Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/136/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223202093
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2223202093.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XXXX/X, E. – F. G. B., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon
väzby Leopoldov, proti manželke navrhovateľa: H. B., I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX,
K., v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská

Streda č. k. 5P/92/2023-22 zo dňa 31.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie navrhovateľa označené ako „Žiadosť o rozvod

s H. B. XX.XX.XXXX“ odmietol.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 127 ods. 1, § 129 ods.
1, 3, § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. §
100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Súd prvej inštancie
konštatoval, že navrhovateľ podal dňa 03.07.2023 na súd podanie označené ako „Žiadosť o rozvod s H.

B. XX.XX.XXXX“, ktoré podanie posúdil ako podanie vo veci samej, ktorá však nemá náležitosti podľa
ust. § 132 CSP. Preto súd uznesením č. k. 5P/92/2023-15 zo dňa 13.07.2023 vyzval navrhovateľa, aby
chýbajúce údaje vo svojom podaní doplnil, nakoľko v návrhu chýbalo riadne označenie strán konania,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, dôkazy a určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit.
Dňa 18.08.2023 navrhovateľ predložil súdu podanie označené ako „Doloženie do spisu 5P/92/2023
žiadosť o rozvod“. Z doplnenia návrhu vyplývalo, že navrhovateľ a podľa jeho tvrdenia aj jeho manželka

rozvod nechcú, lebo sa stále milujú. Navrhovateľ ďalej uvádzal, že žiada pozastaviť manželkine
exekúcie, aby matka mohla zabezpečiť plnohodnotný život deťom. Súd prvej inštancie uviedol, že
navrhovateľ svoje podanie v súdom určenej lehote doplnil, avšak vady podania, súdom určeným
spôsobom, neodstránil. Porovnaním obsahu pôvodného podania s obsahom doplneného podania,
dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je možné jednoznačne určiť žalobný petit, pretože podania
sú v tomto smere nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné. V prvom podaní navrhovateľ žiadal rozvod

manželstva, v druhom žiadal pozastaviť manželkine exekúcie, ktoré konanie však nesúvisí s konaním
o rozvod manželstva. V návrhu chýbajú údaje o maloletých deťoch, pričom v zmysle § 100 CMP, ak
zmanželstvapochádzajúajmaloletédeti,jeskonanímorozvodmanželstvaspojenéajkonanieoúpravu
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, a preto návrh musí obsahovať aj návrh na úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Na základe týchto skutočností
dospel súd prvej inštancie k záveru, že pre uvedené nedostatky nie je možné v konaní pokračovať,

preto podanie navrhovateľa odmietol. O trovách konania nerozhodoval, pretože na základe podania
navrhovateľa konanie vo veci nezačalo, preto stranám sporu ani trovy konania nemohli vzniknúť.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote navrhovateľ podanie označené ako „Sťažnosť“, ktoré
bolo súdom prvej inštancie i odvolacím súdom posúdené ako odvolanie, keďže podľa ust. § 124 CSP

sa každé podanie posudzuje podľa obsahu. Uviedol, že nesúhlasí s neprijatím rozvodového konania,
pretože s manželkou sa brali ako ľudia, ktorí sa v tomto štáte môžu slobodne rozhodnúť ako naložia so
svojou budúcnosťou, teda bol toho názoru, že aj toto ich slobodné rozhodnutie treba akceptovať. Dodal,
že sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe a pravdepodobne vďaka veľkým porušeniam zákona zo strany
polície bude odsúdený na niekoľko rokov, preto žiada manželstvo rozviesť a žiada, aby boli manželke

vyplácané alimenty vo výške, ktorú súd určí. Ďalej uviedol, že svoju manželku a deti miluje, aj keď ona
neverí, že jeho city k nej sú úprimné a tým, že 19 mesiacov je tam, sama nevie, či k nemu ešte niečo cíti.
Chcel, aby ich deti mohli žiť plnohodnotnejšie a aby mu manželka deti nosila na návštevu. O ich ďalšej
budúcnosti po jeho prepustení sa buď znova vezmú alebo bude súd žiadať o iné výroky.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala

včas oprávnená osoba – navrhovateľ (§ 359 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok–ďalejlen„CSP“a§7ods.1CMP)protirozhodnutiu,protiktorémujetentoopravnýprostriedok
prípustný(§355CSP,§59ods.1CMP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.
1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu
na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie

je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť (§ 387
ods. 1, 2 CSP).

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým podanie navrhovateľa označené ako „Žiadosť o rozvod s H. B. XX.XX.XXXX“ odmietol.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa ust. § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

8. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,

kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov
o výške výživného.

9. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

10. Podľa ust. § 262 od. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podaním označeným ako „Žiadosť
o rozvod s H. B. XX.XX.XXXX“, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 03.07.2023 domáhal
rozvodu manželstva. Podanie neobsahovalo náležitosti návrhu na začatie konania, nakoľko navrhovateľ
neuviedol označenie účastníkov konania, neopísal pravdivo a úplne rozhodujúce skutočnosti, neoznačil
dôkazy na ich preukázanie, neuviedol navrhovaný výrok a nepredložil súdu potrebné listiny, preto

súd prvej inštancie uznesením č. k. 5P/92/2023-12 zo dňa 13.07.2023 vyzval navrhovateľa na opravu
a doplnenie jeho podania. Súčasne bol navrhovateľ poučený o možnosti súdu odmietnuť podanie.
Dňa 18.08.2023 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie navrhovateľa označené ako „Doloženie
do spisu sp. zn. 5P/92/2023 žiadosť o rozvod“, avšak ani v tomto podaní neodstránil vytýkané vady
podania, keďže opätovne uviedol, že je vo vyšetrovacej väzbe a požadované doklady zaslať nevie.

Tvrdil, že on, ani manželka rozvod nechcú, nakoľko si vedia stále do očí povedať, že sa milujú. Skôr
ako rozvod manželstva, by bolo riešením pozastaviť manželkine exekúcie, aby mohla deťom zabezpečiť
plnohodnotnejší život s tým, že ak by táto forma nebola možná, tak navrhuje rozvod manželstva. Žiadal,
aby sa všetky manželkine dlhy prepísali na jeho meno. Tvrdil, že po prepustení z väzby majú v plánezostať naďalej spolu, teda nie je potrebné riešiť ich deti. Doplnil len nemo, dátum narodenia a adresu
manželky a doložil výplatnú pásku s rozpísanými výdavkami.

12. Konanie o rozvod manželstva je konaním návrhovým. Náležitosti návrhu na začatie konania
vymedzuje Civilný mimosporový poriadok v § 25 a § 26 tak, že v návrhu na začatie konania sa okrem
všeobecných náležitostí podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak
ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie
a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Návrh na začatie konania vo veciach, kedy konanie

nemožno začať iným zákonom dovoleným spôsobom, je základnou procesnou podmienkou, za splnenia
ktorej môže súd konať a rozhodovať vo veci. Jej základnou náležitosťou je petit návrhu. Je významné,
aby navrhovateľ v návrhu jednoznačne formuloval, čoho sa návrhom na začatie konania domáha.
Jednoznačná formulácia samotného návrhu a petitu návrhu je významná z hľadiska ďalšieho postupu
súdu aj preto, že súd návrh podľa § 167 CSP doručí druhému manželovi do vlastných rúk a vyzve ho,
aby sa k návrhu písomne vyjadril. Druhý manžel teda má zaujať stanovisko k tomu, čo navrhovateľ

žiada. Takýto postup je možný len za situácie, keď je z návrhu na začatie konania jednoznačne zrejmé,
čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáha. Rovnako je nutné pravdivo a úplne opísať rozhodujúce
skutočnosti. Navrhovateľ je ďalej povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia
uvedenévnávrhu.Ideozákladnúprocesnúpovinnosťtohosubjektu,ktorýiniciujekonanie.Ústupkomzo
strany zákona je len situácia, keď nie je splnenie povinnosti priložiť listinné dôkazy k návrhu možné pre

určité objektívne, nezavinené dôvody. Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, je s takýmto konaním
obligatórne spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode,
preto návrh na rozvod musí obsahovať aj návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom
na čas po rozvode.

13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dodáva,
že navrhovateľ svoje podanie doplnil ďalším písomným podaním, z ktorého obsahu bolo zrejmé, že
sa výzvou súdu prvej inštancie dôsledne neriadil, keď v ňom neuviedol označenie účastníkov, ich
zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a petit návrhu, teda uvedenie čoho sa navrhovateľ domáha, ani ako má súd rozhodnúť

o maloletých deťoch na čas po rozvode manželstva. Nestačí uviesť iba meno, dátum narodenia a adresu
druhého manžela a žiadať o rozvod manželstva, najmä, keď v doplnenom podaní popisuje ako sa
s manželkou milujú, vlastne rozvod ani nechcú a po jeho prepustení z väzby majú v pláne aj naďalej
zostať spolu s tým, že súd nemusí vôbec riešiť ich deti. V doplnenom podaní absentoval aj jeho návrh na
úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Keďže navrhovateľ podanie nedoplnil

zákonom predpísaným spôsobom, a to aj napriek výzve súdu prvej inštancie, v ktorej bol poučený
o tom, ako treba opravu a doplnenie vykonať, ako aj o možnosti podanie odmietnuť, pričom pre uvedený
nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať, súd prvej inštancie postupoval zákonným spôsobom,
keď podanie navrhovateľa odmietol. Odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ vytknuté vady podania
neodstránil ani v odvolaní proti uzneseniu. Pritom ani okolnosť, že navrhovateľ je vo väzbe ho nezbavuje

povinnosti v návrhu uviesť zákonom vyžadované všeobecné náležitosti každého podania (§ 127 CSP)
a náležitosti zvláštne pre podanie, ktoré je návrhom vo veci samej. Odvolací súd zároveň dodáva, že
odmietnutie podania netvorí prekážku veci právoplatne rozsúdenej a navrhovateľ môže podať úplný
návrh opätovne.

14.Pretoodvolacísúdkonštatujesprávnypostupsúduprvejinštancieanapadnutéuzneseniespoužitím
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).