Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/88/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2621200867
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2621200867.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. D. E. XX, zastúpeného spoločnosťou: AGM partners s. r. o., so sídlom Bazová 6/A,
Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: Energie2, a.s., so sídlom
Lazaretská 3a, Bratislava, IČO: 46 113 177, zastúpeného spoločnosťou: BBLegal s.r.o., so sídlom
Galvaniho 2/A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 247 614, o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok a finančné zadosťučinenie, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.
k. 7Csp/11/2021-187 zo dňa 17. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti o určenie, že podmienka
v Obchodných podmienkach združenej dodávky elektriny pre kategórie odberateľov v domácnosti
a malé podniky v bode VIII. Ukončenie zmluvy odsek 10, je neprijateľná, v časti o určenie, že
zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu
pre odberateľov plynu v bode VI. Platnosť zmluvy, ukončenie dodávky odsek 6.14, je neprijateľná,
v časti o určenie, že Zmluva č. 0001152032 zo dňa 30.05.2013 o združených službách dodávky elektriny
a plynu uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným sa na základe neprijateľných zmluvných podmienok

neprolongovala, a teda zmluvný vzťah ďalej netrvá p o t v r d z u j e, vo zvyšnej časti vrátane II. výroku
r u š í a v z r u š e n o m rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal
žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 písm. a) bod 10.1, 10.2, bod 11, §
26 ods. 1, § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení ku dňu uzavretia zmluvy, § 1 ods. 1 písm. a), d), § 4 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 písm. b) bod 2, § 13
ods. 2 písm. m), § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení ku dňu
uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 4 písm. n), § 53c zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj „Občiansky zákonník“), Prílohou 1 ods. 1 písm.
h) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, s poukazom na
procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že Zmluvou o združených službách dodávky
elektriny a plynu č. 0001152032 zo dňa 30.5.2013 sa žalovaný ako dodávateľ zaviazal zabezpečovať
združené služby dodávky elektriny a plynu pre žalobcu ako odberateľa na odbernom mieste C. D. E.XX. Žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému za tieto poskytované služby zmluvne dohodnutú cenu,
a to formou úhrady SIPO. Doba trvania zmluvy bola upravená v zmluve formou voľby od 1 roka po
6 rokov podľa druhu produktu. Žalobca si vybral produkt NEBESKÁ PONUKA, v danom prípade bola

zmluva uzavretá na dobu určitú 6 rokov. V predmete zmluvy je uvedená klauzula, že Všeobecné
obchodné podmienky dodávky elektriny a Všeobecné obchodné podmienky dodávky plynu sa spoločne
nazývajú všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Zmluva je riadne
podpísaná oboma zmluvnými stranami. Podľa VIII. (ukončenie zmluvy) bod 10 Obchodných podmienok
združenej dodávky elektriny pre kategórie odberateľov v domácnosti a malé podniky „Ak je zmluva

medzi účastníkmi uzavretá na dobu určitú, po uplynutí doby trvania Zmluvy sa jej platnosť a účinnosť
automaticky opätovne predĺži na rovnaký čas na aký bola pôvodne uzavretá a za aktuálne platných
ďalších podmienok, pokiaľ ktorýkoľvek z Účastníkov neoznámi druhej strane najmenej 3 kalendárnych
mesiacov pred uplynutím doby trvania Zmluvy, že na jej predlžení netrvá.“, podľa VIII. bod 3 „Ak je
Zmluva uzavretá na dobu určitú, môže ju ktorákoľvek zmluvná strana jednostranne písomne vypovedať,
a to s výpovednou lehotou 3 mesiacov pred ukončením platnosti Zmluvy. Výpovedná lehota začína

plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.“ Podľa VI. (Platnosť
zmluvy,ukončeniedodávky)6.14Obchodnýchpodmienokposkytovaniauniverzálnejslužby pridodávke
plynu pre odberateľov plynu „Ak je zmluva medzi účastníkmi uzavretá na dobu určitú, po uplynutí
doby trvania zmluvy sa jej platnosť a účinnosť automaticky opätovne predĺži na rovnaký čas na aký
bola pôvodne uzavretá a za aktuálne platných ďalších podmienok, pokiaľ ktorýkoľvek z Účastníkov

neoznámi druhej strane najmenej 3 kalendárnych mesiacov pred uplynutím doby trvania Zmluvy, že na
jej predĺžení netrvá.“, podľa VI. 6.4 „Ak je Zmluva uzavretá na dobu určitú, môže ju ktorákoľvek zmluvná
strana jednostranne písomne vypovedať, a to s výpovednou lehotou 3 mesiacov pred ukončením
platnosti Zmluvy. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede.“ Podľa emailu žalovaného, žiadosť žalobcu o ukončenie Zmluvy neakceptoval

z dôvodu, že žalobca nedodržal výpovednú lehotu tri mesiace pred platným ukončením zmluvy, žalovaný
žiadosť žalobcu o ukončenie zmluvy neakceptoval a zmluva sa prolongovala na ďalšie obdobie 6 rokov,
t.j. do 31.3.2026. Faktúrami žalovaného a prílohou k faktúre, Osobitnými obchodnými podmienkami
pre dodávku zemného plynu a elektrickej energie koncovému odberateľovi pre jednotlivé produkty
a Dohodou o platbách za opakovanú dodávku plynu mal okresný súd preukázané, že žalobca po

prolongácii zmluvy v období od 31.10.2020 do 31.8.2021 platil za dodávku zemného plynu sumu 70,-
eur mesačne a za dodávku elektriny v období od 22.3.2019 do 17.2.2020 sumu 110,- eur mesačne.
Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0012/2013/E-OP zo dňa 24.1.2013 mal súd
preukázané, že ÚRSO schválil návrh Obchodných podmienok združenej dodávky elektriny pre kategórie
odberateľov v domácnosti a malé podniky predložený žalovaným aj so zapracovanou klauzulou v bode

10 ods. VIII. Ukončenie zmluvy. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0034/2013/P-OP
zo dňa 18.3.2013 mal súd preukázané, že ÚRSO schválil návrh Obchodných podmienok poskytovania
univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu predložený žalovaným aj so zapracovanou
klauzulou v bode 6.14 ods. VI. Platnosť zmluvy, ukončenie dodávky.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Predmetom zmluvy o združených službách dodávky elektriny a plynu č. 0001152032 zo dňa 30.5.2023
bol záväzok žalovaného ako dodávateľa poskytovať žalobcovi ako odberateľovi združené služby
dodávky elektriny a plynu v napäťovej hladine NN, vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku a
ostatné distribučné služby, a to v súlade s platnými právnymi predpismi SR, Všeobecnými obchodnými

podmienkami dodávky elektriny a Všeobecnými obchodnými podmienkami dodávky plynu, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Na druhej strane bol predmetom zmluvy záväzok žalobcu ako
odberateľa uhradiť dodávateľovi riadne a včas cenu za dodávku elektriny a plynu v súlade so zmluvou,
Všeobecnými obchodnými podmienkami dodávky elektriny a Všeobecnými obchodnými podmienkami
dodávky plynu. Ako odberné miesto je v Zmluve uvedená adresa bydliska žalobcu: XXX XX C. D. E.

XX. Ide o zmluvu uzavretú podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorá je zároveň i spotrebiteľskou zmluvou. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné
podmienky poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu a Obchodné
podmienky združenej dodávky elektriny pre kategórie odberateľov v domácnosti a malé podniky, ktoré
v zmysle § 13 ods. 2 písm. m) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach schválil

žalovanému, ako regulovanému subjektu, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR. Zákon č. 250/2012
Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1.9.2012, upravuje pôsobnosť Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví. Podľa tohto zákona Úrad vykonáva cenovú reguláciu. Pre určenie ceny vo
vzťahu medzi žalovaným a žalobcom sú potom determinujúce ceny podľa cenníka žalovaného určenéna základe rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý ako jediný zákonom určený štátny
orgán má vo svojej kompetencii schváliť a tým i určiť obsah obchodných podmienok žalovaného. Cenové
rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sú pre jednotlivé kategórie odberateľov dostupné

na internetovej stránke Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR. Predmetom sporu je automatická
prolongácia Zmluvy o združených službách dodávky elektriny a plynu č. 0001152032 na základe
klauzuly upravenej v Obchodných podmienkach združenej dodávky elektriny pre kategórie odberateľov
v domácnosti a malé podniky v bode 10 ods. VIII. Ukončenie zmluvy a totožne upravenej klauzuly v
Obchodných podmienkach poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu v

bode 6.14 ods. VI. Platnosť zmluvy, ukončenie dodávky: „Ak je zmluva medzi účastníkmi uzavretá na
dobu určitú, po uplynutí doby trvania Zmluvy sa jej platnosť a účinnosť automaticky opätovne predĺži na
rovnaký čas na aký bola pôvodne uzavretá a za aktuálne platných ďalších podmienok, pokiaľ ktorýkoľvek
z účastníkov neoznámi druhej strane najmenej 3 kalendárnych mesiacov pred uplynutím doby trvania
Zmluvy, že na jej predĺžení netrvá.“ Uvedenú zmluvnú podmienku žalobca považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. n) Občianskeho zákonníka: „Za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré spôsobujú, že
platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá,
predĺži,pričomspotrebiteľovipriznávajúneprimeranekrátkeobdobienaprejaveniesúhlasuspredĺžením
platnosti zmluvy.“ S uvedeným tvrdením žalobcu okresný súd nesúhlasil, nakoľko žalobca mal možnosť
si pri podpise zmluvy vybrať dobu trvania Zmluvy v rozsahu 1 až 6 rokov. Doba trvania zmluvy bola

odstupňovaná obdobím 1 roku, 2 rokov, 3 rokov, 4 rokov a 6 rokov podľa výhodnosti produktu, ktorý bol
poskytovaný za jednotlivé obdobia viazanosti Zmluvy. Žalobca si zvolil produkt - NEBESKÁ PONUKA
spočívajúca v poskytnutí darčekového produktu – perlátoru, pričom s touto ponukou bola spojená
viazanosť žalobcu v zmluvnom vzťahu so žalovaným na obdobie 6 rokov. Súd je toho názoru, že žalobca
sa mohol slobodne rozhodnúť a uzatvoriť zmluvu aj len na obdobie 1 roka. Žalobca však mal záujem

využiť výhodnejšie podmienky zmluvy, ktoré boli viazané na produkt NEBESKÁ PONUKA. Vzhľadom k
tomu, že žalobca si vybral uzatvorenie zmluvy na obdobie 6 rokov, t.j. na najdlhšie ponúknuté obdobie,
podľa názoru súdu, ide o dostatočne dlhú dobu, aby žalobca posúdil výhodnosť uzatvorenej Zmluvy,
rozhodol sa a zaslal žalovanému Žiadosť o ukončenie zmluvy. Na základe uvedeného má okresný
súd za to, že žalovaný nekonal v rozpore s ust. § 54 ods.3 písm. n) Občianskeho zákonníka, keďže

žalobcovi poskytol primeranú dobu na rozhodnutie o predĺžení platnosti zmluvy. Z listinného dôkazu
predloženého žalobcom (e-mailu) preukázané, že žalobca doručil žalovanému 2 x Výpoveď zo zmluvy
o združenej dodávke elektrickej energie a plynu, avšak v oboch výpovediach žalobca nesplnil zmluvné
podmienky pre platné ukončenie zmluvy (vo Výpovedi doručenej žalovanému dňa 16.1.2020 žalovaný
neuviedol presnú identifikáciu odberného miesta v rozsahu EIC kódu a POD kódu a vo Výpovedi

doručenej žalovanému 12.2.2020 žalobca uviedol nesprávny dátum ukončenia zmluvy a nedodržal
výpovednú lehotu 3 mesiace pred uplynutím doby viazanosti). Napriek nesplneniu podmienok na platné
ukončenie zmluvy žalovaný ponúkol žalobcovi možnosť ukončiť platnosť zmluvy v zmysle Obchodných
podmienok so zaplatením zmluvnej pokuty v sume 200,- eur, ktorú žalobca neakceptoval. Z § 53
ods. 4 písm. n) Občianskeho zákonníka nevplýva povinnosť prejaviť súhlas s predĺžením platnosti

zmluvy explicitne, to znamená, že spotrebiteľ môže urobiť prejav súhlasu aj konkludentne. A práve
na konkludentnom prejave súhlasu s predĺžením platnosti Zmluvy je postavená žalobcom rozporovaná
zmluvnápodmienka.VdanomprípadežalovanýpostupovalpriautomatickompredĺženíplatnostiZmluvy
na základe konkludentného súhlasu žalobcu. Obhajoba žalobcu opierajúca sa o ust. § 53 ods. 4
písm. n) Občianskeho zákonníka poukazuje iba na udelenie výslovného súhlasu s predĺžením platnosti

Zmluvy. Okresný súd má za to, že predmetné ustanovenie sa stáva neprijateľnou zmluvnou podmienku
vtedy, ak spotrebiteľovi zmluva priznáva „neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu“. Čiže
relevantnosť predmetného ustanovenia spočíva v dĺžke času potrebnom na vyjadrenie spotrebiteľovej
vôle, nepojednáva o forme prejavenia súhlasu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že skúmané
zmluvné podmienky neukracujú spotrebiteľa v danom prípade žalobcu ako odberateľa na jeho právach,

nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu
ako spotrebiteľa, a preto ich nemožno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Keďže skúmané
zmluvné podmienky nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nemôže byť predmetná zmluva
o združených službách dodávky elektriny a plynu č. 0001152032 z tohto dôvodu považovaná za
neplatnú. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd považuje predmetnú zmluvu za platnú, a tiež platne

prolongovanú do 31.3.2026. Nakoľko zmluvný vzťah medzi stranami sporu pokračuje ďalej, žalobcovi
nevznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, keďže nebolo preukázané, že došlo k porušeniu
jeho spotrebiteľských práv.5. K námietke žalobcu ohľadom porušenia ust. § 53c Občianskeho zákonníka okresný súd uviedol,
že spornou je prvá veta ustanovenia týkajúca sa predmetu a ceny. Po preskúmaní zmluvy dospel k
záveru,žepredmetjevzmluveoznačenýrovnakoveľkýmpísmomakoinéčastiZmluvy.PredmetZmluvy

je vyjadrený slovami: „Zákazník uzatvára zmluvu na dodávku: Elektriny, Plynu, Domácnosť, Firma/
Organizácia.“ Krížikom je pri jednotlivých možnostiach dodávky označená Elektrina, Plyn a Domácnosť.
Súd má za to, že z takejto formulácie predmetu Zmluvy je každému spotrebiteľovi zrejmý účel uzavretia
Zmluvy. Menším písmom sú upravené iba povinnosti zmluvných strán a sankcie za ich nedodržanie,
ktoré majú charakter Obchodných podmienok, teda súd ich nepovažuje za podstatné náležitosti Zmluvy.

Cena za dodávateľom dodaný predmet Zmluvy je v Zmluve vyjadrená slovami: „Cena elektriny a plynu
je stanovená podľa platného cenníka dodávateľa pre danú distribučnú oblasť zákazníka.“ Táto veta je
napísaná rovnako veľkým písmom ako zvyšné časti zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného má za to, že
predmet je v zmluve označený jasne, zrozumiteľne a rovnako veľkým písmom ako ostatný text zmluvy,
a preto zmluva nie je v rozpore s § 53c Občianskeho zákonníka, preto ju považuje za platnú.

6. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému
priznal ich plnú náhradu, nakoľko bol v konaní úspešný v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol zmenu rozsudku tak, že súd určí, že Zmluva
č. 0001152032 zo dňa 30.05.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a zároveň
prizná žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania v rozsahu 100 % s poukazom na
§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že žalobca sa domáhal
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v Obchodných podmienkach združenej dodávky elektriny

pre kategórie odberateľov v domácnosti a malé podniky a zároveň v konaní namietal porušenie §
53c Občianskeho zákonníka a teda neplatnosť zmluvy č. 0001152032 zo dňa 30.05.2013 z dôvodu
rozporu s týmto ustanovením. Nesúhlasí so záverom okresného súdu v odseku 36 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, nakoľko tento záver by popieral všetky právne zaužívané definície predmetu
zmluvy a fungovanie zmluvného práva ako takého. Uvedené už len z dôvodu, že okrem práv sú

súčasťou predmetu zmluvy aj povinnosti zmluvných strán. Súčasťou zmluvy, ktorú okresný súd označil
za predmet zmluvy je skôr formálne označenie/pomenovanie zmluvy, a teda takáto formulácia by
vôbec nemala byť zaradená k časti, ktorá pojednáva o predmete zmluvy, pričom má za to, že z
vôle žalovaného je zreteľne jasné a zrejmé, čo je predmetom zmluvy, nakoľko túto časť dostatočne
označil ako „PREDMET ZMLUVY“. Výklad okresného súdu je potrebné spochybniť a je potrebné v

celom rozsahu na zmluvu aplikovať výklad contra proforentem, a teda výklad, ktorý hovorí o tom, že v
prípade pochybností je zmluvu potrebné vykladať v neprospech toho, kto ju písal. Ide o spotrebiteľský
vzťah, a nie spotrebiteľ má byť ten, na koho ťarchu sa zmluva vykladá, ale práve naopak, spotrebiteľ
má byť v tomto vzťahu chránený. Okresný súd sa v danom prípade uchýlil k ochrane žalovaného,
a neuplatnil žiadny z princípov výkladu zmluvy, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa tak, ako mal.

Poukázal na výklad predmetu zmluvy F. B. G. F., F. nasledovné: „Predmet zmluvy je základný rámec
práv a povinnosti zmluvných strán“. Dal do pozornosti ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka a
§ 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/205/2008. S ohľadom na uvedené možno prijať záver, že ak by
sme sa stotožnili s tvrdeným súdu prvej inštancie, tak by zmluva bola rovnako neplatná, nakoľko by

išlo o nedostatočne určený predmet záväzkov, a zároveň by išlo o nezrozumiteľný právny úkon, a to
bez ohľadu na argument, že účastníkom zmluvného vzťahu by mohlo byť jasné, čo je predmetom ich
plnenia, nakoľko z definície predmetu zmluvy, ktorý odvodil súd prvej inštancie, by nevyplývalo, čo je
fakticky aj reálne predmetom zmluvy. Dal do pozornosti znenie komentára k Občianskemu zákonníku
I., 2 vydanie 2019, s. 257-270: J. Mitterpachová „Právny úkon je neplatný, a tým aj nezrozumiteľný

v prípade, ak ani na základe jeho výkladu v súlade s § 35 ods. 2 a 3 nie je možné objektívne zistiť,
čo ním malo byť zo slovnej alebo inej stránky vyjadrené, takže druhej strane nie je umožnené sa
s týmto prejavom vyjadrujúcim vôľu konajúceho oboznámiť a pochopiť ho. Právnu relevanciu nemá
neschopnosť oboznámiť sa s prejavom vôle konkrétnym adresátom (tzv. relatívna nezrozumiteľnosť),
ale výlučne len absolútna nezrozumiteľnosť (ak pôsobí objektívne – prejav vôle nie je vo všeobecnosti

zrozumiteľný). Vyjadrenie právneho úkonu je nezrozumiteľné, ak ani z jazykovej stránky nie je možné
zistiť jeho obsah, a to ani jeho výkladom. Na ujmu zrozumiteľnosti však nie je, ak adresát nerozumie
niektorým výrazom použitým pri jeho prejave, právny úkon bol urobený v cudzom jazyku alebo v
hovorovej reči s použitím hovorových výrazov.“ Z takejto formulácie predmetu zmluvy by prima facie,ale aj po dôkladnom preštudovaní zmluvy, totiž zmluvné strany, v tomto prípade najmä spotrebiteľ,
nevedeli, čo je vlastne ich právom a čo záväzkom, respektíve povinnosťou, a teda v podstate možno
prijať záver, že by za spotrebiteľovi poskytované plnenie, samotný spotrebiteľ, ak by k nemu vôbec

prišlo na podklade takéhoto predmetu zmluvy, nemusel platiť, pretože povinnosť platiť odplatu by
nebola súčasťou predmetu zmluvy. Takáto formulácia zmluvy by spotrebiteľa viedla k tomu, že by
nebolo jasné čo uvedená zmluva pre neho znamená, k čomu ho zaväzuje a aké práva mu prináša. V
zmysle komentára k Občianskemu zákonníku vyplýva: „Nemá to byť spotrebiteľ, kto má mať starosti s
dostupnosťou spotrebiteľskej zmluvy, všeobecných obchodných podmienok a zmluvnej dokumentácie,

spotrebiteľmusízmluvu,zmluvnépodmienkyadokumentydostaťvoformáte,ktorýbudespĺňaťzákonné
limity.“1 „Pokiaľ ide o právne následky, ako sme načrtli, rozpor ustanovení spotrebiteľskej zmluvy,
všeobecných obchodných podmienok alebo čo i len iných zmluvných dokumentov so spotrebiteľskou
zmluvou súvisiacich s ustanovením § 53c a ustanovením § 1b nariadenia vlády SR povedie k absolútnej
neplatnostispotrebiteľskejzmluvy.Akbyvaplikačnejpraxivzniklipochybnostiotom,čivšetkymenované
súčasti spĺňajú alebo nespĺňajú výšku písma, museli by sa pochybnosti odstrániť prostriedkami známymi

pre dôkazné konanie, a to za použitia znalcov ako osôb s odbornými vedomosťami v príslušnom odbore.
Spor môže, samozrejme, vzniknúť aj o to, či ten ktorý zmluvný dokument má alebo nemá spĺňať zákonné
podmienky veľkosti písma. V tomto prípade bude rovnako úlohou súdu v konečnom dôsledku rozhodnúť,
či zmluvný dokument reguluje práva a povinnosti v zmysle, že spotrebiteľovi má byť garantovaná
ochrana v podobe pravidla veľkosti písma v spotrebiteľskej zmluve“. Možno teda prijať záver, že to

čo súd prvej inštancie prijal za predmet zmluvy ním v podstate nie je, a v prípade, kedy by sme s
týmto záverom súhlasili, tak predmetom zmluvy je jednoznačne aj nasledovná časť textácie zmluvy.
V zmluve, priamo pri označení „PREDMET ZMLUVY“ nasleduje text, „Predmetom zmluvy je záväzok
Dodávateľa poskytnúť Odberateľovi združene služby dodávky elektriny a plyn v napäťovej hladine NN,
resp. plyn maloodber a prevzatie zodpovednosti za odchýlku a zaistenie distribúcie elektriny, plynu a

systémových služieb a to v súlade s platnými predpismi SR a Všeobecnými obchodnými podmienkami
dodávkyelektriny(VOPDE)avšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamidodávkyplynu(VOPDP),ktorésa
spoločne nazývajú všeobecné obchodné podmienky (VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy
a záväzok Dodávateľa poskytnúť Odberateľovi na základe jeho požiadavky ďalšie doplnkové služby
a to v súlade s VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy a záväzok Odberateľa odobrať

Dodávateľom do odberného miesta dodanú elektrinu a plyn a uhradiť Dodávateľovi riadne a včas
dohodnutúplatbuzadodavkuelektriny,plynu,distribučneaďalšiedoplnkovéslužbyvsúladesoZmluvou
a VOP. Zákazník týmto vyslovuje súhlas s tým aby Dodávateľ zjednal s príslušným prevádzkovateľom
distribučnej sústavy zmluvu o distribúcii elektriny a plynu do odberného miesta Zákazníka.“ Práve
uvedené ustanovenie podľa žalobcu spĺňa definíciu predmetu zmluvy, pričom sám žalovaný tento text

zaradil k označeniu časti zmluvy ako „PREDMET ZMLUVY“. Žalobcovi teda nie je jasné, prečo okresný
súd prehliadol túto časť zmluvy, respektíve nevyhodnotil ju práve ako predmet zmluvy. Následne z
textácie a celkovo zo zmluvy je jasne viditeľné, že táto časť zmluvy je písaná menším písmom ako jej
ďalšie časti, a teda v rozpore s § 53c Občianskeho zákonníka, čo vedie k jej neplatnosti a porušeniu
práv spotrebiteľa. Okresný súd nesprávne vyhodnotil, čo je potrebné si predstaviť pod pojmom predmet

zmluvy a nesprávne vyhodnotil čo tvorí v danom prípade predmet zmluvy. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho skutkového posúdenia veci, keďže je preukázané, že zmluva je v
rozpore s ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka. Žalobca podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa požaduje toto primerané finančné zadosťučinenie v pôvodnej výške, aj keď
mu je zrejmé, že určenie tejto výšky je výhradne na posúdení súdu.

8. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok navrhuje ako vecne správny
potvrdiť. Žalobca opiera odvolanie o dva právne nedostatky, ktoré mal mať právny vzťah žalobcu a
žalovaného, a to právnu neurčitosť zmluvy a rozdielnu výšku písma v zmluve. Žalobca uplatňuje spôsob
výkladu v spore nesprávne, pretože v konaní nie je sporný význam a ani obsah záväzkov zo zmluvy. Je

dôležité zdôrazniť, že žalobca a žalovaný riadne plnili práva a povinnosti zo zmluvy viac ako 8 rokov.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2008 nie je na daný spor aplikovateľné. Ako vyplýva
z textu časti zmluvy s názvom „PREDMET ZMLUVY“, je nepochybné čo je predmetom zmluvy a aké sú
práva a povinnosti zmluvných strán. K tvrdeniu žalobcu o tom, že zmluva je neplatná z dôvodu rozporu
zmluvy s ust. § 53c Občianskeho zákonníka, poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená dňa 30.5.2013,

pričom § 53c Občianskeho zákonníka nadobudol účinnosť 1.6.2014. V prechodných ustanoveniach
Občianskeho zákonníka zákonodarca v ust. § 879r určil, že „Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknutésavšakposudzujúpodľapredpisovúčinnýchdo1.júna2014.Navýkonzáložnéhopráva,ktorévzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.“. Uvedené znamená, že vznik zmluvy
sa posudzuje podľa predpisov účinných do 1.6.2014 a tak zmluva nie je v porušení ust. § 53c. Následne
pri jej prolongácii nedošlo k vzniku novej zmluvy, resp. nového právneho vzťahu medzi žalobcom a

žalovaným, ale zmenila sa len doba trvania už existujúcej zmluvy. Žalovaný sa domnieva, že konanie
žalobcu môže naplniť znaky zneužitia práva a konania v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca nemal
8 rokov žiadne pripomienky k určitosti alebo platnosti zmluvy a riadne si plnil svoje povinnosti. Potom
sa rozhodol tvrdiť, bez toho, aby došlo k zmluvnej alebo legislatívnej zmene, že zmluva, ktorú 8 rokov
riadne plnil, je zrazu neurčitá a neplatná a žiadal od žalovaného, aby mu de facto uhradil spotrebu

elektriny a plynu, ktorú mal žalobca za obdobie 6 rokov trvania zmluvy (uvedené vyplýva zo žiadosti
žalobcu v žalobe o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške cca 9.400,- eur.) Predmetom zmluvy
je dodávka energií, teda zabezpečovania základných potrieb a nie poskytovanie peňažných služieb
alebo služieb súvisiacich s dopravou, vzdelaním a už vôbec nie so zábavou žalovaného. Výpadok
poskytovania dodávky elektriny a/alebo plynu by mal výrazný negatívny dopad na životný štandard
a komfort žalovaného. Preto je potrebné v tomto kontexte vnímať práve ochrannú funkciu klauzuly

o predlžení doby trvania zmluvy, ktorá bola predmetom žaloby žalobcu. Klauzula, len predlžuje dobu
trvania zmluvy (dodávok energií) za absolútne rovnakých podmienok ako boli dohodnuté v zmluve.
Žalovaný nevyžadoval plnenia od žalobcu, ktoré by neboli dohodnuté v zmluve ani také, ktoré by neboli
v súlade s bežnými štandardmi dodávky energií spotrebiteľom. Odmena žalovaného zo zmluvy bola a je
prísne regulovaná zo strany regulačného orgánu – Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý v rámci

svojho dozoru neschvaľuje len ceny, ktoré sú účtované spotrebiteľom ale aj obchodné podmienky, ktoré
sa v zmluvách so spotrebiteľmi aplikujú. Aplikujúc ustanovenie § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 879r Občianskeho zákonníka, zmluva nemôže byť neplatná z dôvodu rozdielnej výšky
písma, na ktoré sa odvoláva žalobca, z dôvodu, že v čase uzatvorenia zmluvy takáto povinnosť nebola.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 34 Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej
CSP), CSP], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podaní pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie ma zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné priznal čiastočný úspech, preto postupom podľa § 387 CSP
napadnutý I. výrok v časti o určenie, že podmienka v Obchodných podmienkach združenej dodávky
elektriny pre kategórie odberateľov v domácnosti a malé podniky v bode VIII. Ukončenie zmluvy odsek

10, je neprijateľná, v časti o určenie, že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach poskytovania
univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu v bode VI. Platnosť zmluvy, ukončenie
dodávky odsek 6.14, je neprijateľná, v časti o určenie, že Zmluva č. 0001152032 zo dňa 30.05.2013 o
združených službách dodávky elektriny a plynu uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným sa na základe
neprijateľných zmluvných podmienok neprolongovala, a teda zmluvný vzťah ďalej netrvá potvrdil, vo

zvyšnej časti postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutia.

10. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach
združenej dodávky elektriny pre kategórie odberateľov v domácnosti a malé podniky v bode VIII.

Ukončenie zmluvy 10), je neprijateľná, určenia, že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach
poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu v bode VI. Platnosť zmluvy,
ukončenie dodávky 6.14, je neprijateľná, určenia, že Zmluva č. 0001152032 zo dňa 30.05.2013 o
združených službách dodávky elektriny a plynu uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným sa na základe
neprijateľných zmluvných podmienok neprolongovala, a teda zmluvný vzťah ďalej netrvá, žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.400,- eur.

11. Odvolací súd sa zameral na vecný prieskum správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, a to v rozsahu podaného odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 Civilného sporového poriadku),konkrétne I. (zamietajúceho) výroku (určenie, že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach
združenej dodávky elektriny pre kategórie odberateľov v domácnosti a malé podniky v bode VIII.
Ukončenie zmluvy 10), je neprijateľná, určenia, že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach

poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu v bode VI. Platnosť zmluvy,
ukončenie dodávky 6.14, je neprijateľná, určenia, že Zmluva č. 0001152032 zo dňa 30.05.2013 o
združených službách dodávky elektriny a plynu uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným sa na základe
neprijateľných zmluvných podmienok neprolongovala, a teda zmluvný vzťah ďalej netrvá, povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.400,- eur), II. výroku

o náhrade trov konania, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

12. Prioritne odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods.
3 CSP je viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa
strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie posudzoval takmer výlučne z hľadiska odvolacieho dôvodu označeného

odvolateľom. V štandardnom sporovom konaní zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania
v plnej miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom spore žalovaného). Odvolací súd nemôže v
sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať
namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou v
odvolaní vznesených konkrétnych námietok.

13. Žalobca v posudzovanom prípade neuviedol žiadne konkrétne skutkové, či právne dôvody, ktoré
by mohli (čo i len teoreticky) spochybniť závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu nároku
žalobcu v časti požadovaných určení: že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach združenej
dodávky elektriny pre kategórie odberateľov v domácnosti a malé podniky v bode VIII. Ukončenie zmluvy

10), je neprijateľná, že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach poskytovania univerzálnej
služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu v bode VI. Platnosť zmluvy, ukončenie dodávky 6.14,
je neprijateľná, že Zmluva č. 0001152032 zo dňa 30.05.2013 o združených službách dodávky elektriny
a plynu uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným sa na základe neprijateľných zmluvných podmienok
neprolongovala, a teda zmluvný vzťah ďalej netrvá. Je zjavné, že v odvolaní žalobcu absentuje

akákoľvek úvaha/protiargumentácia ohľadne individuálne konštatovaných vecných dôvodov, ktoré súd
prvej inštancie viedli k zamietnutiu žaloby v uvedeným troch požadovaných výrokoch. Inými slovami,
odvolateľ (žalobca) úplne rezignoval na relevantnú reakciu na nosné dôvody/závery, na ktorých súd
prvejinštanciezaložilsvojerozhodnutieohľadomtrochurčovacíchvýrokoch.Dôsledkytakéhotopostupu
idú výlučne na ťarchu odvolateľa a musia nevyhnutne viesť k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia,

a preto odvolaniu žalobcu v tejto časti nebolo dôvodné a odvolaný súd napadnutý I. výrok v časti
zamietnutia žaloby určenia, že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach združenej dodávky
elektriny pre kategórie odberateľov v domácnosti a malé podniky v bode VIII. Ukončenie zmluvy 10),
je neprijateľná, určenia, že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach poskytovania univerzálnej
služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu v bode VI. Platnosť zmluvy, ukončenie dodávky 6.14,

je neprijateľná, určenia, že Zmluva č. 0001152032 zo dňa 30.05.2013 o združených službách dodávky
elektriny a plynu uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným sa na základe neprijateľných zmluvných
podmienok neprolongovala, a teda zmluvný vzťah ďalej netrvá, postupom podľa § 387 CSP ako vecne
správny potvrdil.

14. Zamietnutie žaloby v časti o zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 9.400,-
eur považuje odvolací súd (prinajmenšom) za predčasný s ohľadom na nižšie uvedené.

15. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

16. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

17. Podľa § 142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola

zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania, ods. 2 uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu
žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do
vlastných rúk.18. Z dispozičnej zásady ovládajúcej civilné sporové konanie vyplýva i to, že žalobu môže meniť výlučne
žalobca, ktorý podal žalobu, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh spojený s požiadavkou,
aby o ňom súd rozhodol. Žalovaný môže zmeniť len vzájomnú žalobu, lebo v konaní o nej má právne

postavenie žalobcu. Zmena žaloby je podaním vo veci samej, k zmene žaloby môže dôjsť kedykoľvek
za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pretože zmena
žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že k tomuto procesnému
úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu žaloby len vtedy, ak sú splnené stanovené
predpoklady. O návrhu na zmenu žaloby rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je

prípustné. Z podania žalobcu zo dňa 24.8.2021 (na čl. 122) pritom vyplýva, že žalobca sa okrem určenia
neplatnosti zmluvných podmienok, neplatnosti automatickej prolongácie a finančného zadosťučinenia
domáha aj neplatnosti zmluvy. Na pojednávaní dňa 24.2.2022 (zápisnica o pojednávaní dňa 24.2.2022
na čl. 152) právny zástupca žalobcu trval na neplatnosti zmluvy z dôvodu nesprávnej veľkosti písma pri
určení predmetu zmluvy, ktoré je v rozpore s § 53c Občianskeho zákonníka, Uvedené podanie žalobcu
(ako aj vyjadrenia na pojednávaní 24.2.2022) ponechal okresný súd bez povšimnutia, pričom uvedené

podaniejepotrebnépovažovaťzazmenužalobnejžiadosti,ktorá spočívavzmenekvantitatívnejstránky
žaloby, keďže žalobca požaduje naviac určenie neplatnosti zmluvy (v kontexte § 53c Občianskeho
zákonníka) a to samostatným výrokom na rozdiel o obsahu žalobnej žiadosti v zmysle žaloby (na čl. 1).
S ohľadom na uvedené bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa s touto zmenou žaloby (podanie zo
dňa 24.8.2021) kvalifikovane procesnoprávne vysporiadať. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v danom

konaní mal právo meniť žalobu a bolo povinnosťou súdu o zmene žaloby rozhodnúť.

19. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

21. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

22. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany

sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

23. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci

postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva
Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada
je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne
záväznými predpismi.

24. S poukazom na uvedené je potom nesporné, že prvoinštančný súd napriek tomu, že procesný úkon
žalobcu na zmenu žaloby je súčasťou spisového materiálu, vydal preskúmavaný rozsudok bez toho,
aby rešpektoval tento dispozitívny úkon žalobcu a v súlade s § 140 ods. 1 a nasl. CSP rozhodol, porušil
zákonom dané procesné práva žalobcu. V dôsledku toho odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než
napadnutý I. výrok v časti zamietnutia primeraného finančného zadosťučinenia (9.400,- eur) s použitím

ust.§389ods.1písm.b)OSPzrušiťapodľa§391ods.1CSPvecvrátilsúduprvejinštancie(vzrušenom
rozsahu) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Aj keď s ohľadom na uvedené v odseku 24 je nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším, odvolací
súd považuje na účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť ešte nasledovné:

26. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov
predložených stranami) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho
dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorejzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je dôvodom odvolania, môže spočívať v tom, že súd vec
posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo že správne použitý právny predpis nesprávne

vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

27. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvy v zmysle §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi

žalobcom a žalovaným. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva
obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva,
že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch.

28. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva.

29. Odvolací súd konštatuje, že základným ustanovením CSP objasňujúcim podstatu, zmysel a účel
žaloby je ust. § 131 CSP a že následný (demonštratívny) výpočet týchto žalôb v systematicky
nadväzujúcom ust. § 137 CSP vymedzuje podmienky pre prípustnosť jednotlivých typov žalôb. Pričom
uvedené predpoklady boli naplnené aj v danej veci, keď žalobca podľa § 131 CSP žalobu realizoval
základný procesný úkon, ktorým sa začalo sporové súdne konanie. V súvislosti s požiadavkou žalobcu

na určenie neplatnosti zmluvy (Zmluva o združených službách dodávky elektrinu a plynu) zo dňa
30.05.2013, v závislosti od rozhodnutia o ne/pripustení zmeny žaloby, je potrebné posúdiť nárok žalobcu
(určenie neplatnosti zmluvy) podľa § 137 CSP (zrejme písm. d/) a vyhodnotiť, či takáto žaloba je
prípustná, keďže prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu
(najmä z hmotného práva), inak je takáto žaloba neprípustná. Pričom uvedený záver má význam

v kontexte požiadavky žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia.

30. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy ak je spotrebiteľská zmluva
vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy
s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je

neplatná.

31. Podľa § 879r Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014.

32. Okresný súd v odseku 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku uzavrel, že zmluva nie je v rozpore
s § 53c Občianskeho zákonníka, keď predmet je v zmluve označený rovnako veľkým písmom ako iné
časti zmluvy. Pričom konštatoval aj, že Predmet zmluvy je vyjadrený slovami: „Zákazník uzatvára zmluvu
na dodávku: Elektriny, Plynu, Domácnosť, Firma/Organizácia“, že menším písmom sú upravené iba

povinnosti zmluvný strán a sankcie za ich nedodržanie, ktoré majú charakter Obchodných podmienok,
cena je v zmluve vyjadrená slovami „Cena elektriny a plynu je stanovená podľa platného cenníka
pre distribučnú oblasť zákazníka“ (veta je napísaná rovnako veľkým písmom ako zvyšná časť zmluvy.
S poukazom na Zmluvu o združených službách dodávky elektriny a plynu zo dňa 30.5.2013 (na čl.
9) sa podľa odvolacieho súdu okresný súd sa dôsledne v kontexte § 53c Občianskeho zákonníka

nezaoberal jej obsahom, pokiaľ ide o jej predmet, ktorý je definovaný po označení „PREDMET ZMLUVY“
textom: „Predmetom zmluvy je záväzok Dodávateľa poskytnúť Odberateľovi združene služby dodávky
elektriny a plyn v napäťovej hladine NN, resp. plyn maloodber a prevzatie zodpovednosti za odchýlku
a zaistenie distribúcie elektriny, plynu a systémových služieb a to v súlade s platnými predpismi SR
a Všeobecnými obchodnými podmienkami dodávky elektriny (VOPDE) a všeobecnými obchodnými

podmienkami dodávky plynu (VOPDP), ktoré sa spoločne nazývajú všeobecné obchodné podmienky
(VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a záväzok Dodávateľa poskytnúť Odberateľovi na
základe jeho požiadavky ďalšie doplnkové služby a to v súlade s VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
tejto Zmluvy a záväzok Odberateľa odobrať Dodávateľom do odberného miesta dodanú elektrinu a plyna uhradiť Dodávateľovi riadne a včas dohodnutú platbu za dodavku elektriny, plynu, distribučne a ďalšie
doplnkové služby v súlade so Zmluvou a VOP. Zákazník týmto vyslovuje súhlas s tým aby Dodávateľ
zjednal s príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy zmluvu o distribúcii elektriny a plynu do

odberného miesta Zákazníka.“ Práve uvedené ustanovenie podľa žalobcu spĺňa definíciu predmetu
zmluvy, pričom sám žalovaný tento text zaradil k označeniu časti zmluvy ako „PREDMET ZMLUVY“.

33. Podľa § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

34. V súvislosti s požiadavkou žalobcu na zaplatenie sumy 9.400,- eur odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 „18. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je
potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak
funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči
spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať

sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva
alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,

t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej

výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“.

35. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne vec prejednať (v zostávajúcom predmete
konania) za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie, ktorého
nedostatok spôsobil aj nutnosť čiastočného zrušenia jeho rozsudku, a to podľa CSP (zmena žaloby -
§ 139 a nasl.), teda rozhodne o zmene žaloby, následne znova posúdi zvyšok žalobou uplatneného

nároku vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s
§ 191 CSP a potom vo veci znova rozhodne, a to najmä so sústredením sa na spornú otázku platnosti
predmetnej zmluvy, ako aj dôvodnosť požiadavky primeraného finančného zadosťučinenia, tieto posúdi
zhľadiskavšetkýchnavecvzťahujúcichsazákonnýchustanovení,pričomrozhodnutienáležiteodôvodni
v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

36.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III.
ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniťposúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

37. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).