Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoPr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721201592
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8721201592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu V. K., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v G. U. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, so sídlom vo
SvidníkunauliciDr.Goldbergera249/1,protižalovanémuKauflandSlovenskárepublikav.o.s.,sosídlom
v Bratislave na Trnavskej ceste 41/A, IČO: 35 790 164, právne zastúpenému JUDr. Pavlom Rakom,
PhD., advokátom, so sídlom v Bratislave na Palisádach 29/A, o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa
18.11.2022 č. k. 21Cpr/6/2021-133, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
zo dňa 16.04.2021 a 29.04.2021, daného žalobcovi z dôvodov podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č.
311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej aj ako „Zákonník práce“).

2. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti žalobného návrhu o určenie

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalobcovi žalovaným listom zo dňa
16.4.2021 z dôvodu § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané žalobcovi žalovaným listom zo dňa 29.4.2021 z dôvodu § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce je neplatné. Vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 16.10.2020 bola uzavretá Pracovná zmluva medzi

žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom na pracovnú pozíciu pracovník
prevádzky obchodu, s miestom výkonu práce Svidník, s nástupom do práce dňa 19.10.2020.

4. Dňa 16.04.2021 bolo spísané Upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny adresované
žalobcovi. Žalobca bol písomne upozornený v zmysle čl. 2.18.2 Pracovného poriadku na závažné
porušenie pracovnej disciplíny pri výkone práce pre zamestnávateľa na základe Pracovnej zmluvy.
Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa žalobca mal opakovane dopúšťať počas mesiacov

november 2020 až január 2021 nevhodným správaním, ktoré je možné vyhodnotiť ako sexuálny
harasment na pracovisku. Toto tvrdenie je podložené svedeckými výpoveďami zamestnankýň, ktoré
vnímajú jeho správanie ako neprijateľné a potláčajúce dôstojnosť žien. Svedecké výpovede boli
zaznamenané počas rozhovoru dotknutých zamestnankýň s oblastným riaditeľom M. L. a vedúcouobchodného domu C. I.. V súvislosti s uvedeným porušením pracovnej disciplíny bol žalobca
upozornený, že sú splnené predpoklady podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a zamestnávateľ je
oprávnený skončiť pracovný pomer okamžite. Uvedená listina bola podpísaná p. L. a p. I., s poznámkou,

že zamestnanec bol informovaný, no listinu odmietol podpísať dňa 16.04.2021.

5. Dňa 20.04.2021 žalobca oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

6. Dňa 29.04.2021 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny s poukazom na čl. 1.3, čl. 2.16 písm. t), čl.
2.18.2 písm. l) Pracovného poriadku a konkretizáciou konania žalobcu.

7. Dňa 11.05.2021 žalobca písomne oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

8. Z Protokolu z rozhovoru so zamestnancami spísaného dňa 10.03.2021 (č.l.57 súdneho spisu)

vyplynulo, že za prítomnosti p. I. bol spísaný protokol so znením: „Dňa 20.11.2020 pri striedaní smien,
keď Z. končila rannú smenu a V. K. začínal poobednú smenu, v uličke pri nápojoch pristúpil k Z. a začal ju
chytať za chrbát a následne za ruku bez vyzvania ani predchádzajúceho kontaktu. Z. sa rýchlo odstrčila
a odišla, lebo tam boli zákazníci a ostala zaskočená, že nedokázala inak reagovať. Následne došlo
k narážkam v priebehu ďalších týždňov, napríklad: „keby som bol Tvoj chlap, chodila by si naširoko“.

Vzhľadom k tomu, že toto bolo Z. extrémne nepríjemné, odvtedy hľadala každú príležitosť, aby sa mu
mohla vyhnúť. Požiadala aj vedúceho oddelenia B. O., aby jej smeny plánoval tak, aby neboli spolu s
V.om K.om na rovnakej smene, hoci mu nepovedala presný dôvod svojej požiadavky. Odkedy sa začala
vyhýbať V.ovi K.ovi týmto spôsobom, prestal aj Z., ktorá je zároveň VST rešpektovať ako vedúceho
pracovníka“, podpísaný p. T. a daný na vedomie p. L..

9. Z Protokolu z rozhovoru so zamestnancami spísaného dňa 15.3.2021 (č.l.58 súdneho spisu)
vyplynulo, že za prítomnosti p. I. bol spísaný protokol so znením: „Približne v januári na doobednej
smene bola na fajčiarskej miestnosti, kde prišiel V. K.. Najprv jej povedal, že „za 50 eur by si mi mohla
vyfajčiť, keď mi dáš, tak ti dám stovku“. Bolo jej to nepríjemné a odišla. Neskôr sa dozvedela, že o

nej začal šíriť informácie, že „si to v pánskej sprche rozdáva s chlapmi“. K. následne bola u VOD v
kancelárii s tým, že chce dať výpoveď. Svedkom tejto udalosti bol aj B. P., vedúci oddelenia. Bližšie
dôvody podania výpovede vtedy K. nešpecifikovala, len bola rozhodnutá dať výpoveď, ktorú nakoniec
nepodala“, podpísaný p. B. a daný na vedomie p. L..

10. Z výpisu žalobcových telefonických rozhovorov vyplýva, že dňa 16.04.2021 o 13.38 hod. mal
kontaktovať p. B. v časovom intervale 10 minút 30 sekúnd.

11. Na základe vykonaných dôkazov sa súd a priori vysporiadal so spornou prekluzívnou lehotou
vyplývajúcou z ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Po preskúmaní veci súd zistil, že skutky

kladené za vinu žalobcovi vo vzťahu k p. T. sa mali stať dňa 20.11.2020 a neskôr a vo vzťahu k p. B.
v januári 2021 (napr. 31.1.2021). Podstatným pre právne posúdenie bolo zistiť okamih nadobudnutia
vedomosti zamestnávateľa o skutku žalobcu. Súd vzal v úvahu formálnu logiku, keď posledný skutok
sa mohol stať najneskôr v posledný januárový deň 2021. Prvú vedomosť o tvrdených skutkoch mala p.
B. - personálna dôverníčka, čo vyplynulo z jej výpovede, ktorá uviedla, že dotknuté osoby v tom čase

anonymné prišli za ňou na pobočke Svidník a prebehli dôverné rozhovory. Svedkyňa však nevedela
bližšie uviesť dátum rozhovorov, len uviedla, že dala vedieť vedúcej obchodného domu p. I., keď prišla
z dovolenky. Súd mal zato, že vedomosť p. B. možno považovať za prvotnú vedomosť žalovaného.
Presný dátum, kedy sa mohol žalovaný dozvedieť o dôvodoch, pre ktoré mohol so žalobcom skončiť
pracovný pomer okamžite, absentuje. Súd preto vlastnou dedukciou dospel k záveru, že sa tak mohlo

staťnajskôrdňa01.02.2021,keďžeposlednýskutokvočip.B.sastalvneurčitýjanuárovýdeň2021.Odo
dňa 02.02.2021 mohla začať plynúť subjektívna lehota dvoch mesiacov, t. j. do 02.04.2021. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo spísané až dňa 29.04.2021 a doručené žalobcovi dňa 04.05.2021,
teda po uplynutí lehoty. Deň 04.05.2021 možno považovať za deň skončenia pracovného pomeru
v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý je považovaný za posledný deň možnej prekluzívnej

2-mesačnej lehoty. Uvedenú dôkaznú situáciu teda súd vyložil v prospech slabšej strany sporu -
zamestnanca a konštatoval neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného vo vzťahu k určeniu
dňa jeho vedomosti o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom.12. Právny zástupca žalovanej uviedol, že za vedomosť zamestnávateľa o skutkoch považujú deň,
kedy p. I. spísala Protokol, t. j. deň 10.03.2021. Potom však mal súd za to, že v rovine teórie
prezentovanej právnym zástupcom je daná vedomosť žalovaného aj dňa 15.03.2021 vo vzťahu ku

skutkom týkajúcich sa p. B. . Pani I. však disponovala informáciou o žalobcovi už skôr, čo vyplýva z
výpovede p. B. a samotnej p. I., a to keď sa vrátila z dovolenky. Preto sa súd nestotožnil s názorom
právneho zástupcu žalovaného. Rozhovory boli síce anonymné zo strany dotknutých osôb, nie však
vo vzťahu k žalobcovi, ktorý mal popísané skutky spáchať. Preto bolo povinnosťou zamestnávateľa
promptne reagovať vzhľadom na danú zákonnú lehotu, ktorej prepadnutie nesie so sebou nezvratné

právne následky.

13. Z uvedených skutočností súd prijal záver o neplatnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu
uplynutia prekluzívnych lehôt pre okamžité skončenie pracovného pomeru, čo by hmotnoprávnej
podmienky jeho platnosti.

14. Ďalšie dôvody pre vyhovenie žalobe vyvodzoval súd z nepreukázania skutkov kladených za vinu
žalobcovi. Žalovaný svoje tvrdenia postavil na nepriamych dôkazoch. Tieto predstavovali výpovede
svedkov p. I., vedúcej obchodného domu, p. L., oblastného riaditeľa a p. B., zamestnaneckej dôverníčky.
Uvedení svedkovia však neboli prítomní pri skutkových dejoch, pre ktoré žalovaný skončil pracovný
pomer so žalobcom. Od výsluchu priamo dotknutých osôb p. T. a B. žalovaný upustil z dôvodu, že

ich nechce vystavovať opätovnému stresu. Súdu pritom nepredložil lekárske potvrdenia, z ktorých by
vyplývalo, že dotknuté osoby trpia traumou prezentovanou právnym zástupcom. Žalobca nepoprel, že p.
T. chytil za ruku, plece, ale nepovažoval to za niečo zlé, keďže zvykol ľudí potľapkávať po pleci. Súd preto
pripustil, že žalobca je zrejme kontaktnou osobou bez neuvedomenej akceptácie vlastného priestoru
druhej osoby. Zo strany p. T. nedošlo k upozorneniu žalobcu, že sú jej žalobcove gestá nepríjemné. Súd

je toho názoru, že pri uvedenom konaní zo strany žalobcu, bez upozornenia p. T., bolo neadekvátne zo
stranyzamestnávateľaukončiťokamžitepracovnýpomersožalobcombezposkytnutiavýpovednejdoby
za stavu, kedy od 20.11.2020 do 16.04.2021, takmer 5 mesiacov sa žalobca na pracovisku pohyboval.
Čo sa týka pracovných rozporov s p. B., žalobca uviedol, že spolupracovali u iného zamestnávateľa už
skôr. Problém mal nastať, keď chcela, aby niektoré veci robil za ňu, že sú ťažké, čo odmietol, že má

svoje pracovné úlohy, ktoré musí plniť. Jeho tvrdenia neboli pred súdom vyvrátené. S p. I. nemal žalobca
problém do času, kedy sa p. B. zamestnaneckej dôverníčke mal opýtať, prečo trávi čas v práci od 6.30
hod do 21.00 hod denno-denne, či je to v poriadku.

15. Za daných okolností bol súd toho názoru, že pre preukázanie skutkov bolo potrebné súdu poskytnúť

minimálne priame dôkazy v podobe výpovede priamo dotknutých osôb, aj za stavu, že im to je
nepríjemné, s poukazom na to, že skutky sa mali stať bez prítomnosti svedkov. Hodnotením dôkazov
však súd nenadobudol istotu (bezvýhradné presvedčenie) o tom, že sa skutky stali bez toho, aby o tom
mohli byť rozumné pochybnosti. Skutky, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu, boli preukázané iba v rovine
tvrdení.

16. Vzhľadom na konštatovanú preklúziu nemal súd dôvod vykonávať výsluch p. O. a p. P.a a z tohto
dôvodu odročovať pojednávanie.

17. S poukazom na ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 79 ods. 3 Zákonníka práce súd prvej

inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným listom zo dňa
29.4.2021 z dôvodu § 68 ods. 1 písm. b) ZP je neplatné.

18. Návrh žalovaného, aby súd pre prípad určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru podľa § 79 Zákonníka práce určil, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať

ďalšie zamestnávanie žalobcu, posudzoval súd ako vzájomnú žalobu podľa § 147 Civilného sporového
poriadku, ktorú zamietol. Vzhľadom na nepreukázanie skutkov nemožno žalovanému vyhovieť.

19. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 251, 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

20. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. In concreto žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie omárnom uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
§ 68 ods. 2 Zákonníka práce. Pani B. ako personálna dôverníčka nie je vedúcim zamestnancom
podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce ani zástupcom zamestnancov. Jej vedomosť o skutkoch preto nie

je prvotnou vedomosťou žalovaného. K tej došlo najskôr dňa 10.03.2021, keď boli vypočuté dané
zamestnankyne a spísané protokoly. Vzhľadom na uvedené, okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo žalobcovi doručené v rámci plynutie subjektívnej lehoty. (04.05.2021) Vo vzťahu k záverom súdu
o nepreukázaní skutkov žalovaný uviedol, že dotknuté zamestnankyne nepredvolával z legitímnych
dôvodov, v snahe zabrániť ich emocionálnemu stresu. Súd vysvetlenie žalovaného akceptoval, pritom

ho v tejto súvislosti nijako nepoučil, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaný je presvedčený,
že výpovede ostatných svedkov, ako aj vyhotovené protokoly sú dostatočným preukázaním skutkového
stavu. Súd však neadekvátne zľahčuje konanie žalobcu a jeho následky, tiež nesprávne vyhodnocuje
potrebu okamžitej reakcie zo strany p. T.. Na základe uvedeného navrhol navrhuje žalovaný rozsudok
v napadnutých výrokoch zmeniť a žalobu zamietnuť, súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi.

21. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

22. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej aj ako „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania

žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

23. Podľa obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalovaný so žalobcom dňa 29.04.2021
okamžite skončil pracovný pomer, uzavretý so žalobcom dňa 16.10.2020 na pracovnú pozíciu pracovník
prevádzky obchodu, s miestom výkonu práce Svidník, s nástupom do práce dňa 19.10.2020. Dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny, kvalifikované

žalovaným ako sexuálne obťažovanie, porušujúce čl. 1.3, čl. 2.16 písm. t), čl. 2.18.2 písm. l) Pracovného
poriadku žalovaného. Konkretizácia správania žalobcu vyplýva z protokolov, spísaných dňa 10.03.2021
a 15.03.2021 s dotknutými zamestnankyňami, p. T. a B., ktoré sú obsahom súdneho spisu. Okamžitému
skončeniu pracovného pomeru predchádzalo upozornenie žalovaného zo dňa 16.04.2021 na závažné
porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu a oprávnenie žalovaného okamžite skončiť pracovný

pomer so žalobcom.

24. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 29.04.2021. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobe vyhovel, s
odôvodnením, že žalovaný ako zamestnávateľ neskončil pracovný pomer okamžite v subjektívnej

prekluzívnej lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, súčasne neboli preukázané dôvody závažného
porušenia pracovnej disciplíny.

25. S výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania podal proti rozsudku súdu prvej inštancie
odvolanie žalovaný. V odvolacom konaní pritom z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec

prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu a z dôvodov, z ktorých je odvolací
súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379, § 380 ods. 1 CSP).
Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov najmä v kontexte namietaných
nesprávnychskutkovýchzisteníanesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,tovšetkosprihliadnutímnato,
že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

26. V kontexte uplatnených odvolacích dôvodov vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že skutkový
stav veci zisťuje súd na základe tvrdení sporových strán a výsledkov vykonaného dokazovania. Zistenie

skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primeranerozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a

obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7
Cdo 7/2010). Ani v tejto súvislosti však odvolací súd dôvodnosť odvolacej námietky nezistil.

28. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.

29. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí
lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 .

30. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako
výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru pre oboch účastníkov v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných
prípadoch. Pri zohľadnení ustálenej judikatúry súdov by bolo možné konštatovať, že okamžité skončenie

pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách (porovnaj rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 21Cdo 1483/2006, sp. zn. 21Cdo 84/2006, sp. zn. 21Cdo 1153/2003), keď nie je
spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával
počas výpovednej doby. Na rozdiel od výpovede ako jednostranného adresovaného právneho úkonu,
k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza dňom doručenia bez výpovednej doby. Aj v

prípade, že by v okamžitom skončení pracovného pomeru bol uvedený iný deň skončenia pracovného
pomeru, skončil by sa tiež dňom doručenia.

31. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne,
musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a

musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie
dodatočne meniť. (z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 218/2007 zo dňa 13.10.2008)

32. V preskúmavanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie prednostne vyhovel žalobe z dôvodu, že
žalovanýneskončilokamžitepracovnýpomersožalobcomvlehotedvochmesiacov,odkedysadozvedel

o dôvode, ktorý predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny (§ 68 ods. 2 Zákonníka práce).
Počiatočnú vedomosť žalovaného pritom odvodzoval súd prvej inštancie od vedomosti pani Jakubskej,
zamestnaneckej (personálnej) dôverníčky. Jej sa mali dotknuté zamestnankyne žalovaného, pani T. a
B., niekedy vo februári roku 2021 zveriť o svojich problémoch na pracovisku, ktoré súviseli so správaním
žalovaného, vnímaným ako sexuálne obťažovanie. Žalovaný však rozporuje zistenia súdu prvej

inštancie, odvodzujúce vedomosť zamestnávateľa od pani B., a to s argumentáciou, že zamestnanecký
dôverník nie je vedúcim zamestnancom podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce ani zástupcom zamestnancov.
V jeho kompetencii nie je riešiť disciplinárnu pracovnoprávnu problematiku u zamestnávateľa, narozdiel
od vedúceho zamestnanca, ktorým je p. I.. Tá s dotknutými zamestnankyňami promptne spísala
protokoly v dňoch 10.03.2021 a 15.03.2021, preto je potrebné určiť vedomosť žalovaného najskôr dňa

10.03.2021. V takom prípade by bola dvojmesačná subjektívna lehota zachovaná, keďže okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 04.05.2021.33. Odvolací súd v súvislostiach vyššie uvedeného považuje odvolaciu argumentáciu žalovaného za
neopodstatnenú. Zákonník práce v ustanovení § 68 ods. 2 celkom zrejme nepristupuje k určeniu
konkrétnej osoby, od vedomosti ktorej možno odvodzovať vedomosť zamestnávateľa o dôvode na

okamžité skončenie pracovného pomeru. Interpretácia a aplikácia daného zákonného ustanovenia tak
spočíva na okolnostiach konkrétneho sporu, s ohľadom na organizačnú štruktúru zamestnávateľa a
pracovnú náplň konkrétneho pracovného miesta.

34. Charakteristika pracovného miesta personálneho dôverníka podľa jeho pracovnej zmluvy nebola v

konaní preukázaná. Pani B. však v konaní vypovedala a svoje kompetencie bližšie popísala. Odvolací
súd pritom upriamuje pozornosť na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 18.11.2022 (č. l. 121 a nasl.
spisu), na ktorom pani B. vypovedala o tom, že je personálnym dôverníkom, ľudia za ňou prichádzajú s
otázkami, ak ich niečo ťaží, sú to veci dôverné, je kompetentná na ich riešenie. Dotknuté zamestnankyne
si vypočula, jej úlohou potom bolo informovať riaditeľku filiálky C. I., ktorá však bola v tom čase na
dovolenke, rozprávali sa potom neskôr. Kontaktovala ju aj telefonicky.

35. Z výpovede pani B. je pritom relevantné, že je osobou kompetentnou na riešenie problémov
na pracovisku. V predmetnej veci získala výpoveďami dotknutých zamestnankýň potrebné penzum
informácii, ktoré dôvodili situáciu na pracovisku prešetriť, s tým, že pani B. mala priamu povinnosť vo
veci postupovať ďalej. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, odvolací súd prezumuje, že personálny

dôverník odvodzoval svoju kompetenciu riešiť vzťahy na pracovisku v zmysle jeho pracovnej zmluvy,
teda bol zamestnávateľom poverený touto činnosťou. Pri výkone svojich pracovných povinností konal
zamestnanecký dôverník v mene zamestnávateľa, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď
stotožnil vedomosť dôverníka s vedomosťou zamestnávateľa pre účely aplikácie ustanovenia § 68 ods.
2 Zákonníka práce.

36. V predmetnej veci nie je podstatné, ktorý zamestnanec bol podľa interných predpisov
zamestnávateľa oprávnený začať disciplinárne konanie voči žalobcovi. Ustanovenie § 68 ods. 2
Zákonníka práce je koncepčne postavené na vedomosti zamestnávateľa, ktorá ťaží z informácie o
dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru. V predmetnom prípade bolo pritom ustálené,

že vedomosť zamestnávateľa je potrebné odvíjať od vedomosti personálneho dôverníka. V zmysle
jeho pracovného zaradenia mu dotknuté zamestnankyne predniesli podstatné informácie o ich
údajnom sexuálnom obťažovaní, s menovaním spôsobu sexuálneho obťažovania a určenia konkrétnej
zodpovednej osoby. Dôverný rozhovor, ktorý sa medzi nimi uskutočnil, predpokladal ďalšie riešenie
situácie na pracovisku, ku ktorému bola priamo povinná personálna dôverníčka, a to informovaním

vedúcich zamestnancov. Promptnosť jej konania či správnosť vyčkávania na príchod vedúceho
zamestnanca z dovolenky nie je predmetom súdneho skúmania, pretože na plynutie dvojmesačnej
prekluzívnej lehoty nemá vplyv.

37. Súd prvej inštancie zároveň ustálil, že personálna dôverníčka sa o dôvode na okamžité skončenie

pracovného pomeru so žalobcom dozvedela už vo februári roku 2021. Dany skutkový záver žalovaný
v odvolaní nespochybňuje, dokonca na pojednávaní zo dňa 18.11.2022 pripúšťa, že pani B. sa mohla
dozvedieť o závažnom porušení pracovnej disciplíny aj vo februári 2021. Neodporujú tomu ani závery
ostatného dokazovania, keďže p I. vypovedala, že p. B. bola na filiálke koncom februára, začiatkom
marca. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti tiež správne konštatoval, že bolo povinnosťou žalovaného

vyvrátiť nastolené pochybnosti ohľadne dňa, určujúceho jeho vedomosť o závažnom porušení pracovnej
disciplíny žalobcom. Žiaden dôkaz v tomto konaní vo vzťahu k vedomosti p. B., ktorý by preukazoval
opak, predložený nebol, preto dôkaznú situáciu je potrebné vykladať v prospech slabšej sporovej strany
- žalobcu.

38. Ak s ohľadom na vyššie uvedené nadobudol žalovaný vedomosť o závažnom porušení pracovnej
disciplíny žalobcu vo februári 2021, dvojmesačná prekluzívna lehota na okamžité skončenie pracovného
pomeru uplynula najneskôr dňa 30.04.2021. V tejto lehote bolo povinnosťou žalovaného okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobcovi aj doručiť do vlastných rúk. V konaní je však nesporné, že
žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi až dňa 04.05.2021. Oneskorené

konanie žalovaného má pritom za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
dňa 29.04.2021, čo súd prvej inštancie správne právne posúdil.39.Skutkovézáverysúduprvejinštanciepovažujeodvolacísúdzasprávne,vychádzajúcezvykonaného
dokazovania pred súdom prvej inštancie. Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom po uplynutí
prekluzívnej lehoty, v dôsledku čoho skončil pracovný pomer neplatne. Konanie žalovaného v rozpore s

ustanovením § 68 ods. 2 Zákonníka práce je pritom dostatočným samostatným dôvodom pre vyslovenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.04.2021. V konaní nie je preto
potrebné ani hospodárne ďalej skúmať hmotnoprávny predpoklad závažného porušenia pracovnej
disciplíny, ktorý by vo svojich dôsledkoch neviedol k zmene právneho záveru súdu prvej inštancie o
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. .

40. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd uplatnené odvolacie dôvody o nesprávnych
skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci za neopodstatnené. Keďže rozsudok, s
výnimkou nenapadnutého výroku o čiastočnom zastavení konania je vecne správny, odvolací súd ho
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu
trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

42. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).