Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121525482
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6121525482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka a

členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: Pod Lipami - Štefánikova
209, so sídlom Námestovo, Štefánikova 209/9, IČO: 36 146 366, zastúpeného právnou zástupkyňou
JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou, so sídlom F. XXX/XX, XXX XX W., proti žalovanému: R.. R. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, W., v konaní o zaplatenie 731,32 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduNámestovoč.k.13Csp/9/2022-131zodňa16.12.2022,takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I. a III. potvrdzuje.

Žalobca má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania voči žalovaného v
rozsahu 100%.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 731,32 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 08.01.2022
do zaplatenia. Vo zvyšku prvoinštančný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd tak,
že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej

inštancie vychádzal zo stranami nepopieraných tvrdení, že žalovaný je vlastníkom bytu v bytovom dome
spravovanom žalobcom; že žalovanému boli doručené vyúčtovania za roky 2018-2020; že žalobca
reklamoval vyúčtovania (za roky 2018 až 2020), že žalovanému bol určený náhradný výpočet spotreby
energií a vody - z dôvodu; že nemal namontované nové merače; že reklamácie vyúčtovaní za rozhodné
obdobia žalobca zamietol. Vo vzťahu k sporným tvrdeniam následne súd uviedol, že R. M. je oprávnená
konať za žalobcu, pretože menovaná bola riadne zvolená za predsedníčku žalobcu, ako to vyplýva zo
zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa 28.05.2021. Platnosť voľby R. M. za predsedníčku

žalobcu nie je predmetom aktuálneho súdneho konania a nemá bezprostredný vplyv na uplatnený
nárok, na posúdenie jeho dôvodnosti. Ďalej súd uviedol, že žalobca uplatnil svoj nárok v rámci, resp.
pred uplynutím premlčacej doby. Zároveň sa nejedná o bezdôvodné obohatenie žalovaného, resp.
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Uplatňovaný nárok vyplýva zo zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným. Za východiskovú považoval súd otázku, či žalovaný mal vedomosť o montáži
nových meračov vody a tepla, ku ktorej došlo v roku 2017, eventuálne či mal túto vedomosť neskôr.
Nedoplatky,ktorésúpredmetomtohtosporu,bolidôsledkomskutočnosti,žežalovanýnemalzauvedené

obdobia namontované nové merače tepla a vody, ani nenahlásil štatutárnemu orgánu alebo členovi
rady žalobcu výšku spotreby za tieto obdobia, a spotreba mu bola preto určená náhradným spôsobom
podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 240/2016 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej
úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovejvode a rozpočítavania množstva tepla (ďalej len „vyhláška MH SR“). Súd mal na základe vykonaného
dokazovania preukázané, že žalovaný musel vedieť v rozhodnom čase o montáži nových meračov tepla
a teplej vody a to v roku 2017, prípadne v roku 2019 a to minimálne z oznámení o týchto skutočnostiach

uverejnených, vyvesených na informačnej tabuli a na vchodových dverách vchodu, v ktorom žalovaný
býva. Ďalej z oznámenia spoločnosti TECHEM, spol., s.r.o. dat. 15.07.2019, ktoré bolo žalovanému
zaslané v auguste 2019, tiež muselo byť žalovanému zrejmé, že v roku 2017 došlo k výmene meračov
a na tento účel nesprístupnil byt, a že mu za rok 2018 bola určená spotreba tepla a vody náhradným
spôsobom a bude tak voči nemu postupované aj v budúcnosti, pokiaľ nedôjde k výmene meračov.

Napriek tejto vedomosti žalovaný nepristúpil k výmene meračov. K výmene následne došlo až v roku
2022. Uvedené podporuje správnosť záveru súdu, že žalovaný vedel o montáži nových meračov už skôr
(2017), ale túto montáž neumožnil a zostal pasívny aj v nasledujúcom období. K argumentu žalovaného,
že vždy riadne, včas predložil K.. W., vtedajšiemu predsedovi žalobcu, písomné oznámenia o množstve
odobratého tepla, tieto jeho tvrdenia žalobca poprel a následne ich žalovaný nijako nepreukázal.
Uvedené uviedol v reakcií na tvrdenie žalobcu, že by bol akceptoval, keby žalovaný spotrebované

teplo akýmkoľvek spôsobom zdokladoval aj na starých meračoch a oznámil spotrebu predsedovi
spoločenstva, pričom spotreba tepla a vody náhradným spôsobom bola žalovanému stanovená už od
roku 2016. Uvedené nenamietal, nespomínal ani v reklamáciách proti vyúčtovaniam. Z vykonaného
dokazovania, ako aj priamo z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaný nie je aktívnym vlastníkom bytu v
bytovom dome spravovanom žalobcom, neinformuje sa o dianí v bytovom dome. Podľa slov samotného

žalovaného tento sa ani nezúčastňuje zhromaždení vlastníkov. Súd prvej inštancie konštatoval, že je
nielen povinnosťou žalobcu oznamovať vlastníkom relevantné udalosti týkajúce sa bytového domu, ale
tiež povinnosťou žalovaného zaujímať sa v nevyhnutnej miere o tieto udalosti a vyvíjať v súvislosti
s nimi adekvátnu aktivitu, osobitne v prípade, že žalobca si také svoje povinnosti splnil a žalovaný
zároveň jednoznačne vedel o potrebe montáže nových meračov napr. z listu spoločnosti TECHEM,

spol. s.r.o., dat. 15.07.2019, doručeného žalovanému v auguste 2019. V súvislosti s písomnosťou s
tabuľkou a s textom „r. 2017 Mám staré merače - U. R.“, ktorú podľa tvrdení žalobcu mal žalovaný
odovzdať pracovníkovi vykonávajúcemu výmenu meračov, a ktorej autorstvo žalovaný popieral, súd
konštatuje, že laickým pohľadom sa písmo označeného textu podobá na písmo textu „Nesúhlasím s
týmto vyúčtovaním. Ku dňu 23.12.2019 nemám nedoplatok, ale preplatky za roky 2016, 2017, 2018

a 2019“ s označením vlastníka R.. R. U. a jeho vlastnoručným podpisom na písomnosti Účtovný
doklad za rok 2019 predloženej žalobcom na pojednávaní dňa 16.12.2022 (č.l. 124). Žalobca nenavrhol
písmoznalecké dokazovanie na potvrdenie/vyvrátenie autorstva žalovaného k uvedenému textu. Súd
prvej inštancie mal za to, že vedomosť žalovaného o montáži nových meračov bola v aktuálnom konaní
dostatočne preukázaná inými dôkazmi. Pokiaľ ide o nedoplatky za roky 2016 a 2017, podľa tvrdení

žalobcu boli žalovaným uhradené v plnej výške, ten uvádzal, že ich uhradil omylom a žalobca na ne
nemá nárok, na čo zasa reagoval žalobca, že žalovaný uhradil nedoplatky na základe výziev, upomienok
na úhradu nedoplatkov. Žalovaný jednak tieto nedoplatky nijako nešpecifikoval, čo do výšky (nakoľko
ich uhradil, musel mať o nej vedomosť), zároveň súd neuveril jeho tvrdeniam, že ich žalobcovi uhradil
omylom. Aj keď nie je známa ich výška, resp. neuvádzala ju ani jedna zo strán, možno predpokladať,

že šlo o konkrétne/presné čiastky, z ktorého dôvodu je možné ich mylnú úhradu žalovaným v zásade
vylúčiť. Okrem toho žalovaný nijako nešpecifikoval svoj omyl, nijako ho skutkovo nevymedzil, vzhľadom
na čo problematiku úhrady nedoplatkov za roky 2016 a 2017 žalovaným považoval súd vo vzťahu k
aktuálne žalobcom uplatňovanému nároku na úhradu nedoplatkov za roky 2018 až 2020 za irelevantnú.
Vychádzajúc z uvedeného, súd mal za to, že žalovaný si nesplnil povinnosti vyplývajúce z vyúčtovania

nákladov za služby spojené s užívaním svojho bytu. Preto ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu nedoplatkov za roky 2018, 2019 a 2020 vo výške 731,32 eur. Vo vzťahu k úroku z omeškania
5% ročne z dlžnej sumy 731,32 eur, ktorý si žalobca uplatnil v žalobe, súd uviedol, že ohľadom tohto
čiastkového nároku absentovali akékoľvek skutkové tvrdenia, resp. vo vzťahu k začiatku omeškania
žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi voči

žalovanému nárok na úrok z omeškania až v súvislosti s doručením žaloby (s platobným rozkazom)
žalovanému dňa 07.01.2022. Žalovaný sa tak dostal do omeškania ďalším dňom, t.j. počnúc 08.01.2022.
Výška úroku z omeškania bola uplatnená v súlade s ust. § 517 ods. 2 zákona č. 460/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“). Súd tak zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5% ročne
z dlžnej sumy 731,32 eur od 08.01.2022 do zaplatenia. Vo zvyšku (úrok z omeškania od 07.10.2021

do 07.01.2022) žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobca bol
úspešný v celom rozsahu uplatňovanej istiny, neúspech zaznamenal len v zanedbateľnej časti - v časti
príslušenstva (úrok z omeškania od 07.10.2021 do 07.01.2022), čo súd pre účely trov konania vyhodnotil
ako plný úspech žalobcu v spore.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. 13Csp/9/2022-131

zo dňa 16.12.2022 vo výrokoch I. a III. a v tejto časti vrátil vec Okresnému súdu na ďalšie konanie.
V odvolaní žalovaný uviedol veľké množstvo námietok, ktoré sa týkajú tak nesplnenia procesných
podmienok vedenia konania, tak nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj nesprávneho
právneho posúdenia veci a porušenia procesných práv žalovaného. Žalovaný namietal, že :
- Žalobca nie je vecne legitimovanou osobou, keďže v názve žalobcu absentuje údaj, že ide o

spoločenstvo vlastníkov bytov resp. o bytové spoločenstvo. Podľa článku 2 ods. 2 Základných princípov
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) je súd povinný skúmať vecnú
legitimáciu strán konania vždy bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta.
- Neexistujúci žalobca nemohol platne splnomocniť na svoje zastupovanie v tomto konaní advokátku
JUDr. U. N. a plnomocenstvo zo dňa 20.9.2021 je neurčité a neplatné. V tomto plnomocenstve sa
uvádza, že bolo udelené „na podanie návrhu na vymáhanie nedoplatkov z vyúčtovania 731,32 EUR s

prísl.“. V návrhu na vydanie platobného rozkazu sa pritom uvádza, že žalobca sa voči mne domáha
zaplatenia „nedoplatky z vyúčtovania za rok 2018 v čiastke 205,63 EUR, za rok 2019 v čiastke 263,74
EUR, za rok 2020 v čiastke 261,65 EUR“. To znamená že nejde o 1 vyúčtovanie, ale ide o 3 rôzne
vyúčtovania za roky 2018, 2019 a 2020. Naviac nejaká osoba dodatočne pozmenila plnomocenstvo zo
dňa 20.9.2021 udelené pre advokátku JUDr. U. N.. V poradí druhom, novšom plnomocenstve nejaká

osoba perom zmenila údaj o sídle žalobcu z údaja „U. XXX“ na údaj „U. XXX/X“. Takýmto spôsobom
sa nemôžu opravovať chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. Obdobné vady má aj plnomocenstvo
udelené pre advokátku JUDr. Luciu Krausovú, preto je taktiež neplatné. Ustanovenie § 92 ods. 1 CSP
výslovne vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne. Na zachovanie právnych účinkov v
elektronickej podobe sa vyžaduje buď jeho autorizácia splnomocniteľom alebo zaručená konverzia. Z

obsahu tohto súdneho spisu je zrejmé, že advokátka k návrhu na vydanie platobného rozkazu pripojila
splnomocnenie, ktoré bolo z listinnej podoby prevedené do elektronickej podoby bez toho, aby bolo
autorizované splnomocniteľom.
-Poukázalnačlánok5základnýchprincípovCSP,podľaktoréhozjavnézneužitieprávanepožívaprávnu
ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony,

ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Poukázal pritom na článok 8 základných
princípov CSP.
- Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu a ani v neskorších písomných podaniach neuviedol
svoje telefónne číslo a svoju elektronickú adresu. Ja, žalovaný som v návrhu žalobcu na vydanie

platobného rozkazu nedostatočne označený, keďže nie je uvedené moje rodné číslo, moje rodné
priezvisko, moje telefónne číslo a moja elektronická adresa. V návrhu žalobcu na vydanie platobného
rozkazu absentuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností.
- Žalobca sa opakovane odvoláva na listinné doklady, čo je podľa § 132 ods. 2 CSP neprípustné.
Žalobcanepredložilsúduvšetkyhodnovernélistinnédokladyopravdivostisvojichtvrdeníaanineoznačil

všetky hodnoverné dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Žalobca si nesplnil svoje zákonné
povinnosti podľa CSP.
- Žaloba žalobcu by „neobstála“ ani za účinnosti OSP a vôbec „neobstojí“ za účinnosti CSP a súd napriek
tomu vydal napadnutý rozsudok. Upomínací súd a súd prvej inštancie nesprávnym postupom v tomto
konaní poskytli žalobcovi právne a skutkové poučenie a bezdôvodne „preniesli“ dôkazné bremeno zo

žalobcu na moju osobu, čím súdy porušili moje právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR.
- Žaloba neobsahuje dostatočné skutkové odôvodnenie, teda ide o vadu žaloby.
- Súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal mojím návrhom, aby vyzval žalobcu na
opravu a doplnenie jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu a aby v prípade ich neodstránenia tento

odmietol. Súd sa vadami návrhu vôbec nezaoberal a konal tak, ako keby tento návrh žalobcu nemal
žiadne vady. Pritom tieto bránili meritórnemu prejednaniu žaloby a rozhodnutiu veci.
- Prílohy návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu nie sú elektronicky podpísané a sú iba vo
formáte pdf súborov. Podľa § 132 ods. 2 CSP písanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Návrhu sa teda nemôže odkazovať na obsah listinných bez toho, aby

v návrhu nebolo konkrétne uvedené, čo je v každom jednotlivom listinnom doklade uvedené, čo urobil
žalobca.Ohľadomlistinnýchdokladov,ktoréboliprílohounávrhužalobcunavydanieplatobnéhorozkazu
preto platí fikcia, že žalobca tieto listinné doklady nepredložil súdu.- Žalovaný upomínaciemu súdu navrhol, aby súd vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby s upozornením
na následky nevzatia žaloby späť. Súd prvej inštancie sa týmto návrhom vôbec nezaoberal.
-Súdvtomtokonaníbezdôvodnenenariadilpredbežnéprejednaniesporu,hocitonavrhol.Vodôvodnení

napadnutého rozsudku nie je uvedené, prečo v tomto konaní nebolo nariadené predbežné prejednanie
sporu.
- Výrok č. I. napadnutého rozsudku je neurčitý z dôvodu, že vo výroku absentuje slovo „suma“ pri texte
„731,32 Eur“ a vo výroku absentuje slovo „dňa“ pri texte „8.1.2022“.
- Žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu nepravdivo prehlásil, že návrhom sa

neuplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z platnej súdnej judikatúry je zrejmé, že v tejto veci ide o
spotrebiteľský spor. V potvrdení súdu prvej inštancie zo dňa 21.02.2022, je výslovne uvedené, že tento
spis „bol dňa 22.6.2022 8:44:45 pridelený do oddelenia Spotrebiteľské spory“. Naviac spolu s uznesením
súdu prvej inštancie sp.zn. 13Csp/9/2022-65 zo dňa 14.03.2022 mu bolo doručené „POUČENIE o
možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292 CSP“, ktoré
prikladám k tomuto môjmu odvolaniu. Z týchto listinných dokladov je zrejmé, že súd prvej inštancie bol

názoru, že v tomto konaní ide o tzv. spotrebiteľský spor. Na pojednávaní konanom dňa 16.12.2022 súd
na základe neznámych skutočností zmenil svoj právny názor na spotrebiteľskú povahu tohto sporu. V
bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd tvrdí, že „nejedná sa o spotrebiteľský spor“. Tento
názor súdu je v rozpore s platnou súdnou judikatúrou a s rozhodovacou činnosťou Slovenskej obchodnej
inšpekcie. Ide preto o prekvapivé rozhodnutie súdu.

- Žalobca v zákonnej 30-dňovej lehote nevybavil reklamácie Vyúčtovaní za roky 2016, 2017, 2018,
2019 a 2020. Táto povinnosť vychádza priamo zo spotrebiteľského charakteru zmluvy o výkone správy,
na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona o ochrane spotrebiteľa. Márne uplynutie 30-dňovej lehoty
stanovenej na vybavenie reklamácie v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej
len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) zakladá domnienku existencie reklamovanej vady. Žalobca si neplní

ani svoju povinnosť riadne oboznámiť spotrebiteľov o podmienkach a spôsoboch uplatnenia reklamácií,
vrátane informácie o tom, kde možno reklamáciu uplatniť. Reklamačný poriadok musí byť zverejnený
na viditeľnom a dostupnom mieste, no do dnešného dňa ma nikto žiadnym spôsobom neinformoval o
reklamačnom poriadku žalobcu. Z týchto skutočností je zrejmé, že súd nesprávne zistil skutkový stav
veci a zistený stav veci nesprávne právne posúdil a preto vydal nesprávny rozsudok.

- V odôvodnení Uznesenia Okresného súdu Námestovo sp.zn. 13Csp/9/2022-65 zo dňa 14.03.2022 je
výslovne uvedené, že „po doručení vyjadrenia v prejednávanej veci zaslal žalobca vyjadrenie, ktoré s
poukazom na ust. zákona č. 167 ods. 4 CSP súd zaslal na vyjadrenie žalovanému v súdom stanovenej
lehote“. V sťažnosti proti tomuto uzneseniu súdu som poukázal na skutočnosť, že odôvodnenie tohto
uznesenia súdu je zmätočné, keďže súd sa odvoláva na neexistujúci právny predpis. Taktiež som

poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia tohto uznesenia nie je možné zistiť, prečo súd postupoval
podľa § 167 ods. 4 CSP a prečo súd nepostupoval podľa § 129 CSP, resp. podľa § 138 CSP. Nie je
správny názor súdu uvedený v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že táto moja sťažnosť
„nespĺňa ani formálne náležitosti sťažnosti (absentuje vymedzenie, čoho sa sťažovateľ domáha)“. Ide o
účelový názor súdu spôsobený tým že súd až dňa 16.12.2022 zistil, že o tejto mojej sťažnosti nebolo

rozhodnuté uznesením.
- Podľa § 34 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonným
sudcom je sudca, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre funkciu sudcu. Dňa 21.02.2022 táto vec
napadla do senátu sudkyne Mgr. Kataríny Radičovej, ktorá sa stala zákonnou sudkyňou v tejto veci. Dňa
22.06.2022bolatátovecpridelená„sudcovitunajšiehosúduMgr.MartinJažembovský“bezakéhokoľvek

rozhodnutia a odôvodnenia takéhoto postupu súdu. Naviac Mgr. Martin Jažembovský nie je a nikdy
nebol sudcom Okresného súdu Námestovo, ale je tzv. hosťujúcim sudcom Krajského súdu v Žiline. To
znamená, že vo veci nerozhodol zákonný sudca, čo je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP.
- Upomínací súd a súd prvej inštancie žalovanému do dnešného dňa nedoručil tieto doklady žalobcu:
návrh žalobcu na pokračovanie v konaní adresovaný upomínaciemu súdu, podanie advokátky JUDr.

U. N. označené ako „odstraňovanie chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností“, čestné prehlásenie
datované 02.11.2022 a aj iné listinné doklady. Zároveň v elektronickom súdnom spise absentujú
listinné doklady, ktoré sa nachádzajú v papierovej podobe súdneho spisu. Do dnešného dňa sa v ňom
nenachádza napr. návrh žalobcu na pokračovanie v konaní adresovaný upomínaciemu súdu, čestné
prehlásenie datované 02.11.2022, plnomocenstvo pre advokátku JUDr. Luciu Krausovú. Elektronický

súdny spis nie je totožný so súdnym spisom vedeným v „papierovej forme“.
- Odvolateľ navrhol vykonať dôkaz oboznámením zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa
16.12.2022. Vykonaním tohto dôkazu sa preukáže, že na tomto pojednávaní neboli oboznámené všetky
listinné doklady, ktoré sú uvedené ako oboznámené súdom v zápisnici z pojednávania konaného dňa16.12.2022, čo predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Súd vo veci rozhodol
predčasne bez riadneho zistenia skutkového stavu, pretože nevykonal mnou navrhnuté dôkazy (i)
výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného ako strán konania, (ii) súd si od žalobcu nevyžiadal

všetky listinné doklady na základe ktorých boli vystavené vyúčtovania za roky 2016, 2017, 2018, 2019
a 2020 pre moju osobu, (iii) súd si od Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo nevyžiadal kontrolné
výkazy žalobcu za roky 2016, 2017, 2018, 2019 a 2020, (iv) súd si od spoločnosti Techem, s.r.o.
nevyžiadal všetky listinné doklady, na základe ktorých boli vystavené vyúčtovania za roky 2016, 2017,
2018, 2019 a 2020 pre moju osobu. Zároveň žalobca predložil súdu moju reklamáciu vyúčtovania za rok

2020 a účelovo nepredložil moje reklamácie vyúčtovaní za roky 2016, 2017, 2018 a 2019 a ani iné moje
podania adresované žalobcovi, hoci ich má k dispozícii.
- Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu a spoločnosti TECHEM spol., s.r.o., že jej „neumožnil namontovať
rádiové PRT a ani nehlásil stavy na meračoch k 31.12.2018 a z toho dôvodu mu bola stanovená
náhradná spotreba v zmysle platnej legislatívy“. Do dnešného dňa ma žalobca a ani spoločnosť
TECHEM spol., s.r.o. nevyzvali aby som umožnil namontovať rádiové PRT a aby som nahlásil stavy na

meračoch ku dňu 31.12.2018, ku dňu 31.12.2019, ku dňu 31.12.2019 a ku dňu 31.12.2020 v mojom
byte. Z podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je možné zistiť, ako a prečo mi mali
vzniknúť nedoplatky a ani to, ako žalobca zaúčtoval moje preplatky za roky 2016 a 2017. Žalobca
mi nikdy neoznámil, kto a kedy bude montovať nové merače tepla, TUV a studenej vody. O tom, že
tieto merače boli namontované, sa dodatočne dozvedel od susedov. Z dôvodu nesprávneho uvádzania

množstva spotrebovaného tepla, TUV a studenej vody som preto opakovane podával reklamácie proti
Vyúčtovaniam.Písomnéoznámeniaomnožstveodobratéhotepla,TUVastudenejvodysomvždyriadne
a včas predložil Ing. U. W., ktorý bol predsedom spoločenstva žalobcu. Žalobca nepreukázal, že som
bol písomne informovaný o montáži meračov tepla, TUV a studenej vody a o tom, že mi boli doručené
nejaké upozornenia, že mám umožniť namontovanie nových meračov.

- Dňa 16.12.2022 sa vo veci nemalo uskutočniť pojednávanie, pretože to neumožňoval jeho zlý
zdravotný stav. Dôkazom je lekárske potvrdenie z Ambulantnej pohotovostnej služby pre dospelých
Oravskej polikliniky Námestovo zo dňa 16.12.2022, ktoré priložil k odvolaniu. Žalobca navrhol vykonať
znalecké dokazovanie znalcom z odboru interné lekárstvo, aby sa zistilo, či bol dňa 16.12.2022 schopný
zúčastniť sa pojednávania. Naviac predvolanie na pojednávanie konané dňa 16.12.2022 mi bolo

elektronicky doručené až dňa 17.12.2022, t.j. po uskutočnenom pojednávaní. To znamená, že nebola
zachovaná zákonná lehota podľa § 178 ods. 2 CSP.
- Vo vzťahu k II. výroku napadnutého rozsudku žalovaný namieta, že výrok o nároku na náhradu trov
konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu
trov, ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom

prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude
splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s
rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné.
- Vo vzťahu k III. výroku žalovaný rozporuje, že tento je v rozpore s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP a v
rozpore s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa

23.3.2017. Je v rozpore s princípom právnej istoty a preto je tento výrok rozsudku nevykonateľný. Výrok
je neurčitý, pretože v ňom nie je uvedené kto konkrétne, kedy a ako rozhodne o výške trov konania. Súd
pri svojom rozhodovaní o trovách konania vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca nemal 100%
úspech vo veci, keďže jeho žaloba bola v časti úrokov z omeškania za obdobie odo dňa 07.10.2021 do
dňa 07.01.2022 zamietnutá.

- Tento napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože je nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie
tohto rozsudku vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho
posúdenia veci súdom. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp.zn. PL. 67/2007
zo dňa 06.02.2008 sa výslovne uvádza, že princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou
princípov právneho štátu. Súd sa v priebehu tohto konania opakovane dopúšťal procesných pochybení,

na ktoré som poukázal v tomto mojom odvolaní a ktoré boli vždy v môj neprospech.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa
06.02.2023. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že označenie žalobcu je správne, uvádzané v totožnom
znení od návrhu na vydanie platobného rozkazu až po rozsudok a bolo preukázané rôznymi výpismi

a potvrdeniami z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vo vzťahu k
chýbajúcemu dodatku „spoločenstvo vlastníkov bytov“ žalobca poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „obchodný zákonník“), podľa ktorého je takýto
dodatok obligatórnou súčasťou obchodného mena obchodnej spoločnosti, kým spoločenstvu vlastníkovbytov povinnosť označovať alebo neoznačovať sa dodatkom „spoločenstvo vlastníkov bytov“ nevyplýva
ani zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej v
texte aj len „BytZ.“), ani zo žiadneho iného právneho predpisu. Žalovaný poukazuje aj na dodatočné

pozmenenie plnomocenstva v adrese žalobcu, ktorú skutočnosť nikto nerozporuje, je však potrebné
zdôrazniť, že žiaden právny predpis opravu takejto zrejmej chyby v písaní týmto spôsobom nevylučuje.
Plnomocenstvo je platné a účinné jeho udelením žalobcom a procesný predpoklad splnomocnenia je
splnený a zachovaný aj opravou zrejmej chyby v písaní. Dal do pozornosti odvolacieho súdu, že tak
prílohou návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako aj následne, bolo právnou zástupkyňou žalobcu

JUDr. U. N., advokátkou, predložené zaručene konvertované splnomocnenie a plnomocenstvo pre
aktuálnu právnu zástupkyňu žalobcu bolo do súdneho spisu založené v originálnom vyhotovení pri
nahliadnutí do súdneho spisu. Žalovaný poukázal na neuvedenie fakultatívnych údajov v návrhu na
vydanie platobného rozkazu, čo považujú za bezpredmetný argument, vzhľadom na fakultatívnu povahu
týchtoúdajov.Žalovanýkonštatovalapodpornecitovalrôznerozhodnutiasúdovvsúvislostisuvádzaním
podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení. Žalobcovi nebolo zrejmé, čo má žalovaný údajnou

„absenciou pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností“ a nedostatočným „vymedzením
skutku“ v návrhu na vydanie platobného rozkazu, nakoľko od podania návrhu na vydanie platobného
rozkazu hlavným a pravdivým (žalovaným nevyvráteným a nerozporovaným) faktom zostáva, že
žalovaný neuhradil nedoplatky z vyúčtovania za obdobie rokov 2018 až 2020. Nárok žalobcu na
zaplatenie bol riadne uplatnený a preukázaný. Súd nie je viazaný výzvami žalovaného na opravu alebo

doplnenie podaní druhej sporovej strany, najmä pokiaľ sú tieto len účelovým zastieraním skutkového
základu veci. Žalovaný poukázal na to, že prílohy návrhu na vydanie platobného rozkazu sú iba vo
formáte PDF. Povinnosť predkladať prílohy návrhu v autorizovanej podobe zo žalovaným citovaného
právnehopredpisunevyplývaasamotnépodaniebolourobenévpredpísanejpodobe.Žalovanýtvrdil,že
súd prvej inštancie nemal prihliadať na iné dôkazy (listiny), než tie, ktoré boli predložené spolu s návrhom

na vydanie platobného rozkazu. Takéto tvrdenie považoval žalobca za absolútne scestné a nemajúce
oporu v žiadnom z ustanovení CSP. V konečnom dôsledku žalobca bol vyzvaný na predkladanie ďalších
dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. K námietke, že súd prvej inštancie v zmysle jeho výzvy
nevyzval žalobcu na späťvzatie žaloby žalobca uviedol, že súd nie je viazaný výzvami žalovaného na
späťvzatie žaloby druhou sporovou stranou. K bezdôvodnému nenariadeniu predbežného prejednania

sporu uviedol, že toto je možnosťou, nie povinnosťou súdu. K žalovaného citácii dôvodovej správy, z
ktorej je zrejmé, že cieľom predbežného prejednania sporu má byť (i) vyjasnenie predmetu sporu a (ii)
možné zmierlivé ukončenie sporu, žalobca uviedol, že predbežné prejednanie sporu v danom prípade
by bolo v rozpore so zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania. K námietke, že v rozsudku absentujú
slová „suma“ a „dňa“ a poukázal na inú zrejmú nesprávnosť rozsudku, v dôsledku ktorej ma byť neurčitý,

poukazujeme na znenie zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.12.2022, z ktorej obsahu je zrejmé, že
vyhlásený rozsudok je totožný s písomným vyhotovením rozsudku. Rozsudok nemožno považovať za
„neurčitý“, nakoľko z neho jasne a nespochybniteľne vyplýva, kto má čo komu a dokedy plniť, a teda
je riadne vykonateľný. K tvrdeniu, že predmetné konanie je spotrebiteľským sporom s poukazom na
potvrdenie o pridelení veci žalobca uviedol, že potvrdenie o pridelení danej veci do oddelenia z konania

nerobí spotrebiteľský spor len preto, že pracovník podateľne ho do takéhoto oddelenia zaradil. Charakter
tohto sporu nemôže byť spotrebiteľský, nakoľko ani právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie
je spotrebiteľský, pretože nenapĺňa základné kritériá v zmysle § 52 OZ. Žalobca v danom prípade
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko nie je zriadený
za účelom podnikania, je právnickou osobou sui generis, ktorá pri výkone činností v zmysle zákona o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie len že nepodniká, ale nemôže sa ani len zúčastňovať na
podnikaní iných osôb, nemôže byť majiteľom účtu v banke a môže vykonávať len činnosti vymedzené
týmtozákonom.Žalovanýpoukazovalnaustálenúsúdnuprax,avšakrozhodnutia,naktorépoukazujesa
týkajú vzťahu založeného zmluvou o výkone správy bytového domu medzi vlastníkmi bytov a správcom,
ktorý je podnikajúcou právnickou osobou s.r.o., ktorá v rámci svojej obchodnej činnosti vykonáva správu

bytu, a teda takéto konanie napĺňa podmienky pre spotrebiteľský spor. Nie je pravdou, že súd zmenil
názor ohľadne charakteru tohto sporu. Žalovaný vytýka žalobcovi, že mu nedoručil zmluvu o založení
spoločenstva, pritom žiadna takáto povinnosť z platnej právnej úpravy žalobcovi nevyplýva. Žalovaný je
ako člen spoločenstva úplne pasívny, a tak ako sa pravidelne nezúčastňuje zhromaždení spoločenstva
vlastníkov bytov, doteraz nevyužil ani možnosť nahliadnuť do zakladacieho dokumentu spoločenstva.

Vo vzťahu k sťažnosti žalovaného voči uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 14.03.2022 uvádza,
že táto námietka je kompiláciou dôvodov uvádzaných žalovaným v predchádzajúcich podaniach, a
ako sme uviedli v predchádzajúcich bodoch, súd nie je povinný reflektovať na výzvy sporovej strany,
ktoré nepovažuje za relevantné. Postupy žalovaného v tomto konaní majú jediný cieľ - odďaľovaťrozhodnutie vo veci samej a hraničia so šikanóznym výkonom práv. K námietke žalovaného, že vo veci
rozhodoval nezákonný sudca, žalobca uviedol, že nemá bližšiu vedomosť o rozvrhu práce Okresného
súdu Námestovo, preto sa bližšie k tejto námietke žalovaného nemôže vyjadriť. Zdôraznil, že pokiaľ

mal žalovaný za to, že vo veci koná a rozhoduje nezákonný sudca, mal a mohol túto skutočnosť včas
namietať. Žalovaný predložil potvrdenie o pridelení veci zo dňa 22.06.2022, takže mal priestor tak urobiť
na pojednávaní zo dňa 21.11.2022, ktorého sa zúčastnil. Žalobca nezodpovedá za postupy súdov,
vrátane zabezpečovania totožnosti elektronického súdneho spisu s jeho „papierovou podobou“. Faktom
však zostáva, že žalovaný má právo a zjavne aktívne využíva možnosť nahliadania do papierových

aj elektronických súdnych spisov, má vedomosť o obsahu všetkých podaní a listín nachádzajúcich
sa v súdnych spisoch, nakoľko sa vyjadruje k ich obsahu, forme preto zastáva názor, že žiadnym
postupomsúdovvtejtovecinedošlokodňatiualeboporušeniuakéhokoľvekprávažalovaného.Žalovaný
namieta, že žalobca nekonal v súlade s ustanovením § 7c ods. 2, písm. g) zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov a p. R. M. nijako nepreukázala, že je oprávnená zastupovať žalobcu v tomto
konaní. Uvádzame, že postup žalobcu podľa ustanovenia § 7c ods. 2, písm. g) zákona nie je sporný,

keďže túto okolnosť žalovaný nikdy nenamietal. Zároveň sme toho názoru, že pod pojmom „vyúčtovania
úhrad za plnenia“ zákon nemá na mysli individuálne vyúčtovania jednotlivým vlastníkom bytov, ale
úhrady za plnenia, ktoré boli spoločenstvom zaplatené. Čo sa týka oprávnenia p. R. M. na konanie
v mene žalobcu, toto nie je potrebné, nakoľko vyplýva priamo z výpisov a potvrdení o žalobcovi z
registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný poukazuje na tú skutočnosť,

že súd nevykonal ním navrhované dôkazy, a preto je rozhodnutie predčasné. Žalobca mal za to, že
ďalšie žalovaným navrhované dôkazy by neviedli k preukázaniu iného skutkového stavu, než zisteného
súdom z vykonaného dokazovania. Vypočutie štatutárneho zástupcu žalobcu nebolo potrebné, keďže
všetky skutkové tvrdenia žalobcu boli preukázané listinami a doplnené výsluchom svedka. Vypočutie
žalovaného nebolo možné, keďže sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie zo dňa 16.12.2022

a nežiadal jeho odročenie. Potreba výsluchu svedka - Y. T. vyplynula z konštatácie súdu o ne/spornosti
skutkových tvrdení. Súdu boli žalobcom predložené dôkazy preukazujúce uplatnený nárok a akékoľvek
dôkazy súvisiace s vyúčtovaním nedoplatkov za roky 2016 a 2017 nie sú prípustné, keďže tieto úhrady
nie sú predmetom daného konania. Žalovaný prenáša dôkazné bremeno vlastných skutkových tvrdení
na žalobcu a následne nezmyselne konštatuje, že žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca

riadne vybavil reklamácie žalovaného, žalovaný nijako nepreukázal nesprávnosť vyúčtovaní žalobcu ani
nesprávnosťvyjadreníspoločnostiTECHEMspol.,sr.o.,ktorébolipodkladomprevybaveniereklamácií,
prípadne nesprávnosť použitia náhradného spôsobu výpočtu spotreby. Žalovaný nepreukázal existenciu
povinnosti žalobcu, ani spoločnosti TECHEM spol., s.r.o. vyzývať žalovaného na umožnenie montáže
meračov. Žalovaný stále tvrdí, že nemal vedomosť o montovaní meračov, pritom súčasne uvádza,

že sa o tom predsa len dozvedel dodatočne od susedov. Žalovaný opakovane zavádza o tom, že
predchádzajúcemu predsedovi spoločenstva, Ing. W., oznamoval skutočnú spotrebu, pritom nepredložil
ani jeden o tom svedčiaci dôkaz. Ak by bolo toto tvrdenie pravdivé, žalobca by nemal dôvod upomínať
žalovaného, jeho dlh na jednotlivých vyúčtovaniach by z roka na rok nenarastal a v konečnom dôsledku
by žalobca nebol nútený takýto nárok uplatňovať cestou súdu. Z obsahu žiadneho z podaní žalovaného

nie je zrejmé, ako a o akú sumu sa mal žalobca obohatiť na jeho úkor, keď žalovanému vyúčtoval
spotrebu v súlade s platnou právnou úpravu, Vyhláškou MH SR. Žalovaný poukazuje na to, že sa
nemohol zúčastniť pojednávania zo dňa 16.12.2022 pre svoj údajne zlý zdravotný stav. Na podporu
svojho tvrdenia predkladá potvrdenie o dočasnej PN a záznam z ambulantnej pohotovosti. Záznam
je vyhotovený dňa 16.12.2022 o 21:12 hod. pritom pojednávanie sa uskutočnilo o 8:00 hod. Žalobca

poukázal na to, že už pojednávanie zo dňa 21.11.2022 bolo odročené z dôvodu zdravotného stavu
žalovaného deklarovaného na tomto pojednávaní a údajnej práceneschopnosti žalovaného, pričom
z potvrdenia o PN je zrejmé, že žalovaný bol práceneschopný až odo dňa 28.11.2022. Z dôkazov
predložených žalovaným je zrejmé, že tento sa cielene vyhýba pojednávaniam a spôsobuje prieťahy v
konaní. Návrh na vykonanie dokazovania znalcom z odboru internej medicíny označil za nezmyselný,

keďže žiaden znalec nedokáže ex post stanoviť, či bol žalovaný skutočne schopný zúčastniť sa dňa
16.12.2022 pojednávania. Tvrdenie žalovaného, že by bol na tomto pojednávaní predložil dôkazy
vyvracajúce tvrdenia žalobcu označil za účelové, jednak svedčia o tom, že žalovaný zrejme mal dôkazy,
ktoré účelovo dovtedy nepredkladal, aj keď ich zjavne mal k dispozícii, zároveň neuvádza, ktoré
konkrétnetvrdeniažalobcueštechcelvyvrátiťavneposlednomradetakmoholurobiťkedykoľvekvčase,

keď nebol PN. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o náhrade trov konania poukázal na tú skutočnosť,
že z dôkazov predložených žalovaným vyplýva, že sám žalovaný pôsobí ako advokát, preto musí mať
vedomosť o znení ustanovení § 262 a nasl. CSP. Súd prvej inštancie v súlade s týmito ustanoveniami
rozhodol o rozsahu nároku aj o tom, koho nárok voči komu je daný. Žalobca, najmä jeho štatutárnyzástupca, poukazuje na to, že na rozdiel od žalovaného nemá právnické vzdelanie a jeho právo nechať
sa v konaní zastúpiť, okrem iného zástupcom z radov advokátov, pričom voľba zástupcu je na žalobcovi
a to hlavne vo svetle faktu, že žalovaný je právnik, navyše advokát. Keďže žalovaný nepreukázal žiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa, žalobca bol v konaní na súde prvej inštancie úspešný, nie je daný
dôvod na iný postup než priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcu v rozsahu 100%.

4. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu zopakoval svoje tvrdenia, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.
Okrem toho doplnil, že mu do dnešného dňa neboli doručené doklady, ktoré žalobca predložil na

pojednávaní konanom dňa 16.12.2022 a sú založené na čl. 117 - 126 súdneho spisu. Súd pritom z
týchto listinných dokladov vychádzal pri svojom rozhodovaní. Takýmto postupom súd porušil zásadu
koncentrácie konania v jeho neprospech. Tieto listinné doklady sa nenachádzajú v elektronickom
súdnomspise.Stýmitolistinnýmidokladmi saoboznámilaždňa03.04.2023,kedy nahliadoldosúdneho
spisu. Vzhľadom na túto skutočnosť, keďže na ich oboznámenie mal iba 1 deň a vzhľadom na ich
dôležitosť podľa

§ 118 ods. 2 CSP žiadal súd o predĺženie sudcovskej 10 dňovej lehoty na zaslanie môjho stanoviska
k vyjadreniu JUDr. Lucie Krausovej zo dňa 06.02.2023 o dobu ďalších 5 kalendárnych dní. V tejto
súvislosti poukázal na skutočnosť, že vyjadrenie advokátky JUDr. Lucie Krausovej zo dňa 06.02.2023
mu súd odoslal až dňa 10.03.2023 to znamená po 32 dňoch a napriek tomu mi poskytol lehotu iba
10 dní na vyjadrenie. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaný mal vehementný záujem na odďaľovaní

rozhodnutia súdu v danej veci, o čom v konečnom dôsledku svedčia aj žalovaným marené pojednávania.
Toto konanie „naťahuje“ žalobca a to najmä tým, že podal vo veci blanketovú a zmätočnú žalobu.
Naviac pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 09.11.2022 o 8.00 hod., účelovo zmaril žalobca, a
to účelovým odvolaním plnomocenstva pre advokátku JUDr. U. N. a účelovou práceneschopnosťou
R. M.. Súd bezdôvodne akceptoval žiadosť žalobcu zo dňa 07.11.2022 o odročenie pojednávania,

hoci žalobca nepredložil doklad o práceneschopnosti R. M. a predložil iba potvrdenie MUDr. C. A.
o tom, že R. M. je momentálne chorá, nemôže sa zúčastniť súdneho pojednávania vzhľadom k
epidemiologickému riziku. Toto potvrdenie si súd žiadnym spôsobom neoveroval. Takéto potvrdenia sa
v súdnej praxi neuznávajú ako dôvod na odročenie pojednávania. Z listinných dokladov, ktoré pripojil,
je zrejmé, že žalobca mu i napriek písomným žiadostiam nedoručil zmluvu o založení spoločenstva a

ani iné listinné doklady, a ani ma s nimi do dnešného dňa neoboznámil. Podľa nálezu Ústavného súdu
Českej republiky sp.zn. I.ÚS 2769/15 zo dňa 15.06.2016, rozvrh práce musí obsahovať transparentné
vopred stanovené všeobecné pravidlá pre určenie konkrétneho sudcu alebo sudcov v senáte, ktorí
vo veci budú rozhodovať, pravidlá pre ich zastupovanie v prípade ich dôvodnej krátkodobej absencie,
či zaujatosti aj pravidlá pre prerozdeľovanie veci v prípade dlhodobej absencie sudcu. Tieto pravidlá

sa teda vzťahujú na prvotné pridelenie vecí, ale aj na prípadné následné prerozdelenie tej istej veci.
Rozvrh práce nemôže toto rozhodnutie prenechať na súdneho funkcionára, pretože takéto usporiadanie
ohrozuje nezávislosť sudcov a dôveru verejnosti v súdnu moc a zbavuje účastníkov konania účinnej
ochrany proti účelovej manipulácii. Sudca, ktorý bol povolaný na základe takéhoto rozhodnutia súdneho
funkcionára, nie je zákonným sudcom v zmysle článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a nespĺňa požiadavky stanovené právom na nezávislý a nestranný súd v zmysle článku 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.ÚS 459/2012 zo dňa 13.08.2013
za senát zložený zo zákonných sudcov možno považovať len senát zložený zo sudcov príslušného
súdu, ktorí tvorili tento senát v čase pridelenia veci. Ústavnej zásade neodňateľnosti zákonného sudcu,

ktorá vyplýva zo základného práva na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (a článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd), nezodpovedá prípad, ak zákonný
sudca senátu, ktorému bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie, bol zmenený bez splnenia
zákonných predpokladov na vykonanie takejto zmeny neskoršie vydaným rozvrhom práce ako riadiacim
aktom predsedu súdu (prípadne jeho zmenami a doplneniami). K zmene v zložení senátov vo veciach

už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie by malo dochádzať v zásade len výnimočne (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp.zn. III.ÚS 212/2011). Zákonnou sudkyňou v tejto
veci je sudkyňa Mgr. Katarína Radičová, ktorej táto vec napadla dňa 21.02.2022.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval duplikou, v ktorej uviedol, že zotrváva na svojich

predchádzajúcich stanoviskách. Nad rámec toho reagoval na tvrdenia žalobcu, že mu bola poskytnutá
len 10 dňová lehota na vyjadrenie k podaniu žalobcu. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 374
ods. 1 CSP, a teda má za to, že daným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu žiadneho
procesného práva žalovaného.6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),

preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.
1 CSP.

7. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

9. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

10. Podľa §7a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom

znení (ďalej v texte aj len „bytový zákon.“) Zmluva o spoločenstve sa uzatvára v písomnej forme
na neurčitú dobu. Zmluva o spoločenstve sa schvaľuje rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Zmluvu o spoločenstve podpisuje osoba zvolená za predsedu a iná osoba poverená
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí byť úradne
osvedčená; podpis ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa nevyžaduje. Takto

uzavretá zmluva o spoločenstve je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome. Predseda spoločenstva je povinný schválenú zmluvu o spoločenstve a pri jej zmene úplné znenie
zmluvy o spoločenstve doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome do 30 dní od jej
schválenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvu o spoločenstve nemôže vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome vypovedať.

11. Odvolací súd v prvom rade skúmal, či boli v danom konaní splnené všetky procesné podmienky.
Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené
na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení CSP. Na splnenie
procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania bez ohľadu na inštanciu, na ktorej sa

koná. To znamená, že na vady konania týkajúce sa procesných podmienok prihliadne aj odvolací súd,
a to aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Súdy tak počas súdneho konania skúmajú
viacero podmienok, s ktorými CSP v ustanovení § 389 písm. a) CSP počíta, medzi ktoré patrí napr.
skúmanie procesnej subjektivity, skúmanie procesnej spôsobilosti strany sporu, skúmanie prekážky
existencie začatého konania (litispendencia), skúmanie prekážky rozsúdenej veci (res iudicata), či

skúmanie právomoci súdu Slovenskej republiky na konanie.

12. Odvolací súd sa zaoberal námietkou, že o žalobe rozhodoval nezákonný sudca. Po preštudovaní
súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že sudcovi Mgr. Martinovi Jažembovskému bol s jeho súhlasom
v zmysle § 11a ods. 2 zákona č. 385/200 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím predsedníčky Krajského súdu v Žiline
Spr 7232/2022 s účinnosťou od 20.06.2022 určený výkon funkcie hosťujúceho sudcu na Okresnom súde
Námestovo. Hosťujúcim sudcom je v zmysle § 11a zákona č. 385/200 Z.z. o sudcoch a prísediacich
sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na určenom okresnom súde v obvode krajského súdu a ktorý
udelil súhlas s pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu. Na základe

uvedeného bol následne prijatý dodatok č. 5 k Rozvrhu práce na rok 2022 zo dňa 20.06.2022, prijatého
predsedníčkou Okresného súdu Námestovo JUDr. Gabrielou Kyseľovou, dostupný na adrese https://
obcan.justice.sk/, ktorým sa menil doterajší Rozvrh práce Okresného súdu Námestovo na rok 2022 tak,
že sudca Mgr. Martin Jažembovský bol zaradený na rozhodovanie občianskoprávnej agendy. Zriadilisa súdne oddelenia 14C, 14Cd, 14Ccud, 14Csp, 14Vyd, 14Csr, 14Pc, 14Pu, 14Po, 14S, 14Scud, 14D,
14Dd, 14Dcud, 14U, 14UL, kde boli do novovzniknutých oddelení následne v zmysle § 51 ods. 4 písm.
b), c) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch pridelené nerozhodnuté spisy z dôvodu zmeny obsadenia

súdu sudcami, ako aj zabezpečenia realizácie ústavného práva účastníkov na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov na základe rozvrhom určeného kľúča stanoveného v čl. 1 ods. 3/ písm. a) až c)
dodatku č. 5 k Rozvrhu práce na rok 2022. O pridelení tejto veci bol následne do súdneho spisu riadne
zažurnalizovaný záznam (č. l. 95), z ktorého je zrejmé, akým kľúčom bol spis sudcovi pridelený. Odvolací
súd konštatuje, že zo zákonných dôvodov § 51 ods. 4 písm. b) veta pred bodkočiarkou a pím. c) zákona

č. 757/2004 Z.z. v súlade s rozvrhom práce môže dôjsť k prerozdeleniu vecí z dôvodu zmeny v obsadení
súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu a výraznej nerovnomernosti
zaťaženosti sudcov. Odvolací súd preto dospel k záveru, že k porušeniu práva na zákonného sudcu
nedošlo a uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

13. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou nesprávneho označenia strán konania. Okresný súd

Námestovo zhodne s Okresným súdom Banská Bystrica označovali žalobcu Pod Lipami - Štefánikova
209 IČO: 36146366, Štefánikova 209/9, Námestovo. Podľa § 134 CSP ak je účastníkom konania
právnická osoba, musí byť v žalobe identifikovaná názvom, prípadne obchodným menom, sídlom a
identifikačným číslom, ak je pridelené. Názov alebo obchodné meno právnickej osoby musí zodpovedať
údajom vyplývajúcim z príslušného registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná. Ako aj upozornil

žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, žalobca predstavuje osobitný druh právnickej osoby sui generis
podľa zákona o vlastníctve bytov. Register spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov
vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Z výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, dostupného na https://ives.minv.sk/ mal súd preukázané, že sa označenie
žalobcu v napadnutom rozsudku zhoduje s označením v registri spoločenstiev. Len v prípade, že sa v

žalobe alebo v rozsudku nachádzajú údaje, ktoré nebudú zodpovedať údajom obsiahnutým v príslušnom
registri, musí súd postupovať podľa § 129 CSP. V uvedenom prípade však k nesprávnemu uvedeniu
identifikačných údajov nedošlo a Okresný súd Banská Bystrica, ako súd upomínací a rovnako aj súd
prvej inštancie označovali osobu žalobcu správne. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie
R 46/2005 podľa ktorého pokiaľ žalobca označí žalovanú právnickú osobu nepresne tak, že neuvedie

správne jej sídlo, hoci niet pochýb o tom, kto je žalovaným, ide len o vadu žaloby, ktorú súd odstráni
buď sám, alebo postupom podľa ustanovenia § 43 OSP (aktuálne § 129 CSP). V uvedenom prípade
ani neprichádza do úvahy zámena žalobcu za inú právnickú osobu, preto by súd takúto vadu konania v
tejto fáze musel odstrániť sám postupom podľa § 224 CSP bez postupu podľa § 129 CSP, teda nejde
o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP.

14. Ďalej k námietke nedostatočného označenia žalovaného odvolací súd uvádza, že náležitosti žaloby
upravuje § 132 CSP alebo pre prípad upomínacieho konania § 4 zákona o upomínacom konaní.
Pod pojmom označenie strán pritom treba rozumieť také identifikovanie osoby, aby ju nebolo možné
zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať. Za týmto účelom musí byť v zmysle § 133

ods. 1 CSP a § 4 ods. 2 zákona o upomínacom konaní fyzická osoba označená menom, priezviskom,
adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Ak
žalobca uvedené údaje v podaní neuvedie, súd postupom podľa § 129 CSP vyzve žalobcu na doplnenie
alebo opravu podania. Uvedenú povinnosť však nemožno chápať neobmedzene, pretože k určitým
údajom (napr. dátum narodenia) žalobca nemusí mať prístup a tieto ani nie sú verejne dostupné.

V uvedenom prípade preto postačuje, aby osoba bola identifikovaná. Opačný názor a bezvýhradné
trvanie na uvedení všetkých identifikátorov vymedzených v §133 by pre nemožnosť získať uvedené
údaje znamenalo odňatie spravodlivosti. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že žalovaný
bol riadne označený menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou trvalého pobytu. Čo sa
týka telefónneho čísla a elektronickej adresy, tieto predstavujú fakultatívne údaje a nie sú povinnou

náležitosťou žaloby. Údaje rodného čísla a rodného priezviska naopak nie sú zákonom požadované a
v tomto prípade ich nie je potrebné uvádzať, pretože osoba žalovaného bola dostatočne identifikovaná
na základe žalobcom uvedených údajov tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou.

15. Odvolací súd na základe námietky preskúmal, či bol návrh žalobcu podaný v súlade so zákonom o

upomínacom konaní. Z obsahu spisu týkajúceho sa súdenej veci vyplýva, že Okresnému súdu Banská
Bystrica, ako súdu kauzálne príslušnému podľa § 2 zákona o upomínacom konaní, bol dňa 22.10.2021
doručený návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu. Následne dňa 23.12.2021 Okresný súd Banská
Bystrica pod č.k. 33Up/1249/2021 vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu (žalobe) žalobcu v celomrozsahu vyhovel. Okresný súd Banská Bystrica je povinný v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a)
návrh odmietnuť, ak tento nie je prípustný. Podľa § 3 ods. 6 písm. a) zákona o upomínacom konaní
(toho času § 3 ods. 7 písm. a) zákona o upomínacom konaní) návrh nie je prípustný, ak nebol podaný

spôsobom podľa § 4 ods. 1 zákona. Podľa § 4 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa návrh podáva
výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného
elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu. Týmto zákonom sa
rozumie zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o

e-Governmente“), ktorý v § 23 upravuje spôsob autorizácie a preukazovania oprávnenia konať v mene
inej osoby. Ako vyplýva z § 5 zákona o upomínacom
konaní, súd vyzýva len na opravu chýb v písaní alebo zjavné nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh
nejasný. Je potrebné uviesť, že návrh je potrebné autorizovať kvalifikovaným elektronickým podpisom
alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, t.j. fyzické osoby, právnické osoby (konateľ) elektronickým
občianskym preukazom, resp. použitím mandátneho certifikátu, ktorým disponuje advokát. Za týmto

účelom odvolací súd preskúmal súdny spis a vykonal dopyt na Okresný súd Banská Bystrica, či bol
návrh žalobcu riadne autorizovaný podľa § 23 zákona o e-Governmente (č.l. 236). Okresný súd Banská
Bystrica v odpovedi zo dňa 18.08.2023 uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu vedený na
tunajšom súde pod sp.zn. 33Up/1249/2021 bol autorizovaný podľa osobitného predpisu. Odvolací súd
teda musí konštatovať, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný v elektronickej podobe a

prijatý elektronickou podateľňou MS SR a tento bol riadne autorizovaný kvalifikovaným elektronickým
podpisom podľa (§ 23 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o e-Governmente). Na základe uvedeného dospel
odvolací súd, že návrh, ktorým konanie začalo, bol podaný v súlade so zákonom o upomínacom konaní.

16. K námietke odvolateľa, že súd bezdôvodne nenariadil predbežné prejednanie sporu, odvolací

súd uvádza, že predbežné prejednanie sporu je fakultatívnym inštitútom civilného sporového práva, o
ktorého nariadení rozhoduje sudca. Civilné sporové konanie nie je ovládané princípom tzv. legálneho
poriadku, podľa ktorého by jednotlivé fázy konania obligatórne nasledovali v predpísanom poradí. Preto
je i predbežné prejednanie sporu konštruované ako fakultatívna fáza sporu, ktorú súd môže a nemusí
nariadiť podľa okolností konkrétnej prejednávanej veci. Slovné spojenie „ak súd nerozhodne inak“

nemožno vykladať ako existenciu konkrétneho procesného rozhodnutia vo veci, ale ako rozhodnutie
sudcu,čipredbežnéprejednaniesporunariadi,alebobudepostupovaťinak-predovšetkýmakovdanom
prípade nariadením pojednávania. Na záver odvolací súd dodáva, že účelom a cieľom predbežného
prejednania sporu je ujasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie si procesných možností, vrátane
možnosti ukončiť spor zmierlivým spôsobom, čo v danom prípade, aj s ohľadom na stanoviská strán

konania, nebolo možné predbežným prejednaním sporu dosiahnuť.

17. K námietke o neurčitosti rozsudku z dôvodu absencie slov „suma“ pri texte 731,32 Eur a „dňa“ pri
texte „8.1.2022“ vo výroku rozhodnutia odvolací súd uvádza, že ich absencia bez ďalšieho nespôsobuje
jehoneurčitosť.Výrokrozsudkujetoučasťourozsudku,ktoráakojedinánadobúdaprávoplatnosťapojej

nadobudnutí zaväzuje strany sporu, preto musí byť presný a určitý. Určitosťou sa rozumie taká vlastnosť,
ktorá umožňuje záväzný výrok vykonať. Požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku zahŕňa okrem
iného potrebu jednoznačného vymedzenia práv a povinností, o ktorých sa rozhodlo vrátane ich rozsahu
alehotynaplnenie.Zaneurčitýenunciát(výrokrozhodnutia)bybolovdanomprípademožnépovažovať,
ak by v ňom chýbala predložka „od“ v časti plnenia úrokov, pretože táto ohraničuje vznik povinnosti,

eo ipso aj výšku samotného nároku. V uvedenom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením odvolateľa,
že výrok rozhodnutia prvoinštančného súdu je neurčitý, pretože jasne určuje rozsah práv a povinností,
o ktorých sa v danom konaní rozhodlo. Uvedenie slova suma pri uložení povinnosť plniť peňažnú
pohľadávku, ako ani slova dňa pri určení momentu, od ktorého sa úroky počítajú, nie je potrebné,
nakoľko uvedenie samotného čísla 731,32 eur a dátumu so spojkou od 08.01.2022 je dostatočne určité.

Ďalej k námietke zneužitia práva odvolací súd žalovanému uvádza, že v konaní nezistil zo strany
žalobcu žiadne konanie, ktoré by mohlo byť zneužitím práva. Žalobcom tvrdené nedostatočné skutkové
zdôvodnenie žaloby rovnako nie je dôvodné, nakoľko žalobca riadne vymedzil svoje skutkové tvrdenia,
ktoré následne preukázal aj dôkazmi. Návrh žalovaného na opravu žaloby nebol dôvodný, nakoľko
žaloba bola v poriadku, a preto sa súd prvej inštancie osobitne nemusel uvedeným zaoberať. Odvolací

súd žalovanému tiež uvádza, že nepostačuje popretie skutkových tvrdení protistrany a uvedenie svojich
tvrdení, ale je nevyhnutné predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Preto ak žalovaný poprel
svoj dlh (o ktorom žalobca predložil dôkazy) a uviedol, že má preplatky, ktoré však nepreukázal, a preto
neuniesol dôkazné bremeno v tejto časti.18. K námietke, že odvolateľ je v danom konaní spotrebiteľom, čo vyplýva jednak z doručenia poučenia
spotrebiteľa o procesných právach a povinnostiach podľa § 292 CSP a z dôvodu pridelenia napadnutej

veci do oddelenia spotrebiteľských sporov odvolací súd uvádza, že zápis veci do nesprávneho registra
je riešený tak v rozvrhu práce príslušného súdu (dostupný na www.justice.gov.sk), ako aj v ustanovení
§ 152 ods. 10 vyhlášky MS SR
č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny
súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška“), z ktorých vyplýva, že pokiaľ do 30 dní nie je vec

nesprávne zapísaná prevedená do iného registra, stáva sa zákonným sudcom sudca, ktorému bola
vec pridelená náhodným výberom podľa pôvodného pridelenia. Z uvedeného je zrejmé, že zapísaním
veci do registra „Csp“ pri dodržaní vyššie uvedených zásad, neboli porušené práva žalovaného, ak bez
ďalšieho súd neaplikoval na dané konanie ustanovenia vzťahujúce sa na spotrebiteľské spory. V zmysle
procesnoprávnej úpravy sa za spotrebiteľské spory považujú spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 52 ods.

1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) medzi dodávateľom a spotrebiteľom
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 53 ods. 3 OZ
dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca, ako spoločenstvo zriadené podľa § 7 bytového
zákona predstavuje právnickú osoba sui generis založenú na účely výkonu správy, pričom jej režim je

riadenývýlučnetýmtozákonom.Keďžespoločenstvopatrípodtakzvanéneziskovéorganizácie,nemôže
podnikať v zmysle legálnej definície podnikania upravenej v § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „ObZ“). To znamená, že spoločenstvo nemôže vykonávať samostatne vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť akúkoľvek činnosť na účel dosiahnutia zisku, teda sa na predmetný
spor ustanovenia § 52 OZ a § 290 CSP nepoužijú, nakoľko žalobca nie je podnikateľom dodávateľom

a žalovaný nie je spotrebiteľom vo vzájomnom vzťahu.

19. K námietke odvolateľa, že sa súd prvej inštancie nevyporiadal s vybavením reklamácie žalovaného
k vyúčtovaniu tepla vodného a stočného a ostatných služieb za obdobie rokov 2016, 2017, 2018, 2019 a
2020 súd poukazuje na bod 11. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie správne

uviedol, že žalovaný v reklamáciách za roky 2018 a 2020 namietal „len“, že nespotreboval vyúčtované
množstvá energií a vody, čo zrejme samo osebe zodpovedá skutočnosti, keďže účtovanie spotreby
žalovanému nemalo pôvod
v jeho skutočnej spotrebe, ale šlo o náhradný a vyšší výpočet spotreby z dôvodu, že žalovaný nemal
namontované nové merače energií a vody. Samotná správnosť podkladov pre výpočet nedoplatkov

žalovaného navyše ani nebola medzi stranami sporná. Na záver odvolací súd poukazuje na listiny
predložené žalobcom (č.l. 119, 120 a 121), z ktorých vyplýva, že spoločnosť TECHEM spol. s.r.o.
vybavila reklamáciu odvolateľa, keď na jeho list zo dňa 02.07.2021 spoločnosť odpovedala v liste zo dňa
27.7.2021 s tým, že od roku 2017 sa obytný dom odpočítava na diaľku rádiovým spôsobom, bez vstupu
odpočtára do bytu a pán JUDr. U. nemá osadené rádiové PRT, ani rádiové vodomery a nenahlásil stavy

na meračoch, bola mu stanovená náhradná spotreba v zmysle platnej legislatívy. Na záver odvolací
súd dodáva, že uvedená námietka, ktorou odvolateľ napáda rozsudok súdu prvej inštancie, nemá vplyv
na nárok, ktorý voči odvolateľovi uplatnil žalobca. Námietka žalovaného o porušení procesných práv
tým, že nebolo rozhodnuté o jeho sťažnosti, je rovnako nedôvodná, nakoľko táto nespôsobila porušenie
jeho procesných práv, nakoľko žalovaný mal možnosť reagovať na výzvu a súd prvej inštancie sa s

námietkami žalovaného riadne vysporiadal v rozsudku v bode 32. odôvodnenia.

20. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou prvoinštančného súdu, že oznamovanie
vlastníkov bytov týkajúce sa udalostí v bytovom dome sa uskutočňuje vyvesením na vchodových
dverách bytového domu, čo vyplýva z čestného prehlásenia ostatných vlastníkov bytov (č. l. 122), ako aj

snímok preukazujúcich spôsob oznamovania informácií. Odvolací súd ďalej poukazuje na bytový zákon,
ktorý špecifikuje miesto, kde má byť oznamovanie vykonávané ako „miesto obvyklé na oznamovanie
informácií v dome“. Rovnako je nesporné, že žalovaný musel byť informovaný o spôsobe oznamovania
informácií v bytovom dome, keďže v rokoch 2001-2003 vykonával funkciu člena rady, čo žiadnym
spôsobom v priebehu konania nepopieral. Taktiež je zrejmé, že ako člen rady bol oboznámený so

zmluvou o spoločenstve, ktorá je podľa § 7a ods. 1 bytového zákona záväzná pre všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a to aj pre prípad, že vlastník bytu nadobudol vlastníctvo
až po uzavretí zmluvy o spoločenstve podľa § 7a ods. 2 bytového zákona.21. K námietke odvolateľa, že žalovanému neboli doručené listiny - návrh na pokračovanie v konaní,
odstránenie chýb v písaní a iných nesprávnostiach, ako aj čestné prehlásenie zo dňa 02.11.2022
odvolací súd uvádza, že po preskúmaní spisu mal riadne preukázané, že návrh na pokračovanie

v konaní s opravou chýb bol žalovanému doručený (č.l. 49). Ďalej odvolací súd poukazuje na
to, že čestné prehlásenie zo dňa 02.11.2022 bolo súdu predložené na pojednávaní konanom dňa
16.12.2022, kde zo súdneho spisu vyplýva, že odvolateľ bol na pojednávanie riadne predvolaný a
tento sa na pojednávanie bez riadneho ospravedlnenia nedostavil. Žalovaný ako prílohu k odvolaniu
zo dňa 02.02.2023 priložil záznam z ambulantnej pohotovostnej služby pre dospelých Námestovo, ČK

62/30, 029 01 zo dňa 16.12.2022 o 21:12 hod. Ďalej mal odvolací súd preukázané, že pojednávanie
na Okresnom súde Námestovo sa uskutočnilo dňa 16.12.2022 o 08:00 hod. Predložené lekárske
potvrdenie, ktorým žalovaný preukazuje odôvodnenosť jeho neúčasti na pojednávaní, vyhodnotil
odvolací súd ako nedostatočné. Predmetné potvrdenie bolo lekárom vystavené dňa 16.12.2022 o 21:12
hod. s uvedením, že menovaný mal teplotu 36,7°C, krvný tlak 105/75, prekrvené hrdlo, zahlienené,
dýchanie vesikulárne, zostrené, bez vlhkých fenoménov, akcia srdca pravidelná, ozvy tupšie s kontrolou

o 7 dní. Z predloženej lekárskej správy však nevyplýva a ani nepotvrdzuje, že by lekárske ošetrenie bolo
žalovanému poskytnuté dňa 16.12.2022 o 08:00 hod., kedy sa uskutočnilo pojednávanie a ani to, že
by žalovaný nebol schopný ospravedlniť svoju neúčasť telefonicky alebo zaslaním emailu v daný deň
pred pojednávaním. Odvolací súd má za to, že uvedená obrana žalovaného je účelová, pričom tento
neospravedlnil svoju neúčasť včas a riadne v súlade so zákonom. K návrhu na vykonanie znaleckého

dokazovania zdravotného stavu žalovaného, odvolací súd konštatuje, že žalovanému nič nebránilo
predložiť vierohodný doklad (vrátane znaleckého posudku) preukazujúci jeho zdravotnú indispozíciu,
ktorá mu mohla zabrániť v účasti na súdnom pojednávaní. Uvedené však žalovaný nevykonal, a preto
jeho tvrdenia o zdravotnom stave zostali len v rovine nepreukázaných žalovaným popretých tvrdení.
Odvolací súd je zároveň toho názoru, že postupom súdu prvej inštancie v prípade nedoručenia listiny-

čestného prehlásenia zo dňa 02.11.2022 nedošlo k porušenia práva žalobcu na spravodlivý súdny
proces. Podľa § 154 CSP až do vyhlásenia dokazovania za skončené môžu strany sporu predkladať
dôkazy a súd tieto vykonáva na pojednávaní. Súd prvej inštancie dôkazy predložené do spisu na
pojednávaní dňa 16.12.2022 oboznámil (vykonal) a na tomto správnom postupe súdu prvej inštancie
nemôže nič zmeniť to, že žalovaný sa pojednávania bez riadneho ospravedlnenia nezúčastnil. V

predmetnej veci preto nemožno akceptovať námietku odvolateľa, že mu nebola listina doručená. Ako už
bolo uvedené, dôkazy súd vykonáva na pojednávaní, pričom v danom prípade žalovaný nevyužil toto
právo a pojednávania sa nezúčastnil.

22. Ďalej odvolací súd k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy,

poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie
je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Súd nie je povinný vykonať
všetky dôkazy, ktoré účastníci konania navrhnú, pričom je však povinnosťou súdu v rozhodnutí vo veci
samej uviesť, z akého dôvodu navrhované dôkazy nevykonal (R 37/1993). Odvolací súd preskúmal
dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie nevykonal odvolateľom navrhované dôkazy uvedené v bode 11.

napadnutého rozhodnutia a konštatuje, že súd prvej inštancie riadne a vyčerpávajúco uviedol, prečo
navrhované dôkazy nevykonal a odvolací súd sa s jeho závermi stotožňuje. K námietke, že súd prvej
inštancie nevykonal výsluch odvolateľa, súd odkazuje na bod 21. tohto rozhodnutia, kde odvolací súd
konštatuje, že sa odvolateľ bez riadneho ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie uskutočnené
16.12.2022, teda svojou pasivitou znemožnil vykonanie navrhovaného dôkazu. Námietka, že neboli

vykonané dôkazy na pojednávaní dňa 16.12.2022, je rovnako nedôvodná, nakoľko ak listinný dôkaz bol
doručený strane a táto bola s ním oboznámená, tak potom nie je potrebné listinný dôkaz na pojednávaní
čítať, ak to niektorá zo strán nenavrhne, čo sa v prejednávanej veci nestalo, nakoľko žalovaný sa na
pojednávaní nezúčastnil. Ďalej má odvolací súd za to, že žalovaný mohol v priebehu konania pred
prvoinštančným súdom uviesť všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť všetky dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Ak tak nevykonal a nedostavil sa na pojednávanie dňa 16.12.2022, dostal
sa sám do procesnej situácie, v ktorej neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas.

23. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že odvolateľ vo svojom odvolaní, ktoré má rozsah 22 strán
uviedol množstvo námietok, vrátane námietok týkajúcich sa trov konania. Námietky v tom, že žalobca

si mal vybrať iného advokáta (z mesta Námestovo) je nedôvodná, nakoľko každý účastník si môže
zvoliť právneho zástupcu odkiaľ chce. Neobstojí tu tvrdenie žalovaného, že mal si žalobca počínať
tak, aby trovy na advokáta boli čo najnižšie. Voľba právneho zástupcu je vecou vzájomnej dôvery a
dohody a nie ohľadu na žalovaného. Rovnako tak námietky o formulácii výroku o trovách sú nedôvodné,pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo vzťahu k námietke
nesprávneho určenia percenta úspechu s ohľadom na zamietnutie časti nároku (úroky za obdobie od
07.10.2021 do 07.01.2022) odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorý správne uzavrel, že ide o neúspech v nepatrnej časti, a preto v súlade s rozhodovacou praxou
priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Odvolací súd má za to, že takýto postup a právny záver je
plne súladný s výsledkom sporu a ustálenou rozhodovacou praxou v obdobných veciach.

24. Odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany
(Najvyšší súd Slovenskej republiky 8Sžf/140/2013), čo odvolací súd v tomto konaní splnil.

25. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že pri rozhodovaní vo veci samej vzal súd
prvej inštancie do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie použil správny právny

predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval, pričom rozhodol v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. Odvolací súd sa preto stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalovaného
posúdené ako neopodstatnené.

26. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil. Odvolaním nenapadnutý výrok II ponechal nedotknutý.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca a neúspešný žalovaný,

odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).