Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 9, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010039
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2318010039.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods.
2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.

31T/7/2018-373 zo dňa 06.02.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.10.2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 31T/7/2018-373 zo dňa 06.02.2023 bol
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E.. F. G., uznaný vinným z obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého
sa dopustil na tom skutkovom základe, že

že

od presne nezisteného času do 21.05 hod. dňa 16.05.2017 na ulici C. H. mal u seba igelitové

vrecko s obsahom bieleho kryštalického materiálu o hmotnosti 1 326 mg, obsahujúcim metamfetamín
s priemernou koncentráciou 52,6 % hmotnostných, čo predstavuje aspoň 13 obvyklých jednorazových
dávok drogy, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny
psychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR,
pričom nebol držiteľom uvedeného povolenia, a obžalovaný bol rozhodnutím LANDESGERICHT WELS,

Rakúsko zo dňa 26.05.2015 sp. zn. 012 HV 50/2015x, právoplatné dňa 26.06.2015 uznaný vinným zo
zločinuobchodovaniasnarkotikamipodľa§28aods.1,ods.2,ods.3,ods.5TrestnéhozákonaRakúskej
republiky a z prečinu nedovoleného zaobchádzania s narkotikami podľa § 27 ods. 1 a odsek 2 Trestného
zákona Rakúskej republiky.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase

spáchania skutku, s použitím § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na
§ 37 písm. h), písm. m) a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12
(dvanásť) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona okresný súd zaradil obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 42
ods. 2 a § 61 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému tiež trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 (šesť) rokov. Podľa § 76 ods. 2 a § 78 ods. 1 Trestného zákona

uložil obžalovanému aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 77
ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona uložil obžalovanémupočas trvania ochranného dohľadu obmedzenia a povinnosti spočívajúce v zákaze užívania omamných
a psychotropných látok a zákaz narábania s nimi. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil
výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/57/2017

zo dňa 07.09.2017, právoplatný dňa 11.09.2017 a trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn.
2T/95/2018 zo dňa 13.02.2019, doručený obžalovanému dňa 14.06.2019 a právoplatný dňa 02.07.2019,
ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 373-377.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 378 a následne sám doplnil na č.l. 389.

Obžalovaný v odvolaní podanom prostredníctvom svojho obhajcu namieta nesprávnosť všetkých

výrokov napadnutého rozsudku, nakoľko počas celého konania pred súdom tvrdil, že skutok, ktorý sa
mu kladie za vinu nespáchal. Usvedčujúce výpovede príslušníkov polície sa nezakladajú na pravde
a navzájom si odporujú. V konaní došlo k závažnému porušeniu práv obžalovaného, nakoľko v konaní
o obzvlášť závažnom zločine je povinná obhajoba a procesné úkony boli vykonané bez prítomnosti
obhajcu obžalovaného. Zápisnice o výsluchu zadržanej osoby ako aj ostatné zápisnice vyhotovené

pred vznesením obvinenia boli obžalovanému predložené na podpis bez výsluchu a možnosti vyjadriť
sa k nim. Počas celej doby bol na obžalovaného vyvíjaný nátlak zo strany príslušníkov polície, ktorý
vyústildofyzickéhonapadnutia.Niektorépodpisynazápisniciachniesújeho.Namietatiež,žepríslušníci
polície na mieste zadržania nevykonali stotožnenie vlastníka motorového vozidla, nevykonali výsluch
prítomných osôb, ani ďalšie úkony potrebné na to, aby zaistenú látku stotožnili s osobou obžalovaného.

Okresný súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou (výsluchy príslušníkov PZ), a to aj napriek
tomu, že mu takýto pokyn nariadil odvolací súd. Má za to, že v konaní neboli vykonané dôkazy, ktoré by
preukazovali, že sa skutku na podklade obžaloby dopustil. Vzhľadom na závažné porušenie procesných
práv,ktorésúvrozporesozásadami trestnéhokonaniajenapadnutýrozsudoknezákonnýaokresnýsúd
mal rozhodnúť tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodí.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Obžalovaný v doplnení k odvolaniu poukázal na to, že v inkriminovaný deň išiel do Paty motorovým
vozidlom za účelom predaja televízora, pričom sám nešoféroval, nakoľko mu bol uložený zákaz činnosti

viesť motorové vozidlá. Logicky tak človek, ktorý má uložený zákaz činnosti, pokiaľ by išiel kupovať
drogy, snažil sa byť čo najmenej nápadný. Ďalej poukazuje na dôvody odmietnutia jeho návrhov na
vykonanie dokazovania okresným súdom. Nestotožnil sa s vyhodnotením výpovede svedkov, pretože
okresnýsúdzvolildvarôzneprístupyvyhodnoteniadôkazov,kedynajednejstranevytkolobžalovanému,
že tento nezabezpečil svedka D. I. pričom v prípade svedka A. G. jeho výpoveď nepovažoval za

vierohodnú, keď mal za to, že pred pojednávaním sa s obžalovaným radil o trestnej veci. Ďalej namieta
odmietnutie návrhu dôkazu – zabezpečenie trasovania mobilného telefónu, z ktorého dôkazu by bolo
preukázané, že do Paty išiel skutočne motorovým vozidlom, a že svedkovia boli s ním. Namieta
tiež, že súd sa nezaoberal návrhom na vykonanie dôkazu – zabezpečenia daktyloskopických stôp,
čím by sa preukázala manipulácia sáčkom s omamnými látkami zasahujúcim príslušníkom, a teda

nezákonný zásah príslušníkov polície. Súd sa tiež nezaoberal návrhom obžalovaného na stotožnenie
osoby spolupracujúcej s políciou, pretože ak by sa preukázalo, že touto osobou je dealer, potom policajti
nezistili celý skutok, a to z dôvodu, aby kryli nelegálnu činnosť tejto osoby. V závere poukazuje na to,
že nebolo zistené či sa skutok stal a postup policajtov pri zaistení bol nezákonný. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V prípade, ak by odvolací

súd rozhodol o zamietnutí odvolania obžalovaného, žiada, aby tak učinil až po 01.01.2024, nakoľko
v uvedenom čase nadobudne účinnosť novela Trestného zákona, podľa ktorej bude môcť súd uložiť za
tento skutok trest v rozmedzí 0-2 roky.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Dňa 11.09.2023 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie obžalovaného označené ako námietka
zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave. Obžalovaný v tomto podaní poukazuje na
to, že 04.09.2023 požiadal odvolací súd o odročenie verejného zasadnutia a ospravedlnenie jehoneúčasti na verejnom zasadnutí dňa 12.09.2023 z dôvodu zvolenia si nového obhajcu. O odročenie
pojednávaniapožiadalajzvolenýobhajca,pričomodvolacísúdjehonávrhunevyhovel,zktoréhodôvodu
zvolený obhajca obžalovanému vypovedal plnú moc. Obžalovaný teda bol bez obhajcu, pričom v tejto

trestnej veci ide o prípad povinnej obhajoby. Pri takomto postupe má obžalovaný závažné pochybnosti
o nezaujatosti odvolacieho súdu.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 10.10.2023 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave a obhajcu obžalovaného. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil obžalovaný, na

čo senát odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že verejné zasadnutie sa vykoná
v jeho neprítomnosti. Obhajoba zotrvala na odvolaní, dôvody nežiadal doplniť ani zmeniť. Odvolací súd
oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov
na obžalovaného, lustráciou ZVJS ako aj podstatným obsahom spisu. Procesné strany nemali žiadne
pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu, ani návrhy na doplnenie dokazovania.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry v Trnave mala za to, že okresný súd rozhodol zákonne a správne

vo všetkých výrokoch. Odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné v celom rozsahu, navrhla
odvolanie podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť. Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu
pridržal písomných dôvodov odvolania, poukazujúc na konkrétne nesprávnosti a nezákonnosti postupu
okresného súdu. V konaní neboli zabezpečené žiadne dôkazy, ktoré by svedčali o vine obžalovaného.
Zotrval na odvolacom návrhu.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie

v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného okresný súd jasne, zrozumiteľne

a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia
oprel a akými úvahami sa spravoval. Trest uložený obžalovanému považuje sa primeraný, zákonný a
spravodlivý. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim
z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a
odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov

v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššiecitovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013)

Obhajoba obžalovaného spočívala opätovne v tých istých námietkach, ktoré produkoval už v základnom
(prvostupňovom) konaní, pričom odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už
okresný súd a predtým aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení č.k. 3To/163/2019-283 z 05.04.2019
náležite nevysporiadal.

Odvolacísúdsastotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozsudkuatiežúvahamiokresnéhosúdu,ktoré
viedli k uznaniu viny obžalovaného zo skutku na podklade obžaloby. Obžalovaný bol v inkriminovaný deň
dňa 16.05.2017 pristihnutý pri tom, ako u seba prechovával igelitové vrecko s obsahom metamfetamínu,
ktoré dobrovoľne vydal príslušníkom polície, ktorá ho zastavila v obci H. F. C. J. po tom, ako príslušníci
dostali informáciu o podozrivej osobe (obžalovanom) a o tom, že táto osoba má pri sebe prechovávať

omamné látky. Táto skutočnosť nebola sporná. Svedkovia K. A. K. a K. A. L. (príslušníci polície) zhodne
vypovedali, že po obdržaní informácie o podozrivej osobe s podrobným opisom túto zastavili v obci
H., po zákonnom poučení ju vyzvali na vydanie veci pochádzajúcich z trestnej činnosti, na čo im
obžalovaný vydal igelitový sáčok s metamfetamínom. O vydaní veci svedčí aj Zápisnica o vydaní veci zo
16.05.2017 (č.l. 48 vyšetrovacieho spisu), z ktorej je zrejmé, že obžalovaný bol pred vydaním veci riadne

poučený v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zápisnicu vlastnoručne podpísal a vrecko
s kryštalickou látkou vydal. Usvedčujúcimi dôkazmi tak boli nielen výpovede svedkov – príslušníkov
polície, ktoré stáli oproti výpovedi obžalovaného (ktorý po upovedomení o zmene právnej kvalifikácie
a tým aj sprísnení trestnej sadzby spáchanie skutku popieral) ale aj predmetná zápisnica o vydaní veci,
pričom išlo o dostačujúce dôkazy, na podklade ktorých mohol okresný súd konštatovať spáchanie skutku

obžalovaným.

Obžalovaný sa v odvolaní opakovane dožaduje doplnenia dokazovania v rovnakom rozsahu, v akom tak
urobil už v prvostupňovom konaní v návrhu na vykonanie dokazovania doručenému okresnému súdu
dňa 30.05.2022. S týmto návrhom sa už argumentačne vysporiadal okresný súd v napadnutom rozsudku

(str. 6 rozsudku), s čím sa odvolací súd stotožňuje. Nad rámec toho však dodáva pokiaľ ide o opakované
výsluchy príslušníkov polície ako aj svedkov, v konaní nevyvstala potreba zopakovať dokazovanie
v tomto rozsahu. Všetci svedkovia (s výnimkou svedka I., ktorý bol počas konania nedosiahnuteľný)
už v konaní vypovedali ku skutku, obžalovaný mal možnosť k svedeckým výpovediam vyjadriť sa,
čo aj učinil. Vzhľadom na odstup času od spáchania skutku by navyše opätovné svedecké výpovede

nepriniesli žiadne nové skutočnosti, ktoré by eventuálne mohli privodiť iné rozhodnutie. Pokiaľ ide
o doplnenie dokazovania v rozsahu stotožnenia majiteľa vozidla, na ktorom sa obžalovaný priviezol
do obce H., zistenie „trasovania“ mobilného telefónu, zabezpečenie kamerových záznamov z predajne
Tesco či policajnej stanice, či zaistenie daktyloskopických stôp z vydaného igelitového vrecka, v tomto
smere odvolací súd dodáva, že predmetom dokazovania nebolo to, ako sa obžalovaný dostal do obce

H.,komupatrilovozidlo,čiišielskutočnezMaďarskatakakotvrdil,čibolpredvedenýnapolicajnústanicu
či to, že igelitové vrecko s metamfetamínom vydal príslušníkovi polície. Tieto okolnosti boli napokon pre
posúdenie viny obžalovaného irelevantné, nakoľko jednoznačne preukázané bolo to, že obžalovaný bol
príslušníkmi polície zastavený v obci H. na ulici C., kde po zákonnom poučení a výzve na vydanie vecí
pochádzajúcich z trestnej činnosti vydal plastové vrecko s kryštalickou látkou, ktoré u seba prechovával.

Obrana obžalovaného o tom, že bol príslušníkmi vyzvaný v čase, kedy sa nachádzal vo vozidle nebola
preukázaná. Nielen príslušníci polície ale aj svedok G. uviedli, že obžalovaný bol zastavený v čase,
kedy sa vo vozidle nenachádzal, čomu zodpovedá aj to, že príslušníci ho stotožnili na ulici podľa opisu
oblečenia (pokiaľ by sa nachádzal v aute, logicky by takýmto spôsobom nemohol byť stotožnený).

Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k zápisniciam z prípravného konania, ktoré mal údajne obžalovaný
jednak podpísať pod nátlakom a hrozbou prítomných osôb a jednak keď tvrdil, že podpisy nie sú
jeho, aj túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Obžalovaný sa o údajnej bitke, či
hrozbách zo strany orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní ani raz nezmienil, svedkovia
popreli akýkoľvek fyzický kontakt s obžalovaným, rovnako sa nepotvrdilo ani to, že by obžalovaný

adresoval Inšpekčnej službe MV SR akúkoľvek sťažnosť na postup orgánov činných v trestnom konaní
pri procesných úkonoch.K námietke o vykonaní úkonov orgánov činných v trestnom konaní bez prítomnosti obhajcu
obžalovaného odvolací súd odkazuje na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia č.k. 3To/163/2019-283
z 05.04.2019 (str. 7 rozsudku), v ktorom sa podrobným spôsobom vysporiadal s touto námietkou

obžalovaného, a na ktorom zdôvodnení zotrváva bez potreby jeho opakovania. Po vznesení obvinenia
a zároveň po zmene právnej kvalifikácie skutku a tiež počas celého súdneho konania bol obžalovaný
riadne zastúpený obhajcom (z dôvodu povinnej obhajoby), pričom v konaní nedošlo k žiadnemu
porušeniu jeho obhajobných práv. Obhajca obžalovaného realizoval jeho obhajobné práva náležitým
spôsobom, na nariadené pojednávania sa riadne dostavil (osobne či účasťou splnomocnenca), v konaní

uskutočňoval v mene obžalovaného všetky procesné úkony.

Vzhľadom na vyššie uvedené tak odvolací súd obhajobu obžalovaného v podobe odvolacích
námietok, ktorými inak len spochybňuje spôsob vyhodnotenia dôkazov okresným súdom vyhodnotil ako
nedôvodnú, a teda vinu obžalovaného zo spáchania skutku za preukázanú.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, okresný súd sa po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom riadil pokynmi
odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie o aktuálny odpis registra trestov na obžalovaného a tiež
oboznámil obsah trestnej veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/95/2018. Následne tiež správne
ustálil pomer poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností a tiež správne zistil, že v danej trestnej veci je
nutné obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody (podľa zásad na uloženie úhrnného trestu)

vo vzťahu ku odsúdeniu v trestnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/57/2017 (následne
zrušenému trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/95/2018). Vzhľadom na súbeh
trestných činov, z ktorých v jednom prípade išlo o obzvlášť závažný zločin okresný súd správne
ukladal trest v rámci trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného (v rozmedzí 10-15 rokov),
pričom vzhľadom na pomer priťažujúcich okolností sa dolná hranica zvýšila na 11 rokov a 8 mesiacov

a v dôsledku spáchania viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých jeden bol zločinom sa horná
hranica trestnej sadzby zvýšila o 1/3 na 20 rokov.

Prihliadnuc na okolnosti spáchania skutku, no najmä na trestnú minulosť obžalovaného, ktoré v súhrne
definujú obžalovaného ako sústavného páchateľa trestnej činnosti, v ktorého správaní vstupuje do

popredia výrazná recidíva, bol primeraných trestom pre obžalovaného trest v trvaní 12 rokov za
súčasného zrušenia výrokov o treste rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/57/2017 zo dňa
07.09.2017 a trestného rozkazu Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/95/2018 zo dňa 13.02.2019 a tiež
súčasného uloženia trestu zákazu činnosti (ktorý bol už skôr uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Komárno sp. zn. 2T/95/2018, uloženie ochranného dohľadu a zákaze užívania a narábania

s omamnými a psychotropnými látkami. Obžalovaný sa trestnej činnosti začal dopúšťať už v mladom
veku, doposiaľ bol celkom 12 krát odsúdený na či už podmienečné alebo nepodmienečné tresty odňatia
slobody, ktoré neviedli k náprave a vedeniu riadneho života. Drogovej trestnej činnosti sa pritom
nedopustil po prvýkrát, keďže už v roku 2015 bol na území Rakúskej spolkovej republiky odsúdený pre
trestný čin nedovoleného zaobchádzania s narkotikami podľa Trestného zákona Rakúskej republiky,

a teda drogovú trestnú činnosť. Obžalovaný sa tak opakovane dopúšťa páchania trestnej činnosti,
predchádzajúce odsúdenia preňho nepredstavovali žiadnu prekážku v pokračovaní v páchaní trestnej
činnosti. Niet dôvodu ukladať mu miernejší trest, hoci už samotný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov
je trestom takmer na samej spodnej hranici trestnej sadzby za spáchaný trestný čin, neopomínajúc na
to, že ide o trest súhrnný za zbiehajúcu sa trestnú činnosť.

Vo vzťahu k návrhu obžalovaného, ktorým požiadal odvolací súd o rozhodnutie vo veci po 01.01.2024,
nakoľko nadobudne účinnosť novela Trestného zákona a za spáchaný skutok mu bude možné uložiť
miernejší trest, odvolací súd napriek zjavnej zorientovanosti obžalovaného v trestnom kódexe a tiež
poznatkoch o legislatívnom procese, dáva obžalovanému do pozornosti ustanovenie § 2 ods. 1

Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší. Eventuálne by prichádzala do úvahy miernejšia trestná sadzba v prípade
odsúdenia v inom časovom období v ktorom by nadobudol účinnosť nový Trestný zákon, táto požiadavka

obžalovaného však nie je legitímna. Súd vykonáva procesné úkony plynule tak, aby neporušil zásadu
rozhodnutia v primeranej lehote a nemožno očakávať, že v tej ktorej veci bude rozhodovať na základe
„objednávky obžalovaného“, ktorý očakáva miernejší trest.Pokiaľ ide o námietku zaujatosti voči „celému Krajskému súdu v Trnave“, doručenú odvolaciemu
súdu dňa 11.09.2023, odvolací súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú a opätovne obštrukčnú zo strany
obžalovaného, nakoľko namietal procesný postup súdu. Obžalovaný namietal zaujatosť všetkých

sudcovKrajskéhosúduvTrnavezdôvodu,žeodvolacísúdneakceptovalnávrhzvolenéhoobhajcuJUDr.
Róberta Siváka na odročenie pojednávania, ktorý odôvodnil krátkosťou času od zvolenia do termínu
verejného zasadnutia a nemožnosťou naštudovania si trestnej veci pre krátkosť času (8 dní).

Odvolací súd obžalovanému pripomína, že počas celého konania bol zastúpený obhajkyňou JUDr.

Renátou Fardousovou (resp. jej splnomocnencom na základe substitučného splnomocnenia), ktorá
vykonávala obhajobné práva obžalovaného náležite, včas, úkonov trestného konania sa riadne
zúčastňovala. Počas odvolacieho konania si obžalovaný zvolil nového obhajcu JUDr. Róberta Siváka,
aj napriek tomu, že bol v tom čase riadne zastúpený. Tvrdenie o tom, že sa nevedel skontaktovať
s obhajkyňou JUDr. Fardousovou ničím nepreukázal. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to,
že za včasnosť zvolenia si obhajcu zodpovedá samotný obvinený, nie súd. V predmetnej veci preto

nebolo relevantným dôvodom pre odročenie verejného zasadnutia zvolenie si nového obhajcu. Samotný
procesný postup odvolacieho súdu, kedy neakceptoval návrh obhajcu na odročenie pojednávanie nie
je dôvodom na vylúčenie sudcov z rozhodovania, nakoľko ním namietané dôvody na vylúčenie sudcu/
sudcov sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe súdu v konaní. O takýchto námietkach sa
nekoná (§ 32 ods. 6 Trestného poriadku).

Záverom odvolací súd v reakcií na ďalšie odvolacie námietky obžalovaného dodáva, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces

nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby
reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra
1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci
Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného

poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.