Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/188/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420200841
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1420200841.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Mgr. T. F., narodeného XX. G. XXXX, M. S., M.R.
F. XX, 2./ Mgr. L. F., narodeného XX. L. XXXX, M. S., M.R. F. XX, zastúpených advokátom Mgr. Martinom
Šutkom, Nové Zámky, Ernestova bašta 7, proti žalovanému Rozhlasu a televízii Slovenska, Bratislava,
Mlynská dolina, IČO: 47 232 480, o uverejnenie opravy a ochranu osobnosti, naposledy vedenom na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/11/2020, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 21. apríla 2022 sp. zn. 9Co/27/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV - v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie")

zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej spolu „žalobcovia") domáhali uloženia povinnosti (i)
v zmysle § 21 ods. 10 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (ďalej len „zákon č. 308/2000
Z.z.") odvysielať bližšie určenú opravu, (ii) v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka ospravedlniť sa
žalobcom uverejnením ospravedlnenia vo vysielaní žalovaného v programe Reportéri, alebo v rovnako
hodnotnom vysielacom čase spolu, a to slovom a písmom v bližšie určenom znení. Zároveň súd prvej
inštancie rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

1.1. Po opise prepisu vysielania relácie Reportéri STV Jednotka zo dňa 13. januára 2020 o 21:40
hod. prvostupňový súd opísal zistený skutkový stav, obsahu výpovedi žalobcov a uviedol právny rámec
konania (§ 11, § 13 ods. 1 OZ, § 21 zákona č. 308/2000 Z. z.) s poukazom, že žalobcovia si na základe
tých istých skutkových tvrdení uplatnili žalobou dva nároky. Žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na
odvysielanie opravy v súlade s § 21 zákona č. 308/2000 Z.z. a tiež na uverejnenie ospravedlnenia za
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 OZ.

1.2. V súvislosti s opravou podľa § 21 zákona č. 308/2000 Z.z. uviedol, že žalobcovia presne
nešpecifikovali, čoho sa mal žalovaný vo svojom vysielaní dopustiť, keď zo znenia navrhovanej
opravy nebolo zrejmé, ktoré konkrétne odvysielané údaje o žalobcoch mali byť nepravdivé, resp.
pravdu skresľujúce, ani ako má znieť pravdivý údaj. Účelom opravy je totiž nahradiť nepravdivé
údaje pravdivými údajmi, resp. údaje pravdu skresľujúce údajmi úplnými, ktoré pravde zodpovedajú a
zabezpečiť tak rýchlu a účinnú ochranu vo vzťahu k dotknutej osobe a vo vzťahu k verejnosti právo

na pravdivé informácie. Znenie textu opravy musí v prvom rade zodpovedať doslovnému zneniu textu
odvysielaných príspevkov, pretože nemožno žiadať o opravu informácie, ktorá v príspevku neodznela,
resp. odvysielaná bola ale v inom znení, ako vyplýva z textu opravy. V navrhovanom znení opravy však
žalobcovia uvádzali skutočnosti, ktoré chceli v reportáži doplniť, nežiadali o opravu v reportáži odznelých
výrokov, pričom sami žalobcovia v konaní uvádzali, že v reportáži boli uvedené skutočnosti pravdivé.
Tvrdili však, že v reportáži nebolo uvedené všetko, čo by dalo verejnosti ucelenejší obraz o konkurze

spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky, a.s. V návrhu na opravu však nie je možné žiadať doplnenie
reportáže podľa predstáv respondentov, a už vôbec nie o tvrdenia, ktorých pravdivosť nie je preukázaná(konkurz v roku 2000 bol vyhlásený v dôsledku negatívnych dopadov skoršieho konkurzu vyhláseného
tesne pred Vianocami v roku 2008). Nebolo možné uložiť povinnosť odvysielať opravu ani z dôvodu, že
žalobcomniečonebolozrejméokonaníniektoréhorespondenta(čiI.L.hovorilpravduvreportážialebov

konaní pred súdom). Oprava nie je dôvodná, ani ak ide o uvedenie informácie, ktorá v reportáži odznela,
ale nie v žalobcami požadovanej forme (informácie o kúpe a predaji haly VPS žalobcami), pričom
sami žalobcovia potvrdili spôsob, ako halu získala spoločnosť ELISIUM, s.r.o., aj to, že na konkurze
spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky, a.s. zarobili. Účelom opravy nebolo doplniť reportáž o informácie,
ktoré považujú niektorí respondenti za dôležité, hoci nemajú na pravdivosť odvysielaných informácií

vplyv.Samotnáreportážbolaodvysielanávoverejnomzáujme,čopotvrdiliajžalobcoviavžalobe,pričom
sa dotýkala privatizácie spoločnosti, konkurzného konania spoločnosti, činnosti konkurzného sudcu,
konkurzného správcu, mesta Nové Zámky v rámci konkurzného konania, určenia vlastníckeho práva k
pozemkom v súvislosti so spoločnosťou v konkurznom konaní, prevodu nehnuteľností pri speňažovaní
konkurznej podstaty, prevodu nehnuteľností po skončení konkurzu ako aj činnosti všeobecných súdov
a orgánov činných v trestnom konaní. Keďže v reportáži neboli odvysielané žiadne nepravdivé alebo

pravdu skresľujúce údaje, pričom účelom opravy nie je doplnenie informácií, ktoré v reportáži neodzneli
a zároveň nemajú vplyv na pravdivosť výrokov v reportáži uvedených, ani informácií, ktoré v reportáži
odzneli, ale nie dostatočne jasne, súd žalobu v časti o odvysielanie opravy ako nedôvodnú zamietol. Súd
prvej inštancie dodal, že žalobcami tvrdená zaujatosť reportéra relácie voči nim a jeho prepojenie na
skupinu kritikov cez kolegu novinára nesúvisí s uplatneným nárokom žalobcov, pričom sami žalobcovia

napriek tvrdenej zaujatosti potvrdili, že uverejnené údaje v reportáži boli pravdivé.
1.3. V časti, ktorou sa žalobcovia domáhali ospravedlnenia z dôvodu, že žalovaný reportážou
neoprávnene zasiahol do cti žalobcov, posúdil prvostupňový súd rovnako ako nedôvodnú. Uviedol, že
v konaní nebolo preukázané, že by reportáž žalovaného neoprávnene zasiahla do práva na ochranu
osobnosti žalobcov, konkrétne do práva na ochranu ich občianskej cti. Citujúc z rozhodnutia českého

najvyššieho súdu sp. zn. 30Cdo/1224/2004 ďalej uviedol, že napadnutá reportáž obsahovala informácie
o skutočnostiach, ktoré sami žalobcovia označili za pravdivé, pričom nešlo o skutočnosti týkajúce sa ich
súkromného života. Vzhľadom na tému reportáže, ktorej cieľom bolo informovať verejnosť o konkurze
spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky, a.s. a s ním spojených udalostiach, a na pravdivosť informácií v
nej uvedených, posúdil súd žalobu o ochranu osobnosti ako nedôvodnú, hoci informácie uvedené v

reportáži mohli mať negatívny dopad na povesť žalobcov. Navyše navrhované znenie ospravedlnenia
(do ktorého súd nemôže autoritatívne zasahovať), nebolo spôsobilé odstrániť dôsledky prípadného
neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcov v zmysle § 11 OZ (žalobcovia žiadali, aby
sa žalovaný ospravedlnil za odvysielanie informácií, ktoré v napadnutej relácii neodzneli, resp. ich
pravdivosť nebola preukázaná, o niektorých informáciách nebolo v relácii dostatočne jasne informované,

v rámci navrhovaného znenia ospravedlnenia žiadali žalobcovia tiež uverejniť informácie na svoju
obranu, resp. informácie sa týkali exekučných konaní iných osôb).
1.4. Prvostupňový súd záverom uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom JUDr. C. P., JUDr.
Y. P., JUDr. U. D. ani Ing. Y. U., ktoré navrhli žalobcovia, aby sa svedkovia vyjadrili k tomu, akým
spôsobom ich redaktor žalovaného navštívil a ako im kládol otázky, a či mu dali súhlas zverejniť

ich podobizeň, alebo ich prejavy. Toto dokazovanie považoval súd za neúčelné, keďže predmetom
konania nebol neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti osôb navrhnutých ako svedkov,
a predmetom ich výsluchu nemali byť skutočnosti súvisiace s navrhovaným petitom žaloby. Navyše
ani samotní žalobcovia sa nedomáhali ochrany osobnosti prostredníctvom ospravedlnenia za to, akým
spôsobom redaktor žalovaného žalobcov kontaktoval, prípadne, že žalovaný uverejnil ich podobizne

bez súhlasu, ale za neuvedenie informácií v reportáži vo vzťahu k žalobcom. Súd nevykonal ani
dokazovanie navrhované žalovaným, a to výsluch redaktora I. Q., ktorý považoval za neúčelný z
dôvodu, že na rozhodnutie súdu by výsluch I. Q. nemal vplyv, keďže súd posúdil žalobu už z dôvodu
navrhovaného znenia opravy a ospravedlnenia ako nedôvodnú. Rovnako za neúčelný posúdil súd aj
navrhnutý výsluch Ing. L. k nadštandardnému vzťahu žalobcov a sudcu JUDr. U., pretože predmetom

opravy ani ospravedlnenia neboli skutočnosti týkajúce sa vzťahu žalobcov s JUDr. U..
1.5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení § 262 ods.
1 CSP.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 21. apríla 2022 sp. zn. 9Co/27/2021

prvostupňový rozsudok potvrdil a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
2.1. Po odcitovaní na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení (§ 21 zákona č. 308/2000 Z.z., § 11
a § 13 OZ) odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd ním prijaté právne závery primerane vysvetlil
(body 9 až 13 napadnutého rozsudku), z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani takáaplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220
ods.2,3CSP)naktoréodôvodneniepoukazujeajodvolacísúdasktorýmsaspoukazomnaustanovenie

§ 387 ods. 2 CSP stotožnil.
2.2. Odvolací súd najskôr generálne interpretoval predmet, obsah a účel právneho inštitútu opravy v
zmysle § 21 zákona č. 308/2000 Z. z. a uviedol, že žiadosť žalobcov o opravu svojou formou a rozsahom
nebola primeraná napadnutým údajom, keď predmetom opravy totiž môže byť iba oprava odvysielaných
nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich tvrdení odvysielaním navrhovaných pravdivých tvrdení, avšak

nie oprava celkového vyznenia odvysielaného materiálu ani oprava negatívneho obrazu o dotknutých
osobách žalobcov, resp. ich komentáre a názory ako tomu bolo v tomto prípade, nakoľko údajne
nepravdivé výroky, ktorých opravy sa žalobcovia domáhali v predmetnej relácii tak, ako sú uvedené a
naformulované v žiadosti o opravu zo dňa 7. februára 2020 (č. l. 13 spisu) a následne petite žaloby
z 28. februára 2020 bod bodmi 1.,2., 4.,5. a 6. boli len doplnením reportáže podľa predstáv žalobcov.
Práve v tomto smere sa inštitút odvysielania opravy zásadne odlišuje od iných prostriedkoch ochrany,

ktorých využitie prichádza do úvahy v prípade neoprávnených zásahov uskutočnených odvysielaním
nepravdivých či pravdu skresľujúcich tvrdení o dotknutej osobe. Čo sa týka údajne nepravdivého výroku
v žiadosti o opravu a v petite žaloby pod bodom 3. („V súvislosti s osobou T. F. odznelo tvrdenie
Mgr. C. L., že T. F. je dlžníkom (konkurzných veriteľov). Toto tvrdenie pána L. nie je pravdivé a je
zarážajúce, že ako člen predstavenstva spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky, a.s. nevie, že dlžníkom

bola táto spoločnosť.") takýto výrok v relácii vôbec neodznel a preto oprava takého výroku neprichádza
do úvahy. Odvolací súd naviac zastával názor, že priamo z navrhovaného znenia opravy, ktorá potom
musí byť prevzatá do žaloby, musia žalobcovia priamo uviesť v čom mala spočívať nepravdivosť údajov,
prípadne skreslenie pravdy čo v danom prípade okrem bodu 3. v bodoch 1.,2., 4.,5.,6. v žiadosti o
opravu a v petite žaloby absentuje. Vzhľadom na uvedené žalovanému nevznikla zákonná povinnosť

odvysielať žalobcom uplatňované znenie opravy z dôvodu že žiadosť žalobcov o odvysielanie opravy
nespĺňavšetkyzákonompredpísané obsahové(vecné)náležitostipodľa§21ods.4zákonač.308/2000
Z.z. a presahuje rámec zákonnej úpravy. Námietky žalobcov a dôvody odvolania v tomto smere preto
považoval odvolací súd za právne irelevantné, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3. Žalobcovia aj v odvolaní zotrvali na argumentácii o zaujatosti redaktora I. Q., ktorú však súd prvej
inštancie odignoroval a zároveň namietali, že zdôvodnenie súdu v tejto časti je absolútne nedostatočné.
Odvolacísúdvsúladesosúdomprvejinštanciezastávalnázor,žeajprípadnázaujatosťreportérarelácie
vôbec nesúvisí s predmetom konania a preto nie je potrebné touto skutočnosť sa podrobne zaoberať.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasnilo prečo sa s uvedeným

argumentom žalobcov o zaujatosti redaktora I. Q. nezoberal, postačoval na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.
ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
2.4. K námietkam žalobcov týkajúcich sa nevykonania navrhovaných dôkazov výsluchmi svedkov a
nevyhodnotenie dôkazov v kontexte celej žaloby odvolací súd poukázal nato, že celkovo súd rozhoduje

na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré sú pre vec
nerozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci ako je tomu aj v tomto prípade

keď žalobcami navrhnutý svedkovia sa mali vyjadrovať k tomu akým spôsobom ich redaktor žalovaného
navštívil a ako im kládol otázky, a či mu dali súhlas zverejniť ich podobizeň, alebo ich prejavy, ktoré
skutočnosti nemajú súvis s predmetom konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevykonanie navrhnutého dôkazu (výsluch svedkov) považoval za neúčelné, tento postup riadne v
zdôvodnení rozsudku odôvodnil (bod 14 napadnutého rozsudku) so záverom ktorým sa stotožnil aj

odvolací súd a preto nevykonanie navrhovaného dôkazu nepredstavoval porušenie práva na spravodlivý
súdny proces.
2.5. K druhému nároku, ktorým sa žalobcovia domáhali aby súd uložil žalovanému v zmysle § 13 ods.
1 OZ povinnosť ospravedlniť sa im uverejnením ospravedlnenia vo vysielaní žalovaného v programe
Reportéri, alebo v rovnako hodnotnom vysielacom čase spolu, a to slovom a písmom odvolací súd

poukázal na správne závery prvostupňového súdu. Interpretujúc ustanovenie § 11 OZ odvolací súd
zastával názor, že vzhľadom na predmet reportáže, ktorej cieľom bolo podať informácie o konkurze
spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a.s, vzhľadom na skutočnosť, že v reportáži neodzneli nepravdivé
tvrdenia a informácie, čo nepopreli ani samotní žalobcovia, keď toto nie je zrejmé ani z petitu žalobya vzhľadom na skutočnosť, že ani prípadné kritické výroky v reportáži na adresu žalobcov vzhľadom
na ich intenzitu tieto nepresahovali obsahom, formou a cieľom rámec pravdivej, objektívnej kritiky. Toto
konanie žalovaného nepreukazovalo objektívnu spôsobilosť existencie zásahu, ktorý vyvolal alebo bol

objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv žalobcov a
rovnakonepreukazovaloanineoprávnenosťtohtozásahuzostranyžalovaného.Niekaždýneoprávnený
zásah, najmä do práva na ochranu občianskej cti, čo bol aj daný prípade, keďže v reportáži sa nejednalo
o súkromie žalobcov bol objektívne spôsobilý túto náležitosť spĺňať.
2.6. Aj napriek absencii neoprávnenosti zásahu zo strany žalovaného odvysielanou reláciou, ktorá

skutočnosť bola primárnym dôvodom na zamietnutie žaloby žalobcov v druhej časti nároku sa odvolací
súd stotožnil aj zo záverom súdu prvej inštancie, že navrhované znenie ospravedlnenia, nebolo
spôsobilé odstrániť dôsledky prípadného neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcov v
zmysle § 11 OZ. Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj so záverom, že súd nemôže autoritatívne
zasahovať do ospravedlnenia a v tomto smere považoval námietky žalobcov za nedôvodné. Ak totiž súd
zistí,ženavrhovanáformamorálnehozadosťučinenianiejeprimeranáatýmzhľadiskaustanovenia§13

OZ nie je tak postačujúca a účinná, potom, ak nie je žaloba zodpovedajúcim spôsobom upravená, je na
súde, aby žalobu na priznanie navrhovanej formy morálneho zadosťučinenia zamietol. Text žalobcami
žiadaného ospravedlnenia obsiahnutý v žalobnom petite neobsahoval žiadnu bližšiu špecifikáciu toho,
aké nepravdivé a osočujúce informácie mali byť v dotknutej reportáži odvysielané. Z uvedeného vyplýva,
že žalobný petit v časti ospravedlnenia nekorešponduje s dôvodmi žaloby, nakoľko ani sami žalobcovia

netvrdili, že by informácie v danej reportáži boli nepravdivé a osočujúce, no domáhali sa vydania
rozsudku, ktorým súd nariadi žalovanému ospravedlniť zato, že „ ..... Neuverejnením týchto podstatných
údajov nemali diváci možnosť utvoriť si objektívny názor na problematiku a aj na osoby žalobcov
a ich kritikov, čím sa zasiahlo do ich osobnostných práv....". Odvolací súd zastáva názor, že takéto
ospravedlnenie neprichádza do úvahy a z tohto dôvodu, aj keby bol inak nárok žalobcov dôvodný, súd

nemohol ich žalobe v časti nároku na zverejnenie ospravedlnenia vyhovieť. Vzhľadom na uvedené
neobstojí ani obrana žalobcov, že predmetom žaloby na ochranu osobnosti nemusí byť v rámci
žalovaného ospravedlnenia iba ospravedlnenie za nepravdivé výroky, ale aj ospravedlnenie za výroky,
ktoré vydavateľ mal uverejniť vzhľadom k dôkazom, ktoré mal k dispozícii, no nezverejnil ich, hoci boli
spôsobilé zmeniť, prípadne ovplyvniť názor divákov na reportáž.

2.7. Pretože žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaný
nemá voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia") dovolanie podľa § 420 písm.
f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Po opise priebehu súdneho konania navrhli zrušiť obe rozhodnutia nižších

súdov a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP namietali nepreskúmateľnosť a nedostatok
dôvodov. Uviedli, že im bolo upreté právo reagovať na vedome zamlčané fakty, ktoré redaktor vopred
poznal, že nimi zvolený obsah opravy presne označuje informácie, ktoré boli v reportáži neúplné,
prípadne nepravdivé a taktiež obsahuje aj ich doplnenie a zároveň vysvetlenie. Podľa ich názoru

problémom nebolo zverejnenie údajov konkrétnej reportáže, ale zverejnenie selektívne vybratých
údajov. Odvolací súd mal presne vysvetliť, prečo požadovaná forma o obsah žiadosti žalobcov nebola
dôvodná. Naviac uviedli, že p. L. v reportáži uviedol, že „... no a tu je hlavný dlžník T. F., vtedajší predseda
predstavenstva". V neposlednom rade uvádzali, že nižšie súdy porušili zásadu rovnosti účastníkov (čl.
47 ods. 3 ústavy) keď „pristúpili k hľadaniu dôvodov a obhajobe postupu žalovaného".

3.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, vychádzajúc z textu dovolania (§ 124 ods.
1 CSP) žalobcovia uviedli, že zatiaľ neexistuje ustálená rozhodovacia prax, či sa môže verejnoprávna
televízia zbaviť zákonnej povinnosti uvedenej v § 21 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. všeobecným
odmietnutím odvysielania opravy.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Poukázal na nález
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 59/2018 a uviedol, že žalobcami formulovaný petit opravy skôr smeroval
k právu na odpoveď v zmysle Tlačového zákona, ktorý sa vzťahuje na periodickú tlač, ktorou televízne
vysielanie nie je a preto v danom prípade nebolo možné požadovať odvysielanie práva na odpoveď.
V súvislosti s druhým nárokom žalobcov poukázal na správne právne závery odvolacieho súdu. K

dovolaniu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný v podstatnom uviedol, že právna otázka musí byť
kľúčová pre rozhodnutie vo veci samej, hypotetické a akademické otázky nemajú súvis s rozhodovaným
sporom.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§

424 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne
a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.
Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov

v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy,
ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci
samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015,
4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015, 7Cdo/207/2021). Otázka posúdenia, či sú alebo nie
sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci
dovolacieho súdu.

6.1. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),
musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho
konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad

(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).
6.2. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo
na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 172/03).

7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (písm. a), ten,
kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu (písm. b), strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník (písm. c), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie (písm. d), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (písm. e), alebo súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. f).

8.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
8.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa
tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je

výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v
danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcov, že v konaní došlo k nimi tvrdenej vade
zmätočnosti (bod 3.1.).

9.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

9.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).9.2. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva
na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti
dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna

úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.

10. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku
spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v
dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako

ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

Dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP

11. V danom prípade dovolatelia uplatnili dovolací dôvod (aj) v zmysle § 420 písm. f) CSP, keď
predovšetkým namietali nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov, keď im bolo upreté právo reagovať

navedomeredaktoromzamlčanéfakty.Ďalejzopakovalisvojupredsúdnuargumentáciu,ženimizvolený
obsahopravyboldostatočnýatedaodvolacísúdmalvysvetliť,prečopožadovanáformaoobsahžiadosti
žalobcov nebola dôvodná. Naviac uviedli, že p. L. v reportáži uviedol, že „... no a tu je hlavný dlžník T.
F., vtedajší predseda predstavenstva" (pozri bod 3.1.).

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť taký vadný
postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich
sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonapredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistrán
v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Podľa názoru dovolacieho súdu i keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho

odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej
strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva
na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádaný rozsudok
totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k
prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých

vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom
prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu
s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu.
13.1. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací (prvostupňový) súd primerane dostatočným spôsobom
vysvetlil, prečo nebolo možné vyhovieť žalobcami požadovaným nárokom (na odvysielanie opravy v

zmysle§21zákonač.308/2000Z.z.anauverejnenieospravedlneniavzmysle§13ods.1OZ).Odvolací
súd potvrdil nosné dôvody uvádzané prvostupňovým súdom, že - vzhľadom na obsah žalobcami v
petite formulovanej opravy - účelom opravy nie je doplnenie informácií, ktoré v reportáži neodzneli a
zároveň nemajú vplyv na pravdivosť výrokov v reportáži uvedených, ani informácií, ktoré v reportáži
odzneli, ale nie dostatočne jasne. Vo vzťahu k druhému nároku uverejnenia ospravedlnenia v zmysle

§ 13 OZ rovnako správne prvostupňový súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by bolo do
práva na ochranu osobnosti žalobcov reportážou žalovaného neoprávnene zasiahnuté, pričom samotné
znenie ospravedlnenia nebolo spôsobilé byť primeraným zadosťučinením tak aby bol naplnený účel
predpokladaný ustanovením § 11 OZ. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd v reakcii na dôvody
uvedené v podanom odvolaní ďalej uviedol, že predmetom práva na opravu v zmysle § 21 ods. 1 zákona

č. 308/2000 Z.z. je údaj nepravdivý alebo pravdu skresľujúci a nie nepravdivosť kritických výrokoch v
podobe hodnotiacich úsudkov. Právny inštitút opravy neslúži na prezentovanie názorov založených na
subjektívnom posúdení dotknutej osoby, na komentovanie a hodnotenie vzniknutej situácie z pohľadu
dotknutej osoby a ani na poskytnutie morálnej satisfakcie, napr. vo forme ospravedlnenia; znenie
opravy musí byť objektívne, založené na preukázateľných faktoch a nie na subjektívnom pohľade

dotknutej osoby. Účelom opravy je totiž nahradiť nepravdivé údaje pravdivými údajmi, resp. údaje
pravdu skresľujúce údajmi úplnými, ktoré pravde zodpovedajú a zabezpečiť tak rýchlu a účinnú ochranu
vo vzťahu k dotknutej osobe a vo vzťahu k (diváckej či poslucháčskej) verejnosti právo na pravdivé
informácie. Preto znenie textu opravy musí zodpovedať doslovnému zneniu textu odvysielanéhopríspevku, pretože nemožno žiadať o opravu informácie, ktorá v príspevku neodznela, resp. bola
odvysielaná, ale v inom znení, ako vyplýva z textu opravy. Žalobcami požadovaný text opravy v
prevažujúcom rozsahu (okrem bodu 3) bol (iba) doplnením reportáže podľa predstáv žalobcov, čo

nezodpovedalo právnemu režimu opravy podľa § 21 zákona č. 308/2000 Z.z. V tejto súvislosti odvolací
súd ďalej uviedol, že priamo z navrhovaného znenia opravy, ktorá potom musí byť prevzatá do žaloby,
musia žalobcovia priamo uviesť v čom mala spočívať nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy
čo v danom prípade (okrem bodu 3) v žiadosti o opravu a v petite žaloby absentovalo. Pokiaľ žalobcovia
v bode 3 navrhovanej opravy uvádzali, že v reportáži odznelo tvrdenie p. L., že T. F. je dlžníkom

(konkurzných veriteľov), čo podľa nich nebolo pravdivé, pretože dlžníkom bola spoločnosť, odvolací súd
uviedol, že takýto výrok v relácii neodznel a preto jeho oprava neprichádzala do úvahy. V súvislosti
s druhým nárokom, ktorým sa žalobcovia domáhali aby súd uložil žalovanému v zmysle § 13 ods.
1 OZ povinnosť ospravedlniť sa im uverejnením ospravedlnenia vo vysielaní žalovaného v programe
Reportéri, alebo v rovnako hodnotnom vysielacom čase spolu, a to slovom a písmom, odvolací súd v
podstatnom uviedol, že vzhľadom na predmet reportáže, ktorej cieľom bolo podať informácie o konkurze

spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a.s, vzhľadom na skutočnosť, že v reportáži neodzneli nepravdivé
tvrdenia a informácie, čo nepopreli ani samotní žalobcovia, keď toto nie je zrejmé ani z petitu žaloby
a vzhľadom na skutočnosť, že ani prípadné kritické výroky v reportáži na adresu žalobcov vzhľadom
na ich intenzitu tieto nepresahujú obsahom, formou a cieľom rámec pravdivej, objektívnej kritiky. Toto
konanie žalovaného nepreukazuje objektívnu spôsobilosť existencie zásahu, ktorý vyvolal alebo bol

objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv žalobcov
a rovnako nepreukazuje ani neoprávnenosť tohto zásahu zo strany žalovaného. Nie každý neoprávnený
zásah, najmä do práva na ochranu občianskej cti, čo je aj daný prípade, keďže v reportáži sa nejednalo
o súkromie žalobcov bude objektívne spôsobilý túto náležitosť spĺňať. Ďalším dôvodom neúspechu
žalobcov bola okolnosť, že navrhované znenie ospravedlnenia, nebolo spôsobilé odstrániť dôsledky

prípadného neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcov v zmysle § 11 OZ. Rovnako súd
nemôže autoritatívne zasahovať do navrhovaného ospravedlnenia. Ak totiž súd zistí, že navrhovaná
forma morálneho zadosťučinenia nie je primeraná a tým z hľadiska ustanovenia § 13 OZ nie je tak
postačujúca a účinná, potom, ak nie je žaloba zodpovedajúcim spôsobom upravená, súd žalobu na
priznanie navrhovanej formy morálneho zadosťučinenia zamietne.

13.2. Myšlienkový postup odvolacieho (prvostupňového) súdu bol preto v odôvodnení rozhodnutia
dostatočne vysvetlený; odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom
zodpovedajúcim zákonu. Dovolatelia preto nedôvodne argumentovali, že rozhodnutie odvolacieho súdu
je nepreskúmateľné resp. nedostatočne odôvodnené. Nosné dôvody napadnutých súdnych rozhodnutí
na základe zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu (§ 442 CSP) už na prvý pohľad neboli celkom

zjavne nedôvodnené resp. arbitrárne. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade
nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany,
ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.

14. Žalobcovia v dovolaní tiež namietali, že odvolací súd nesprávne posúdil nepravdivý/pravdu

skresľujúci výrok p. L., že žalobca 1/ „je dlžníkom (konkurzných veriteľov)"; takúto formuláciu uviedli
žalobcovia v petite žaloby (pozri bod 3.1.). V tomto ohľade poukazovali na konkrétny výrok, ktorý
odznel v relácii „... no a tu je hlavný dlžník T. F., vtedajší predseda predstavenstva", pričom odvolací
súd uviedol, že takýto výrok neodznel. Podľa názoru dovolacieho súdu ani preukázanie takto samým
o sebe odoznelého výroku nedosahuje prípadný nedostatok potrebnú intenzitu porušenia práva na

spravodlivý proces s následkom zrušenia napadnutého rozhodnutia, a to o to viac, ak výrok „je dlžníkom
(konkurzných veriteľov)" skutočne neodznel v podobe uvedenej v navrhovanej oprave, ako aj ak Mgr.
L. hovoril o žalobcovi 1/ ako o dlžníkovi v postavení predsedu predstavenstva, ktorý celok reprezentuje
právnickú osobu.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP

15. Dovolatelia v súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP namietali, že zatiaľ neexistuje
ustálená rozhodovacia prax, či sa môže verejnoprávna televízia zbaviť zákonnej povinnosti uvedenej v
§ 21 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. všeobecným odmietnutím odvysielania opravy (bod 3.2.).

16.Relevantnoupodľa§421ods.1CSPjeprávna(nieskutková)otázka,naktorejspočívalorozhodnutie
odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa odvolacím
súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s prihliadnutím na individuálneokolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by nevyhnutne rozhodli
inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.

17. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a
povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa

právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

18. Dovolací súd vychádzajúc zo žalobcami formulovanej otázky (body 3.2.) dospel k záveru, že táto
nekorešpondujú s právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolaciehosúdu(pozribod13.1.)adelegelatanekorešpondujeanisustanovením§21ods.10zákona

č. 308/2000 Z.z. (ak vysielateľ neodvysiela opravu vôbec alebo nedodrží podmienky podľa odsekov 5
až 8, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala).

19. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že v dovolaní absentuje také vymedzenie
právnej otázky, od vyriešenia, ktorej reálne záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu; v dôsledku čoho prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP nevyplýva.

20. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou
osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa
§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími

dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.

21. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené odmietol dovolanie žalobcov podľa § 447 písm. c) CSP
(dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP), a vo zvyšku podľa § 447 písm. f) CSP (dovolanie podľa § 421
ods. 1 písm. b) CSP).

22. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.