Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6323200408
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6323200408.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu: CESTY
KOŠICE s.r.o., so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 46 897 992, v konaní právne zast.: JUDr.
Ľubomír Majerčík, advokát, so sídlom Mlynská 1, 040 01 Košice, IČO: 45 005 125, proti žalovanému 1/:
BioEkoTerm, spol. s r.o., so sídlom Osloboditeľov 146/32, 976 67 Závadka nad Hronom, IČO: 36 631

264 a žalovanému 2/: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova
4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní právne zast.: Advokátska kancelária Miroslav Maďar,
s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v mene ktorej koná advokát a
konateľ Mgr. Miroslav Maďar, o zaplatenie 4.070,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti
rozhodnutiu Okresného súdu Brezno č.k. 5Cb/3/2023-116 zo dňa 18. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Brezno č.k. 5Cb/3/2023-116 zo dňa 18. mája 2023 v napadnutom výroku

III.menítak,žežalovanému2/priznávaprotižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

II. Žalovanému 2/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. rozhodol, že konanie zastavuje, vo výroku
II. žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal a vo výroku III. žalovanému 2/ náhradu trov konania

nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia
4.070,50Eurspríslušenstvomanáhradytrovkonania.Podanímdoručenýmsúdudňa12.05.2023zobral
žalobca žalobu v celom rozsahu späť, keď mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného 2/ k žalobe spolu
s odborným vyjadrením znalca X.. C. H..

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca v procesnom úkone späťvzatie
žaloby žiadal, aby súd žalovaným náhradu trov konania nepriznal s poukazom na skutočnosť, že už v
žalobe uviedol spôsob komunikácie vedúcej k mimosúdnemu riešeniu veci, keď žalovaný 2/ mu listom
zo dňa 11.07.2022 (po ôsmich mesiacoch od podania pokusu o zmier zo dňa 10.12.2021) oznámil, že k
uvedenej skutočnosti neuhradenia zostatku škody vo výške 4.070,50 Eur dospeli na základe odborného

posúdenia znalca, pričom jeho závery sprístupnia len na základe požiadania súdu. V podanej žalobe
poukázal na to, že nevie a nemôže zistiť oprávnenosť konania žalovaného 2/ a žalovaného 1/ ako
zmluvného partnera žalovaného 2/, ktorý neprejavil žiadnu snahu o riešenie veci, a preto bol nútený
vymáhať dlh súdnou cestou. Odborný posudok doložený žalovaným 2/ je zo dňa 07.07.2022 a v čase
pokusov žalobcu o riešenie veci zmierom neexistoval.

4.Vzhľadomnauvedenéskutočnostispoukazomnaznenie§144a§145ods.1CSPsúdprvejinštancie
konanie vo výroku I. napadnutého uznesenia konanie zastavil.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol výrokom II. a III. napadnutého rozhodnutia podľa § 257
CSP. Využitie tohto zákonného ustanovenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu

späť, čím procesne zavinil zastavenie konania a žalovaným by vznikol nárok na náhradu trov konania.
Žalovanému 1/ v konaní žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd prvej inštancie prihliadol na správanie sa žalovaného 2/ pred podaním
žaloby, keď tento v emailovej komunikácii zo dňa 13.05.2021 nachádzajúcej sa na č.l. 97 súdneho
spisu uviedol, že písomný výstup zo šetrenia poskytne k nahliadnutiu na požiadanie príslušného súdu

v prípadnom budúcom konaní a ak žalobca nie je spokojný s vybavením sťažnosti, má možnosť obrátiť
sa na NBS alebo na príslušný súd. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že v oznámení o riešení
škodovej udalosti zo dňa 11.07.2022 nachádzajúcom sa na č.l. 17 súdneho spisu žalobcovi oznámil,
že ich stanovisko ostáva nemenné a dospeli k nemu aj na základe odborného posúdenia znalca,
na záveroch stanoviska trvajú a v prípade súdneho konania na požiadanie súdu výstupy zo šetrenia
sprístupnia. Podľa záverov súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobcovi nebolo umožnené oboznámiť

sa s dôvodom, pre ktorý nedošlo k poistnému plneniu v celom rozsahu a to „ani len so záverom, keď
už nie celým stanoviskom, prípadne odborným vyjadrením“. Samotný žalovaný 2/ žalobcovi uviedol, že
písomný výstup zo šetrenia poskytne iba súdu v prípadnom súdnom konaní. Z týchto dôvodov považoval
súd prvej inštancie za spravodlivé žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznať.

6. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný 2/ proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie proti
jeho III. výroku a to zo zákonných dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby
odvolací súd III. výrok napadnutého uznesenia zmenil tak, že žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov
konaniavrozsahu100%.Podľapresvedčeniažalovaného2/súdprvejinštancienesprávnymprocesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

7. Žalovaný 2/ v odvolaní namietal nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa, podľa ktorého neumožnil
žalobcovi oboznámiť sa s dôvodom, pre ktorý nedošlo k poistnému plneniu v celom rozsahu. Žalovaný
2/ už v oznámení o poistnom plnení zo dňa 14.04.2021 vysvetlil žalobcovi, za ktoré poškodenia mu
plnenie neposkytol, pričom uviedol, že nemohli vzniknúť pri poistnej udalosti. Súd prvej inštancie sa s

týmto dôkazom v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevysporiadal.

8. Podľa odvolacích tvrdení žalovaného 2/ nie je vôbec známe, na základe čoho žalobca i súd prvej
inštancie dospeli k presvedčeniu, že by mal žalovaný 2/ sprístupňovať žalobcovi akúkoľvek internú
dokumentáciunímvykonanéhoprešetrovaniaohľadomžalobcomuplatnenéhonároku.Takátopovinnosť

žalovanému 2/ nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Žalovanému 2/ zákon ukladal povinnosť
poskytnúť žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v
ktorých nebol preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného
plnenia, čo žalovaný 2/ splnil doručením Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.04.2021 žalobcovi.

9. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na emailovú komunikáciu
zo dňa 13.05.2021, žalovaný 2/ uviedol, že táto mu nebola zo strany súdu prvej inštancie doručená,
teda sa k takémuto dôkazu ani nemal dôvod vyjadrovať, pričom mu nie je vôbec známe, medzi kým sa
predmetná e-mailová komunikácia mala uskutočniť, ani čo bolo jej obsahom.

10. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že ak mal žalobca za to, že mu patrí nárok na poistné plnenie aj za sporné
položky (položka č. 22, 23 a 24), tak mal preukázať, že ich poškodenie vzniklo v príčinnej súvislosti s
oznámenou škodovou udalosťou, pričom žalobcovi povinnosť uplatnený nárok preukázať vyplýva aj z
ustanovenia § 15 ods. 1 druhá veta zákona č. 381/2001 Z.z.

11. Podľa žalovaného 2/ súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania reflektoval na tvrdenia a
dôkazy produkované zo strany žalobcu, pričom opomenul vysporiadať sa s relevantnou argumentáciou
žalovaného 2/, obsiahnutou v jeho podaní zo dňa 20.04.2023, čím došlo k porušeniu rovnosti strán a
tým aj práva žalovaného 2/ na spravodlivý proces.12. Podľa názoru žalovaného 2/ v prípade žalobcu nebola vykonaným dokazovaním preukázaná
existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorých existencia by pripúšťala uplatnenie výnimky v

zmysle ustanovenia § 257 CSP.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že žalovaný 2/ v odvolaní uvádza
skutočnosti, ktoré nekorešpondujú s dôkazmi, ktoré k žalobe predložil žalobca a to, že Slovexperta
dňa 10.10.2019 vykonala obhliadku poškodeného stroja a v texte zistenia uviedla aj poškodené sklá.

Oznámenieopoistnomplnenízodňa14.04.2021obsahujedôvodneuhradeniaskiel,avšakbezspôsobu
zistenia skutočnosti, ako žalovaný 2/ k tomuto záveru dospel, až dňa 11.07.2022 listom žalovaného 2/
zn. 140/140/146 pán X.. J. K. oznamuje žalobcovi spôsob zistenia skutočností (odborné stanovisko), na
základe ktorých zamietli úhradu skiel, s tým, že závery posudku predložia v prípade súdneho konania
a na požiadanie súdu.

14. Podľa žalobcu je zrejmé, že vysvetlenie si práv a povinností žalovaného 2/ voči žalobcovi sa javí
ako svojské až nadradené, keď poznamenal, že žiaden zákon nezakazuje preukázať zistenia poisťovne,
ktoré majú za následok neuhradenie škody. Tu je zrejmé z písomností žalovaného 2/, že len súd ho
mohol požiadať o predloženie takej samozrejmosti, ako je odborné vyjadrenie, ktoré zdôvodňuje kroky
poisťovne ako žalovaného 2/ pri nevyplatení časti náhrady za škodu. Opätovne poukázal na text žaloby

a poznamenal, že dátum vyhotovenia odborného posudku je zo dňa 07.07.2022 a teda v čase pokusov
žalobcu o riešenie veci zmierom, tento neexistoval. Podľa žalobcu je zrejmé, že ak by žalovaný 2/
komunikoval a doručil mu odborné vyjadrenie pred podaním žaloby, resp. žalovaný 1/, ktorý má právo na
všetky dokumenty k škodovej udalosti, by si odborné vyjadrenie vyžiadal od žalovaného 2/ a následne
ho doručil žalobcovi, tento by nebol nútený vyhotoviť a zaslať súdu žalobu.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania,
pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si voči žalovaným 1/ a 2/ uplatnil právo na zaplatenie sumy
4070,50 Eur na tom skutkovom základe, že žalovaný 1/ zákonne poistený u žalovaného 2/ spôsobil na
jeho motorovom vozidle (fréze) škodu jeho motorovým vozidlom. Žalobca dal opraviť poškodenú frézu a
požiadal žalovaného 2/ o vyplatenie poistného plnenia. Žalovaný 2/ žalobcovi listom zo dňa 14. 04. 2021
oznámil, že likvidátor vykonal odpočet skiel, čelného aj zadného skla (položky vo faktúre 22, 23, 24 v

sume 4070,50 Eur), pretože „ich poškodenie nesúvisí so škodou, škoda nemohla vzniknúť pri poistnej
udalosti“. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tiež tým, že nevedel ani na základe následnej reklamácie
zistiť oprávnenosť konania žalovaného 2/, pri ktorej sa žalovaný odvolával na odborné vyjadrenie, s jeho
obsahom a závermi však žalobcu neoboznámil.

17. Z obsahu spisu vyplýva tiež to, že súd prvej inštancie dňa 5. 4. 2023 zaslal žalobu žalobcu spolu
s prílohami žalovanému 2/ na vyjadrenie.

18. Žalovaný 2/ sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním zo dňa 20. 04. 2023, ku ktorému predložil aj
odborné vyjadrenie.

19. Podľa obsahu spisu žalobca po doručení vyjadrenia žalovaného 2/ podaním zo dňa 12.5.2023 zobral
žalobu späť bez uvedenia dôvodu. V tomto podaní poukázal na obsah žaloby a na to, že pokiaľ by mu
bolo odborné vyjadrenie žalovanými 1/ a 2/ doručené, nebol by nútený podať žalobu na súd. Žiadal, aby
súd žalovaným z tohto dôvodu náhradu trov konania nepriznal.

20. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím konanie zastavil a pri riešení právnej otázky, ktorý
z účastníkov konania má právo na náhradu trov konania, dospel k záveru, že to bol žalobca, kto z
procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Súd prvej inštancie žalovanému 2/ ako protistrane v
napadnutom výroku III. preskúmavaného rozhodnutia nárok na náhradu trov konania nepriznal aplikujúc

na vec § 257 CSP. Súd prvej inštancie ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa zakladajúcu nepriznanie
náhrady trov žalovanému 2/ ako procesne úspešnej strane podľa § 257 CSP vyvodil zo skutočnosti,
že žalovaný 2/ nesprístupnil žalobcovi odborné vyjadrenie resp. jeho závery už v štádiu pred podaním
žaloby, a priklonil sa k presvedčeniu žalobcu, že za týchto okolností bol žalobca „nútený“ podať žalobuna súd, pretože mu neboli známe konkrétne dôvody, pre ktoré mu žalovaný 2/ krátil sumu vyplateného
poistného plnenia za sporné položky.

21. Správnosť výroku III. spochybnil žalovaný 2/ v podanom odvolaní, preto bolo úlohou odvolacieho
súdu posúdiť, či nepredloženie odborného vyjadrenia žalovaným 2/ žalobcovi pred podaním žaloby
zakladá v okolnostiach posudzovaného prípadu dôvod na aplikáciu § 257 CSP na rozhodnutie o trovách
konania.

22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

23. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

24. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky je aj to, že strana, ktorá v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky
trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s prebiehajúcim konaním. Vo všeobecnosti platí, že náhradu
trov civilného sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia
vyjadrenou v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Právo úspešnej procesnej strany voči neúspešnej strane

konania na náhradu trov, ktorý sa v civilnom sporovom konaní uplatňuje, vyplýva zo systému dvoch
strán v kontradiktórnom postavení, v rámci ktorého účastníci tohto konania vystupujú ako vzájomní
odporcovia, uplatňujúci protichodné záujmy. Úspech jednej strany je tak zároveň neúspechom jej
procesného odporcu, pričom každá strana sa v medziach daných civilným sporovým poriadkom snaží
prostredníctvom prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany docieliť vlastného

víťazstva a zároveň prehry protistrany. Ak je procesná strana úspešná, v zásade platí, že jej procesný
odporca musí nahradiť náklady, ktoré jej pri tom účelne vznikli, pretože by bolo v rozpore s ochrannou
funkciou civilného procesného práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie
majetkovej sféry účastníka sporového konania tým, že bol nútený sa pred súdom brániť uplatnením
žaloby alebo proti žalobe. Zároveň v zmysle platných procesných ustanovení platí, že kto zavinil

zastavenie konania, nemal vo veci úspech a úspech z hľadiska posudzovania náhrady nákladov konania
sa pričíta strane sporu v opačnom procesnom postavení. Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom
procesne zavinené, súd prizná náhradu nákladov konania protistrane. Zavinenie na zastavení konania
prezentované v § 256 CSP je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, nie podľa hmotného
práva.

25. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok konania predstavuje ustanovenie § 257 CSP, ktoré
umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorá
by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Zároveň platí, že ustanovenie §
257 CSP nie je možné uplatňovať bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní,
či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada jednak k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k
uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a podobne. Toto ustanovenie je možné použiť len

na riešenie situácie, pri ktorej sa javí ako spravodlivé, aby ten, kto síce nezavinil zastavenie konania,
niesol v plnej miere účelné náklady konania, ktoré mu vznikli. Rozhodnutie, podľa ktorého ten, kto
bol v konaní úspešný, tiež ponesie sám svoje náklady, sa môže javiť spravodlivým aj s ohľadom na
existenciu okolností súvisiacich s predprocesným štádiom sporu, so správaním účastníkov v tomto
štádiu, okolnosťami uplatnenia práva a pod.

26. Odvolací súd však po preskúmaní veci zistil, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o náhrade trov
konania aplikácia § 257 CSP z dôvodu konania žalovaného 2/ pred podaním žaloby neprichádza do
úvahy a dôvody, ktoré súd prvej inštancie považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, nie je možné
považovať za také, ktoré by pri zastavení tohto súdneho konania odôvodňovali výnimočné použitie tohto

zákonného ustanovenia.

27. Nepredloženie odborného vyjadrenia žalovaného 2/ žalobcovi pred podaním žaloby nie je takou
okolnosťou, ktorá by vôbec mohla mať skutočný vplyv na posúdenie spravodlivosti rozhodnutia onáhrade trov konania pri zastavení konania, keďže otázka „viny“ na zahájení konania žalobcom pri
zastavení konania bez vykonaného dokazovania ani nie je určiteľná, keď zavinenie na zastavení konania
je nutné posudzovať len z procesného hľadiska. Pri posudzovaní zavinenia na zastavení konania v

zmysle § 256 ods. 1 CSP sú dôvody, pre ktoré žalobca žalobu podal, irelevantné. Nie je podstatné, kto
zavinil podanie žaloby a dôvod podania žaloby, ale kto zastavenie konania procesne zavinil. Žalobca
vzal svoju žalobu späť po tom, ako sa k nej žalovaný 2/ vyjadril a predložil dôkazy, vrátane odborného
vyjadrenia. Konajúci súd vzhľadom na procesnú situáciu nebol po späťvzatí žaloby zo strany žalobcu
oprávnený zaoberať sa meritom veci. Dôvodnosť uplatneného nároku vzhľadom na predložené dôkazy

strán ako aj samotné vykonanie dokazovania je vyhradené len konaniu vo veci samej. Podstatnou
pre rozhodnutie o trovách po späťvzatí žaloby žalobcom bola výlučne skutočnosť, že žalobca sa po
vyhodnotení prednesenej procesnej obrany zo strany žalovaného 2/ rozhodol ním vyvolaný spor svojím
procesným úkonom ukončiť. Z procesného hľadiska sa nejedná o žiadnu takú výnimočnú okolnosť, ktorá
by odôvodňovala nepriznanie trov konania žalovanému 2/, keďže sa jedná o bežnú procesnú situáciu.
Ustanovenie § 257 umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na

zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo
uplatnenie jednotlivých zásad. O takýto prípad, teda o neprimeranú tvrdosť zákonnej úpravy, sa však v
danej veci jednať nemohlo, keďže práve účelom zaslania žaloby na vyjadrenie protistrane je získanie
stanoviska protistrany vrátane dôkazov, ktorými táto strana disponuje, a je potom na žalobcovi, aby
prípadne na základe žalovaným predložených dôkazov a argumentácie zhodnotil svoje šance na úspech

v spore a prispôsobil tomu svoje procesné úkony. Pokiaľ žalobca za týchto okolností vzal žalobu späť,
ide o bežnú procesnú situáciu, pri ktorej z procesného hľadiska platí, že zavinenie na zastavení konania
je nutné pričítať žalobcovi.

28. Z podanej žaloby je zistiteľné, že žalobca mal mať na základe listu zo dňa 14. 04. 2021

vedomosť o tom, že žalovaný 2/ poškodenia na vozidle žalobcu nepovažoval za také, ktoré vznikli v
príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, keďže to v podanej žalobe sám uviedol. Žalobca ako vlastník
poškodeného vozidla mal mať a mohol mať vedomosť o stave jeho poškodeného motorového vozidla
pred škodovou (poistnou) udalosťou a po nej. Pokiaľ preto žalovaný 2/ nepredložil žalobcovi vo vzťahu k
poškodeniam,ktorépodľajehošetrenínevzniklivpríčinnejsúvislostispoistnouudalosťou,nímnásledne

získané odborné vyjadrenie na účely posúdenia tejto otázky, nejde o také konanie žalovaného 2/ pred
podaním žaloby žalobcu, ktoré by „nútilo“ žalobcu k podaniu žaloby v tejto veci z dôvodu, že túto
(v predsporovom štádiu) spornú skutočnosť nevedel vyhodnotiť. Nie je možné v súlade s pravidlami
logického myslenia dospieť k záveru, že podanie žaloby v danej veci v okolnostiach posudzovaného
prípadu záviselo výlučne na správaní žalovaného 2/ pred podaním žaloby. Samotná otázka prípadnej

miery zavinenia na dostatočnom zistení skutkového stavu na strane žalobcu pred začatím konania,
nemôže byť v danej miere dôvodom pre použitie tohto výnimočného ustanovenia, nakoľko žalobca
ani netvrdil, že by nemal iné prostriedky na poznanie resp. zistenie skutkového stavu odôvodňujúceho
podanie žaloby za účelom splnenia jeho procesnej povinnosti pravdivo a úplne uviesť podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP).

29. Pri aplikácii § 257 CSP sú rozhodujúce aj okolnosti prípadu, pričom v danom prípade skutočnosť,
že žalovaný 2/ nepredložil pred konaním vo veci samej žalobcovi odborné vyjadrenie, nie je možné
považovať za okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie § 257 CSP pre nepriznanie nároku na náhradu
trov konania žalobcovi, ktorý zastavenie tohto konania procesne zavinil späťvzatím žaloby po tom, ako

mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného 2/ k žalobe. Takýmto postupom došlo k popretiu ústrednej
zásady procesného rozhodovania o náhrade trov konania, a to procesnej zásady zodpovednosti za
zavinenie na zastavení konania, keďže v posudzovanom prípade odvolací súd nevzhliadol žiadne tak
výnimočné okolnosti, ktoré by zakladali dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, ako to správne
namietal aj žalovaný 2/ v podanom odvolaní.

30. Pretože neboli splnené podmienky a dôvody pre uplatnenie § 257 CSP, správne mal súd prvej
inštancie o trovách konania rozhodovať podľa § 256 ods. 1 CSP a pretože zastavenie konania procesne
zavinil žalobca, správne mal súd prvej inštancie žalovanému 2/ priznať proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

31. Keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v
jeho III. výroku, odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výrokuIII. zmenil tak, že žalovanému 2/ podľa priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo veci
samej v rozsahu 100 %.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému 2/, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

33.Podľa§262ods.2CSPovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).