aby súd do konania pribral SOI a regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktoré majú preskúmať stav.

6. Žalobca tvrdil, že dňa 21.4.2023 chcel so žalovaným na jeho prevádzke A. D. na odpočívadle
diaľnice R1 uzavrieť zmluvný vzťah, avšak žalovaný mu neposkytol informácie, ktoré je povinný o predaji
potravinárskych výrobkov povinný poskytnúť. Uvádzal ďalej, že dňa 9.5.2023 uzavrel so žalovaným

kúpnu zmluvu s pokladničným dokladom č. 0488864 ( ktorý však súdu nepredložil ), pričom žalovaný
nezabezpečil informácie o gramáži výrobku v surovom a tepelne upravenom stave a to ani napriek jeho
žiadosti, iba ho odkázal na to, že si tieto údaje má pozrieť v aplikácii, ani neuviedol ktorej, čím mu sťažil
prístup k informáciám, o ktorých je povinný informovať.

7. Žalovaný sa v konaní v podstate bránil tým, že po a/ tvrdil, že povinnosť umožniť spotrebiteľovi
skontrolovať si správnu mieru, hmotnosť alebo množstvo výrobku sa vzťahuje podľa § 4 ods. 12
zákona o ochrane spotrebiteľa iba na predávajúceho, ktorý predáva výlučne výrobky predávané na
množstvo, ktoré v takom prípade musia byť označené potrebnými údajmi, pričom sa striktne neuvádza
akým spôsobom je treba toto označenie vykonať. Tvrdil, že podľa záverov ÚR SOI je možné údaje

uvádzať jednak v surovom a jednak v tepelne upravenom stave, pričom sa rešpektujú oba tieto
spôsoby označenia. Po b/ tvrdil, že prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje
živnosť, pričom podľa § 17 ods. 3 písm. e/ živnostenského zákona nie je ním priestor na prijímanie
zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie, teda tvrdil, že na priestor „Drive in“ sa povinnosť zákonom
uloženým spôsobom označovať výrobky nevzťahuje. Udával, že zákon mu neukladá povinnosť, aby

každý zamestnanec informoval spotrebiteľa o gramáži predávaného tovaru, tieto údaje však musia byť
zverejnenéasprístupnenénaviditeľnommiestevkaždejprevádzkeatotoustanovenieonnaplniltým,že
dané údaje sprístupnil v elektronickom informačnom cenníku , ktorý je voľne dostupný v prevádzke a aj
aj v aplikácii McDonald. Namietal tiež nevykonateľnosť petitu žaloby, v ktorej absentuje forma a spôsob
požadovaného ospravedlnenia.

8. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Zb. v platnom znení ( zákon o ochrane spotrebiteľa ) proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj

vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení ( živnostenský zákon ) Prevádzkarňou
sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním
živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s

prevádzkovaním živnosti. Združenou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalo zriadený,
spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností
spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup
prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu. Za priestory
súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä: a) priestor určený na uskladnenie surovín a

tovaru podnikateľa, b) stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na
zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel, c) miesto podnikania fyzickej osoby, sídlo právnickej
osoby, d) výstavné priestory a vzorkové predajne, e) priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a najehovydávanie,f)predajnémiesto,zriadené,určenéaleboslúžiacenaúčelyvykonávaniapodnikateľskej
činnosti, umožňujúce uzatvorenie zmluvy bez súčasnej fyzickej prítomnosti zmluvných strán.

10. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. Tento právny predpis
v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej

forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba
poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený

priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny ( Uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. 9.
2009, sp. zn. 7CoE 34/2009 )

11. V konaní má súd za preukázané, že žalobca sa domáha toho, aby sa mu žalovaný ospravedlnil, že
mu neposkytol informácie, ktoré žalobca požadoval a tiež toho, aby tieto informácie dodatočne zverejnil

na elektronickej tabuli spolu s ponukou výrobkov pri ponuke v časti Drive in.

12. Súd konštatuje, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a tento spor je preto sporom
spotrebiteľským.

13. K predmetu konania tak ako sa ho žalobca domáhal, je potrebné uviesť, že zákon č. 250/2007 Zb.
v § 3 ods. 5 ustanovuje, že spotrebiteľ sa môže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia v
prípade, že pred súdom úspešne uplatní porušenie svojho práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
o ochrane spotrebiteľa a to od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá.

14. Základným dôvodom pre zamietnutie žaloby je skutočnosť, že sa žalobca domáha pred súdom
priznania nároku, ktorý mu zákon nepriznáva, teda ospravedlnenia.

15. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď konštatuje jednak, že žalobca
sa nemôže voči žalovanému domáhať ospravedlnenia ( iba primeraného finančného zadosťučinenia

– v prípade, že pred súdom úspešne uplatní porušenie svojho práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa – také právo si osobitne neuplatnil a najmä súd porušenie zákona
o ochrane spotrebiteľa nekonštatoval – pričom sa myslí rozhodnutie súdu v konkrétnom súdnom konaní
predchádzajúcom konaniu o nároku na zadosťučinenie ) a tiež povinnosť zverejnenia údajov, ktorých
sa žalobca domáhal na elektronickej tabuli nie je dôvodná, pretože podľa názoru súdu žalovaný takúto

povinnosť nemá, pretože nejde o prevádzku žalovaného.

16. Je treba tiež uviesť, že § 17 živnostenského zákona ustanovuje čo je prevádzkou ( na ktorú je
viazaná povinnosť predajcu zverejňovať zákonom stanovené informácie ) a tiež negatívne vymedzuje čo
prevádzkou nie je ( a tam táto povinnosť neplatí ), pričom podľa ods. 3 písm. e/ uvedeného ustanovenia

nie je prevádzkou priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie. Nie je teda zo znenia
tohto ustanovenia celkom zrejmé, či činnosť žalovaného „Drive in“ je v zmysle zákona treba považovať
a priori za činnosť vykonávanú v prevádzke žalovaného, avšak s ohľadom na to ako je táto činnosť
vykonávaná a teda, že ide o nákup bez vystúpenia kupujúceho z vozidla a to výdajom cez okienko,
zastáva súd názor, že nejde o prevádzku a že povinnosť označovať predávané výrobky ich množstvom

a váhou v „Drive in“ sa na predávajúceho nevzťahuje. Pokiaľ nie je „Drive in“ prevádzkou, postačuje,
keď predávajúci označí výrobky, ktoré predáva ( spôsobom vyžadovaným zákonom ) vo vnútri svojej
prevádzky, kde budú tieto voľne dostupné každému kupujúcemu.17. Súd má za to, že pokiaľ sa žalobca cítil byť dotknutý na svojich právach konaním žalovaného alebo
mal za to, že žalovaný svojím konaním ( príp. nekonaním niečoho, čo mu ukladá zákon ) porušuje
zákon, mal podľa § 3 ods. 1 právo obrátiť sa s podnetom ( sťažnosťou, či reklamáciu ) na príslušný

orgán štátnej správy ( zrejme SOI ) so žiadosťou na vyriešenie problému. Zákon však žalobcovi
nedáva možnosť domáhať sa ospravedlnenia a rovnako tak ani dodatočného zverejnenia ním žiadaných
informácií, kompetenciu nariadiť to žalovanému má iný orgán štátnej správy, ktorý ho taktiež môže
v prípade porušenia zákona sankcionovať.

18. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že žaloba žalobcu s týmto obsahom sa mu javí ako
šikanóznaatonajmäpreto,žežalobcasivybralspôsobochranysvojich(navyšedosiaľnepreukázaných
práv ) spôsobom, že podal súdnu žalobu namiesto toho, aby sa v zmysle zákona obrátil na príslušný
orgán štátnej či verejnej správy za účelom odstránenia ním tvrdených nedostatkov v konaní žalovaného.
Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca po tom ako zistil, že mu žalovaný neposkytne informácie,
oktoréžiadal(hociibezdôvodne),nemuselsnímkúpnuzmluvuuzavrieťapokiaľsarozhodoltakurobiť,

urobil to dobrovoľne. Pokiaľ sa žalobca rozhodol produkty predávané žalovaným zakúpiť v „ drive in“
atedabeztoho,abyvystúpilzvozidla,muselsibyťvedomýskutočnosti,žemápritomtospôsobenákupu
obmedzené možnosti informovať sa a že taktiež predávajúci má tieto možnosti obmedzené. Pokiaľ
napriek tomu mal žalobca ako kupujúci záujem o podrobnejšie informácie o predávaných produktoch,
mal možnosť si tieto zistiť vo vnútri prevádzky žalovaného a ak túto možnosť nevyužil, zrejme nebol jeho

záujem o podľa neho chýbajúce informácie skutočný. Aj z pohľadu toho, že si tieto informácie žalobca
priamo nezistil vo vnútri prevádzky, ale rozhodol sa podať túto žalobu, nasvedčuje tomu, že primárnym
dôvodom pre podanie tejto žaloby nebolo porušenie jeho práv ako spotrebiteľa. Takéto konanie zo strany
žalobcu súd hodnotí ako šikanózne a vykonané nie v úmysle ochrany práv spotrebiteľa, ale s iným, súdu
dosiaľ neznámym úmyslom.

19. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na pribratie iných subjektov do konania ( SOI, prípadne Úradu verejného
zdravotníctva ) súd konštatuje, že takto možno postupovať podľa § 95 ods. 1 CSP, avšak v danom
prípade súd pribratie takýchto subjektov do konania nielenže nepovažoval pre ochranu práv žalobcu
za potrebné ( pre zjavnú bezdôvodnosť žaloby ), ale takýto postup naopak považoval za rozporný so

zásadou hospodárnosti súdneho konania, pretože ako je konštatované vyššie, nárok žalobcu tak ako
bol voči žalovanému v konaní uplatnený nie je dôvodný, čo bolo zrejmé od začiatku tohto konania a to
bol aj dôvod prečo súd žalobcu vyzval na späťvzatie zjavne bezdôvodnej žaloby.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v konaní plne úspešnému

priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.