Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/101/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010505
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2323010505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.

Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar. X. XXXXXXXX
XXXX vo D. E., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 26.
apríla 2023, č. k. 0T/114/2023 - 63, na verejnom zasadnutí konanom 21. septembra 2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B. C., nar. X. XXXXXXXX XXXX vo D. E., trvalý pobyt D. E. XXX, okr. Galanta,

o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za použitia ust. § 36 písm. k), písm. l), §

38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 26. apríla 2023, č. k. 0T/114/2023 - 63

(ďalej tiež „napadnutý rozsudok“), uznal obžalovaného A. B. C. (ďalej aj „obžalovaný“) za vinného z
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „Tr.
zák.“) na tom skutkovom základe, že
dňa 23.04.2023 v čase o 18.59 hod. vo D. E. po miestnej komunikácii hlavnej cesty pri rodinnom dome č.
XXX po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol ako vodič osobné motorové vozidlo Škoda
Octavia EČ: F., pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, následkom
čoho prednou časťou vozidla narazil do pevnej prekážky stĺpa miestneho rozhlasu a poškodil vedenie

miestneho rozhlasu a následne na mieste dopravnej nehody nezotrval a odišiel s vozidlom na adresu
svojho trvalého bydliska D. E. XXX, kde po príchode hliadky Obvodného oddelenie PZ Sládkovičovo
mu bola skúškou na zistenie alkoholu v dychu v čase o 19.32 hod. nameraná hodnota 1,21 mg/l (2,52
promile) alkoholu v dychu.2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38
ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. l) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil

a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 2 roky. Zároveň podľa
§ 61 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej
premávke v trvaní 3 roky.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté, preto bolo vykonané dokazovanie

len čo do výroku o treste. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania,
ktoré ohľadom výroku o treste vykonal.
4. Samotný výrok o treste okresný súd odôvodnil tak, že u obžalovaného nezistil nepatrnú závažnosť
konania na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. Pri skúmaní
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa
k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri

prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu tretinu rozdielu hornej
a dolnej hranice trestnej sadzby na 8 mesiacov. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k záveru, že
u obžalovaného, ktorý je doteraz netrestaný, ale opakovane sa dopúšťa obdobného konania, doposiaľ
v závažnosti priestupkov, nepovažoval súd za vhodné uloženie alternatívneho trestu a uložil mu trest
odňatia slobody v spodnej polovici zníženej trestnej sadzby. Zároveň u obžalovaného vzhliadol splnenie

podmienok pre podmienečný odklad výkonu trestu, keďže sa jedná o jeho prvé odsúdenie, žil riadny
životom, svoj skutok si uvedomuje a má k nemu kritický postoj. Okresný súd záverom skonštatoval,
že sa jednalo o úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto uložil
obžalovanému i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 3 roky s prihliadnutím na
opakované páchanie obdobných skutkov.

5. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný
k opravnému prostriedku nevyjadril, v zákonom stanovenej lehote potom odvolanie nepodal. Prokurátor
vočirozsudkuihneďpojehovyhlásenízahlásildozápisniceodvolaniečodovýrokuotrestevneprospech
obžalovaného.
6. Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným okresnému

súdu 21. júna 2023, v ktorom po rekapitulácii výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
argumentoval tým, že s postupom okresného súdu, najmä čo do druhu a výšky uloženého trestu sa
nestotožňuje, rovnako tak so samotným odôvodnením uloženia predmetného trestu.
6.1. V odvolaní prokurátor argumentoval, že trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti),

a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom –
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti), že Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom
a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. V danom prípade bolo
preukázané, že v čase vedenia motorového vozidla obžalovaný mal hladinu alkoholu v dychu 1,21 mg/l

(2,52 promile) alkoholu v dychu, teda v čase spáchania skutku bol obžalovaný v ťažkom stupni opitosti.
6.2. V odvolaní prokurátor poukázal na napr. MUDr. Kollára S., znalecký ústav Inštitút forenzných
medicínskych expertíz Bratislava – FORENZNE – PSYCHIATRICKÁ ALKOHOLÓGIA: „STUPEŇ
OPITOSTI:
- Podnapitosť 0,15 až 0,47 mg/l (0,30 až 0,99 promile)

· Hovornosť, ľahká eufória, pocit uvoľnenia, zmiernenie úzkosti, útlmu, ľahšie nadväzovanie
spoločenských kontaktov, predĺženie reakčného času, ovplyvnenie priestorového videnia, adaptácie na
svetlo – tma, farbocitu,
- Mierna opitosť 0,48 až 0,71 mg/l (1,00 až 1,49 promile)
· Zvýšená hovornosť, stupňujúca sa eufória a uvoľnenosť, vtipkovanie, bezstarostnosť, „povznesenie

sa nad bežné problémy“, zvýšené sebavedomie a sebadôvera, vystatovačnosť, preceňovanie vlastných
schopností (fyzických aj psychických), oslabovanie morálnych zábran, sexuálnych zábran, predlžovanie
reakčného času, porucha koordinácie pohybov, začervenanie obličaja, narušenie sluchu,
- Stredná opilosť 0,72 až 0,95 mg/l (1,50 až 1,99 promile)
· Stupňujú sa doteraz uvedené príznaky (jemná motorika, hrubá motorika), zníženie pozornosti (nové

javy, neočakávané situácie), schopnosti plánovania, predvídania nebezpečenstva, narušenie reči,
znižovanie zábran, demaskujú sa skryté zložky osobnosti, pudová zložka osobnosti, afektemotivita
labilná až inkontinentná, agresivita,
- Ťažká opitosť 0,96 až 1,43 mg/l (2,00 až 2,99 promile)· Ťažké poruchy reči, psychomotoriky, výrazné poruchy chovania, agresivita – typická u agresívnych
osobností zvracanie, únik moča, stolice
(prednáška dostupná i na webe: G.).

6.3. Prokurátor je toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci
skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej
sankcie. Je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto
alkoholomovplyvnenéhopáchateľamenínazbraňatátojevzásadeneovládateľná,resp.neovládateľná
v dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho

následku je potom v takom prípade mimoriadne vysoké a pokiaľ obvinený vedomý si takéhoto rizika, sa
toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce.
6.4. Prokurátor sa domnieva, že podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov so skúšobnou
dobou 2 roky za daných okolností je trestom, ktorý nie je v súlade so zásadami ukladania trestov
definovaných v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl. Tento podmienečný pri ťažkom stupni opitosti
a vedení vozidla za daného stavu požiadavku zákonného a primeraného trestu nepochybne nespĺňa

a to tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie. Podľa prokurátora nepodmienečný trest
odňatia slobody, by vyššie uvedené požiadavky jednotlivých zásad ukladania trestov nepochybne
napĺňal. Poukazuje na tú skutočnosť, že obžalovaný už bol doposiaľ dvakrát priestupkovo postihnutý za
jazdu pod vplyvom návykových látok. Jeho postoj k závažnosti takéhoto konania možno považovať za
maximálne ľahostajný až priam arogantný voči spoločnosti, kedy sa neprieči sadnúť si aj po tretíkrát za

volant pod vplyvom alkoholu, no teraz už s 2,5 promile. Obžalovaný bol tak opitý, že si ani nepamätal,
že narazil do stĺpa.
6.5. Ďalej prokurátora argumentoval, že nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom
následku trestného činu, pretože v prípade dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu s tragickými
následkami sú tieto už nezvratné a žiadny, teda ani prísny trest vodičovi nenahradí ujmy, ktorú už

spôsobilpoškodenýmpozostalým.Priprísnejšíchtrestochvprípadeohrozovaciehotrestnéhočinupodľa
§ 289 Tr. zák. tieto naopak môžu viesť k tomu, aby si vodič svoju chybu dostatočne uvedomil a už ju nikdy
nezopakoval, teda môže byť naplnená preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti
s nezvratnými následkami.
6.6. V ďalšom prokurátor poukázal na potrebu generálnej prevencie, pričom tá spočíva vo výchovnom

pôsobení trestu na ostatných členov spoločnosti a uskutočňuje sa prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa trestom zabráni páchateľovi v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým nepochybne
najavo i ostatným členom spoločnosti, aké správanie je nežiaduce, proti čomu je zameraný i Tr. zák.,
a tak možno ovplyvňovať ich pozitívnu hodnotovú orientáciu. Trest má pôsobiť na spoločenské okolie
páchateľa, pretože i páchateľ pôsobí trestným činom na svoje okolie. V rámci generálnej prevencie

pôsobí trest len svojimi psychickými účinkami. Disproporcie vo vzájomnom vzťahu medzi generálnou
a individuálnou prevenciou môžu viesť k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, keď uložený
trest nepovažuje za spravodlivý ani spoločnosť, či páchateľ, a to či už ide o trest príliš zhovievavý
alebo prehnane prísny. (pozri str. 294, Mencerová, I. a kol. Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. 2.
aktualizované a prepracované vydanie. Šamorín: Heuréka, 2015).

6.7. Okrajovo je potom možné podľa prokurátora poukázať tiež na pretrvávajúci trend v náraste počtu
trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., kde napriek ich
dostatočnej medializácii nedochádza k poklesu páchania daného trestného činu (možno poukázať aj na
„Zhodnotenie stavu zákonnosti a dokazovania trestného činu ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 Tr. zák. a trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 4, ods. 5 Tr. zák., ktoré je zverejnené

na webovom sídle Generálnej prokuratúry SR (G.), z ktorého je okrem iného zrejmé, že účinným
prostriedkomnazníženieuvedenýchtrestnýchčinovbymohlobyťtiežsprísnenienavrhovanýchopatrení
trestov zo strany prokurátorov.
6.8. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody považuje prokurátor okresným súdom uložený trest
za neprimerane mierny, v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., preto v konečnom návrhu

žiadal, aby Krajský súd v Trnave v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods.
2 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby v zmysle
ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil primeraný a zákonný (nepodmienečný) trest.
7. K písomne zdôvodnenému odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho
obhajcu Mgr. Gábora Gála (ďalej tiež obhajca), osobitným podaním doručeným okresnému súdu 11.

júla 2023.
7.1. Vo vyjadrení obhajoba uviedla, že nesúhlasí s návrhom prokurátora, aby odvolací súd uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Má za to, že trest uložený okresným súdom je
dostačujúci s vzhľadom aj na nižšie uvedené skutočnosti. Poukazuje na potrebu brať predovšetkým nazreteľ, že obžalovaný je vyššieho veku (71 r.) a ešte nikdy nebol odsúdený za trestný čin, z tohto dôvodu
nepodmienečný trest odňatia slobody by preňho znamenal nepredvídateľné následky na psychickom i
fyzickom zdraví, ba dokonca takýto trest uňho by sa skoro rovnal trestu smrti. Treba zdôrazniť, že kvôli

jeho vyššiemu veku je odkázaný nie len na starostlivosť jeho manželky, ale všeobecne na eventuálnu
širokospektrálnu zdravotnú starostlivosť, čo v prípade jeho odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia
slobody by sa nemohlo adekvátne realizovať. Spáchaním skutku obžalovaný nespôsobil nikomu ujmu
na zdraví ani nejakú väčšiu škodu. Z miesta nehody neodišiel svojvoľne domov, k tomu došlo len po
tom, čo bol v presvedčení, že nikomu nespôsobil ujmu na zdraví alebo väčšiu škodu, a preto považoval

za zbytočné zotrvať na mieste nehody aj vzhľadom na čas.
7.2. Argumentácia prokurátora ohľadne stupňov opitosti je podľa obhajoby veľmi zovšeobecnená a
nezohľadňuje individuálne faktory človeka aké sú napr. váha, výška, vek, tolerancia voči alkoholu a pod.
Práve k tomu by obhajoba dodala skutočnosť, že obžalovaný má pomerne vyššiu postavu a v čase
spáchania skutku mal viac ako 100 kg. Podľa komentára k Trestnému zákonu (T. Strémy a kol., 2022):
„Účinok alkoholu na ľudský organizmus závisí od jeho individuálnych vlastností (individuálna tolerancia)

a od aktuálneho psycho-fyziologického stavu človeka (napr. výrazná únava), pričom obe tieto zložky v
realite medzi sebou neustále korelujú.“
7.3. Pri generálnej prevencii, samozrejme obhajoba súhlasí s názorom prokurátora, že cieľom je aby
individuálne uložený trest spôsobil výchovne na ostatných členov spoločnosti, avšak netreba zabúdať aj
na individuálnu stránku páchateľa. Exemplárny trest v tomto prípade predovšetkým vzhľadom na to, že

obžalovaný je vyššieho veku, nepodmienečný trest odňatia slobody by bol zásadne disproporcionálny aj
vzhľadom na následok spôsobený obžalovaným. Čo sa týka aj individuálnej prevencie, obhajoba je toho
názoru, že trest zákazu viesť motorové vozidlo v trvaní 3 rokov je celkom dostačujúci trest a je vysoká
pravdepodobnosť, že obžalovaný vzhľadom na jeho vyšší vek po skončení toho trestu už motorové
vozidlo opätovne viesť nebude.

7.4. K vyjadreniu prokurátora k § 34 ods. 1 Tr. zák. obhajoba uvádza, že trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo v trvaní 3 rokov spĺňa podmienky § 34 ods. 1 Trestného zákona, t. j. dostatočne
zabezpečuje ochranu spoločnosti s tým, že zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
Aj z týchto dôvodov považujú nepodmienečný trest odňatia slobody za neproporcionálny. Obžalovaný
svoj čin, ako to už uviedol, nesmierne ľutuje. Doposiaľ (ešte neprávoplatne) uložený trest už splnil svoju

výchovnú funkciu, nakoľko obžalovaný preventívne absolvoval liečebný pobyt a tiež dobrovoľne nastúpil
na ústavné liečenie. Ďalej sa obžalovaný dohodol s obcou na náhrade škody, podal na Obecný úrad vo
Veľkej Mači čestné vyhlásenie, v čom uviedol, že po oprave stĺpa miestneho rozhlasu nahradí všetky
náklady Obecnému úradu, ktoré vznikli v súvislosti s opravou poškodeného stĺpa, s čím starostka obce
súhlasila. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä že obžalovaný sa nachádza v ústavnom liečení dokazuje

skutočnosť, že obžalovaný svoj čin ľutuje a pokúša sa o nápravu.
7.5. S poukazom na vyššie uvedené obhajoba vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolaciemu
súdu navrhla, aby odvolanie prokurátora zamietol a rozsudok prvého stupňa potvrdil.
8. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní prokurátora 28. júla 2023.

9. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
21. septembra 2023, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného a
obžalovaný.
10. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí postupom podľa § 326
ods. 5 Tr. por. doplnil oboznámením obhajobou navrhovaných dôkazov (č. l. 97 – 104), doplnenej EKV

obžalovaného (č. l. 87 – 94), ako aj aktualizovaných správ a relácii na obžalovaného (č. l. 111 – 117).
Strany sa k doplnenému dokazovaniu nevyjadrili. Iné návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali,
preto bolo dokazovanie vyhlásené za skončené.
11. V rámci konečných návrhov sa prokurátor pridržal písomne podaného odvolania, všetkých dôvodov
v ňom uvedených a navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o treste zrušil a aby

sám vo veci opätovne rozhodol tak, že uloží prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody spolu
s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Obhajca obžalovaného uviedol, že obžalovaný svoj
čin nesmierne ľutuje, z jeho správania je evidentné, že sa snaží o nápravu a samozrejme príjme
podmienečný trest a akékoľvek obmedzenie a sľubuje, že ich bude rešpektovať. Nepodmienečný trest
odňatia slobody by preňho mal fatálne následky, vzhľadom na jeho vyšší vek a neustále sa zhoršujúci

zdravotný stav. V tomto prípade obžalovaného najefektívnejšou nápravou bolo práve psychiatrické
ústavné liečenie, od tej doby obžalovaný úplne abstinuje od alkoholu, preto by bolo neproporcionálne
a nadmieru prísne uložiť v súčasnosti nepodmienečný trest odňatia slobody. S poukazom na to obhajca
navrhol,abyodvolacísúdodvolanieprokurátorazamietol.Obžalovanývkonečnomnávrhuuviedol,žesahanbí za to, prečo je tu, ľutuje svoj čin, je starší človek a má za sebou v celku úspešný život, s manželkou
sú spolu 50 rokov. Vie, že u neho alkohol robil určitým spôsobom šarapatu, tým boli narušené aj rodinné
vzťahy, snaží sa tieto veci riešiť tak, ako uviedol jeho obhajca. Všetko, čo doteraz robil je vlastne preto,

aby sa k alkoholu už nevrátil. Chce napraviť vzťahy, ktoré požívaním alkoholu poškodil, preto žiadal
krajský súd, aby mu to umožnil a nemal ďalšiu hanbu v tom, že pôjde do väzenia.
12. Podľa § 317 ods.1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý

uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil,
že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste u obžalovaného, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané
dôvodne.
Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku predchádzalo
13. Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, prokurátor mu v odvolaní žiadne chyby
nevytýkal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1

Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil.
13.1. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom
napadnutého výroku vykonal procesne správne. Avšak vzhľadom na obhajobou navrhované doplnenie
dokazovania, krajský súd dokazovanie na verejnom zasadnutí doplnil oboznámením navrhnutými
dôkazmi, doplnenou EKV obžalovaného a aktualizovanými lustráciami na obžalovaného.

14.1. Na základe návrhu obhajoby na doplnenie dôkazov, ktoré nebolo možné uplatniť v prvostupňovom
konaní, keďže vznikli po podaní odvolania prokurátorom, krajský súd doplnil dokazovanie, z ktorého boli
zistené nasledujúce skutočnosti.
14.2. Z faktúry č. FA-2023/061 z 14. júla 2023, so splatnosťou 24. júla 2023 vyplynulo, že odoberateľovi
obci Veľká Mača bola dodávateľom PROFISECSK, s.r.o. vystavená faktúra za opravu strhnutej kabeláže

obecného rozhlasu vo výške 71,64 eur, pričom z priloženého dokladu o úhrade bolo zistené, že táto
suma bola uhradená dňa 19. júla 2023 obžalovaným.
14.3. Z prepúšťacej správy z Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta, a.s., z 12.
mája 2023 rezultovalo, že obžalovaný dobrovoľne nastúpil na liečbu jeho závislosti od alkoholu, pričom
bol hospitalizovaný od 2. mája 2023 do 12. mája 2023.

14.4. Z priebežnej správy z Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie bolo zistené, že obžalovaný bol
hospitalizovaný 12. mája 2023 do 14. júla 2023 s odporučenou prísnou trvalou abstinenciou od alkoholu.14.5. Z lekárskych správ psychiatra E. E. H. zo 17. júla 2023 a 31. júla 2023 vyplynulo,
že ho obžalovaný po absolvovaní ústavnej liečby navštevuje a abstinuje. Z lekárskej správy od ortopéda
E. B. I. vyplynulo, že obžalovaný bol operovaný 6. septembra 2023 na artrózu ľavého lakťa.

14.6. Z doplnenej evidenčnej karty vodiča krajský súd zistil, že obžalovaný získal vodičské oprávnenie
na vedenie motorových vozidiel typu B dňa v roku 1978, v karte vodiča má evidovaných doposiaľ 10
priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktoré bol sankciovaný uložením blokovej
pokuty, ale aj zákazom činnosti .V evidenčnej karte vodiča má evidované tri zadržania vodičského
preukazu za alkohol za volantom vrátane zadržania vodičského preukazu v súvislosti s prejednávaným

skutkom. Taktiež z nej krajský súd zistil, že obžalovaný má evidované dva zákazy činnosti, ktoré vykonal.
Rovnako krajský súd zistil, že obžalovaný sa podrobil odbornému poradenstvu vo vzťahu k alkoholu,
inej návykovej látky alebo liečiva naposledy dňa 31. júla 2023 u E. E. H..
14.7.Pokiaľideooboznámenésprávyarelácienaobžalovaného,tamkžiadnymzmenámoprotikonaniu
pred okresným súdom nedošlo.
14.8. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o napadnutý rozsudok, z jeho odôvodnenia vyplýva,

ktoré skutočnosti vzal okresný súd za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé aj to, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke trestu. Z pohľadu krajského súdu tak toto odôvodnenie spĺňa kritéria predpokladané ust. § 168

Tr. por. na odôvodnenie rozsudku.
K výroku o treste
15. Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam prokurátora, je potrebné, pokiaľ
ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu
postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. §

34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

15.1. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy

páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.
15.2. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

15.3.Individuálnaprevenciaspočívavovytvorenípodmienoknavýchovuodsúdenéhoktomu,abyviedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a

nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
15.4. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestuje prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
15.5. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa

i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
15.6. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy.
Konkrétne k výroku o treste

16.Pokiaľideopovahuspáchanéhoprečinu,správneprokurátorvodvolanípoukázalnato,žetrestnýčin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. je ohrozovací trestný čin. Objektom
tejto skutkovej podstaty je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel,
ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré
svojouváhouamotorickousilouspôsobujúzávažnédeštrukčnéúčinky,vyplýva,ženásledkydopravných

nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri
ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva
v konaní páchateľa, ktorý v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky,
vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo
spôsobiť značnú škodu na majetku. Z hľadiska ovplyvnenia alkoholom rozumieme pod pojmom stav

vylučujúci spôsobilosť, kedy hladina alkoholu v krvi vodiča motorového vozidla dosiahne 1,0 g/kg (1
promile), nakoľko podľa poznatkov lekárskej vedy nie je žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný
vodič motorového vozidla, schopný bezpečne viesť motorové vozidlo pri takejto hladine alkoholu v
jeho krvi. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný), z hľadiska subjektívnej
stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

17. Krajský súd zastáva názor, že každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť k vedeniu
motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych a včasných
vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je dôležité vedieť,
k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla alkoholu, došlo.
Z logiky veci platí, že čím vyššia je hladina alkoholu v krvi páchateľa tohto činu, t. j. stupeň jeho

opitosti (resp. čím vyššia je miera jeho ovplyvnenia inou návykovou látkou ako je alkohol), tým je
jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia, obmedzenejšia)
a naopak potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených Tr. zák. vyššie. Na základe uvedeného
je preto krajský súd toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci
skúmaniazávažnostispáchanéhoprečinuamalbybyťzohľadnenýajpriindividualizáciitrestnejsankcie,

čo prokurátor dôvodne v odvolaní namieta.
18. V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný viedol ako vodič osobné
motorovévozidlopodvplyvomalkoholusnameranouhodnotou1,21mgalkoholunalitervydychovaného
vzduchu, čo v prepočte činí 2,52 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu v krvi veda označuje
už za ťažkú opitosť, v rámci tohto stavu osoba nie je schopná samostatnej chôdze, má blábolivú

reč, psychické poruchy, výraznejšie poruchy správania (napr. opilecká agresivita), zvracanie a pod.
Závažnosť prečinu spáchaného obžalovaným v rámci kategórie týchto trestných činov tak aj podľa
názoru krajského súdu bola vysoká. Na strane druhej však netreba opomínať fakt, že z hľadiska typovej
závažnosti ide pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. stále o trestný
čin, ktorý je vo svojej základnej skutkovej podstate jeden z najmiernejšie trestných v celom zákone,

s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody do jedného roka.
19.Krajskýsúdnezdieľanázorprokurátora,žekaždýpáchateľprečinuohrozeniapodvplyvomnávykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., u ktorého bola zistená ťažká opitosť (2,0 až 2,99 promile
alkoholu v krvi), sa musí potrestať len nepodmienečným trestom odňatia slobody. S určitosťou je možného potrestať aj trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ak sú na to splnené
zákonné podmienky predpokladané ust. § 49 ods. 1 Tr. zák. Zvlášť, ak ide
o osobu, na ktorú sa prostriedkami trestnej represie má pôsobiť vôbec prvý krát v jej živote. Je tomu

tak z dôvodu, že okrem stupňa opitosti majúceho vplyv na závažnosť spáchaného prečinu je potrebné
zvažovať aj možnosti nápravy páchateľa týmto druhom trestu.
20. A práve táto ostatná zákonná podmienka v prípade obžalovaného podľa názoru krajského súdu
stále splnená je (možná náprava podmienečným trestom), čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie
nepodmienečným trestom odňatia slobody v zmysle návrhu prokurátora.

21. Ide totiž o to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a vo veku necelých 72 rokov ide z jeho
strany o prvý stret s normami trestného práva. Ani jeho doterajšie priestupkové postihnutia nesvedčia
o tom, že by išlo o extrémne nedisciplinovaného vodiča, väčšinou sa dopúšťal priestupkov v doprave
menšej závažnosti. Je však pravdou, že v minulosti už viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo bol
okrem iného sankcionovaný aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, dokonca dvakrát (v roku
2006 a 2017). Táto skutočnosť však našla odraz práve v dĺžke uloženého trestu zákazu činnosti.

22. Krajský súd však u obžalovaného od vyhlásenia napadnutého rozsudku výrazným spôsobom badal
kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, ktorej závažnosť si obžalovaný uvedomil a so svojou
nápravou začal ešte pred jeho právoplatným odsúdením, keď dobrovoľne nastúpil protialkoholickú
liečbu, v ktorej doteraz úspešne pokračuje. Navyše aj dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.
S poukazom na vyššie uvedené je podľa názoru krajského súdu možné racionálne očakávať, že

v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu spolu s dostatočne
dlhýmtrestomzákazučinnostibudenaplnenýúčeltrestusledovaný ust.§34Tr.zák.,tunajmäzhľadiska
individuálnej prevencie.
23. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, krajský súd zdieľal názor prokurátora, že okresným súdom
pôvodne uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestnom zákazu činnosti bol pre

obžalovaného neprimerane mierny a že by bolo namieste ho sprísniť. Avšak v situácii, kedy
obžalovanému pribudla v priebehu odvolacieho konania ďalšia poľahčujúca okolnosť v podobe náhrady
spôsobenej škody podľa § 36 písm. k) Tr. zák. a kedy krajský súd zaznamenal evidentnú snahu
obžalovaného svoj problém s alkoholom riešiť s tým, že už podnikol konkrétne kroky, dospel krajský
súd k záveru, že aj pôvodne okresným súdom uložený trest je už možné považovať za trest primeraný

a spravodlivý.
24. Preto krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste sám rozhodol tak, že
obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr.
zák. (krajský súd u obžalovaného vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti - podľa § 36 písm. k) Tr. zák.
– dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a podľa § 36 písm. l) Tr. zák. –k spáchaniu trestného činu sa

priznal a tento úprimne oľutoval), uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorého výkon mu
podmienečne odložil podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú
dobu, konkrétne na 2 roky, ktorú považoval za dostatočnú na to, aby obžalovaný spoločnosti preukázal,
že to so svojim polepšením myslí úprimne.
25. Keďže sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, tak mu

krajský súd súčasne uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu
v cestnej premávke podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v pôvodnej výmere 3 roky, ktorú považoval za
primeranútakokolnostiamprípadu,akoajosobeobžalovaného.Pritompráveuloženietohtodruhutrestu
predstavuje podľa názoru krajského súdu tú najúčinnejšiu ochranu spoločnosti, keďže páchateľa ako
vodiča na určitý čas úplne vyradí z cestnej premávky.

Záverečné zhrnutie
26. Takto vymerané tresty vo svojom súhrnne považoval krajský súd za zákonné, primerané a
spravodlivé, ktoré splnia svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a
zároveň morálne odsúdia konanie obžalovaného.
27. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.