Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121204686
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8121204686.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, v sporovej veci žalobcu: RED STONE NOW SK a.s., so sídlom
Žilinská 1, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 440 303, zastúpeného: advokátska
kanceláriaAKPFs.r.o.,sosídlomDúbravskácesta2,84104Bratislava–mestskáčasťKarlovaVes,IČO:
55 032 800, proti žalovanej: A. B., C. B., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXXXX/XX, XXX XX E., o určenie

neúčinnosti právneho úkonu prevodu nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 14C/43/2021-183 z 3.3.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia,

že kúpna zmluva uzavretá dňa 16.11.2020 medzi F. B. a G. B. ako predávajúcimi a žalovanou ako
kupujúcou, v časti, v ktorej F. B. previedla vlastnícky podiel vo veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam H.
XXXXX, H. XXXXX, H. XXXXX/X, H. XXXXX/X a k stavbe – rodinnému domu, súpisné číslo XXXXX na
pozemku H. XXXXX/X na žalovanú je voči žalobcovi neúčinná. Určil, že žalovaná má nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca má voči osobe F. B., nar. XX.XX.XXXX, titulom nesplatených
úverov pohľadávku vo výške 15.497,80 eur. Na Okresnom súde Banská Bystrica pritom v prospech
oprávneného - žalobcu proti povinným v 1/ rade N8R4 - Sofranek, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska Ves
305, IČO: 36 720 224 a v 2/ rade F. B., nar. XX.XX.XXXX, prebieha exekučné konanie pre vymoženie
pohľadávky vo výške 15.000,- eur na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice Nz15080/2020,
N51/2020 spísanej dňa 9.6.2020 notárkou I. F. J. so sídlom v Prešove.

3. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 16.11.2020 medzi F. B., C. I., nar. XX.XX.XXXX a G. B., C. B., nar.
XX.X.XXXX - ako predávajúcimi - a žalovanou - ako kupujúcou - predávajúci previedli vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre k. ú. E., a to: a) pozemok registra CKN parc. č.
XXXXX -záhrada o výmere 866 m2, b) pozemok registra CKN parc. č. XXXXX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 452 m2, c) pozemok registra CKN parc. č. XXXXX/X - záhrada o výmere 553 m2, d)

pozemok registra C KN parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 189 m2, e) stavba
- rodinný dom - so súpisným číslom XXXXX na pozemku reg. CKN s parc. č. XXXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 189 m2, ktoré nehnuteľnosti mali v podielovom spoluvlastníctve, každý v
spoluvlastníckom podiele 1 k celku, na žalovanú. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť predávajúcim kúpnu
cenu vo výške 10.000,- eur a súčasne sa zaviazala, že najneskôr do jedného roka odo dňa podpisu
zmluvy preberie na seba záväzok splácať hypotekárny úver za predávajúcich, ktorý je zabezpečený

právom na prevádzanej nehnuteľnosti (na nehnuteľnosti ku dňu podpisu zmluvy i v čase rozhodnutiasúdu viazne záložné právo v prospech Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX).

4. Žalovaná je dcérou F. B., nar. XX.XX.XXXX.

5. Pre účely konania o odporovacej žalobe bolo aj vzhľadom na argumentáciu strán sporu potrebné
ustáliť výklad pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ v § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto
smere súd plne odkazuje na argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.5.2022, v ktorom veľký senát ustálil, že
„Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka,
ktorúmožnoúspešnevymáhaťvzákladnomsúdnomkonaní.“.Pojemvymáhateľnápohľadávkatakveľký
senát nestotožnil s pojmom vykonateľná pohľadávka, ale s pojmom zrelá, či žalovateľná pohľadávka.
Vzhľadom na to, že z nesporných skutkových tvrdení oboch strán sporu vyplýva, že žalobca má voči
dlžníčke F. B. nesplatenú pohľadávku v sume 15.497,80 eur, súd mal za to, že predmetná podmienka

odporovacej žaloby - existencia vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi - je splnená.

6. S poukazom na výklad pojmu vymáhateľná pohľadávka súd považoval za nedôvodný tiež návrh
žalovanej na prerušenie konania do rozhodnutia exekučného súdu o návrhu povinných na zastavenie
exekúcie vedenej v prospech žalobcu ako oprávneného, keďže vyriešenie otázky vedenia exekúcie by

nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súd preto návrh žalovanej na prerušenie konania prvým
výrokom zamietol.

7. Hoci súd mal preukázanú existenciu vymáhateľnej, t. j. žalovateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžnícke
a existenciu právneho úkonu dlžníčky žalobcu, ktorým previedla svoj majetok - spoluvlastnícky podiel

k nehnuteľnostiam - na žalovanú ako svoju blízku osobu v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka
(keďže žalovaná je dcérou dlžníčky), súd nemal vykonaným dokazovaním za preukázané, že by
predmetný prevodný úkon predstavoval úkon ukracujúci veriteľa na uspokojení pohľadávky, a teda
že by predmetným úkonom došlo ku kvalifikovanému ukráteniu na majetku dlžníčky. Vzhľadom na
skutočnosť, že sa jednalo o kúpnu zmluvu súd posudzoval ekvivalentnosť protiplnenia. Ukrátenie

uspokojenia veriteľovej pohľadávky totiž predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni
uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti a ten, kto odporuje, musí dokazovať
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať,
že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Napriek
tomu, že zákon používa formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť postačuje

preukázať akýsi úmysel resp. predpoklad úmyslu ukrátiť veriteľa s poukazom na vzťah dlžníka a
osoby, v ktorej prospech bol odporovateľný právny úkon uskutočnený, podľa názoru súdu musí
dôjsť k skutočnému (faktickému) ukráteniu na majetku dlžníka a tým zhoršeniu možnosti uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Z tvrdení žalobcu, ani listinných dôkazov nevyplynulo, o koľko sa mal majetok
dlžníčky zmenšiť, a teda koľko predstavuje tá pomyselná časť, o ktorú by sa v prípade úspechu

odporovacej žaloby mal žalobca voči žalovanej možnosť domáhať uspokojenia svojej pohľadávky. V
danom prípade totiž súd mal z kúpnej zmluvy uzavretej medzi dlžníčkou a žalovanou za preukázané,
že sa jednalo o odplatný prevod nehnuteľnosti, pričom žalovaná sa okrem zaplatenia kúpnej ceny
vo výške 10.000,- eur zaviazala prevziať na seba hypotekárny úver zabezpečený záložným právom
viaznucim na danej nehnuteľnosti. Keďže žalovaný sa absolútne nezaoberal touto otázkou, opomenul

uviesť akékoľvek tvrdenia a predložiť (či aspoň označiť) dôkazy o potenciálnej hodnote prevádzaného
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach a adekvátnosti, či neadekvátnosti protiplnenia zo strany
žalovanej. Vzhľadom na záväzok žalovanej prevziať hypotekárny úver pritom v danom prípade súd
nepovažoval protiplnenie za predmetný spoluvlastnícky podiel za neadekvátne, neekvivalentné.

8. Čo sa týka dodatočných návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania ohodnotením ceny nehnuteľnosti
a získaním listinných dôkazov o zostatku nesplateného úveru a dôkazu o splácaní úveru, realizovaných
na pojednávaní dňa 3.3.2023, súd využil ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania. Súd mal
predovšetkým za to, že žalobcovi nič nebránilo, aby už v žalobe tvrdil relevantné skutočnosti a minimálne

označil neskôr navrhované dôkazy (ktoré označil až s ohľadom na predbežné právne posúdenie žaloby
zo strany súdu). Na pojednávaní dňa 3.3.2023 nevzišli žiadne nové skutkové tvrdenia žalovanej, v
dôsledku ktorých by predmetné návrhy žalobcu predstavovali reakciu na nové skutočnosti.9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena žalobcu o tom, že v dôsledku predmetného právneho úkonu dlžníčky
žalobcu došlo k zmenšeniu jej majetku, a teda k právnemu úkonu ukracujúcemu uspokojenie veriteľa.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

11. Pokiaľ ide o prerušenie konania v zmysle návrhu žalovanej v prejednávanej veci, na tento postup
súd prvej inštancie nezistil so zreteľom na konkrétnu dôkaznú situáciu dôvody.

12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku o zamietnutí žaloby,
ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t. j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Poukázal na to, že nemožno súhlasiť s názorom, že ekvivalentná odplatnosť právneho úkonu je
dôležitým argumentom proti jeho odporovateľnosti. Nemožno objektívne prijať záver, že odporovateľné

sú výlučne neekvivalentné právne úkony dlžníka. Pokiaľ veriteľ v konaní tvrdí, že došlo k ukráteniu jeho
uspokojenia ekvivalentným právnym úkonom, je povinnosťou súdu vyhodnotiť všetky právne relevantné
okolnosti prípadu a predísť schematickému záveru o nedôvodnosti podanej žaloby iba s odvolaním sa
na ekvivalentný charakter prevodu.

15. Z hľadiska účelu odporového práva je primárnou motiváciou dlžníka, ktorému hrozí určitá miera
insolvencie, v mnohých prípadoch zbavenie sa exekvovateľného majetku, za účelom jeho ochrany. Tým
v konečnom dôsledku dochádza k priamemu ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky, čomu majú
účinky a nástroje objektívneho odporového práva zabrániť. Súd je preto pri ekvivalentných právnych
úkonoch medzi blízkymi osobami povinný zohľadniť všetky relevantné okolnosti prípadu a dôsledne

vyhodnotiť prípadnú odporovateľnosť úkonu v záujme zabezpečenia efektívnej a spravodlivej ochrany
práv a oprávnených záujmov veriteľa.

16. Žalobca má za preukázané, že k úbytku majetku na strane dlžníka žalobcu došlo, a to z dôvodu,
že nebola zo strany dlžníka žalobcu ani žalovanej preukázaná hodnota nehnuteľností a jej pomer ku

kúpnej cene, ani výška prípadného úveru, ktorý sa zaviazala žalovaná hradiť. Ďalšou skutočnosťou,
ktorá preukazovala dôvodnosť žaloby je aj priebeh samotnej exekúcie na majetok dlžníčky. Je jasné
a preukázané, že k úbytku na strane dlžníčky žalobcu došlo, pričom v rámci exekúcie doteraz nebolo
nič vymožené.

17. Žalobca žiadal vykonať dôkazy spočívajúce v ohodnotení nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom
kúpnej zmluvy, preukázanie výšky nesplateného úveru a dôkaz, že úver je splácaný. Súd prvej inštancie
odmietol vykonať predmetné dôkazy s poukazom na ustanovenia sudcovskej koncentrácii konania. Ak
sa súd prvej inštancie rozhodol tieto dôkazy nevykonať, mal súd vychádzať z toho, že k úbytku majetku
na strane dlžníka došlo, a to nielen s poukazom na absentujúce dôkazy o výške hodnoty nehnuteľnosti

pomeru ku kúpnej cene a výške nesplatenej časti úveru, ale aj v spojení toho, že exekúcia bola doteraz
neúspešná z dôvodu, že exekútor nemal možnosť exekvovať žiaden majetok.

18. V danom prípade ide evidentne o úmysel ukrátiť veriteľa, a to aj v spojení s oznámenými
skutočnosťami súdu prvej inštancie, ktoré súvisia s tým, že matka žalovanej ako jediný spoločník

spoločnosti, ktorá bola takisto dlžníkom, previedla obchodný podiel na subjekt, ktorý očividne
nevykonáva žiadnu podnikateľskú aktivitu, ani to nikdy nemal v úmysle. Vyplýva to z obchodného
registra a celkovo pohľadávka sa javí ako nevymožiteľná. Predmetom kúpnej zmluvy bol jediný majetok
žalovanej, ktorý mohol teoreticky uspokojiť pohľadávku žalobcu ako veriteľa. Za týchto okolností je daný
aj úmysel ukrátiť veriteľa a nie je potrebné preukazovať výšku ukrátenia veriteľa.

19.Súdprvejinštancievbode25rozsudkukonštatoval,žečosatýkadodatočnýchnávrhovnadoplnenie
dokazovania ohodnotením ceny nehnuteľnosti a získaním listinných dôkazov o zostatku nesplateného
úveru a dôkazu o splácaní úveru, realizovaných na pojednávaní 3.3.2023, súd využil ustanoveniao sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 ods. 1, 2 CSP a tieto návrhy žalobcu na doplnenie
dokazovania zamietol.

20. Čo sa týka preukázania kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka, ktoré žalobca namietal,
žalovaná poukázala na to, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ale samotné ďalšie skutočnosti
nepreukázala. Súd prvej inštancie konštatoval, že tieto skutočnosti sú mu neznáme.

21. Pokiaľ by súd prvej inštancie pristupoval k tomu iba z pohľadu toho, že automaticky kúpna zmluva

aprotihodnota,ajkeďnepreukázaná,máautomatickyznamenať,ženedošlokúbytkunastranemajetku,
takýto výklad by bol príliš formalistický a šiel by proti spravodlivosti a zmysle celého ustanovenia alebo
podstaty ustanovenia odporovateľnosti právnych úkonov.

22. Ide o podstatné dôkazy pre rozhodnutie vo veci samej a nič nevylučuje to, aby žalobca mohol
predložiť dôkazy aj po predbežnom právnom posúdení zo strany súdu. V danom prípade nešlo o dôkazy,

ktorébyviedlikprieťahomvkonaníaleboneprimeranejdĺžkekonania.Naviac,žalovanápoprelatvrdenia
žalobcu len v tom zmysle, že poukázala na existenciu kúpnej zmluvy, ale neuviedla vlastné tvrdenia na
účelypreukázania,žetýmtoprávnymúkonomnebolukrátenýžalobca.Nato,abysapovažovalopopretie
skutkových tvrdení protistrany za procesne neúčinné je potrebné, aby popierajúca strana výslovne
poprela skutkové tvrdenia a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach.

Nestačí len všeobecné konštatovanie strany sporu, že popiera skutkové tvrdenia uvedené protistranou.

23. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

24. V následnom vyjadrení (§ 374 ods. 1 CSP) zotrval žalobca na svojich doterajších stanoviskách.

25. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

26. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania,
a preto výrok rozsudku o zamietnutí návrhu žalovanej na prerušenie konania, ktorý odvolaním žalobcu
napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367
ods. 2 CSP).

27. Súd prvej inštancie nevykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, nevyhovel dôvodným
návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania a preto je jeho rozhodnutie predčasné ako aj
nepreskúmateľné, pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu
znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno

napraviť v odvolacom konaní, a to aj so zreteľom na neúplne zistený skutkový stav.

28. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

29. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

30. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

31. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že predmetnou kúpnou zmluvou z 21.12.1976
predávajúci F. B. a G. B. previedli vyššie uvedené nehnuteľnosti, t. j. rodinný dom súpisné číslo XXXXX
na parcele CKN XXXXX/X a ďalšie súvisiace nehnuteľnosti (záhrady a zastavané plochy) na žalovanú

ako nadobúdateľku – kupujúcu. Taktiež bolo nepochybne preukázané, že spoločnosť ALEKO agency,
s.r.o. a F. B. sú dlžníkmi žalobcu pokiaľ ide o pohľadávku vo výške 15.000,- eur s prísl., ktorá je daná
vykonateľnýmexekučnýmtitulomnapeňažnéplnenie–notárskouzápisnicouNZ15080/2020z9.6.2020.Predmetný právny úkon, t. j. kúpna zmluva zo 16.11.2020, ktorým dlžníčka F. B. previedla svoj podiel
k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú, bol vykonaný už v rámci prebiehajúcej exekúcie.

32. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že v prejednávanej veci bola preukázaná existencia
vymáhateľnej pohľadávky (v zmysle vyššie popísaných okolností), ktorú má žalobca voči spoločnosti
ALEKO agency, s.r.o., ale aj voči právnej predchodkyni žalovanej, t. j. F. B..

33. Výsledky dokazovania na súde prvej inštancie naznačujú to, že v rámci predmetnej exekúcie

pohľadávka, ktorú má žalobca voči právnej predchodkyni žalovanej - F. B., doposiaľ uhradená nebola.

34. Nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že dokazovanie, ktoré bolo doposiaľ vykonané
nepreukazuje, aby predmetný prevodný úkon predstavoval úkon ukracujúci veriteľa na uspokojení
pohľadávky. Dôkazom, že o takýto úkon by v skutočnosti mohlo ísť je práve to, že táto pohľadávka
doposiaľ nebola uhradená v rámci prebiehajúcej exekúcie. Podporne to nasvedčujú tvrdenia žalobcu

uvedené v jeho odvolacej argumentácii, že F. B. previedla aj obchodný podiel vo svojej obchodnej
spoločnosti na inú osobu. Taktiež nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie naznačeným
v napadnutom rozsudku, že dôkazné bremeno o možnosti uspokojenia tejto pohľadávky iným spôsobom
spočíva na žalobcovi. V skutočnosti totiž je úlohou žalovanej, aby preukázala, že predmetný prevod
neukracuje pohľadávku žalobcu, že túto možno uspokojiť iným spôsobom bez ťažkostí a tento spôsob

musí žalovaná aj preukázať, čo sa doposiaľ však nestalo. Preto možno konštatovať, že tento záver súdu
prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní práve so zreteľom na výsledky, ktoré preukazuje
prebiehajúca exekúcia, ktorá nevymohla pohľadávku, ktorá je predmetom tejto exekúcie.

35. Za týchto okolností závery súdu prvej inštancie sú predčasné a nepreskúmateľné, spôsobujúce

procesnú situáciu, v ktorej nie sú predpoklady pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozsudku
práve v dôsledku spomínanej nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia spôsobenej nevyrovnaním sa súdu
prvej inštancie so základnými okolnosťami, ktoré sú právne významné pre rozhodnutie v tejto veci.
Taktiež nie sú presvedčivé dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na doplnenie
dokazovania v prejednávanej veci.

36. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

37.Vďalšomkonaníbudeúlohousúduprvejinštanciedôslednesaoboznámiťspriebehomavýsledkami

exekúcie na vymoženie predmetnej pohľadávky žalobcu vo výške 15.000,- eur pod sp. zn. 409X 298/21
u exekútora K. A. I. B. a pokiaľ táto exekúcia nepriniesla doposiaľ žiadne výsledky, bude potrebné
vychádzať z toho, že pohľadávka, ktorá bola dôvodom pre podanie tejto žaloby je vymáhateľná a nie
je možné ju uspokojiť inak, teda, že sú tu dôvodné predpoklady pre možnosť vyslovenia neúčinnosti
predmetného právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo 16.11.2020 vo vzťahu k žalobcovi. Súd prvej inštancie

sa bude zaoberať aj návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania a tieto vyhodnotí v závislosti od toho,
či pre náležité zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci sú skutočne potrebné.

38. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

39. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).