Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/125/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200129
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:5018200129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa,
v právnej veci žalobkyne: K.. D. C., narodená X. S. XXXX, bytom Q. XXX/X, Q. K., právne zastúpenej
advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 25780-3/2018-BA zo dňa 2. marca 2018, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 16Sa/43/2022-41 zo dňa 22. februára
2023, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a.

Návrh žalobkyne na prerušenie kasačného konania z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) v poradí druhým rozsudkom z
22. februára 2023, č. k. 16Sa/43/2022-41 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol
správnu žalobu (v sociálnej veci), ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania postupu a zákonnosti
rozhodnutia žalovanej z 2. marca 2018, č. 25780-3/2018-BA (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“),
ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej aj „pobočka“), z 19. septembra 2017, č. 11357-1/2017-LM
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) ku dňu 30. decembra 2010, zamietla v celom
rozsahu a potvrdila rozhodnutie pobočky. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP
a contrario tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania a kasačného konania nepriznal s poukazom
na to, že sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len výnimočne, pričom

takéto dôvody v danom konaní krajský súd nezistil.

2. V poradí prvým rozsudkom zo 4. decembra 2018, č. k. 28Sa/10/2018-48, krajský súd podľa § 191
ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutiepobočkyavecvrátilžalovanejnaďalšiekonanie.Tentorozsudokkrajskéhosúdubolnazákladekasačnej
sťažnostižalovanejzrušenýpodľa§462ods.1SSProzsudkomNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) z 21. septembra 2022, sp. zn. 9Sžsk/13/2019, a vec bola

vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie.

3.Krajskýsúdpozrušeníprvéhorozsudkunajvyššímsprávnymsúdomapoopätovnompreskúmaníveci
vydal napadnutý rozsudok a žalobu zamietol. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 30. novembra 2021, sp. zn. IV. ÚS 610/2021, rozsudok Veľkého

senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) z 24. novembra 2020, sp. zn.
1Vs/3/2019, ako i právny názor najvyššieho správneho súdu vyslovený v rozsudku z 21. septembra
2022, sp. zn. 9Sžsk/13/2019, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a postup i rozhodnutie žalovanej
sú v súlade so zákonom.

II.

4. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľ“) dňa 11. apríla 2023 kasačnú
sťažnosť, ktorou sa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala prerušenia konania o kasačnej
sťažnosti a podania podnetu predsedovi najvyššieho správneho súdu na zaujatie stanoviska pléna tohto
súdu v zmysle § 21 ods. 3 písm. a) v spojení s § 24d ods. 1 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z.
z.“) k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných
rozhodnutiach Veľkého senátu správneho kolégia NS SR, ktoré bude následne pre členov pléna
záväzné; alternatívne sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd svojím nesprávnym

procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň rozhodol nesprávne a
nezákonne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. f), písm. g) SSP].

5. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. mal sťažovateľ (žalobkyňa) za to, že okamihom

straty statusu samostatnej zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) mu zároveň zaniká povinnosť
hradiť sociálne poistenie. Ak totiž fyzická osoba vykonáva podnikateľskú činnosť na základe vydaného
oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti a dosahuje príjem, možno považovať za oprávnené,
logické a spravodlivé, aby takáto fyzická osoba prispievala do sociálneho systému štátu platením
sociálneho poistenia. Ak následne ukončí výkon podnikateľskej činnosti zrušením oprávnenia na jej

výkon, stráca tým aktívnu účasť na sociálnom systéme štátu vrátane povinnosti platiť sociálne poistenie.
Sťažovateľ zvýraznil, že ku dňu 31. januára 2009 ukončil svoje podnikanie ako fyzickej osoby -
podnikateľa. Sťažovateľ bol presvedčený, že od tohto dátumu nespĺňal kvalifikačnú podmienku pre
platenie povinného poistenia. V tomto presvedčení ho utvrdil i sám správny orgán, ktorý ako nesporný
prípad sám vyznačil v príslušnom spise predmetnú skutočnosť. Aj napriek tomu po 8 rokoch pobočka

začala konanie, čím došlo k závažnému zásahu do princípu právnej istoty adresáta právnych noriem,
ktorý očakával, že vec je vyriešená definitívnym spôsobom. V tejto súvislosti sťažovateľ nepovažoval
za opodstatnený ani argument, že správny orgán nedisponoval dostatkom informácií, čo nemôže byť
na ťarchu účastníka.

6. K dvom odlišným rozhodnutiam Veľkého senátu správneho kolégia NS SR okrem iného uviedol, že len
zmena právneho názoru, ktorá vychádza z rozdielneho (nového) zloženia senátu NS SR, nemôže sama
osebe ospravedlňovať vydanie úplne protichodného rozhodnutia v tej istej skutkovej a právnej veci, bez
zmeny fundamentálnych okolností. Princíp právnej istoty v demokratickej spoločnosti musí mať prednosť
pred subjektívnym hodnotením toho, ktoré rozhodnutie je správne či nesprávne, a revidovanie judikatúry

NS SR musí prebiehať podľa určitých pravidiel. V opačnom prípade možno hovoriť o postupe, ktorý je
nezlučiteľný s čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, zasahujúceho do princípu právnej
istoty ako základného atribútu právneho štátu. Úlohou najvyššieho správneho súdu ako vrcholného
súdneho orgánu je zabezpečovať v správnom súdnictve jednotu a zákonnosť rozhodovania. Preto, ak
došlo v rámci právoplatných rozhodnutí Veľkého senátu k rozdielnemu výkladu zákona, musí plénum

najvyššieho správneho súdu obligatórne prijať zjednocujúce stanovisko, ktoré je pre členov pléna
záväzné, a tým rozdielnu rozhodovaciu prax zjednotiť. V opačnom prípade je namieste otázka o možnom
zásahu do princípu právnej istoty ako základnej esencie právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, a tým zásahu do práva sťažovateľky na spravodlivý proces a zákonného sudcu.III.

7. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá jej bola doručená dňa 20. apríla 2023, vyjadrila podaním
doručeným správnemu súdu 4. mája 2023, v ktorom navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
zamietnuť. V rámci podaného vyjadrenia uviedla, že kasačná sťažnosť neobsahuje také námietky ani
dôvody, ktoré by boli právne relevantné a odôvodňovali by zmenu alebo zrušenie preskúmavaného
rozhodnutia. Pridržala sa svojich vyjadrení v konaní pred správnym súdom.

8. Zvýraznila, že vo veci žalobkyne postupovala v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. a konala v jeho
medziach, pričom neprekročila svoje právomoci. Žalovaná poukázala aj na závery Veľkého senátu v
rozhodnutí z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs/3/2019, a uzavrela, že vzhľadom na to, že príjem žalobkyne
bol v rozhodujúcom období vyšší ako je hranica stanovená zákonom, bol v spornom období povinne
poistenou osobou.

9. K existencii dvoch rozhodnutí Veľkého senátu NS SR žalovaná argumentovala poukazom na
rozhodnutia sp. zn. 7Sžsk/27/2019 zo 6. júla 2022 a sp. zn. 9Sžsk/73/2019 zo 6. júla 2022, s tým, že
vydaním nového rozhodnutia Veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného
v jeho skoršom rozhodnutí v takom rozsahu, v akom právny názor vyjadrený v skoršom rozhodnutí

nemôže obstáť popri názore vyjadrenom v neskoršom rozhodnutí.

10. Vyjadrenie žalovanej bolo dňa 31. mája 2023 doručené žalobkyni na vedomie.

IV.

11. Najvyšší správny súd, na ktorý podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. prešiel od 1. augusta
výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná jeho právomoc, rozhodujúc v
senáte podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd konajúci o kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP] po zistení, že
kasačnásťažnosťbolapodanáoprávnenýmsubjektom(§442ods.1SSP),vzákonomstanovenejlehote

(§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu
správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP), a je prípustná, resp. jej prípustnosť nie je vylúčená (§ 439 SSP), po
oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP), bez nariadenia pojednávania
(§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť podľa
§ 461 SSP.

V.

12.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

15. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach.

16. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

17.Podľa§440ods.1písm.g)SSPkasačnúsťažnosťmožnoodôvodniťlentým,žekrajskýsúdvkonaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.18. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

19. Pod nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý založiť kasačný dôvod podľa § 440 ods.
1 písm. f) SSP, treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožnila
realizáciatýchprocesnýchpráv,ktorémajúslúžiťnaochranuaobranujehoprávazáujmovvkonkrétnom
konaní, za podmienky, že miera tohto porušenia bude viesť k záveru o nespravodlivosti súdneho
procesu, a súčasne takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu zákona.

20. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spočívajúci v rozhodnutí krajského
súdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona) je jedným
z najčastejších dôvodov tohto opravného prostriedku. Jeho opodstatnenosť je daná v prípadoch, ak
kasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký
aplikoval krajský súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale krajský súd ho nesprávne

vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako
aj procesného práva.

21. Predmetom tohto kasačného konania je posúdenie správnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý sa
po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej stotožnil so záverom, že žalobkyni zaniklo povinné

nemocenské a dôchodkové poistenie dňa 30. decembra 2010.

22. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím pobočky a konaní im predchádzajúcich, pri aplikácii zákonnej úpravy relevantných
právnych predpisov dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a

dôvody kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom,
ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobkyne uvedenými
v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k tomu, že nezistil dôvod na to, aby
sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku

rozsudku a nejavia sa ako arbitrárne, práve naopak, dávajú odpoveď na všetky nastolené právne otázky
v zrozumiteľnej forme a v dostatočnom rozsahu.

23.Aplikujúcrelevantnéustanoveniazákonač.461/2003Z.z.,ktorýokreminéhoupravujeivznikazánik
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, je možné konštatovať, že žalobkyňa v spornom

období spĺňala podmienky pre status SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., pretože mala
oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 578/2004 Z. z. o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v
zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 578/2004 Z. z.“), upravujúci podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania na základe licencie na

výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.]. Touto licenciou
(L1A) žalobkyňa disponovala, pričom tieto skutočnosti v konaní nespochybňovala.

24. Žalobkyňa zároveň v rozhodnom období dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti, ktorý prevyšoval zákonom ustanovenú hranicu, čím boli splnené (zachované)

podmienky pre vznik (resp. trvanie) povinného nemocenského poistenia, a v nadväznosti na to aj
dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Tieto skutočnosti v konaní
taktiež neboli sporné. Sporná medzi účastníkmi zostala len otázka konkrétneho dňa zániku povinného
poistenia.

25. Kasačný súd v súvislosti s postavením lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby poukazuje
na to, že touto otázkou sa v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31.
decembra 2010) zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát NS SR v rozsudku zo dňa 24. novembra
2020, sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorým bolo prekonané jeho skoršie rozhodnutie sp. zn. 1Vs/1/2019, na ktoré
žalobca v kasačnej sťažnosti poukazoval. Rozhodnutie Veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019 prešlo i

testom ústavnosti (ústavná sťažnosť bola ústavným súdom uznesením odmietnutá dňa 30. novembra
2021, sp. zn. IV. ÚS 610/2021).26. NS SR k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie
činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.
decembra 2010, citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010,

§ 3 ods. 1, § 3 ods. 4, § 4, § 10 ods. 1, ods. 2, § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval:

27. Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom
zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo
povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe [písm. c)].

28. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.
ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č.
578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti
odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou L1C.

29. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.
ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia
na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b) ].

30.Pojem„povolenie“,uvedenýv§4písm.a)bod1.a§11zákona č.578/2004Z.z.jepotrebnévykladať
v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie
povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej
zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon
zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej

osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom
povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12
ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. ]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná
podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na
vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom

viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby
lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

31. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú
zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom

iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez
ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho
vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy
o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,
v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom

sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú
starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o
tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým
lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,
medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na

vykonávaniesamostatnejzdravotníckejpraxelekára-držiteľalicencieL1A,nijakonesúvisí.Povoleniena
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho
zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky
pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je
naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár -

držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané
povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná
(pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára
následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.

32. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností
v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné
rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komorapo tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie
samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom
činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude

vykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných
podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať,
pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať
činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný.

33. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na
výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa
lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a
na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v
takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda

sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm.
c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva
len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
(ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s
ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu

zdravotníckympracovníkomvpovolanílekár,vydanápodľa§68ods.1písm.c)zákonač.578/2004Z.z.,
je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou
osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a
či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba
licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia

však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku
prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť
si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia
ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto
právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68

ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na
vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba
licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj
licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu
podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z.

34. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov
licencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje
žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú
zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom

iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu
nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením
podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať
činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ
licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona

č. 461/2003 Z. z.

35. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je
potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Uviedol, že licenciu L1A (na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania

podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba
považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c)
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého
je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o
sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý

je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti
poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie
L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.36. NS SR ďalej konštatoval, že status SZČO na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom
vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého

poistenia. Zdôraznil, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na
základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený
aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení.

37.DržiteľovilicencieL1Apovinnépoisteniemôžezaniknúťztrochdôvodov.1/prvýmdôvodomjepríjem
v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., 2/ druhým
dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie, 3/ na zánik
povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru
sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu

vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu
L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ
licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21
ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke Sociálnej poisťovne predloží
vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej

osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A
(t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

38. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa
§ 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu -

odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

39. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna
poisťovňavydalaanasvojejwebovejstránkezverejnilatlačivo„Vyhláseniesamostatnezárobkovočinnej
osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na

ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne
zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru,
t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO
- odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.

40. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže
zaniknúť tromi spôsobmi:
- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho
roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej

zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo
- podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo

- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon
činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a)
a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto
zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru
nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.

45. K otázke povinnosti Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára skúmať a posudzovať
príjmy poistenca samostatne vo vzťahu k licencii L1A dodal, že považuje za správny názor senátu
9S, že povinnosť Sociálnej poisťovne skúmať pôvod príjmov poistencov - lekárov nemožno vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. Naopak, Sociálna poisťovňa v rámci zisťovania
podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., resp. z výpisu
z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Ak by bolo zámerom zákonodarcu, abySociálna poisťovňa prešetrovala príjmy poistencov, musel by oprávnenie na takúto činnosť ustanoviť v
zákone alebo zabezpečiť povinnosť Finančného riaditeľstva SR predkladať údaje Sociálnej poisťovni v
takej kvalite, aby bolo možné na účely sociálneho poistenia príjmy poistencov posudzovať. Pokiaľ teda

zákonodarca nevybavil Sociálnu poisťovňu oprávnením na zisťovanie príjmu, potrebným materiálnym
a personálnym vybavením, možno dôvodiť, že zákonodarca nepredpokladal výkon takejto činnosti
Sociálnej poisťovne.

46. Ak teda lekár - držiteľ licencie L1A, prizná v daňovom priznaní príjmy z podnikania vykonávaného

podľa osobitných predpisov [§ 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov] vo výške
vyššej ako je uvedená v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať,
aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie
vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte
s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá

ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej.

47. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle §
178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z. z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je
povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období
sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c/
zákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s

podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)
ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej
statusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/, príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003 Z. z.
v znení platnom do 31. decembra 2010.

48. Je teda možné zhrnúť, že žalovaná nebola povinná vo vzťahu k žalobkyni skúmať, z čoho konkrétne
jej plynuli príjmy, vykázané v daňovom priznaní za roky 2007, 2008 a 2009 ako príjmy z podnikania.
Rozhodujúce pre posúdenie trvania povinného nemocenského a dôchodkového poistenia bolo, že v
príslušnom období žalobkyňa dosiahla zdaniteľné príjmy v kvalifikovanej výške, a licencia, ktorá jej
bola udelená na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A v povolaní lekár, bola aj v tomto období v

platnosti. Žalobkyni preto zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňa 30. decembra 2010.

49. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že v danej veci bol porušený princíp právnej istoty, v tejto
súvislosti je treba pripomenúť, že podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov v spojení s § 5 ods. 1 SSP právna istota je stav, v ktorom každý môže

legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších
súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. O otázkach, ktoré sú predmetom tohto konania,
urobil právne závery Veľký senát NS SR rozsudkom z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorý je
pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný (§ 466 od. 3 SSP) a ktorý je podkladom pre ustálenie

rozhodovacejpraxevtotožnýchotázkach.Aktedažalovanáčisprávnysúdformulovalisvojerozhodnutia
so zreteľom naň, nemohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty v danej veci. Uvedený rozsudok
Veľkého senátu NS SR nahradil pôvodný rozsudok Veľkého senátu vydaný k danej problematike (sp.
zn. 1Vs/1/2019), čo je v ňom explicitne vyjadrené, preto nie je možné dať za pravdu sťažovateľovi,
že obe rozhodnutia rovnocenne koexistujú popri sebe, a teda právne závery skoršieho rozhodnutia je

možné účinne uplatňovať v praxi. Kasačný súd v danej súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Atanasovski proti Bývalej juhoslovanskej republike
Macedónsko zo 14. januára 2010, č. 36815/03, v rámci ktorého ESĽP vyslovil, že vývoj judikatúry sám
osebe nie je v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti, keďže neschopnosť zachovať dynamický a
vývojový prístup by mohol byť prekážkou reformy alebo zlepšenia.

50. Vo vzťahu k námietke, že žalobkyňa mala po podaní odhlášky z povinného poistenia za to, že vec
je definitívne vybavená, je treba uviesť, že táto skutočnosť musí byť pripočítaná na ťarchu sťažovateľa,
pretože v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosť preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre vznik,trvanie, prerušenie a zánik povinného poistenia prináleží poistencovi. Ak teda žalobkyňa sama navodila
stav, že orgán sociálneho poistenia nedisponoval úplnými podkladmi k posúdeniu otázky vzniku a trvania
jej povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, resp. v tejto otázke bol odhláškou ňou podanou

uvedený do omylu, nie je možné sa účinne dovolávať nesprávnosti postupu daného orgánu v tomto
smere, navyše za situácie, že žalobkyňa mala objektívnu možnosť získať informácie o povinnostiach,
ktoré súvisia s licenciou L1A, z iniciatívy Slovenskej lekárskej komory. Najvyšší správny súd pripúšťa, že
namietaná doba 8 rokov je veľmi dlhý časový úsek a mechanizmus poskytovania informácií, ktoré slúžia
ako podklad pre rozhodnutia Sociálnej poisťovne, by mal umožňovať promptnejšiu reakciu na vzniknutú

situáciu, avšak treba dodať, že zákon nelimituje konanie Sociálnej poisťovne lehotou, ktorá by jej bránila
rozhodnutie v danej otázke vydať, ak sú spätne zistené skutočnosti, ktoré boli pre posúdenie okolností
trvania povinného poistenia rozhodujúce, preto ani v tomto smere nemožno považovať rozhodnutie za
nezákonné.

51. Kasačný súd uzatvára, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti

napadnutého rozhodnutia žalovanej postupoval v súlade s procesnými pravidlami Správneho súdneho
poriadku, súdny prieskum vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. v
spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 578/2004 Z. z., a svoju právnu úvahu, na základe
ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd
rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom jeho

rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné, rovnako ako administratívne
rozhodnutia vydané žalovanou a jej pobočkou, nakoľko podľa názoru kasačného súdu tieto boli riadne
odôvodnené a žalobkyňa ako účastník konania dostala odpoveď na všetky zásadné otázky. Skutočnosť,
že s produkovanými závermi nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti.

52. S ohľadom na uvedené kasačný súd nezistil naplnenie uplatnených kasačných dôvodov podľa § 440
ods. 1 SSP, preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP rozsudkom podľa
§ 457 ods. 1 SSP zamietnuť.

53. K návrhu na prerušenie kasačného konania navrhnutého sťažovateľom v zmysle § 21 ods. 3 písm.

a) v spojení s § 24d ods. 1 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. najvyšší správny súd dáva do pozornosti,
že prijímať stanoviská k výkladu zákona pri rozdielnosti výkladu v jednotlivých rozhodnutiach Veľkého
senátujemožnélennazákladenávrhuoprávnenýchsubjektov,ktorésúvzákonetaxatívnevymenované
[§ 24e ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z.]. Podľa § 466 ods. 3 SSP je právny názor vyjadrený v
rozhodnutí Veľkého senátu pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný, pričom, ak sa senát chce

odtohtonázoruodchýliť,jepovinnývecpostúpiťnaprejednaniearozhodnutieVeľkémusenátu.Kasačný
súd vzhľadom na uvedené v danej veci nevzhliadol dôvod na postup podľa § 456 SSP ani § 100 SSP v
spojení s § 452 ods. 1 SSP, preto návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

VI.

54. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP,
keď žalovaná síce mala vo veci úspech, kasačný súd však nezistil dôvody na to, aby sa jej nárok na
náhradu trov priznal.

VII.

55. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [§ 139 ods. 4 (veta prvá)
SSP v spojení s § 463 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.